Rozsudok – Poistenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123306977
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123306977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu JUDr. Michala Tagaja a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej
ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. F.,
právne zastúpeného: G. H. I., advokátka, IČO: XX XXX XXX so sídlom advokátskej kancelárie v Poltári,
proti žalovanému: D. C., J., K. L. I., IČO: XX XXX XXX, so sídlom M. X, XXX XX H., právne zastúpeného:
J. D. N. N. O., IČO: XX XXX XXX, so sídlom: P. XX, XXX XX H. H., o zaplatenie 1.913,97 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/33/2023-182
zo dňa 21.03.2024, taktoa

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie do výroku I. o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160,56 Eur, počítaného od 06.06.2023 do zaplatenia, v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania v rozsahu 83,2% do

troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 160,56 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), žalobu v časti o zaplatenie
1.753,41 Eur s príslušenstvom zamietol (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 83,2% vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším

súdnym úradníkom v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok).
1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 02.05.2023
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.913,97 Eur s príslušenstvom z dôvodov,
že žalobca dňa 28.01.2022 viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Lada 4x4, EČV: C. XXX H. v
obci D. E. F. po účelovej komunikácii v areáli zdravotného strediska v smere jazdy od vstupnej brány k
budove zdravotného strediska, kde došlo ku stretu s osobným motorovým vozidlom M. Q. EČV: C. XXX
J., vedeného vodičom C. R., narodeným XX.XX.XXXX, bytom sídlisko F. XXX/XX, D. E. F.. Motorové

vozidlo M. Q. pri cúvaní z parkovacieho miesta narazilo do zadnej časti vozidla Lada.
1.1.2 Vodič motorového vozidla M. Q. ústne prisľúbil nahradenie škody na vozidle poškodenému
žalobcovi, ktorý s návrhom súhlasil. Po uplynutí dvoch mesiacov a neuhradení škody na motorovom
vozidle sa žalobca obrátil na Q. C. S. T. L. C.; škodová udalosť bola vyriešená ako priestupokproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a obom účastníkom dopravnej nehody bola uložená
pokuta pre nesplnenie povinnosti podľa §137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keďže
nevyplnili a nepodpísali tlačivo na zabezpečenie náhrady škody. Žalobca v januári 2023 nechal vykonať

opravu svojho motorového vozidla vo firme G. Q., S. XXXX/XX P., ktorý mu vystavil faktúru za opravu
motorového vozidla na sumu 1.799,09 Eur. Okrem toho žalobca zaplatil povinné zmluvné poistenie na
rok 2023 vo výške 114,88 Eur, hoci motorové vozidlo bolo počas celého roka nepojazdné.
1.1.3 Listom zo dňa 15.02.2023 vyzval žalobca majiteľa M. Q. ako aj poisťovateľa na úhradu škody vo
výške 1.913,97 Eur. Žalovaný listom zo dňa 28.03.2023 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej

udalosti s tým, že mu uhradí škodu len vo výške 274,44 Eur, pričom ostatné fakturované sumy ako odťah
vozidla po havárii, defekt na kolese, rozbité žiarovky, poškodenie brzdy atď. nezavinil poistený.
1.1.4 Žalobca sa svojho nároku domáhal súdnou cestou; na Okresný súd Banská Bystrica podal žalobu
a dňa 10.05.2023 okresný súd vydal platobný rozkaz sp.zn.33Up/795/2023, ktorým žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.
1.2 Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorým sa platobný rozkaz zrušil;

žalovaný uviedol, že v čase vzniku škodovej udalosti mal škodca uzavretú so žalovaným poistnú zmluvu
č.6584913811/4 v zmysle zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
len „zákon o PZP“). Žalovaný škodovú udalosť, nahlásenú dňa 21.02.2023, zaevidoval a priradil jej číslo
9533419577.

1.2.1 Po doručení faktúry žalovanému zo dňa 26.01.2023 na sumu 1.799,09 Eur s DPH za opravu
poškodeného motorového vozidla autoservisom G. Q. J. P. a časti šekového poukazu, preukazujúcu
úhradu poistného vo výške 114,88 Eur, žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 28.03.2023, že
dňa 27.03.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a na základe tohto poukázal žalobcovi poistné
plnenie v sume 274,44 Eur poštovou poukážkou na adresu právnej zástupkyne žalobcu. Do poistného

plnenia zahrnul súvisiacu opravu a lakovanie ľavého zadného blatníka podľa kalkulácie J., D. ostatné
fakturované opravy nesúviseli so škodovou udalosťou a nezavinil ich poistenec žalovaného. Žalovaný
nepriznal žalobcovi sumu za odťah vozidla, keďže nebola preukázaná jeho potreba a ani úhradu PZP
poškodeného, pretože uvedené nemožno v zmysle §442 a §443 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“) zahrnúť do poistného plnenia.

