Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B3-46T/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313010304
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kapinaj

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1313010304.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Jurajom Kapinajom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 10.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
T.. L. J., G..: XX.X.XXXX Z. K., E. K. O. Č.. XXXX/XX, Bratislava,

sa uznáva za vinného, že

dňa 23.02.2012 v čase asi o 17.55 hod. riadil v Bratislave po Púchovskej ceste v pravom jazdnom

pruhu, v smere do centra mesta, osobné motorové vozidlo značky Jaguar CC9/H/502, tmavo hnedej
metalízy, EČV: K.-XXX R., pričom pri predajni Drevona, v blízkosti stĺpu verejného osvetlenia č.
059/019 v čase zapnutého verejného pouličného osvetlenia, sa plne nevenoval vedeniu vozidla a plne
nesledoval situáciu v cestnej premávke a na priechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni M. K.,
ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov z pohľadu obvineného zľava doprava, v dôsledku čoho
došlo ku zrážke vozidla s poškodenou K., ktorá utrpela pri dopravnej nehode zranenie, ktorým na mieste
podľahla. Obvinený T.. L. J. svojím konaním porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e) a
písmeno f) citovaného zákona,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal tak, že porušil dôležitú povinnosť, ktorá je páchateľovi
uložená podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, k
trestu odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa§288odsek 3TrestnéhoporiadkusúdpoškodenéhoT.M.,G..:XX.X.XXXXsnárokomnanáhradu
škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného v
zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaného svedkov, za súhlasu procesných strán oboznámil závery znaleckého posudku
z odboru cestnej dopravy, vypočul znalcov a na záver sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi
zabezpečenými to spise ako ich doplnených na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného
dokazovania súd ustálil skutkový a právny stav tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko v predmetnej trestnej veci došlo zo strany krajského súdu v Bratislave k odňatiu veci

zákonnémusudcoviavecbolapridelenásudcovinovému,tentoprivykonávanídokazovanianahlavnom
pojednávaní postupoval aj v súlade s § 277a ods. 3 Trestného poriadku. Okrem uvedeného, súd
konštatuje že pri ustálením skutkového a právneho posúdenia veci mal k dispozícii aj dôkaz konkrétne
znalecký posudok z ortopédie, ktorý bol vypracovaný až po pridelení veci novému zákonnému sudcovi.
* * *

Ku skutku
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú učinil na
hlavnom pojednávaní už skôr, a súd v súlade s ustanovením §277a ods. 3 Trestného poriadku, prečítal
zápisnicu o jeho výsluchu zo dňa 30.09.2014, kde vypovedal, že vychádzal z parkoviska z obchodného

domu Kaufland a na svetelnej križovatke odbočil smerom do mesta. Išiel v pravom jazdnom pruhu, kde
pred prechodom pre chodcov videl stáť poškodenú bez náznaku pohybu. Ako sa blížil k prechodu pre
chodcov tak táto chodkyňa sa z ničoho nič rozbehla, on zareagoval tým spôsobom, že ihneď stúpil na
brzdu, avšak nehode už nemohol zabrániť. Po nehode poškodenej poskytol prvú pomoc. Vypovedal,
že svedkyňa sa rozbehla veľmi rýchlo a bol to okamih, nevedel uviesť či mala poškodená barlu to si

nevšimol, a ďalej obžalovaný uviedol, že chodkyňu spozoroval na ostrovčeku približne vo vzdialenosti
100 až 150 metrov. To v akej vzdialenosti bol od prechodu, keď zbadal, že sa poškodená rozbehla,
to sa mu už ťažko odhaduje. Reagoval tak, že ihneď podvedome ako vodič skočil na brzdu. V čase
dopravnej nehody bola relatívne dobrá viditeľnosť, bola tma a vozovka bola vlhká. V tom čase svietilo
verejné pouličné osvetlenie. Pamätá si, že chodkyňu zachytil ľavou prednou časťou vozidla. Čo sa

týka premávky, aká bola v tom čase obžalovaný uviedol, že zaregistroval za ním idúce dve vozidlá.
Obžalovaný išiel rýchlosťou medzi 40 až 50 km za hodinu, vozidlo má systém ABS a jedná sa o vozidlo
Jaguár. V čase keď zaregistroval poškodenú, tak táto stála na ostrovčeku z jeho pohľadu na ľavej strane
a nejavila známky pohybu.

