Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200783
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, miesto podnikania:
Partizánska 684/80, Poprad, IČO: 14 285 410, právne zastúpeného: JUDr. Marek Radačovský, advokát,
so sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101559618/2020 z 9. októbra 2020, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/98/2020-300 z 30.
novembra 2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:8020200783.3, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Poprad, pobočka Prešov (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“)
na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly DPH a vyrubovacieho konania rozhodnutím č.
100344223/2020 zo dňa 04.02.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona

č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok v účinnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 2 667,37 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „daň“ alebo „daň z pridanej
hodnoty“) za zdaňovacie obdobie október 2016. Vykonanej daňovej kontrole za rozhodné obdobie
predchádzalomiestnezisťovanieColnéhoúraduPrešov(ďalejajako„colnýúrad“)naprevádzkežalobcu
vedúce k zisteniam o existencii dvoch druhov pokladničných dokladov pre platbu v hotovosti, a to
dokladov zahrnutých do obratov evidovaných vo fiškálnej pokladni a (falošných) dokladov tlačených cez
nefiškálnu tlačiareň a nezapočítaných do tržieb evidovaných vo fiškálnej tlačiarni.

2. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101559618/20 z 09.10.2020 (ďalej aj ako
„preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods.
4 Daňového poriadku potvrdil. Stotožnil sa so závermi správcu dane, v zmysle ktorých žalobca porušil
§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“) tým,
že nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou
(ďalej aj ako „ERP“), ktoré sa do prevádzkovej ani fiškálnej tlačiarne nezaznamenávali, boli tlačené na

pripojenej nefiškálnej tlačiarni cez typ platby „Hotovosť*“. Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných
záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani daň z pridanej hodnoty.

II. Konanie pred správnym súdom3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu a navrhol zrušiť napadnuté
rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Nosným dôvodom

žalobnej argumentácie bola námietka rozporu skutkového stavu zisteného správcom dane s obsahom
administratívneho spisu. Žalobca namietal, okrem iného, aj nezákonnosť vykonaných výsluchov
jeho (bývalých) zamestnancov realizovaných až vo vyrubovacom konaní, obsah výpovedí ktorých
zohľadňovali finančné orgány pri formulovaní záverov o porušení ustanovení zákona o dani z pridanej
hodnoty.

4. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-1S/98/2020-300 z 30.
novembra 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. V súlade s
ustanovením § 140 SSP poukázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Správneho súdu Košiciach
sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 5. októbra 2023 vo veci toho istého žalobcu, totožného predmetu
konania, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie

december 2016 v sume 3 194,56 €.

5. Správny súd v rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 5. októbra 2023 uviedol, že sa zaoberal
žalobnou námietkou nezákonnosti dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia
správcu dane, pričom z rozhodnutia správcu dane vyvodil, že dôkaznú relevanciu k skutkovému stavu

daňovej veci mali predovšetkým dôkazné informácie získané výsluchom svedkov: M. O., O. T. a N.
M.. Príslušní svedkovia potvrdili, že nimi dochádzalo pri vydávaní dokladov z registračnej pokladnice k
používaniu oboch funkcií ako „Hotovosť“, tak aj „Hotovosť*“.

6. Správny súd v odôvodnení onoho rozsudku objasnil, že závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Sžfk/10/2016 (na ktoré sa žalobca odvolával) nie sú aplikovateľné v tomto konaní,
nakoľko označený rozsudok sa týka prípadu, v ktorom správca dane svojvoľne vykonal vyrubovacie
konanie po právoplatnom rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý v tomto rozhodnutí konštatoval, že nebola
dodržaná lehota na výkon daňovej kontroly a správca dane aj napriek tomu vstúpil do vyrubovacieho
konania a zopakoval dôkazy vykonané v nezákonnej daňovej kontrole s úmyslom docieliť ich zákonnosť.

