Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/225/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119201038
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1119201038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Živnostenské spoločenstvo
mesta Zvolen, so sídlom A. Hlinku 2568/33, 960 01 Zvolen, IČO: 00 628 778, právne zastúpený:
Petrasova Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kmeťovo námestie 2796/4, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 257 245 proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156,
právne zastúpený: Martin Pavle s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava -
mestská časť Staré mesto, IČO: 36 860 450, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.07.2017 pod číslom: I312021F46501, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-40Cb/22/2019-701 zo dňa 12.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-40Cb/22/2019-701 zo dňa
12.03.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č. k.
B1-40Cb/22/2019-701 zo dňa 12.03.2024 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté

rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: Živnostenské spoločenstvo mesta Zvolen, so sídlom: A. Hlinku
2568/33, 960 01 Zvolen, IČO: 00 628 778, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.07.2017 pod číslom:
I312021F46501, rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.), zamietol návrhy žalobcu
na prerušenie konania (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(výrok III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci podľa zákonných ustanovení § 137 písm. d) zákona č. 160/2015
Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“ alebo aj ako „CSP“).
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súd dňa
22.01.2019 žalobca navrhol, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 15.10.2018 od zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 28.07.2017
pod číslom: I312021F46501 (ďalej aj ako „odstúpenie od zmluvy“), je neplatné.
Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je občianskym združením, ktoré dňa 28.07.2017 uzatvorilo so

žalovaným zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorému predchádzalo úspešné
podanie a schválenie projektu „Živnostník alebo zamestnanec“. Projekt slúžil v období od 02.08.2017
až do 31.03.2018 k podporným činnostiam, ktoré žalobca vykonával prostredníctvom vlastných
zamestnancov a patrilo medzi ne vzdelávanie, mentoring a iné činnosti smerujúce k tomu, aby sa mladíľudia, ktorí boli vedení ako nezamestnaní, dokázali rozhodnúť, či sa zamestnajú, alebo s pomocou
pomoci na podporu podnikania dokážu uskutočniť podnikateľský plán, ktorý bol konzultovaný na týchto
školeniach. Mladí nezamestnaní sa vzdelávali v oblasti sociálneho zabezpečenia, právnych foriem

podnikania s dôrazom na zodpovednosť z toho vyplývajúcu, základné povinnosti a práva zamestnancov,
ale aj rozdiel medzi spotrebiteľským a iným postavením vo vzťahu k rôznym subjektom. Boli zároveň
vyškolení v oblasti daňových predpisov a sociálneho zabezpečenia. Súčasťou kurzov boli aj základy
počítačových znalostí a orientácia pri príprave cenových ponúk. Žalobca uviedol, že si riadne plnil
administratívne a iné správne predpoklady na plnenie lehôt a podávanie správ žalovanému ako aj

riadne predložil pracovné výkazy a zúčtoval pracovnoprávne odmeny školiteľov podľa platných právnych
predpisov. Po uplynutí ôsmich mesiacov po riadnej realizácii projektu, žalovaný aj napriek splneniu
všetkých administratívnych náležitostí, odstúpil od zmluvy dňa 15.10.2018. Odstúpenie od zmluvy
považoval žalobca na neplatné, nakoľko žalovaný tak urobil až po ukončení projektu a realizácii všetkých
aktivít, ku ktorým sa žalobca na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
zaviazal. Tvrdenia žalovaného, ktoré uviedol v odstúpení od zmluvy, boli v celom rozsahu vyvrátené a

v nadväznosti na plynutie času je možné považovať takéto konanie za konanie v rozpore s poctivým
obchodným stykom. Žalovaný sa takýmto postupom vyhýba úhrade všetkých skutočne vynaložených
výdavkov na projekt podľa výzvy _OP_LZ_DOP2016_2_1_1_02. Ku dňu podania žaloby predstavujú
výdavky na projekt sumu vo výške 61 372,90 eura, ktoré nie sú žalovaným uhradené a neexistuje ani
právny dôvod, na základe ktorého by nemali byť uhradené. Dôvody uvedené v odstúpení od zmluvy ako

podstatné porušenie zmluvy, žalobca považuje za samoúčelné a ničím nepodložené. Zistenia uvádzané
v odstúpení od zmluvy sú výlučne administratívnej povahy a nepoukazujú na žiadne pochybenie pri
samotnej realizácii projektu. Tvrdenie žalovaného, že postupuje procesne správne a mohol od zmluvy
odstúpiť, žalobca považoval za účelové tvrdenie, ktorým sa žalovaný chce zbaviť zodpovednosti za
rozhodovanie, že nezrovnalosť je len formálnej povahy bez skutočného alebo potenciálneho dopadu

kvôli tomu, aby sa žalovaný vyhol správnemu konaniu. Žalobca na záver zhrnul, že nesúhlasí s
odstúpením od zmluvy, nakoľko neporušil zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
podstatným spôsobom a teda, žalovaný od tejto zmluvy neplatne odstúpil. Mal za to, že žiadnym
spôsobom neporušil ustanovenia právnych predpisov ani zmluvné dojednania medzi ním a žalovaným.
Poukázal na to, že výklad a interpretácia podstatného porušenia zmluvy pri takom komplexnom plnení

nemôže byť posudzovaná podľa tzv. administratívnych pochybení, ak má byť zachovaný zmysel a účel
projektu. Žalovaný nie je viazaný len zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale aj
inými právnymi predpismi z oblasti poskytovania fondov podľa zákona o pomoci a zákona č. 523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zastával názor, že žalovaný
mal vychádzať pri posudzovaní projektu aj podľa svojich vlastných usmernení v súlade so zmluvou o

