Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122201624
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122201624.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu CFX,
a.s., so sídlom Jenisejská 45A, 040 01 Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 47 975 938, v konaní
zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín,
IČO: 36 837 857 proti žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom
Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu SB hotels s.r.o. v konkurze, so sídlom
17. novembra 314/32, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 46 546 707, v konaní zast. IKRÉNYI & REHÁK,
s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808 o určenie popretej pohľadávky,

o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cbi/2/2022-270 zo dňa 3.
júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cbi/2/2022-270 zo dňa 3. júla 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom
nezabezpečených pohľadávok prihlásených pod por. č. 1 až 3 do konkurzného konania vedeného

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38R/5/2021 voči úpadcovi obchodnej spoločnosti SB hotels
s.r.o. v konkurze, so sídlom 17. novembra 314/32, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 46 546 707
prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1, vedených v zozname pohľadávok
pod č. 13-15 v celkovej výške 350.532,76 Eur s tým, že tieto nezabezpečené pohľadávky sú nesporné,
oprávnené a zistené čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti tak, ako boli žalobcom
uplatnené prihláškou č. 1 a to v celom rozsahu; vo výroku II. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením a vo výroku III. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal určenia, že je veriteľom
nezabezpečených pohľadávok prihlásených pod por. č. 1 až 3 do konkurzného konania vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38R/5/2021 voči úpadcovi obchodnej spoločnosti SB hotels s.r.o.

v konkurze, so sídlom 17. novembra 314/32, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 46 546 707 (ďalej len
„úpadca“) prihlásených súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1, vedených v zozname
pohľadávok pod č. 13-15 v celkovej výške 350.532,76 Eur s tým, že tieto nezabezpečené pohľadávky
sú nesporné, oprávnené a zistené čo do výšky, právneho dôvodu, poradia a vymáhateľnosti tak, akoboli žalobcom uplatnené prihláškou č. 1 a to v celom rozsahu. Žalobu po skutkovej stránke odôvodnil
tým, že spoločnosť E-RAN Slovakia spol. s r.o., Bratislava, IČO: 36 336 530 (ďalej len „pôvodný
veriteľ“) uzatvorila dňa 29.09.2016 ako zhotoviteľ s úpadcom ako objednávateľom Zmluvu o dielo na

uskutočnenie stavebných prác a súvisiacich dodávok „KURSALON Trenčianske Teplice - Prestavba a
prístavba“ (ďalej len „Zmluva o dielo“). Pôvodný veriteľ vystavil úpadcovi faktúru č. 10180443 zo dňa
24.09.2018 na sumu 18.786,64 Eur so splatnosťou 24.10.2018; faktúru č. 10190071 zo dňa 23.04.2019
na sumu 161.125,23 Eur, po odpočte preddavku vo výške 100.000,- Eur na základe preddavkovej
faktúry č. 20190001 na sumu 61.125,23 Eur so splatnosťou 07.05.2019 a faktúru č. 10190121 zo dňa

13.12.2019 na sumu 218.884,77 Eur so splatnosťou 27.12.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.01.2020 pôvodný veriteľ postúpil žalobcovi pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške
298.796,64 Eur s príslušenstvom a oznámením o postúpení pohľadávky, doručeným dňa 28.09.2020,
pôvodný veriteľ upovedomil dlžníka (úpadcu) o postúpení špecifikovaných pohľadávok. V konkurznom
konaní na majetok úpadcu si žalobca prihlásil súhrnnou prihláškou pohľadávku č. 1 vo výške 23.454,84
Eur; pohľadávku č. 2 vo výške 73.611,33 Eur a pohľadávku č. 3 vo výške 253.466,59 Eur (ďalej

len „prihlásené pohľadávky“). Dňa 07.02.2022 bolo žalobcovi doručené oznámenie predchádzajúceho
správcu úpadcu JUDr. Ing. Zuzany Kvakovej o úplnom popretí pohľadávok čo do právneho dôvodu
a výšky z dôvodu spornosti s tým, že dlžník preukázateľne doručil predchádzajúcemu veriteľovi
započítanie pohľadávok, ktoré si veriteľ uplatňuje prihláškou, jednostranným právnym úkonom dňa
17.09.2020 a pôvodný veriteľ preukázateľne informoval dlžníka o postúpení pohľadávky, ktorá je

predmetom započítania dlžníka, najskôr dňa 28.09.2020, a preto existencia prihlásených pohľadávok
je sporná. Žalobca jednostranný zápočet úpadcu zo dňa 14.08.2020 považuje za neplatný právny úkon
pre jeho rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, a to pre absenciu
zákonnej domnienky, že ide o vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, keď v čase jednostranného
započítania pohľadávky patrili veriteľom odlišným od dlžníka a pôvodný veriteľ nemal v danom čase

vedomosť o údajnom postúpení pohľadávok na úpadcu a pôvodný veriteľ sa o tvrdenom postúpení
dozvedel až z listu úpadcu zo dňa 21.12.2020, ktorého prílohou boli Zmluvy o postúpení pohľadávok
v počte 9 kusov. K účinnému jednostrannému započítaniu pohľadávok nedošlo aj z dôvodu, že v čase
započítania pôvodný veriteľ už nebol veriteľ úpadcu, keďže na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.1.2020 pohľadávky postúpil na žalobcu ako postupníka. Žalobca poukázal tiež na to, že

aby mohlo dôjsť k riadnemu započítaniu pohľadávok, je nutné započítavané pohľadávky dostatočne
identifikovať a z obsahu zápočtu úpadcu vôbec nie je zrejmé, ktorá konkrétna časť pohľadávok mala
byť predmetom zápočtu.

3. Žalovaný trval na dôvodoch popretia a žalobu považoval za nedôvodnú a účelovú. Uviedol, že na

základejednostrannéhozápočtuúpadcuzaniklivzájomnépohľadávkypôvodnéhoveriteľaaúpadcu,ato
pohľadávky pôvodného veriteľa z dôvodu neuhradených faktúr zo Zmluvy o dielo vo výške 298.796,64
Eur a v tomto rozsahu pohľadávky úpadcu voči pôvodnému veriteľovi nadobudnuté úpadcom na
základe postúpenia pohľadávok od veriteľov Overa s.r.o., TDS s.r.o., SAZOS s.r.o., A. A., ERAN-
HBP, Wonderwerk s.r.o., Chemtrend s.r.o., PVK-Therm s.r.o. a B. A., keď celková výška postúpených

pohľadávok predstavuje 416.398,40 Eur, avšak úpadca si započítal len čiastku 298.796,64 Eur.
Zdôraznil, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo úpadcovi doručené až dňa 28.09.2020, teda až
po vyhotovení listu pôvodného veriteľa zo dňa 21.09.2020, v ktorom namietal neplatnosť započítania,
čo podľa žalovaného navodzuje dojem podozrivého, špekulatívneho, účelového konania pôvodného
veriteľa ako i žalobcu voči úpadcovi s cieľom následne si uplatniť neexistujúci nárok, ktorý už skôr

