Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200816
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4117200816.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX B., 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., obaja zastúpení: JUDr.
Michal Magdolen, advokát so sídlom Nitra, Farská 28, proti žalovanému: HP-PROGRES, spol. s r.o.,
IČO: 36 553 832, sídlo Mlynská zem 463/87, 951 13 Branč-Veľká Ves, zastúpený: JUDr. Svetlana
Kšiňanová, PhD., advokátka so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 4, o zaplatenie sumy 6.217,88 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.394,75 eur spolu s 5 % úrokom
z omeškania ročne počnúc od 18.01.2017 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku

na účet žalobcu.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 24%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

V. Znalec má právo na náhradu znalečného vo vzťahu k žalobcovi vo výške 62%.

VI. Znalec má právo na náhradu znalečného vo vzťahu k žalovanému vo výške 38%.

VII. Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62%.

VIII. Slovenská republika má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38%.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhali, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.217,88 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo žalovanej sumy, počnúc od 25.10.2017 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalobcovia predmetný nárok odôvodňovali tým, že žalovaný na základe Zmluvy o stavbe nebytového
priestoruzodňa23.10.2006realizovalstavbunebytovéhopriestoručíslo1na4.podlažívbytovomdome
na E. F. G. XX, pričom oni ako žalobca v 1. a žalobkyňa v 2 rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

bytu číslo 2 na 2. poschodí v bytovom dome na E. F. G. XX.
Žalobcovia ďalej uviedli, že počas realizácie stavby došlo zo strany stavebníka k poškodeniam
nehnuteľnosti žalobcov a rovnako došlo k sťaženiu užívania nehnuteľnosti žalobcami a to:- pri búracích prácach práčovne a sušiarne nachádzajúcich sa v priestoroch podkrovia stavebník porušil
strešné odvetrávacie odpadové potrubie, kde v dôsledku absencie odvetrania odpadov v kuchyni a
kúpeľni bytovej jednotky žalobcov dochádza k neustálemu šíreniu zápachu,

- stavebník zriadil kanalizačný odpad z podkrovného bytu do komína medzi kuchyňou a kúpeľňou,
zároveň došlo k odstráneniu komínovej časti (pôvodne v podkroví a nad strechou) a to aj napriek tomu,
že na uvedený komínový vývod boli žalobcovia napojení plynovým kotlom,
- v pivničných priestoroch došlo k prerezaniu zárubne žalobcov, kde bol cez takto vytvorený otvor
prevedený odpad a aktuálne nie je možné pivnicu žalobcov riadne uzavrieť.

Žalobcovia v žalobe tvrdili, že opakovane upozorňovali žalovaného na vzniknuté nedostatky, pričom boli
poučení o tom, že v prípade, ak nedôjde so stavebníkom k dohode, sú oprávnení obrátiť sa na príslušný
súd, ktorý rozhodne o ich nároku na náhradu spôsobenej škody .
Predžalobnou výzvou zo dňa 14.10.2016 sa snažili o dosiahnutie mimosúdnej dohody, na základe ktorej
by žalovanému bol ponechaný priestor, aby v primeranej lehote pristúpil k odstráneniu škôd uvedením
do pôvodného stavu, respektíve ich odstránením iným spôsobom, pričom na vyššie uvedenú výzvu

žalovaný ku dňu podania žaloby nijako nereagoval.
Vzhľadomnapasivitužalovanéhosižalobcovianechali investíciuvpodobestavebnýchprácamateriálu,
ktorú bude nevyhnutné vynaložiť na odstránenie vzniknutej škody.
V zmysle predmetného odborného vyjadrenia boli základné náklady na odstránenie škody vyčíslené v
sume 6.217,88 eur, pričom túto sumu žalobcovia žiadali od žalovaného uhradiť z titulu náhrady škody.

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v žalobe označili rozhodnutie číslo SP
21002/2014-006,Ing.KI, výpiszLVčísloXXXX,odpoveď MestaNitrazodňa10.02.2016,predžalobnú
výzvu zo dňa 14.10.2016, krycí list rozpočtu zo dňa 22.12.2016, výpis zo živnostenského registra
žalovaného, kópia faktúry číslo 01/2017 zo dňa 12.01.2017.

3./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vydal platobný rozkaz č.k. 15C/3/2017-35 zo dňa 13.02.2017,
ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade sumu vo výške 6.217,88 eur spolu s 5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.217,88 eur, počnúc od 18.01.2017 až do zaplatenia a zároveň
zaviazal žalovaného na úhradu trov konania.

Voči predmetnému platobnému rozkazu bol zo strany žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu
podaný odpor a preto súd Uznesením č.k. 15C/3/2017-40 zo dňa 07.03.2017 zrušil platobný rozkaz a
v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.
Žalovaný v podanom odpore uviedol, že tvrdenia žalobcov, tak ako sú v žalobe opísané popiera,
v predmetnom žalobnom návrhu absentuje presná špecifikácia náhrady škody, ktorej sa žalobcovia

domáhajú, žaloba obsahuje takzvaný krycí list rozpočtu, z ktorého nie je možné zistiť, aká práca sa
vzťahuje na jednotlivé poškodenia označené žalobcami, nie je tam uvedená ani príčinná súvislosť medzi
nutnosťou vykonania prác zo strany žalobcov a vzniknutou škodou, ktorú mal žalovaný spôsobiť.

