Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208557
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8124208557.1

Uznesenie

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: Slovenská autobusová doprava Poprad,
akciová spoločnosť, so sídlom Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, právne zastúpený:
MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
718 432, proti žalovaným: 1/ A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. C., 2/ D. E.

A., DiS. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. C., právne zastúpená: LEGES
Advisory s.r.o., Pod Urpínom 923/5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, o návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaných proti výrokom I., II., III., IV., VI. uznesenia Okresne
´ho su´du Prešov č.k. 23Cb/96/2024-233 z 31.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresne´ho su´du Prešov č.k. 23Cb/96/2024-233 z 31.10.2024
v napadnutom I., II., III., IV., a VI. výroku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil v prospech žalobcu, na zabezpečenie jeho
pohľadávky voči žalovanému v 1. rade vo výške 1.275.024,65 eur z titulu náhrady škody spôsobenej
v dôsledku uzavretia Zmluvy o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023,

dodatkov k pracovným zmluvám zamestnancov žalobcu, paralelného výkonu funkcie podpredsedu
predstavenstva a výkonu závislej práce žalovaným v 1. rade a uplatnenia nárokov prostredníctvom
tretích osôb sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1.
rade určených vo výroku I. uznesenia, nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného
v 1. rade a žalovanej v 2. rade v podiele 1/1 vymedzených vo výroku II. napadnutého uznesenia, záložné
právo na obchodný podiel žalovaného v 1. rade v spoločnosti MOVIA s.r.o, so sídlom: Námestie slobody

397/2, 974 01 Banská Bystrica, SR, IČO: 45 256 870 (výrok III. uznesenia), záložné právo na obchodný
podiel žalovaného v 1. rade v spoločnosti MODRANSKY & PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Námestie
slobody 397/2, 974 01 Banská Bystrica, SR, IČO: 55 976 069 (výrok IV. uznesenia). Súd prvej inštancie
v zostávajúcej časti návrh zamietol (výrok V. uznesenia) a žalobcovi voči žalovaným priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok VI. uznesenia).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom zo dňa 09.10.2024
domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou
pôsobiacounaúzemíSlovenskejrepubliky,kdezabezpečujepravidelnúprímestskúautobusovúdopravu
v regióne Prešovského samosprávneho kraja, ako aj mestskú hromadnú dopravu. Služby poskytované
z titulu vlastníckeho vzťahu k autobusovej stanici (ďalej len AS) Poprad predstavujú podstatnú časť
príjmov žalobcu.

Žalovaný v 1. rade zastával v období od 10.12.2021 do 21.12.2023 funkciu podpredsedu predstavenstva
žalobcu. Z funkcie člena predstavenstva žalobcu bol odvolaný spolu s A. A. I. J. z dôvodu opakovaného,cieleného a systematického porušovania svojich zákonných povinností, najmä povinnosti konať s
odbornoustarostlivosťou,zásadoulojalityazákazomkonkurencie.Žalovanýv1.radespôsobilžalobcovi
škodu veľkého rozsahu tým, že uzatváral zmluvy za zjavne nevýhodných podmienok pre žalobcu,

z ktorých profitovali osoby blízke žalovanému v 1. rade, subjekty kontrolované bývalými členmi
predstavenstva alebo sám žalovaný v 1. rade, inštruoval zamestnancov žalobcu, aby vykonávali v
rámci svojho pracovného pomeru so žalobcom činnosti v prospech tretích osôb, uzatváral dodatky k
pracovným zmluvám vybraným zamestnancom, ktoré im založili nárok na neprimerane vysoké odstupné
bez akéhokoľvek odôvodnenia, paralelne vykonával funkciu podpredsedu predstavenstva žalobcu a

výkonu závislej práce, v dôsledku čoho si uplatňoval nárok na odmenu za výkon totožnej činnosti
duplicitne,vočižalobcovisinárokovalodmenuajprostredníctvomtretích(právnických)osôb,nadktorými
vykonával kontrolu a obchodné vedenie.
Žalovaný v 1. rade založil konkurenčnú spoločnosť TATRA EXPRESS, s. r. o., IČO: 55 474 381,
ktorej personálny substrát tvorí jemu blízka osoba a v mene žalobcu uzatvoril so spoločnosťou TATRA
EXPRESS Zmluvu o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023, ktorou bola AS

PopradprenechanádovýlučnejsprávyspoločnostiTATRAEXPRESS.SpoločnosťTATRAEXPRESSsa
za prenechanie AS Poprad do jej výlučného užívania, vrátane majetkových práv spojených s užívaním
AS Poprad zaviazala poskytnúť žalobcovi odplatu vo výške 4.900,- eur bez DPH. Spoločnosť TATRA
EXPRESS bola oprávnená fakturovať žalobcovi (ako vlastníkovi AS Poprad), ako aj jeho obchodným
partnerom (iným dopravcom) vstupy na AS Poprad a všetky ďalšie služby spojené s užívaním AS

