Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124237386
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124237386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcu: Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej:
A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., o zaplatenie 8 886,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. novembra 2024 č. k. 10Csp/62/2024–157 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3 424,09 eura a úrok z omeškania 9,50% ročne z 3 424,09

eura od 14. 01. 2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zamietajúci výrok ohľadom úroku za hotovostné transakcie 951,91 eura a výrok o trovách konania z r
u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 462,69
eura a úrok z omeškania 9,50% ročne z 5 462,69 eura od 14. 01. 2024 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (I.). Žalobu vo zvyšnej časti zamietol (II.). O trovách konania rozhodol tak,
že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,04% (III.). Rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 503 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53
ods. 6, § 39, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 02. 2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 1a odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., § 9 ods. 15, § 11 ods. 1 písm. g), § 21 ods.
2, 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z. z. a uviedol, že zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. 7201051201 zo dňa 14. 01. 2022 vyplýva, že

žalobca a žalovaná uzavreli na diaľku na dobu neurčitú zmluvu o bezúčelovom revolvingovom úvere
s výškou úverového rámca 9 000 eur. V zmluve bolo uvedené, že ročná úroková sadzba je 24,90 %,
RPMN je 27,96 %, celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť žalobcovi je 10 209,51 eura, výška
minimálnej splátky je 2,43 % z úverového rámca (218,70 eura) bez poistenia a splátka je splatná 20.
deň v mesiaci. V zmluve bolo dojednané, že poplatok za prvú upomienku je 5 eur, za druhú a ďalšiu je
12 eur a zmluvná pokuta za neuhradenie splátky je 17 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové
podmienky, kde v hlave 7 § 2 písm. a) je dojednané, že ak sa žalovaná oneskorí s platením dvoch

splátok alebo jedenej splátky dlhšie ako tri mesiace, musí zaplatiť celý čerpaný úver. Poukázal na to,
že zo zmluvy vyplýva, že žalovaná je zamestnaná, s čistým mesačným príjmom 1 900 eur, je vydatá,
bezdetná a žije v podnájme. Z predložených výplatných pások žalovanej, úverovej správy a výpisov z
účtu žalovanej vyplýva, že žalobca skúmal pred uzavretím zmluvy schopnosť žalovanej splácať úver.Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná spolu čerpala 19 019,69 eura a zaplatila spolu
13 557 eur. V konaní nebolo sporné a bolo aj preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval
záväzkový vzťah, na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej na diaľku dňa 14. 01. 2022 podľa

§ 497 Obchodného zákonníka, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie revolvingového úveru, ktorý umožňuje opakované čerpanie peňažných prostriedkov až
do dohodnutého úverového rámca, v danom prípade do výške 9 000 eur za odplatu 24,90 % ročne, ktorá
zmluvanezanikáichsplatením,aleažjejukončením.Ajkeďvdanomprípadebolauzavretárevolvingová
zmluva, jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu, ktorá býva obvykle vyššia

než pri bežných úveroch, nesmie ani táto odplata presahovať podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
najvyššiu prípustnú odplatu, ktorá je podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. vo výške
dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 14. 01. 2022, je podľa
§ 9 ods. 15 zákona a § 21 ods. 2 a 4 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 2 vyhlášky MF SR č. 289/2010
Z. z. rozhodujúcou priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úvery poskytované veriteľmi v

rozhodnom období II. štvrťroka 2021, ktoré údaje boli zverejnené dňa 28. 10. 2021, a preto platila pre
všetky zmluvy uzavreté od 16. 11. 2021 do 15. 02. 2022. V uvedenom období bola pri ostatných úveroch
nad 6 500 eur, pretože tento úver bol poskytnutý bez zabezpečenia, ročná percentuálna miera nákladov
8,94 % (splatnosť 3 až 6 mesiacov), 8,50 % (splatnosť 6 mesiacov až 12 mesiacov), 8,30 % (splatnosť
1 rok až 5 rokov), 8,95 % (splatnosť 5 rokov až 10 rokov) a 5,05 % (splatnosť nad 10 rokov). Pre

všetky uvedené prípady odplata dojednaná vo výške 24,90 %, presahuje dvojnásobok ich priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov, preto bola odplata dojednaná v rozpore so zákonom a podľa §
39 Občianskeho zákonníka nie je platná. Uviedol, že zmluva síce obsahuje všetky obligatórne zákonné
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože dohodnutie
splátky percentom dlžnej sumy neodporuje § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože splátka

je aj takto určená zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom, a hoci v zmluve nie je uvedený termín jej
konečnej splatnosti, pri tomto type zmlúv sa ani nedá vyjadriť a § 14 zák. č. 129/2010 Z. z. pripúšťa aj
existenciu úverovej zmluvy na dobu neurčitú, pričom v prípade revolvingového úveru nie je vôbec isté
ani či dôjde k jeho čerpaniu, kedy k nemu dôjde, variabilná výška splátok umožňuje dlžníkovi splatiť ho
v podstate kedykoľvek, a preto je kontrola veriteľa nad dátumom jeho čerpania a splácania vylúčená,