1.2.2 Žalovaný v odpore namietol neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a škodou a
má za to, že žalobca nepreukázal zodpovednosť škodcu za škodu, ktorá bola poškodenému spôsobená
vo väčšom rozsahu, než v akom mu bola priznaná v oznámení o poistnom plnení. Z fotodokumentácie
poškodených vozidiel je nepochybné, že na vozidle žalobcu došlo pri poistnej udalosti k drobnému
poškodeniu ľavého zadného blatníka a na vozidle škodcu sú škody nepatrné, a teda je vylúčené,

aby žalobcovi na jeho motorovom vozidle vznikli škody, vyžadujúce si potrebu opravy v rozsahu,
uvedenom na faktúre autoservisu. Žalobca požadoval okrem iného preplatenie žiaroviek, pričom z
fotodokumentácie je zrejmé, že svetlá neboli pri nehode poškodené; žalovaný spochybnil aj poškodenie
bŕzd pri poškodení blatníka, keďže žalobca žiadal preplatenie lanka ručnej brzdy, brzdových platničiek
či brzdovej tekutiny; pri poistnej udalosti nedošlo k poškodeniu pneumatiky; žalovaný rozporoval všetky

položky na faktúre s výnimkou opravy a lakovania zadného ľavého blatníka.
1.2.3 Žalobca neumožnil žalovanému obhliadku poškodeného vozidla a sám potvrdil, že nechal vozidlo
takmer rok bez opravy, pričom nepreukázal existenciu skutočností, brániacich žalobcovi nechať si
poškodené motorové vozidlo opraviť. Pokiaľ vznikli na vozidle škody, vyžadujúce si opravy vo výške
uplatnenej žalobcom žalovaný má za to, že vznikli výlučne jeho zavinením a nemajú žiadny súvis s

poistnou udalosťou zo dňa 28.01.2022.
1.2.4 Namietol aj položku STK a EK, pretože škoda vzniknutá pri poistnej udalosti nemala žiaden súvis
s potrebou vykonania technickej a emisnej kontroly, ktoré je nevyhnutné absolvovať bez ohľadu na
poškodenie auta pri poistnej udalosti; namietol položku odťah vozidla, keďže žalobca nepreukázal, že
by po poistnej udalosti bolo poškodené motorové vozidlo poškodené tak, že by vyžadovalo odťah.

1.2.5 Žalovaný poukázal na ustanovenia zákona o PZP, na rozsudky Krajského súdu v Bratislave
sp.zn.8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016, sp.zn.6Co/838/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.8Co/321/2015 zo dňa 27.02.2017, na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a sp.zn.1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019.
1.2.6 Zdôraznil, že žalovaný dňa 28.03.2023 – teda pred uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty -

poskytolžalobcoviplnenievovýške274,44Euraajpísomnévysvetleniedôvodov,prektoréznížilpoistné
plnenie. Mal za to, že si svoju zákonnú povinnosť splnil a nedostal sa do omeškania.
1.3 Vo vyjadrení k odporu žalobca zotrval na žalobe s tým, že jeho motorové vozidlo nebolo pojazdné,
muselo byť odtlačené najprv na dvor žalobcu a následne odtiahnuté do servisu, ktorý odťah zabezpečilservis. Brzdové obloženie bolo poškodené nárazom a vytiekla brzdová kvapalina, žiarovky síce neboli
rozbité ale po náraze prestali svietiť. STK a EK musela byť urobená, pretože vzhľadom na pasivitu
vodiča, ktorý nehodu spôsobil ako aj vzhľadom na majiteľa poisteného vozidla žalobca čakal dlhú

dobu, že mu opravu uhradia. Pri vyšetrovaní priestupku bola uvedená škoda približne 200 Eur a
keďže jeho motorové vozidlo stálo na dvore a nevedel o rozsahu škody, ktorá nebola viditeľná voľným
okom, bola následne zistená len servisom, a to: poškodenie zadnej nápravy (vylomenie jedného zuba
diferenciálu, ktorý prerazil plášť zadnej nápravy); plášť diferenciálu nakoniec servis iba zvaril. Nie je
pravda, že náklady na PZP nezavinil žalovaný: žalobcovi niekoľko krát sľuboval úhradu, čo podmieňoval

nenahlásením škodovej udalosti poisťovni a polícii, ale nezaplatil ani minimálnu škodu a žalobca nemal
pojazdné vozidlo, avšak PZP musel zaplatiť.
1.4 Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 22.06.2023, v ktorom zotrval
na svojom stanovisku, že žaloba je nedôvodná. Napriek tomu, že žalobca nahlásil vznik poistnej
udalosti žalovanému v čase, kedy ešte nebolo opravené a technik žalovaného poškodený automobil
mohol fyzicky prezrieť a vyjadriť sa k poškodeniam vozidla, žalobca sa s poškodeným vozidlom

na obhliadku vozidla nedostavil. Žalobca ani nepreukázal, že by vinou žalovaného nemohol svoje
poškodené motorové vozidlo dať opraviť skôr, ako po roku od poistnej udalosti. Naopak z dôvodov na
strane žalobcu nedošlo k promptnému vybaveniu poistnej udalosti, pretože žalobca si nesplnil svoju
povinnosť, vyplývajúcu mu z §66 ods. 6 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nespísal záznam o
dopravnej nehode a spolu so škodcom neoznámili riadne a včas vznik poistnej udalosti žalovanému.

