Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200133
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a

členovsenátuJUDr.DavidaŽákaaJUDr.DanielyUhríkovej,vprávnejvecižalobcu:občianskezdruženie
Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, so sídlom Partizánska 13, Vráble, IČO: 53 697 529, právne zastúpený:
JUDr. Tomáš Jamrich, advokát, so sídlom Moravská 35, Vráble, IČO: 42 369 461, proti žalovanému:
Mesto Šaľa, so sídlom Námestie Sv. Trojice 7, Šaľa, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd fiktívne rozhodnutie žalovaného Mesta Šaľa zo dňa 19. mája 2022 zrušuje a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 05.08.2021 emailom spoločnosti MeT Šaľa, s.r.o., Kvetná 4, Šaľa 927 01, IČO: 34 115
161, v zmysle § 14 zákona č. 211/2000 Z. z., o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č.
211/2000 Z.z.“ alebo „zákon o slobode informácií“) žiadal o sprístupnenie nasledujúcich informácii:

1. Prosíme o zaslanie výročnej správy spoločnosti za rok 2020.
2. Prosíme o zaslanie Zmlúv o dielo na vykonanie upratovacích prác pre bytové domy a polyfunkčné
objekty v správe vašej spoločnosti spolu s daňovými dokladmi za tieto uhradené služby a to za rok 2019,
2020 a 2021.
3. Prosíme Vás o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa služieb na vykonanie
upratovacích prác pre bytové domy a polyfunkčné objekty v správe vašej spoločnosti.
4. Prosíme o poskytnutie údajov o výške platu a odmeny členov štatutárneho orgánu a členov dozornej

rady spoločnosti za rok 2018, rok 2019 a rok 2020.
5. Má Vaša spoločnosť písomne stanovené pravidlá a limity pre odmeňovanie manažérov a členov
vrcholového manažmentu? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie.
6. Využíva Vaša spoločnosť externé právne, prípadne poradenské, audítorské a konzultačné služby?
Ak, áno žiadame o zaslanie uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych, prípadne poradenských,
audítorských a konzultačných službách. Taktiež Vás žiadame o zaslanie daňových dokladov za tieto
uhradené služby spolu s ich prílohami – výkazmi poskytnutého poradenstva s časovou špecifikáciou, a

to za rok 2018, 2019, 2020 a 2021.
7. Ak Vaša spoločnosť využíva externé právne, prípadne poradenské, audítorské a konzultačné služby,
žiadame Vás o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa týchto služieb.8. Využívajú členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (riaditeľ, člen štatutárneho orgánu a člen
dozornej rady) služobné vozidlá? Ak áno, prosíme o poskytnutie údajov o služobných vozidlách – typ,
model, rok výroby, obstarávacia cena vozidla, prípadne suma za mesačný nájom vozidla.

9. Boli členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (riaditeľ, člen štatutárneho orgánu) vybraný do
svojej funkcie cez výberové konania ? Ak áno, prosíme o poskytnutie zápisnice z výberového konania.
Ak nie, prosíme o poskytnutie údaju o spôsobe vybratia do svojej funkcie.

2. Na základe podnetu MeT Šaľa, s.r.o. na vydanie rozhodnutia Mesto Šaľa, Mestský úrad v Šali

vydal rozhodnutie sp. zn. 32917/2021/OSMaZM/3550 zo dňa 17.08.2021, ktorým žalobcovej žiadosti
o sprístupnenie informácie čiastočne nevyhovel v bode č. 4, 6, 7 žiadosti. Vzhľadom na to, že s
výrokom rozhodnutia zo dňa 17.08.2021 o čiastočnom nevyhovení v bode č. 4, 6, 7 žiadosti žalobca
nesúhlasil, voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 31.08.2021.Dňa 25.10.2021 bolo
žalobcovi doručené rozhodnutie zo dňa 21.10.2021 primátora Mesta Šaľa ako odvolacieho orgánu,
č.:39983/2021/OSMaZM/3550, ktorým zmenil napádané rozhodnutie Mesta Šaľa zo dňa 17.08.2021,

