Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. júl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/575/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125242083
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125242083.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, so sídlom Centrum 13/17, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
30794536, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., o vymoženie
výživného, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská
cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35657723, pod sp. zn. 83EX 206/25, o námietkach oprávneného

proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 83EX
206/25 zo dňa 01.07.2025, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 83EX 206/25 zo dňa 01.07.2025.

II. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora

sp. zn. 83EX 206/25 zo dňa 01.07.2025.

III. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

IV. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

V. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

VI. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 61,50 EUR do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 28.02.2025, domáhal

od povinného vymoženia výživného na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 10P 91/10 zo dňa 05.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
08.06.2010 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal
dňa 03.03.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Kohút, so sídlom

exekútorského úradu E. F. XX, XXX XX G. G., IČO: 35657723 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý
vedie exekúciu pod sp. zn. 83EX 206/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené pôvodnému
súdnemu exekútorovi dňa 03.03.2025. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 03.07.2025 a doplňujúceho podania zo dňa 10.07.2025
predložil súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora

sp. zn. 83EX 206/2025 zo dňa 01.07.2025 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“), spolu
spotvrdenímodoručeníoprávnenému,Námietkyoprávnenéhozodňa02.07.2025,spolusichprílohami:exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, Výzva na vyjadrenie k návrhu (námietke) povinného zo
dňa 26.03.2025, Vyjadrenie k návrhu (námietke) povinného – odpoveď zo dňa 27.03.2025, záznam
z Obchodného vestníka č. 123/2025, ďalej aj Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa

19.03.2025, spolu s poštovou podacou obálkou, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením
o doručení povinnému, potvrdenie o podaní námietok. Súd pri rozhodovaní o námietkach oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal
z dovtedajšieho spisového materiálu, ako aj z uvedených príloh predložených súdu v ich elektronickej
podobe a príloh získaných z vlastnej činnosti.

4. Súdny exekútor upovedomením zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetokpovinnéhoastýmspojeniaoddlženiapovinného.Upovedomenímozastaveníexekúciezároveň
súdnyexekútorvyzvaloprávnenéhonaúhradutrovexekútoravcelkovejvýške123EUR.Upovedomenie

o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 01.07.2025. Námietky oprávneného zo dňa
02.07.2025 boli elektronicky podané a doručené súdnemu exekútorovi dňa 02.07.2025. Súd v tomto
bode konštatuje, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané
v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.

5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas
so zastavením exekúcie z dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka
z titulu výživného v prospech maloletého dieťaťa, na ktorú mal povinný prispievať výživným na
základe exekučného titulu, a z ktorého sa v tomto exekučnom konaní uplatňuje nárok na výživné
vo výške 228,35 EUR. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pohľadávku nevymohol a dňa

01.07.2025 doručil oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok povinného. Oddlžením sú nedotknuté pohľadávky na výživnom. Vymáhaná pohľadávka na
výživnom svojím charakterom zodpovedá ustanoveniu § 166c zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoKR“) o nedotknuteľnosti
pohľadávky, v čoho dôsledku exekúcia bola súdnym exekútorom zastavená nedôvodne. Oprávnený trval

na podanom návrhu na vykonanie exekúcie a požiadal, aby exekúcia pokračovala v pôvodnom znení,
nakoľko oddlžením sú nedotknuté pohľadávky na výživnom. Na základe vyššie uvedených skutočností
oprávnený navrhol súdu, aby námietkam oprávneného v plnom rozsahu vyhovel a upovedomenie o
zastavení exekúcie zrušil.

6. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie neposkytol
vyjadrenie.

7.Podľa§61nods.1písm.g)Exekučnéhoporiadkuexekútorvydáupovedomenieozastaveníexekúcie,
ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, alebo

8.Podľa§61nods.3Exekučnéhoporiadkuakjedôvodnazastavenieexekúcievcelosti,vupovedomení
o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov
(§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov
doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

11. Podľa § 166c ods. 1 písm. e) ZoKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka dieťaťa
na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

12. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo
v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných
ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

13. Podľa 166e ods. 2 ZoKR oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

14. Podľa 166e ods. 4 ZoKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez

námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa
stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky.

15. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v

ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

16. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

17. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému

18. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich

zverejnení v Obchodnom vestníku.