Svedok M. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v daný deň išiel s priateľkou z Kauflandu z nákupu
doľava, do mesta a pred Drevonou je prechod pre chodcov a pred nimi zaregistroval jedno vozidlo čiernej
farby, pár metrov pred priechodom pre chodcov zastavili, pretože auto pred nimi zastavilo. On si v tom
okamihu všimol, že nejaké teleso, potom si uvedomil, že to bol človek, ktorý mal na sebe bielu bundu a
teraz nevie či letelo zľava doprava alebo z pravej strany doľava, to už si presne nepamätá. Na základe

toho dal výstražné svetlá, uvedomil si že došlo k zrážke a s priateľkou pristúpili bližšie a všimli si, že
na zemi leží pani staršieho veku a poskytli jej prvú pomoc. K stavu vozovky či bola suchá alebo mokrá
sa svedok vyjadriť nevedel. Oni išli rýchlosťou okolo 40 až 50km za hodinu. To akým spôsobom brzdilo
vozidlo pred nimi teda či plynulo alebo prudko, svedok viesť nevedel avšak vzhľadom na to že bol od
neho asi 5m tak normálne brzdil, nemusel sledovať. Keď išli za poškodenou na vozovke videli rozsypaný

nákup. To či si všimli, že na tom ostrovčeku stále nejaká osoba keď šoférovali smerom tam, tak svedok
uviedol že na ľavej strane si nevšimol nič, keďže boli v pravom pruhu a na pravej strane sa mu marí,
že došiel alebo odchádzal autobus. To či sa na mieste nachádzali nejaké brzdné stopy to si nevšimol
a nevie to uviesť.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec odboru cestnej dopravy T.. B. K., vypovedal, že k zrážke

došlo v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy do mesta, pričom v strede vozovky sa nachádza deliaci
ostrovček, ktorý zadokumentoval a jeho šírka je 1,5 m. Výška ostrovčeka je o kótovaná a zameraná
a horná hranica ostrovčeka je 12cm od úrovne vozovky. Miesto dopravnej nehody sa nachádza na
púchovskej ulici, kde vozovka je smerovo rozdelená a to v mieste dopravnej nehody ochranným
ostrovčekom a pred miestom dopravnej nehody vodorovnou dopravnou značkou dvojitá pozdĺžna

súvislá čiara číslo V1b, táto dopravná značka sa používa na oddelenie protismernej premávky s dvomaalebo viacerými jazdnými pruhmi. Začiatok ostrovčeka z pohľadu smeru jazdy vodiča je označený
dopravnou značkou C6a, je to prikázaný smer jazdy obchádzania vpravo. Pred ostrovčekom je ešte
vodorovná dopravná značka V13, ktorá vyznačuje priestor do ktorého je zakázané vchádzať alebo

nákladom presahovať. K skutočnosti, kedy vodič je z technického hľadiska povinný reagovať na chodca
prichádzajúceho zľava uviedol, že napríklad ak v danom prípade sa jedná o 4 jazdné pruhy, ktorých
šírka je 3m plus šírka ochranného ostrovčeka teda celkovo 13 a pol metra, ak by chodec vstupoval
do vozovky zľava čiže ešte protismere jazdy na prejdenie 6m respektíve 13 a pol metra potrebuje čas
pri normálnej chôdzi viac ako 10 sekúnd. Ak by sa vozidlo pohybovalo na hranici dovolenej rýchlosti

teda rýchlosťou 50km za hodinu tak 10 sekúnd pred priechodom pre chodcov by bol vzdialený viac ako
140m. V žiadnom prípade nie je možné posudzovať, že z technického hľadiska má vodič na takéhoto
chodca reagovať akokoľvek, nakoľko zo vzdialenosti 140m vodič nevie vyhodnotiť správanie chodca, či
chodec vstúpi alebo nevstúpi do koridoru pohybu vozidla. Znalec ďalej vypovedal že vodič je povinný
reagovať na chodca, ak vstúpi do koridoru pohybu vozidla, teda do časti vozovky, v ktorej sa pohybuje ak
je možné z technického hľadiska jednoznačne vyhodnotiť konaní chodca, že chodec vstúpil do vozovky

a cez vozovku prechádza.
Znalec sa ďalej vyjadril ku skutočnosti, ktorú uvádzal prokurátor, že v danom prípade sa nejednalo o
prechod ostrovčekom, keďže prechod je nakreslený súvisle to jest, že vodič mal reagovať na chodca už v
čase jeho vstupu do vozovky v protismere. Ďalej na mieste dopravnej nehody sa nachádza usporiadanie
prechodu pre chodcov cez celú šírku vozovky kde v strede vozovky sa nachádza ostrovček, ktorý je

vyvýšený a má šírku 1,5 metra. Z pohľadu slovenskej technickej normy sa jedná o ochranný ostrovček
nakoľko ide o vozovku smerovo rozdelenú. V minulosti bolo vodorovné dopravné značenie takýchto
prechodov vykonávané tak, že vodorovná dopravná značka priechod pre chodcov V6a bola dávaná cez
celú šírku vozovky, teda aj v oblasti zvýšeného ostrovčeka. V súčasnosti táto skutočnosť bola upravená.
Znalec uviedol že aj v tom čase kedy došlo k dopravnej nehode sa jednalo o ochranný ostrovček. V

