Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124263033
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124263033.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenske, v spore žalobcu Slovenská komora medicínsko-
technických pracovníkov, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava – mestská časť Rača,
IČO: 42 140 251, zastúpeného advokátskou kanceláriou UHRINČAŤ – VAJDA s.r.o., so sídlom Rybné
námestie 1, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 308 185, proti žalovanej A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., o zaplatenie 65,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. novembra 2024, č. k. 17C/46/2024- 63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 21. novembra 2024, č. k. 17C/46/2024- 63 súd prvej inštancie zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
65,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 65,- eur od 16.08.2023 do
zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 1,80 eur z titulu nesplnenia
povinnosti žalovanej riadne a včas platiť poplatok za priebežnú aktualizáciu registra Slovenskej
komory medicínsko-technických pracovníkov od momentu jej registrácie v tomto registri. O trovách
konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. Vychádzal zo

skutkovéhozistenia,žežalovanábolavobdobíod19.06.2014do18.09.2014zamestnankyňouFakultnej
nemocnice Trenčín, na pozícii pomocného pracovníka v zdravotníctve a zároveň na základe žiadosti
bola žalovaná zaregistrovaná od 10.07.20214 žalobcom v registri Slovenskej komory medicínsko-
technických pracovníkov pre zdravotnícke povolanie sanitár. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že v zmysle § 62 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako “zákon“) žalobca registruje zdravotníckych
pracovníkov, ktorí vykonávajú povolanie verejného zdravotníka, zdravotníckeho laboranta, asistenta
výživy, dentálnej hygieničky, rádiologického technika, technika pre zdravotnícke pomôcky, optometristu,
farmaceutického laboranta, maséra, očného optika, zdravotníckeho asistenta, zubného asistenta a
sanitára. Ide o taxatívny a úplný výpočet kategórie zdravotníckych pracovníkov, ktorých žalobca
na základe ich žiadosti zaregistruje v predmetnom registri. Iba títo zdravotnícki pracovníci majú

povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. d) zákona riadne a včas platiť poplatok za priebežnú aktualizáciu
registra (§ 63 ods. 5). Podľa § 27 ods. 1 zákona zdravotnícky pracovník je fyzická osoba vykonávajúca
zdravotnícke povolanie tam taxatívne uvedené. Ďalej dôvodil, že žalovaná síce požiadala o zápis
do komory, avšak nespĺňala podmienky na zápis, nakoľko preukázateľne nevykonávala povolanie
zdravotníckeho pracovníka, teda nebola zdravotníckym pracovníkom. Komora vykonala zápis žalovanej
pre zdravotnícke povolanie – sanitár, aj keď nemala riadene preukázané, že žalovaná spĺňa všetky

podmienky pre jej platnú registráciu. Žalovaná v tom čase nebola sanitárkou, ale iba pomocnou
zdravotníckou pracovníčkou. Jej registrácia v registri vedenom žalobcom tak bola neplatná. Poukázalna skutočnosť, že samotný žalobca listom zo dňa 10.07.2014 na č. l. 53 vyzval žalovanú, aby predložila
potvrdenie od zamestnávateľa, ktorého obsahom malo byť potvrdenie o tom, aké zdravotnícke povolanie
žalovaná vykonáva, s upozornením, že ak tak neurobí, bude registrácia zrušená. Nielenže žalobca

registráciu nezrušil, ale domáha sa od žalovanej zaplatenia poplatkov, ktoré nebola na základe tejto
neplatnej registrácie povinná platiť. Uviedol, že námietkou premlčania, ktorú žalovaná v spore vzniesla,
sa súd nezaoberal, nakoľko by to nebolo hospodárne, keďže nedošlo ani k vzniku samotného nároku,
ktorý je predmetom konania, a ktorého premlčanie sa namieta. Citoval zákonné ustanovenia § 62 ods. 6,
§ 63 ods. 1, 2, 3, 5, 7, § 80 ods. 1 písm. d), § 27 ods. 1, 2 zákona.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.
Namietal nesprávny procesný postup, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie videl v tom,

že rozsudok nie je preskúmateľným rozhodnutím, pretože sa súd nedostatočne vysporiadal s jeho
argumentáciou v tejto veci. Žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom
súd uvádza, že: „Komora vykonala zápis žalovanej pre zdravotnícke povolanie – sanitár, aj keď nemala
riadne preukázané, že žalovaná spĺňa podmienky pre jej platnú registráciu. Žalovaná v tom čase
nebola sanitárkou, ale iba pomocnou zdravotníckou pracovníčkou. Jej registrácia v registri vedenom