NFP, ktorá definuje tzv. „zmenu projektu“. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca žalobe vyhovieť.
Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.09.2020, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
nakoľko nie je opodstatnená tak z procesných ako aj z hmotnoprávnych dôvodov. V kontexte toho,
poukázal na zákonné ustanovenia explicitne v § 137 písm. d) CSP a nesplnenie podmienky - existencie
osobitného predpisu pri určení právnej skutočnosti, keďže v spore neexistuje osobitný predpis (zákon),

ktorý by žalobcovi umožňoval domáhať sa určenia v petite žaloby žiadanej právnej skutočnosti
(neplatnosti odstúpenia). Zároveň argumentoval, že žaloba tiež nie je prípustná ani podľa § 137 písm.
c) CSP, podľa ktorého možno žiadať len o určenie existencie práva, nie právnej skutočnosti, ako je tomu
v tomto konaní. Mal za to, že takéto určenie nemôže vytvoriť právny základ pre vyriešenie sporného
vzťahu, lebo v zásade by po ňom musela nasledovať ešte ďalšia žaloba na určenie existencie práva

vyplývajúceho z danej právnej skutočnosti, prípadne žaloba na plnenie. Preto na určenie právnych
skutočností (t. j. aj neplatnosti právnych úkonov) nie je daný naliehavý právny záujem, pretože takého
určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva a aj jej vyriešením sa právna
neistota neodstráni. Okrem toho žaloba je nedôvodná aj z hmotnoprávnej stránky, nakoľko odstúpenie
bolo platné a účinné. Zdôraznil, že skutkovo vymedzil a právne odôvodnil odstúpenie od zmluvy v

jeho texte, keď poukázal na príslušné ustanovenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku a zákona a poukázal na to, že ktorýkoľvek z uvedených dôvodov v odstúpení od zmluvy
sám osebe je dôvodom na odstúpenie od tejto zmluvy z jeho strany. Zastával názor, že uvedené
dôvody žalobca nijako nevyvrátil. Uviedol, že od zmluvy odstúpil bez zbytočného odkladu, keď čiastočné
podozrenia o porušeniach podmienok žalobcom získaval v marci 2018 (správy z kontroly na mieste),

následne v lete 2018 pri kontrole žiadosti o zúčtovanie zálohovej platby, ktorou žalobca dokladoval
použitie časti výdavkov, pričom najpodstatnejšie porušenia zistil v septembri 2018 v rámci vykonávania
systémovejkontrolydelegovanýchprávomocívykonávanýchriadiacimorgánom,ktorésatýkaliprojektov
realizovaných na základe výzvy (projekt žalobcu bol súčasťou kontrolnej vzorky). Žalovaný poukázalna protirečenie si žalobcu spočívajúcom v tvrdení, že došlo k ukončeniu realizácie projektu a na druhej
strane z jeho vyjadrení vyplýva, že žalovaný mal zistenia podstatných porušení žalobcom vyhodnotiť
ako „zmenu projektu“. Mal za to, že projekt logicky nie je možné meniť, keď je už zrealizovaný. Zároveň

žalobca ako prijímateľ má povinnosť oznámenia všetkých zmien projektu. Zdôraznil, že žalobca mal
sám iniciatívne požiadať o zmenu projektu a nie, že mu na dané porušenia podmienok zmluvy príde
poskytovateľ - žalovaný.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.10.2022. Podaním doručeným súdu dňa 26.09.2022 podal
žalobca návrh na odročenie pojednávania a návrh na prerušenie konania. Podaním doručeným súdu

dňa 27.04.2023 žalobca podal ďalší návrh na prerušenie tohto konania, ktorý odôvodnil tým, že podal
aj žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorá je vedená Krajským súdom v Bratislave pod
sp. zn. 8Sa/45/2023. Ďalej podal žalobca totožný návrh na prerušenie konania dňa 24.10.2023. Právna
zástupkyňa žalobcu podaním doručeným súdu dňa 29.02.2024 podala návrh na odročenie pojednávania
a zároveň návrh na prerušenie konania. Návrh na prerušenie konania žalobca zdôvodnil tým, že Správny
súd v Bratislave konanie vedené pod sp. zn. 8Sa/45/2023 zastavil, pretože je potrebné podať podnet na

