Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120313322
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120313322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: LexCreditor k. s., Laurinská 3/
A, Bratislava, IČO: 47 245 913, správca konkurznej podstaty úpadcu: Silicon Reality, s. r. o. v likvidácii,
Palárikova 31, Bratislava, IČO: 31 697 780, zastúpeného: SMOLAK HLAVATÁ advokátska kancelária s.
r. o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému: Z. D., E.. XX.X.XXXX, B. XXXX/XX,
I., o zaplatenie 109.989,32 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.
k. B1-22C/54/2021-248, zo dňa 23.6.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v rámci upomínacieho konania vedeného na
Okresnom súde Banská Bystrica návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal proti žalovanému
zaplatenia 109.989,32 eura titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaný v dňoch
od 23.11.2000 do 27.2.2001 v Bratislave, predovšetkým v hoteloch Danube, Bratislava, Devín a
Fórum, vystupujúc ako zástupca spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o.,

po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky, vylákal
od zástupcu spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. finančné prostriedky, a to pod prísľubom, že uvedenej
spoločnosti zabezpečí úver vo výške 1,5 milióna USD. Žalovaný 30.12.2000 vylákal od predmetnej
spoločnosti 3.690,- USD ako poplatok na vyhotovenie finančnej analýzy a posúdenia verifikácie
podnikateľského plánu, dňa 23.11.2000 vylákal 7.500,- USD ako poplatok v zmysle mandátnej zmluvy,
následne získal 41.351,- USD ako poplatky určené pre garanta úveru, sumu vo výške 2.428,- USD ako
províziu, sumu vo výške 2.610,- USD a sumu 235.000,- Sk ako poplatok za účelom prevodu úveru na

spoločnosť Silicon Reality, s.r.o. a nakoniec finančné prostriedky vo výške 70.000,- ATS za urýchlenie
prevodu úveru a finančné prostriedky vo výške 150.000,- Sk. Tvrdil, že žalovaný nikdy nemal v úmysle
reálne zabezpečiť dojednaný úver, a preto bola spoločnosti Silicon Reality s.r.o. spôsobená škoda vo
výške 109.989,32 eura. Zo strany spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. prišlo k uplatneniu nároku na náhradu
škody v uvedenej výške v rámci trestného konania voči žalovanému vedeného na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 4T/42/2013 s tým, že hoci žalovaný bol odsúdený, spoločnosť Silicon Reality,
s.r.o. bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019 (bod 9.1 rozsudku) uznaný vinným okrem iného pre pokračovací trestnýčin podvodu spolupáchateľstvom, pretože od spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. vylákal spolu s pánom D.
Z. W. W. (ako zástupcovia spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o.) v období od
23.11.2000 do 27.2.2001 finančné prostriedky v celkovej výške 109.989,32 eura za účelom vybavenia

úveru,ktorývšaknikdynemalivúmyslezrealizovať.Poškodenáspoločnosťsiuplatnilanároknanáhradu
škody v trestnom konaní, so svojím nárokom však bola odkázaná na civilné konanie. Medzi stranami
nebolo sporné, že spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. bola úmyselným trestným činom spôsobená škoda v
žalovanej sume, ani skutočnosť, že žalovaný bol za trestný čin podvodu odsúdený. Žalovaný v priebehu
konania vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že okrem 10-ročnej objektívnej premlčacej doby je nutné

skúmať aj plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá s poukazom na zápisnice o výsluchu
svedkov - konateľov spoločnosti, podľa neho uplynula ešte v roku 2004. Zároveň nesúhlasil ani s
označením žalovaného, keď mal za to, že v čase spáchania skutku jednak vystupoval v mene právnickej
osoby - spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o., jednak finančné prostriedky od
konateľov spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. nikdy neprevzal.

3. V prvom rade súd prvej inštancie posúdil vznesenú námietku premlčania. Žalobca bol totiž názoru, že
nárok na náhradu škody bol uplatnený v adhéznom konaní riadne a včas v rámci 10-ročnej objektívnej
premlčacej doby, a to najneskôr v roku 2008 s tým, že počas trestného konania premlčacia doba
spočívala. Zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného O.. O. T. zo dňa 29.4.2008 (bod 9.4 rozsudku)
preukázal, že nárok na náhradu škody v žalovanej sume bol uplatnený 29.4.2008. Tvrdil, že sa

poškodená spoločnosť, za ktorú v tom čase už konal správca konkurznej podstaty, dozvedela o tom, kto
zodpovedá za škodu a v akej výške, až v uvedený deň. Tiež mal za to, že sa poškodená spoločnosť
mohla hypoteticky dozvedieť o škode až v roku 2003, kedy však na majetok spoločnosti bol vyhlásený
konkurz.