Najvyšší súd v tam posudzovanom prípade prijal logický záver, že takéto konanie správcu dane
je neprípustné, keďže jeho rozhodnutie vychádzalo z nezákonného protokolu z daňovej kontroly a
navyše tieto dôkazy nenavrhol vykonať žalobca. Správny súd pripustil, že vykonanie dokazovania vo
vyrubovacom konaní je možné v rozsahu, v akom ho navrhne dotknutý daňovník, keďže aj tu platí
zásada prejednávacia, a nie vyhľadávacia. Zároveň však zdôraznil, že v posudzovanej veci správca

danevykonaldokazovanievýsluchomsvedkovvovyrubovacomkonanínazákladezáväznéhoprávneho
názoru žalovaného, hoci bez toho, aby tento dôkaz navrhol žalobca. Ako odôvodnený videl záver, že
prípadné vykonanie dôkazov vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane žalovaným
ako odvolacím orgánom, a to vykonané na jeho pokyn, nie je možné bez ďalšieho považovať za
nezákonný procesný postup (keďže takýto postup predstavuje len odraz právomoci žalovaného ako

odvolacieho orgánu vo vzťahu k dokazovaniu v odvolacom konaní, ktorej by sa inak mohol sám ujať ako
odvolací orgán). Z tohto dôvodu považoval správny súd takto vykonané dôkazy za dôkazy zákonné.

7. Správny súd formuloval záver, že správca dane, ako aj žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach
dostatočne obsiahlo, logicky a zrozumiteľne vysporiadali so všetkými relevantnými dôkazmi, z ktorých

citovali podstatné skutočnosti a tieto hodnotili jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Zdôraznil, že v
prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ umožňujúcej tlač dokladov
vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom formulovaná a podopretá zákonným
dôkazom vo forme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly. Počas daňovej kontroly
bola taktiež ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri

realizovaní zdaniteľného obchodu. Správny súd formuloval záver, že dôkazy vykonané vo vyrubovacom
konaní možno hodnotiť ako dôkazy, ktoré takto ustálené skutkové okolnosti daňovej veci podstatným
spôsobomnemeniaaaninedopĺňajú.Správnysúdzároveňnezistilnastranesprávcudaneažalovaného
také porušenie procesných práv, ktoré by zaťažovalo predmetné dokazovanie vadou nezákonnosti.

8. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý
by jednoznačne potvrdil dve pre rozhodnutie podstatné skutočnosti: existenciu nefiškálnej tlačiarne, na
ktorejžalobcatlačiltzv.falošnédokladypomocoufunkcieHotovosť*aprijatieakejkoľvektržbynazáklade
takýchto falošných dokladov. V tejto súvislosti zdôraznil, že vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť vovzájomných súvislostiach ako ucelenú reťaz vzájomne sa doplňujúcich zistení. Hoci svedkovia výslovne
nepotvrdili, že prijímali tržbu na pokladničné doklady „s hviezdičkou“, táto skutočnosť vyplýva z ich
tvrdenia, že funkciu Hotovosť* používali a na doklady aj riadne prijímali tržby, pričom obsah dokladov

(prítomnosť rozlišujúceho označenia) neskúmali. To, že po použití funkcie Hotovosť* dochádzalo k tlači
pokladničných dokladov mimo fiškálnej tlačiarne, vyplýva okrem zmienených výpovedí aj z výsledkov
technickej expertízy ERP a výpovede svedka L.. Z..

9. Pokiaľ teda svedkovia potvrdili používanie funkcie Hotovosť*, pri ktorej došlo aj k tlači pokladničného

dokladu, pričom technická expertíza a svedok L.. Z. potvrdili, že tieto doklady boli vytlačené (inak by
sa v programe BLUEGASTRO neuložila kópia dokladu, keďže tento program neumožňoval generovať
doklad bez jeho tlače), je podľa správneho súdu logickým a právne udržateľným záver, že v prevádzke
žalobcu existovala aj nefiškálna tlačiareň. Správny súd dodal, že túto skutočnosť napokon potvrdilo aj
miestne zisťovanie, pri ktorom sa zaistili dve tlačiarne (fiškálna a nefiškálna), pričom obe boli funkčne
spojené s ERP, čo bolo aj riadne zadokumentované.