4./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania.

5./ Právny zástupca žalobcu v rámci procesného útoku uviedol, že žaloba bola podaná na základe toho
skutkového stavu, že zmluvou o stavbe a nebytových priestorov z roku 2006 žalovaný realizoval stavbu
nebytového priestoru číslo 1 a štvrtom podlaží v bytovom dome na E. F. XX. Ďalej tvrdil, že žalobca v 1.
a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v predmetnom bytovom dome. Počas realizácie

stavby došlo zo strany žalovaného ako stavebníka k poškodeniu nehnuteľnosti žalobcov, respektíve bol
zásahom stavebníka znemožnený výkon užívacieho práva žalobcov k bytu tak, ako bol realizovaný do
času začatia realizácie stavby.
Právny zástupca žalobcov tvrdil, že podstatným argumentom alebo nedostatkom, ktorý je predmetom
tohto konania je absencia odvetrania odpadov v kuchyni a kúpeľni bytovej jednotky žalobcov, kde

žalovanýporušiltotostrešnéodvetrávacieodpadovépotrubieatedaodvetranieodpadovzbytužalobcov
je nefunkčné, v čoho dôsledku je z odpadového potrubia cítiť zápach znemožňujúci užívanie priestorov
bytu v štandardnej kvalite.
Ďalej tvrdil, že ďalším nedostatkom alebo poškodením je odstránenie komínovej časti nad strechou
bytového domu a to komína, ktorý bol žalobcami využívaná, a do ktorého bol vyvedený plynový kotol.

K uvedenému poškodeniu prišlo pred začiatkom vykurovacej sezóny kedy v tom čase boli žalobcovia
nútení provizórne premiestniť plynový kotol a napojiť ho na iný vývod, avšak takéto technické riešenie
aktuálne nezodpovedá platným bezpečnostným normám a ani nevyhovuje žalobcom pre užívanie
nehnuteľností.Žalobcovia taktiež namietali prerezanie zárubne v pivničných priestoroch, kde nie je možné dvere riadne
uzavrieť.
Právny zástupca žalobcov uviedol, že za účelom ocenenia uplatneného nároku si žalobcovia dali

vypracovať ocenenie prác a materiálu, ktoré sú potrebné vynaložiť na uvedenie poškodených častí do
pôvodného, respektíve užívateľného stavu, ohodnotenie bolo vypracované odborne spôsobilou osobou
H. I. J. v roku 2017 a na sumu vo výške 6.217,88 eur.
Právny zástupca ďalej uviedol, že žalobcovia už v priebehu stavebných prác namietali nedostatky,
respektíve poškodenia stavby, ktorá bola v ich užívaní, žalobcovia presne zadefinovali v čom majú

spočívať nedostatky, ktoré znemožňujú, respektíve podstatne sťažujú užívanie nehnuteľností, a ku
ktorým prišlo v priamej súvislosti s vykonávaním stavebných prác žalovaného, poukazuje aj na závery
znaleckého posudku vypracovaného Ústavom stavebné ekonomiky, kde všetky namietané stavebné
zásahy boli vyhodnotené ako stavebné zásahy žalovaného v rozsahu porušení, respektíve poškodení
stavebných konštrukcií, a keďže je jednoznačne preukázané, že ku škode došlo zo strany žalobcu má
za to, že bolo unesené dôkazné bremeno. Navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6./ Žalobca v rámci procesného útoku uviedol, že po rekonštrukcii predmetnej nehnuteľnosti je v byte
nesmierny zápach, provizórne namontoval vykurovací kotol na plyn tam, kde bol doposiaľ napojený
digestor na odsávanie z kuchyne, digestor mal napojený do komína, teraz má do komína napojený
plynový kotol, aby teda výpary išli cez komín von, čo je samozrejme proti predpisom.

Ďalej tvrdil, že zápach eliminoval tým, že prepadové odtokové otvory na kuchynskom drese, vo vani
a v umývadle, ako aj v kúpeľni pretrel fóliou, aby nešiel zápach a samotný výtok z vaničky sa musí
upchať štupľom, aby zápach nešiel odtiaľ von.
Žalobca ďalej tvrdil, že chcel sfunkčniť komín podľa projektu ako má byť, aby sa dalo kúriť, chcel
vybudovať hlavne odvetrávacie potrubie v počte 2 kusy a to z vane, ktoré sú v kuchyni spoločné a plus