súčasnej dobe je vodorovné značenie priechodu pre chodcov v mieste ostrovčeka vynechané. Je to v
podstate ochranný priestor pre chodcov, kde je možnosť stáť, vzhľadom na okamžitú intenzitu cestnej
premávky.Znalecsavyjadrilajvtomsmerežechodecpriprechádzanítakejtokomunikácieniejepovinný
zastaviť na priestore ochranného ostrovčeka. Daný priestor je tam z toho dôvodu, ak intenzita cestnej
premávky nedovoľuje ďalej prechádzať cez vozovku, aby tam chodec zastavil, čiže ak tam nejde nič,

tak môže ísť. Chodec nemôže ohroziť účastníkov svojím náhlym vstúpením na vozovku. Chodec môže
prechádzať celú vozovku vtedy, ak to môže urobiť bez nebezpečenstva, čiže vzhľadom na intenzitu
cestnej premávky v oboch smeroch premávky. Podľa jeho názoru vodič je povinný reagovať na chodca
v strede vozovky všetko závisí od intenzity cestnej premávky.

Za súhlasu procesných strán bol prečítaný znalecký posudok T.. B. C., ktorý vo svojom znaleckom
posudku zhrnul 4 alternatívy priebehu nehodového deja Alternatívy sú z technického hľadiska prijateľné.
Alternatíva A predpokladala že chodkyňa išla cez vozovku rýchlosťou pomalej chôdze, alternatíva B,
že chodkyňa cez vozovku sa pohybovala rýchlosťou normálnej chôdze, alternatíva C, chodkyňa sa cez
vozovku pohybovala rýchlosťou rýchlej chôdze a alternatíva D, že chodkyňa sa cez vozovku pohybovala

rýchlosťou behu. Vzhľadom na vek osoby ďalej jej pohlavie a stav znalec určil predmetné rýchlosti
pohybu poškodenej pri alternatíve A 2,3 km/h, alternatíva B 3,2 km/hod. alternatíva C 4,2 km/hod. a pri
alternatíve D 7 km/hod.
Z technického hľadiska znalec konštatoval, že z analýzy priebehu nehodového deja pri alternatívach A
B a C, sa jednalo o nesprávnu techniku jazdy obžalovaného, kedy tento z technického hľadiska začal na

chodkyňu reagovať neskoro, a súčasne chodkyňa prechádzala cez vozovku po vyznačenom priechode
pre chodcov a v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody umožňovala. Znalec
pri alternatívach A, B a C, súčasne konštatoval nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla Jaguár
vodičom vozidla Jaguár teda obžalovaným. Posledná alternatíva a to alternatíva D, ktorá predpokladala,
že chodkyňa cez priechod pre chodcov utekala, (aj tvrdenie obžalovaného) bola vyhodnotená znalcom

ako technicky nesprávna a nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami platných právnych predpisov,
nakoľko chodkyňa prechádzala síce cez vozovku po vyznačenom priechode pre chodcov, ale v čase,
keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala.
Znalec vo svojom posudku konštatuje je miesto zrážky motorového vozidla s chodcom s prihliadnutím
na príchod pre chodcov, vzhľadom k tomu, že finálne postavení vozidla obžalovaného sa podľa

zadokumentovaných stôp nachádzalo až za priechodom pre chodcov, tak znalec konštatoval, že miesto
stretu vozidla Jaguár s chodkyňou sa nachádza na vyznačenom priechode pre chodcov v pravom
jazdnompruhuvozovkyPúchovskejulicesmeromdocentravovzdialenosticca4modvýchodziehobodumerania smerom do centra mesta a vo vzdialenosti cca 2.1m od pravého okraja vozovky Púchovskej
ulice smerom do centra mesta.
Na hlavnom pojdnávaní znalec T.. C. doplnil svoj znalecký posudok, aj o alternatívu E, kde uvažoval

s tým, že chodkyňa sa pohybovala rýchlosťou 6 km/h a nie 7 km/h ako je uvedené v posudku. Túto
alternatívu môže tiež predložiť súdu. Z tejto alternatívy vyplýva, že k nehode by došlo približne rovnakým
spôsobom ako pri alternatíve s rýchlosťou pohybu 6 km/h rozdiel by bol v tom, že vozidlo by pri
alternatívne 6 km/h narazilo do chodkyne s rýchlosťou cca 4 km/h nižšou, čo je v zásade vcelku
zanedbateľný rozdiel. Pretože pri ilustráciu uvádza, že náraz a rýchlosť vozidla do chodca bola v rozsahu

30-33 km/h. Túto analýzu vypracoval len z dôvodu, aby predišiel už ďalším pochybnostiam o tom, či
je rýchlosť 7 km/h zvolená na hranici hornej na hranici dolnej alebo strednej v tomto rozpätie. Ako už
uviedol jednotlivé rozpätie rýchlosti pohybu sú mierne odlišné.