sp. zn. 32917/2021/OSMaZM/3550 o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie, a to tak, že
vyhovuje žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 05.08.2021 a to sprístupnenia informácií týkajúcich
sa bodov č. 4., 6. a 7. žiadosti povinnou osobou MeT Šaľa, spol. s r.o. Na základe vyššie uvedeného
rozhodnutia mala žalobcovi ako žiadateľovi povinná osoba MeT Šaľa, s.r.o. sprístupniť informácie pod
bodom č. 4., 6. a 7. Po vrátení veci povinnej osobe MeT Šaľa, s.r.o., spoločnosť požadované informácie

týkajúce sa bodov č. 4., 6. a 7. žiadosti nesprístupnila, ani nebolo vydané rozhodnutie od osoby, ktorá
založila povinnú osobu MeT Šaľa, s.r.o., na základe čoho žalobca dňa 12.01.2022 podal odvolanie
proti „fiktívnemu“ rozhodnutiu. Dňa 02.02.2022 bolo žalobcovi doručené Rozhodnutie zo dňa 26.01.2022
primátora mesta Šaľa ako odvolacieho orgánu, č.:1409/2022/OSMaZM/960, ktorým zmenil napádané
„fiktívne“ rozhodnutie mesta Šaľa o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie, a to tak, že vyhovuje

žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 05.08.2021 žiadateľa a to sprístupnenia informácií týkajúcich
sabodovč.4.,6,a7.žiadosti.NazákladevyššieuvedenéhorozhodnutiamalapovinnáosobaMeTŠaľa,
s.r.o. žalobcovi ako žiadateľovi sprístupniť informácie pod bodom č. 4., 6. a 7. Po opätovnom vrátení
veci povinnej osobe MeT Šaľa, s.r.o., spoločnosť požadované informácie týkajúce sa bodov č. 4., 6. a
7. žiadosti opätovne nesprístupnila a ani nebolo vydané rozhodnutie od osoby, ktorá založila povinnú

osobu MeT Šaľa, s.r.o., na základe čoho podal žalobca dňa 04.04.2022 odvolanie proti „fiktívnemu“
rozhodnutiu. Odvolací orgán - žalovaný doručil dňa 05.05.2022 do elektronickej schránky žalobcu list –
odstúpenie podania, kde uviedol, aby povinná osoba postupovala v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. ako
aj právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 1409/2022/OSMaZM/960 zo dňa 26.01.2022. Týmto
listom považuvalo mesto Šaľa vec za vybavenú.

II.
Žaloba

3. Správnou žalobou zo dňa 09.06.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.05.2022.

4. Žalobca sa obrátil žiadosťou o sprístupnenie informácií od obchodnej spoločnosti založenej a v 100
% majetkovom vlastníctve mesta Šaľa. Nielen spoločnosť MeT Šaľa, s.r.o. ale aj žalovaný nepostupovali

v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. a Správnym poriadkom a nevydali rozhodnutie, ktorým by sa
zákonom súladným spôsobom vysporiadali so žalobcovou žiadosťou. Žalobca ako žiadateľ mal právo,
aby správny orgán pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím, ako je uvedené v § 18
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., a toto by obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené
v § 47 Správneho poriadku a z odôvodnenia ktorého by sa dozvedel o dôvodoch, pre ktoré nebolo

jeho žiadosti vyhovené. MeT Šaľa, s.r.o. mala na základe rozhodnutí žalovaného sprístupniť žalobcovi
požadovanéinformáciepodbodomč.4,6.a7.Vzhľadomnato,žepouplynutílehotypovinnejosobyapo
postúpení veci osobe, ktorá je zriadila, bol žalobca nútený opätovne podať odvolanie zo dňa 04.04.2022
proti zamietajúcemu fiktívnemu rozhodnutiu, ktorým nebolo jeho žiadosti pod bodom 4., 6. a 7. vyhovené
ani po opätovnom vrátení veci. Po podaní odvolania bol nečinný aj žalovaný a nevydal rozhodnutie, na

základe čoho je žalobca nútený podať správnu žalobu.

