Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712210486
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8712210486.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast. Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom, Námestie sv. Egídia 78, 058
01 Poprad, IČO: 37747371, proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D.,
zast. JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31957285, v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam:

- rodinnému domu č. súp. XXX, zapísanému na LV č. XXXX pre k. ú. D., postavenému na pozemku KNC

parc. č. 53 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 958 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. D.,

-dielni,stodoleahospodárskejbudove,postavenýmnaparceleKNCč.53-zastavanéplochyanádvoria
o výmere 958 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. D.

a nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému z titulu náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel sumu
9.457,14 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2012 žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k rodinnému domu č. súp. XXX nachádzajúcemu sa pozemku KNC parc. č. 53, zapísanému
na LV č. XXXX pre k. ú. D. s tým, že nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu. V
čase podania žaloby žalobca bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 12/14, žalovaný

(pôvodne označovaný ako žalovaný v 1. rade) bol spoluvlastníkom v podiele 1/14 a ďalším podielovým
spoluvlastníkom bol
E. F. B. (pôvodne označovaný ako žalovaný v 2. rade), s rovnakým spoluvlastníckym podielom 1/14.
V priebehu konania žalovaný v 2. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 1. rade,
na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 3.10.2018 tak, že zobral žalobu späť vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade a zároveň navrhol zmenu žaloby. Uznesením č. k. 20C/153/2012-240 zo dňa 9.11.2019 súd
konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil s tým, že náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným v 2. rade nepriznal a zároveň pripustil zmenu žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
v I. a II. výroku dňa 1.3.2019 a v III. výroku, ktorý sa týkal zmeny žaloby, nadobudol právoplatnosť dňom
13.2.2019.2. Na základe zmenenej žaloby sa žalobca domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k uvedenému
rodinnému domu, ako aj vo vzťahu k ďalším stavbám, ktoré označuje ako príslušenstvo rodinného
domu – dielňa, stodola, hospodárska budova, nachádzajúce sa na pozemku KNC parc. č. 53. Žalobca

požaduje, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že žalovanému vyplatí náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 4.688,60
eur, pričom vychádzal zo znaleckého posudku č. 60/2011 vypracovaného znalkyňou E. C. G., podľa
ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností bola vo výške 32.800,-- eur. Žalobca poukázal na to, že
so žalovaným k dohode o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, nesúhlasil s

vysporiadaním podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nehnuteľností ako to navrhoval žalovaný,
pretože rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť podľa veľkosti podielov. Poukázal na to, že je
väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a že nie je možné nehnuteľnosť rozdeliť ani podľa jej
skutočnéhoužívania,pretožežalovanýneužívacelúprístavbukrodinnémudomu,zktorejbyporeálnom
rozdelení mala vzniknúť samostatná nehnuteľnosť, pretože v tejto prístavbe užíva aj kuchyňu a špajzu,
čo nakoniec konštatoval aj žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vo veci vedenej na Okresnom

súde Poprad pod sp. zn. 19C/23/2020 a v prístavbe sa nachádza aj ďalšia miestnosť, a to sklad dreva,
ktorý taktiež užíva žalobca a má do neho samostatný prístup zvonku.

3. Žalobca poukazoval aj na nezhody pri užívaní spoločnej nehnuteľnosti, keď pred podaním žaloby ho
žalovaný fyzicky napadol, za čo bol aj právoplatne odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde

G. vedenom po sp. zn. 5T/80/2010, ako aj na ďalšie nezhody, či už ohľadom investícií do rodinného
domu, na ktorých sa žalovaný odmieta podieľať, alebo na problémy pri úhradách energií, kde ich
vymáhanie je taktiež predmetom súdneho sporu. Podľa žalobcu nie sú splnené ani stavebno-technické
podmienky na reálnu deľbu nehnuteľnosti. Namietal, že zo strany žalovaného nebolo predložené
vyjadrenie stavebného úradu ani organizácií dodávajúcich energie, z ktorých by bolo zrejmé či a za

akých okolností by k novovytvorenej stavbe bolo možné zriadenie samostatných prípojok. Poukazoval
na to, že ak by došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti, tak žalovanému by pripadol takmer trojnásobok toho,
čo mu prináleží podľa jeho podielu.