Rovnako tak uviedol, že existencia predmetných variantov bola daná preto, že nebol žiadny údaj
o pohybe chodkyne s výnimkou smeru jej pohybu. Podotýka, že ani vodič vozidla Jaguar sa

v čase keď vypracoval posudok k prípadu nevyjadroval, lebo v uvedenej veci nevypovedal. Za
takýchto predpokladov, že nie je určená rýchlosť pohybu chodca sa jednoznačne musí počítať so
všetkými možnými alternatívami pohybu, aby bolo možné objektívne posúdiť všetky možnosti. Toto pri
vypracovaní posudku aj spravil a podotýka, že pokiaľ by bolo jednoznačne určený spôsob a rýchlosť
pohybu chodkyne v spise, tak by vypracoval len jednu alternatívu a nie všetky. To bol dôvod, prečo

vypracoval celú škálu možnosť spôsobu chodkyne pričom vylúčil kategóriu šprint. To považoval za
neprijateľné z hľadiska veku a z hľadiska toho, že chodkyňa používala barlu.
Z výsluchu znalca M.. B. Š. vyplynulo, že poškodená mala 80 rokov, mala podľa všetkého používať
aj francúzsku barlu, ktorú používala pri ľavej strane, keďže barla bola nepoškodená. Či poškodená
bežala alebo išla sa z pitvy jednoznačne určiť nedá. Z pitvy vedeli zistiť, to že poškodená sa pravou

nohou dotýkala podložky. Pravdepodobne poškodená skôr kráčala ako bežala. Môžu povedať len
pravdepodobne vzhľadom k veku a k barle, kt. mala. Pokiaľ by poškodená bežala k zranenia by došlo
podobným spôsobom. Je to skôr otázka na znalcov z odboru dopravy akou rýchlosťou vie utekať osoba
vo veku 80 rokov za použitia barly prípadne klinický lekár.
Napokon sa súd oboznámil aj zo znaleckým posudkom Znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO, M..

K. L., a ku ktorému vypočul znalca, ktorý na hlavnom pojednávaní k podanému znaleckému posudku
vypovedal, že jeho záveroch trvá v plnom rozsahu, a po dôkladnej analýze spisového materiálu a
zdravotnej dokumentácie poškodenej, konštatuje, že objektívny fyzický hendikep určite poškodenej
dovoľoval pohyb aj bez opory barly alebo vychádzkovej palice, povedzme v známom prostredí ktoré
pozná a kde existuje dostatok oporných a záchytných bodov ktoré môže použiť. Keďže sa na mieste

dopravnej nehody našla francúzska barla ktorá patrila poškodenej je táto otázka bez predmetná,
poškodená barlu v deň dopravnej nehody oužívala, bez logického rozporu tu zapadá do rámca
vytýčeného zdravotným stavu poškodenej a okolnostiam za ktorých sa pohybovala v exteriéry. To
znamená nutnosť prejsť šírku štvorprúdovej cesty s nákupom v ruke za šera, na vlhkej a potencionálne
klzkej vozovke. Možnosti pobehnúť resp. zrýchliť krok je za daných podmienok vyslovene skeptický,

pobehnúť s barlou je z hľadiska biomechaniky chôdze človeka vyslovene nezmysel. Navyše poškodená
niesla nákup a jej fyzická kondícia a typ možnosti pohybu boli adekvátne pokročilému senilskému veku
a závažným zdravotným ťažkostiam.

Čo sa týka francúzskej barly táto slúži na zvýšenie stability a protéza má nahrádzať stratenú funkciu.

V prípade poškodenej, táto mala skrátenú končatinu o 4 cm, ktorá skutočnosť bola zmeraná pri pitve a
končatinu mala ešte vyrotovanú navonok, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňovala pohyb poškodenej
a prakticky vylučovala beh rýchlejšou chôdzou, doslova zavadzala. Skrátenie 4 cm opísal z pitevného
nálezu, samozrejme že súhlasí aj s tým, že časť tohto skrátenia mohla byť spôsobená aj zlomeninami
dolnej končatiny pri dopravnej nehode. Skrátenie končatiny o 4 cm aj keby bolo, pričom v znaleckom

posudku sa neuvádza, že na úkor čoho došlo k skráteniu o tieto 4 cm, pričom pravdu sa už nedozvieme,
čo je najpodstatnejšie, že samotné skrátenie, by nebol problém a nijakým zásadným spôsobom by
ten pohyb nelimitovalo, Sklon panvy, vybočenie chrbtice navonok, je schopné odchýlky 2-3 cm, 4 cm
prakticky úplne vykompenzovať a ten človek by sa aj pri takomto skrátením dokázal pohybovať prakticky
normálne, ak by sme sa bavili iba o tomto skrátení. Problémom je tá rotačná odchýlka, ktorá je vyslovene