III.Vyjadrenie žalovaného

5. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že v danej veci absentuje pasívna vecná legitimácia

žalovaného. Žalobca mal podať žalobu proti obchodnej spoločnosti MeT Šaľa, s.r.o. a nie voči
žalovanému. Žalovaný tiež namietal, že žalobca podal odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu dňa
04.04.2022, a teda bolo podané po lehote uvedenej v § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Lehota
na odvolanie plynula žalobcovi od 14.02.2022 do 28.02.2022. Vo vzťahu k fiktívnemu rozhodnutiu,
ktoré napáda žalobca je možné konštatovať, že nie je preukázané, že by bol žalovaný nečinný, a tým

by odmietol sprístupniť požadované informácie žalobcovi. Nebolo vydané či už prvostupňové alebo
druhostupňové fiktívne rozhodnutie a je nutné konštatovať, že neexistuje spôsobilý predmet prieskumu.
Žalovaný tiež namietal nedodržanie lehoty na podanie správnej žaloby.

IV.

Replika a duplika

6. Žalobca v replike nesúhlasil s argumentáciou žalovaného a poukázal na ustanovenia zákona č.
211/2000 Z.z., podľa ktorých mali spoločnosť MeT Šaľa, s.r.o. a žalovaný postupovať. Podľa názoru
žalobcu mal právo podať odvolanie nie v 15-dňovej lehote ale v lehote 3-mesiacov, a preto lehota

na podanie odvolania bola zachovaná. Žalobca sa tiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nebola
dodržaná lehota na podanie správnej žaloby v danej veci.

7. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Relevantné právne predpisy

8. Podľa§493eSSP,vzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa

dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Podľa § 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

10 Podľa § 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vyjadrovať svoje

názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať
a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

11. Podľa § 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv

a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

12. Podľa § 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,
ktorýmzákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené
zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa
osobitného zákona.

15. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené
povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.16. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví
bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje
inak.

18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

19. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,

vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak
žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).

20. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že

vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

21. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len
sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu

o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2); ak je
povinnou osobou podľa prvej časti vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie,
je povinná bezodkladne, najneskôr do troch dní, dať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky
podnet na vydanie rozhodnutia.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

24. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa,
že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia

alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal
včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.28. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka

konania.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 24. júla 2025, pretože boli splnené

podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 28. mája 2025 oznámené na
úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn.
20S/62/2022. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/62/2022. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.05.2022, ktorým
nevyhovel odvolaniu proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby o nesprístupnení informácie.

33. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len
„povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje
zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa
zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť

úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo
zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala
využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom
znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu

bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo
najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto žiadosti
nevyhovieť.

34. Zákon o slobode informácií upravuje viacero spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie

informácie, a to sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (i), vydanie písomného
negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ii), „vydanie“ tzv. fiktívneho negatívneho
rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ďalej aj len „fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie“)
v prípade, že povinná osoba v zákonnej lehote informáciu neposkytne, nesprístupní ani nevydá
rozhodnutie (iii) a odloženie žiadosti o sprístupnenie informácie (iv).

35. S určitou mierou zjednodušenia možno teda konštatovať, že žiadosť o sprístupnenie informácie
môže povinná osoba (odhliadnuc od možnosti odloženia žiadosti o sprístupnenie informácie) vybaviťbuď sprístupnením požadovanej informácie (i), buď formou rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej
informácie (ii), a to či už skutočného (ii /a) alebo fiktívneho (ii/b).

36. Ak v zákonnej lehote povinná osoba poskytla žiadateľovi informácie aj keď v inom ako požadovanom
rozsahu, znamená to, že informáciu sprístupnila (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011). Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s obsahom zverejnenej
informácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií, ani
porušenie práva na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR (napr. rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/9/2012 zo dňa 27.03.2013).

37. Pokiaľ povinná osoba nemieni vyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácie, je povinná vydať
rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Za určitých okolností pritom povahu takéhoto rozhodnutia
povinnej osoby môže mať aj jej list. V zmysle správnej súdnej praxe totiž „aj písomne vyhotovený
list, resp. prípis povinnej osoby, podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako

rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého
listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie,
je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy. Nie je teda
rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, alebo či je vôbec nejako označený. Podstatné je,
či správny orgán takýmto aktom autoritatívne zasiahol do právnej sféry fyzickej osoby alebo právnickej

osoby“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 4/2013 zo dňa 19.03.2014).