Poprad a tieto účtovať do vlastných výnosov. V dôsledku uzatvorenia tejto zmluvy bol teda žalobca
povinný uhrádzať spoločnosti TATRA EXPRESS poplatky za vstupy na AS Poprad (t. j. náklady, ktoré
by žalobca nemal, keďže je podielovým spoluvlastníkom AS Poprad, pričom druhým spoluvlastníkom
je jeho majoritný akcionár) a navyše stratil oprávnenie fakturovať vstupy a služby spojené s užívaním
AS Poprad aj svojim obchodným partnerom (iným dopravcom pôsobiacim v príslušnom regióne).

SpoločnosťTATRAEXPRESSvystavilažalobcovidopodanianávrhudvefaktúryzaužívanieASPoprad,
konkrétne faktúru č. 032/2023 za III.Q 2023 v sume 424.619,46 eur a faktúru č. 055/2023 za IV.Q
2023 v sume 453.817,44 eur. Tieto boli počas výkonu funkcií bývalých členov predstavenstva uhradené.
Žalobca následne poukázal na ďalšie zjavné nevýhodné ustanovenia tejto zmluvy pre žalobcu a na
formálne nedostatky zmluvy, vrátane jej neschválenia dozornou radou a valným zhromaždením žalobcu.

Žalobca uviedol, že bývalí členovia predstavenstva previedli takmer všetky majetkové práva žalobcu k
AS Poprad na spoločnosť TATRA EXPRESS, ktorú priamo ovládli v súhrnnej výške 976.509,18 eur.
Bývalí členovia predstavenstva tiež uzatvorili s vybranými zamestnancami dodatky k pracovným
zmluvám, na základe ktorých im bolo priznané odstupné po skončení pracovného pomeru so žalobcom
akýmkoľvek spôsobom vo výške 5 násobku, 10 násobku či dokonca 18 násobku priemerného

mesačného zárobku zamestnanca. Na základe tohto konania bolo týmto zamestnancom vyplatené
odstupné v súhrnnej výške 116.188,72 eur.
Z dôvodu duplicitného odmeňovania žalovaného v 1. rade vznikla žalobcovi škoda vo výške 22.368,- eur.
Z dôvodu odmien vyplatených právnickým osobám ovládaným žalovaným v 1. rade vznikla žalobcovi
škoda vo výške 370.281,99 eur.

Žalobcauviedol,žežalovanýv1.rademusvojimkonanímspôsobilškoduvsúhrnnejvýške1.275.024,65
eur.
Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť stav, kedy by toto
nahradilo rozhodnutie o priznaní peňažnej náhrady škody spôsobenej konaním žalovaného v 1. rade,
je výlučne prostriedkom zabezpečenia nároku žalobcu pre prípad, že v trestnom konaní bude žalobca

v postavení poškodeného so svojím nárokom odkázaný na civilný proces. Zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam a iným majetkovým právam vo vlastníctve žalovaných je len akcesorickým vo vzťahu
k peňažnej pohľadávke uplatňovanej vo veci samej titulom nároku na náhradu škody voči žalovanému
v 1. rade podľa § 294 OBZ.
Žalobca uviedol, že žalovaní sa účelovo zbavujú nehnuteľného majetku s cieľom sťažiť možnosť

uspokojenia svojho veriteľa a prevádzajú vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam. Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nezasiahne do subjektívnych práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru,
nakoľko ich nediskvalifikuje z užívania vecí, majetkových práv a majetkových hodnôt, vo vzťahu ku
ktorým žalobca navrhuje zriadiť záložné právo.
Nakoľko žalobca navrhol zriadiť zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam daná aj pasívna
legitimácia žalovanej v 2. rade.Žalobca deklaroval svoj nárok na náhradu škody prostredníctvom adhézneho konania v trestnom konaní
a navrhol, aby súd uložil povinnosť žalobcovi podať žalobu až v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie
o žalobcovom uplatnenom nároku v trestnom konaní.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 343 odsek 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), § 344, § 336 ods. 1, 2, 3, 4 a § 324 (ods. 1 CSP).

4. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že žalobca má spornú peňažnú pohľadávku voči

žalovanému v 1. rade titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone funkcie štatutárneho
orgánu.
Súd prvej inštancie zároveň považoval za osvedčený stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie
z dôvodu, že žalovaní sa zbavili časti majetku v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, zapísaného na liste
vlastníctva č. XXXX F. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C. C..
Súd prvej inštancie konštatoval, že zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach

vo vlastníctve žalovaných za účelom zabezpečenia žalobcom uplatnenej pohľadávky sa posilní pozícia
žalobcu ako veriteľa peňažnej pohľadávky, pričom takéto opatrenie zásadným spôsobom nezasiahne do
právneho postavenia žalovaných, a teda nevznikne zjavný nepomer z hľadiska rozsahu zabezpečenia
oproti výške zabezpečovanej pohľadávky. Negatívne dôsledky ohrozenia exekúcie sú v danom prípade
násobené skutočnosťou, že v prípade nedosiahnutia kompenzácie spôsobenej škody si nebude môcť

žalobca riadne plniť svoje záväzky vyplývajúce mu z povinnosti zabezpečovať služby vo verejnom
záujme (zabezpečovanie hromadnej prepravy osôb v rámci mestskej a prímestskej cestnej dopravy).
Súd prvej inštancie preto uzavrel, že samotná výška peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia) je nepochybne primeraná vo vzťahu k hodnote zálohu.
Pasívnu legitimáciu žalovanej v 2. rade súd prvej inštancie považoval za danú na základe ustálenej

rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (R 23/1978) a zásah do práv žalovanej vyhodnotil ako
zásah nepresahujúci rámec jeho základného práva nadobúdať a vlastniť majetok.
Čiastočne zamietnutie návrhu vo výroku V. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že po podaní
návrhu došlo k prevodu časti nehnuteľností na tretiu osobu.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja žalovaní. Žalovaná v 2. rade podala
v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom II. a VI. a navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutých
výrokoch zrušil a konanie voči nej zastavil. Žalovaná v 2. rade odvolanie odôvodnila tým, že v konaní
neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý súdny proces,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
a), b), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

6. Žalovaná v 2. rade v odvolaní uviedla, že právny zástupca žalobcu nebol splnomocnený na
podanie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej v 2. rade. Predložené

písomné plnomocenstvo žalobcu podľa žalovanej v 2. rade nespĺňa formálne náležitosti pre elektronický
dokument pre jeho nesúlad s osvedčovacou doložkou konverzie dokumentu z listinnej do elektronickej
formy. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil,
keď náležite nepreskúmal výšku a právny dôvod domnelej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1.
rade, primeranosť rozsahu zabezpečovacieho opatrenia, ako aj odôvodnenosť obavy, že exekúcia

peňažnej pohľadávky bude ohrozená.
Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení len skonštatoval výšku pohľadávky v sume 1.275.024,65
eur, pričom nie je zrejmé, aké nároky žalobcu a v akých výškach do tejto sumy započítal. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalobca si
z vystavených faktúr mohol uplatniť nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty z oboch faktúr

v sume 146.406,15 eur. Žalovaná v 2. rade tiež za nesprávny označila výpočet škody týkajúci
sa údajných duplicitných odplát žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie neskúmal primeranosť
a proporcionalitu zabezpečovacieho opatrenia, rozhodnutie je preto svojvoľné. Súd prvej inštancie
pochybil, keď v napadnutom uznesení neuložil žalobcovi podať návrh vo veci samej.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol, že podľa znenia plnomocenstva
bol splnomocnený, aby „zastupoval žalobcu pri všetkých právnych úkonoch priamo alebo nepriamo
spojených s uplatňovaním a vymáhaním všetkých a akýchkoľvek práv a nárokov o.i. aj voči žalovanému
v 1. rade, ako aj vo všetkých súvisiacich súdnych a mimosúdnych konaniach, nesúladu medzi udelenouplnou mocou a zaručenou konverziou tohto dokumentu z listinnej do elektronickej formy a odôvodnil
ho tým, že plnomocenstvo nebolo predložené na 4 stranách, pretože nebolo skenované aj s prázdnymi
stranami. Preto sa v osvedčovacej doložke uvádza nielen údaj o tom, na ktorej strane a ktorom liste

originálu sa bezpečnostný prvok nachádza, ale aj jeho umiestnenie na dokumente v elektronickej
podobe. Žalobca poukázal na priebeh trestného konania, v ktorom žalovaný v 1. rade v tom čase
vystupoval v pozícii podozrivého. Vo vzťahu k osvedčeniu výšky a právneho dôvodu zabezpečovanej
pohľadávky žalobca uviedol, že dôvodnosť vydania zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci riadne
odôvodnil rozsiahlou argumentáciou a podoprel množstvom dôkazov. Ku uvedeným sa žalovaná v 2.