umývadlo v kúpeľni.
Žalobca ďalej tvrdil, že cena na odstránenie týchto vád bola stanovená v roku 2016 a to pánom J., ktorý
vypracoval rozpočet a bola vybratá aj firma. Čo sa týka vstupu do pivničných priestorov tu tvrdil, že sa
nedajú dvere zavrieť, ide o vstup, ktorí majú všetci vlastníci do svojej pivnice, jeho pivnica je riadne
uzamknutá, momentálne vykradnutá a rozbitá. Tvrdil, že celý priestor, respektíve vstup do všetkých

pivníc je momentálne otvorený.
Ďalej tvrdil, že voľakedy mali na povale práčovňu, kde nájomníci prali a druhá miestnosť bola ako
sušiareň. Zápach začali cítiť vtedy, keď došlo k zbúraniu tej komôrky, cez tú komoru išlo hlavné
odvetrávacie potrubie z kuchyne a to z dresu a z vane, komôrka mala vlastnú strechu a to potrubie
vyúsťovalo nad strechu komôrky pod veľkú hlavnú strechu.

Žalobca ďalej uviedol, že posledné vykurovanie bolo po zániku cukrovaru, bolo to obdobie rokov 2002,
2003, keď boli nútení každý riešiť vykurovanie individuálne, v roku 2003 sa robil projekt na všetky byty na
vykurovanie a jeho vykurovanie je presne tak, ako bolo naprojektované, čiže nedošlo žiadne svojvoľné
napojenie na komín, na celú plynofikáciu dostali súhlas od plynárov.

7./ Právna zástupkyňa žalovaného v rámci procesnej obrany uviedla, že žaloba je formulovaná ako
žaloba o náhradu škody nie ako žaloba o uvedenie do pôvodného stavu. Ďalej uviedla, že k mimosúdnej
dohode medzi stranami sporu nedošlo, žalobca žiada žalobe na náhradu škody, to znamená, že
k reparácii ani dôjsť nemôže, pretože si uplatňuje žalobca náhradu škody a žalovaný vo svojich
vyjadreniach namietal výšku uplatnenej škody a táto bola ustálená znaleckým posudkom. Ďalej žalovaný

namieta výšku škody a to prerezanie zárubne, ktorá sa nachádza v pivničných priestoroch.
Právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že sa žalobcom nepodarilo preukázať tvrdený nárok a navyše
žalovaný namieta uplatnenú náhradu škody a to v časti opravy oceľovej zárubne v pivnici, ktorá je
spoločným vlastníctvom spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, teda nielen žalobcu.
V danom prípade žalobcovia nežiadajú uvedenie do predošlého stavu, ale žiadajú majetkovú hodnotu,

ktorá je nevyhnutná na uvedenie veci do predošlého stavu, pričom vychádzajú z nacenenia stavebných
prác a materiálu, ktoré pre nich vypracoval H. I. J. v podobe krycieho listu, ktorý bol vlastne podkladom
pre stanovenie žalovanej ceny, pričom svedok uviedol, že rozpočet vyhotovil za tým účelom, aby sa
vedelo koľko budú stáť náklady na opravu. Ide o rozpočet a rekonštrukciu plus, mínus, ale z tohto
rozpočtu nie je zrejmé ako má rekonštrukcia prebehnúť.

Ďalej uviedla, že čo sa týka rozpočtu, ktorý je obsiahnutý v znaleckom posudku číslo XX/XX, tento je
prehľadnejší, avšak žalovaný namieta náhradu za práce na poškodenej oceľovej zárubni v pivnici, ktorá
je vlastne spoločným vlastníctvom bytov a nebytových priestorov a nie je tu daná aktívna legitimáciažalobcov na uplatnenie tohto práva, čiže žalovaný nesúhlasí s položkou číslo 7812 krycieho listu
vypracovaného znaleckého posudku.

8./ Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že čo sa týka vstupu do suterénu, ide sa po schodoch
do pivničných priestorov kde sa dá dostať cez dvere, ktoré sú uzamykateľné a uzatvárateľné, označené
ako kotolňa, tieto ďalšie dvere sú v hĺbke 2,2 metra v mieste, kde sa vchádza do spoločných priestorov
suterénu, a v čase, keď rekonštruovali, tam žiadne dvere sa nenachádzali, stála tam jedna veľká skriňa,
ktorú museli odniesť preč.

Realizácia povalových priestorov sa začala v roku 2008, tvrdí, že všetky odvetrávacie a kanalizačné
potrubia, ktoré sa inkriminovanom čase v podkroví nachádzali boli riadne zachované, tvrdil, že sa snažili
danú situáciu riešiť, navštívili nehnuteľnosť žalobcu, zápach v byte necítili, prešli do bytu pána K., ktorý
sa nachádza o poschodie vyššie a to bližšie k podkrovným bytom, pričom pán K. uviedol, že nikdy
žiadny zápach neevidoval.
Plynový kotol má pán K. umiestnený na tom istom mieste ako p. B., pán K. to má funkčné, predložil