ale ročná percentuálna miera nákladov vo výške 27,96 % prekročila najvyššiu prípustnú výšku odplaty,
ktorá mohla byť maximálne 17,88 % (2 x 8,94 %), preto je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11
ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. a žalobca nemá ani z tohto dôvodu nárok na vrátenie úrokov
a poplatkov. Súd dospel k záveru, že pretože žalovaná z úverového rámca vyčerpala celkom 19 019,69
eura a žalobcovi vrátila iba 13 557 eur, je žaloba dôvodná iba v časti o zaplatenie istiny vo výške 5

462,69 eura (19 019,69 - 13 557 = 5 462,69). V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalovaná
sa aj s platením splátok úveru a následne aj celého úveru, ktorý žalobca oprávnene podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka zosplatnil, pretože žalovaná bola v omeškaní so zaplatením splátky po dobu
dlhšie ako tri mesiace a žalobca ju upozornil na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru,
ktoré právo aj bolo dojednané v úverových podmienkach, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, dostala

do omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, a preto žalobcovi vzniklo právo
požadovať od nej popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo
výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Keďže žalobca požaduje od žalovanej úroky
z omeškania z celej dlžnej sumy až od 14. 01. 2024, kedy už bola v omeškaní s celou dlžnou sumou
a základná úroková sadzba ECB bola v tento deň vo výške 4,50 % ročne, je žaloba dôvodná aj v časti

o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej istiny vo výške 5 462,69 eura. Keďže
nebol dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP žalobe v dôvodnej časti
vyhovel a rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5 462,69 eura s úrokom z
omeškania 9,50 % ročne z 5 462,69 eur od 14. 01. 2024 do zaplatenia a vo zvyšnej nedôvodnej časti
žalobu zamietol. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj

o náhrade trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 55,52 % (zaplatenie istiny 5 462,69
eura z 9 838,69 eura (8 886,78 + 951,91) a nebol úspešný v rozsahu 44,48 % (zaplatenie istiny vo
výške 3 424,09 eura (8 886,78 – 5 462,69) a úroku 951,91 eura spolu 4 376 eur z 9 838,69 eura).
Pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu v spore vzal do úvahy nielen žalobou uplatnenú istinu, ale
aj jej príslušenstvo spočívajúce v kapitalizovaných úrokoch, ktorých zaplatenie bolo popri pohľadávke

rovnako predmetom civilného konania. Pretože nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by nárok nemal priznať žalobcovi nárok na náhradu trov
konania, rozhodol, že žalobca má podľa § 255 ods. 2 CSP proti žalovanej nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 11,04% (55,52 - 44,48). O výške trov rozhodne súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výrokom II. a
III., a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda súd vec nesprávne právne posúdil, keď zvolil
správne ustanovenie § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., však správne zvolenú právnu
normu interpretoval nesprávne. Uviedol, že výška maximálnej odplaty (úroku, RPMN) v spotrebiteľských
úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu 14. 01. 2022 explicitne a maximálnu

výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou pre Kreditné karty (2 x
23,52 = 47,04 %) a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve
(Ročná úroková sadzba: 24,90% / RPMN: 27,96 %), a preto nemôže byť v rozpore s ustanovením §
39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne na danú spotrebiteľskú
zmluvu aplikoval kategóriu „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6 500
eur“, pričom správne mal aplikovať kategóriu „Kreditné karty“, keďže predmetom úverovej zmluvy bol

revolvingový úver s výškou úverového rámca 9 000 eur, ktorý žalobca poskytol žalovanému a tento úver
bol čerpaný prostredníctvom úverovej karty. Čerpanie je realizované prostredníctvom úverovej karty a
dlžník je povinný splácať úver v dohodnutej minimálnej výške, pričom má možnosť uhradiť celý čerpaný
úver v jednej splátke. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je zrejmé, že správna aplikácia § 1a
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. vyžaduje, aby sa na predmetný úver vzťahovala kategória „Kreditné

karty“, ktorá zodpovedá charakteru poskytnutého úveru, a nie kategória „Ostatné spotrebiteľské úvery“.
Zároveň je v zmysle § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. potrebné vychádzať z údajov o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok
2021,aniezúdajovonovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmiza3.štvrťrok2021.Namietal
nesprávnyvýkladzostranysúduprvejinštancie,ktorýviedolknesprávnemuurčeniunajvyššejprípustnej