rade nevyjadrila, nakoľko nebola členom štatutárneho orgánu žalobcu, nemá objektívnu možnosť sa
k nim vyjadriť. Uviedol, že následkom konania bývalých členov predstavenstva mu vznikla škoda
minimálne v rozsahu 1.275.024,65 eur, pričom pri vnútornom audite postupne nadobúda vedomosť
o ďalších skutočnostiach a dôkazoch o protiprávnom konaní bývalých členov predstavenstva. Vo
vzťahu k námietke neprimeranosti žalobca poukázal na charakter konania o zabezpečovacom opatrení
a nemožnosť vykonať znalecké dokazovanie v tomto konaní. Aj keď žalovaná v 2. rade namieta, že

súd nezistil hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných, sama túto hodnotu neuvádza. Žalobca
opätovne zdôraznil, že zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti sa nezasiahne do
vlastníckych práv žalovaných a poukázal na § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého môže výkon záložného
práva nastať až po tom, ako mu bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Súd
prvej inštancie uznesením neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, a to s ohľadom

na prebiehajúce trestné konanie, keďže žalobca si bude svoj nárok na náhradu škody uplatňovať
vrámciadhéznehokonania.Zhľadiskahmotnoprávnychúčinkovmározhodnutieonárokupoškodeného
vydané v adhéznom konaní rovnaký dopad na postavenie jeho účastníkov ako rozhodnutie v civilnom
konaníapredstavujeprekážkulitispendencie/resiudicataeprerozhodovanieonárokunanáhraduškody
v civilnom konaní.

8. Žalovaná v 2. rade v odvolacej replike zotrvala na svojej argumentácii, že okruh osôb, vo vzťahu,
ku ktorým bolo právnemu zástupcovi žalobcu udelené plnomocenstvo je vymedzený taxatívne, a teda
právny zástupca žalobcu nemal oprávnenie podať za žalobcu návrh na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia voči žalovanej v 2. rade. Absenciu správne udelenej plnej moci nie je možné v odvolacom

konaní odstrániť, zakladá nedostatok procesných podmienok konania ako aj porušenie práva žalovanej
v 2. rade na spravodlivý proces. Zotrvala na argumentácii, že žalobca priložil k podanej žalobe
skonvertovanú plnú moc, ktorej obsahom je osvedčovacia doložka so zaručenou konverziou, ktorá
zakladá rozpor medzi originálnym dokumentom v listinnej podobe a skonvertovaným dokumentom
v elektronickej podobe. V pôvodnom listinnom dokumente sa nachádzajú dva bezpečnostné prvky

(dva podpisy osôb konajúcich v mene žalobcu), pričom osoba vykonávajúca konverziu uviedla len
jeden bezpečnostný prvok. Žalovaná v 2. rade spochybnila vznik škody na strane žalobcu a poprela
paralelné odmeňovanie žalovaného v 1. rade za tú istú činnosť. Súd prvej inštancie podľa žalovanej
v 2. rade neporovnal skutkové tvrdenia s predloženými dôkazmi. Vo vzťahu k otázke primeranosti
zabezpečovacieho opatrenia žalovaná v 2. rade poukázala na to, že v trestnom konaní, vedenom na

totožnom právnom základe Okresná prokuratúra Poprad zaistila na účte spoločnosti TATRA EXPRESS,
s.r.o. sumu 878.436,90 eur, zároveň bolo vydané zabezpečovacie opatrenie na majetok ďalšej členky
predstavenstva žalobcu. V ostatnom zopakovala svoju argumentáciu vo veci.

9. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu vo veci, uviedol, že procesné

postavenie žalovanej v 2. rade vyplýva z jej hmotnoprávneho postavenia a judikatúry súdnych autorít,
údajnénedostatkyelektronickejkonverzieniesúdôvodomnazrušenienapadnutéhouznesenia.Žalobca
zdôraznil, že v súvisiacom trestnom konaní, ktoré je vedené pre totožné skutkové okolnosti, došlo
uznesením KR PZ ČVS: KrP-1/2-VYS-PO-2024 zo dňa 18.1.2025 k vzneseniu obvinenia žalovanému
v 1. rade. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu k výške škody a uviedol, že žalovaná v 2. rade

nespochybnila škodu vo výške 732.030,75 eur. Opätovne poukázal na to, že žalovaná mala možnosť
osvedčiť, že hodnota založeného majetku prevyšuje hodnotu žalobcovej pohľadávky. Zdôraznil, že
žalobca nemá povinnosť akceptovať žiadne zabezpečenie svojho nároku do výšky prevyšujúcej 2/3 jeho
pohľadávky. Prostriedky spoločnosti TATRA EXPRESS, s.r.o. boli zaistené za účelom odňatia výnosov
z trestnej činnosti, nie za účelom náhrady škody žalobcovi. Žalobca poukázal na to, že náhradu škody