prokuratúru, čo aj dňa 29.02.2024 učinil. Žalobca navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia príslušného
prokurátora.
Právny zástupca žalovaného sa vyjadril ku každému návrhu na prerušenie konania a pred otvorením
pojednávania dňa 12.03.2024 a súhrnne uviedol, že všetky návrhy na prerušenie konania považuje
za nedôvodné, pričom poukázal na obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení k návrhom žalobcu na

prerušenie konania.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi - zmluvou o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 28.07.2017 pod číslom: I312021F46501 vrátane
Všeobecných zmluvných podmienok a ďalších príloh k zmluve (ďalej aj ako „zmluva o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku“ alebo aj ako „zmluva“), odstúpením od zmluvy o poskytnutí

nenávratnéhofinančnéhopríspevkuzodňa15.10.2018,stanoviskomkzáverečnejmonitorovacejspráve
zo dňa 30.04.2018, vyjadrením k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorenej
k výzve DOP/OP ĽZ/2016/2.1.1/02, monitorovacou správou projektu zo dňa 16.02.2018, výzvou na
predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo dňa 13.12.2016 s názvom
výzvy „Nové alebo inovatívne programy na zlepšenie samozamestnania mladých ľudí,“ monitorovacou

správou projektu zo dňa 30.04.2018, zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa
28.07.2017, pracovnými výkazmi prijímateľa - Živnostenské spoločenstvo mesta Zvolen, pracovnou
zmluvou zo dňa 29.08.2017 uzatvorenou medzi žalobcom a Ing. C. D., prezenčnými listinami prijímateľa
- Živnostenské spoločenstvo mesta Zvolen, evidenciami práce s klientom, výzvou na predkladanie
žiadostí o nenávratný finančný príspevok, návrhom správy z kontroly, správou z finančnej kontroly na

mieste zo dňa 06.03.2018, podrobným harmonogramom aktivít projektu, rámcovým opisom pracovných
činnostíakvalifikačnýmipredpokladmi,návrhomsprávyzkontrolyzodňa27.03.2018,správouzkontroly
zo dňa 27.03.2018, fotodokumentáciou, žiadosťou o platbu - časť A ZO7613 a prílohou č. 1 k návrhu
správy z kontroly č. K-4/2017.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 28.07.2017 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku, ktorej predchádzalo schválenie projektu „Živnostník alebo
zamestnanec“. Nebolo sporné, že žalovaný od zmluvy odstúpil dňa 15.10.2018. Medzi stranami sporu
bolo sporné, či toto odstúpenie bolo platné a účinné.
V rozhodovanom spore išlo o právne posúdenie podanej žaloby s poukazom na ustanovenie § 137 písm.
d) CSP.

Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku a teda sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu.
Jednoznačne dospel k záveru, že sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm.
d) CSP, ktorej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu. Uvedenú rozhodovaciu
prax potvrdzujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. - 7Cdo/268/2019,

4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021, na ktoré súd prvej inštancie poukázal.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25.11.2020 bolo dokonca
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky ako judikát R 14/2021. Právny názor podľa ktorého, v zmysle novej právnej úpravy CSP
nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného

predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občiansko-právneho, ako aj obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie vzhľadom k vyššie uvedenému uviedol, že
v danej veci nevidí dôvod na odklon od uvedeného právneho názoru.Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v žalobe a ani dodatočne v priebehu konania
neoznačil žiaden osobitný predpis, podľa ktorého by sa mohol žalobou domáhať vyslovenia neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a ani v konaní nezistil, že by v

danom prípade takúto možnosť nejaký osobitný predpis pripúšťal.
K žalobcovmu tvrdeniu, že žalovaný sa vyhýba úhrade všetkých skutočne vynaložených výdavkov na
projekt podľa výzvy s tým, že výdavky na projekt predstavujú sumu vo výške 61 372,90 eura, ktoré nie
sú žalovaným uhradené a neexistuje ani právny dôvod, na základe ktorého by nemali byť uhradené,
súd prvej inštancie uviedol, že ak mal žalobca voči nemu pohľadávku titulom výdavkov na projekt, bola

v danom prípade namieste žaloba na plnenie, v rámci ktorej by sa súd musel prejudiciálne zaoberať
otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Navrhované
určenie neplatnosti odstúpenia od tejto zmluvy jednak nie je prípustné podľa § 137 písm. d) CSP, ale
je potrebné podotknúť a zdôrazniť, že by takéto prípadné určenie odstúpenia od zmluvy ani nevytvorilo
pevný základ pre právny vzťah strán sporu, práve naopak, viedlo by to k ďalšej žalobe na plnenie.
Zdôraznil, že strany sporu na pojednávaní dňa 12.03.2024 potvrdili, že na Okresnom súde Zvolen

prebieha pod sp. zn. 15Cb/25/2022 konanie o zaplatenie 49 337,07 eura s príslušenstvom, kde sa
žalovaný (v procesnom postavení žalobcu) domáha voči žalobcovi (v procesnom postavení žalovaného)
vrátenia poskytnutého finančného príspevku titulom odstúpenia od zmluvy, ktorá je predmetom tohto
sporu. V označenej žalobe na plnenie sa teda súd bude prejudiciálne zaoberať platnosťou odstúpenia
od zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené, dospel súd prvej inštancie k záveru, že určovacia žaloba

v tomto prípade nie je vhodným prostriedkom na odstránenie spornosti práv medzi stranami sporu, a
preto žalobu zamietol (výrok I.).