typická pre tieto typy zlomením hornej stehennej kosti. S čím sa organizmus nevie vyrovnať. Pri takomto
vytočení ona tou nohou zakopáva.Čo sa týka poškodenej, tak sa jednalo o osobu seniora vyššieho veku, pričom na základe výsledkov
pitvy bolo preukázané, že trpela ťažkou ischemickou chorobou srdca, čo potvrdila aj svedkyňa Š., že si
chodila k nej predpisovať lieky a podstatou tejto choroby je nedostatočné zásobenie tkanív kyslíkom a z

toho vyplývajúce ťažké obmedzenie pohybu, oni sa udýchajú. Tomuto stavu by zodpovedal aj ten ťažký
nález na srdcových tepnách. Mohla sa pohybovať maximálne nejakou neistou, šuchtavou, minimálnou
rýchlosťou. Tie výpočty ktoré tam sú v znaleckom posudku, sú nejakých 6-8 km/h, sú absolútne mimo
reality. Človek s takýmto komplexným postihnutím mobility nie je schopný vyštartovať a utekať, navyše
keď v jednej ruke mala tašku a v druhej barlu a tašku s nákupom. Ten pohyb možno charakterizovať

ako opatrný, z kroka na krok.

Nechce zachádzať do dohadov, ale čo sa týka mozgovej príhody tak ani praktická lekárka k nej nič
nevedela uviesť, o jej dôvodoch a pre to ju nechce hodnotiť. Pravdepodobne prebehla bez nejakých
následkov. Treba vychádzať z toho čo je zadokumentované z pitvy a ostatných lekárskych správ. Obidve
tieto diagnózy zásadným spôsobom ovplyvňovali mobilitu a celkovú výkonnosť poškodenej.

* * *
Na základe takto vykonaného dokazovania samosudca konštatuje že bolo preukázané nad všetky
pochybnosti, že obžalovaný sa plne nevenoval vedeniu vozidla a plne nesledoval situáciu v cestnej
premávke na priechode pre chodcov nedal prednosť poškodenej, ktorá utrpela zranenia, ktorým na
mieste podľahla.

V prvom rade súd poukazuje na samotnú výpoveď obžalovaného, ktorý vypovedal, že poškodenú na
priechode pre chodcov zaregistroval stáť pri stredovom deliacom ostrovčeku približne 100 až 150 m
pred priechodom. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mal vedomosť, o tom, že na priechode pre
chodcov sa nachádza poškodená a bol povinný riadne sledovať premávku, prispôsobiť svoju rýchlosť

tak, aby v prípade že poškodená vojde do koridoru jeho vozidla, bude schopný vozidlo zastaviť a
vyhnúť sa tak kolízii s poškodenou a hlavne dať chodkyni prednosť, keďže táto sa nachádzala na
priechode pre chodcov (všeobecné povinnosti vodiča). Pri trestných činoch v doprave sú ťažiskovým
dôkazným prostriedkom okrem výpovedí svedkov, najmä znalecké posudky z odboru cestnej dopravy,
ktoré poskytujú alternatívu/ alternatívy priebehu nehodového deja tak ako to bolo aj v tomto prípade a v

súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi umožňujú súdu prijať alebo neprijať logické závery o priebehu
nehodového deja a následnom právnom posúdení konania obžalovaného.
Dôkazom v pôvodnom konaní neznámym je znalecký posudok znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO,
v ktorom znalci konštatovali, že poškodená pri prechádzaní cez vozovku nemohla utekať ani ísť
rýchlou chôdzou, nakoľko to vylučoval jej zdravotný stav. Po dôkladnej analýze spisového materiálu

a zdravotnej dokumentácie poškodenej znalec konštatoval, že objektívny fyzický hendikep určite
poškodenej dovoľoval pohyb aj bez opory barly alebo vychádzkovej palice, ale povedzme v prostredí,
ktoré pozná a kde existuje dostatok oporných a záchytných bodov, ktoré môže použiť. Keďže na mieste
dopravnej nehody sa našla francúzska barla, ktorá patrila poškodenej je táto otázka bezpredmetná,
teda poškodená barlu v deň dopravnej nehody používala, bez logického rozporu to zapadá do rámca

vytýčenéhozdravotnýmstavompoškodenejaokolnostiamzaktorýchsapohybovalavexteriéri.Možnosť
prebehnúť respektíve zrýchliť krok za daných podmienok s barlou a s nákupom na štvorprúdovej vlhkej
cestejezhľadiskabiomechanikychôdzečlovekavyslovenenezmysel.Poškodenánazákladevýsledkov
pitvy rovnako, tak trpela ťažkou ischemickou chorobou srdca, čo potvrdila aj svedkyňa Z., že chodila si
k nej predpisovať lieky a podstatou tejto choroby je nedostatočné zásobenie tkanív kyslíkom a z toho