Žalovaný nijakým spôsobom nebránil žalobcovi dať si opraviť motorové vozidlo.
1.4.1 Žalovaný na odstránenie rozporov v tvrdeniach žalobcu a žalovaného navrhol súdu prvej inštancie
určiť znalca za účelom vypracovania odborného vyjadrenia na otázky, ktoré poškodenia na motorovom
vozidle žalobcu sú v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 28.01.2022 a aká je výška
škody, ktorá bola žalobcovi pri tejto poistnej udalosti spôsobená. Súčasne žalovaný navrhol predvolanie

na pojednávanie ako svedka C. R. za účelom jeho vypočutia na okolnosti poistnej udalosti zo dňa
28.01.2022.
1.5 Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie (oboznámením s rozkazom o uložení sankcie
za priestupok, faktúrou č. f 023/2023, kópiou pokladničného bloku, príkazom na úhradu, výzvou na
zaplatenie náhrady škody, s oznámením o poistnom plnení, oboznámením sa s fotodokumentáciou,

reláciou dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, posudkom - kalkuláciou č. 9533419577 D. C.,
J., oznámením o škodovej udalosti, fotokópiou poštovej obálky, výsluchom svedka C. R., znaleckým
posudkom súdneho znalca L. N. U. č.30/2023) a vychádzajúc z ustanovení §427 ods. 1, §428, §517 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, §3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu 28.01.2022, §4 ods.
1,2, §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a konštatoval že z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi

stranami nebolo sporným, že dňa 28.01.2022 došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené
motorové vozidlo žalobcu značky S. E. EČV: C. XXX H. s tým, že poškodenie bolo spôsobené zavinením
vodiča motorového vozidla značky M. Q. EČV: C. XXX J. v čase nehody vedené svedkom C. R..
1.6 Sporný rozsah poškodenia a z toho vyplývajúca výška škody bola v konaní predmetom znaleckého
dokazovania z hľadiska mechanizmu vzniku škody dopravnou nehodou, priebehu deja, pri vyhodnotení

technických a energetických hľadísk stretu oboch motorových vozidiel. Závery znaleckého posudku boli
síce stranami sporu čiastočne namietané, avšak strany sporu z hľadiska povinnosti tvrdenia a najmä
dôkaznej povinnosti súdu nepredložili žiadny iný dôkaz, ktorý by závery súdneho znalca spochybňoval,
respektíve vylučoval, pričom súdny znalec závery svojho posudku dostatočným spôsobom vysvetlil a
logicky obhájil aj v rámci jeho výsluchu na pojednávaní.

1.7Vzhľadomnauvedenéokresnýsúdkonštatoval,žekstretumotorovýchvozidieldošlosícezavinením
C. R., ktorý spôsobil žalobcovi škodu, avšak z hľadiska technického a energetického rozsah poškodenia
a z toho vyplývajúca výška škody zodpovedá sume určenej súdnym znalcom vo výške 435 Eur. V časti
prevyšujúcej túto sumu nebolo preukázané, žeby k poškodeniu motorového vozidla v rozsahu, ako to
tvrdí žalobca, došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním škodcu C. R.. Skutočnosť, že žalobca si dal

motorové vozidlo opraviť, ako aj výška ceny, ktorú za takúto opravu zaplatil medzi účastníkmi konania
nebolo sporné; vzhľadom na námietku žalovaného a následné závery znaleckého dokazovania okresný
súd jednoznačne konštatoval, že v rozsahu prevyšujúcom výšku škody, určenú znaleckým posudkom
žalobca nepreukázal, že by poškodenie vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
1.8Zuvedenéhodôvoduokresnýsúdustálilškodunasumu435Eur,zktorejodpočítalsumučiastočného

plnenia žalovaného žalobcovi vo výške 274,44 Eur, ktoré boli poukázané na účet právnej zástupkyne
žalovaného (správne žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) G. H. I. s poukazom na tvrdenia žalobcu
(správne žalovaného - poznámka odvolacieho súdu – č.l.24,25,27) a doklad (č.l.20). Uvedené skutkové
tvrdenia žalovaného žalobca nepoprel. Okresný súd mal za to, že v tejto časti bola uvedená sumauhradená a preto časti sumy, prevyšujúcej sumu 435 Eur - 274,44 Eur, t.j. vo výške istiny 1.753,41 Eur
zamietol.
1.9 Žalobcom uplatnený úrok z omeškania okresný súd nepriznal s poukazom na rozhodovaciu