10. Správny súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neuvedenia adresy sídla správcu dane v protokole
z daňovej kontroly uviedol, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že
správne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou
Poprad, ktorá v zmysle § 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2019, patrila do

územnejpôsobnostiDaňovéhoúraduPrešovabolaorganizačnouzložkoutohtosprávcudanezriadenou
prezidentom finančnej správy. Nešlo však podľa jeho názoru o taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek
spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach, resp. ktorý by mu znemožnil jeho práva realizovať.

11. K námietke nevykonania expertízy ERP nezávislým znalcom správny súd uviedol, že zo správnej

žaloby ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by mala spochybniť
zákonnosť expertíz ERP vykonaných Colným úradom Bratislava, pričom zákonnosť postupu tohto v tom
časezákonomvýslovneaprobovanéhoexpertnéhoorgánunemôžebyťspochybnenáibatým,žeajtento
orgán je súčasťou Finančnej správy SR. Objasnil, že pokiaľ by už samotná táto skutočnosť mala mať
za následok pochybnosť o hodnovernosti a zákonnosti expertízy vykonanej Colným úradom Bratislava,

bol by vo svojej podstate úplne popretý účel právnej normy, ktorá zverila odborné posudzovanie a výkon
technickej expertízy ERP práve tomuto orgánu.

12. Správnysúdpristúpilajkvyhodnoteniunámietkyvykonaniaústnychpojednávanísozamestnancami
Colného úradu Bratislava v rozpore s § 60 ods. 5 Daňového poriadku z dôvodu, že tieto boli vykonané

zamestnancami správcu dane, voči ktorým bola žalobcom vznesená námietka zaujatosti, o ktorej v čase
uskutočnenia ústnych pojednávaní nebolo ešte rozhodnuté, a tieto zároveň ani neboli nevyhnutnými
úkonmi. Správny súd mal za to, že zo žalobných námietok nevyplýva žiadne tvrdenie žalobcu o tom,
že by namietané procesné úkony boli realizované spôsobom, ktorý by mal za následok porušenie
jeho subjektívnych práv. Žalobca sa ústnych pojednávaní zúčastnil prostredníctvom právneho zástupcu,

ktorý bol o ich vykonaní v dostatočnom predstihu informovaný a v rámci uskutočňovaných úkonov mal
možnosť klásť vypočúvaným osobám otázky a vyjadrovať sa k ich výpovediam.

13. Z obsahu rozhodnutí vedúcej oddelenia daňovej kontroly 6 Daňového úradu Prešov o vznesenej
námietke zaujatosti navyše vyplýva, že namietaní zamestnanci neboli z konania vylúčení, keďže ani

z podanej námietky ani z vyjadrenia zamestnancov správcu dane k tejto námietke nevzišli žiadne
skutočnosti svedčiace o takom pomere k veci alebo k účastníkovi konania, pre ktorý by bolo možné
mať pochybnosť o ich nezaujatosti. Správny súd podotkol, že námietka vznesená žalobcom sa týkala
iba procesného postupu namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa
26.09.2019.

14. Vyhodnocujúc námietky popísané v bodoch 10. a 12. tohto odôvodnenia poukázal správny súd na
účel správneho súdnictva (ochrana subjektívnych práv žalobcov), ako aj judikatúru Najvyššieho súdu
SR, v zmysle ktorej rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a
odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R

122/2003).

15. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu týkajúcu sa použiteľnosti vyjadrenia zamestnankyne žalobcu G. pri
miestnom zisťovaní v rámci dokazovania, ktorá bola neskôr riadne vypočutá ako svedok, správny súdobjasnil, že pokiaľ nebolo preukázané, že v procese miestneho zisťovania bol pri získavaní vyjadrenia
zamestnankyne žalobcu porušený zákon (čo nevyplynulo ani zo žaloby ani z administratívneho spisu),
je možné dôkaz z miestneho zisťovania - hoc aj neskôr doplnený o výsluch svedka umožňujúci aktívnu

prítomnosť žalobcu - považovať za dôkaz zákonný a podrobiť ho riadnemu procesu hodnotenia dôkazov,
a to aj vo vzťahu k prípadným rozporom medzi tvrdeniami uvedenými pri miestnom zisťovaní a v
rámci svedeckej výpovede. Uzavrel, že je práve vecou hodnotenia dôkazov zo strany správcu dane
vysporiadať sa hodnovernosťou tvrdení osoby v prípade rozporov, čo v danom prípade bolo zo strany
konajúcich orgánov aj naplnené.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

A/
16. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov
podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h), zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“). Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie
konanie.