vyplývajúce ťažké obmedzenie pohybu, ktorý spočíva v tom že takéto osoby sa udýchajú.
Znalec sa rovnako tak vyjadroval aj k tomu, že počas pitvy bolo dokumentované, že poškodená mala
skrátenú končatinu o 4 centimetre a ešte aj vyrotovanú navonok. Skutočnosť že skrátenie bolo 1,5
centimetra pred dopravnou nehodou a po nej bolo namerané 4cm, S tým súhlasí a uvádza že tento
údaj je prakticky irelevantný, nakoľko takéto skrátenie či už 1,5 centimetra alebo aj 4centimetre vie

telo vykompenzovať a človek by sa aj pri takomto skrátení dokázal pohybovať prakticky normálne,
samozrejme za predpokladu, ak by sme sa bavili iba o tomto skrátení. Problémom u poškodenej je
tá rotačná odchýlka, ktorá je výslovne typická pre tieto typy zlomenín hornej stehennej kosti, s čím sa
organizmus nevie vyrovnať a pri takomto vytočení ona tou nohou zakopávala. K pohybu poškodenej
uvádza, že táto sa mohla pohybovať maximálne nejakou neistou, šuchtavou, minimálnou rýchlosťou.

Tie výpočty, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku nejakých 6 až 8 km za hodinu, sú absolútne mimo
reality. Človek s takýmto komplexným postihnutím mobility nie je schopný vyštartovať a utekať, navyše
keď v jednej ruke má tašku a v druhej barlu a tašku s nákupom. Tento pohyb možno charakterizovaťako opatrný, z kroka na krok. Takýto záver podporuje aj výpoveď znalca M.. Š., ktorý vypovedal, že s
ohľadom na vek a zdravotný stav poškodenej táto skôr kráčala ako bežala.
Práve vyššie naznačený znalecký posudok je dôkazom svedčiacim tomu, že poškodená sa mohla cez

prechod pre chodcov pohybovať len pomaly a podľa názoru súdu vylučuje tvrdenie obžalovaného o tom,
že poškodená sa náhle rozbehla cez priechod pre chodcov a on už nedokázal na ňu včas zareagovať
(alternatíva D, prípadne E znaleckého posudku z cestnej dopravy). Navyše ak obžalovaný vypovedal, že
poškodenúevidovalnastredovomostrovčekunapriechodeprechodcovvovzdialenosti100-150metrov,
je to dostatočne veľká vzdialenosť na to, aby predvídal a dbal zvýšenej opatrnosti pri prejazde daným

úsekom. Vo vzťahu k predmetnému priechodu pre chodcov je potrebné uviesť, že aj znalec T.. K., na
jednej strane hovorí, že cesta je smerovo rozdelená vyvýšeným ostrovčekom, no na strane druhej, ako
je vidno aj z fotodokumentácie, vodorovná dopravná značka laicky „zebra“, prechádza súvisle z jednej
strany vozovky na druhú, a v mieste, kde je ostrovček nie je táto vodorovná dopravná značka vynechaná
aanivýškovopredelená(takakotomubývavsúčasnosti,poznámkasamosudcu).Znalecuviedoltiež,že
podľa jeho názoru je vodič povinný reagovať na chodca v strede vozovky, čo zodpovedá aj vykonanému

dokazovaniu, kedy sám obžalovaný uviedol, že videl poškodenú stať pri stredovom ostrovčeku.
Na základe vyššie uvedených dôkazov, v spojení so znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy,
súd ustálil alternatívu A priebehu nehodového deja a správanie sa účastníkov dopravnej nehody
ako preukázanú. Dokonca ak by súd aj uvažoval o rýchlejšom pohybe poškodenej, čo bolo znalecky
vylúčené, ako je to pri alternatíve B a C, kedy znalec predpokladal, že by chodkyňa teda poškodená

išla rýchlou chôdzou, bola vyhodnotená znalcom ako nesprávna technika v jazde obžalovaného. Súd
tu najmä reagoval na obhajobné tvrdenia, že poškodená snáď mohla aj pobehnúť a mala byť podľa
vyjadrení aj ošetrujúcej lekárky čiperná. Poslednú alternatívu D (a E) teda, že by poškodená utekala,
súd vyhodnotil ako nemožnú práve s poukazom na vyššie spomínaný znalecký posudok znaleckej
organizácie.