voči žalovanému v 1. rade si uplatnil v trestnom konaní dňa 29.1.2025, je preto vylúčené, aby si žalobca
svoj nárok uplatnil súčasne aj v civilnom konaní, z dôvodu prekážky litispendencie.10. Žalovaná v 2. rade v ďalšom svojom vyjadrení poukázala na to, že žalobca je nositeľom
dôkazného bremena, zopakovala časť svojej argumentácie k neosvedčeniu výšky zabezpečovanej
pohľadávky, neprimeranosti nariadeného opatrenia, uviedla, že žalobca sa domáha toho istého nároku

voči trom rôznym subjektom, poprela tvrdenie žalobcu o protizákonnosti konania žalovaného v 1.
rade a označila námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1. rade za riadnu voči pohľadávkam zo
Zmluvy o poskytovaní prác a služieb zo dňa 1.12.2018 medzi žalobcom a Inštitútom verejnej dopravy,
o.z., nárokov z pracovnej zmluvy a odmien za výkon funkcie člena štatutárneho orgánu. Poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/4/2025, ktoré sa týkalo totožného nároku voči

predsedníčke predstavenstva žalobcu, ktorým Najvyšší súd zrušil nariadené zabezpečovacie opatrenie
a vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Uviedla, že nárok uplatnený v trestnom konaní nie
je možné zabezpečiť prostriedkami civilného konania.

11. Po uplynutí zákonnej lehoty podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie aj žalovaný v 1. rade
a zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty. Súd prvej inštancie mu zmeškanie lehoty odpustil

uznesením č.k. 23Cb/96/2024-387 zo dňa 25.2.2025. Žalovaný v 1. rade odvolaním napadol výroky I.,
II., III., IV. a výrok VI. a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutých výrokoch zrušil a konanie
voči nemu zastavil. Žalovaný v 1. rade odvolanie odôvodnil tým, že v konaní neboli splnené procesné
podmienky, súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP).

12.Žalovanýv1.radevodvolanízhodnesožalovanouv2.radepoukázalnanesúladplnejmociudelenej
právnemu zástupcovi žalobcu a osvedčovacou doložkou so zaručenou konverziou novovzniknutého
dokumentu, na neosvedčenie výšky a právneho dôvodu vzniku pohľadávky, ako aj na neprimeranosť

vydaného zabezpečovacieho opatrenia a neexistenciu naliehavosti úpravy pomerov. Všetku činnosť,
ktorú v mene žalobcu žalovaný v 1. rade vykonával robil so súhlasom alebo na žiadosť majoritného
akcionára žalobcu. Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania väčšiny uplatnených pohľadávok.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade, vzhľadom na podobnú argumentáciu

žalovaných, poukázal na svoje skoršie vyjadrenia k veci. Uviedol, že žalobca nemá ako získať
dôkazy na preukázanie hodnoty založeného majetku, je úlohou žalovaných preukázať, že hodnota
zálohu je nepomerne vyššia ako hodnota zabezpečenej pohľadávky. Navyše uviedol, že prípadná
vedomosť konateľa majoritného akcionára žalobcu o schéme TATRA EXPRESS nemá vplyv na liberáciu
žalovaného v 1. rade spod zodpovednosti za škodu, konateľ majoritného akcionára nemá vo vzťahu

k žalobcovi povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v 1. rade o tvrdenej vedomosti
majoritného akcionára nepredložil žiadne dôkazy. Vznesenú námietku premlčania označil za vágnu,
neurčitú a procesne neúčinnú. Žalobca zopakoval, že nárok na náhradu škody v celom rozsahu uplatnil
v adhéznom konaní, je preto vylúčené, aby si nárok na náhradu škody uplatnil aj pred civilným súdom. Za
nepravdivú označil námietku, podľa ktorej žalovaní nemôžu podať návrh na zrušenie zabezpečovacieho

opatrenia.