výšky odplaty za poskytnutie úveru, a teda napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia danej veci. Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti tak, že
žalovanú zaviaže do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu istiny 3 424,09 eura,
úrok 951,91 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3 424,09 eura od 14. 01.
2024 do zaplatenia a voči žalovanej mu prizná nárok na plnú náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),

stranou (žalobcom), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti
a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku ohľadom zaplatenia sumy 3 424,09 eura a úroku
z omeškania 9,50% ročne z 3 424,09 eura od 14. 01. 2024 do zaplatenia podľa § 388 CSP zmeniť
a žalobe žalobcu aj v tejto časti vyhovieť a zamietajúci výrok ohľadom úroku 951,91 eura a výrok

o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 8 886,76 eura s 9,50% úrokom z omeškania
ročne od 14. 01. 2024 do zaplatenia a úroku 951,91 eura. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 462,69 eura a úrok z omeškania 9,50% ročne z 5 462,69
eura od 14. 01. 2024 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.). Žalobu vo zvyšnej časti
zamietol (II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 11,04% (III.). V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho
súdu len zamietajúci výrok (II.) a výrok o trovách konania (III.), a to len z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia tohto výroku. Vyhovujúci výrok je už právoplatný.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. V danej veci bolo jedinou odvolacou námietkou nesprávne právne posúdenie veci, a to aplikácia
ustanovenia § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu. Právne

posudzovanie veci je pritom činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených stranami sporu) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe
čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny
predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.

9. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna
miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa
osobitných predpisov.

11. Podľa § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere
alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie

obdobný produkt, ktorý je svoju povahou najbližší poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
podľa predchádzajúcej vety.

12. V danej veci bolo pre posúdenie rozhodujúce právne posúdiť, či najvyššia prípustná odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľského úveru – revolvingového úveru

poskytnutého žalovanej ako spotrebiteľke nebola prekročená. Jej prekročenie by znamenalo podľa § 11
ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., že poskytnutý úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie na vec
aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, avšak ich nesprávne aplikoval, čo potom malo za
následok nesprávne právne posúdenie veci. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingovom

úvere bola uzavretá dňa 22. 01. 2022, bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 9 ods. 15 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy vychádzať zo súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za
3. štvrťrok 2021, ktoré sú platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21. novembra
2021 do 20. februára 2022 a do tohto obdobia patrí aj predmetná úverová zmluva. Zároveň je potrebné

vychádzať z údajov pre banky a pobočky zahraničných bánk, čo vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 4
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda pre nebankové subjekty, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery,
platí rovnaký právny rámec ako pre banky. Zároveň je potrebné vychádzať z hodnoty RPMN pre kreditné
karty, čo vyplýva z charakteru tohto spotrebiteľského úveru, teda z toho, že išlo o revolving, pričom po
odsúhlasení úveru veriteľom mohla žalovaná čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom karty až do

výšky úverového rámca (bod 1. zmluvy). Za takéhoto stavu potom RPMN v danom období predstavovala
23,52% a jej dvojnásobok podľa § 1a nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. predstavuje 47,04%. Keďže
v zmluve bola RPMN dohodnutá vo výške 27,96% a táto výška je nižšia ako dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere, záver súdu prvej inštancie, že predmetná
úverová zmluva (revolving) je bezúročná a bez poplatkov, odvolací súd nepovažuje za správny. Uvedené

malo za následok, že zamietnutie žaloby v rozsahu úrokov z úveru, teda rozdiel medzi žalovanou sumou
8 886,76 eura a sumou priznanou súdom prvej inštancie 5 462,69 eura, nie je správne a žalobca má
nárok aj na zaplatenie tejto sumy s príslušenstvom, čo predstavuje sumu 3 424,07 eura (8 886,76 –5 462,69), preto odvolací súd zamietajúci výrok ohľadom sumy 3 424, 07 eura s príslušenstvom (úrokom
z omeškania) podľa § 388 CSP zmenil a žalobe žalobcu aj v tomto rozsahu vyhovel.

13. Predmetom konania bolo aj zaplatenie sumy 951,91 eura ako úroku za hotovostné transakcie,
ohľadom ktorej žalobca v žalobe nič neuviedol, rovnako ani súd prvej inštancie jej zamietnutie
neodôvodnil, pričom je možné sa domnievať, že pre záver o bezúročnosti úveru považoval aj túto časť
žaloby za nedôvodnú. Za takejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie ohľadom
tohto nároku, vzhľadom na záver odvolacieho súdu o odlišnom posúdení predmetného revolvingového

úveru (že nie je bezúročný a bez poplatkov), nie sú splnené podmienky, a to z dôvodu, aby bola dodržaná
dvojinštančnosť konania a jeho rozhodnutie nebolo prekvapivé, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
ohľadom tohto nároku, ako aj výroku o trovách konania, ktorý závisí od výsledku konania, podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).