38. Jedným zo spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie je „vydanie“ fiktívneho
rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie nastáva
vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Sži 5/2011 zo dňa 16.11.2012). Zároveň možno konštatovať, že fikcia rozhodnutia
o nesprístupnení informácie predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti
povinnej osoby (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 21/2013 zo
dňa 21.11.2013). Predpokladom „vydania“ fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie teda je
nečinnosť povinnej osoby v zákonnej lehote, t. j. skutočnosť, že povinná osoba informáciu neposkytne

(nesprístupní) ani nevydá písomné negatívne rozhodnutie o jej nesprístupnení v tejto lehote. Nie
každý prípad nečinnosti povinnej osoby v zákonnej lehote však má za následok „vydanie“ fiktívneho
rozhodnutia o nesprístupnení informácie touto konkrétnou povinnou osobou. V tomto smere správny
súd poukazuje na právnu úpravu ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií.

39. Z právnej úpravy ustanovenej v § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií vyplýva, že
povinná osoba, ktorá má charakter súkromnoprávnej osoby, nemôže vydať ani písomné negatívne
rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie ani fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení
požadovanejinformácie.Tomutozáveruostatnenasvedčujeajstanoviskoprezentovanév komentárovej
literatúre, podľa ktorej uvedené ustanovenie „reaguje na skutočnosť, že niektoré povinné osoby

ako súkromnoprávne subjekty nemajú rozhodovaciu právomoc - nie sú oprávnené viesť konanie a
rozhodovať (vydať rozhodnutia). Ide najmä o prípady obchodných spoločností podľa § 2 ods. 3
Infozákona . Tieto subjekty majú síce informačnú povinnosť, no v prípade nevyhovenia žiadosti o
poskytnutie informácií musia zvoliť odlišný procesný postup. Z časového hľadiska, ak povinná osoba
zastávanázor,žeinformáciunemožnosprístupniť,musíbezodkladnedaťpodnetpríslušnémuorgánuna

rozhodnutie vo veci. Podnet musí dať príslušnej osobe najneskôr do 3 dní odo dňa, od kedy jej uplynula
zákonná lehota na poskytnutie požadovaných informácií“ (Ikrényi, P., Tkáč, J., Ikrényi, I., Vokálová, D.,
Bako, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, s. r. o.,
2015, s. 363). Obdobne bolo v rámci odbornej literatúry konštatované, že „povinné osoby vymedzené
v § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií (napr. obchodné spoločnosti alebo štátne podniky založené

povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2) nemajú oprávnenie sami vydať písomné rozhodnutie o
nesprístupneníinformácií.Samostatnemôžuibapožadovanéinformácieposkytnúťavydaťrozhodnutie
zápisomvspise.Akvšaktakátopovinnáosobapožadovanéinformácienesprístupníhocilensčasti,musí
dať bezodkladne, najneskôr však do troch dní, podnet na vydanie rozhodnutia.“ (WILFLING, P.: Zákon
o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok : VIA

IURIS – Centrum pre práva občana, 2012, s. 170)

40. Napokon ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné
preferovať skôr extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnejosoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania
informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na
informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že

obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej
miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom
sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej
osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/163/2021 zo dňa 11.08.2021, ods. 69).

41. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Vzhľadom na
námietky žalobcu, ktorých podstata spočíva v tom, že žalovaný nepostupoval zákonne, ak vydal fiktívne
rozhodnutie a tým potvrdil fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie, správny súd
konštatuje, že fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie nastáva až vtedy, keď je povinná osoba
v zákonnej lehote nečinná, keďže za určitých okolností aj list môže mať povahu rozhodnutia orgánu

verejnej správy a keďže vydaním rozhodnutia o nesprístupnení informácie (čo aj len v podobe listu
povinnej osoby) sa v zásade ruší prípadné skoršie fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie.
Z vyjadrení žalobcu a žalovaného je zrejmé, že skutočne došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí
o nesprístupnení požadovaných informácií žalobcovi.