4.Žalovanýodpočiatkunesúhlasilsnavrhovanýmriešenímvysporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,

uvádzal, že užíva iba časť nehnuteľností pozostávajúcu z jednej kuchyne, kúpeľne a dvoch izieb a je
na toto bývanie odkázaný. Podľa žalovaného je možné reálne rozdeliť nehnuteľnosť, ktorá je tvorená
pôvodným rodinným domom a prístavbou k tomuto rodinnému domu, pričom zdôrazňoval, že súd by
mal prihliadať na účelné využitie veci. Vždy o nehnuteľnosť mal záujem a má záujem užívať ju aj v
budúcnosti. Žalovaný poukázal na to, že z hľadiska stavebných prvkov by spoločným prvkom bola iba

stena, že žalobca síce užíva aj časť prístavby, ale nemusel by ju užívať, pretože vo svojej časti má
samostatnú kúpeľňu. Poukazoval na judikatúru súdov, v zmysle ktorej súd vždy musí prihliadnuť najskôr
na skutočnosť, či je možné nehnuteľnosť reálne rozdeliť a až potom na veľkosť podielov a účelné využitie
veci. Aj v súčasnosti sú v rodinnom dome dve samostatné bytové jednotky, ktoré môžu slúžiť svojmu
účelu. Žalovaný tvrdil, že v minulosti vedeli vyriešiť prípadné nedoplatky, až v tomto prípade došlo

k podaniu žaloby, lebo žalobca mu nechcel predložiť vyúčtovanie. Čo sa týka investícií do nehnuteľnosti,
tak žalobca požaduje podiel na investíciách, ktoré sa týkajú napr. výmeny okien, alebo rekonštrukcie
kúpeľne v časti, ktorú užíva on a žalovaný považuje za seriózne, ak by sa ako spoluvlastníci stretli
pred vykonaním investícií, alebo ak by mu žalobca po vykonaní investícií predložil nejaké faktúry a nie
priamo podal žalobu. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že by neboli splnené podmienky zo stavebno-

technického hľadiska, pretože možnosť reálnej deľby podľa skutočného užívania nehnuteľností vyplýva
z dodatku k znaleckému posudku, ktorý vypracoval znalec E. B. B., ako aj z predloženého odborného
posudku vypracovaného znalcom E. F. H.. Podľa názoru žalovaného sa k veci nemá čo vyjadrovať
stavebný úrad, pretože nehnuteľnosti sú dve samostatné bytové jednotky, teda stranám sporu by ani
nevznikla povinnosť ohlásenia, ani povinnosť žiadať o vydanie stavebného povolenia. Čo sa týka

dodávky energií, tak žalobca v dome kúri tuhým palivom a ohľadom elektriny a vody je tam podružné
meranie a takto by to mohlo byť aj do budúcna. Taktiež kanalizačná prípojka je spoločná pre obe časti
rodinného domu a novú kanalizačnú prípojku by bolo potrebné zriaďovať iba pri novostavbe. Ani na
zápis do katastra nehnuteľností by nebolo potrebné vyhotovovať nejaké geometrické plány, pretože
nedochádza k deľbe pozemkov, ale predmetom deľby je rodinný dom.

