Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238186
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1112238186.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a

členiek senátu JUDr. Otília Belavá a JUDr. Renáta Janáková v právnej veci žalobcov: X/ W.. K. T.,
L.. XX.XX.XXXX, J.É. X, J., X/ C. T.W., L.. XX.XX.XXXX, J. E. X, J., proti žalovaným: X/ C. Š., L..
XX.XX.XXXX, J. J. XXXX/XX, J., X/ C. G.B., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXXX/XA, XXX XX J. obaja
zastúpení advokátskou kanceláriou CONSULTA, s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, o
prevod získaných podielov k pozemku titulom porušenia predkupného práva, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. februára 2024 č. k. B1-10C/211/2012-689, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ voči výroku, ktorým súd zmenu žaloby zo dňa

10.04.2018 nepripustil ( I. výrok) a voči výroku, ktorým súd návrh žalobcu 1) na prerušenie konania zo
dňa 09.10.2018, 25.05.2018 a 13.02.2024 zamietol ( II. výrok) o d m i e t a.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým žalobu voči žalobcovi X/ C. T., L..
XX.XX.XXXX, vystupujúcemu v čase pristúpenia do konania ako žalobca 4/ žalobu odmietol ( III. výrok),
vo výroku, ktorým žalobu voči žalobcovi 1/ zamietol ( IV. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania
(V. výrok), p o t v r d z u j e.

III. Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a voči žalobcom 1) a 2) nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenu žaloby zo dňa 10.04.2018 nepripustil ( I. výrok),
návrh žalobcu 1/ na prerušenie konania zo dňa 09.10.2018, 25.05.2018 a 13.02.2024 zamietol ( II.

výrok), žalobu voči žalobcovi X/ C. T.W., L.. XX.XX.XXXX, vystupujúcemu v čase pristúpenia do konania
ako žalobca 4/ odmietol ( III. výrok) a žalobu voči žalobcovi 1/ zamietol ( IV. výrok). Žalovaným 1/ a 2/
priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( V. výrok).

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca 1/ sa domáhal určenia,
že žalovaný porušil ich predkupné právo a uloženia povinnosti žalovanému odpredať mu spoluvlastnícke
podiely z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, evidované v registri R. na mape určeného operátu,

katastrálne územie Bratislava - D. C., katastri nehnuteľností. Ozrejmil ďalej skutkové zdôvodnenie
žaloby, v zmysle ktorého žalobca 1/ tvrdil, že v dedičskom konaní č. XD/ XXX/ XXXX po B. T. nadobudol
okrem iného do spoluvlastníctva pozemkovú nehnuteľnosť a to podiel 1/ 36-tinu k pozemku par.č. XXXX/
X nachádzajúcej sa v katastrálnom území Bratislava X - D. C. s výmerou 338m2, druh: záhrada,pričom, po odkupovaní iných spoluvlastníckych podielov zo strany žalovaného od bratrancov, sesterníc
a súrodencov žalobcu, malo dôjsť k porušeniu jeho predkupného práva podľa § 140 Občianskeho
zákonníka (v súdnom spise č.l. 1, 75, 297). Podľa žalobcu K. T. neobstojí tvrdenie, že pri odkupovaní

spoluvlastníckychpodielovžalovaným,bolohľadneposkytnutiasúhlasuoslovenýSlovenskýpozemkový
fond ako správca podielnika B. T., lebo táto zomrela XX.XX.XXXX, a týmto dňom úmrtia správca
jej majetku skončil, ak vôbec bol právoplatne určený za správcu Slovenský pozemkový fond, lebo
predmetný pozemok mala B. T. adresne vedený v pozemkovej knihe, a preto nemohla byť neznámy
vlastník. Advokáti žalovaného, podľa tvrdenia žalobcu 1/, zastupovali spoluvlastníkov pozemku aj v

konaní 1D/843/2004 po zomrelej B. T., a preto žalovaný vedel o dedičskom nástupníctve a pred kúpou
si mal od spoluvlastníkov vyžadovať dôkaz o vykonaní predkupného práva. Následne stručne zhrnul
jednotlivé vyjadrenia sporových strán a priebeh konania pred súdom prvej inštancie.