Ďalej súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcu na prerušenie konania (výrok II.), nakoľko dospel k

záveru, že ide o nevhodný procesný prostriedok, ktorý by pri aplikácii viedol k neúčelnému predĺženiu
konania, nakoľko všetky skutkové a právne otázky si vie súd vyriešiť sám nezávisle od iného konania
(sp. zn. 20C/6/2019) a tiež v žiadnom prípade neprebieha také správne konanie (sp. zn. 18Sa/4/2024),
v ktorom by sa riešila otázka, ktorú súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť.

O trovách konania (výrok III.) rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a §
262 ods. 2 CSP tak, že ich náhradu priznal v spore úspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal odvolanie zo dňa 08.04.2024, ktoré bolo súdu prvej

inštancie doručené dňa 17.04.2024 v zákonnej lehote na podanie odvolania a navrhol, aby rozhodol vo
veci samej rozsudkom, tak, že odstúpenie od zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku uzatvorenej
dňa 15.10.2018 je neplatné.
Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b)), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d)), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e)), že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)) a zdôraznil, že
určenia neplatnosti sa žalobca domáhal podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP a nie podľa § 137 písm.

d) CSP ako súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil.
Žalobca argumentoval že zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku znamenala
poskytnutie nenávratného finančného príspevku na refundáciu mzdových výdavkov, paušálnej sadzby
na ostatné výdavky projektu a ostatné spôsoby paušálneho financovania - mzda tútora (hrubá mzda),
výdavok má prepojenie na vzdelávanie (teoretické, praktické a tvorba podnikateľského plánu), 5 osôb,

822 eur mesačne, 7 mesiacov a mzda lektora (hrubá mzda), výdavok má prepojenie s hlavnou aktivitou
-príprava na začatie podnikania a pomoc pre mladých ľudí, 15, 54 eur/hod., 4 500 hodín spolu za
projekt). Poukázal na to, že žalovaný nezriadil žiadne zabezpečenie pohľadávky podľa článku 13 bodu
1 tejto zmluvy. Vychádzajúc z predpokladu, že na predmetnú vec je potrebné primerane aplikovať § 77
zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákonník práce“),

podľa ktorého, ak sa jedná o mzdový nárok, je potrebné sa domáhať žalobou o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy na súde, ktorý rozhodne medzitýmnym rozhodnutím. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/11/2017 zo dňa 27.11.2018, v ktorom
ako odvolací preskúmaval rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 5Cb/12/2014-258 z 18.05.2017.Paralely s prejednávanou vecou žalobca videl v tom, že odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo zaslané,
bolo podpísané neoprávnenou osobou (v tomto súdnom konaní, agentúrou, ktorá projekty kontrolovala
z hľadiska oprávnenosti výdavkov, avšak, nepredstavovala ústredný orgán štátnej správy, ktorý mal

zabezpečiť súčinnosť s iným orgánmi štátnej správy), porušenie obchodného tajomstva (v tomto konaní
zmena harmonogramu a nenahlásenie zmeny miesta školenia), o namietaných porušeniach zmluvy sa
dozvedel už rok a pol pred zaslaním odstúpenia od zmluvy, žalobkyňa chcela pokračovať v spolupráci a
plniť svoje povinnosti zo zmluvy (v tomto súdnom konaní, žalobca chcel predložiť žiadosti o zúčtovanie
a riešiť spoluprácu s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny tak, aby mohol viesť školenia a tréningy

evidovaných nezamestnaných).
Žalobca namietal, že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem, ktorý podľa neho vyplýva
z opísaného skutkového a právneho stavu a žalovaným potvrdeným v písomnom vyjadrení a to, že
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredný orgán štátnej správy, ktorý
je delegovaný právnymi aktmi EÚ na implementáciu záväzných politík EÚ, že žalobca pri uskutočňovaní
projektu priamo implementoval ciele a opatrenia, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky nebolo spôsobilé samostatne a odborne riešiť na účel implementácie právneho
aktu EÚ, že žalobca doručil dňa 30.01.2018 žiadosť o súčinnosť pri súbehu dvoch projektov, ktoré mali
podobnú náplň, že žalobca doručil dňa 30.01.2018 žiadosť o súčinnosť pri súbehu dvoch projektov,
ktoré mali podobnú náplň, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nie je
spôsobilé preukázať v akom rozsahu si uplatnilo oprávnené výdavky voči Európskej komisii z titulu

realizácie politík EÚ, že výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok bola určená
pre kategórie žiadateľov, ktorí nie sú priamo napojené na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky a nemajú možnosť ovplyvniť konanie jednotlivých Úradov práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky a že advokát žalovaného poskytoval právne služby v tejto oblasti už do
roku 2012, kedy podľa údajov z centrálneho registra zmlúv mal uzatvorenú prvú zmluvu o poskytovaní