17. Kasačný súd na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné námietky:
- sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namieta porušenie práva na spravodlivý proces, z dôvodu,

že správny súd nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, nedal sťažovateľovi odpovede na otázky
súvisiace so žalobnými dôvodmi a námietkami. Rovnako namieta, že správny súd nesprávne posúdil
žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy,
a to najmä nevysporiadaním sa s dôkazmi, ktoré vyvracajú tvrdenia žalovaného. Správny súd podľa
sťažovateľa zovšeobecnil obsah vykonaných dôkazov v podobe zápisníc o výsluchoch svedkov ničím

nepreukázaným tvrdením o neobjektívnosti svedkov,
- správny súd podľa sťažovateľa prevzal závery žalovaného bez vyhodnotenia svedeckých výpovedí,
podľa ktorých svedkyne: G., Z., U., G. a Z. vyvrátili zistenia ohľadom používania funkcie „Hotovosť*“.
Naproti tomu sťažovateľ namieta vyjadrenie svedkyne U. G., keď žalovaný vo svojom (pôvodnom)
zrušujúcom rozhodnutí sám uviedol, že takéto vyjadrenie zamestnanca sťažovateľa nie je pre

rozhodnutie a zistenie skutkového stavu postačujúce pre porušenie § 24 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového
poriadku. Rovnako namieta, že v predmetnej veci sa nekoná o nároku sťažovateľa na vrátenie odpočtu
dane, kde by znášal dôkazné bremeno sťažovateľ, ale naopak, v tomto konaní znáša dôkazné bremeno
žalovaný,
- ďalej namieta vyhodnotenie výpovedí svedkov: M., T. a O., ktoré boli podľa jeho názoru vyhodnotené

selektívne a vzhľadom na časovú diskontinuitu nemajú vplyv na skutočnosti, ktoré sa udiali v danom
zdaniteľnom období. Podľa sťažovateľa svedkovia vyvrátili tvrdenia správcu dane o existencií nefiškálnej
tlačiarne. Nezaznamenali pritom, že by na niektorom z dokladov bolo uvedené „Hotovosť*“ a zároveň
popreli, že by takéto doklady vyšli z tlačiarne,
- podotýka, že tvrdenia ohľadom funkcie „Hotovosť*“ mali svedkovia predniesť po ovplyvnení obrázkom,

ktorý správca dane vytiahol z „kopy papierov A4“ nachádzajúcich sa na stole počas pojednávania.
Zároveň správca dane neuviedol výpovede iných svedkov (G., Z., S. A. a S.). Sťažovateľ v tejto súvislosti
poukazuje na zápisnice správcu dane a 13 svedeckých výpovedí, z obsahu ktorých má byť vyvrátená
existencia nefiškálnej tlačiarne, čo podľa neho vyvracia záver o tlačení dokladov s údajom „Hotovosť*“,
- správnemu súdu sťažovateľ vytýka aj to, že nevenoval pozornosť skutočnosti, že ani jeden zo svedkov

nepotvrdil rozdiel medzi reálne prijatou tržbou a uzávierkou vytlačenou z ERP. Je preto podľa neho
vylúčené, aby existovala akákoľvek tržba, ktorú žalovaný a správca dane označujú ako nepriznanú,
- správny súd podľa sťažovateľa dôkazy o existencii týchto príjmov nesprávne vyhodnotil, keďže
samotná technická expertíza vypracovaná inou zložkou žalovaného nie je podľa právneho názoru
samotného žalovaného dostatočným dôkazom na preukázanie existencie „ďalších“ tržieb, ktoré neboli