3. Pokiaľ ide o prvý výrok napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 470 ods. 1,
ods. 2, § 139, § 140 ods. 1, § 143 ods. 1, ods. 3 C.s.p., skonštatoval, že vzhľadom na citované zákonné

ustanovenia nepripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom 1/ dňa 10.04.2018, majúc za preukázané
splnenie podmienky na nepripustenie zmeny žaloby vymedzenej v citovanom ustanovení § 143 ods. 1
C.s.p. v nadväznosti na citované ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá C.s.p..

4. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcu 1/ zo dňa

09.10.2018, 25.05.2018 a 13.02.2024 na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p., argumentujúc, že šlo
o všeobecne koncipované podania, z ktorých nebolo možné ustáliť, aká otázka sa v daných konaniach
rieši a má byť významná pre konanie a rozhodnutie súdu, pričom podanie trestného oznámenia na
žalovaného samo o sebe nepredstavuje dôvod na obligatórne prerušenie konania. Ako nedôvodný
posúdil aj návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že jeho právne postavenie je neisté, z dôvodu,

že žalobu vo veci samej voči nemu, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nezamietol.

5. Pokiaľ ide o tretí výrok napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z predmetu sporu je
zrejmé, že v konaní bez špecifikácie žalobného návrhu zo strany žalobcu C. T. nie je možné ďalej vo
vzťahu k nemu pokračovať, nakoľko z jeho jediného vyjadrenia k veci (v podaní, ktorým žiadal o vstup

do konania) nie je možné vyvodiť, čoho sa ním uplatnený nárok týka a čo sa ním sleduje. Poukázal ďalej
na to, že uznesením 10C/211/2012-256 z 24.01.2018 ho vyzval na špecifikáciu petitu žaloby. Uvedené
uznesenie obsahovalo poučenie, ako treba podanie doplniť a poučenie o následku odmietnutia podania,
ak nebude doplnené. Uznesenie bolo žalobcovi 2/ doručené dňa 29.01.2018.Vzhľadom k tomu, že v
súdom stanovenej lehote neboli odstránené všetky nedostatky podania vytknuté vo výzve, a ide o také

nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, pričom žalobca 2/ ( pôvodne 4/) bol poučený o
následkoch nedoplnenia, resp. neopravenia svojho podania, súd žalobu žalobcu 2/ v zmysle § 129 ods.
3 C.s.p., odmietol.

6. Vo vzťahu k žalobe žalobcu 1/ súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 140, § 603 ods.

3 Občianskeho zákonníka a úvodom poukázal na to, že keďže konanie vo vzťahu k pôvodnému
určovaciemu petit, z ktorého následne žalobca K. T. odvodzoval ďalšie žalobné petity na plnenie
(odpredanie spoluvlastníckych podielov) bolo súdom prvej inštancie právoplatne zastavené (v súdnom
spise č.l. 142), uvedená otázka pôvodného určovacieho petitu (či predkupné právo žalobcov mohlo
byť porušené) musela byť následne predmetom prejudiciálneho posudzovania súdom v tomto konaní.

Skonštatoval ďalej, že v konaní nebolo sporné, že sa totožná prejudiciálna otázka vo vzťahu k tomu
istému spornému pozemku a v rovnakom rozsahu už súdom prvej inštancie posudzovala v konaní
sp. zn. 11C/230/2010 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Konkrétne poukázal na
rozsudok tamojšieho súdu č.k.: 11C/230/2010-587 zo dňa 20.01.2016 citujúc, že: "Súd prejudiciálne
riešil otázku zachovania alebo porušenia predkupného práva podielových spoluvlastníkov pri prevode