Ako znalec T.. C. sám vypovedal, vzhľadom k tomu, že nebol žiadny údaj o pohybe chodkyne s
výnimkou smeru jej pohybu a teda nie je určená rýchlosť pohybu chodca sa jednoznačne musí počítať
so všetkými možnými alternatívami pohybu, aby bolo možné objektívne posúdiť všetky možnosti. K tomu
akú možnosť, respektíve variantu súd v rámci dokazovania posúdi ako preukázanú vyplynulo z ďalšieho
dokazovania, konkrétne znaleckého posudku znaleckej organizácie.

Na záver súd považuje za potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok ako dôkazný prostriedok v trestnom
konaní, nemá väčšiu alebo menšiu váhu ako ostatné vykonané, dôkazy a nemôže byť hodnotený
izolovane (teda jednotlivo) bez vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ak znalec pri
vypracovaní znaleckého posudku dôjde k záveru, že na základe dostupných informácií existuje viac
ako jeden variant priebehu nehodového deja, potom je potrebné zamerať dokazovanie na preukázanie

prípadne vyvrátenie ostatných variantov. Súd v danom prejednávanom prípade nemôže izolovane
hodnotiť len jednu variantu, bez logického a nepodloženého vysvetlenia odmietnutia ostatných variantov,
bez toho, aby ich podrobil overovaniu s ostatnými vykonanými dôkazmi. V naznačenom smere preto
znalecké dokazovanie znalcom z odboru ortopédie (MED-PRO-ORTHO), bolo zásadným dôkazom
svedčiacimvprospechvariantuApriebehunehodovéhodeja.Preukázanietejtoskutočnostisamozrejme

na jednej strane preukazovalo pohyb poškodenej cez priechod pre chodcov a nesprávnu techniku jazdy
obžalovaného, ale súčasne sa k tomu pridružila aj tá skutočnosť, bližšie popísaná v ďalšej časti tohto
rozsudku a tou je vedomosť obžalovaného o státí poškodenej na priechode pre chodcov, a porušení
jeho povinností ako vodiča vo vzťahu ku chodcom nachádzajúcim sa na priechode pre chodcov.
* * *

K právnemu posúdeniu
Na základe vyššie popísaného skutkového stavu veci, a ustálením v priebehu nehodového deja súd
konštatuje,žeobžalovanýsvojímnedbanlivostnýmkonanímspočívajúcimvporušenídôležitejpovinnosti
uloženej mu podľa zákona inému, teda poškodenej spôsobil smrť, čím naplnil všetky obligatórne
pojmové znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania bolo ustálené, že obžalovaný sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla, na
poškodenú, ktorá predtým stála na úrovni ostrovčeka a následne prechádzala cez prechod pre chodcov,
reagoval neskoro, v čoho dôsledku došlo k nárazu ľavou prednou časťou vozidla obžalovaného do

poškodenej, a v tomto dôsledku táto utrpela zranenia ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla.

Konaním, teda porušením dôležitej povinnosti uloženej obžalovanému zákonom, súd videl v tom, že
tým, že obžalovaný napriek tomu, že videl poškodenú na priechode pre chodcov, nedostatočne venovalriadeniu vozidla a teda porušil povinnosti, ktoré sú mu uložené § 4 ods. 1 písm. c), e) a f), zákon č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke (účinnom v čase spáchania skutku) a to konkrétne, písm. c) venovať sa
plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, písm. e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči

cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré
používajú bielu palicu, a starým osobám a písm. f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a
prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť.
Oproti obžaloba súd zistil a ustálil aj porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. e), zákon č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke (účinnom v čase spáchania skutku), podľa ktorého je vodič povinný dbať na zvýšenú

opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči
osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám. Táto povinnosť vyplýva z toho, že obžalovaný
mal vedomosť o tom, že poškodená sa nachádza na priechode pre chodcov a bol povinný dbať zvýšenej
opatrnosti.
Následkom potom v tomto prípade bolo zranenia poškodenej, ktorým následne podľahla, teda viedli k
jej smrti.

Pre trestné činy v doprave je veľmi dôležití príčinná súvislosť, ktoré spočíva v tom, že medzi konaním
a následkom musí byť určitá (príčinná) súvislosť, kedy bez konania obžalovaného (jeho porušením
povinností) by následok v podobe nárazu do tela poškodenej nenastal, alebo nastal inak ako nastal.
Hlavnou príčinou následku bolo podľa názoru súdu nedostatočné venovanie pozornosti a nedanie

prednosti chodkyni - poškodenej. Súd na základe vykonaného dokazovania už vylúčil možnosť, že
by poškodená po priechode pre chodcov utekala a teda mal za preukázaní, že nemohla vytvoriť
obžalovanému náhlu prekážku a teda nemohla mať na následku dopravnej nehody žiaden podiel.
K trestnej zodpovednosti musí aj v prípade zistenia príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom
pristúpiť zavinenie. Je nepochybné, že obžalovaný nemal v úmysle, zraziť poškodenú, ale na základe