k tomu aj riadne revíznu správu, čo žalobca doteraz nepredložil.
Ďalej tvrdil, že preverili aj komínové teleso, do ktorého bol pôvodne pán žalobca napojený s plynovým
kotlom, pričom komín tam nemôže byť, lebo v blízkostivyústenia komínového telesa sa nachádzajú
podkrovné okná novo vybudovaných podkrovných bytov. Majú potvrdenie o tom, že žalobca používa
komín, ktorý je pôvodný z pôvodnej plynovej kotolne, ktorá slúžila pre spoločenstvo vlastníkov bytov 61

a 59, v roku 1998 sa kotolňa zrušila a nikto zo spoločenstva vlastníkov bytov nikdy nikomu nedal súhlas
na používanie komína a preto sa na tento komín nevykonávali revízne správy, čiže žalobca sa svojvoľne
napojil na tento komín bez riadnej dokumentácie a revíznych správ.
Ďalej tvrdil, že s námietkami so zrušením odvetrávacieho potrubia nebol oboznámený, spotrebou
odvetrania bol informovaný stavebným dozorom a dohodli sa, že keď budú vykonávať práce na fasáde

objektu číslo 61, vykonajú tam odvetrávacie otvory takzvaným korunkovým vŕtaním, avšak k vykonaniu
tohto úkonu nedošlo.

9./ Súd v predmetnom konaní vypočul svedka H. I. J., ktorý uviedol, že bol požiadaný žalobcom, aby
sa pozrel na technický stav ako funguje u žalobcu odvetranie kanalizácie, pričom on nepotrebuje cítiť

zápach, ale ako stavebný inžinier vie, ako to nemôže fungovať, vypracoval na žiadosť žalobcu cenovú
ponuku zhruba na rekonštrukciu stavebných prác, nevydal žiadnu projektovú dokumentáciu, videl len
pôvodný stav a na základe toho, čo videl vypracoval rozpočet. Tvrdil, že navrhol technické riešenie,
ktoré vyplýva z rozpočtu. Toto však treba vysvetliť priamo na mieste a ešte aj stavbárovi bude problém
povedať, čo treba robiť, to treba ísť priamo na miesto a popísať čo všetko treba robiť. On len vyhotovil

čo by toto stálo, čiže aké boli náklady na opravu.

10./ Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami, ktoré predložili strany sporu a z ktorých považoval za preukázané nasledovné skutočnosti.

11a./ Z rozhodnutia Mesta Nitra, Štefánikova trieda 60, zo dňa 01.12.2014 číslo: SP 21002/2014-006
– Ing. KI bolo zistené, že predmetným rozhodnutím Mesto povolilo zmenu stavby pred dokončením,
pričom pôvodne bol dátum do 31.10.2014 a dokončenie stavby bolo potom predĺžené do 31.12.2016. Z
predloženého rozhodnutia bolo zistené, že žalobca vzniesol námietky a nesúhlasil s predĺžením stavby,
pričom ako námietky uviedol, že okapy sú síce vymenené, ale sú spustené do upchatých odtokov.

Mesto Nitra, Mestský úrad v Nitre -odbor stavebného poriadku svojim listom zo dňa 10.02.2016 vo veci
nesúhlasu a nespokojnosti žalobcu, akým spôsobom bolo naložené s jeho žiadosťou o stavebný dohľad
Mesto uviedlo, že dňa 02.12.2015 im bola doručená odpoveď stavebného úradu, v ktorej bolo uvedené,
že stavebník bol vyzvaný stavebným úradom, aby si v stanovenej lehote podal žiadosť o dodatočné
stavebné povolenie, predložil na stavebný úrad projektovú dokumentáciu, skutočného prevedenia

stavby a doložil všetky potrebné vyjadrenia dotknutých orgánov a súhlas spoluvlastníkov bytov domu
s realizovanými zmenami. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že stavebný úrad nemá v kompetencii
posudzovanie škôd vzniknutých stavebnými prácami stavebníka . Posúdenie vzniknutých škôd môžu
vykonávať len oprávnené osoby - znalci a zároveň tam bolo uvedené, že stavebník zodpovedá počas
realizácie stavby za škody, ktoré spôsobí stavebnou činnosťou na cudzích nehnuteľnostiach a stavbách,

pričom škody je povinný uhradiť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň bol žalobca
poučený, že v prípade, že mu vznikla škoda so stavebnou činnosťou škody na majetku a nedošlo k
dohode so stavebníkom, mal sa obrátiť na príslušný rozhodovací orgán - súd, ktorý môže rozhodnúť o
náhrade spôsobenej škody, voda IV 4 časti Občianskeho zákonníka § 415 až § 450.11b./ Z predloženého krycieho listu rozpočtu č.l. 20, ktorý predložil žalobca do spisu bolo zistené,
že celkové náklady predstavujú sumu 6.217,88 eur, pričom tento krycí rozpočet pozostáva z presne

vykonaných prác a ohodnotenia, ktoré treba v danej veci na odstránenie vád vykonať.
Z predloženej zápisnice z posledného zhromaždenia vlastníkov ŠVB E. XX, XX a schôdze vlastníkov
bytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomuE.XX,XX,B., konanéhodňa11.júna2015o17,00hodine
na dvore bytového domu bolo zistené, že predmetnej schôdze sa zúčastnili za bytový dom Štúrova 59
z jedenástich vlastníkov 7, z bytového domu Štúrova 61 zo štyroch vlastníkov traja a z bytového domu

Štúrova 63 zo štyroch bytov jeden.