zanikol v dôsledku jednostranného zápočtu zo dňa 14.08.2020. Svoje tvrdenie o existencii pohľadávok
voči úpadcovi žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani neosvedčil. Naopak, dostupná dokumentácia,
ktorú mala predchádzajúca správkyňa k dispozícii, preukazuje a potvrdzuje neexistenciu, resp. spornosť
prihlásených pohľadávok. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu jednostranného zápočtu a poukázal na to, že z predmetného právneho úkonu jednoznačne

vyplýva, ktoré pohľadávky úpadca nadobudol od veriteľov, z priloženého „Salda“ jednoznačne vyplýva
dôvod vzniku týchto pohľadávok, suma pohľadávok (má dať), úhrada (dal), dátum splatnosti a označenie
subjektu, od ktorého boli pohľadávky na úpadcu postúpené a to osobitne vo vzťahu ku každej z
postúpených pohľadávok na veriteľov.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 22Cbi/2/2022-173 zo dňa 30.11.2022 žalobu zamietol
a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43CoKR/21/2023-247 zo
dňa 28.03.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Žalobca v ďalšom konaní poukázal na to, že na započítanie pohľadávok je potrebné nazerať
ako na neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným
právnym úkonom, keď úpadca v namietanom právnom úkone neoznačil, ktoré konkrétne započítavané
pohľadávky zanikajú a v akom konkrétnom rozsahu, a toto nemožno zistiť ani aplikáciou interpretačných

pravidiel.

7.Žalovanývďalšomkonanízdôraznil,ževzájomnépohľadávkyazáväzkypôvodnéhoveriteľaaúpadcu
boli označené v jednostrannom zápočte v spojení s účtovnými zostavami, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť jednostranného zápočtu. Poradie započítania splatných peňažných pohľadávok nadobudnutých
úpadcom voči pôvodnému veriteľovi oproti sume splatných peňažných pohľadávok pôvodného veriteľa

voči úpadcovi sa riadilo dátumom nadobudnutia splatnosti, a to od najskôr splatných pohľadávok, teda
časovo najstarších, po neskôr splatné pohľadávky, najviac však len do výšky pohľadávok pôvodného
veriteľa, teda istiny pohľadávok žalobcu prihlásených do konkurzu úpadcu, ktoré predstavovali určité
ohraničenie – limit, v akom sa vzájomne kryjúce pohľadávky úpadcu a pôvodného veriteľa zanikli.
Mal za to, že v dôsledku jednostranného zápočtu tak pohľadávky pôvodného veriteľa voči úpadcovi

preukázateľne zanikli v celom rozsahu a pohľadávky úpadcu voči pôvodnému veriteľovi len v čiastočnom
rozsahu, a to podľa poradia splatnosti určeného ustanovením § 330 Obchodného zákonníka.

8.Súdprvejinštancienapadnutérozhodnutieodôvodniltým,žemedzistranaminebolaspornáexistencia
obchodno-právneho zmluvného vzťahu medzi úpadcom a pôvodným veriteľom založená Zmluvou

o dielo, sporná nebola existencia, dôvodnosť ani výška vystavených faktúr, ktoré v rámci vzťahu
založeného Zmluvou o dielo vystavil pôvodný veriteľ ako zhotoviteľ úpadcovi ako objednávateľovi.
Spornou medzi stranami bola otázka, či nárok uplatnený prihláškou v konkurze zanikol následkom
jednostranného zápočtu zo dňa 14.08.2020 realizovaného úpadcom a tiež súvisiaca otázka platnosti
právneho úkonu jednostranného zápočtu zo dňa 14.08.2020 v kontexte na jeho namietanú neurčitosť.

9. Podľa súdu prvej inštancie posúdením jednostranného zápočtu zo dňa 14.08.2020 je možné
konštatovať, že je z neho zrejmé, aký subjekt a voči akému subjektu uplatnil právo započítania a v akej
výške. Z prílohy uvedenej listiny vyplýva, že jednotlivé pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania, sú
konkretizované,jednoznačnešpecifikovanéčíslomdokladu,výškoupohľadávok,dátumomichsplatnosti

i popisom veriteľov, od ktorých boli postúpením nadobudnuté. Napriek záveru o zrozumiteľnosti
vyjadrenia jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 14.08.2020 bolo podľa súdu prvej
inštancie potrebné zdôrazniť, poukazujúc pritom na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu a v ňom vyslovený právny názor, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný, že ak dlžník započítava
proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku veriteľa,

spĺňa požiadavku určitosti len vtedy, ak je z neho zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok
zápočtom zanikla a ktorá nie. Z obsahu započítacieho úkonu zo dňa 14.08.2020 síce vyplýva úmysel
úpadcu jednostranným úkonom započítať svoje pohľadávky vo výške 298.796,64 Eur proti pohľadávkam
veriteľa vo výške 298.796,64 Eur, avšak podľa súdu prvej inštancie bolo nutné konštatovať, že
v predmetnom započítacom úkone nie sú označené jednotlivé pohľadávky započítania. Tieto je možné

identifikovať len z pripojenej listiny tohto právneho úkonu označenej ako „Saldo“. Podľa súdu prvej
inštancie v kontexte na uvedené kritérium posúdenia určitosti právneho úkonu je nutné konštatovať,
že z jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 14.08.2020 nie je zrejmé, ktorá časť
započítavaných pohľadávok zápočtom zanikla a ktorá nie. Túto otázku nebolo možné zodpovedať
ani za použitia žalobcom (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „žalovaným“)

uvádzaných interpretačných pravidiel, keď žalovaný v rámci argumentácie poukázal na to, že vzájomné
pohľadávky a záväzky pôvodného veriteľa a úpadcu boli označené v jednostrannom zápočte v spojení
s účtovnými zostavami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť jednostranného zápočtu a bol toho názoru,
že poradie započítania splatných peňažných pohľadávok nadobudnutých úpadcom voči pôvodnému
veriteľovi oproti sume splatných peňažných pohľadávok pôvodného veriteľa voči úpadcovi sa riadilo

dátumom nadobudnutia splatnosti a to od najskôr splatných pohľadávok, teda časovo najstarších,
po neskôr splatné pohľadávky, najviac však len do výšky pohľadávok pôvodného veriteľa, teda istiny
pohľadávok žalobcu prihlásených do konkurzu úpadcu, ktoré predstavovali určité ohraničenie – limit,
vakomsavzájomnekryjúcepohľadávkyazáväzkyúpadcuapôvodnéhoveriteľazanikli.Podľaprávnehonázoru súdu prvej inštancie, napriek argumentácii žalovaného odkazujúcej na uvedené interpretačné
pravidlo, voči ktorému nie je možné mať námietky, však v prípade jednostranného započítacieho
prejavu úpadcu zo dňa 14.08.2020 nie je možné jednoznačne určiť, ktorá časť pohľadávok zanikla

a ktorá nie. V predmetnom započítacom úkone nie sú označené jednotlivé pohľadávky započítania,
ale tieto je možné identifikovať len z pripojenej listiny. Z jednostranného zápočtu síce vyplýva, do
akej výslednej sumy úpadca pohľadávky započítava, nevyplýva však z neho, ktorá konkrétna časť
pohľadávok zápočtom mala zaniknúť.