právnych služieb, ktorá trvá až ku dnešnému dňu. Podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa
01.08.2022 sa má celkový pridelený objem peňažných prostriedkov vo výške 379 260 eur minúť do 3
rokov alebo do vyčerpania tejto maximálnej odmeny, pričom advokát si účtuje 98 eur/hod.
Žalobca mal za to, že odstúpenie zo dňa 15.10.2018 od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, je neplatné v celom rozsahu a je potrebné, aby žalovaný preukázal oprávnenosť výdavkov,

ktorésiuplatnilvočiEurópskejkomisiipodľačlánku88anasl.nariadeniaEurópskehoparlamentuaRady
(EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25.10.2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný
rozpočet EÚ, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 v znení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa
vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. lCdo/246/2019 z 24.11.2020 a zdôraznil, že v tomto konaní sú žalované všetky nároky
žalobcu, pretože bez meritórneho rozhodnutia o oprávnenosti výdavkov nie je možné nárok žalobcu
preskúmať.
Ďalej žalobca uviedol, že právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný
a teda naliehavý. Uviedol, že naliehavosť ako základný aspekt preukázania dôvodnosti určovacej žaloby

(§ 130 písm. c) CSP, spočívalo v konaní žalovaného, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy až po tom,
čo mu odovzdal záverečnú správu o ukončení projektu tzv. monitorovacej správy zo dňa 31.03.2018,
mu doručil odstúpenie od zmluvy dňa 15.10.2018. Zdôraznil, že samotný žalovaný nereagoval na jeho
výzvu o súčinnosť pri plnení predmetnej zmluvy a neoznámil plnenie vlastnými orgánmi z titulu prevzatia
jeho cieľovej skupiny, ako to oznámil žalovanému vo svojej žiadosti o súčinnosť zo dňa 29.01.2018.

Uvedené je v rozpore nielen so všeobecnou právnou zásadou, podľa ktorej ide o zrejmé šikanózne
konanie ústredného orgánu štátnej správy a jej priamo riadenej organizácie, ale najmä v rozpore s
ustanovením § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje, že: „Oprávnená strana nemôže
odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie
bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.“ Ďalej namietal, že žalovaný porušil aj zmluvu o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku a jej článok 9 bod 4 písm. e) prvá veta: „V prípade Podstatného
porušenia zmluvy o poskytnutí NFP je zmluvná strana oprávnená od zmluvy o poskytnutí NFP odstúpiť
bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o tomto porušení dozvedela.“ Tieto skutočnosti boli v konaní
preukázané a nikdy neboli zo strany žalovaného namietané. Z tohto dôvodu mu nie je zrejmé, akým
spôsobom dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je daná naliehavosť právnej veci a jej absencia

zakladá nemožnosť vec preskúmať.

Zároveň žalobca zdôraznil, že naliehavý právny záujem o určenie právneho vzťahuje v zmysle ustálenej
súdnej praxe i teórie daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kdeby sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Naliehavý právny záujem je tiež daný
vtedy, ak sa dá objektívne odstrániť stav právnej neistoty alebo ohrozenia žalobcovho práva. Právny
záujem na neplatnosti odstúpenia od zmluvy je daný aj povahou odstúpenia od zmluvy, ktorá nebola

zabezpečená odstránením konfliktu záujmov na určení podstatného porušenia zmluvy podľa § 345
Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje, že: „Ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia
zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy“, ak by podľa tvrdení
žalovaného došlo k takému porušeniu zmluvy, že by žalobca na plnení zmluvy netrval, nepredkladal
by monitorovaciu správu dňa 31.03.2018. žalobca projekt implementoval podľa záväznej výzvy a

zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, a predpokladal, že žalovaný bude postupovať
podľa bodu 3.6 zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku: „Na kontrolu a vládny audit
použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny
sa vzťahuje režim upravený v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, v právnych
predpisoch Slovenskej republiky a v právnych aktoch EÚ (najmä v zákone o príspevku z EŠIF, v zákone
o rozpočtových pravidlách, a v zákone o finančnej kontrole a audite). Prijímateľ sa súčasne zaväzuje

počas platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku dodržiavať všetky
predpisy a právne dokumenty uvedené v ods. 3.3 tohto článku.“ zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku ani neupravuje odstúpenie od zmluvy, ale odkazuje vo všeobecnosti na úpravu
Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že
došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, keďže v konaní preukázal, že oznámil žalovanému v žiadosti o

súčinnosť zo dňa 29.01.2018 neprípustnosť a neoprávnenosť započítania konkrétnych fyzických osôb,
ktoré mali byť cieľovou skupinou v rámci projektu riadenom žalovaným. Poukázal na to, že žalovaný
sa vyjadril až po doručení žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy t. j. takmer rok a pol po
skončení projektu dňa 03.10.2019 v odpovedi na sťažnosť a v tomto súdnom konaní sa vôbec nevyjadril
ani nenavrhol výsluch svedkov.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.05.2024 a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
Vo vyjadrení poukázal, že žalobca v odvolaní nepreukázal naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365
písm. b), d) e) a f) a odvolanie ani nemá náležitosti podľa § 363, čo zakladá dôvod na odmietnutie