11c./ Z predmetnej zápisnice v časti bodu 6 rôzne, bolo zistené, že žalobca požiadal stavebníka napraviť
chybu pri rušení práčovne a sušiarne, a zároveň tam bolo uvedené, že stavebný dozor vykonal kontrolu
odvetrávania v jeho byte a uznal požiadavku dobudovania odvetrávania, ešte pred vymurovaním priečok
na povale a navrhol riešenie trasy odvetrávania, ktoré by malo byť ukončené na streche. Zároveň tam

bolo zistené, že od tejto doby nemá správca informáciu, či toto bolo realizované a do 09.12.2015 bolo
uvedené, že správca so stavebným dozorom vykoná kontrolu realizácie.

11d./ Nebolo sporné, že v predmetnej veci bol vyhotovený znalecký posudok Ústavom stavebnej
ekonomiky s.r.o. so sídlom v Bratislave, kde úlohou znalca bolo posúdiť a zodpovedať na otázky

žalobcu, aby stanovil rozsah škôd spôsobených žalovaným ako stavebníkom počas realizácie stavby
na nehnuteľnosti žalobcov a ďalších stavebných úprav žalovaného, ktorými došlo k sťaženiu užívania
nehnuteľnosti žalobcami, vyčísliť škodu, respektíve ohodnotiť investíciu v podobe stavebných prác a
materiálu, ktoré by bolo nevyhnutné vynaložiť na odstránenie vzniknutej škody. Na otázky žalovaného
a to, či došlo konaním žalovaného k porušeniu odvetrávacieho odpadového potrubia, ak došlo k

porušeniu odvetrávacieho odpadového potrubia zo strany žalovaného vznikla jeho konaním žalobcovi
nejaká škoda, či je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, ak vznikla
konaním žalovaného žalobcovi škoda na odvetrávacom odpadovom potrubí, tak aká škoda a v akom
rozsahu. Zároveň bola uložená znalcovi úloha, nech špecifikuje náhradu tejto škody, ak vznikla
zavinením žalovaného a v koho vlastníctve je odpadové potrubie.

Ďalej úlohou znalca bolo odpovedať na otázku, či v súvislosti s odstránením komína na plynové palivo,
následkom čoho musel byť plynový kotol preložený na iné miesto, bola konaním žalovaného spôsobená
žalobcovi škoda, či je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, ak vznikla
konaním žalovaného žalobcovi škoda, tak aká škoda, v akom rozsahu, zároveň nech znalec špecifikuje
náhradu tejto škody, ak vznikla zavinením žalovaného a v koho vlastníctve je komín na plynové palivo.

Zo záverov znaleckého posudku bolo zistené, že znalec vyžadoval doklady, ktoré mu neboli dodané a
ďalejuviedol,žemuniejezrejmé,prečosakprácamnevyjadrovalivlastníci dotknutýchbytov,nepýtalisa
ako plánoval po búracích prácach zhotoviteľ nahradiť funkčné časti a konštrukcie, či tieto boli predmetom
projektovej dokumentácie alebo, či sa riešili a aj vyriešili na kontrolných dňoch, a ako ich odsúhlasoval
stavebný dozor.

Ďalej je uvedené, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov pri určení
rozsahu škody a to položkovým rozpočtom H. I. J., pričom uviedol, že na základe kontrolného
položkového rozpočtu stanovil náklady na zistené stavebné práce nevyhnutné na uvedenie diela do
funkčného stavu v celkovej výške 2.499,64 eur.
Znalec na otázku ohľadom stanovenia rozsahu škôd spôsobených žalovaným ako stavebníkom počas

realizácie stavby na nehnuteľnosti žalobcov uviedol, že rozsah stavebných zásahov realizovaných s
najväčšou pravdepodobnosťou stavebníkom na nehnuteľnosti žalobcov je nasledovný:
- porušenie strešného odvetrávacieho potrubia na 4. poschodí v podkroví bytového domu E. F. B., pre
kuchyňu a kúpeľňu,
- odstránenie (zbúranie komínového telesa v podkroví a nad strechou - E. F. XX, B., slúžiaceho pre

odvetrávanie splodín od napojeného plynového kotla,
- poškodenie oceľovej zárubne v pivnici - E. F. XX, B. a jej znefunkčnenie pre uzatvorenie uvedeného
dverného otvoru.
Čiže znalec určil škody, ktoré vznikli stavebníkom žalovaným počas realizácie v stavby na nehnuteľnosti
žalobcov.