10. Podľa súdu prvej inštancie z predložených listinných dôkazov bolo preto možné konštatovať, že
jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa 14.08.2020 nespĺňa požiadavku určitosti, a preto je
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, a teda nespôsobil
zánik popretej pohľadávky pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. S poukazom uvedené závery
súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. Súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu úspechu priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcovi priznal proti žalovanému aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovej lehote podal žalovaný odvolanie

z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol vo veci tak, že zamietne žalobu žalobcu v celom rozsahu

a zaviaže žalobcu voči žalovanému k náhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom
rozsahu.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že porovnaním obsahu ods. 76. a 78. odôvodnenia rozhodnutia možno
bez ďalšieho konštatovať, že obsahujú vzájomne si odporujúcu protichodnú právnu argumentáciu, keď

súd prvej inštancie dospel najskôr k právnemu záveru, že v jednostrannom zápočte v spojení s prílohou
sú špecifikované pohľadávky tvoriace predmet započítania a napriek uvedenému bez bližšieho
ozrejmenia či vysvetlenia v nasledujúcej časti protichodne dôvodí tým, že v jednostrannom zápočte nie
sú označené jednotlivé pohľadávky započítania a tieto je možné identifikovať len z pripojenej listiny
označenej ako „Saldo“. Súd prvej inštancie neozrejmil žiaden zákonný či iný dôvod, ktorý by vylučoval

alebo zakazoval pripojenie listín či iných príloh k započítaciemu právnemu úkonu, ktorých obsahom by
bola bližšia špecifikácia či konkretizácia pohľadávok tvoriacich predmet započítania a z ktorých v spojení
so započítacím prejavom vyplýva aj rozsah započítania, ako je tomu v súdenej veci. Úpadcom pripojené
listiny tvoriace neoddeliteľnú súčasť právneho úkonu jednostranného započítania bližšie konkretizujú
vzájomné pohľadávky úpadcu a pôvodného veriteľa, ktoré boli predmetom započítania a ktoré

v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu zanikli; rozsah započítavacieho prejavu úpadcu,
teda ktorá časť pohľadávok v dôsledku zápočtu zanikla a ktorá časť pohľadávok ostala započítaním
nedotknutá, je odvodený s odkazom na zákonné ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka, na
aplikáciu ktorého žalovaný upriamil pozornosť súdu prvej inštancie vo vyjadrení zo dňa 02.05.2024.
S ohľadom na ods. 57. odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie zrejme opomenul zahrnúť medzi

prílohy jednostranného zápočtu aj „neuhradené dodávateľské faktúry“, o ktorej neoddeliteľnej prílohe
jednostranného zápočtu sa nezmieňuje ani v žiadnej časti rozhodnutia.

14. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na ods. 79. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým,
že obsahuje podstatnú chybu v označení sporovej strany, ktorá mala uplatnil „interpretačné pravidlá“

a ktorou má byť zjavne po správnosti uvedená strana žalovaného. Nakoľko v písomnom odôvodnení
absentuje bližšia špecifikácia či konkretizácia týchto „interpretačných pravidiel“, nie je zrejmé, na aké
„interpretačné pravidlá“ súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci samej poukazoval. A v kontexte
uvedeného nie je zrejmý ani žiadny zákonný či iný dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie dospel k záveru,
že tieto „interpretačné pravidlá“ nemožno aplikovať na posudzovaný prípad započítania pohľadávok.

V tejto časti preukázateľne nie je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za riadne a náležite
odôvodnené.15. Žalovaný v odvolaní naďalej trval na tom, že nakoľko úpadca priamo v rámci jednostranného zápočtu
neurčil pohľadávky k započítaniu voči pôvodnému veriteľovi, automaticky nastúpila aplikácia zákonného
ustanovenia podľa § 330 Obchodného zákonníka, ktoré spôsobilo zánik pohľadávok vzájomne sa

kryjúcich spôsobom nahrádzajúcim plnenie, t.j. započítaním, pričom limit výšky započítania vzájomne
sa kryjúcich pohľadávok predstavovali pohľadávky pôvodného veriteľa voči úpadcovi, ktoré boli v nižšej
sume oproti pohľadávkam úpadcu voči pôvodnému veriteľovi vo vyššej sume. Podľa žalovaného do
popredia vyvstáva otázka, aký iný zmysel by malo zakotvenie tohto zákonného pravidla, ak by jeho
aplikácia v praxi mala byť vylúčená, či inak znemožnená, ako je tomu s prihliadnutím na všetky okolnosti

dané v prípade jednostranného zápočtu realizovaného úpadcom, nakoľko súd prvej inštancie relevantné
ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka absolútne nevzal do úvahy pri právnom posúdení veci samej
a ani sa o ňom vo svojom rozhodnutí nezmienil. Žalovaný pritom vo vyjadrení zo dňa 02.05.2024
na predmetné zákonné pravidlo výslovne poukázal v súvislosti s pohľadávkami, ktoré mali byť na
základe Jednostranného zápočtu úpadcu započítaním priamo dotknuté (t.j. podľa poriadia ich splatnosti)
s limitom rozsahu započítania vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, ktorý bol daný výškou pohľadávok

pôvodného veriteľa (nižšia suma) oproti pohľadávkam úpadcu (vyššia suma). Zápočet je možné platne
realizovať len do výšky vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, vo zvyšnej časti nedotknutej započítaním
pohľadávka naďalej existuje. Aplikujúc na daný prípad, v dôsledku Jednostranného zápočtu zanikli
pohľadávky pôvodného veriteľa voči úpadcovi v celom rozsahu. Poradie pohľadávok tvoriacich predmet
Jednostranného zápočtu v spojení s prílohami bolo odvodené od splatnosti jednotlivých pohľadávok,

pričom najskôr zanikli pohľadávky s najstaršou splatnosťou (istina bez príslušenstva), postupne až po
pohľadávky s najmladšou splatnosťou (istina bez príslušenstva) pri zohľadnení limitu výšky započítania
vzájomne sa kryjúcich pohľadávok a záväzkov. Žalobca si teda do konkurzu úpadcu prihlásil zaniknuté
pohľadávky ako neexistujúci nárok.