19. Súd po zistení, že námietky boli podané v lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku,
boli podané oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane oprávneného, preskúmal predmetné
podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu je dôvodné.

20. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie pre nedôvodnosť zastavenia
exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a s tým spojeného oddlženia povinného,
keďže vymáhaná pohľadávka, ktorá je vymáhaná v tomto exekučnom konaní, a ktorá je deklarovaná
exekučným titulom, predstavuje oddlžením nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. e) ZoKR,

keďže predstavuje pohľadávku výživného, ktoré sa vymáha v prospech maloletého dieťaťa.

21. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky
z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo
splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred

vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví
všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv
či záväzkov. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v
prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie avýzvu na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať
proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie
súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď počas exekúcii

vedenej na majetok fyzickej osoby je vyhlásený konkurz na majetok tejto fyzickej osoby a vymáhaná
pohľadávka, ktorá je deklarovaná exekučným titulom, je dotknutá účinkami vyhlásenia konkurzu na
majetok povinného. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá
ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie
konania a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť

uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.

22. Lustráciou v Obchodnom vestníku bolo zistené, že uznesením sp. zn. 1OdK/209/2025 zo dňa
23.06.2025, ktoré bolo zverejnené pod č. 123/2025, K030595, dňa 30.06.2025, Okresný súd Banská
Bystrica vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX
D., ustanovil do funkcie správcu: JUDr. Ivan Dlhopolec, so sídlom kancelárie Nám. SNP 27, 960 01

Zvolen, IČO: 42 188 598, zn.: S1475, začal hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní, vyzval veriteľov
dlžníka, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, oddlžil
dlžníka tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

23. Ďalšou lustráciou v Obchodnom vestníku mal za preukázané, že správca konkurznej podstaty: JUDr.
Ivan Dlhopolec, so sídlom kancelárie Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 42 188 598, zn.: S1475,
úpadcu, ktorým je: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., zverejnil v Obchodnom
vestníku pod č. 129/2025 dňa 08.07.2025, Výzvu zahraničným veriteľom na prihlásenie pohľadávok,

Oznámenie čísla bankového účtu pre potreby popierania pohľadávok, a Oznam o tom, kde a kedy
možno nahliadať do spisu. Predmetné záznamy predstavujú posledné zverejnené zázname o stave
konkurzného konania vedeného na majetok povinného. Taktiež je zrejmé, že ku dňu vydania tohto
uznesenia konkurzné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1OdK/209/2025
nie je právoplatne ukončené.

24.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdvexekučnomkonanípovažovalzaprioritnévyriešenieotázky
účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke deklarovanej
exekučným titulom to najmä s prihliadnutím na § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, § 166c ZoKR, § 166e ods.
2, 4 ZoKR a §167f ods. 2 ZoKR, keďže oddlženie povinného aj po zrušení konkurzu zostáva zachované

v prípade, ak nebolo príslušným súdom zrušené pre nepoctivý zámer. Súd lustráciou v Obchodnom
vestníku mal za preukázané, že ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia oddlženie povinného nebolo
zrušené pre nepoctivý zámer podľa 166f ZoKR.

25. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu

Žiar nad Hronom sp. zn. 10P 91/10 zo dňa 03.03.2025, ktorého III. výrokom je povinnému uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa určené osobitným zákonom, počnúc dňom 01.04.2010 a to
v prospech účtu oprávneného. Predmetom vymoženia v rámci tohto exekučného konania je nárok na
zameškané výživné vo výške 228,34 EUR, ktorý vznikol v rámci rozhodujúceho obdobia od 01.04.2010

do 31.12.2010. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať, že pohľadávka oprávneného (ktorú
oprávnený podľa osobitných predpisov vymáha v prospech v tom čase ešte maloletého dieťaťa)
deklarovaná exekučným titulom vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
(t. z. pred júnom 2025).

