Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-14Csp/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223201734
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Vašková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1223201734.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Vaškovou v právnej veci žalobcu: S. N.

M., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, M.: B. X, XXX XX Z. - L.R., zast. Remedium Legal, s.r.o., sídlo: Prievozská
2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: G. Z., I. XX.XX.XXX, G. Z. N. I.
XXXX/XXA, Z. - L., o zaplatenie 188,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 188,03 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol,
že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom O. Ú. Z., F..M.., W. I. X,
XXX XX Z., R.: XXXXXXXX (ďalej len „postupca" alebo „banka“) a žalobcom a na základe Žiadosti o
postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 12.02.2020
Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky

postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp.

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil
pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo
dňa 20.08.2020 vypovedal Zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 245,14 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 188,03 eur, z riadneho
úroku vo výške 57,11 eur, z úroku z omeškania vo výške 0,00 eur a z poplatkov vo výške 0,00 eur v
súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia

pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa
vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 188,03 eur pričom
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 188,03 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 57,11eur, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 57,11 eur, si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky 5% ročne zo
sumy 188,03 eur od 03.06.2022 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil v tomto konaní aj náklady spojené s

uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy podľa ust. § 13a
ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1, ust. § 15 písm. a) a ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v celkovej výške 36,93
eur s DPH.
2. Súd zaslal žalobu žalovanému s výzvou na vyjadrenie, ale žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 04.07.2025, na ktoré sa nedostavili žalobca ani jeho právny
zástupca, ktorý neprítomnosť ospravedlnil, a ani žalovaný.
4. Súd vykonal žalobcom navrhnuté listinné dôkazy, na základe ktorých zistil dole uvedený skutkový stav
rozhodný pre právne posúdenie veci.
5. Banka ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúca v oblasti bankovníctva a žalovaný ako
fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 12.02.2020 v písomnej forme zmluvu o bežnom účte č.

XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet.
6. Banka upomienkou zo dňa 21.07.2020 (č.l. 133) vyzvala žalovaného na úhradu sumy 82,37 eur,
ktorá bola evidovaná ako nepovolené prečerpanie. Následne banka výzvou zo dňa 20.08.2020 (č.l.
57) vyzvala žalovaného na úhradu sumy 88,03 eur titulom nepovoleného prečerpania. Žalovaný k
žalobe priložil podací hárok pre zásielku L., pričom podľa stránky Slovenskej pošty ide o zásielku, ktorá

bola podaná dňa 21.08.2020 a dňa 25.08.2020 prevzatá na doručenie, pričom akýkoľvek ďalší údaj o
tejto zásielke a jej doručovaní chýba. Banka následne na základe písomnej Rámcovej zmluvy zo dňa
13.11.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 02.06.2022 postúpila žalobcovi pohľadávku voči
žalovanému, ktorá jej vyplýva zo Zmluvy bežnom účte, čo banka oznámila žalovanému dňa 09.06.2022,
avšak bez špecifikácie sumy, na čo bol žalovaný žalobcom pokusom o zmier zo dňa 09.06.2022 a zo

dňa 13.03.2023, vyzvaný na zaplatenie predmetnej dlžnej sumy.
7. Z výpisu z účtu žalovaného vyplývalo, že ku dňu 24.02.2022 výška nepovoleného prečerpania na
bežnom účte žalovaného predstavovala sumu 188,03 eur.
8. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka
upravujúce zmluvu o bežnom účte (§ 708) a zmluvu o úvere (§ 497), ako aj príslušné ustanovenia

upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), postúpenie pohľadávky (§ 524 a nasl.), ako aj príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. upravujúce spotrebiteľský úver a príslušné ustanovenia zákona č.
483/2001 Z.z. upravujúce oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z úveru, na základe ktorých mal súd za
to,žemedzibankouažalovanýmvznikoluzatvorenímzmluvyobežnomúčteabsolútnyobchodnoprávny
záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže banka

vystupovala ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú
zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z
dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa § 52 ods. 3 poslednej vety Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2015) prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keby sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka.
9. Predmetom konania je nárok žalobcu ako postupníka na zaplatenie sumy 188,03 eur majúcej svoj
základ v úvere poskytnutom bankou - formou prekročenia (§ 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z.), resp.
nepovoleného prečerpania k bežnému účtu zriadeného a vedeného bankou v prospech žalovaného.
V sporoch, kde žalobca ako postupník podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka uplatňuje voči

dlžníkovi právo na zaplatenie pohľadávky majúcej pôvod v spotrebiteľskom úvere poskytnutým bankou,
je v prvom rade súd povinný skúmať, či žalobca, na ktorého bola takáto pohľadávka podľa § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka postúpená, disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na domáhanie sa
zaplatenia takejto pohľadávky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z., podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Inak povedané, § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých

podmienok na inú osobu, pričom predpokladom je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní, a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala.
10. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, banka nie je oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na inú
osobu, a teda postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako takéje neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd pritom na splnenie podmienok postúpenia
pohľadávky banky voči dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a teda aj prípadný
rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka musí súd prihliadať aj bez námietky žalovaného, teda z úradnej

povinnosti. Na základe uvedeného, aj v prípade pasivity žalovaného, musí súd skúmať, či v spore,
ktorého predmetom je pohľadávka banky postúpená na žalobcu, žalobca uniesol bremeno tvrdenia a
následnej dôkaznej povinnosti ohľadom splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
11.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žebankapostúpilapohľadávkuvočižalovanémunažalobcudňa
02.06.2022 vo výške 188,03 eur, pričom z Oznámenia o postúpení, ktorým banka oznámila žalovanému

postúpenie pohľadávky na žalobcu nie je táto suma uvedená. Banka žalovaného naposledy písomne
vyzvala dňa 20.08.2020 (t.j. takmer 22 mesiacov pred postúpením pohľadávky), avšak predmetom tejto
výzvy nebola povinnosť žalovaného zaplatiť rozsah postúpenej pohľadávky v sume 188,03 EUR, ale
len pohľadávku v sume 88,03 eur z titulu nepovoleného prečerpania. Aj napriek tomu, že z výpisu
z účtu žalovaného vyplývalo, že k 24.02.2022 výška nepovoleného prečerpania na účte žalovaného
predstavovala sumu 188,03 eur, žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by veriteľ pred

postúpením svojej pohľadávky v sume 188,03 EUR vôbec žalovaného čo i len vyzval na jej zaplatenie.
Zároveň, súd podotýka, že ani vo vzťahu k výzve zo dňa 20.08.2020 ani k upomienke zo dňa 21.07.2020
(znejúcej ale iba na sumu 82,37 eur) žalobca nepreukázal, že tieto boli žalovanému aj doručené alebo
sa dostali do sféry jeho dispozície. Súčasťou spisu je výňatok z podacieho hárku k zásielke s podacím
číslom RF362292409SK, avšak nie je zrejmé, o akú zásielku sa jedná a najmä ani zo stránky Slovenskej

pošty a.s., časti sledovanie zásielok nie je možné určiť, čo sa so zásielkou stalo. Iný dôkaz žalobca
nepredložil.
12. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a preukázania
svojho tvrdenia ohľadom tej skutočnosti, že veriteľ podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
písomne vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 188,03 eur, t.j. rozsahu uplatnenej, prípadne postúpenej

pohľadávky, na základe čoho veriteľ nebol oprávnený predmetnú pohľadávku voči žalovanému postúpiť
žalobcovi, a teda išlo o pohľadávku nepostupiteľnú, pričom jej postúpenie súd vyhodnotil ako rozporné s
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda absolútne neplatné. Vzhľadom na uvedené tak súd dospel k záveru,
že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
13. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na podanie žalobcu zo dňa 26.06.2025, v ktorom žalobca

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 04.07.2025 a zároveň vyslovil
presvedčenie, že ním tvrdené skutočnosti nie sú sporné, súd neoznačil žiadnu skutočnosť ako spornú a
požiadal súd, aby ak nepovažuje nárok za preukázaný v celom rozsahu, resp. požaduje ďalšie dôkazy
alebo objasnenie žalobcových tvrdení, vyzval žalobcu na ich preukázanie a vytýčené pojednávanie
za týmto účelom odročil. Súd v tejto súvislosti uvádza, že účasť na pojednávaní je právom strany a

pokiaľ ho nevyužije, musí rátať s tým, že sa zbavuje možnosti oboznámiť sa predbežným právnym
posúdením veci súdom a že môže dôjsť k rozhodnutiu vo veci v jej neprítomnosti. V tomto prípade
právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci,
pričom o odročenie žiadal iba v prípade, ak by súd „požadoval na preukázanie žalobcom uplatneného
nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení...“. Súd však

pripomína, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje strany sporu a je na žalobcovi, akú
procesnú taktiku zvolí, aby bol v konaní úspešný. Nie je úlohou súdu uviesť žalobcovi, čo má tvrdiť a aké
dôkazy predložiť, aby súd jeho žalobe vyhovel. V tomto prípade sa navyše jedná o spotrebiteľský spor,
teda spor so slabšou stranou, kedy zákon umožňuje súdu za istých podmienok vyvíjať väčšiu aktivitu
v prípade pasivity spotrebiteľa, ale len za účelom, aby bola zabezpečená riadna ochrana jeho práv. V

nijakom prípade súd nemôže suplovať úlohu žalobcu, teda silnejšej strany.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, trovy konania mu však v priebehu konania nevznikli
(nebol právne zastúpený, neplatil súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje
za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu
racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež
princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia
§ 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má

nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli
a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je
povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie
rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp.že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,
17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení

povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.