5. Z výpovedí a z písomných vyjadrení strán sporu, z výsluchu znalca E. B. B., výsluchu svedkyne I. F.
a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu výpisu z LV č. XXXX, výpisu z LV č. XXXX, výzvy na
uzavretie dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, znaleckého posudku E. C. G.č. 60/2011, rozsudku Okresného súdu G. č. k. 5T/80/2010-176 zo dňa 23.11.2011, rozsudku Krajského
súdu v G. č. k. 5To/8/2012-202 zo dňa 13.3.2012, osvedčenia o dedičstve sp. zn. 17D/127/2007,
znaleckého posudku E. B. B. č. 058/2020, dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 058/2020, odborného

posudku č. 107/2023 vypracovaného
E. F. H., súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX,
postavenému na pozemku KNC parc. č. 53, nachádzajúcemu sa v k. ú. D., zapísanému na LV č. XXXX

so spoluvlastníckymi podielmi žalobcu v 6/7 a žalovaného v 1/7. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky
podiel dedením po neb. A. B. zomr. dňa 16.12.2007, dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn.
13D/220/2007. Žalovaný dedením nadobudol podiel v 1/14 a v priebehu konania na neho previedol
svoj spoluvlastnícky podiel v 1/14 aj ďalší dedič – E. F. B., ktorý bol pôvodne žalovaným v 2.
rade v prebiehajúcom konaní. Napriek vzájomným pokusom pri zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva k dohode pred podaním žaloby, ani v priebehu konania nedošlo. Žalobca požadoval

o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva
s vyplatením náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného a žalovaný požadoval reálnu deľbu
nehnuteľností tak, že žalobcovi by bola prikázaná nehnuteľnosť, ktorú by tvoril pôvodný rodinný dom a
žalovaný by sa stal vlastníkom prístavby rodinného domu.

7. Za účelom posúdenia možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti bolo vo veci vykonané znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva - E. B. B.. Znalec v znaleckom posudku č. 058/2020
konštatoval, že nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť podľa veľkosti vlastníckych podielov. Ak by
malo dôjsť k deľbe podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, tak žalobca by mal užívať podlahovú
plochu o celkovej výmere 276,12 m2 a žalovaný o výmere 46,02 m2. Pôvodná časť rodinného

domu s nadstavbou, ktorú užíva žalobca, má 199,60 m2 a prístavba s nadstavbou, ktorú by mal
nadobudnúť žalovaný, má podlahovú plochu 122,54 m2. Znalec uviedol, že každá z užívaných častí
tvorí samostatný celok s vlastným vchodom a nie sú prevádzkovo prepojené. Aby sa dodržala veľkosť
vlastníckych podielov, bolo by nutné razantne zasiahnuť do bytu č. 2 (prístavba) a tým by došlo k
veľkému znehodnoteniu a znefunkčneniu daného bytu. K úplnej samostatnosti jednotlivých častí domu

by bolo potrebné pre prístavbu zrealizovať samostatné prípojky všetkých médií, čo by vyvolalo ďalšiu
neprimeranú investíciu. Taktiež by bolo potrebné prekolaudovať stavbu na samostatné celky, oddeliť
parcelupodprístavbougeometrickýmplánomaprideliťďalšiesúpisnéčíslo.Vovzťahukďalšímstavbám
nachádzajúcim sa na pozemku KNC parc. č. 53 uviedol, že reálne rozdelenie stavieb – stodola, maštaľ
a dielňa je možné za predpokladu vyvolaných investícií na stavebné úpravy. Z dôvodu, že stavby už

majú značný vek, hodnota stavebných úprav by bola v značnom nepomere k hodnote stavieb, teda
v niektorom prípade by hodnota stavebnej úpravy prevýšila hodnotu samotnej stavby. Táto skutočnosť je
vzhľadom k veku stavieb veľmi neefektívna, preto znalec u uvedených stavieb reálnu deľbu neodporučil.
Znalec tiež stanovil aktuálnu všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 66.200,-- eur.