4. Súd prvej inštancie ozrejmil, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého
súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania
spôsobujezániksúdnejvymáhateľnosti(nároku),vdôsledkučohosúdpremlčanéprávonemôžepriznať.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v

primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej
osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým spôsobiť, že oprávnená osoba sa už nemôže s
úspechom domáhať na súde svojho práva. Tým, že oprávnená osoba vznesie námietku premlčania,

vykonáva toto svoje oprávnenie.

5. Občiansky zákonník pri práve na náhradu škody podľa ustanovenia § 106 rozoznáva kratšiu
subjektívnuadlhšiuobjektívnupremlčaciudobu,ktoréjenevyhnutnérozlišovať,atonielenzhľadiskaich
začiatku, či dĺžky, ale aj ich vzájomného vzťahu. Subjektívna premlčacia doba je v zmysle Občianskeho

zákonníka dvojročná, teda právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedeloškodeaotom,ktozaňuzodpovedá.Dozvedieťsaoškodeznamenázistiťskutkovéokolnosti,
z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne i jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne
výšku škody v peniazoch), pričom nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne
(rozhodnutieNajvyššiehosúduČSRz23.6.1981,č.j.1Cz18/81).Počiatoksubjektívnejpremlčacejdoby

u práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť
o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený
zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to,
aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 28.2.2011, sp. zn. 4 Cdo 152/2010). Objektívna premlčacia doba je v prípade

úmyselne spôsobenej škody desaťročná, t. j. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt
môže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr v posledný deň 10-ročnej objektívnej premlčacej doby,
avšak zároveň najneskôr v posledný deň 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá však nemôže
uplynúť neskôr ako objektívna premlčacia doba. Ak časové okamihy začiatku plynutia subjektívnej a

objektívnej premlčacej doby sú totožné, potom sa právo poškodeného premlčí už márnym uplynutím
subjektívnej premlčacej doby, a to bez ohľadu na zvyšok objektívnej premlčacej doby. Vzájomný vzťah
premlčacích dôb je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad, ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedelo škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v
ustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo,
aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia

doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2010, sp. zn. 1 Cdo
82/2009).

6. Z listinných dôkazov - zápisníc o výsluchu svedkov - konateľov poškodenej spoločnosti Silicon Reality,
s.r.o. a výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti (odsek 9.2, odsek 9.3 a odsek 9.7 rozsudku)

súd prvej inštancie zistil, že obaja konatelia U.. Š. W. U.. L. zhodne potvrdili, že už v roku 2002 mali
vedomosť o tom, že sumu peňazí, ktorú žalovanému a jeho spoločníkovi odovzdali, nedostanú naspäť,
resp. úver, na vybavenie ktorého peniaze odovzdali, im nebude poskytnutý. Rovnako mali vedomosť o
trestnom stíhaní pána W. a zvažovali aj podanie trestného oznámenia. Rozhodli sa radšej podať návrh
na likvidáciu spoločnosti a následne veritelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka - spoločnosti
Silicon Reality, s.r.o.. Uvedené tvrdenia mal súd prvej inštancie za preukázané aj z výpisu z obchodného

registra, z ktorého vyplýva, že o zrušení spoločnosti bolo rozhodnuté 15.8.2002 a obchodné meno s
dodatkom „v likvidácii“ spoločnosť používa od 7.7.2003, kedy bol ako likvidátor zapísaný konateľ tejto
spoločnosti - U.. M. Š., T... Konkurz na majetok dlžníka Silicon Reality, s.r.o. v likvidácii bol vyhlásený
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K/37/03 zo dňa 2.11.2004, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 30.11.2004. Z týchto skutočností považoval súd prvej inštancie za zrejmé a preukázané,