spoluvlastníckych podielov iných spoluvlastníkov v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Co/447/2014-487 zo dňa 30.9.2014.Pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
tohto konania (pozn. identická so sporným pozemkov v prejednávanej veci) boli R.Ó. Ž., W.. I. G., W..
I. O., R. L., C. G. S. V. C.. Slovenský pozemkový fond podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.
vykonával správu k spoluvlastníckemu podielu neznámeho vlastníka B. T., rodenej G., ktorá je právnou

predchodkyňou odporcov v prvom a druhom rade (pozn v tomto konaní žalobcu K. T. a pôvodného
žalobcu E. T.).V prípade nezachovania predkupného práva podielových spoluvlastníkov pri prevode
spoluvlastníckeho podielu ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená, že takýto právny
úkon sa považuje za platný do doby, kým sa jeho neplatnosti nedovolá ten, kto je takýmto úkonomdotknutý (§ 40a, § 140 OZ). Porušenie predkupného práva namietajú len odporcovia v prvom a druhom
rade (pozn. v tomto konaní žalobca K. T.Á. a pôvodný žalobca E. T.), preto súd skúmal dodržanie tejto
podmienky len vo vzťahu k nim. Ostatní bývalí podieloví spoluvlastníci nenamietali relatívnu neplatnosť

právneho úkonu, preto sa ňou vo vzťahu k nim súd nezaoberal. Podieloví spoluvlastníci R.O. Ž., R.
L., C. G.Ú., W.. I. O., W.. I. G. posielali dňa 2.11.2010 V. C. a Slovenskému pozemkovému fondu,
ktorý spravoval podiel právnej predchodkyne odporcov B. T., rodenej G., návrh na uzatvorenie kúpnej
zmluvy k ich spoluvlastníckemu podielu za kúpnu cenu 5.000,- €. V. C., ani jej opatrovníčka, na výzvy
nereagovala, Slovenský pozemkový fond nemal záujem o spoluvlastnícky podiel a neuplatnil predkupné

práv listom zo dňa 4.11.2010. Právna predchodkyňa odporcov v prvom a druhom rade zomrela dňa
XX.XX.XXXX, no osvedčenie o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XX zo dňa 7.3.2011 nadobudlo právoplatnosť
až dňa 7.3.2011 (č.l. 62). Podieloví spoluvlastníci R. Ž., R. L., C. G., W.. I. O., W.. I. G. pri ponuke
svojich podielov vychádzali z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava W., obec Bratislava - mestská
časť D. C., T..Ú.. D. C., v tom čase zverejnenom na katastrálnom portáli, kde bola B. T. vedená ako
neznámy vlastník, ktorej podiel spravoval Slovenský pozemkový fond podľa § 34 ods. 3 zákona č.

330/1991 Zb. List vlastníctva je verejnou listinou, o ktorej platí, že údaje v nej uvedené sú pravdivé,
pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 134 OSP, § 70, § 71 zákona č. 162/1995 Z.z.). Je pravdou, že vlastníctvo
sa nadobúda smrťou poručiteľa, ale až v právoplatnom rozhodnutí o dedičstve je uvedené, kto čo
nadobúda, v akom podiele a či sa niektorý dedič vzdal dedičstva; až vtedy je známe, kto do práv a
povinností poručiteľa vstupuje. Právni predchodcovia navrhovateľa (pozn. v tomto konaní žalovaného)

správne vyzvali Slovenský pozemkový fond podľa § 140 OZ, pretože až do právoplatného skončenia
dedičského konania sa právna predchodkyňa odporcov v prvom a druhom rade uvádzala na liste
vlastníctva č. XXXX ako neznáma vlastníčka, ktorej podiel spravoval Slovenský pozemkový fond, ktorý
neskôr neuplatnil predkupné právo. Právni predchodcovia navrhovateľa teda postupovali v súlade so
zákonom, keď správcovi podielu právnej predchodkyne odporcov v prvom a druhom rade ponúkli

svoj podiel a neporušili jej predkupné právo, ani predkupné právo odporcov samotných. Občiansky
zákonník neukladá podielovým spoluvlastníkom opakovane ponúkať svoj spoluvlastnícky podiel na
predaj novým podielovým spoluvlastníkom, ak už právny predchodca podielových spoluvlastníkov
vyjadril nesúhlas s kúpou ich spoluvlastníckeho podielu a na základe tohto nesúhlasu už podielový
spoluvlastník, ktorý mal záujem scudziť svoj spoluvlastnícky podiel, postupoval a uzatváral právne