8. Následne znalec na základe požiadavky súdu vypracoval dodatok č. 1 k znaleckému posudku č.
058/2020 za účelom zodpovedania námietok žalovaného k znaleckému posudku. V dodatku znalec
konštatoval, že ak by malo dôjsť k deľbe nie podľa veľkosti podielov, ale podľa doterajšieho režimu
užívania, bolo by možné reálne rozdeliť nehnuteľnosť tak, že reálnou deľbou vzniknú dve samostatné
časti, a to rodinný dom č. 1 – pôvodná časť domu a rodinný dom č. 2 – prístavba. Nebolo by nutné

previesť žiadne stavebné úpravy, pretože každá časť je nezávislá so samostatným vchodom, spoločná
je len elektrická prípojka, čo sa dá vyriešiť namontovaním podružného merania, ak majiteľ rodinného
domu č. 1 bude s takýmto riešením súhlasiť, alebo sa vybuduje nová nezávislá prípojka. Zároveň znalec
v dodatku aj ocenil obe časti rodinného domu tak, že rodinný dom č. 1 by mal hodnotu 38.400,-- eur
a rodinný dom č. 2 by mal hodnotu 18.700,-- eur.

9. Na pojednávaní dňa 16.5.2023 sa uskutočnil výsluch znalca E. B. B.. Znalec opätovne konštatoval,
že reálne rozdelenie nehnuteľnosti tak, aby to zodpovedalo veľkosti spoluvlastníckych podielov, nie
je možné, pretože by nemohol vzniknúť žiadny funkčný celok. Pri vypracovaní dodatku k znaleckému
posudku vychádzal z toho, že poschodie je užívané len žalovaným, na prízemí sa ale nachádza jedna

miestnosť, ktorá je užívaná spoločne, preto konštatoval, že ak by táto miestnosť bola prikázaná tomu,
kto užíva zvyšnú časť prístavby, tak by reálne rozdelenie bolo možné. Ak by sme mali akceptovať, že
žalobcovi by mala zostať aj ďalšia miestnosť, ktorú užíva, tak potom by reálna deľba možná nebola.
Poukázal na to, že by išlo o spôsob deľby aký by predpokladal predložený náčrt č. 3, čo je považované zanevhodnú a nesprávnu deliacu líniu. Podľa znalca, ak by došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností tak,
že by sa oddelila pôvodná časť a prístavba, tak nové stavby by spĺňali všetky požiadavky, v zásade by sa
nevyžadovala rekolaudácia, pokiaľ by obec neprideľovala samostatné súpisné číslo, pretože obec môže

ponechať aj pôvodné súpisné číslo s pridaným označením za lomítkom. Pokiaľ ide o dodávku energií,
poukázal na to, že by postačovalo podružné meranie, otázku možnosti vybudovania samostatných
prípojok neriešil. Znalec tiež uviedol, že jediným spoločným prvkom pri tomto rozdelení by bola stena,
strecha aj krov sú samostatné, pretože najskôr bola postavená pôvodná stavba a až potom bola
postavená aj prístavba, na ktorej je samostatný krov. Podľa znalca prípadné rozdelenie odkvapových

rúr nie je problémom.

10. Žalovaný predložil aj odborný posudok vypracovaný znalcom E. F. H. č. 107/2023, ktorý vychádza
z toho, že k reálnemu rozdeleniu by malo dôjsť na rodinný dom č. 1 (pôvodný rodinný dom) a rodinný
dom č. 2 (prístavba). Rodinný dom č. 1 má hlavný vstup na prízemí, ktorý je situovaný na východnej
strane objektu, na prízemí sa nachádza vstupná chodba so schodiskom vedúcim na poschodie, komora,

kuchyňa, kotolňa a dve obytné izby, na poschodí sa nachádza chodba so schodiskom vedúcim na
prízemie, tri obytné izby a kúpeľňa bez WC. Rodinný dom č. 2 by tvorila severná časť samostatne
stojaceho rodinného domu so zastavanou plochou prízemia 61,27 m2 a so zastavanou plochou
poschodia 61,27 m2, na prízemí sa nachádza hlavný vstup do rodinného domu situovaný na východnej
strane objektu z dvora, vstupná chodba so schodiskom vedúcim na poschodie, kuchyňa, kúpeľňa s

WC a komora. Z dvora z východnej strany objektu je samostatný vstup do drevárne, ktorá je súčasťou
ohodnocovaného rodinného domu. Na poschodí sa nachádza chodba so schodiskom vedúcim na
prízemie a dve obytné izby. Z chodby je výstup na vonkajší balkón, ktorý je situovaný na východ do
dvora. Neboli zistené žiadne riziká spojené s užívaním nehnuteľnosti. Súčasťou odborného posudku je
aj fotodokumentácia a pôdorysy rodinného domu.

11. Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa I. F., sestra strán sporu, ktorá vo svojej výpovedi opísala užívanie
rodinného domu v minulosti a realizáciu prístavby a nadstavby rodinného domu. Svedkyňa uviedla, že v
prístavbe rodinného domu bývala v rokoch 1990-1997, pokiaľ si s manželom postavili nový rodinný dom.
Po ich odsťahovaní prístavba spočiatku nebola obývaná, potom v nej bývali žalovaný brat F. a sestra I.

a žalobca býval s rodičmi v pôvodnom rodinnom dome. Svedkyňa uviedla, že po smrti otca sa začali
nepríjemnosti medzi bratmi. Matka zabezpečovala opravy predného domu, kde sa robila strecha, dala
vymeniť plastové dvere, okno na kuchyni a okno na miestnosti, v ktorej prespával žalobca.

12. Podľa § 136 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (účinného od 1.12.2019) vec môže

byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

13. Podľa § 136 ods. 2 cit. zákona spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

14. Podľa § 141 ods. 1 cit. zákona spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

15. Podľa § 142 ods. 1 cit. zákona, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti –
rodinnému domu č. súp. XXX a po rozšírení aj k ďalším stavbám, ktoré strany sporu označovali ako
príslušenstvo k nehnuteľnosti, a to dielne, stodoly a hospodárskej budovy. Z predložených listinných
dôkazov, najmä výpisov z listov vlastníctva, mal súd preukázané, že nehnuteľnosť je v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu s tým, že žalovaný v priebehu konania nadobudol spoluvlastnícky podiel aj

od pôvodne žalovaného v 2. rade – E. F. B., teda t. č. má žalobca spoluvlastnícky podiel 6/7 a žalovaný
1/7. Obe strany sporu deklarovali, že nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, navrhovali
však rozdielny spôsob vysporiadania nehnuteľností, keď žalobca požadoval, aby nehnuteľnosti boli
prikázané do jeho výlučného vlastníctva a žalovaný preferoval reálnu deľbu nehnuteľnosti – rodinnéhodomu tak, že do jeho vlastníctva by pripadla prístavba rodinného domu označovaná v predložených
znaleckých posudkoch, resp. v odbornom posudku ako rodinný dom č. 2. Vo vzťahu k ďalším stavbám
nachádzajúcim sa na pozemku KNC parc. č. 53 žalovaný nepožadoval ich reálne rozdelenie, teda súd

má za to, že medzi stranami nie je sporné, že tieto nehnuteľnosti by mali byť prikázané do výlučného
vlastníctva žalobcu.

17. Konanie o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom súd nie je
viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia a rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť

aj inak. Pri rozhodovaní o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádza z troch základných
kritérií upravených v § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorými sú veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci, prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Judikatúra súdov sa prikláňa k názoru, že pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva súd neberie na
zreteľ samostatne iba niektoré z uvedených hľadísk, ale vždy musí prihliadať komplexne na celý široký
súbor relevantných skutočností, ktoré nie je vyčerpané iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto

ustanovení zákona (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 3CdO/548/2015 zo dňa 31.3.2016, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdO/305/2019 zo dňa 28.1.2021). Samotné vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva sa potom vykonáva podľa zásad upravených v § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, z ktorého
jezrejmé,žesúdbymalpreferovaťrozdelenievecíaažvprípade,akrozdelenievecíniejedobremožné,
prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliada na

účelné využitie veci a na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka. Pokiaľ súd posudzuje
možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou veci, musí prihliadnuť tak na veľkosť
spoluvlastníckych podielov, ako aj na účelné využitie veci, ktorá vznikne rozdelením. Prihliadnutie na
veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému
vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska

účeluvyužívanianemusívyjadrovaťabsolútnumieruveľkostispoluvlastníckehopodieluadoúvahypreto
prichádza aj finančná náhrada. Súd musí dbať, aby rozdelením veci nevznikli nefunkčné veci, alebo aby
pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov
(napr. už cit. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdO/305/2019 zo dňa 28.1.2021).