Znalec na otázku, aby vyčíslil škodu, respektíve ohodnotil investície v podobe stavebných prác a
materiálu, ktoré by bolo nevyhnutné vynaložiť na odstránenie vady vzniknutej škody uviedol, že odhad
stavebných prác potrebných na uvedenie do funkčného stavu, činí 2.499,64 eur.Znalec na otázky žalovaného uviedol, že zo spisu vyplýva, že konaním žalovaného došlo k porušeniu
odvetrávacieho odpadového potrubia, pričom znalec nevie ustáliť škodu a nie je nato ani kompetentný
odpovedať. Ďalej na otázku, že žalobca bol nútený vykonať stavebné úpravy, ktoré vytvorili náhradnú

cestu pred odvodom spalín z plynového kotla a na ostatné otázky sa nevedel vyjadriť, nakoľko neboli
v jeho kompetencii.

12./ Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných právnych predpisov.

13./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14./ Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
15./ Podľa § 420 ods. 1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
16./ Podľa ods. 2, vyššie cit. zák. ustanovenia, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

17./ Podľa ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

18./ Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu
( § 489 OZ). V tomto prípade možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu zo zákona.

Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu
je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca), ju nahradiť, a právo subjektu, ktorému
bola škoda spôsobená (poškodený), uplatniť právo na náhradu škody. Záväzok škodcu nahradiť škodu
poškodenému je záväzkom novým, a to aj v prípade, že škoda bola spôsobená v rámci už existujúceho
záväzkového vzťahu (napr. škoda spôsobená pri plnení povinností zo zmluvy o zhotovení veci na

zákazku).
Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno
o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú
možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971).

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.

Ak sú splnené vyššie uvedené predpoklady tak objektívnej povahy [písm. a) až c)], ako aj subjektívnej
povahy [písm. d)], hovoríme o zodpovednosti za škodu založenú na princípe zavinenia. Zavinenie sa pri
tejto forme zodpovednosti predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 OZ sa škodca
môže od zodpovednosti oslobodiť.
Ak by zodpovednosť za škodu bola spájaná iba s existenciou predpokladov objektívnej povahy, t. j. bez

zreteľa na zavinenie, hovoríme o zodpovednosti za škodu založenú na objektívnom princípe. Táto forma
zodpovednosti je v občianskom práve výnimkou a v obchodnom práve pravidlom.
Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a
nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu (táto odlišnosť je zjavná v prípadoch, keď predpokladom

zodpovednosti za škodu nie je zavinené konanie škodcu; pozri § 427 a § 432 OZ). Ku skúmaniu
zavinenia, kde sa zavinenie vyžaduje (§ 420 a § 424 OZ), pristúpi súd až po tom, keď bola zistená
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984). Dôkazné
bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného.
Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou

skutkovou a nie právnou (Ro NS ČR z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001).
Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie
príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola
spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody.Súd konkrétne zisťuje – so zreteľom na konkrétnu škodu – či niektorá z týchto skutočností bola príčinou
vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila.
Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7 /1992).

O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho
protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.
Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.
Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku,
o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.

Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané
(prezumované) nedbanlivostné zavinenie ( § 420 ods. 3 OZ). Dôkazné bremeno o tom, že škoda
nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť (exkulpovať)
preukázaním toho, že škodu nezavinil.
Škodca je podľa súčasnej právnej úpravy povinný nahradiť skutočnú škodu a ušlý zisk (§ 442 ods. 1
OZ) bez ohľadu na formu zavinenia. Toto riešenie je v prospech poškodeného, lebo z jeho hľadiska nie

je dôležité, či mu bola škoda spôsobená z nedbanlivosti alebo úmyselne, ale to, aby každá majetková
strata mu bola nahradená. Predsa však má zavinenie i v súčasnej právnej úprave svoj význam. Ten
sa prejavuje najmä pri spôsobe a rozsahu náhrady škody (§ 442 ods. 4 a § 450 OZ) a ako okolnosť
znižujúca rozsah jeho nároku na náhradu škody (§ 441 OZ).

19./ Na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu, vychádzajúc aj
zo znaleckého posudku, súd prvej inštancie mal jednoznačne za preukázané, že žalobcami v 1. a v 2.
rade uplatnený nárok je dôvodný len čiastočne.

20./ Ako bolo už vyššie konštatované, predmetom sporu je zaplatenie žalovanej sumy v celkovej výške

6.217,88eur,spoluspríslušnýmúrokomzomeškaniaročneatopočnúcod18.01.2017aždozaplatenia,
pričom žalobcovia sa predmetného nároku domáhali titulom náhrady škody, ktorá im vznikla zavinením
poškodeného, keď žalovaný realizoval stavbu nebytového priestoru na štvrtom podlaží, v bytovom dome
na E. F. G. XX.
Žalobcovia sa predmetného nároku domáhajú z titulu náhrady škody v zmysle § 420 OSP,.

Žalobcovia tvrdili, že počas realizácie stavby došlo zo strany žalovaného k poškodeniam a k sťaženiu
užívania ich nehnuteľnosťami a to pri búracích prácach práčovne a sušiarne, nachádzajúcich sa
v priestoroch podkrovia. Žalovaný porušil strešné odvetrávacie odpadové potrubie, kde v dôsledku
absencie odvetrania odpadov v kuchyni a kúpeľni bytovej jednotky žalobcov dochádza k neustálemu
šíreniu zápachu.