činnosť vyšších súdnych autorít, najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/145/2017 vo vzťahu k aplikácii §11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorých poškodený
má nárok na úrok z omeškania iba v prípade uvedenom v tomto ustanovení. Povinnosť platiť úroky z
omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaná by
sadoomeškaniamohladostaťažvprípadenesplneniasipovinnosti,ktorájejbolauloženáprávoplatným

rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na druhej strane peňažná satisfakcia
v podobe úrokov z omeškania, upravená vyššie uvedeným zákonným ustanovením je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti, vyjadrenej v §11 ods. 6 písmena a) alebo b) zákona č. 381/2001
Z.z., účelom ktorých je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie neostala
nečinná,abybolanútenáoznámiťvlehotetrochmesiacovpoškodenémuspôsobvybaveniajehopoistnej
udalosti. Z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na náhradu škody

dňa 21.02.2023, pričom dňa 28.03.2023 žalovaný poskytol plnenie vo výške 274,44 Eur, ako aj písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poistné plnenie znížil a to pred uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty.
Z uvedených dôvodov žalobca nemá právo na úrok z omeškania z vyššie uvedenej sumy.
1.10Navysvetlenienáhradyškody,ktorejsadomáhalžalobcazaplatenímpríslušnýchpoplatkovzaSTK,
emisnú kontrolu a povinného zmluvného poistenia okresný súd poukázal na skutočnosť, že uvedené

náklady nevznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Povinnosť udržiavať vozidlo v riadnom
technickom stave a zúčastniť sa príslušných technických a emisných kontrol vyplýva priamo zo zákona
a takúto povinnosť by bol mal žalobca aj v prípade, ak by k dopravnej nehode nebolo došlo; rovnako je
to aj s povinnosťou platiť poistné. Navyše žalobca mal možnosť v prípade, ak vozidlo nebolo pojazdné,
dočasne ho z cestnej premávky vyňať a opätovne ho zapísať až po tom, keď bude príslušné technické

požiadavky spĺňať.
1.11 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie za použitia §255 ods. 1,2, §262 ods. 1,2 zákona
č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) s tým, že žalobca aj žalovaný
boli v konaní úspešný čiastočne, miera úspechu žalobcu predstavuje 8,4%, miera úspechu žalovaného
predstavuje 91,6%, čistý úspech žalovaného teda predstavuje 83,2%. Okresný súd priznal žalovanému

právo na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 83,2% s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a žiadal (odvolací návrh), aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože (odvolacie dôvody) súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
2.1 V konkrétnostiach namietal, že znalec sa neoboznámil so stavom motorového vozidla na mieste

samom, čo zdôvodnil tým, že po takom dlhom čase už nie je možné zistiť rozsah poškodenia; vychádzal
iba z fotografií vyhotovených v rámci priestupkového konania. Žalobca má do dnešného dňa odložené
poškodené náhradné súčiastky; podľa poškodenia náhradných súčiastok, ktoré servis vymenil, mohol
znalec posúdiť príčinnú súvislosť medzi haváriou a vznikom škody. Sperné tyče, diferenciál, brzda,
gufero, poloos - všetko na zadnej náprave - boli poškodené nárazom vozidla. Znalec posudzuje

poškodenie len podľa fotodokumentácie vonkajšieho vzhľadu vozidla, neberie do úvahy, že vzhľadom na
opotrebenie vozidla mohlo nárazom dôjsť aj k poškodeniu vnútorných súčiastok. Všetky súčiastky, ktoré
boli poškodené pri strete vozidiel, má žalobca k dispozícii, ale znalec si ich nebol pozrieť. Pneumatika
bola prerazená zvrchu, brzdová kvapalina čiastočne vytiekla už na mieste škody, takisto spojková
kvapalina, pri nehode vodič prudko stlačil spojkový pedál a roztrhlo spojkový valec. Podľa znalca nebolo

možné vyvinúť taký tlak, aby došlo k roztrhnutiu valca. Po ohliadke valca na mieste samom by mohol
posúdiť príčinu jeho roztrhnutia.
2.2 Motorové vozidlo nebolo po neho pojazdné: žalobca prišiel na dvor svojho rodinného domu po
tom, ako ho roztlačili (nefungovala spojka), následne jazdil po Kokave nad Rimavicou na najnižšom
rýchlostnom stupni, aby nemusel dať protiidúcemu autu prednosť; nie je zrejmé, prečo by odťah vozidla

nemal byť hradený.
2.3 Čo sa týka vyplatenia sumy 274,44 Eur táto bola zaslaná poštovou poukážkou na výplatu v hotovosti,
nie na účet, avšak nebola žalobcom prevzatá, pretože žalobca s výškou náhrady škody nesúhlasil.
Podľa §567 Občianskeho zákonníka peňažný dlh, plnený prostredníctvom peňažného ústavu aleboprostredníctvompoštovéhopodnikujesplnenýpripísanímsumydlhunaúčetveriteľavpeňažnomústave
alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo, ak sa
veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Žalobcovi teda suma 274,44 Eur nebola vyplatená poštou v

hotovosti a nikdy ju neprevzal. Pokiaľ by ju dostal, žiadal by žalobou 1639,53 Eur (1.913,97 Eur - 274,44
Eur). Žalobca nemôže poprieť prevzatie sumy 274,44 Eur, pretože ju neprevzal, a teda k plneniu zo
strany žalovaného podľa §567 Občianskeho zákonníka nedošlo. Žalovaný nepreukázal vyplatenie sumy
274,44 Eur v hotovosti podľa §567 Občianskeho zákonníka, len ich odoslanie na poštovú prepravu.
2.4 Pokiaľ by súd priznal náhradu škody v sume určenej znaleckým posudkom, mala byť priznaná suma