18. Z uvedeného vyplýva, že reálne rozdelenie veci nemusí absolútne zodpovedať veľkosti podielov
spoluvlastníkov, ale súd sa musí riadiť uvedeným zásadami. Je nesporné, že obe strany sporu deklarujú
záujem na zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva vzhľadom na dlhodobé vzťahové
problémy medzi podielovými spoluvlastníkmi. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení
podielového spoluvlastníctva, preto je odôvodnená žaloba v zmysle § 142 Obč. zákonníka. Ako už

súd uviedol, z ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva, že pokiaľ je možné rozdelenie veci tak, aby
vznikli samostatné funkčné veci, ktoré sa budú dať užívať v súlade s ich účelom, reálna deľba veci
má prednosť pred ostatnými spôsobmi vyporiadania. Žalovaný navrhol, aby súd rozdelil reálne rodinný
dom č. súp. XXX tak, že žalobcovi by bola do výlučného vlastníctva prikázaná časť, ktorá predstavuje
stavbupôvodnéhorodinnéhodomuažalovanémubybolaprikázanádovýlučnéhovlastníctvačasť,ktorá

predstavuje prístavbu k domu. Žalovaný tvrdil, že takéto rozdelenie veci zodpovedá doterajšiemu stavu
užívania. Žalovaný však nespochybnil tvrdenia žalobcu, že užíva aj časť prístavby, a to predovšetkým
miestnosť označovanú ako sklad dreva a sčasti aj ďalšie miestnosti, i keď tvrdil, že žalobca by nemusel
užívať kuchyňu v prístavbe, ktorú využíva ako práčovňu, pretože tam má práčku, lebo má k dispozícii
kuchyňu aj v starom rodinnom dome. Žalobca svoje tvrdenia o užívaní časti prístavby preukazoval

vyjadrením samotného žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu vo veci sp. zn. 19C/23/2020, kde
sa žalobca vyjadril, že „Čo je však rozhodujúce, v mnou užívanom bytovom priestore nie som jediným
užívateľom. Žalobca má v tomto priestore uskladnené aj svoje veci, ako sú zárubne, práčka, ale to
najdôležitejšie je, že aj mnou užívanú časť nehnuteľností užíva bez mojej prítomnosti a vedomosti.“

19. Ohľadom možnosti vysporiadania rodinného domu reálnou deľbou bolo vo veci vykonané znalecké
dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva E. B. B., ktorý v znaleckom posudku č. 058/2020
jednoznačne konštatoval, že rozdelenie rodinného domu tak, aby zodpovedalo spoluvlastníckym
podielom jednotlivých spoluvlastníkov, možné nie je, pretože by si to vyžiadalo také stavebné úpravy,
v dôsledku ktorých by došlo k znehodnoteniu a znefunkčneniu bytovej jednotky. Vo vzťahu k ostatným

stavbám nachádzajúcim sa na pozemku KNC parc. č. 53 konštatoval, že vzhľadom na vek týchto
stavieb by vyvolané investície na stavebné úpravy za účelom ich rozdelenia by prevýšili hodnotu
samotných stavieb, teda už z tohto hľadiska by reálna deľba bola neefektívna. Na základe výzvy
súdu znalec vyhotovil aj dodatok k znaleckému posudku, v ktorom sa zaoberal, či by bola možnáreálna deľba nehnuteľností iným spôsobom a dospel k záveru, že rozdelenie domu by bolo možné za
predpokladu, že by deľba uskutočnila tak, že by sa vytvorili dve samostatné jednotky, a to pôvodný
rodinný dom a samostatne prístavba rodinného domu. V takom prípade znalec konštatoval, že by neboli