žalobcom tak bola neplatná.“ Žalobca v odvolaní poukazoval, že žalovaná mu predložila potvrdenie
zamestnávateľa zo dňa 03.07.2014 o tom, že po registrácii v komore bude preradená na pozíciu
sanitárky, čím mu poskytla potrebné údaje o zdravotníckom povolaní, preto postupoval v súlade so
zákonom a žalovanú v zmysle jej oznámenia (žiadosti) aj zaregistroval, pričom on nemá povinnosť
dodatočne overovať, či bol zdravotnícky pracovník skutočne aj na avizovanú pozíciu preradený. Žalobca

predložil potvrdenie zamestnávateľa žalovanej o praxi zamestnanca vyhotovené dňa 08.01.2025,
z ktorého podľa neho vyplýva, že žalovaná pracovala u svojho zamestnávateľa FN Trenčín na pozícii
sanitárky od 01.08.2014 do 18.09.2014, a teda, že zamestnávateľ ju skutočne preradil na pozíciu
sanitárky tak, ako to avizoval vo svojom potvrdení zo dňa 03.07.2014 vydanom ešte pred zápisom
žalovanej do komory. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal potvrdením zamestnávateľa zo

dňa 03.07.2014 a pri svojom rozhodovaní nezohľadnil informácie o preradení žalovanej na pozíciu
sanitárky, pričom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovaná nespĺňala podmienky na
zápis do komory. Súd prvej inštancie podľa neho v napadnutom rozsudku síce správne odkazuje na
príslušnéustanoveniazákona,ktorévymedzujú,ktojezdravotníckympracovníkom,akoajustanoveniao
registrácii,tietoustanoveniavšaknesprávneinterpretoval,resp.nesprávneaplikovalnazistenýskutkový

stav, keďže pri posudzovaní týchto ustanovení vôbec nezohľadnil § 31 ods. 4 zákona, ktorý vymedzuje,
že podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vrátane podmienky registrácie, musia byť splnené
po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania, tzn. že registrácia zdravotníckeho pracovníka v komore
predchádza začatiu výkonu zdravotníckeho povolania. Zdravotnícky pracovník môže zdravotnícke
povolanie vykonávať až po registrácii v komore, tzn. že aj žalovaná mohla začať vykonávať povolanie

sanitárky až po registrácii v komore, ako tomu bolo aj v danom prípade.

3.Žalovanánavrhlarozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Vovyjadreníkodvolaniuzopakovaladoslovne
svoje vyjadrenie k žalobe. Podľa jej názoru je registrácia neplatná, pretože v čase registrácie 10.07.2014
bola pomocný pracovník v zdravotníctve na gynekológii, a nie sanitár, ako bolo uvedené v registrácii.

Pracovníčka registrácie zistila, že ju zaregistrovala podľa školy ako sanitára dňa 10.07.2014 a vyzvala
ju, aby do 10 dní doložila pracovnú zmluvu, inak ju vyradí. Po 10 dňoch ju nevyradila, a namiesto toho
ju nechala 5 rokov v počítači. Na základe toho vymáhajú nedoplatok. Poukázala, že v spise žalobcu
chýba jej pracovná zmluva, a preto len registrácia a ukončenie školy bez pracovnej zmluvy je neplatná.
Trvala na námietke premlčania. Uviedla, že má len jednu pracovnú zmluvu z 12.06.2014 s trojmesačnou

skúšobnou dobou, počas ktorej bola prepustená dňa 18.09.2014. Odvtedy už nikdy nepracovala vo
fakultnej nemocnici, ale ako opatrovateľka v domácnosti, kde nie je potrebné školiť sa u žalobcu.
Žalovaná v odvolacom konaní predložila dokument s názvom Vec: Hodnotenie sústavného vzdelávania
– výzva, ku ktorému uvádzala, že nie je pravda, že záloh žalobca začal vymáhať poplatky až v roku
2023, ale už v roku 2019.