42. Z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť MeT Šaľa s.r.o. založil žalovaný a tým pádom je
spoločnosť MeT Šaľa s.r.o. povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, keďže je
založená žalovaným. Vzhľadom na to, že spoločnosť MeT Šaľa s.r.o. je povinnou osobou podľa § 2
ods. 3 zákona o slobode informácií, v prípade, že nemienila vyhovieť žiadosti zo dňa 05.08.2021, ktorú
zaslal žalobca v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. emailom, mala spoločnosť MeT Šaľa

s.r.o. postupovať v intenciách § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z., teda mala bezodkladne, najneskôr
do troch dní, postúpiť žiadosť osobe, ktorá ju založila, teda žalovanému, ktorý má po postúpení vydať
rozhodnutie ako prvostupňový správny orgán. Na základe podnetu MeT Šaľa s.r.o. žalovaný (Mesto
Šaľa, Mestský úrad) vydal rozhodnutie sp. zn. 32917/2021/OSMaZM/3550 zo dňa 17.08.2021, ktorým
žalobcovej žiadosti čiastočne nevyhovel v bodoch 4., 6. a 7. Proti rozhodnutiu zo dňa 17.08.2021

o čiastočnom nevyhovení žiadosti podal žalobca odvolanie zo dňa 31.08.2021. Rozhodnutím primátora
žalovaného č. 39983/2021/OSMaZM/3550 zo dňa 21.10.2021 bolo zmenené napadnuté rozhodnutie,
a to tak, že vyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 05.08.2021, a to sprístupnenie
informácií týkajúcich sa bodov č. 4., 6. a 7. Na základe uvedeného mala povinná osoba MeT Šaľa
s.r.o. sprístupniť požadované informácie v bodoch 4., 6. a 7. žiadosti zo dňa 05.08.2021, ale povinná

osoba MeT Šaľa s.r.o. požadované informácie nesprístupnila, nevydala rozhodnutie a ani nebolo vydané
rozhodnutie od osoby, ktorá spoločnosť MeT Šaľa s.r.o. založila. Žalobca tak podal proti fiktívnemu
rozhodnutiuodvolaniezodňa12.01.2022,adresovanéžalovanému.Rozhodnutímprimátoražalovaného
č. 1409/2022/OSMaZM/960 zo dňa 26.01.2022 bolo opätovne zmenené napadnuté fiktívne rozhodnutie
mesta Šaľa, a to tak, že vyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 05.08.2021, a to

sprístupnenie informácií týkajúcich sa bodov č. 4., 6. a 7 súvzťažne s odvolaním zo dňa 12.01.2022. Na
základe uvedené tak mala povinná osoba MeT Šaľa s.r.o. opätovne žalobcovi spristúpniť požadované
informácie uvedené pod bodmi 4., 6. a 7. v žiadosti zo dňa 05.08.2021. Ani po už druhom rozhodnutí
primátora mesta Šaľa o tom, že povinná osoba mala sprístupniť požadované informácie žalobcovi, ich
žalobcovi nesprístupnila, a ani nebolo vydané rozhodnutie od osoby, ktorá povinnú osobu MeT Šaľa

s.r.o založila. Vo veci tak bolo vydané opätovné fiktívne rozhodnutie.

43. Po vrátení veci povinnej osobe dňa 28.01.2022, mala povinná osoba podľa § 17 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z.z. 8 pracovných dní na vybavenie žiadosti žalobcu, ktorá uplynula dňa 10.02.2022. V zmysle
§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. bolo fiktívne rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 13.02.2022.

Žalobca podal proti uvedenému fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie dňa 04.04.2022. Vzhľadom na
tvrdenie žalovaného, že žalobca nepodal odvolanie včas v lehote 15 dní od márneho uplynutia lehoty
na rozhodnutie (podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.) správny súd uvádza, že sa s uvedeným
tvrdením žalovaného nestotožňuje. Správny súd k veci uvádza, že v danom prípade bolo vydané
fiktívne rozhodnutie a pri fiktívnom rozhodnutí absentuje akékoľvek poučenie ohľadom lehoty na podanie