uvedené v daňovom priznaní. Žalovaný na preukázanie tvrdení ohľadom údajného prijímania tržieb
neuvádza jediný dôkaz,
- namieta, že správca dane len svojvoľne skonštatoval, že technická expertíza je pre neho dostatočným
podkladom na určenie rozdielu dane bez toho, aby kriticky zhodnotil obsah expertízy, pričom samotní
zamestnanci FR SR vylúčili, že technická expertíza je dôkazom o existencii prijatia tržby za dotknuté

zdaňovacie obdobie. V priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní pritom podľa sťažovateľa
nebolo preukázané prijatie tržieb na základe dokladov, ktoré správca dane označuje ako „falošné
doklady“,- v závere vytýka správnemu súdu, že vedome prehliadol nedostatky procesných postupov správcu dane
pri vykonávaní úkonov v rámci ústnych pojednávaní a tiež prehliadol formálne nedostatky protokolu z
daňovej kontroly, a to napriek tomu, že ich sám identifikoval. Zdôraznil, že samotní zamestnanci FR

SR ako vypočúvané osoby v závere zápisnice z ústneho pojednávania museli podať námietky proti jej
obsahu.

B/
18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti argumentoval v súlade so svojou predchádzajúcou

argumentáciou uvedenou vo vyjadrení k žalobe a rozhodnutí žalovaného. Zároveň sa stotožnil s
právnym posúdením správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1
SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po
neverejnejporadesenátujednomyseľnedospelkzáveru,žekasačnásťažnosťniejedôvodná,apretopo
predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 31. júla 2025 tento rozsudok, ktorým rozhodol

spôsobom podľa § 461 SSP.

20. Pokiaľ ide o rozsudok, v ktorom správny súd odkázal (podľa § 140 SSP) na iný rozsudok toho
istého správneho súdu v obdobnej veci, a to vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 5. októbra
2023, postupu takéhoto odkazovania sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nič nevytkol. Kasačný súd preto

skúmalkvalituodôvodnenianapadnutéhorozsudkuprimárnevkontexteodkazovanéhorozsudku,keďže
právne odôvodnenie v tejto veci obsahuje práve predmetný rozsudok. Kasačný súd vzhľadom na vyššie
uvedenú argumentáciu zameral svoj prieskum predovšetkým vo vzťahu ku konkrétne formulovaným
námietkam sťažovateľa.

21. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v prejednávanej veci bolo, či je
dostatočnepreukázateľneodôvodnenýzáveroporušení§19ods.2zákonaoDPHzostranysťažovateľa
tým, že nepriznal DPH z tržieb evidovaných v ERP, ktoré sa do prevádzkovej ani inej fiškálnej pamäte
nezaznamenávali, keďže boli tlačené pomocou nefiškálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby
„Hotovosť*“.

22. Predmetom konania pred kasačným súdom už boli viaceré skutkovo a právne obdobné veci
identických účastníkov konania, ktoré sa týkali vyrubenia DPH žalobcovi za jednotlivé mesačné
zdaňovacie obdobia, napr. sp. zn. 4Sfk/25/2024 zo dňa 23. októbra 2024 (zdaňovacie obdobie august
2015), sp. zn. 2Sfk/10/2024 zo dňa 30.04.2025 (zdaňovacie obdobie jún 2016), sp. zn. 5Sfk/14/2024 zo

dňa 30.04.2025 (zdaňovacie obdobie jún 2015), sp. zn. 5Sfk/17/2024 zo dňa 30.04.2025 (zdaňovacie
obdobie október 2015), sp. zn. 2Sfk/13/2024 zo dňa 22.05.2025 (zdaňovacie obdobie marec 2015),
sp. zn. 2Sfk/15/2025 zo dňa 25.06.2025 (zdaňovacie obdobie júl 2015). Rozdielom medzi jednotlivými
rozhodnutiami kasačného súdu je prakticky len zdaňovacie obdobie, inak sú skutkové okolnosti,
argumentácia strán a právne závery rozhodnutí rovnaké.