4. Žalobca sa vyjadril a uviedol, že v čase, keď žalovaná žiadala o zaregistrovanie v komore ako
sanitárka, doložila doklad - potvrdenie od zamestnávateľa, v ktorom bolo uvedené, že po zaregistrovaní
v komore bude preradená na sanitárku. Keďže disponoval všetkými potrebnými údajmi k registrácii,bola registrácia žalovanej spracovaná, teda postupoval v súlade s dokladmi, ktoré mu žalovaná doručila
a v súlade so zákonom. Tak žalovaná, ako aj zamestnávateľ žalovanej, mali jednoznačný záujem
na tom, aby žalovaná pracovala na pozícii sanitárky – v opačnom prípade by žalovaná nežiadala

žalobcu o registráciu, keďže pomocný zdravotnícky pracovník nemá povinnosť registrácie, a teda
žalovanej nič nebránilo povolanie pomocného zdravotníckeho pracovníka vykonávať aj naďalej, bez
akejkoľvek registrácie u žalobcu. Je to štandardný postup u viacerých zamestnávateľov, ktorí si chcú
byť istí, že daný zdravotnícky pracovník bude riadne zaregistrovaný v komore, pretože je to zákonná
povinnosť, že pred nastúpením do zamestnania vyžadujú potvrdenie o registrácii v komore. Preto

ako doklad k registrácii v komore vydajú potvrdenie, že danú osobu zamestnajú ako zdravotníckeho
pracovníka. Žalovaná preukázateľne bola preradená na pozíciu sanitárky, takže sa stalo presne to, k
čomu predložila doklady - po zaregistrovaní v komore ju zamestnávateľ preradil z pomocnej pracovníčky
v zdravotníctve na sanitárku. Po ukončení výkonu povolania mala žalovaná informovať komoru o
ukončení výkonu povolania, čo však neurobila. Dokument predložený žalovanou v odvolacom konaní
žalobca spochybňoval. Ďalej sa venoval premlčaniu a zhodnotil, že pohľadávka nie je premlčaná, a to

ani čiastočne.

5. Žalovaná k duplike žalobcu zaslala svoje vyjadrenie doslovne zhodné s jej vyjadrením k žalobe a
k odvolaniu.

6. Žalobca k tomuto vyjadreniu uviedol, že zotrváva na svojich predošlých písomných podaniach,
keďže doručené vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Následne predložil súdu
rozhodnutia slovenských súdov, ktoré v obdobných právnych veciach na vec aplikovali § 102
Občianskeho zákonníka, a to rozsudok Krajského súdu Prešove zo dňa 18.03.2025 sp. zn.
27Co/16/2024, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.04.2025, sp. zn.1Co/7/2025, rozsudok

Okresného súdu Martin zo dňa 08.04.2025, sp. zn.11C/1/2025.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

8. Odvolací súd súhlasí s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie pri svojom skutkovom
zistení rozhodujúcich skutočností, ako aj pri právnom posúdení veci neprihliadol na jeho tvrdenie a
dôkaz, ktorý predložil v nadväznosti na námietky žalovanej uvedené vo vyjadrení k žalobe, ktorý

dôkaz síce vykonal, no z jeho vykonania neuviedol žiadne skutkové zistenie v rámci odôvodnenia
rozsudku. Týmto dôkazom je potvrdenie Fakultnej nemocnice Trenčín adresované žalovanej zo dňa
03.07.2014, v ktorom personálne oddelenie Fakultnej nemocnice Trenčín potvrdilo, že v prípade
splneniapodmienkyregistrácieužalobcuzaradížalovanúnaprácusanitárasvysvetlením,žemenovaná
na uvedenú pracovnú pozíciu spĺňa kvalifikačné predpoklady, no nemá splnenú práve a len podmienku

registrácie. K tomuto dôkazu poskytol žalobca svoje tvrdenia, že žalovaná mu doručila žiadosť
k registrácii ako sanitárka, k registrácii zaslala vyplnené tlačivo údaje pre registráciu, kde uviedla,
že chce byť registrovaná ako sanitárka, doložila doklad o vzdelaní ako sanitárka a potvrdenie
od zamestnávateľa, že bude zamestnaná ako sanitárka. Zaregistrovaná bola až potom, čo predložila
doklad od zamestnávateľa, že ju zamestnajú ako sanitárku po tom, čo bude zaregistrovaná v komore.

9. Súd prvej inštancie sa uvedenou obranou žalobcu k tvrdeniu žalovanej, že jej registrácia je neplatná,
vôbec nezaoberal a rozsudok založil len na tvrdeniach a argumentácii žalovanej.