16. Podľa žalovaného aj ods. 81. odôvodnenia rozhodnutia zakladá vzájomnú protichodnosť právnej
argumentácie súdu prvej inštancie oproti predchádzajúcim bodom. Vzhľadom najmä na zjavnú
vzájomnú nesúrodosť právneho posúdenia veci samej žalovaný považuje rozhodnutie čo do obsahu
nekonzistentné a zmätočné a čo do právneho posúdenia veci za arbitrárne a vecne nesprávne.
Odôvodnenie nedáva relevantnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil

a dospel ku konečnému záveru o neurčitosti Jednostranného zápočtu. Dôvody, pre ktoré súd prvej
inštancie vyhovel žalobe sú vyjadrené len v niekoľkých bodoch odôvodnenia, avšak neposkytujú
dostatočný ani relevantný právny podklad spoľahlivo odôvodňujúci rozhodnutie veci samej v prospech
žalobcu. Podľa žalovaného naďalej existujú dôvodné pochybnosti o vecnej správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré možno odstrániť jedine priamo rozhodnutím odvolacieho súdu tak, že žalobu

zamietne. Žalovaný má za to, že Jednostranný právny úkon zo dňa 14.08.2020 realizovaný úpadcom
voči pôvodnému veriteľovi predstavuje platný právny úkon spĺňajúci všetky zákonom určené náležitosti,
vrátane požiadavky určitosti, ku ktorému boli pripojené listiny tvoriace jeho neoddeliteľnú súčasť, ktorých
obsahom je bližšia charakteristika a konkretizácia pohľadávok dotknutých započítaním a z ktorého pri
aplikácii zákonného pravidla podľa § 330 Obchodného zákonníka zrejmým spôsobom vyplýva, ktorá

časť splatných dotknutých pohľadávok v dôsledku započítania zanikla, ako aj rozsah pohľadávok, ktoré
po započítaní naďalej existujú ako nárok úpadcu voči pôvodnému veriteľovi.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že žalovaný v odvolaní v podstate len opätovne uvádza

irelevantné odvolacie dôvody nespôsobilé privodiť akúkoľvek zmenu napadnutého rozhodnutia s tým,
že možno konštatovať, že žalovaný len opakuje svoju doterajšiu argumentáciu. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu reflektuje právne záväzné stanovisko skoršieho rozhodnutia odvolacieho
súdu a zrozumiteľným spôsobom odôvodňuje absolútnu neplatnosť započítacieho úkonu úpadcu zo
dňa 14.08.2020. Súd prvej inštancie v ods. 81. odôvodnenia zreteľne a zrozumiteľne vysvetľuje, že

zjednostrannéhozápočtuvyplýva,doakejsumyúpadcapohľadávkyzapočítava,nevyplývavšakzneho,
ktorá konkrétna časť pohľadávok mala zápočtom zaniknúť. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je preto
správne a zrozumiteľné, nakoľko jasným a presvedčivým spôsobom zdôrazňuje ten esenciálny fakt,
že úpadca síce označil pohľadávky, ktoré na započítanie použil, avšak následne už neuviedol, ktorá
konkrétna časť úpadcom uvádzaných pohľadávok mala byť predmetom zápočtu. Uvedený nedostatok

právneho úkonu nezhojí ani žalovaným uvádzané ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka, ktoré
ustanovenie namietanú neurčitosť právneho úkonu smerom k úpadcom uvádzaným pohľadávkam
nekonvaliduje a nenahrádza povinnosť úpadcu koncipovať perfektný a zrozumiteľný právny úkon.
Úpadca mal i naďalej zákonnú povinnosť zrozumiteľne určiť, ktoré pohľadávky na jeho strane vočidlžníkovi započítaním zanikajú. Žalovaný si zrejme zamenil pojmy „pohľadávka veriteľa“ a „záväzok
dlžníka“, v dôsledku čoho nesprávne interpretoval ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka. Žalobca
preto opätovne zdôrazňuje, že zo započítacieho úkonu úpadcu nevyplýva, ktorá časť započítaných

pohľadávokúpadcuzápočtomzaniklaaktoránie,apretojetentoúkonpreneurčitosťabsolútneneplatný.

18. V odvolacej replike žalovaný rozvinul odvolaciu argumentáciu, a pretože podľa § 365 ods. 3 CSP
platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania a pretože novoty v odvolacom konaní možno použiť za splnenia podmienok

uvedených v ustanovení § 366 CSP len v odvolaní, zhrnutie tvrdení a argumentov uvedených žalovaným
v odvolacej replike odvolací súd v podrobnostiach neuvádza.

19. Odvolaciu dupliku žalobca neuplatnil.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom

odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to
dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP).Odvolacísúdrozhodnutieverejnevyhlásildňa24.07.2025,keďmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici

(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

21. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením
sp. zn. 38R/5/2021-202 zo dňa 12.11.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 223/2021, deň
vydania 22.11.2021, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Ing.

Zuzanu Kvakovú, Trenčín, značka správcu S2037 a uznesením sp. zn. 38R/5/2021 zo dňa 23.02.2022,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 42/2022, deň vydania 02.03.2022, odvolal JUDr. Ing. Zuzanu
Kvakovú, Trenčín, značka správcu S2037 z funkcie správcu a do funkcie správcu ustanovil obchodnú
spoločnosť I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Bratislava, značka správcu S1436, t.j.
žalovaného.

22. Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 17.12.2021 si žalobca prihlásil v
konkurze na majetok úpadcu pohľadávky v celkovej sume istiny a príslušenstva 350.532,76 Eur, a to
pohľadávku č. 1 spolu vo výške 23.454,84 Eur; pohľadávku č. 2 spolu vo výške 73.611,33 Eur a
pohľadávku č. 3 spolu vo výške 253.466,59 Eur s tým, že úpadca ako objednávateľ uzatvoril dňa

29.09.2016 so spoločnosťou E-RAN Slovakia spol. s r.o., Bratislava, IČO: 36 336 530 ako zhotoviteľom
Zmluvu o dielo na uskutočnenie stavebných prác a súvisiacich dodávok „KURSALON Trenčianske
Teplice - Prestavba a prístavba“. Zhotoviteľ v súvislosti s riadnym a včasným zhotovením a dodaním
diela vystavil úpadcovi okrem iného faktúru č. 10180443 zo dňa 24.09.2018 na sumu 18.786,64 Eur so
splatnosťou 24.10.2018; faktúru č. 10190071 zo dňa 23.04.2019 na sumu 161.125,23 Eur, po odpočte

preddavku vo výške 100.000,- Eur na základe preddavkovej faktúry č. 20190001 na sumu 61.125,23
Eur so splatnosťou 07.05.2019 a faktúru č. 10190121 zo dňa 13.12.2019 na sumu 218.884,77 Eur so
splatnosťou 27.12.2019. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.01.2020 pôvodný veriteľ postúpil
žalobcovi pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 298.796,64 Eur s príslušenstvom. Oznámením
o postúpení pohľadávky (úpadcovi doručené dňa 28.09.2020) pôvodný veriteľ upovedomil úpadcu o

postúpení špecifikovaných pohľadávok. K plneniu však nedošlo napriek výzve žalobcu na zaplatenie zo
dňa 04.11.2020.