odvolania podľa § 386 CSP.
Žalovaný mal za to, že žalobca v odvolaní neuviedol jasný odvolací dôvod a v ďalšom sa sústredil na
stručné zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožnil. Uviedol, že je zrejmé,
žežalobcasadomáhalurčenianeplatnostiprávnehoúkonu(odstúpenia),ktorýjeprávnouskutočnosťou.
Malzato,žeurčenieexistencieprávnejskutočnosti,nieprávnehovzťahualeboprávarozhodnutímsúdu,

prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu.
Žaloba,ktorousažalobcadomáhaloznačenéhourčenia,nespĺňapredpokladyžalobynaurčenie,lebosa
netýka existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ani nemá oporu v platnom práve. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2007, sp. zn.
4Cdo/231/2006. Aktuálna zákonná úprava (oproti pôvodnej v OSP, z ktorej vychádza citovaný judikát),

podmienku existencie osobitného predpisu (zákona) pri určení právnej skutočnosti explicitne uvádza v §
137 písm. d) CSP. V tunajšom konaní neexistuje osobitný predpis (zákon), ktorý by umožňoval žalobcovi
domáhať sa určenia v petite žaloby žiadanej právnej skutočnosti (neplatnosti odstúpenia) a domáhať sa
určenia právnej skutočnosti možno, iba ak to osobitný zákon výslovne pripúšťa.
K tvrdeniu žalobcu, že na vec je potrebné aplikovať ustanovenie § 77 zákonníka práce, podľa ktorého, ak

ide o mzdový nárok je potrebné domáhať sa žalobou o určenie neplatnosti na súde, žalovaný uviedol, že
žalobca v zásade ani nevie, aký právny nárok mu vyplýva zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, pričom druh nároku je zrejmý už zo samotného názvu zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, t. j. nejedná sa o zmluvu, na základe ktorej by žalobcovi prislúchal mzdový nárok
a na základe ktorého, by tak mohol odkázať na osobitný predpis § 77 zákonníka práce.

Odmietol argumentáciu žalobcu v odvolaní, že žaloba v tunajšom konaní je žalobou v zmysle § 137
c) CSP, pričom údajne preukázal aj naliehavý právny záujem. Zdôraznil, že určovacia žaloba nie je
právnym prostriedkom, ktorým by bolo možné brániť domnelé právo žalobcu najúčinnejšie a zároveň
ani nie sú splnené podmienky pre použitie tohto druhu žaloby. V zmysle § 137 c) CSP možno žiadať len
o určenie existencie práva, nie však právnej skutočnosti (úkonu odstúpenia), keby sa jednalo o žalobu

v zmysle § 137 c) CSP na určenie existencie práva (čo nie je prípad tunajšieho konania), takéto určenie
by malo vytvoriť právny základ pre vyriešenie sporného vzťahu, ale v prejednávanej veci by žalobca
musel podať ešte ďalšiu žalobu na určenie existencie práva vyplývajúceho z danej právnej skutočnosti,
prípadne žalobu na plnenie. Preto na určení právnych skutočností (t. j. aj neplatnosti právnych úkonov)nie je daný naliehavý právny záujem, pretože takéto určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu
k existencii práva a jej vyriešením sa právna neistota neodstráni.
K hmotnoprávnym aspektom nedôvodnosti žaloby, žalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia

zo dňa 28.09.2020.
Záverom žalovaný zhrnul, že odvolanie žalobcu považuje za zmätočné aj tým, že žalobca uviedol, že
v tomto konaní „žaluje všetky nároky žalobcu, pretože bez meritórneho rozhodnutia o oprávnenosti
výdavkov nie je možné nárok žalobcu preskúmať“. Zdôraznil, že okrem samotnej zmätočnosti, sú tieto
vyjadrenia žalobcu aj neurčité a samotné odvolanie nespĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP. Poukázal

na to, že žalobca v odvolaní neuviedol najmä, v akom rozsahu (t. j. aký výrok/výroky) rozsudku súdu
prvej inštancie napáda a čoho sa v zásade domáha (potvrdenie rozhodnutia, zrušenie rozhodnutia a
vrátenie veci súdu prvej inštancie).
6. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.05.2024, sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.07.2024 s tým,
že odkazoval na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 7Cdo/268/20l9, 4Obdo/
l56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021 podľa ktorej, naliehavý právny záujem o určenie

právneho vzťahu je v zmysle ustálenej súdnej praxe i teórie daný tam, kde by bez toho určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo, kde by sa bez toho určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Poukázal na to, že žalovaný sa vyhýba správnemu konaniu alebo ako akomkoľvek usmerneniu vo veci
riadenia projektov financovaných z finančných prostriedkov EÚ. Uviedol, že inicioval konanie podľa §
242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov - žalobu proti

nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože v rozpore s § 20 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej
kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, žalovaný
nevydal žiadne rozhodnutie ani nekonal o finančnej kontrole.
S poukazom na vyššie uvedené, žalobca navrhol, aby odvolací súd postupom v súlade s ustanovením
§ 389 a nasl. CSP, žalobe vyhovel.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.09.2024, ktorý vo vyjadrení odkázal
na svoje doterajšie podania a k vyjadreniu žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôvodné a zmätočné
a že žalobca pokračuje zavádzajúcej interpretácii argumentácie žalovaného a odôvodnenia rozsudku,
čím sa snaží vyvolať dojem jeho vadnosti. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poskytol dostatočne

vyčerpávajúci, jasný a výstižný právny výklad k podstatným skutkovým tvrdeniam, právnym argumentom
strán, ako aj preukázaným skutočnostiam a vykonaným dôkazom, pričom toto svoje vysvetlenie doplnil
v niektorých častiach aj o logický výklad, na základe čoho bolo odôvodnenie rozsudku dôkladné a
presvedčivé.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v

zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
9. Podľa § 137 písm. c) CSP, určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
10. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 379 CSP písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
13. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
14. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo

výroku vecne správne.
16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého

rozsudku.
18. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 1 CSP) uvedených v
odvolanížalobcuvočinapadnutémurozsudku,apretosaobmedzillennaskonštatovaniejehosprávnostia vyjadril sa len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP),
pričomnazdôrazneniejehosprávnostivodôvodnenítohtorozhodnutiapoukázalnaniektoréskutočnosti.
19. K odvolacej námietke žalobcu, že sa žalobou domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy

podľa ustanovenia § 137 písm. c) a že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem, ktorý podľa
neho vyplýva z opísaného skutkového a právneho stavu a žalovaným potvrdeným v písomnom vyjadrení
a to, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredný orgán štátnej
správy, ktorý je delegovaný právnymi aktmi EÚ na implementáciu záväzných politík EÚ, že žalobca pri
uskutočňovaní projektu priamo implementoval ciele a opatrenia, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky nebolo spôsobilé samostatne a odborne riešiť na účel implementácie
právneho aktu EÚ, že žalobca doručil dňa 30.01.2018 žiadosť o súčinnosť pri súbehu dvoch projektov,
ktoré mali podobnú náplň, že žalobca doručil dňa 30.01.2018 žiadosť o súčinnosť pri súbehu dvoch
projektov, ktoré mali podobnú náplň, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
nie je spôsobilé preukázať, v akom rozsahu si uplatnilo oprávnené výdavky voči Európskej komisii z titulu
realizácie politík EÚ, že výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok bola určená

pre kategórie žiadateľov, ktorí nie sú priamo napojené na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky a nemajú možnosť ovplyvniť konanie jednotlivých Úradov práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky a že advokát žalovaného poskytoval právne služby v tejto oblasti už do
roku 2012, kedy podľa údajov z centrálneho registra zmlúv mal uzatvorenú prvú zmluvu o poskytovaní
právnych služieb, ktorá trvá až ku dnešnému dňu s tým, že podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb

zo dňa 01.08.2022 sa má celkový pridelený objem peňažných prostriedkov vo výške 379 260 eur minúť
do 3 rokov alebo do vyčerpania tejto maximálnej odmeny, pričom advokát si účtuje 98 eur/hod., odvolací
súd uvádza, že podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa

§ 137 písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu jednou zo zákonných podmienok
konania. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu
neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie
povinnosti“. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/56/2009).

Onaliehavýprávnyzáujemnaopaknemôžeísťvtedy,keďurčovaciažalobaniejespôsobilýmprocesným
nástrojom ochrany práva. Ide najmä o prípady, kedy sa právne postavenie žalobcu požadovaným
určením nezmení, keď sa stav právnej neistoty neodstráni, resp. sa ešte viac umocní a nastolí
priestor na ďalšie súdne spory, ako aj stav, kedy nie sú účastníkmi súdneho konania všetci účastníci
hmotným právom vymedzeného vzťahu. Vtedy ide o nedostatok vecnej legitimácie účastníkov (aktívnej

alebo pasívnej). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je procesne
prípustným nástrojom na ochranu práva a súd takýto návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom
veci.Zákonnádikcia§137písm.c)CSPvyžadujenapodanieurčovacejžalobynaliehavýprávnyzáujem,
ktorý je nevyhnutnou podmienkou pre jej úspešnosť. K uvedenému sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo dňa 06.10.2017, ktorý uviedol, že: „Ak všeobecné súdy

postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru
o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu
ďalšieho účastníka konania.“
Nazákladeuvedeného,odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievecsprávneprávneposúdil,
že podaná žaloba nemá účel určovacej žaloby (§ 137 písm. c) CSP), ktorá má byť zameraná na to, či

tu právo určitej osoby je, alebo nie je.
V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd dodáva, že na určení právnych skutočností (t. j. aj
neplatnosti právnych úkonov) nie je daný naliehavý právny záujem, pretože takéto určenie má povahu
len predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva a jej vyriešením sa právna neistota neodstráni.