435 Eur, pretože žalovaný nepreukázal vyplatenie sumy 274,44 Eur v hotovosti. Aj úrok z omeškania
by mal byť priznaný, keďže nevyplatením náhrady škody, čo aj v nižšej sume, sa dostal žalovaný do
omeškania.
2.5 K odvolaniu pripojil listinný dôkaz - pokyn klienta a nevyzdvihnutú poštovú poukážku na výplatu v
hotovosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%; odvolanie považuje za nedôvodné a účelové, smerujúce len
k oddialeniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia; je tendenčné, keďže žalobca prezentuje skreslený
pohľad na skutkový stav a svoju predstavu o tom, ako mal prvoinštančný súd rozhodnúť. Nie je daný
žiadnyzožalobcomoznačenýchodvolacíchdôvodov,napadnutýrozsudokjekorektnýaspravodlivý,ako

vovýrokovejčastitakajvodôvodnení.Žalovanýsasobsahomrozsudkuvcelomrozsahustotožňuje,súd
prvej inštancie sa v konaní nanajvýš dôkladne zaoberal zistením skutkového stavu, za účelom zistenia
výšky škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného pri škodovej
udalosti zo dňa 28.01.2022 bolo vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynuli jednoznačné
odborné závery, odôvodnené ustanoveným znalcom v podanom znaleckom posudku aj na pojednávaní

uskutočnenom dňa 21.03.2024, na ktorom znalec náležite zodpovedal aj námietky, ktoré žalobca poňal
do odôvodnenia odvolania.
3.1 Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že neprevzal sumu 274,44 Eur, žalovaný poukázal na to, že túto
argumentáciu žalobca neuplatnil pred súdom prvej inštancie a upriamil pozornosť odvolacieho súdu na
predposlednú vetu 83. bodu odôvodnenia rozsudku, z ktorej je zrejmé, že žalobca nepoprel tvrdenia

žalovaného o tom, že mu poskytol plnenie vo výške 274,44 Eur. S ohľadom na uvedené skutočnosti
ako aj s poukazom na sudcovskú a zákonnú koncentráciu žalobca už v odvolacom konaní nemôže
produkovať nové tvrdenia a dôkazy, ktoré mal riadne uplatniť pred súdom prvej inštancie, kým ten
nevyhlásil dokazovanie za skončené.
3.2 Žalovaný vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel

ku správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a konanie netrpí vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenia strán sporu neboli podané.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §379,
§380 a §381 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a contrario s použitím §219
ods. 3 C.s.p.; odvolanie žalobcu proti výroku I. odmietol pre nedostatok subjektívnej legitimácie žalobcu
na odvolanie do výroku, vydaného v jeho prospech (§359 C.s.p.), rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§388 C.s.p. vo výroku II. zmenil a sám rozhodol o trovách konania.

6. Podľa §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.01.2022 došlo ku dopravnej nehode,

ktorú spôsobil vodič osobného motorového vozidla, poisteného u žalovaného; ani jeden z účastníkov
dopravnej nehody škodovú udalosť neoznámil na polícii ani v poisťovni, pretože mali za to, že sa jedná
o škodu nízkej hodnoty a mienili sa dohodnúť. Po uplynutí dvoch mesiacov a neuhradení škody sa
žalobca obrátil na políciu a škodová udalosť bola vyriešená ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky a obom účastníkom dopravnej nehody bola uložená pokuta pre nesplnenie povinnosti

podľa §137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keďže nevyplnili a nepodpísali tlačivo
na zabezpečenie náhrady škody. O rok neskôr v januári 2023 žalobca nechal opraviť svoje motorové
vozidlo v servise G. Q., S. XXXX/XX P., ktorý mu vystavil faktúru za opravu motorového vozidla na sumu
1.799,09 Eur; okrem toho žalobca zaplatil povinné zmluvné poistenie na rok 2023 vo výške 114,88 Eur.Následnelistomzodňa15.02.2023vyzvalžalobcamajiteľaM.Q.akoajpoisťovateľanaúhraduškodyvo
výške 1.913,97 Eur; na jeho výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 28.03.2023 a oznámil mu ukončenie
šetrenia poistnej udalosti s tým, že mu uhradí škodu len vo výške 274,44 Eur, pričom ostatné fakturované

sumy, ako odtiahnutie vozidla po havárii, defekt na kolese, rozbité žiarovky, poškodené brzdy atď.
nezavinil poistenec žalovaného. Žalobca preto podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu; po vydaní
platobného rozkazu, následne zrušeného odporom a po vykonanom dokazovaní miestne príslušný súd
- Okresný súd Lučenec - rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