Ďalej tvrdili, že žalovaný zriadil kanalizačný odpad z podkrovného bytu do komína medzi kuchyňou a
kúpeľňou, zároveň došlo k odstráneniu komínovej časti (pôvodne v podkroví a nad strechou) a to aj
napriek tomu, že na uvedený komínový vývod boli žalobcovia napojení plynovým kotlom.
V pivničných priestoroch došlo k prevzatiu zárubne žalobcov, kde bol cez takto vytvorený otvor
prevedený odpad, a aktuálne nie je možné pivnicu žalobcov riadne uzavrieť.

Žalobcovia tvrdili, že k vyčísleniu vzniknutej škody dospeli na základe výpočtu, ktorý vypracoval H. I.
J., a ktorý presne vypočítal, čo bude nevyhnutné vynaložiť na odstránenie vzniknutej škody, pričom pri
výške ocenenia vychádzal z ohliadky nehnuteľnosti a H. I. J. nacenil tieto investície v podobe stavebných
prác a materiálu.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný s takouto argumentáciou nesúhlasil, že by pri prácach došlo k

takémuto porušeniu, v predmetnej veci súd ustanovil znalca, ktorý vo svojom znaleckom posudku číslo
96/21 doručený súdu dňa 21.10.2021 uviedol, že na základe ním zistených relevantných skutočností,
štúdiom spisu, počas realizácie stavby na nehnuteľnosti žalobcov, došlo k stavebným zásahom do
spoločných častí stavebných konštrukcií v podkroví na štvrtom NP, ako aj v suteréne bytového domu a
týmito stavebnými zásahmi stavebníkom došlo následne po:

a) k porušeniu strešného zvislého odvetrávacieho odpadového potrubia, v dôsledku čoho došlo k
absencii t.j. k narušeniu odvetrania odpadov v kuchyni a v kúpeľni bytovej jednotky žalobcov a tým
dochádza k neustálemu šíreniu zápachu, čím žalobcom vznikol náklad v súvislosti s uvedeným potrubia
do funkčného stavu.
b) pri odstránení t.j. vybúraní komínovej časti, pôvodne v podkroví a nad strechou, stavebník zrušil

fungujúce napojenie plynového kotla na komínový vývod, čím žalobcom vznikol náklad v súvislosti s
premiestnením a novej inštalácie plynového kotla do iných priestorov bytovej jednotky bytového domu.
c) nežiaducimprerezanímoceľovejzárubnevpivnici,ktorýmsistavebníkuľahčilmontážodpadovejrúry,
stavebník znefunkčnil spätné osadenie dverného krídla do jestvujúcej zárubne a tým riadne uzavrieťpôvodné používanie uzatvorenia priestoru, čím žalobcovi vznikol náklad v súvislosti s demontážou
nefunkčnej zárubne, dodaním novej zárubne, ako aj jej spätnou montážou a presunom hmôt.
Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že náklady na zistené stavebné práce nevyhnutné na

uvedenie diela do funkčného stavu, predstavujú celkovú čiastku vo výške 2.499,64 eur.

21./ Z predmetného znaleckého posudku teda jednoznačne vyplynulo, že došlo k zásahu žalovaného
počas realizácie stavby do spoločných častí a stavebných konštrukcií, čiže predmetné skutočnosti sa aj
podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovanej stali nespornými.

Spornou zostala len otázka v súvislosti s uplatneným finančným nárokom a to z titulu, že žalovaný
z predmetnej výšky namietal náhradu za práce na poškodenej oceľovej zárubni v pivnici, ktorá je
spoločným vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dôsledku nedostatku aktívnej
legitimácie, čiže namietal zo znalcov vypočítanej sumy potrebnej na vynaloženie nákladov na danie
veci do pôvodného stavu položku číslo 7, 8, 12.
Žalobcovia so znaleckým posudkom predloženým znalcom, čo sa týka celkovej finančnej čiastky

potrebnej na náklady na uvedenie diela do funkčného stavu nesúhlasili a to z titulu, že poukazovali na
krycí rozpočet nimi predložený v predmetnom konaní v celkovej výške 6.217,88 eur vypracovaný H. J.,
ktorý je vyšší ako výpočet znalca v znaleckom posudku.