úkony. Napokon, odporcovia v prvom a druhom rade netvrdia, ako by sa prípadné vyslovenie porušenia
predkupného práva dotklo ich súrodencov, tiež dedičov po B. T., rodenej G. (Ľ. T., B. K., rodená T., T.
Š., rodená T., S. W.. S. B., rodená T.W.), ktorí svoj spoluvlastnícky podiel previedli na navrhovateľa,
v tom čase už podielového spoluvlastníka, a nenamietali porušenie svojho predkupného práva v
štádiu prvotného prevodu spoluvlastníckych podielov na navrhovateľa.“ Doplnil ďalej, že odvolací súd

v rozsudku č.k.: 4Co/285/216-625 potvrdzujúci rozsudok súdu prvej inštancie č.k.: 11C/230/2010-587
potvrdil právny záver súdu prvej inštancie, že „právni predchodcovia žalobcu správne vyzvali Slovenský
pozemkový fond podľa § 140 OZ, pretože až do právoplatného skončenia dedičského konania sa právna
predchodkyňa žalovaných 1/ a 2/ ( v tomto konaní žalobcov; poznámka odvolacieho súdu) uvádzala
na liste vlastníctva č. XXXX ako neznáma vlastníčka, ktorej podiel spravoval Slovenský pozemkový

fond, ktorý neuplatnil predkupné právo. Možno sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že právni
predchodcovia žalobcu postupovali v súlade so zákonom, keď správcovi podielu právnej predchodkyne
žalovaných 1/ a 2/ ponúkli svoj podiel a neporušili jej predkupné právo, ani predkupné právo samotných
žalovaných 1/ a 2/ ( v tomto konaní žalobcov; poznámka odvolacieho súdu) “. V nadväznosti na vyššie
uvedené prejudiciálne posúdenie otázky existencie predkupného práva k spornému pozemku v konaní

sp.zn.: 11C/230/2010 okresný súd zdôraznil, že nemôže obstáť tvrdenie žalobcu 1/ , že „dňom úmrtia
27.10.2010 Slovenský pozemkový fond ako správca majetku B. T. skončil, ak vôbec bol za správcu
právoplatne určený, lebo predmetný pozemok mala B. T.Č. adresne vedený v pozemkovej knihe a preto
nemohla byť neznámy vlastník“. Akcetoval v tejto súvislosti, že predmetom tohto sporového konania
nie je, posudzovanie, prečo bola B. T.W. vedená v katastri nehnuteľností ako neznámy vlastník v

správe Slovenského pozemkového fondu. V tomto smere je nutné stotožniť sa s argumentáciou súdu
prvej inštancie v rozsudku sp.zn.: 11C/230/2010, že list vlastníctva je verejnou listinou, o ktorej platí,
že údaje v nej uvedené sú pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. A teda ako využitie predkupného
práva bolo oznamované zo strany právnych predchodcov žalovaného voči Slovenskému pozemkovému
fondu ako správcovi majetku neznámeho vlastníka B.O. T., bolo tak učinené v súlade s ust. § 140

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že nemal žiadny dôvod
pri posudzovaní žalobných výrokov na plnenie aktuálneho znenia žalobného nároku odkloniť sa od
vysloveného prejudiciálneho názoru v súvisiacom sporovom konaní sp.zn.: 11C/230/2010 ( v ktorom
vyriešenie predbežnej otázky sa priamo odzrkadlilo vo výroku rozsudku), pričom mal za preukázané, žepredkupné právo žalobcu 1/ sa neporušilo a z uvedeného dôvodu, žalobu žalobcu K. T. ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 od. 1 v spojení s § 256 ods.1, §
262 ods. 1 C.s.p. a skonštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto im priznal nárok na
náhradu trov konania v pomere 100%, v súlade s ich návrhom.