Ďalej odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil podanú
žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Podľa citovaného ustanovenia žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z obsahu žaloby je
jednoznačné a k takémuto názoru dospel aj súd prvej inštancie, že žalobca sa žalobou domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,

ktorý je právnou skutočnosťou a teda v danom prípade sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti
podľa § 137 písm. d) CSP, ktorej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu. Uvedenú
rozhodovaciu prax potvrdzujú rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. -
7Cdo/268/2019 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutísúdov Slovenskej republiky ako judikát R 14/2021), 4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021,
9Cdo/7/2021), na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie a ktoré prijali stanovisko,
že v zmysle novej právnej úpravy CSP nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej

skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného predpisu (k tomu viď aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky - sp. zn. 4Cdo/17/2019 z 29.01.2020 - bod 17. odôvodnenia, a sp. zn. 9Cdo/7/2021
zo 14.04.2021 - bod 18.1. odôvodnenia).
Pokiaľ ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné
zohľadniť tú skutočnosť, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi

skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že
právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri
určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v
prítomnosti. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej
skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré
je „podobné“ právnemu úkonu. Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva

logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom
je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na
neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa
postačí dovolať bez ingerencie súdu“ [k tomu viď aj TOMAŠOVIČ, M., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ,
S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 505 - 506]. Z uvedeného vyplýva, že záujmom zákonodarcu bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
Z obsahu súdneho spisu nebolo v konaní preukázané, že žalobca v žalobe a ani dodatočne v priebehu
konania neoznačil žiaden osobitný predpis, podľa ktorého by sa mohol žalobou domáhať vyslovenia

neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a ani v konaní
nezistil, že by v danom prípade takúto možnosť nejaký osobitný predpis pripúšťal. Žalobca síce v
odvolaní poukázal na ustanovenie § 77 zákonníka práce, v zmysle ktorého, ak ide o mzdový nárok je
potrebné domáhať sa žalobou o určenie neplatnosti na súde, avšak jeho súvis so zmluvou o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku v žiadnom smere neosvedčil a zo zákona, predmetnej zmluvy,

či samotného odstúpenia, pracovnoprávny vzťah, na ktorý by bolo možné zákonník práce použiť,
nevyplýva. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a to, že predmetná žaloba (§
137 písm. d) CSP) je z vyššie uvedených dôvodov procesne neprípustná.
V kontexte vyššie uvedeného, odvolací súd zdôrazňuje, že vyslovenie záveru, či je žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu procesne prípustná, je vecou súdu a jedná sa o vyhodnotenie základných

procesných podmienok pre vecné rozhodnutie súdu. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa §
137 písm. c) CSP alebo podľa § 137 písm. d) CSP, je nutné sa zaoberať otázkou z akého právneho
vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok (t. j. predmet konania), následne tento
vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom
zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť

vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho
vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych
otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby, právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj
pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho
však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením

nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu
uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu
žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je
tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah
právneho vzťahu (viď rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/120/2017). Inak povedané predmet konania (resp. obsah

žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami
- opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja
možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento
petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý
obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Odhliadnuc však od samotnej podstaty sporu, je

potrebné, aby žalobca splnil procesné podmienky, bez preukázania ktorých súd nemôže vo veci samej
konať.
Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.20. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a odňal mu tak možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza,
že nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o procesnej neprípustnosti podanej žaloby, nebolo

potrebné vykonávať dokazovanie vo veci samej t. j. aby súčasne preskúmaval žalobu z vecnej stránky
tzn., z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal a akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade určovacích žalôb, ak súd rozhoduje o zamietnutí žaloby
z procesných dôvodov nie je povinnosťou súdu uviesť, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadi, čo by bolo významné, ak by posudzoval podanú určovaciu žalobu z

vecnej stránky (k tomu viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/22/2017
z 31.05.2017 ako aj naň nadväzujúce uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
571/2017 z 15.11.2017). Odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej judikatúry nevykonanie niektorého
z navrhovaných dôkazov bez ďalších relevantných skutočností nezakladá tzv. zmätočnostnú vadu v
procesnom postupe odvolacieho súdu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu a nie strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v
odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a ani akými
dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil, keďže by to bolo vzhľadom na vyššie uvedené právne závery
nadbytočné. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

21. Odvolací súd k poukazu žalobcu na rozhodnutia rôznych krajských súdov vo vzťahu k prejednávanej
veci uvádza, že za ustálenú judikatúru sa považujú rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, a to najmä
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré obsahujú zásadné
právne závery a výklad právnych noriem.
„Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo

rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto

názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. (citované z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu
SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017). Odvolací súd sa preto predmetnými rozhodnutiami
nezaoberal, a to aj vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.
22. S poukazom na to, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani

nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle §
380 CSP dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil
aj správny právny záver, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.
23. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď

na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania žalovaného, rozhodne súdny úradník
súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§

447 písm. d/ a e/ CSP).