22./ V predmetom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti,

v dôsledku ktorých došlo k porušeniu strešného odvetrávacieho potrubia na štvrtom poschodí v podkroví
bytového domu E. F. G. XX pre kuchyňu a kúpeľňu, odstránenie (zbúranie) komínového telesa v
podkroví a nad strechou E. F. G. XX, B. slúžiaceho pre odvetranie splodín od napojenia plynového
kotla, pričom spornou v tejto časti zostala len výška škody a to sumu, ktorú musia žalobcovia vynaložiť
na odstránenie škody, ktorá im vznikla konaním žalovaného pri nadstavbe podkrovných bytov, pričom

znalec v znaleckom posudku vyčíslil odhad stavebných prác potrebných na uvedenie do funkčného
stavu vo výške 2.499,64 eur, čiže je to výška sumy, ktorú musia žalobcovia vynaložiť na to, aby vec
mohli uviesť do pôvodného stavu a aby teda vec bola opätovne využívaná, pričom súd prvej inštancie
prihliadol na všetky účelne vynaložené náklady v zmysle odhadu hodnoty stavebných prác, ktoré je
nutné využiť k obnoveniu uvedeniu veci do funkčného stavu tak, aby táto vec prinášala žalobcom úžitok,

čiže odhad hodnoty stavebných prác, ktoré treba vyložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, teda
pred vznikom škodovej udalosti.
Poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný rozporoval položku uvedenú v znaleckom posudku pod bodom
7, 8 a 12, pričom ide o náklady za práce na poškodenej oceľovej zárubni v pivnici, pričom žalobcovia v 1.
a v 2. rade so sumou stanovenou v znaleckom posudku nesúhlasili, ale nenavrhli vykonať žiadne ďalšie

dokazovanie, ani doplnenie znaleckého posudku, pričom dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a
aký je jej rozsah (výška), zaťažuje poškodeného a nimi navrhnutý svedok len vyhodnotil technický stav a
vypracoval koľko by asi stála oprava, ak by sa mala uviesť vec do pôvodného stavu, vypracoval teda len
cenovú ponuku bez akejkoľvek projektovej dokumentácie, špecifikoval len rozpočet, ktorý nebol ničím
podložený, pričom uviedol, že v súčasnej dobe je tá hodnota podstatne vyššia.

23./Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdprvejinštancieprihliadolnanámietkužalovanéhoohľadompoložky
7, 8 a 12, priznal žalobcom v 1. a v 2. rade len nárok jednoznačne preukázaný v zmysle znaleckého
posudku vo výške 2.394,75 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
Ak poškodený preukáže v občianskom súdnom konaní vznik škody, ale nepreukáže jej výšku uplatnenú

v žalobe, prizná súd náhradu škody vo výške, ktorá bola preukázaná NS ČR sp. zn. 1 Cz 47/1983 zo
dňa 29.12.1983.
Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol vzhľadom na vznesenú právnu námietku právneho
zástupcu žalovaného z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie ohľadom položky 7, 8 a 12 a to
s poukazom na § 8 b) ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. písm. c) ods. 2, v tejto časti, kde správca je

povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im
vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Vzhľadom na skutočnosť, že správca spravuje bytové domy, na základe Zmluvy o výkone správy
s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, zastupuje týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov
pred súdmi.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade v predmetnom spore nepreukázali, či majú uzavretú Zmluvu o výkone
správy a prípadne, ak nemajú uzavretú Zmluvu o výkone správy, podľa § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva
a pozemku zaväzujú spoločenstvo a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzuje všetkých vlastníkov bytova nebytových priestorov v dome, z čoho vyplýva, že žalobcovia v 1. a v 2. rade v predmetnom spore
nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby týkajúcej sa uplatnenia nárokov na náhradu škody, ktorá
vznikla v pivničných priestoroch a to v dôsledku prerezania zárubne žalovaným, pretože ide o pivničný

priestor, ktorí majú v podielovom spoluvlastníctve všetci vlastníci bytového domu na E. F. XX K. B.,
čiže žalobcovia mali byť vlastníci pivničných priestorov..

24./ Podľa § 559 ods. 1, 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

25./ Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26./ Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
27./ Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcom právo požadovať od žalovaného
ako dlžníka, popri plnení, aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia žiadajú oprávnene úrok z omeškania, a preto

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 18.01.2017
t.j. nasledujúci deň po podaní žaloby až do zaplatenia, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z..

28./ V danom spore bol podaný znalecký posudok, Ústavom stavebné ekonomiky s.r.o., so sídlom

Bratislava , pričom si znalecká organizácia uplatnila znalečné celkovej výške 2288,50 eur .
O náhrade uplatneného znalečného súd prvej inštancie rozhodol podľa výsledku konania a vzhľadom na
skutočnosť, že trovy dôkazu (podaní znaleckého posudku) neboli v plnej výške kryté preddavkom , súd
prvej inštancie s poukazom na výsledok sporu zaviazal určil, že znalec má právo na náhradu znalečného
vo vzťahu k žalobcovi vo výške 62% a vo vzťahu k žalovanému vo výške 38% .

Keďže zvyšok znalečného bol uhradený z rozpočtových prostriedkov súdu súd zároveň určil podľa
úspechu , že Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62% a
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38%.
O výške znalečného rozhodne súdny úradník (§262 ods.2 CSP).

29./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v predmetnom spore čiastočne úspešný, súd prvej inštancie
mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 24 %, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovi v prvom a druhom
rade spoločne a nerozdielne .

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.