potrebné nejaké vysoké investície do rozdelenia, avšak poukázal na to, že ak by nedošlo k dohode
vlastníkov týchto nehnuteľností o podružnom meraní, bolo by potrebné vybudovanie samostatných
prípojok na dodávky elektrickej energie, vody, plynu, kanalizácie a s tým súvisiacich meračov. Vzhľadom
nadlhodobéproblémymedzistranamisporuniejereálnypredpoklad,žebydošlokdohodeopodružnom
meraní a žalovaný nepreukázal aké by boli náklady na zriadenie všetkých potrebných prípojok. Podľa

názoru súdu dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje práve žalovaného, ktorý navrhol spôsob
vysporiadania reálnou deľbou.

20. Naviac znalec E. B. B. pri výsluchu dňa 16.5.2023 uviedol, že v dodatku k znaleckému posudku
konštatoval, že vychádza z doterajšieho stavu užívania rodinného domu, ale pokiaľ žalobca užíva aj
ďalšiu miestnosť – dreváreň, ktorá je súčasťou prístavby rodinného domu, tak v takom prípade už

nie je možná reálna deľba rodinného domu, aby žalobcovi ostala aj táto miestnosť. Skutočnosť, že
žalobca užíva v prístavbe rodinného domu aj sklad dreva, súd považoval za nespornú, pretože nebola
žalovaným žiadnym spôsobom vyvrátená. Žalobca na pojednávaní dňa 16.5.2023 navrhol ako dôkaz
vyžiadať vyjadrenie od Obecného úradu D. ako stavebného úradu a od distribútorov energií. Žalovaný
tento dôkaz nepovažoval za dôvodný. Podľa názoru súdu dôkaz navrhovaný žalobcom nie je potrebný

z hľadiska vysporiadania nehnuteľnosti spôsobom, ktorý navrhuje a na vykonaní takéhoto dôkazu by mal
mať záujem práve žalovaný, ktorý si toho aj je vedomý, čo vyplýva z vyjadrenia jeho predchádzajúceho
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 28.9.2015, keď právny zástupca uvádzal, že k vertikálnej reálnej
deľbe bude potrebné stanovisko stavebného úradu, čomu sa nebráni, napriek tomu takýto dôkaz v
priebehu konania súdu nepredložil. Vykonanie navrhovaného dôkazu by podľa názoru súdu bolo v

rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania, preto aj s poukazom na ust. § 153 ods. 2 Zák. č. 160/2015
Z. z. – Civilného sporového poriadku v platnom znení /ďalej len CSP/ návrh žalobcu na vykonanie
dôkazov zamietol.

21. S poukazom na uvedené je zrejmé, že reálna deľba rodinného domu neprichádza do úvahy podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov. Táto skutočnosť sama o sebe ešte nevylučuje možnosť reálnej
deľby, avšak súd musí zohľadniť, či rozdelením veci vzniknú veci funkčné a tiež na to ako zodpovedá
pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v 1/7, čo zodpovedá
cca 14 % z celej veci. Ak by došlo k rozdeleniu rodinného domu spôsobom ako navrhuje žalovaný,
tak celková podlahová plocha prístavby rodinného domu s nadstavbou by bola v rozsahu 38,04 %

z celkovej obytnej plochy rodinného domu, čo znamená, že podiel, ktorý by žalovaný nadobudol
reálnym rozdelením, by dosahoval takmer trojnásobok jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej
veci. Žalobca, ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom, by sa musel vzdať užívania ďalšieho priestoru
– skladu dreva, pretože ako vyplynulo z výpovede znalca, nie je možná reálna deľba veci tak, aby
žalobcovizostalakdispozíciiajtátomiestnosť.Pokiaľideovýmeruobytnejplochyvjednotlivýchčastiach

rodinného domu, výmera uvádzaná v dodatku k znaleckému posudku je zhodná s výmerou tak, ako bola
určená aj v odbornom posudku vypracovanom E. F. H.. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru,
že reálna deľba rodinného domu tak, ako ju navrhuje žalovaný, je vo výraznom nepomere k súčasnej
veľkosti spoluvlastníckych podielov a od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby strpel takýto
spôsob vysporiadania, keď ako väčšinový vlastník by mal mať vyplatenú náhradu za to, čo ustupuje