8. Odvolanie žalobcu je dôvodné len čiastočne.
8.1 V prvom rade krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca (zastúpený advokátom) podal
odvolanie do všetkých výrokov rozsudku. Prvým výrokom rozsudku však súd prvej inštancie vyhovel
žalobcovi, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 160,56 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Civilný sporový poriadok v ustanovení §359 rieši problematiku aktívnej procesnej legitimácie,
teda vymedzuje subjekty, ktoré sú oprávnené uplatniť odvolanie - ide o subjektívnu podmienku,

predpísanú Civilným sporovým poriadkom, ktorá musí byť splnená na to, aby odvolanie mohlo byť
prejednané odvolacím súdom. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané, t.j. tá procesná strana, ktorej rozhodnutím súdu prvej inštancie nebolo celkom alebo sčasti
vyhovené.
8.2Keďžesúdprvejinštancieprvýmvýrokomžalobcovivyhovel,žalobcaniejesubjektomlegitimovaným

na podanie odvolania do výroku I. Preto krajský súd jeho odvolanie do prvého výroku rozsudku podľa
§386 písm. b) C.s.p. odmietol.

9. Druhým výrokom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.753,41 Eur
s príslušenstvom. Na rozdiel od súdu prvej inštancie krajský súd má za to, že žalobcovi, úspešnému

podľa rozhodnutia okresného súdu v prvom výroku ku sume 160,56 Eur istiny prináleží aj príslušenstvo
v zmysle §121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v podobe úrokov z omeškania.
9.1 Názor súdu prvej inštancie v bode 84 odôvodnenia jeho rozsudku nie je správny. Okresný súd
vychádzal predovšetkým z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3Cdo/145/2017 vo
vzťahu k aplikácii §11 ods. 8 zákona č.381/2001 Z.z., v zmysle ktorého poškodený má nárok na úrok z

omeškania až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.
9.2 Krajskému súdu sú známe rozhodnutia, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie. Zjavne však
ušlo pozornosti okresného súdu, že hoci dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.
8Co/321/2015, citované v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky
pôvodne svojím rozsudkom z 22.11.2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017 zamietol, Ústavný súd Slovenskej

republiky Nálezom III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021 zrušil najvyššiemu súdu a vrátil vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie.Povrátenívecinajvyššísúduznesenímsp.zn.2Cdo/306/2021z25.04.2022
zrušil a vrátil rozsudok Krajského súdu v Prešove práve ohľadom pochybenia pri rozhodnutí o úroku z
omeškania.
9.3 Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu sp.zn. 2Cdo/306/2021 vyplýva, že pôvodne najvyšší súd v

rozsudku zo dňa 22.11.2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017 dovolanie žalobcu zamietol s poukazom na právny
názor odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až
v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody.

9.3.1 Na základe ústavnej sťažnosti Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 14.10.2021
sp.zn. III. ÚS 309/2020 - 33 konštatoval, že rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 22.11.2018 sp.zn.
3Cdo/145/2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z uvedeného dôvodu ústavný súd tento rozsudok

najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9.3.2 Ústavný súd v bodoch 22 a 23 nálezu vo vzťahu sťažovateľa a škodcu uviedol, že poistné
plnenie pokrýva nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
poistným plnením sa odškodňujú nároky poškodeného, ktoré má voči poistenému. Rozsah poistenia
zodpovednosti pritom upravuje §4 zákona o PZP, ktorý jednotlivé nároky, ktoré sa z tohoto poistenia

hradia, sú stanovené druhovo (škoda na zdraví, náklady pri usmrtení, škoda vzniknutá poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením,
ušlýzisk).SamotnázodpovednosťzaškodujeupravenáustanoveniamiObčianskehozákonníka,pričom
prevádzkovateľ motorového vozidla (škodca) je pri poskytovaní náhrady škody v rámci jednotlivýchdruhov stanovených nárokoch povinný v prípade omeškania sa poskytnúť aj úroky z omeškania, pokiaľ
bol vyzvaný poškodeným na plnenie (§563 Občianskeho zákonníka). Do omeškania sa potom škodca
dostáva bez ohľadu na to, či na výzvu reagoval alebo nie, respektíve či argumentoval aj oprávnene (do

omeškania sa dostane v časti, v ktorej je nárok poškodeného opodstatnený). Inak by nedošlo k plnému
odškodneniu poškodeného, čo pochopiteľne nie je prípustné.
9.3.3 Ústavný súd ďalej uviedol, že úroky z omeškania kompenzujú neskoršie poskytnutie plnenia a
zníženú časovú hodnotu peňazí, tvoria preto prirodzenú súčasť pohľadávky na náhradu škody ako
jej príslušenstvo. Ústavný súd zdôraznil, že vzťah sťažovateľa a žalovanej poisťovne nie je vzťahom

poškodeného a škodcu, ale vzťahom osobitným, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Táto čiastočne verejnoprávna povaha poistenia
následne vedie k tomu, že vzťah sťažovateľa a žalovanej poisťovne nie je bežným vzťahom veriteľa
a dlžníka, čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách §11 ods. 6 až 8 zákona o PZP, ktoré modifikujú
osobitnou úpravou následky §563 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení žalovaná poisťovňa
bola povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti

poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému sťažovateľovi výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
tejto povinnosti preukázaný, alebo mu poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo plnenie
odmietnuté alebo znížené. Túto povinnosť si žalovaná poisťovňa plnila tým, že sťažovateľovi plnenie
odmietla (§16 ods. 6, §11 ods. 6 citovaného zákona). Ak by tak neurobila, bola by povinná poskytnúť

sťažovateľovi poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody (§11 ods. 7 citovaného zákona).
9.3.4 Na tieto ustanovenia nadväzuje norma, podľa ktorej, ak poisťovňa nesplní povinnosť podľa odseku
6, je povinná zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky
zákonník z (§11 ods. 8 zákona o PZP). Odpoveď na otázku, odkedy má sťažovateľ nárok na úrok

z omeškania, konkrétne či i/ odo dňa, ktorý nasledoval po oznámení škody sťažovateľom žalovanej
poisťovne, alebo ii/ odo dňa, ktorý nasledoval po uplynutí troch mesiacov a 15 dní podľa §11 ods. 6 a 7
zákona o PZP alebo iii/ po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, je možná
len pri výrazne dôslednejšej úvahe.
9.3.5 Ústavný súd ďalej uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na

priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania
bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatňuje svoj priamy nárok na náhradu škody s
tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej
udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá
byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody

spôsobenejprevádzkoudopravnéhoprostriedku,ktorápreplné(štandardné)odškodnenienasebaviaže
aj povinnosti platenia úrokov z omeškania...Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie
škody „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny
proces, tým lepšie pre škodcu“.
9.3.6 Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15 dňová

lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej
udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z
omeškania; §121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví.
9.3.7 Ústavný súd uzavrel, že výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie
poistného plnenia zahŕňajúceho aj úroky z omeškania z náhrady škody sa tak dostáva do ostrého

konfliktu s racionálnym účelom právnej normy. Ústavný súd poukázal, že právna úprava v uvedenej
oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č.2000/26/ES o aproximácii právnych
predpisov členských štátov, týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica
o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a

Rady č.2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a
o kontrole plnenia povinností poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie).
9.4 Dovolací súd následne pri aplikácii uvedeného právneho názoru ústavného súdu na posudzovaný
prípad dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Odvolací súd vychádzal pri posúdení vzniku nároku
na úroky z omeškania z právneho názoru, podľa ktorého patrí žalobcovi príslušenstvo z priznanej

pohľadávky až od momentu, ako bol žalovanej poisťovni doručený právoplatný rozsudok súdu o výške
náhrady škody, pričom do omeškania by sa žalovaná mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti,
uloženej jej takým právoplatným rozhodnutím.9.4.1 Tento právny názor vo svetle nálezu ústavného súdu nemožno považovať za správny. Z uvedených
dôvodov najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutých častiach, týkajúcich sa
príslušenstva priznaných pohľadávok a priznaného nároku na náhradu trov konania zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou odvolacieho súdu bude rozhodnúť o v dovolaním napadnutom
príslušenstve súdom priznaných pohľadávok s ohľadom na právne závery ústavného súdu, vyslovené
v náleze.

10. Z dôvodov uvedených vyššie krajský súd v prejednávanej veci zmenil rozsudok súdu prvej inštancie

a žalobcovi priznal úrok z omeškania z priznanej sumy 160,56 Eur od 06.06.2023 do zaplatenia (po
uplynutí troch mesiacov od 21.02.2023, t.j. 21.05.2023 + 15 dní, t.j. 06.06.2023) v paričnej lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pretože v zhode s názorom
súdu prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na škodu stanovenú znaleckým
posudkom vo výške 435 Eur, a keďže žalovaný preukázal zaplatenie sumy 274,44 Eur žalobcovi
poštovou poukážkou, kde rozdiel medzi týmito plneniami predstavuje práve 160,56 Eur, v prevyšujúcej

časti ohľadom sumy 1.753,41 Eur s príslušenstvom (keďže žalobca žiadal priznať sumu 1.913,97 Eur
s príslušenstvom) jeho žalobu zamietol.
10.1 Z obsahu spisu aj z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaný od
podania odporu v každej svojej písomnej argumentácii uvádzal, že sumu 274,44 Eur zaplatil žalobcovi
poštovou poukážkou k rukám jeho právnej zástupkyne tak, ako to žalobca sám žiadal.

10.2 Žalobca v priebehu celého konania tieto tvrdenia nepoprel a prvýkrát v odvolacom konaní tvrdí
skutočnosť, že sumu 274,64 Eur nikdy neprevzal, a takýto pokyn dal aj svojej právnej zástupkyni
(neprevziaťzaslanúsumuodžalovaného);žalobca(prostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne)prvýkrát
uviedol, t.j. produkoval tvrdenie a aj preukazoval túto skutočnosť až v odvolacom konaní. Krajský súd
sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že ide o nové tvrdenia a dôkazy; v zmysle §366 C.s.p. novoty

nie sú v odvolacom konaní prípustné. Aj v tejto časti okresný súd správne rozhodol a správne považoval
sumu 274,44 Eur za sumu, vo výške ktorej žalovaný žalobcovi poistné plnenie plnil.