vykonanéhodokazovaniauzatvára,žeprinedbanlivostisiobžalovanýmalamoholminimálnepredstaviť,
že sa takýto príčinný vzťah môže rozvinúť a teda konal vo forme vedomej nedbanlivosti, ktorá vyplýva
z toho, že obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí. Súd tento záver prijal na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy bolo

preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená sa na priechode pre chodcov nachádza,
mal povinnosť jej dať prednosť pri prechádzaní no nevenoval sa riadne vedeniu vozidla, nesledoval jej
správanie a teda sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k nehode nedôjde.
Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe nie akékoľvek porušenie dopravných predpisov je aj porušením
dôležitej povinnosti [tak ako to predpokladá aj ustanovenie § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona], ktorá pre vodiča vyplýva zo zákona, ale len takej povinnosti, ktorej porušenie má spravidla za
následok nebezpečenstvo pre ľudský život (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom
R 5/1962), porušením dôležitej povinnosti pri premávke na cestách je najmä také porušenie povinností
vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a váhu motorových vozidiel môže mať za
následok vážnu dopravnú nehodu, a ktoré podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne často

máva (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom R 33/1972) a aby bolo možné uznať,
že sa jedná o porušenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom, musí súd zistiť, že medzi porušením
tejto povinnosti a následkom trestného činu je príčinná súvislosť (primerane rozhodnutie publikované v
Zbierke pod číslom R 31/1966).
Záverom súd dodáva, že v prjednávanom prípade sa jedná o prečin, pri ktorom sa súd zaoberal aj

otázkou materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, kedy nejde o prečin, ak
vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. S poukazom na najzávažnejší následok v
podobe smrti poškodenej a porušenie predpisov na úseku cestnej dopravy, ktoré možne kvalifikovať ako
závažné porušenie, súd nemohol prijať záver o nepatrnej závažnosti konania obžalovaného a použiť

uvedené zákonné ustanovenie.

* * *
K otázke trestu
K osobe obžalovaného sa súd oboznámil s aktuálnym registrom trestov, registrom priestupkov,

evidenčnoukartouvodičasozáverom,ževžiadnychstýchtoregistrovnemáobžalovanýžiadenzáznam,
dokoncajeažpodnešnýdeň(12rokovodskutku)držiteľomvodičskéhooprávnenia,riadnevedievozidlo
bez nehôd, priestupkov, a akýchkoľvek iných záznamov.Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 34 Trestného zákona, posudzoval spôsob spáchania činu, kedy konanie obžalovaného
vyhodnotil ako konanie vo vedomej nedbanlivosti, na strane druhej nezvratného následku v podobe

smrti poškodenej, jeho dovtedajší (do spáchania skutku) aj doterajší (do súčasnosti) život a správanie
ako bezúhonného občana, a hlavne dĺžku trestného konania, ktorá určite musela mať na obžalovaného
ako doposiaľ netrestaného a riadneho občana krajiny negatívny dopad, spôsobený takmer 12 rokov
trvajúcou neistotou ohľadom jeho postavenia v tomto trestnom konaní.

Súhrn vyššie uvedených faktorov a v súlade s judikatúrou ESĽP ohľadom dĺžky konania, súd dospel k
záveru, že pre nápravu páchateľa, uvedomenia si následkov jeho správania v rámci tak indiviuálnej ako
i generálnej prevencie bude u neho požné aplikovať pod dolnú hranicu znížený trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov, bez povinnosti uloženia zákazu
činnosti,ktorýtrestsúdvzhľadomnadĺžkukonaniaakoihlavnenadoterajšíživotobžalovaného(vedenie
motorového vozidla po dobu 12 rokov od spáchania skutku bez akéhokoľvek priestupku) považoval

za neprimerane prísny. Už len samotná doba takmer 12 rokov prebiehajúceho súdneho konania je
dostatočným prevýchovným pôsobením na obžalovaného. Súd sa pri rozhodovaní o treste v súvislosti
s dĺžkou konania zaoberal aj možnosťou upustenia od potrestania, avšak táto možnosť, je zo zákona
vylúčená pri trestných činoch, pri ktorých bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.

Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku
s tým, že ho považuje za dostatočný, adekvátny a spravodlivý a ktorý splní svoj účel tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
K výroku o náhrade škody
Poškodený si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, avšak z dôvodu

potreby rozsiahlejšieho dokazovania ohľadom jednotlivých čiastkových nárokov a ich opodstatnenosti
ako napríklad letenky na pohreb a iné, by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje
účely trestného stíhania a ešte aj tak dosť dlho trvajúce trestné konanie by predĺžilo, súd poškodeného
s jeho nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom
Mestského súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora,

odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného
alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené zároveň tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného,
môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo
svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencom, osvojiteľom, osvojencom, manželom
alebo druhom. Odvolanie má odkladný účinok.