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. V odvolaní

uviedli, že: "sa domáhajú zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd preruší konanie, resp.
zruší napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, do rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR o výsledku
podvodného získania podielov z označeného pozemku žalovanými, z pozemku vedeného v konaní súdu
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: D. C. Bratislava, okres. Bratislava W., obec
Bratislava - Mestská časť D. C., parcelné číslo: XXXX/X, druh pozemku záhrady; alternatívne, že súd
vyčká na rozhodnutie o absolútnej neplatnosti právnych úkonov podvodom získaných pozemkov v spore

zúčastnených strán majetkovými prevodmi inkriminovaného pozemku. Dôkaz č. 2 na pojednávaní súdu
žalobca 1/a predložil súdu trestné oznámenie podané na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky,
čo má zásadný význam v predmetnom spore, že žalovaný za spolu účastníctva rodinného príslušníka
žalovanej 2/, spoločníka žalovaného 1/, B. C., podvodným spôsobom získali vlastníctvo k uvedenému
pozemku tak, že predstavili našim spoluvlastníkom pozemku falošné faktúry.

Dôkaz č. 3: že pozemok zveľadil žalovaný a podzemné siete preložili a zbúral už nefunkčnú trafostanicu
na uvedenom pozemku a rozposlal našim spoluvlastníkom výzvu na zaplatenie na refundáciu
vynaložených trov. Dôkaz č. 4: s tým že ak žalovaným odpredaju z pozemku svoje vlastnícke podiely,
náklady odpočíta žalovaný 1/ v zmluve o prevode podielu pozemku. Dôkaz č. 5: a snaha žalovaných
bola úspešná. Pozemok nad Bratislavským hradom oproti známej rezidencii "Napoleon" získali žalovaní

od sestier a bratrancov žalobcu 1/ za symbolickú cenu. Dôkaz č. 6: demolačné rozhodnutie bolo vydané
vlastníkovi Trafostanice a preto tento vlastník bol povinný na svoje náklady stavbu Trafostanice zbúrať.
Dôkaz č. 7: podzemné prekládky elektrických sieti vykonal investor stavby "Napoleon" 1,5 roka dopredu
než žalovaný 1/ začal rozposielať vymyslené faktúry rodinným príslušníkom žalobcu 1/. Dôkaz č. 8
žalovaný 1/ vedel aj so svojím spoločníkom B. C., ktorý sa zúčastňoval pojednávaní súdu v lavici

"verejnosť", že žalobca 1/ bol 24 rokov súdny znalec stavebných konštrukcií a klamstvá cez neho
žalovaným neprejdú, preto aj na Pozemkovom fonde Bratislava v čase prebiehajúceho dedičstvo len
jemu zo 6 dedičov zariadili, že jeho matku - poručiteľku T. B., bude zastupovať Slovenský pozemkový
fond,hociT.B.bolatrvalýmobyvateľomrodinnéhodomu74rokovnaulicispornéhopozemku,anesmela
byť označená ako neznáma a žalovaní mali úspech. Slovenský pozemkový fond žalovaných v prospech

žalovaných vydal obratom na žiadosť oznámenie, že pozemkový fond nemá peniaze na zaplatenie
predkupného práva. Dôkaz č. 9: podvody pozemkovej mafie pokračovali; na žiadosti žalovaného 1/ aby
súd zlúčil jeho konanie o zrušení spoluvlastníctva sp. zn. 11C/230/2010 s konaním sp. zn. 10C/11/2012.
o porušenie predkupného práva. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave rozhodol, že
zlúčenie konaní nie je dovolené, lebo každé konanie má svojho zákonného sudcu. Dôkaz č. 10 zákona