11. Vychádzajúc z obsahu odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd konštatuje, že
námietky ohľadom vypracovania znaleckého posudku žalobca vznášal aj v priebehu konania pred

súdom prvej inštancie, s ktorými sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal; rovnako
ich zopakoval vo svojom odvolaní. Konkrétne ide o tvrdenia, že žalobca má do dnešného dňa odložené
poškodené náhradné súčiastky, ktoré znalec neobhliadol, hoci mal podľa zistenia ich poškodenia
možnosť stanoviť poškodenie samotného vozidla.
11.1 Z obsahu spisu krajský súd zistil, že znalec na uvedené otázky odpovedal (aj) na pojednávaní pred

súdom prvej inštancie, na ktorom okresný súd rozhodol (č.l.180); z písomnej zápisnice o pojednávaní
a aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania je zistiteľné, že žalobca sa na toto pojednávanie
nedostavil a právna zástupkyňa žalobcu znalecký posudok (inak) nespochybnila; z jej otázok a odpovedí
znalca takáto skutočnosť nevyplýva, keďže právna zástupkyňa uznala argument znalca, že po takom
časovom odstupe by obhliadka súčiastok nepriniesla želaný efekt, lebo nie overiteľné, či ide o súčiastky

z dopravnou nehodou poškodeného osobného motorového vozidla.
11.2 Zo zvukového záznamu z pojednávania vo veci samej vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu
(zjavneomylom)oznámilažalobcovi,žeznalecsanapojednávanienedostaví,čonepochybneovplyvnilo
ne/prítomnosťžalobcunatomtopojednávaní.Tútoskutočnosťvšaknemožnopripísaťnavrubsúduprvej
inštancie, ktorému jeho procesný postup nemožno vytknúť, pretože bol súladný s Civilným sporovým

poriadkom.

12. Argumentácia žalobcu v odvolaní, že neprevzal finančné prostriedky a k plneniu zo strany
žalovaného nedošlo a že žalovaný tak nepreukázal vyplatenie sumy 274,44 Eur v hotovosti podľa §567
Občianskeho zákonníka, keď preukázal len odoslanie finančných prostriedkov na poštovú prepravu,

neobstojí. Občiansky zákonník v §566 stanovuje, že veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
12.1 Podľa §567 ods. 1,2 OZ dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov, ak nie je miesto plnenia
taktourčené,jenímbydliskoalebosídlodlžníka.Peňažnýdlhplnenýprostredníctvompeňažnéhoústavu
alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom

ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo
ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
12.2 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného o plnenie poštovou poukážkou k rukám
jeho právnej zástupkyne, žalovaný sa riadil pokynom žalobcu, o čom svedčí jeho tvrdenie v priebehucelého konania, ktoré žalobca nepoprel, respektíve popieral až v odvolacom konaní, čo Civilný sporový
poriadok nepripúšťa. Krajský súd pritom neopomenul ani na skutočnosť, že žalobca je spotrebiteľom,
preto je potrebné civilný proces podriadiť ustanoveniam §292, §291 a §296 C.s.p.. Uvedené platí aj

na predkladanie nových skutočností v odvolacom konaní (aj v sporoch so slabšou stranou), výnimku
nepredpokladá ani ustanovenie §366 C.s.p. Z uvedených dôvodov sa krajský súd bližšie tvrdeniami o
tom, že žalobca neprevzal poistné plnenie vo výške 274,44 Eur, nezaoberal.

13. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu boli dôvodné

len čiastočne, inak sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie správne. Krajský súd nezistil, že by súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods.
1 písm. f) C.s.p.) a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§365 ods. 1 písm. d) C.s.p.).
13.1 V časti rozsudku, kde okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
písm. h) C.s.p. - h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

kedy ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť), keď nepriznal
žalobcovi úrok z omeškania k priznanej istine, krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to
vo výroku II. a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 160,56 Eur, počítaného od 06.06.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia krajský súd rozhodoval aj o všetkých trovách konania s odkazom
na §396 ods. 2 C.s.p.
14.1 O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy

prvostupňového konania v rozsahu 83,2% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania, pričom vychádzal z ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p., teda podľa úspechu
strany sporu v konaní.
14.2 O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa §396 ods. 1 v spojení s §255 ods.
1 C.s.p. podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní: za plne úspešného považoval žalovaného,

pretože žalobca v odvolacom konaní bol úspešný len ohľadom príslušenstva v minoritnej časti istiny,
ktorá bola predmetom jeho žaloby (v sume 1.913,97 Eur - krajský súd zamietol žalobu v sume
1.753,41 Eur s príslušenstvom), a preto uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania
v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania. O samotnej výške trov odvolacieho konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením; lehotu na plnenie odvolací súd určil
na 3 dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.