26. V štvrtej časti ZoKR zákonodarca upravil dva možné spôsoby riešenia osobného bankrotu, a to
konkurz a splátkový kalendár. Zákonodarca tiež definoval (kategorizoval) jednotlivé pohľadávky proti
dlžníkovi do troch kategórií, a to v závislosti od ich „kvality“ a na túto kvalitu nadväzujúceho právneho
režimu, ktorým sa majú po vyhlásení osobného bankrotu spravovať. Uvedenými tromi kategóriami sú:
1. tzv. „bežné pohľadávky“, t. j. pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým

kalendárom (definované v §166a ZoKR), 2.pohľadávky vylúčené z uspokojenia, t. j. pohľadávky, ktoré sa
v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (enumerované v § 166b ZoKR, pričom zároveň nejde
o oddlžením nedotknuté pohľadávky) a 3. oddlžením nedotknuté pohľadávky (enumerované v § 166c
ZoKR). Základnou premisou, na ktorej je uvedená zákonná úprava zákonodarcom vystavaná, je pravidloo favorizácii (v prípade ich stretu) osobného bankrotu pred konaním exekučným, avšak len v prípadoch
taxatívne vymedzených (týkajúcich sa konkrétnych „typov“ pohľadávok), pričom uvedené bude mať v
procesnej rovine za následok zastavenie prebiehajúceho exekučného konania.

27. V prípade, ak ide o oddlženie v podobe konkurzu, zákonodarca v § 167f ods. 2 ZoKR zakotvuje
zreteľné rozlíšenie vo vzťahu k rôznym kategóriám pohľadávok, a (prípadným) následkom pri strete
konkurzu a exekučného konania prostredníctvom pravidla, ktorého obsahom je pozitívna enumerácia
pohľadávok, ktoré nemajú byť po vyhlásení konkurzu naďalej vymáhané v exekučnom konaní -

vyhlásenie konkurzu pri oddlžení je dôvodom, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení
exekučného konania, v ktorom a) sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
alebo b) sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného použitím argumentu a contrario jednoznačne
vyplýva, že tretia kategória pohľadávok, t. j. oddlžením nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZoKR), nie
je účinkami vyhlásenia konkurzu z hľadiska ich vymáhania v exekučnom konaní nijako dotknutá a
tak neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť takéto exekučné konanie - predmetom

ktorého je nútené vymáhanie týchto pohľadávok v exekučnom konaní - zastavené (inými slovami v
prípade takýchto pohľadávok nie je vyhlásenie konkurzu právne relevantnou skutočnosťou, existencia
ktorej by mala za následok zastavenie exekučného konania). Teda zákonodarca v ust. § 166c ods. 1
ZoKR vymedzil kategóriu nárokov, ktoré napriek oddlženiu dlžníka zostávajú veriteľovi zachované. Ide
o nedotknuté pohľadávky, ktorých sa oddlženie nedotýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom je

právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze takúto pohľadávku prihlási alebo neprihlási, keďže ZoKR
zachováva ich individuálnu vymáhateľnosť počas konkurzného konania a aj po jeho skončení. Vo vzťahu
k nedotknutým pohľadávkam nemá oddlženie žiadne právne účinky, a je voči nim možné viesť exekúciu.
Medzi nedotknuté pohľadávky zaraďuje zákon napr. pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú
dlžníkom na zdraví alebo za akúkoľvek inú škodu spôsobenú dlžníkom úmyselným konaním vrátane

príslušenstva, ako aj pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi a výživné v prospech
dieťaťa. Oddlžením je povinný zbavený iba takých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v
rozsahu, v ktorom nebudú uspokojené v konkurze, a preto sa takéto pohľadávky stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné. Exekučným titulom judikovaná pohľadávka predstavuje pohľadávku z titulu výživného,
ktoré vzniklo v rámci rozhodujúceho obdobia, v ktorom povinný bol povinný prispievať na výživu ešte

v tom čase maloletého dieťaťa a to v prospech účtu oprávneného (ktorý disponuje podľa osobitného
predpisu oprávnením vymáhať túto predmetnú pohľadávku), a preto táto pohľadávka spadá do kategórie
oddlžením nedotknutej pohľadávky podľa § 166c ods. 1 písm. e) ZoKR.