23. Senáty kasačného súdu v uvedených veciach konštatovali nedôvodnosť kasačnej sťažnosti žalobcu
v podstate z dôvodov, ktoré zhrnul senát 4S v bode 148 rozsudku vo veci sp. zn. 4Sfk/25/2024
nasledovne, cit.:
„148. Kasačný súd záverom konštatuje, že skutkové zistenia orgánov verejnej správy považuje za

správne. V hodnotení vykonaných dôkazov zo strany správcu dane, resp. žalovaného neidentifikoval
najvyšší správny súd žiadne také pochybenie, nelogickosť, účelovosť alebo opomenutia, ktoré
by dopadali na ich vecnú správnosť, resp. zákonnosť. Následne potom nekonal nezákonne ani
správny súd, ak tieto hodnotenia a závery orgánov verejnej správy akceptoval. Technická expertíza
nepochybne potvrdila, že sťažovateľ systém ERP používal aj na tvorbu falošných pokladničných

dokladov v režime Hotovosť*. Skutočnosť, že funkcionalitu Hotovosť* sťažovateľ vo svojom systéme
mal, potvrdzuje technická expertíza a aj svedecké výpovede potvrdzujúce vizuál displeja systému
používaného sťažovateľom. Tieto výpovede tiež potvrdili alebo aspoň nevylúčili používanie funkcie
Hotovosť*. Dôkazom toho, že funkcionalita Hotovosť* používaná bola je to, že v systéme boli zistenékompletné vyobrazenia týchto falošných pokladničných dokladov, čo podľa súvisiaceho odborného
záveru znamená, že tieto doklady museli byť vytlačené. I keď priamymi dôkazmi nebolo preukázané, že
by sa v prevádzke sťažovateľa v auguste 2015, fyzicky nachádzala nefiskálna tlačiareň, dôkazom toho,

že predmetné doklady museli byť vytlačené je už samotný záver odborníkov, ktorí vypracovali technickú
expertízu a L.. Z. (za spoločnosť dodávateľa systému ERP) v tom zmysle, že ak by predmetné doklady
vytlačené neboli, v systéme by sa neukladali ich celé kópie, ale len údaje o nich. Vzhľadom na uvedené
je potom bez väčšej relevancie, či svedkovia (zamestnanci sťažovateľa) výslovne potvrdili používanie
funkcie Hotovosť* alebo nie, príp. tlač týchto dokladov na nefiskálnom zariadení. Technickou expertízou

bolo preukázané, že v čase 30.06.2008 do 23.10.2017 takéto doklady tlačené boli, keď tento časový
úsek zahŕňa aj august 2015 [v tu posudzovanej veci júl 2015], ktorý je relevantným zdaňovacím obdobím
pre účely tohto súdneho konania. Predmetné doklady bolo pritom možné jednoznačne identifikovať
kvôli príznaku (*) a takto určiť aj rozdiel v tržbách, ktoré neboli zo strany sťažovateľa (pre účely
jeho daňových povinností) priznané. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ nevytýkal, že by táto suma bola
orgánmi verejnej správy nesprávne kvantifikovaná (skôr vznesená námietka celej tabuľky spočívala na

iných právnych skutočnostiach - jej exporte zo systému - nie na nesprávnej kvantifikácii sumy, resp.
konkrétnych položiek). To, že doklady vytlačené cez funkcionalitu Hotovosť* neboli zaznamenávané do
fiskálnej pamäte (a teda neboli predmetom zdaňovania) opäť preukázala samotná technická expertíza,
a to aj v spojení s kontrolnými nákupmi realizovanými colníkmi dňa 23.10.2017 a nadväzujúcimi
závermi miestneho zisťovania z tohto dňa. Ak podľa sťažovateľa nebolo preukázané, že za takto