23. Správca úpadcu dňa 04.02.2022 pohľadávky žalobcu poprel čo do právneho dôvodu a do výšky
z dôvodu ich spornosti s tým, že úpadca preukázateľne doručil predchádzajúcemu veriteľovi započítanie

pohľadávok, ktoré si veriteľ uplatňuje prihláškou, jednostranným právnym úkonom dňa 17.09.2020.
Pôvodný veriteľ preukázateľne informoval úpadcu o postúpení pohľadávky (ktorá je predmetom
započítania dlžníka) na veriteľa najskôr dňa 28.09.2020, pôvodný veriteľ bol preukázateľne informovaný
o postúpení pohľadávky veriteľa Overa s.r.o. voči pôvodnému veriteľovi na úpadcu dňa 09.08.2019 a o
postúpení pohľadávky veriteľa B. A. voči pôvodnému veriteľovi na úpadcu. S poukazom na uvedené je

tvrdenie pôvodného veriteľa, že nikdy nebol informovaný či už zo strany úpadcu alebo zo strany dlžníka
ako údajného postupníka, o postúpení predmetných pohľadávok, sporné. Z uvedeného dôvodu je aj celé
rozporovaniezapočítaniapohľadávokdlžníkazostranypôvodnéhoveriteľaakoajveriteľasporné,atedaaj existencia prihlásených pohľadávok veriteľa z právneho dôvodu neuhradených faktúr č. 10190071,
10180443, 10190121 za dodanie diela je sporná.

24. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej zistil, že dňa 20.01.2020 spoločnosť
REKODOM, s.r.o., Bratislava, IČO: 36 336 530 (pôvodne obchodné meno: E-RAN Slovakia spol. s
r.o.) ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom
bola pohľadávka proti úpadcovi pozostávajúca z istiny vo výške 298.796,64 Eur a príslušenstva, ktorá
vznikla na základe faktúry č. 10190071 vystavenej dňa 23.04.2019, splatnej dňa 07.05.2019 vo výške

neuhradeného zostatku 61.125,23 Eur; faktúry č. 10180443 vystavenej dňa 24.09.2018, splatnej dňa
24.10.2018 vo výške 18.786,64 Eur a faktúry č. 10190121 vystavenej dňa 13.12.2019, splatnej dňa
2.12.2019 vo výške neuhradeného zostatku 218.884,77 Eur.

25. Dňa 24.09.2020 zasielal postupca úpadcovi Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.01.2020,
ktoré bolo úpadcovi doručené dňa 28.09.2020.

26. Dňa 14.08.2020 úpadca vykonal voči spoločnosti REKODOM, s.r.o., Bratislava, IČO: 36 336 530
Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom s tým, že si uplatňuje svoje právo na
započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, t.j. 298.796,64
Eur.

27. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť
podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým
týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,

inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba
v lehote na nepríslušnom súde.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

30. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených a obsahovo
vymedzených žalovaným v odvolaní, t.j. v lehote na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia v súlade s § 387 ods. 2 CSP dopĺňa ďalšie dôvody a v súlade s § 387 ods. 3

CSP sa vysporiadava aj s tými podstatnými tvrdeniami strán uvedenými v konaní na súde prvej inštancie,
s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

31. Napadnuté rozhodnutie je v poradí druhým rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, keď
súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 22Cbi/2/2022-173 zo dňa 30.11.2022 žalobu zamietol s tým,

že prihlásená pohľadávka je sporná, keď z predložených listinných dôkazov bolo možné konštatovať
jej zánik na základe jednostranného započítania pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a keď
z prílohy jednostranného započítania zo dňa 14.08.2020 vyplývalo, že jednotlivé pohľadávky, ktoré
boli predmetom započítania, boli konkretizované, jednoznačne špecifikované číslom dokladu, výškou
pohľadávok, dátumom ich splatnosti i popisom veriteľov, od ktorých boli postúpením nadobudnuté.

32. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn.
43CoKR/21/2023-247 zo dňa 28.03.2024 rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 22Cbi/2/2022-173 zo
dňa 30.11.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd v ods. 38 svojho odôvodnenia uviedol, že: „Súd prvej inštancie teda k záveru, že jednostranný

započítací úkon úpadcu zo dňa 14.08.2020 je určitý, t.j. platný právny úkon, dospel s poukazom na to, že
pohľadávky použité na započítanie boli konkretizované a jednoznačne špecifikované, t.j. určité. Žalobca
všakvkonanínasúdeprvejinštancieabsolútnuneplatnosťjednostrannéhozapočítaciehoúkonuúpadcu
zo dňa 14.08.2020 namietal s poukazom na to, že pokiaľ sa započítavajú viaceré pohľadávky, ktoré vosvojom súčte prevyšujú pohľadávku veriteľa, je nutné, aby zo započítacieho prejavu bolo zrejmé, ktorá
časť započítavaných pohľadávok je predmetom zápočtu a z obsahu úkonu úpadcu nie je zrejmé, ktorá
konkrétna časť úpadcom uvádzaných pohľadávok mala byť predmetom zápočtu. K týmto tvrdeniam

a argumentom žalobcu sa súd prvej inštancie nevyjadril, ani ich nevyhodnotil a neposúdil.“. V ods.
40 svojho odôvodnenia odvolací súd uviedol, že: „Úpadca jednostranným úkonom zo dňa 14.08.2020
započítal proti pohľadávkam veriteľa vo výške 298.796,64 Eur svoje pohľadávky vo výške 298.796,64
Eur, pričom v samotnom úkone započítania pohľadávky použité na započítanie neoznačil. Úpadca ako
prílohujednostrannéhozápočtupripojillistinuoznačenú„Saldo“,vktorejsúuvedenépohľadávkyúpadcu

definované výškou, dátumom splatnosti a popisom s uvedením veriteľa, od ktorého úpadca pohľadávky
nadobudol, a teda z hľadiska označenia pohľadávky, ktoré úpadca na započítanie použil, požiadavka
určitosti splnená bola, čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Či však požiadavka určitosti bola
splnená aj z hľadiska, ktoré konkrétne pohľadávky alebo ktorá konkrétna časť úpadcom uvádzaných
pohľadávokzapočítanímzanikla,súdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutíneposúdilanevyhodnotil.
Hoci nie každá okolnosť, ktorej dôsledkom je absolútna neplatnosť právneho úkonu musí byť pre súd

poznateľná, avšak v súdenej veci žalobca už v žalobe namietal absolútnu neplatnosť jednostranného
započítacieho úkonu úpadcu zo dňa 14.08.2020 s poukazom na to, že pokiaľ sa započítavajú viaceré
pohľadávky,ktorévosvojomsúčteprevyšujúpohľadávkuveriteľa,jenutné,abyzozapočítaciehoprejavu
bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok je predmetom zápočtu. Len dôsledným posúdením
tohto argumentu žalobcu bolo možné dospieť k záveru, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave

správcu vylučujú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze úpadcu, a teda či žalobcom prihlásená
pohľadávka je sporná a je možné konštatovať jej zánik na základe jednostranného započítacieho
prejavu úpadcu zo dňa 14.08.2020.“. Napokon v ods. 43 svojho odôvodnenia odvolací súd uviedol,
že: „V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žalobou uplatnenom práve žalobcu s
tým, že podľa stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany

vyhodnotí a posúdi, či jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa 14.08.2020 spĺňa požiadavku
určitostisohľadomnato,žeúpadcapoužilnazapočítaniepohľadávky,ktorévosvojomsúčteprevyšovali
pohľadávky pôvodného veriteľa. Súd prvej inštancie bude mať na zreteli, že započítací úkon, ktorým
dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok, prevyšujúcich vo svojom súčte
pohľadávku veriteľa, spĺňa požiadavku určitosti vtedy, ak je z neho zrejmé, ktorá časť započítavaných

pohľadávok zápočtom zanikla a ktorá nie a rovnako bude mať súd prvej inštancie na zreteli, že
právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačných pravidiel.“.

33. Ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, podľa § 391 ods. 2 CSP platí, že súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, a teda súd prvej inštancie pri novom rozhodovaní bol viazaný
aj právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že z hľadiska označenia pohľadávky, ktoré úpadca na
započítanie použil, požiadavka určitosti splnená bola (čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie v

prvom meritórnom rozhodnutí).

34. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí v ods. 76 odôvodnenia uviedol, že: „Posúdením listinného
dôkazu - jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 14.8.2020 realizovaného úpadcom je
možné konštatovať, že je z neho zrejmé, aký subjekt a voči akému subjektu uplatnil právo započítania

a v akej výške. Z prílohy uvedenej listiny vyplýva, že jednotlivé pohľadávky, ktoré boli predmetom
započítania, sú konkretizované, jednoznačne špecifikované číslom dokladu, výškou pohľadávok,
dátumom ich splatnosti i popisom veriteľov, od ktorých boli postúpením nadobudnuté.“ a následne v ods.
78 odôvodnenia uviedol, že: „Z obsahu predloženej listiny započítacieho úkonu zo dňa 14.08.2020
síce vyplýva úmysel úpadcu jednostranným úkonom započítať svoje pohľadávky vo výške 298.796,64

Eur proti pohľadávkam veriteľa vo výške 298.796,64 Eur, je však nutné konštatovať, že v predmetnom
započítacom úkone nie sú označené jednotlivé pohľadávky započítania. Tieto je možné identifikovať len
z pripojenej listiny tohto právneho úkonu označenej ako „Saldo“.“.

35. Porovnaním obsahu ods. 76 a ods. 78 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd

nesúhlasí s odvolacou argumentáciou žalovaného, že právna argumentácia uplatnená súdom prvej
inštancie je vzájomne si odporujúca a protichodná. Súd prvej inštancie totiž tak v ods. 76, ako aj v
ods. 78 odôvodnenia vyhodnotil, že jednotlivé pohľadávky započítania vyplývajú, resp. je možné ich
identifikovať, z pripojenej listiny úkonu započítania označenej ako „Saldo“. Je síce pravdou, tak ako vodvolaní poukazoval žalovaný, že pohľadávky, ktoré úpadca na započítanie použil boli špecifikované v
listine označenej ako „Saldo“ a pohľadávky pôvodného veriteľa boli špecifikované v listine označenej
ako „Neuhradené dodávateľské doklady“, ktorá listina tiež tvorila prílohu jednostranného započítacieho

úkonu úpadcu zo dňa 14.08.2020 a ktorú skutočnosť súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
výslovne neuviedol. Odvolací súd je však toho názoru, že táto okolnosť nespôsobuje diskrepanciu či
arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, ako v odvolaní dôvodil žalovaný, ale táto okolnosť
len potvrdzuje záver, že pohľadávky určené na započítanie boli identifikované v samostatných listinách,
ktoré tvorili prílohu započítacieho úkonu úpadcu zo dňa 14.08.2020.

36. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie v novom rozhodnutí neprijal a nevyslovil názor,
resp. záver, že by úkon započítania nemohol odkazovať na prílohu či inú listinu, a teda že by pohľadávky
použité na započítanie nemohli byť identifikované v listine, ktorá tvorí prílohu úkonu započítania a taktiež
súd prvej inštancie v novom rozhodnutí nedospel k záveru o neurčitosti pohľadávok použitých (určených)
úpadcom na započítanie v započítacom úkone zo dňa 14.08.2020.

37. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa
14.08.2020 nespĺňal požiadavku určitosti, preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatným právnym úkonom, a teda nespôsobil zánik popretej pohľadávky pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu (ods. 82 odôvodnenia), keď z jednostranného zápočtu vzájomných

pohľadávok zo dňa 14.08.2020 realizovaného úpadcom nie je zrejmé, ktorá časť započítavaných
pohľadávok zápočtom zanikla a ktorá nie a túto otázku nebolo podľa právneho názoru súdu prvej
inštancie možné zodpovedať ani za použitia žalobcom uvádzaných interpretačných pravidiel (ods.
79. odôvodnenia), a teda z jednostranného zápočtu síce vyplýva, do akej výslednej sumy úpadca
pohľadávky započítava, nevyplýva však z neho, ktorá konkrétna časť pohľadávok zápočtom mala

zaniknúť (ods. 81 odôvodnenia).

38. V kontexte odvolacej argumentácie žalovaného odvolací súd súhlasí, že v ods. 79 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je chyba v označení strany, ktorá mala uplatnil
interpretačné pravidlá, a teda správne malo byť za použitia „žalovaným“ uvádzaných interpretačných

pravidiel,čojenepochybnéajznáslednéhoods.80odôvodnenia,vktoromsúdprvejinštanciepoukazuje
na argumentáciu žalovaného a túto uvádza zosumarizovane v porovnaní s ods. 39 - 44 odôvodnenia,
v ktorých odsekoch uvádzal skutkovú a právnu argumentáciu žalovaného v konaní. Ako však táto,
podľa žalovaného podstatná chyba v označení sporovej strany, spôsobuje nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, žalovaný v obsahovom vymedzení odvolania nedôvodí. Odvolací súd preto len pre úplnosť

na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom
len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania (§ 365
ods. 3 v spojení s § 380 ods. 1 CSP). Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za
nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len

uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť
odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo
vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej
inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania
zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023).