28. Súd po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať, že vymáhaná pohľadávka, ktorá bola

deklarovaná exekučným titulom všeobecného súdu vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol
vyhlásený konkurz na majetok povinného, patrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté podľa
§ 166c ods. 1 písm. e) ZoKR, v čoho dôsledku nepatrí medzi pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené
len v konkurze (§166a ods. 1 ZoKR), alebo ktoré sa považujú za nevymáhateľné (§166b ods. 1 ZoKR),
a preto v priebehu tejto exekúcie nenastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa §167f ods. 2 ZoKR,

ktorého právnym následkom by bolo vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu
dospel k záveru, že oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje voči povinnému oddlžením nedotknutú
pohľadávku, ktorá nepodlieha účinkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, a tento nárok možno
vymáhať v rámci tohto exekučného konania a exekúcie v ňom prebiehajúcej.

29. Na základe uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že upovedomenie o zastavení
exekúcie bolo vydané v rozpore s § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v čoho dôsledku námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané dôvodne. A preto súd s poukazom
na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku v celom rozsahu námietkam oprávneného vyhovel, tak ako je

uvedené v I. výroku tohto uznesenia, a v celom rozsahu zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie, tak
ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

30. S prihliadnutím na skutočnosť, že súdny exekútor spolu s námietkami oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie predložil súdu aj návrh povinného na zastavenie exekúcie, súd sa

dôvodnosťou predmetného podania povinného zaoberal v nasledovných bodoch.

31. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 83EX 206/25 zo dňa 10.03.2025 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 18.03.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 19.03.2025 bol podaný napoštovú prepravu dňa 20.03.2025, a doručený súdnemu exekútorovi dňa 26.03.2025. Súd v tomto bode
konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

32. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku z dôvodu vznesenej námietky premlčania vymáhaného nároku na výživné, ktoré malo vzniknúť
v rámci rozhodujúceho obdobia od 01.04.2010 do 31.12.2010, a to s poukazom na § 110 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Teda exekúciou sa vymáha nárok na výživné, ktoré vzniklo
v období viac ako tri roky pred začatím exekúcie, a preto povinné nesúhlas s vedením exekúcie
a uplatnil námietku premlčania vymáhaného nároku. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol,
aby exekúcia bola v celom rozsahu zastavená.

33. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so

zastavenímexekúciesprihliadnutímnanasledovnéskutočnosti.Nazákladevykonateľnéhoexekučného
titulu na peňažné plnenie je povinnému uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné oprávnenému
za obdobie od 01.04.2010 do 31.12.2010. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa riadi § 77 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) kde je okrem
iného uvedené, že právo na výživné sa nepremlčuje. A preto oprávnený trval na podanom návrhu na

vykonanie exekúcie, a žiada aby exekúcia pokračovala v pôvodnom znení na vymoženie pohľadávky vo
výške228,34EUR. Nazákladeuvedenéhooprávnenýnavrholsúdu,abynávrhpovinnéhonazastavenie
exekúcie zamietol.

34. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

35. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

36. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

37. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Podľa § 77 ods. 2 ZoR práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na
peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

39. Podľa § 110 ZoR ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka.

40. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.41. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;

ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

42. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia

alebo po uznaní.

43. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

44. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej

úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj

hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

45. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na

zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na

preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

46. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa §
61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou

- účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu je dôvodné.

47. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu uplynutia premlčacej doby nároku deklarovaného
exekučným titulom, v ktorej bolo možné tento nárok vymáhať a to s poukazom na § 110 Občianskeho

zákonníka.

48. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 10P 91/10 zo dňa 03.03.2025, ktorého III. výrokom je povinnému uloženápovinnosť prispievať na výživu maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa určené osobitným zákonom, počnúc dňom 01.04.2010 a to
v prospech účtu oprávneného. Predmetom vymoženia v rámci tohto exekučného konania je nárok na

zameškané výživné vo výške 228,34 EUR, ktorý vznikol v rámci rozhodujúceho obdobia od 01.04.2010
do 31.12.2010.

49. Relevantnosť námietky premlčania vyžaduje splnenie troch náležitostí: 1. uplynutie právnym
predpisom vymedzeného času (premlčacej doby), 2. oprávnený nevykonal právo v rámci premlčacej
doby, a 3. povinný vzniesol v súdnom konaní o uplatnenom práve námietku premlčania.

