Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218974
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1317218974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: S.. T. N., V.. XX.X.XXXX, P.
I. XXX, P., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková s.r.o., so sídlom Staré Grunty
162, Bratislava, IČO: 36 863 971, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Vajnory, so sídlom
Hospodárska 9, Bratislava, IČO: 00 190 284, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou PROLEGAL s.r.o.,
so sídlom Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 863 149, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8. júna 2021 č. k.
11Cpr/20/2017-614 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.10.2017 je neplatné a
pracovný pomer naďalej trvá: zároveň sa domáhal náhrady mzdy v sume 1708€ (priemerný mesačný
zárobok) od 14.11.2017, do času keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo kým nerozhodne
súd. V priebehu konania upravil petit žaloby a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy

v sume 36 234,39€ s príslušenstvom. Rozhodol tak podľa § 68 ods. 1 písm. b), 2, § 70, § 74, §
81, § 82 Zákonníka práce s odôvodnením, že v spore nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu
vznikol pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2013 s dňom nástupu do práce 1.11.2013, dojednaný na dobu
neurčitú a dohodnutý druh práce-generálny riaditeľ. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
19.10.2017 zistil, že ako dôvod okamžitého skončenia žalovaný uviedol, že firme JASES žalobca od júla
2016 v areáli družstva umožnil skladovať rôzne predmety, pričom nezabezpečil uzatvorenie nájomnej
zmluvy, za užívanie pozemku od JASES inkasoval platby a tieto si ponechával, tak poškodil dobré

meno žalovaného, spôsobil finančnú škodu minimálne vo výške 3800€ o tomto správaní bol žalovaný
informovaný priamo JASES na rokovaní dňa 5.10.2017 a firma JASES dodatočne na základe faktúry zo
dňa 16.10.2017 zaplatila sumu 2400€, ako nájomné za obdobie od 1.5.2017 do 30.9.2017. Listina bola
podpísaná S.. T. P., I. T., D. J.. E. Y. s tým, že žalobca listinu odmietol prevziať. Žalobca poprel, že by mu
bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru na rokovaní dňa 19.10.2017, avšak výpoveďou
svedkyne J.. E. Y. a svedkyne I.B. T. mal za preukázané doručenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcovi, keďže žalobca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré

mu bolo doručované na stretnutí dňa 19.10.2017. Uviedol, že nepriamo tomu nasvedčuje aj výpoveď
manželky žalobcu, ktorá potvrdila stretnutie toho dňa a potvrdila, že na ňom boli prítomní okrem žalobcu,
S.. P., J.. Y. a podpredsedníčka družstva pani T.. Potvrdila, že žalobca musel odovzdať telefón, aj auto,
uviedla, že ona z jeho kancelárie zobrala svadobnú fotografiu. Žalobca namietal, že okamžité skončeniepracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnávateľov; žalovaný uviedol, že u neho
zástupcoviazamestnancovnepôsobiaakeďženebolpreukázanýopak,prerokovanieakohmotnoprávnu
podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru neposudzoval. K námietke žalovaného,

že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, pretože žalovaný od júla 2016 vedel o tom,
že JASES bude užívať predmet nájmu za účelom uskladnenia lešenia a iného stavebného materiálu,
uviedol, že toto tvrdenie žalobca nepreukázal. Iba svedok T. R. vypovedal, že sa bavil s S.. P., ktorý mu
povedal, že vedľa bude firma JASES a či s tým súhlasí, obdobie nešpecifikoval. Žalobca odvodzoval
vedomosťžalovanéhozoskutočnosti,žefirmamalahnuteľnéveciuskladnenépriamovsídležalovaného

atozavrátnicouavstupnourampoudoareálu,žežalovanýajehopracovnícimuseliotomvedieť.Súdza
rozhodujúcu skutočnosť považoval, že v sídle žalovaného je viacero nehnuteľností prenajatých, pričom
bolo povinnosťou práve žalobcu ako generálneho riaditeľa, aby zabezpečil formality k nájomnému
vzťahu. Mal za preukázané, že žalovaný sa na rokovaní s JASES dňa 5.10.2017 dozvedel, že nájomná
zmluva nebola uzatvorená a napriek tomu JASES zaplatila nájomné na súkromný účet žalobcu. O
tejto skutočnosti vypovedali svedkovia a D. a V. B.. V spore nebolo preukázané, že žalovaný od roku