39. V kontexte odvolacej argumentácie žalovaného odvolací súd súhlasí aj s tým, že z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, na aké interpretačné pravidlá súd prvej inštancie poukazoval, keďže však
následne súd prvej inštancie v ods. 80 odôvodnenia uvádza argumentáciu žalovaného, ktorá obsahovo

zodpovedá vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.05.2024 v otázke aplikácie § 330 Obchodného zákonníka
na započítací úkon úpadcu zo dňa 14.08.2020 s tým, že poradie započítania splatných peňažných
pohľadávok nadobudnutých úpadcom voči pôvodnému veriteľovi oproti sume splatných peňažných
pohľadávok pôvodného veriteľa voči úpadcovi sa riadilo dátumom nadobudnutia splatnosti a to od
najskôr splatných pohľadávok, teda časovo najstarších, po neskôr splatné pohľadávky, najviac však

len do výšky pohľadávok pôvodného veriteľa, teda istiny pohľadávok žalobcu prihlásených do konkurzu
úpadcu, ktoré predstavovali určité ohraničenie - limit, v akom sa vzájomne kryjúce pohľadávky a záväzky
úpadcu a pôvodného veriteľa zanikli, odvolací súd vyhodnocuje, že „interpretačnými pravidlami“ súdprvej inštancie mienil žalovaným predostretú aplikáciu § 330 Obchodného zákonníka na započítací úkon
úpadcu zo dňa 14.08.2020.

40. Súd prvej inštancie potom síce dospel k záveru, že otázku, ktorá časť započítavaných pohľadávok
zápočtom zanikla a ktorá nie, nebolo možné zodpovedať ani za použitia žalovaným uvádzaných
interpretačných pravidiel, t.j. aplikácie ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka, avšak takého strohé
konštatovanie nie je možné hodnotiť ako vysporiadanie sa súdu prvej inštancie s rozhodujúcim
argumentom a ako dostatočné odôvodnenie, a preto s tvrdeniami žalovaného v otázke aplikácie § 330

Obchodného zákonníka na započítací úkon úpadcu zo dňa 14.08.2020 sa podľa § 387 ods. 3 CSP
vysporiada odvolací súd.

41. V konaní nebolo sporné, že úpadca pohľadávky proti pôvodnému veriteľovi započítaval úkonom
zo dňa 14.08.2020, označeným „Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom“, v ktorom
úkone definoval pohľadávky úpadcu proti pôvodnému veriteľovi tak, že: „Pohľadávky vo výške

298.796,64 Eur podľa priloženej zostavy, Pohľadávky celkom“, pričom priloženou prílohou bola listina
označená „Saldo“, definoval záväzky úpadcu voči pôvodnému veriteľovi tak, že „Záväzky vo výške
298.796,64 Eur podľa priloženej zostavy, Záväzky celkom“, pričom priloženou prílohou bola listina
označená „Neuhradené dodávateľské doklady“ a následne uviedol, že v súlade s ustanovením § 580
Občianskeho zákonníka si uplatňuje svoje právo na započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov

v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, t.j. 298.796,64 Eur.

42. Z úkonu jednostranného zápočtu úpadcu zo dňa 14.08.2020 je tak bez akýchkoľvek pochybností
zrejmá vôľa úpadcu započítať vzájomné pohľadávky vo výške 298.796,64 Eur, avšak ktorá konkrétna
pohľadávka proti ktorej konkrétnej pohľadávke má byť započítaná, v úkone započítania uvedené nie je.

43. Ustanovenie § 330 je v Obchodnom zákonníku systematicky zaradené pri úprave zániku záväzku v
rámci úpravy obchodných záväzkových vzťahov a rieši situácie, kedy ten istý dlžník má veriteľovi splniť
niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov. Zákonodarca potom
pre takýto prípad v ods. 1 všeobecne upravil, že je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom a ak

dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo a
v ods. 2 pre peňažné záväzky upravil, že sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak
dlžník neurčí inak. Odvolací súd však nesúhlasí s názorom žalovaného, že nakoľko úpadca priamo v
rámci Jednostranného zápočtu neurčil pohľadávky k započítaniu voči pôvodnému veriteľovi úpadcu,
automaticky nastúpila aplikácia zákonného pravidla podľa ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka,

a teda odvolací súd si neosvojuje názor žalovaného, že ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka
dopadá aj na zánik pohľadávok započítaním.

44. Odvolací súd predovšetkým udáva, že jedným zo základných princípov civilného sporového konania
jeajprincípprávnejistotydeklarovanývčlánku2ods.2CSP,podľaktoréhoprávnaistotajestav,vktorom

každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V systéme všeobecného
súdnictvaSlovenskejrepublikynajvyššousúdnouautoritoujeNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,ktorého
ustálená rozhodovacia prax je vyjadrená predovšetkým v jeho stanoviskách alebo rozhodnutiach, ktoré

sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky a do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté
v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali

(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017).

45.NajvyššísúdSRvrozhodnutísp.zn.5Obdo/9/2021zodňa24.05.2022uviedol:„...Aksúčasnestrana
kompenzujúca pri pluralite pohľadávok na oboch stranách, ktoré majú tvoriť predmet kompenzácie,
jednoznačným spôsobom ani neurčí, ktoré čiastkové peňažné sumy, proti ktorým pohľadávkam

započítava, teda aby bolo zistiteľné, kedy nastal stret ktorých konkrétnych pohľadávok (peňažných
súm), potom je potrebné považovať záver súdu o neurčitosti kompenzačného prejavu strany z hľadiska
hmotnoprávnej úpravy za opodstatnený. Nepochybná určiteľnosť okamihu stretu, t.j. vo výsledku zániku
vzájomných pohľadávok, je nevyhnutným predpokladom aj pre správne posúdenie zániku započítaním stýmitopohľadávkamispojenéhopríslušenstvauplatnenéhovoformeúrokov,resp.úrokovzomeškania.“.
Najvyššia súdna autorita v systéme všeobecného súdnictva si teda osvojila záver (názor) o neurčitosti
zápočtu, z ktorého pri pluralite vzájomných pohľadávok nie je zrejmé, ktoré pohľadávky a proti ktorým

pohľadávkam sa započítavajú.

46. Rovnaký záver k určitosti započítania za totožnej právnej úpravy ustanovenia § 37 ods. 1 a § 580
Občianskeho zákonníka vyslovil i Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 32Cdo/3082/2007
zo dňa 10.04.2008, v ktorom uviedol: „Dovolateľke je potrebné dať za pravdu, že zápočet žalobkyne

uvádzaný v listine zo dňa 14.01.2002 je neurčitý, a teda neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pretože z jeho obsahu nie je zrejmé, aké pohľadávky žalobkyne boli započítané voči
pohľadávke žalovanej vo výške 740.418,- Kč. ... Ak nie je zo zápočtu zrejmé, ktorá pohľadávka proti
ktorej je započítavaná, a v dôsledku toho ani to, ktoré vzájomne sa kryjúce pohľadávky zápočtom zanikli,
je nutné uzavrieť, že takýto úkon započítania je neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
neurčitosť (porovnaj napr. rozsudok Vrchního soudu v Prahe zo dňa 09.06.2003, sp. zn. 9Cmo 109/2003,

uverejnený v Soudní judikatuře seš. č. 2/2004, pod označením SJ 20/2004 a rozsudok Najvyššieho súdu
zo dňa 18.10.2005, sp. zn. 32Odo/1415/2004, v ktorom bolo judikované, že podmienkou, aby záväzok
mohol byť posudzovaný ako určitý, musí byť jednoznačne identifikovaný).“. Odvolací súd si je vedomý,
že rozhodnutia súdov iných štátov nespadajú pod ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít v kontexte čl. 2 CSP, avšak skutočnosť, že v civilnom sporom konaní vedenom podľa zákona č.