vystavené doklady reálne utŕžil peňažné prostriedky (t. j. mal tržbu), ktorú nepriznal, ani s týmto
záverom kasačný súd nesúhlasí. Svedkovia v rámci svojich výpovedí potvrdili, že každý doklad, ktorý
vytlačili, odovzdávali zákazníkom a následne od nich prijímali súvisiace peňažné plnenia. Ak teda bolo v
konaní preukázané, že takéto doklady (Hotovosť*) vytlačené boli (keďže sa našli v pamäti systému ako
vyobrazenia kompletného dokladu, nielen údaje o nich a ich používanie funkcie Hotovosť* nevyvrátili

ani samotní svedkovia), potom vyhlásenie zamestnancov, že každý doklad zákazníkovi odovzdávali
a že za každý doklad prijímali platbu, nepochybne zahŕňa aj doklady vystavené v režime Hotovosť*
(falošné pokladničné doklady). Nedá sa v tejto súvislosti neuviesť, že falošné pokladničné doklady
boli z grafického hľadiska takmer identické s reálnymi (zákonnými) pokladničnými dokladmi, bol na
nich použitý mierne modifikovaný font, obsahovali ochranný znak MF SR a pod. Kontrolné nákupy zo

dňa 23.10.2017 preukázali, akým spôsobom bola táto aktivita sťažovateľom realizovaná a i keď tieto
kontrolné nákupy nie sú priamym dôkazom vo vzťahu k augustu 2015, ich výsledky sú relevantné napr.
v tom zmysle, že priamym zisťovaním v prevádzke sťažovateľa bolo identifikované, akým spôsobom
fungovala funkcionalita Hotovosť* v ERP sťažovateľa, keď vzhľadom na rovnaké technické atribúty a
zistenia vzťahujúce sa k tomuto systému, tieto sú relevantné aj vo vzťahu k augustu 2015 (relevantný

časový úsek en bloc 30.06.2008 - 23.10.2017 - k tomu pozri tento rozsudok vyššie) a pod. (...) Podľa
kasačného súdu, dôkazy, ktoré správne orgány vo veci vykonali, ich závery dostatočne preukazujú.
Naopak, sťažovateľ v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neprodukoval žiadne také
dôkazy, ktoré by podozrenia/pochybnosti správcu dane o tom, že tržby získané na základe dokladov
Hotovosť* (...) naozaj nemal, resp. že tieto plnenia prijal tak, že ich nezdanil, keďže obišli fiskálny

systém ERP. Tu je potrebné doplniť, že vyrubovacie konanie nie je trestným konaním, správca dane
nepreukazuje sťažovateľovi vinu, neukladá mu sankciu a pod., a preto je legitímne a v súlade so
zákonom, aby v prípade, keď správca dane dostatočne spochybnil pravdivosť, úplnosť, resp. správnosť
dokladov daňového subjektu (sťažovateľa) použitých pre účely správneho určenia daňovej povinnosti,
resp. nadväzujúcej daňovej kontroly, aby tieto pochybnosti daňový subjekt kvalifikovane vyvrátil, čo sa

však v súdenej veci nestalo (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). Prípadné formálne nedostatky
vo vyhotovení protokolu z daňovej kontroly, rozhodnutí správcu dane, resp. sťažovateľom namietané
procesné vady, s ktorými sa správne orgány, ako aj správny súd dostatočne vysporiadali, a ktoré
závery kasačný sťažovateľ v texte kasačnej sťažnosti napadol viac-menej iba vo všeobecnej rovine
(nesúhlasom), nie podrobnejšou právnou argumentáciou, boli podľa kasačného súdu posúdené správne

a nedosahovali takú intenzitu, aby odôvodňovali zrušenie právoplatného rozhodnutia žalovaného.“

24. S ohľadom na to, že v tu prejednávanej veci kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej
veci žalobcu, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na
základe skorších kasačných sťažností, kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 2 SSP vo svojom

odôvodnenílenpoukazujenatietoskoršierozhodnutia,sktorýchzávermisavplnomrozsahustotožňuje,
pričom ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné uvádzať.25. Keďže kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa, jeho kasačnú sťažnosť
podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi)
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania
ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný
súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej

vety SSP priznané.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.