že poškodená spoločnosť nadobudla vedomosť o tom, že vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá už v
roku 2002, a to v čase rozhodnutia o zrušení spoločnosti, a nie v roku 2003, resp. 2008, ako tvrdil
žalobca. Žalobca na preukázanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby nepredložil žiadny
dôkaz, nevyvrátil tak tvrdenie žalovaného o uplynutí subjektívnej premlčacej doby ešte pred rokom
2008. Medzi stranami nebolo sporné, že v trestnom konaní poškodená spoločnosť uplatnila nárok na

náhraduškodyvkonkrétnejvýškeaždňa29.4.2008,t.j.sícepočasplynutiaobjektívnejpremlčacejdoby,
ale po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný vzniesol námietku premlčania ešte pri prvom
úkone - v podanom odpore. Žalobca reagujúc na vznesenú námietku, poukázal na objektívnu premlčaciu
dobu a na jej plynutie a spočívanie v priebehu adhézneho konania. Na obranu žalovaného vo vzťahu
k márnemu uplynutiu subjektívnej premlčacej doby dostatočným spôsobom nereagoval a ani po výzve

súdu relevantným spôsobom netvrdil a nepreukázal opak, t. j. že by v danom prípade bola zachovaná
2-ročná premlčacia doba.

7. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. a ustanovenie
správcu konkurznej podstaty, na čo poukázal žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že síce v zmysle

zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na
majetok spoločnosti Silicon Reality, s.r.o.) vyhlásením konkurzu prešlo oprávnenie nakladať s majetkom
podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, na správcu,
avšak zároveň úpadcovi vznikla povinnosť zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív
s uvedením dlžníkov, veriteľov a poskytnúť potrebné vysvetlenia. Skutočnosť, že došlo k vyhláseniu

konkurzu a ustanoveniu správcu, nemá vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorú mal
ustrážiť samotný žalobca, resp. poškodená spoločnosť Silicon Reality, s.r.o.. Na začatie subjektívnej
premlčacej doby nestačí, aby subjektívnu vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený. Subjektívna
vedomosť napríklad zákonného zástupcu, advokáta či osoby blízkej tak začatie plynutia premlčacej
doby nespôsobí, musí ísť preukázateľne o subjektívnu vedomosť poškodeného. Keďže súd mal z

listinných dôkazov za preukázanú vedomosť poškodenej osoby - spoločnosti Silicon Reality, s.r.o., resp.
jej konateľov o tom, že vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá ešte v roku 2002, teda pred tým, než by do
funkcie správcu konkurznej podstaty vstúpila tretia osoba, potom je bez právnej relevancie, kedy sa o
tejto skutočnosti dozvedel priamo správca (takmer 4 roky po vyhlásení konkurzu).

8. Považoval tiež za pravdivé, že ak poškodený uplatní v trestnom konaní nárok na náhradu škody
spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota sa zastaví
a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu
povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej
doby pokračuje (R 31/1974). Súd však zistil, že u poškodenej spoločnosti začala plynúť subjektívna

premlčacia doba ešte v roku 2002 a tá uplynula v roku 2004, t. j. skôr, ako si spoločnosť Silicon Reality,
s.r.o. uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
z 29.10.2008, sp. zn. 4 Cdo 237/2007 „ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje
pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sapoškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto
za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody,
ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu

zodpovedá. ... Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v
ktorých ešte nie preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody.“

9. Pretože subjektívna premlčacia doba márne uplynula a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd
prvej inštancie žalobu podľa § 415, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,

ods. 2, § 111, § 112 Občianskeho zákonníka, § 193 C. s. p., § 166c ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1 písm.
a), § 17 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., zamietol.

10. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k pasívne vecne legitimovanému subjektu, súd prvej inštancie
vychádzal z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorým
bol žalovaný odsúdený za pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom. Hoci v zmysle tohto

rozsudku žalovaný pri páchaní trestného činu nekonal sám a zároveň mal vystupovať ako zástupca
spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o., s poukazom na § 193 C. s. p. považoval
za preukázané, že žalovaný spáchal trestný čin a poškodenej spoločnosti spôsobil škodu. Vzhľadom
na uvedené sa žalobca dôvodne domáhal náhrady škody práve voči nemu, keďže sa žalovaný dopustil
protiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že finančné

prostriedky od konateľov poškodenej spoločnosti neprevzal a následne nimi ani nedisponoval. Ak
páchateľom trestného činu, resp. ak škodu mala spôsobiť aj ďalšia osoba, potom zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

11. Na záver, vo vzťahu k oddlženiu žalovaného v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

6OdK/127/2017 z 21.12.2017 súd prvej inštancie poznamenal, že podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona
č. 7/2005 Z. z. je oddlžením nedotknutá pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví
alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, a preto sa vyhlásený
konkurz na majetok žalovaného nedotýka predmetného sporu.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. s tým,
že žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže
si však žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd
prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C. s. p. a
žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.)
bola námietka, že zo strany žalobcu prišlo k riadnemu uplatneniu škody v trestnom konaní, o čom musel
maťžalovanývedomosť.Zostranyžalobcuprišlokuplatneniunárokunanáhraduškodynajneskôrvroku