160/2015 Z. z. slovenské súdy majú rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie,
a teda skutočnosť, že pod ustálenú rozhodovaciu prax, v súlade s ktorou by malo byť aj v tejto súdenej
veci rozhodované, rozhodnutia súdov Českej republiky nepatria, neznamená, že pri interpretácii práva
a aplikovaní zákonov v totožnej právnej otázke nemôžu súdy Slovenskej republiky dospieť k rovnakých

právnym názorom a záverom ako dospeli aj súdy Českej republiky.

47. V konštatovanej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít síce nebola stranami produkovaná
obrana o aplikácii § 330 Obchodného zákonníka na započítací prejav, avšak odvolací súd nenachádza
dôvody, pre ktoré by v súdenej veci nemalo byť v súlade s touto ustálenou rozhodovacou praxou

rozhodované, resp. odvolací súd ani v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nevzhliada a nenachádza
žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné odkloniť sa od uvádzanej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu o absolútnej neplatnosti započítacieho úkonu z dôvodu neurčitosti, ak pri pluralite
vzájomných pohľadávok nie je zrejmé, ktoré pohľadávky a proti ktorým pohľadávkam sa započítavajú,
t.j. majú zaniknúť.

48. Odvolací súd je totiž toho právneho názoru, že aplikácia zákonného pravidla podľa § 330
Obchodného zákonníka sa uplatňuje iba v prípadoch reálne poskytnutých plnení, teda v situácii,
ak dlžník poskytne plnenie, ktoré nepostačuje na splnenie všetkých jeho záväzkov. Podľa právneho
názoru odvolacieho súdu poskytnutie plnenia znamená, že dlžník reálne poskytne veriteľovi finančné

prostriedky, pričom je irelevantné, či ich poskytne v hotovosti alebo plnením na účet, rozhodujúce je,
že k platbe, t.j. finančnému plneniu peňažného záväzku zo strany dlžníka došlo a že toto plnenie
nepostačuje na úhradu všetkých záväzkov dlžníka. Ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka potom
len upravuje, ktorý záväzok v takomto prípade zaniká, a teda je splnený. Aj keď započítanie predstavuje
náhradnú formu splnenia dlhu, pri zániku pohľadávky započítaním nedochádza k reálnemu poskytnutiu

plnenia, ale započítanie predstavuje právny konštrukt, ktorý simuluje pohyb vzájomných aktív a pasív
subjektov právnych vzťahov, pretože k žiadnemu reálnemu úbytku ani prírastku v majetkovej sfére
dlžníka a ani veriteľa vlastne nedochádza (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck,
2019, 2194 s.). Taktiež, pri inštitúte započítania náhradné plnenie je poskytované oboma stranami,

ktoré sú navzájom proti sebe v pozícii dlžníka a veriteľa a ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka
rieši situácie, kedy je plnenie poskytnuté len jednou stranou, t.j. dlžníkom. Pokiaľ potom prípadne
zákonodarca v ustanovení § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka použil pojem „sa započítava“ a pokiaľ
prípadne aj v právnej teórii ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka je označované ako „započítanie
plnení“, nie je možné tento pojem vykladať v zmysle inštitútu započítania, ale je nutné vykladať ho v tom

zmysle, že ak dlžníkom poskytnuté plnenie nepostačuje na úhradu všetkých jeho záväzkov, tak najskôr
je splnený úrok a potom je splnená istina, ak dlžník neurčí inak. Navyše, z argumentácie žalovaného
ani nie je zrejmé, prečo v prípade jednostranného započítania by plnenie malo byť „započítavané“ len
na istinu, keďže zákonná dispozícia ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka jednoznačneupravuje, že pri plnení peňažného záväzku sa započítava platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak
dlžníkneurčíinak,pričomvprípadeúpravyplneniapeňažnéhozáväzkuzákonodarcavustanovení§330
ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne použil pojem „platenie“, z čoho tiež vyplýva, že toto zákonné

ustanovenie sa aplikuje v situáciách, kedy poskytnutým plnením sú finančné prostriedky, a to či už v
hotovosti alebo na účet.

49. Potom, keďže z jednostranného započítacieho úkonu úpadcu zo dňa 14.08.2020 nie je zrejmé, ktorá
pohľadávka a v akej výške sa k započítaniu uplatňuje a proti ktorej pohľadávke a v akej výške, a teda

nie je z neho zrejmé, ktoré vzájomne sa kryjúce pohľadávky zanikli a keďže aplikácia ustanovenia §
330 Obchodného zákonníka nie je dôvodná pri započítacích prejavoch, pretože sa nejedná o situáciu,
že by dlžník poskytol veriteľovi plnenie, ktoré nestačí na splnenie všetkých záväzkov, odvolací súd
vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie, že jednostranný započítací úkon úpadcu zo dňa
14.08.2020 je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon pre neurčitosť,
v dôsledku čoho neobstojí popierací prejav žalovaného o zániku pohľadávky žalobcu pred vyhlásením

konkurzu na majetok úpadcu.

50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval aj tým, že od počiatku namieta, že zmluva o postúpení
pohľadávky žalobcovi predstavuje antidatovaný právny úkon ako výlučne účelovú obrannú reakciu na
Jednostranný zápočet úpadcu, takýto dôvod popretia pohľadávky žalobcu a z toho vyplývajúce právne

následky odvolací súd v popieracom úkone žalovaného zo dňa 04.02.2022 nenachádza. Účelom toho
súdneho konania ako konania incidenčného pritom bolo rozhodnúť o tom, či popierací prejav žalovaného
obstojí alebo nie, t.j. či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze.

51. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj proti
závislému výroku II. o náhrade trov konania a závislému výroku III. o náhrade trov odvolacieho konania,
avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalovaný osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum
napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého výroku II. a závislého výroku III.. V zmysle § 262 ods.

1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP), súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo však neznamená,
že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania, by
odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej
argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací súd viazaný a

limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom.

52. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku
II. o náhrade trov konania a závislom výroku III. o náhrade trov odvolacieho konania, o ktorých trovách

konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

54. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).