10. Súd prvej inštancie správne citoval § 63 ods. 3 zákona upravujúci postup pri registrácii. Z jeho

znenia vyplýva, že k oznámeniu zdravotníckeho pracovníka o registrácii je zdravotnícky pracovník
povinný priložiť kópie dokladov preukazujúcich odbornú spôsobilosť, sústavné vzdelávanie, doterajšiu
odbornú prax, potvrdenie vzdelávacej ustanovizne a poskytovateľa o ďalšom vzdelávaní a doklad
o zaplatení registračného poplatku. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu vyžadovať
doklad uvedený v § 63 ods. 2 písm. c) a d), teda údaj o zdravotníckom povolaní podľa

§ 27 a údaje o zamestnávateľovi alebo inom spôsobe výkonu zdravotníckeho povolania podľa § 3
ods. 4. Teda uvedené doklady nie sú podmienkou registrácie, preto postačuje uvedenie tohto údaju
v oznámení zdravotníckym pracovníkom. Z listinného dôkazu - údaje pre registráciu, ktoré došlo
žalobcovi 01.07.2014 spolu so žiadosťou o registráciu, vyplýva, že žalovaná oznámila na účelyregistrácie žalobcovi ako svoje zdravotnícke povolanie povolanie sanitára na úseku gynekologicko-
pôrodníckej kliniky zamestnávateľa Fakultná nemocnica Trenčín. Ani žalovaná netvrdila, že by žalobcovi
predkladala pracovnú zmluvu, ktorú predkladá súdu ako dôkaz neplatnosti registrácie. Dňa 03.07.2014

bolo žalovanej vydané vyššie uvedené potvrdenie zamestnávateľa, ktoré žalovaná doručila žalobcovi
na účely registrácie, že ju mieni zamestnávať ako sanitárku, pričom pre zaradenie na túto prácu vyžaduje
práve registráciu žalovanej. Dňa 10.07.2014 bola žalovaná žalobcom zaregistrovaná ako sanitár.
Uvedená časová následnosť vyplývajúca z predložených a vykonaných listinných dôkazov, vrátane
potvrdenia zo dňa 03.07.2014 odôvodňuje dôležitosť skutkového zistenia z nich vyplývajúceho

pre právne posúdenie veci, a teda vyžaduje, aby sa uvedeným dôkazom, ako aj tvrdením žalobcu súd
prvejinštancievodôvodnenírozsudkuriadnezaoberal,vyporiadal,uviedolvrámcizistenéhoskutkového
stavu a takto posúdil najmä za situácie, keď konštatovaná neplatnosť registrácie namietaná žalovanou
tvrdením, že nemala vykonávať povolanie sanitára, bola jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom
prvej inštancie. Súd prvej inštancie napriek tomu, že uvedený dôkaz vykonal, avšak nevyvodil z neho
žiadne skutkové zistenie, respektíve skutkové zistenia z neho vyplývajúce neuviedol v odôvodnení

rozsudku, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie neaplikoval,
necitoval v odôvodnení rozsudku § 31 zákona, na ktoré ako vo veci rozhodné ustanovenie poukazoval
žalobca v podanej žalobe a znova v odvolaní, a ktorým odôvodňuje svoje tvrdenie, že v komore je
potrebné sa zaregistrovať ešte pred samotným začatím výkonu povolania zdravotníckeho pracovníka.

Odvolací súd dodáva, že v citovanom ustanovení sú uvedené aj výnimky. Podstatné pre preskúmanie
rozsudku je však, že súd prvej inštancie uvedené ustanovenie napriek poukazu žalobcu neaplikoval
a vec z tohto pohľadu neposúdil, a prijal tak predčasné rozhodnutie bez riadneho vyporiadania sa
s argumentáciou žalobcu.

11. Medzi zrušovacie dôvody podľa ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. patrí taký postup súdu prvej
inštancie, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z čl. 1, čl. 7 a čl. 154c Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pod právom na spravodlivý súdny proces
je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu spor vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie riadne sa vyporiadať s argumentáciou oboch

strán sporu a svoje skutkové a právne úvahy náležite v novom rozhodnutí zdôvodniť, a to po vykonaní
ďalšíchdôkazov,prípadnenajmäzdôvoduhospodárnostizaoberaťsanámietkoupremlčaniavznesenou
žalovanou, v prípade ktorej žalobca predložil rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, avšak je potrebné
zistiť, či v danom prípade ide o skutočne konštantnú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky
o danej otázke, ako tvrdí žalobca. Pred novým rozhodnutím vo veci bude súd prvej inštancie postupovať

v súlade s procesnými návrhmi strán sporu, rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí podľa zásad uvedených
v § 191 ods. 1 C.s.p., pričom sa vysporiada so všetkými námietkami produkovanými stranami a tiež
uvedenými v odvolaní a vo vrátenej časti veci opätovne rozhodne.

14. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).