50. Premlčanie je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok
zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietku premlčania

môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci,
pričom súd je povinný následne preskúmať jej dôvodnosť. V prípade exekučného konania možno túto
námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa
ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti

exekučného titulu. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od
preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník
(povinný) nevzniesol. Premlčanie výživného upravuje ust. § 77 ZoR tak, že podľa jeho prvého odseku
právo na výživné sa nepremlčuje, avšak jeho druhým odsekom premlčaniu podliehajú len jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného. K uvedenému je potrebné dodať, že i s ohľadom na vyššie citovanú

právnu úpravu obsiahnutú v zákone o rodine, a v nadväznosti na všeobecnú občianskoprávnu úpravu,
tak podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 -110). Pokiaľ súd právoplatne uložil povinnosť platiť splatné výživné
(zameškané výživné za minulé obdobie do času vydania exekučného titulu), potom sa splátky takéhoto
výživného premlčujú v 10-ročnej premlčacej lehote (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak súd uložil

povinnosť platiť bežné výživné do budúcna platí tu subsidiárne ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch, ak však ide
o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky
a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Teda
jednotlivé splátky bežného výživného, ktorých splatnosť nastane až po právoplatnosti rozhodnutia sa

premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, pričom pri jednotlivých splátkach premlčacia lehota
začína plynúť odo dňa ich zročnosti.

51. Keďže vymáhaný nárok je koncipovaný na báze zameškaného výživného vo výške 25,36 EUR
za obdobie od 01.04.2010 do 05.05.2010 priznaného IV. výrokom exekučného titulu, a zameškaného

výživného podľa III. výroku za obdobie od 06.05.2010 do 07.06.2010 (zročnosť toho bežného výživného
ktorá nastala do právoplatnosti exekučného titulu), ktoré sa podľa § 77 ods. 2 ZoR v spojení s § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka premlčujú za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, t. j.
odo dňa 08.06.2010, pričom 10-ročná lehota by uplynula dňa 08.06.2020. Avšak v dôsledku aplikácie
§ 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so

šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení účinnom do 31.12.2020 (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) lehoty ustanovené
právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,
uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, neplynuli, a to v období od 27.03.2020 do
30.04.2020, a preto sa táto lehota predĺžila o 35 dní, a táto uplynula dňom 14.07.2020. Týmto dňom sa

nárok podľa dotknutých výrokov exekučného titulu v špecifikovaných častiach považuje za premlčaný.

52. Keďže vymáhaný nárok je koncipovaný aj na báze jednotlivých opakujúcich sa plneniach bežného
výživného podľa III. výroku exekučného titulu, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného
titulu (od 08.06.2010 do 31.12.2010), ktoré sa podľa § 77 ods. 2 ZoR v spojení s § 110 ods. 3

Občianskeho zákonníka premlčujú v základnej trojročnej premlčacej lehote (t. j. každá splátka bežného
výživného má svoju vlastnú premlčaciu lehotu), súd s ohľadom na dátum začatia exekučného konania
(28.02.2025) konštatuje, že oprávneným uplatnené zameškané výživné v celkovej výške za obdobie
08.06.2010 až do 31.12.2010 je premlčané.53. Súd pri aplikácií § 77 ods. 2 ZoR v spojení s § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyslovuje v danej
veci záver, že oprávnený môže mať v prípade uplatnenia nároku na bežné výživné, ktorého zročnosť

nastala po právoplatnosti exekučného titulu, a to len na tie dobrovoľne neuhradené sumy výživného,
ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto bode je
potrebnépoukázaťajnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3MCdo9/2012zodňa
24.06.2014, podľa ktorého: „Najvyšší súd sa preto stotožňuje so záverom vyjadreným v mimoriadnom
dovolaní, že premlčané sú aj dávky výživného, ktorých splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním

návrhu na začatie exekučného konania, teda viac ako 3 roky pred 11. júnom 2010 (t.j. až do júna 2007).“

54. Na základe uvedených skutočnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ku dňu podania
návrhu na vykonanie exekúcie (ako aj začatia exekúcie) nárok oprávneného z exekučného titulu
je premlčaný podľa príslušných ustanovení ZoR v spojení s Občianskym zákonníkom, keďže došlo
k uplynutiu premlčacej doby tohto nároku, tak ako bolo uvedené v odôvodnení tohto uznesenia.

Oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok vymoženie zameškaného výživného za obdobie
od 01.04.2010 do 31.12.2010 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný až dňa 28.02.2025. A preto
bolo možné po vznesení námietky o premlčaní vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom
zo strany povinného konštatovať, že táto námietka bola vznesená dôvodne. Táto námietka povinného,
ako bolo preukázané, bola realizovaná v čase, keď všeobecne záväzným právnym predpisom uplynula

premlčacia doba nároku oprávneného z exekučného titulu. Povinný v tomto exekučnom konaní úspešne
vzniesol námietku premlčania proti nároku z exekučného titulu, čím právo oprávneného síce nezaniklo,
avšak sa stalo voči povinnému nevymáhateľným.

55. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu

záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný, nakoľko povinný preukázal dôvod na
zastavenie exekúcie, a preto súd v celom rozsahu exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku zastavil, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

56. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v §

61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie
zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady
trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

57. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre

vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 súd.

58. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) exekútorovi patrí popri odmene za
výkonexekučnejčinnostiajnáhradapaušálnychvýdavkovanáhradanevyhnutnýchvýdavkovspojených

s vedením konania.

59.Podľa§21ods.2prvávetaVyhláškyč.68/2017Z.z.náhradapaušálnychvýdavkovpatríexekútorovi
pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

60. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške
100 eur.

61. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na
podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia

tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.62. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

63. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,

nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

64. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v

pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako
tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle

ust.§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí

základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením
trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o
tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v
akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený

voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok
na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie
exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní.

65. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil nárok na
náhradu ďalších trov exekučného konania spojených s podaním vyjadrenia. Oprávnený si návrhom na
vykonanie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Vzhľadom na skutočnosť,
že oprávnenému v konaní trovy nevznikli, exekučný súd v tomto smere rozhodol tak, že oprávnenému

nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie
nepriznal, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.

66. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má
voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu

súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý
možno oprávnenému pričítať. Povinný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním
návrhu na zastavenie exekúcie za právne zastupovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnému v
konaní trovy nevznikli, exekučný súd v tomto smere rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov
exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je

uvedené v V. výroku tohto uznesenia.

67.VokolnostiachvecisanemusíjaviťsvojvoľnýmvýkladomustanoveníExekučnéhoporiadkuotrovách
konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia
exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny

predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola
vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10)68. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za
výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami.

Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká
začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká
postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti
s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom od 01.01.2024 náhrada
paušálnych výdavkov vo výške 100 EUR a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty

na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia
tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov
vo výške 50 EUR. V danom prípade dôvod na zastavenie exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, v čoho dôsledku súdny exekútor má nárok na
náhradu paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky. V exekučnom konaní sa v súvislosti s
otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z

uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak
sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno
hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného
poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je
možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní

upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku. V predmetnej
veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko ten sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia už v tom čase exekučným titulom premlčaného
nároku. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu

z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že
je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá, resp. v akom rozsahu
si uplatní nárok vyplývajúci z exekučného titulu. Uplatnením nároku v návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnený uvádza, akom rozsahu sa domáha splnenia povinnosti zo strany povinného a teda určuje aj
medze toho, vakom rozsahu súdny exekútor exekúciu vykoná v prípade, ak súd v konaní vydá poverenie

na vykonanie exekúcie. Zároveň ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o
konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie peňažného, či nepeňažného nároku oprávneného,
a preto riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že sú tu
iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je preto rizikom oprávneného. Je teda
výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo

nie. O to viac ak už v čase podania bolo zrejmá premlčanosť vymáhaného nároku, plnenia ktorého
sa povinný úplne môže zbaviť vznesením námietky premlčania. V danom prípade zastavenie exekúcie
možno pričítať práve oprávnenému.

69. Súd v exekučnom konaní rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2, § 199c

ods. 1 Exekučného poriadku, a zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.. a priznal poverenému
súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 61,50 EUR, ktoré pozostávajú zo sumy náhrady
paušálnych výdavkov vo výške 50 EUR a zo sumy DPH vo výške 11,50 EUR, keďže súdny exekútor je
platcom dane z pridanej hodnoty, a zaviazal k ich úhrade oprávneného, tak ako je uvedené v VI. výroku
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.