odvolania. V dôsledku absencie tohto poučenia podľa názoru správneho súdu platí, že žiadateľ má
3-mesačnú lehotu na podanie odvolania, ktorá plynie odo dňa oznámenia rozhodnutia. Uvedenú 3-
mesačnú lehotu síce zákon č. 211/2000 Z.z. neupravuje, ale uvedenú lehotu je možné aplikovať
subsidiárne zo Správneho poriadku (§ 54 ods. 3). Správnemu súdu nie je zrejmé prečo by žiadateľs doručeným rozhodnutím bez poučenia, resp. s nesprávnym alebo neúplným poučením mal byť
chránený viac ako je žiadateľ bez doručeného rozhodnutia, a teda aj bez poučenia. Preto má správny
súd za to, že pri fiktívnom rozhodnutí by mal mať žiadateľ zachovanú 3-mesačnú lehotu na odvolanie

v dôsledku absencie akéhokoľvek poučenia. Z uvedeného dôvodu má správny súd za to, že keď žalobca
podal odvolanie v 3-mesačnej lehote od márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie, podal odvolanie proti
fiktívnemu rozhodnutiu včas.

44. S poukazom na § 57 ods. 2 Správneho poriadku a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. správny

súd konštatuje, že odvolanie zo dňa 04.04.2022 proti fiktívnemu rozhodnutiu, ktorému nebolo vyhovené
v rámci autoremedúry, bolo predložené žalovanému dňa 04.05.2022. Zo súdneho spisu správny súd
zistil, že rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií nevydal ani žalovaný ako
povinná osoba, ktorá založila spoločnosť MeT Šaľa s.r.o. a ani na základe odvolania. Podľa § 19 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. sa za dátum vydania fiktívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu považuje
dátum 19.05.2022 a za deň doručenia žalobcovi sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie

rozhodnutia, teda 21.05.2022. V spise sa nachádza iba podanie označené ako „Odstúpenie podania“ zo
dňa 02.05.2022, ktoré žalovaný zaslal spoločnosti MeT Šaľa s.r.o., v ktorom žalovaný žiadal spoločnosť
MeT Šaľa s.r.o., aby postupovala v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. a vykonateľného rozhodnutia č.
1409/2022/OSMaZM/960 zo dňa 26.01.2022 a týmto považoval vec za vybavenú.

45. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že vo veci žiadosti zo dňa 05.08.2021 v bodoch 4., 6. a 7.
bolo skutočne „vydané“ fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií, a
že toto fiktívne rozhodnutie nevydala spoločnosť MaT Šaľa s.r.o. a ani žalovaný. Žalovaný nevydal
ani rozhodnutie o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií požadovaných
žiadosťou zo dňa 05.08.2021 v bodoch 4., 6. a 7. Správny súd (s poukazom na právny názor Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. 6Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010) prisvedčil
žalobcovi, že mal právo, aby povinná osoba s rozhodovacou právomocou vo veci (žalovaný) jeho
žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií o spoločnosti MaT Šaľa s.r.o., pokiaľ tejto žiadosti
malo alebo nemalo byť vyhovené, rozhodla, a to formou rozhodnutia, ktoré by obsahovalo náležitosti
rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku. Toto rozhodnutie povinnej osoby s rozhodovacou

právomocou pritom bolo potrebné odôvodniť tak, aby sa z odôvodnenia žalobca mohol dozvedieť
dôvody, pre ktoré jeho žiadosti bolo alebo nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že povinná osoba s
rozhodovacou právomocou v danom prípade takto nepostupovala, odňala žalobcovi právo domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na príslušnom (odvolacom) orgáne. Žalovaný
takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu nenapravil a vydal ako druhostupňový

správny orgán tiež fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, a preto je potrebné
takétorozhodnutiežalovanéhopovažovaťzanezákonné.Správnysúdzdôrazňuje,žežalobcamalprávo
na vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať
proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre
ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.

46. Správny súd v súvislosti s prieskumom fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v
rámci odvolacieho konania poukazuje aj na komentárovú literatúru, podľa ktorej, „ak odvolací orgán
preskúmava ... fiktívne rozhodnutie, nemá inú možnosť, ako ho zrušiť. Fiktívne rozhodnutie je už
svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“, pričom „odvolací orgán nemôže fiktívne

rozhodnutie potvrdiť z dôvodu, že existuje iný dôvod pre nesprístupnenie informácie“ (IKRÉNYI, P.,
BAKO, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s.
424, Ikrényi, P., Tkáč, J., Ikrényi, I., Vokálová, D., Bako, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, s. r. o., 2015, s. 362).