žalovanému a musel by sa vzdať aj miestnosti, ktorú dlhodobo užíva v prístavbe rodinného domu –
skladu dreva. Naviac zo strany žalovaného neboli predložené ani žiadne dôkazy o tom aké by boli
náklady na investície na vybudovanie potrebných prípojok a kto by tieto investície financoval a tiež
nedeklaroval akým spôsobom by vyplatil žalobcu, keďže v konaní bolo väčšinou prezentované, že je
nezamestnaný.

22. Podľa názoru súdu v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti navrhovaným spôsobom by naďalej
vznikali spory medzi stranami, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný bol rozsudkom Okresného
súdu G. č. k. 5T/80/2010-176 zo dňa 23.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v G. č. k.
5To/8/2012-202 zo dňa 13.3.2012, uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 2.2.2010, keď v rodinnom dome napadol
žalobcu a spôsobil mu viaceré zranenia vyžadujúceho práceneschopnosť v trvaní viac ako jedného
mesiaca. Zároveň súd poukazuje aj na ďalšie nezhody pri užívaní nehnuteľnosti, ktoré vyústili do
viacerých súdnych sporov, napr. sp. zn. 12C/127/2014 (i keď v danej veci bola žaloba zamietnutá),sp. zn. 12C/91/2016, sp. zn. 19C/23/2020 a sp. zn. 9C/32/2021. Po zohľadnení týchto skutočností
súd dospel k záveru, že vysporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou podľa návrhu
žalovaného by nezodpovedalo účelnému využitiu veci, bolo by vo výraznom nepomere s veľkosťou

spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov a mohlo by sa preniesť do ďalších konfliktov medzi stranami
sporu, preto súd rozhodol o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci žalobcovi. Súd
pritom zohľadnil predovšetkým veľkosti spoluvlastníckych podielov, násilné správanie žalovaného voči
žalobcovipreukázanéuvedenýmrozsudkomatiežskutočnosť,žepritomtospôsobevysporiadaniabude
zachované využitie veci na účel, ktorému dlhodobo slúži. Vo vzťahu k ďalším stavbám, aj s prihliadnutím

na závery znaleckého posudku č. 058/2020, ktoré žiadnym spôsobom neboli spochybnené, súd
konštatuje, že vzhľadom na výšku investícií na rozdelenie stavieb, ktoré by boli vyššie ako samotná
hodnota stavieb, reálna deľba ani neprichádza do úvahy a tieto stavby súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorému bol prikázaný do výlučného vlastníctva rodinný dom, čo zabezpečí
účelné využitie aj uvedených stavieb.

23. Keďže nehnuteľností boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, vzniká žalobcovi povinnosť
vyplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaný predložil súdu znalecký posudok
č. 60/2011 vypracovaný znalkyňou E. C. G. dňa 15.11.2011, podľa ktorého bola určená hodnota
nehnuteľností na sumu 32.800,-- eur. Vzhľadom na značný časový odstup od vypracovania znaleckého
posudku súd považuje za objektívne určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumu 66.200,-- eur

tak, ako bola ustálená znaleckým posudkom č. 058/2020 vypracovaným E. B. B. dňa 4.5.2020, ktorá
stranami sporu ani nebola spochybnená. Vychádzajúc z takto určenej hodnoty nehnuteľností súd uložil
žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v 1/7, čo predstavuje
sumu 9.547,14 eur.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V danom prípade súd vyhovel návrhu
žalobcu, ktorý navrhoval vysporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci do jeho výlučného
vlastníctva, teda žalobca je úspešným účastníkom sporu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).