2008, a to v rámci trestného konania vedeného voči poškodenému. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do
31.12.2004, oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s
nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Z uvedeného vyplýva, že konatelia odo dňa
vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti nemali právo uplatniť akékoľvek nároky voči žalovanému,

vzhľadom na skutočnosť, že toto právo vyhlásením konkurzu prešlo na správcu. Správca sa reálne
dozvedel o nároku voči žalovanému až v deň, kedy bol zo strany príslušného vyšetrovateľa zavolaný na
výsluch (na ktorom mu bola ozrejmená skutočnosť o prebiehajúcej trestnej veci), na ktorom si riadne a
včas uplatnil nárok spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému. Mal za to, že v uvedenom prípade
prišlo k spočívaniu premlčacej lehoty, resp. premlčacia lehota začala správcovi konkurznej podstaty

plynúť až odo dňa, kedy sa reálne dozvedel o škode, ktorá spoločnosti vznikla a túto si v zákonom
stanovenej lehote aj riadne uplatnil.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 C. s. p. potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu o spočívaní premlčacej

doby. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dôkladne zaoberal otázkou posúdenia plynutia premlčacích
dôb (objektívnej aj subjektívnej) a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom toto rozhodnutie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Keďže žalobca v odvolaní argumentuje výlučne
uvedeným spočívaním premlčacej doby, k iným skutkovým, ani právnym otázkam sa nevyjadril.15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie

žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa
nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 29.11.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie

relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu.
Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o premlčaní
žalobcom uplatňovaného nároku, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody.

17. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a
právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými
právne relevantnými aspektmi predmetnej žaloby.

18. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z
ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil
prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva
zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 3.10.2011, sp. zn. 5 Cdo
165/2011).

19. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie preto odvolací súd už iba
dodáva, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že z jeho strany prišlo k riadnemu uplatneniu náhrady

škody v trestnom konaní, o čom musel mať žalovaný vedomosť, z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva,žesúdprvejinštancievychádzalzozáveru,žežalobcasineuplatnilnáhraduškodyvtrestnom
konaní, resp. že žalovaný by o tomto nemal vedomosť. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne
uviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody nebolo možné žalobcovi priznať z dôvodu premlčania v
2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, nakoľko konatelia poškodenej spoločnosti mali už v roku 2002

(najneskôr 15.8.2002, kedy bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti Silicon reality s.r.o.) vedomosť o tom,
že sumu peňazí, ktorú žalovanému a jeho spoločníkovi odovzdali, nedostanú naspäť, resp. úver, na
vybavenie ktorého peniaze odovzdali, im nebude poskytnutý. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie
nároku na súde teda poškodenej spoločnosti uplynula najneskôr 15.8.2004. Pokiaľ žalobca namietal,
že na poškodenú spoločnosť bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu konatelia odo dňa vyhlásenia

konkurzu na majetok spoločnosti nemali právo uplatniť akékoľvek nároky voči žalovanému, vzhľadom
na skutočnosť, že toto právo vyhlásením konkurzu prešlo na správcu a správca konkurznej podstaty
sa reálne dozvedel o nároku voči žalovanému až v deň, kedy bol zo strany príslušného vyšetrovateľa
zavolaný na výsluch (na ktorom mu bola ozrejmená skutočnosť o prebiehajúcej trestnej veci), odvolací
súd v súlade s argumentáciou súdu prvej inštancie uvádza, že uvedená skutočnosť jednak nemá žiaden

vplyv na začatie plynutia premlčacej doby a jednak v čase vyhlásenia konkurzu subjektívna premlčacia
doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde už uplynula (konkurz na majetok dlžníka Silicon
Reality s.r.o. v likvidácii bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K/37/03 zo dňa
2.11.2004). K účinkom vyhlásenia konkurzu pritom nepatrí začatie plynutia novej premlčacej doby presprávcu konkurznej podstaty. Súčasne hodno dodať, že ak už v roku 2004 došlo k uplynutiu subjektívnej
premlčacej doby, logicky takto uplynutá premlčacia doba nemohla žalobcovi neskôr, počas trestného
konania spočívať.

20. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní
neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; odvolací súd
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1C. s. p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní
plný úspech priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).