47. Správny súd k veci naviac uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp.
zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007 vyslovil právny názor, podľa ktorého: ,,právnické osoby založené
povinnými osobami uvedenými v ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla
jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu
a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o

slobode informácií. Práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na
základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa
Obchodného zákonníka)“. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (prezentovaného v
rozsudku sp. zn. 3Sžik/8/2019 zo dňa 12.02.2020) možno konštatovať, že Ústavný súd SR v tomtoprípade vykladal pojem verejné prostriedky značne extenzívnejšie, keďže sa nelimitoval len obsahom
uvedenej legálnej definície v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ale vyslovil predpoklad,
že v prípade, ak má v dotknutom subjekte štát majetkovú účasť, tak ide de facto o hospodárenie

s verejnými financiami, resp. nakladanie s majetkom štátu. Správny súd dodáva, že k uvedenému
extenzívnemu výkladu Ústavného súdu Slovenskej republiky sa priklonil Najvyšší súd Slovenskej
republiky napríklad aj vo veci vedenej pod sp. zn. 1Sžo/103/2008 zo dňa 08.09.2009, kedy nepeňažný
vklad obce do základného imania spoločnosti, ktorej bola zakladateľom, považoval naďalej za majetok
obce, v čoho dôsledku teda dotknutá spoločnosť nakladala s majetkom obce. S poukazom na vyššie

uvedené správny súd konštatuje, že ak má v dotknutom subjekte (povinnej osobe podľa § 2 ods. 3
zákona o slobode informácií) obec alebo mesto majetkovú účasť, tak ide de facto o hospodárenie s
verejnými financiami, resp. o nakladanie s majetkom obce alebo mesta. Inými slovami, pri výklade
§ 3 ods. 2 zákona o slobode informácií je potrebné uvedomiť si, že v prípade spoločnosti, v ktorej má
obec alebo mesto majetkovú účasť, takáto spoločnosť hospodári, resp. nakladá vždy aspoň čiastočne
s majetkom obce alebo mesta. Rovnaký záver už ostatne bol konštatovaný v správnej súdnej praxi

(napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/139/2014 zo dňa 09.09.2015). Je nesporné, že
žalovanýmáv spoločnostiMeTŠaľas.r.o.majetkovúúčasť,keďjejedinýmspoločníkomtejtoobchodnej
spoločnosti. Táto skutočnosť postačujúcim spôsobom preukazuje, že spoločnosť MeT Šaľa s.r.o. pri
svojej činnosti nakladá s majetkom žalovaného. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že žalovaný
prostredníctvom spoločnosti MeT Šaľa s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť v súkromnom sektore.

48. Ako už bolo vyššie uvedené a ako už bolo opakovane judikované, fiktívne rozhodnutie, keďže
nemá zákonom predpísané náležitosti je vždy z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. V dôsledku uvedených skutočností je potom zrejmé, že správny súd sa stotožnil s
námietkou žalobcu, že fiktívne rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), a preto ho zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

49. K námietke žalovaného týkajúcej sa včasnosti podania správnej žaloby správny súd uvádza, že
žalobca podal žalobu dňa 09.06.2022, teda v 2-mesačnej lehote ustanovenej v § 181 ods. 1 SSP, čiže

včas.

50. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom
konaní viazaný. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti
fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií požadovaných žiadosťou v bodoch 4., 6. a 7. zo

dňa 05.08.2021. Vzhľadom na to, že žalovaný už 2x zmenil prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení
požadovaných informácií tak, že nariadil povinnej osobe MeT Šaľa s.r.o. sprístupnenie požadovaných
informácií týkajúcich sa bodov č. 4., 6. a 7. v žiadosti zo dňa 05.08.2021, a táto povinná osoba už 2x
ignorovala toto nariadenie, žalovaný by mal v rámci hospodárnosti konania sám sprístupniť požadované
informácie alebo nariadiť sprístupnenie požadovaných informácií Mestskému úradu mesta Šaľa, ktorý

rozhoduje v prvom stupni o vyhovení žiadosti o sprístupnenie informácií.

51. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa

§ 175 ods. 2 SSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na

Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.