14.Žalovanýv1.radevodvolacejreplikeopätovnepoprel,žebysvojimkonanímporušilsvojepovinnosti
štatutárneho orgánu a tým spôsobil žalobcovi škodu a zdôraznil vedomosť majoritného akcionára,
dozornej rady a ostatných členoch štatutárneho orgánu o jeho konaní. Uviedol, že nie je povinnosťou

žalovaného preukazovať primeranosť zabezpečovacieho opatrenia, túto má mať súd osvedčenú už
v čase jeho nariadenia. Opakovane namietal, že žalobca ho pred podaním návrhu nevyzval na úhradu
nároku na náhradu škody, tento nárok žalovaný v 1. rade neuznáva. Pohľadávka vo výške 396.587,75
eur bola vylúčená na samostatné trestné konanie, v ktorom žalovanému v 1. rade nebolo vznesené
obvinenie. V čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie, súd nemohol mať uplatnenie nároku na

náhradu škody žalobcom za preukázanú. Zopakoval, že žalobca si tú istú pohľadávku uplatňuje trikrát
voči trom rôznym subjektom, súd prvej inštancie sa preto mal zaoberať primeranosťou nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v 1. rade uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo žalobca uplatňuje
svoj nárok v trestnom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/4/2025,
ktoré sa týkalo totožného nároku voči inej členke štatutárneho orgánu, ktorým Najvyšší súd SR zrušil

nariadené zabezpečovacie opatrenie a vrátil vec Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

15. Žalobca vo vyjadrení k posledným vyjadreniam žalovaných zopakoval svoju argumentáciu v spore,
poukázal na to, že nositeľom dôkazného bremena sú obe sporové strany, správna právna kvalifikácianároku nie je procesnou povinnosťou žalobcu, žalovaný v 1. rade bol z funkcie člena predstavenstva
odvolaný bezprostredne po získaní informácií o porušení jeho povinností, citoval z výpovede tretieho
člena predstavenstva, ktorý v trestnom konaní uviedol, že nemal vedomosť o obsahu a podpise

zmluvy o výkone správy. Vo vzťahu k primeranosti zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že si doposiaľ
v adhéznom konaní uplatnil nárok vo výške 1,2 mil. eur, z konania žalovaného v 1. rade však hrozí
vznik ďalšej škody vo výške desiatok miliónov eur, či ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorú
vykonáva aj vo verejnom záujme, preto nariadené zabezpečovacie opatrenie považuje za primerané,
aj bez uvedenia reálnej hodnoty zabezpečeného majetku žalovaných. Zopakoval svoju argumentáciu

k dispozícii s informáciami o hodnote majetku žalovaných. Zopakoval tiež argumentáciu, že nie je
povinný uskutočniť predžalobnú výzvu, v prejednávanom prípade by to navyše mohlo spôsobiť zmarenie
uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Námietku premlčania označil opätovne za právne neúčinnú a vo
vzťahu k argumentácii žalovanej v 2. rade uviedol, že pre posúdenie premlčania je rozhodujúce,
kedy došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Námietku neuloženia povinnosti podať žalobu vo veci
samej žalobca označil za obsolentnú, neodôvodňujúcu zrušenie napadnutého uznesenia. Vo vzťahu

k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/4/2025 žalobca uviedol, že Najvyšší súd SR v ňom
nariadené zabezpečovacie opatrenie zrušil výlučne z procesných dôvodov. Vo veci došlo opätovne
k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia v pôvodnom rozsahu. Žalobca poukázal na judikatúru
najvyšších súdnych autorít vo vzťahu k uplatneniu nároku na náhradu škody v adhéznom a civilnom
sporovom konaní (II. ÚS 655/2013, II. ÚS 492/2011, I. ÚS 481/2019) a rozhodnutia Krajských súdov

v Prešove a Žiline, podľa ktorých je prípustné zabezpečiť nárok uplatnený v adhéznom konaní
zabezpečovacím opatrením.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných, ktoré boli podané
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadi? odvolacie pojednávanie pod3a § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal pod3a § 379 - § 385
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

17. Žalovaný v 1. rade podanie odvolania proti výrokom I., II., III., IV. a VI. a žalovaná v 2. rade podanie

odvolania proti výrokom II. a VI. odôvodnili dôvodmi pod3a § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP, t.j. tým,
že v konaní neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý
súdny proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnos? odvolacích dôvodov, posúdil, ei splnenie
procesných podmienok, ei súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý súdny proces, ei súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ei rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí by? daná odpovei na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,

k odvolaniu žalovaných a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd
udáva:

20. Žalobca sa návrhom na vydanie zabezpeeovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva
k nehnute3nostiam vo výluenom vlastníctve žalovaného v 1. rade, nehnute3nostiam v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade a k obchodným podielom žalovaného
v 1.rade z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ako štatutárny orgán žalobcu porušil svoje povinnosti pod3a
§ 194 OBZ a spôsobil tým žalobcovi škodu ve3kého rozsahu.

21. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel, pretože považoval za osvedeenú existenciu nároku

na náhradu škody, existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie a zároveo uzavrel, že zásah do
vlastníckych práv žalovaných nie je neprimeraný prihliadnuc na ujmu hroziacu žalobcovi. Súd prvej
inštancie neuložil žalobcovi povinnos? poda? žalobu vo veci samej titulom nároku na náhradu škody.22. Žalovaní v odvolaní uviedli, že došlo k naplneniu odvolacích dôvodov pod3a § 365 ods. 1 písm. a),
b), f), h) CSP, z dôvodu nedostatkov plnej moci právneho zástupcu žalobcu poda? návrh voei žalovanej
v 2. rade, nesúladu plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalobcu s osvedeovacou doložkou so

zarueenou konverziou elektronického dokumentu, nedostatoeného preskúmania výšky a právneho
dôvodutvrdenejpoh3adávkyžalobcusúdomprvejinštancie,neprimeranostirozsahuzabezpeeovacieho
opatrenia, ako aj z dôvodu neosvedeenia obavy, že exekúcia poh3adávky žalobcu bude ohrozená.
Žalovaný v 1. rade vzniesol voei easti zabezpeeovanej poh3adávky námietku premleania. Žalovaní
zároveo uviedli, že súd prvej inštancie pochybil, kei žalobcovi neuložil povinnos? poda? žalobu vo veci

samej.

23. Nako3ko právny zástupca žalobcu v priebehu odvolacieho konania predložil súdu originál plnej
moci, ktorá mu bola udelená žalobcom doa 16.1.2024, námietky žalovaných o nedostatkoch zarueenej
konverzie tejto plnej moci stratili opodstatnenie a odvolací súd k nim nebude zaujíma? stanovisko.
Odvolací súd k uvedenému zdôrazouje, že nedostatok plnomocenstva je odstránite3ným nedostatkom

podmienky konania a je možné ho odstráni? aj v odvolacom konaní (bližšie vii napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/152/2010 z 31.10.2011).

24. Odvolací súd tiež uvádza, že plná moc udelená žalobcom jeho právnemu zástupcovi ho oprávouje aj
na podanie návrhu na zabezpeeovacie opatrenie voei žalovanej v 2. rade, nako3ko táto mu bola udelená

na všetky úkony, súvisiace súdne a mimosúdne konania spojené s uplatoovaním a vymáhaním nárokov
voei žalovanému v 1. rade. Pasívna legitimácia žalovanej v 2. rade je v súlade s rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít nepochybne daná tým, že je bezpodielovou spoluvlastníekou easti zálohu.

25. Odvolací súd ďalej uvádza, že charakter konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia

nedovoľuje súdu podrobne skúmať argumenty strán vo vzťahu ku výške zabezpečovanej pohľadávky
ani jej čiastočnému premlčaniu (rovnako viď uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 307/2020 z
23.6.2020), pretože v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie,
ale rozhodnutie je založené výlučne na osvedčení rozhodujúcich právnych skutočností. Na posúdenie
naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu, prípadnej liberácie zodpovednej osoby, konkrétnej

výšky škody, jej premlčania, ale aj právneho dôvodu zabezpečovaného nároku je potrebné vykonanie
dokazovania a zodpovedanie otázok presahujúcich nároky osvedčenia rozhodujúcich skutočností.
Týmito otázkami sa náležite vysporiada súd, ktorý bude rozhodovať o zabezpečovanej pohľadávke
žalobcu, a to v adhéznom konaní alebo civilnom konaní, na ktoré bude žalobca v procesnom postavení
poškodeného súdom v trestnom konaní odkázaný. Pre účely rozhodnutia o návrhu na zriadenie

sudcovského záložného práva postačuje osvedčenie existencie pohľadávky, pričom odvolací súd
s poukazom na priebeh trestného konania a vznesenie obvinenia žalovanému v 1. rade konštatuje, že
súd prvej inštancie existenciu zabezpečovanej pohľadávky správne posúdil ako osvedčenú.

26. Žalobca podaným návrhom požadoval zabezpečiť jeho nárok na náhradu škody vo výške

„minimálne“ 1,2 milióna eur, pričom takto vyčíslenú škodu nepovažoval za konečnú. Uviedol, že
v dôsledku úkonov žalovaného v 1. rade v mene žalobcu mu hrozí ďalšia škoda vo výške niekoľkých
miliónov eur, čím môže byť ohrozené vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti vo verejnom záujme.
Žalovaní označili nariadené zabezpečovacie opatrenie za neprimerané, neuviedli však žiadne vlastné
skutkové tvrdenia o hodnote zálohu, ani neupresnili rozsah, v akom už má byť zabezpečovacie

opatrenie neprimerané. Nie je pritom pravdivé tvrdenie, že výlučným nositeľom procesných bremien
v konaní je len žalobca. Vzhľadom na rozsah škody, tvoriacej súčasť skutku, pre ktorý už bolo
žalovanému v 1. rade vznesené obvinenie, odvolací súd považuje nariadené zabezpečovacie opatrenie
za primerané. Žalovaným nič nebráni v prípade, ak dôjde k zmene okolností prípadu navrhnúť zrušenie
alebo zúženie rozsahu zabezpečovacieho opatrenia. Je pritom nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosť,

že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je konečnou úpravou vzťahu strán, ale len úpravou
dočasnou. V prípade, ak by žalobca musel pristúpiť k výkonu záložného práva, môže ho vykonať výlučne
v rozsahu právoplatne priznanej pohľadávky.