sudkyňa v konaní sp. zn. 11C/230/2010 prerušila konanie do rozhodnutia v konaní 10C 11/2012,
sudkyňa Krajského súdu Bratislava prerušenie zrušila a dala pokyn, aby v konaní 11C/ 230/2010
Okresný súd rozhodol vo veci porušenia predkupného práva; Tak sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
rozhodla všetko za dve zákonné sudkyne Okresného súdu, čo je porušením Ústavy. Podľa Ústavy
slovenskej republiky čl. 47 každý má právo na právnu pomoc v konaní súdov, preto žalobca 2/ obnovil

konanie o pridelenie advokáta a správny súd rozhodne, že ak spoluvlastní byt a záhradu a nemá žiadne
úspory, či napĺňa podmienku na právnika, ak advokáti žiadajú zálohu 1000,- €. Podľa medzinárodného
dohovoru o ľudských právach článok 6 odstavec 1 každý má právo na spravodlivé súdne konanie, aby
jeho vec prejednal nestranný súd v primeranej lehote. Článok 13 každý má právo na účinný opravný
prostriedok. Článok 149 ústavy SR prokuratúra chráni pravá fyzických osôb."

9. Žalovaní 1) a 2 ) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považujú za vecne správny a dôkladne odôvodnený. Konštatovali, že súd prvej inštancie
vykonaním dokazovania zistil skutkový stav dôsledne, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav podriadil pod správne ustanovenie zákona,

ktorých výpočet uvádza v odôvodnení a po právnej stránke vec správne posúdil. Zastali názor, že
odvolanie žalobcov neobsahuje žiadne konkrétne odvolacie dôvody a preto navrhli, aby odvolací súd
odvolanie žalobcov odmietol a v prípade ak sa odvolací súd s týmto ich názorom ohľadom absencieodvolacích dôvodov nestotožní, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal
napadnuté rozhodnutie, z úradnej povinnosti prihliadal na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 C.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcov nie je možné priznať úspech.
11. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní

a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť
rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva
duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n)
prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o

návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov čo do výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd
k záveru, že (s ohľadom na taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie uvedený v
ust. § 357 C.s.p.) odvolanie voči tomuto výroku je potrebné odmietnuť ako objektívne neprípustné (§

386 písm. c/ v spojení s § 357 C.s.p.).

13. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcov čo do výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd
rovnako k záveru, že (s ohľadom na taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie
uvedený v ust. § 357 C.s.p.) aj odvolanie voči tomuto je potrebné odmietnuť ako objektívne neprípustné

(§ 386 písm. c/ v spojení s § 357 C.s.p.). Odvolanie je totiž prípustné len voči rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 C.s.p., ( t.j. voči výroku, ktorým by
súd návrhu na prerušenie konania vyhovel.).

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalobcov voči výroku I. a II. rozsudku súdu

prvej inštancie podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

15. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu 2/ voči odmietnutiu jeho žaloby ( III. výrok napadnutého rozsudku)
odvolací súd akcentuje, že podanie strany sporu musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti. Pod
náležitosťami podania treba rozumieť údaje vyžadované zákonom, ktoré sú nevyhnutné pre jeho

identifikáciu, a teda aj pre určenie ďalšieho postupu súdu. V zmysle § 127 C.s.p. v podaní musí byť
uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť
podpísané. V žalobe vo veci samej sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. Podľa civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

16. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
žaloba neobsahuje potrebné náležitosti, a tieto vady bránia tomu, aby súd o nej mohol konať. Podanie

žalobcu 2/ zo dňa 10.11.2017, doručené súdu prvej inštancie dňa 13.11.2017 neobsahuje zákonom
stanovené náležitosti, absentuje určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, teda návrh výroku, ako má
súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku mohol byť prevzatý do výroku súdneho rozhodnutia
za splnenia podmienky jeho vykonateľnosti. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z
ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2