27. Vzhľadom na solidárny charakter prípadného záväzku členov štatutárneho orgánu žalobcu na

náhradu škody a účel zaistenia prostriedkov na účte spoločnosti TATRA EXPRESS, s.r.o., ktorým
je výlučne odňatie výnosov z trestnej činnosti, neobstojí ani tvrdenie žalovaných o viacnásobnom
zabezpečení toho istého nároku.28. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie o osvedčení obavy z ohrozenia
exekúcie. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Takýto právny úkon sám o sebe postačuje na osvedčenie

obavy z ohrozenia exekúcie. Žalovaným zostáva zachované právo na užívanie zálohu a pokiaľ nemajú
v úmysle nehnuteľnosti alebo obchodné podiely prevádzať na tretie osoby, ide o opatrenie, ktoré ich
v užívaní založeného majetku neobmedzí neprimeraným spôsobom.

29. Odvolací súd nedoplnil rozhodnutie súdu prvej inštancie o výrok ukladajúci žalobcovi poda? žalobu

vo veci samej, nako3ko k uplatneniu zabezpeeovanej poh3adávky už došlo v trestnom konaní vedenom
proti žalovanému v 1. rade pre obzvláš? závažný zloein porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku pod3a § 237 ods. 1 , ods. 4 písm. a) TZ. Pod3a ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít,
ak bol nárok na náhradu škody uplatnený v tzv. adhéznom konaní, nie je možné uplatni? ten istý nárok
na náhradu škody v konaní pred civilným súdom medzi tými istými stranami (R22/1979, II. ÚS 655/2013,
II. ÚS 492/2011, I. ÚS 481/2019).

30. Pre úplnos? odvolací súd konštatuje, že v dôsledku uplatnenia nároku žalobcu v adhéznom konaní,
nie je možné aplikova? právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn.
3Obdo/4/2025, pretože týmto rozhodnutím Najvyšší súd SR zrušil nariadené zabezpeeovacie opatrenie
v obdobnom konaní práve z dôvodu, že súd nariaiujúci zabezpeeovacie opatrenie sa dostatoene

nevysporiadal so skutoenos?ou, ei bol nárok na náhradu škody riadne uplatnený v trestnom konaní a ei
je vytvorená prekážka zaeatej veci pre uloženie povinnosti na podanie žaloby vo veci samej.

31. Odvolací súd pre úplnosť v súlade s rozhodnutiami iných krajských súdov (Krajský súd v Žiline
uznesenie pod sp. zn. 7Co/86/2022 zo dňa 7.6.2022, Krajský súd v Prešove 25Co/21/2023 zo dňa

5.9.2023) konštatuje, že súd v civilnom sporovom konaní môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj
za účelom zabezpečenia nároku uplatneného v trestnom konaní. Trestný poriadok nepozná inštitút
zabezpečovacieho opatrenia, ktorý by umožnil poskytnúť ochranu práv poškodeného postupom a
v lehotách vymedzených v CSP. Ani zaistenie nároku poškodeného podľa Trestného poriadku nie
je viazané na žiadne lehoty rozhodovania príslušných orgánov, a teda trestné konanie nie je

spôsobiléposkytnúťurýchlenúochranuohrozenýmvzťahomakoCSP.Zamietnutienávrhunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podľa CSP pre zabezpečenie nároku uplatneného v adhéznom konaní
by podľa názoru odvolacieho súdu bolo odmietnutím spravodlivosti. V prípade zastavenia trestného
stíhania, či oslobodenia žalovaného v 1. rade spod obžaloby, žalovaným zostáva zachované právo
navrhnúť zrušenie zabezpečovacieho opatrenia.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
podľa § 387 CSP potvrdil ako vecne správne.

33. Nako3ko o zabezpeeenej poh3adávke sa koná v adhéznom konaní, odvolací súd rozhodol aj

o trovách odvolacieho konania, a to pod3a § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré sú povinní nahradi? neúspešní žalovaní. O výške trov tohto odvolacieho
konania pod3a § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

34.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).