C.s.p.). Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby
rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky ktoré má žalobca na mysli (I. ÚS 233/97).17. Súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade so zákonom, keď žalobcu 2/ vyzval na odstránenie
vád podania a to uznesením sp.zn. 10C/211/2012-256 zo dňa 24.01.2018. Jeho procesný postup
nevykazuje žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávnosť vydaného rozhodnutia a postupom súdu

prvej inštancie neboli porušené práva žalobcu 2/ na spravodlivý súdny proces. Vychádzajúc z obsahu
žaloby je nepochybné, že táto nespĺňa náležitosti vyžadované Civilným sporovým poriadkom (§ 127 v
spojení s § 132), pretože primárne absentuje jasný, presný, zrozumiteľný a vykonateľný petit, pričom
žalobca 2/ nedostatky žaloby v súdom stanovenej lehote neodstránil a vytknutá vada nebola odstránená
ani v podanom odvolaní. Keďže uvedená vada žaloby bráni súdu pokračovať v konaní, správne súd

prvej inštancie takéto vadné podanie podľa § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol.

18. Pokiaľ ide o dôvodnosť podaného odvolania, čo do zamietajúceho výroku týkajúceho sa merita veci
(IV.výrok),odvolacísúdpoukazujenato,žerozsahodvolaciehoprieskumujevzásadevymedzenývčas
uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Súd však musí z úradnej povinnosti kedykoľvek
počas konania prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 C.s.p.). Vo vzťahu

k odvolaciemu konaniu je táto povinnosť zdôraznená v ust. § 380 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodochuplatnené. Zustálenejrozhodovacejpraxenajvyššíchsúdnychautorítvyplýva,žeajvprípade
tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p.. (porovnaj aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 61/2023).

19. V danom prípade žalobcovia v zákonnej 15-dňovej lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie, v ktorom neuviedli žiadne odvolacie dôvody upravené v § 365 C.s.p..

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na skutočnosť,
že žalobcovia podali odvolanie, ktoré neobsahovalo žiadne konkrétne odvolacie dôvody (tzv. blanketové
odvolanie) bolo v prejednávanej veci z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať
v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 C.sp.). Povinnosť skúmať procesné
podmienky vyplýva súdu z ust. § 161 C.s.p. a odvolaciemu súdu aj z ust. § 380 ods. 2 C.s.p., tým, že

právna teória delí procesné podmienky do štyroch kategórií, a to: 1. procesné podmienky na strane súdu
= právomoc a príslušnosť, 2. procesné podmienky na strane sporu = procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany, 3.
vecné procesné podmienky = existencia návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti
a 4. negatívne procesné podmienky = prekážka rozhodnutej veci a prekážka skôr začatého konania.

Povinnosťskúmaťprocesnépodmienkysanevzťahujelenna(konečné)rozhodovanieopodanejžalobe,
ale aj na všetky čiastkové úkony v rámci súdneho konania.

21. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci konal na základe
žalobcom1/ súdudoručenejžalobyvovecisamej, narozhodovanieoktorej jevzmysle§12ods.1,ods.

2 C.s.p. príslušný Mestský súd Bratislava IV. Z uvedeného možno skonštatovať, že napadnutý rozsudok
vydal orgán do právomoci ktorého rozhodovanie o takomto návrhu patrí, na základe žalobcom podanej
žaloby vo veci samej. Z obsahu spisu ani zo súdu dostupných registrov nevyplynula skutočnosť, že by
bola žalobcova procesná spôsobilosť nejakým spôsobom obmedzená. Napokon z obsahu spisu ani zo
súdu dostupných registrov odvolací súd nezistil, že by v danej veci existovala prekážka rozhodnutej veci

alebo prekážka skôr začatého konania. S poukazom na uvedené odvolací súd v zmysle prieskumu
podľa § 380 ods. 2 C.s.p., po oboznámení sa s obsahom spisu žiadnu vadu v uvedených procesných
podmienkach nezistil.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku,

ktorým ( III. výrok) a ktorým žalobu voči žalobcovi 1/ zamietol ( IV. výrok) podľa § 387 ods.1 v spojení
s čl. 4 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ ( § 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 1,2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne -
dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).