2016 vedel o tom, že sa v areáli družstva skladujú predmety patriace spoločnosti JASES, zákonná
lehota, v ktorej bol žalovaný oprávnený ukončiť pracovný pomer bola zachovaná a to subjektívna ako
aj objektívna. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené v písomnej forme,
bolo doručené a žalovaný v ňom vymedzil dôvod. K tvrdeniu žalobcu, že nemohol zabezpečiť uzavretie
nájomnej zmluvy, pretože žalovaný nedisponoval súhlasom vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, ktorí

družstvu pôdu prenajali, a nebol preto oprávnený umožniť tretej osobe užívanie týchto pozemkov, ani
uzavrieť nájomnú ani podnájomnú zmluvu na tieto pozemky, poukázal na to, že nájomná zmluva s firmu
JASES napokon bola uzatvorená a nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že neexistencia súhlasu všetkých
vlastníkov bola prekážkou na uzatvorenie zmluvy. Nepovažoval za relevantné, či mal v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy s JASES žalovaný uzatvorené nájomné zmluvy len s niektorými vlastníkmi. Nebolo

preukázané tvrdenie žalobcu, že na každoročnej členskej schôdzi bolo schválené uznesenie, v zmysle
ktorého sa žalovaný a vlastníci pozemkov dohodli, že v prípade ak sa žalovaný rozhodne prenajať
pozemky tretej osobe, budú o tom vlastníci dotknutých pozemkov vopred informovaní, k takémuto
prenájmu dajú súhlas a žalovaný im bude nad rámec bežného nájomného dohodnutého na základe
zmlúv platiť odmenu 20 % nájomného dohodnutého s týmito tretími osobami. Čestné prehlásenie Y.

O. to nedosvedčuje, nie je zjavné akého pozemku je vlastníkom a súdu bola predložená len fotokópia.
Stotožnil sa s obranou žalovaného, že bol oprávnený riadne uzavrieť nájomnú zmluvu so spoločnosťou
a túto aj následne uzavrel, že nájomná zmluva mohla byť uzavretá už v čase, keď žalobca umožnil
spoločnosti užívanie pozemku v areáli družstva. Nájomná zmluva nie je bez ďalšieho neplatná iba
z dôvodu, že ju uzavrel len niektorý zo spoluvlastníkov. O tom, že žalobca rokoval s firmou JASES

vypovedali svedkovia a svedčí tomu aj potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava-
Rača, v ktorom sa uvádza, že dňa 3.10.2017 bola privolaná policajná hliadka na hospodárske družstvo
L. odkiaľ volal majiteľ, že v ich objekte sa nachádza nákladné vozidlo, ktoré tam niečo nakladá, avšak
vodič vozidla majiteľa ignoruje a nechce z miesta odísť, táto udalosť bola preverená, pričom bolo zistené,
že nákladné vozidlo odváža materiál pre spoločnosť JASES, vedúci firmy V. B. uviedol, že v areáli

majú odložené veci, že majú ústnu dohodu s riaditeľom poľnohospodárskeho družstva, nie písomnú,
že môžu využívať areál pre potreby uskladnenia materiálu pre firmu JASES INVEST s.r.o.. Preukázané
konanie žalobcu posúdil ako porušenie pracovnej disciplíny. K ďalšiemu dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktorým bolo, že za užívanie pozemku od JASES inkasoval žalobca platby a tieto
si ponechával, platby si nechal posielať na účet alebo ich preberal v hotovosti a tak poškodil dobré

meno žalovaného a spôsobil finančnú škodu minimálne vo výške 3800€, uviedol, že žalobca namietal,
že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalobca prijal v hotovosti alebo na
bankový účet platbu od JASES v súvislosti s nájomným vzťahom; svedeckú výpoveď D. B. spochybnil,
keď podľa neho svedok nevedel jednoznačne určiť sumu predstavujúcu platbu za údajné nájomné,
raz uviedol sumu 2000€, neskôr 2200€ a v závere 2400€. Poukázal na to, že svedok uviedol, že si to

presne nepamätá a za dôležité považoval skutočnosť, že svedok potvrdil, že jeho firma platila nájomné
za užívanie pozemku na účet, ktorý mu dal žalobca a až neskôr sa dozvedel, že je to jeho osobný
účet; svedok tiež uviedol, že žalobca chcel nájomné platiť v hotovosti, o tejto skutočnosti svedčí aj
výpoveď svedka L. X., pracovníka vo vinotéke, ktorý potvrdil, že B. hľadal žalobcu, chcel nechať u
neho peniaze pre žalobcu, ktoré odmietol prevziať. Dospel k záveru, že svedok jednoznačne potvrdil,

že žalobca chcel za prenájom pozemku v sídle žalovaného peniaze, že firma JASES mu nájomné
za isté obdobie platila formou bartela a to zapožičaním lešenia na stavbu jeho rodinného domu a
jednoznačneuviedol,ženeskôrposlalipeniazenaúčet,ktorýuviedolžalobca.Bolopreukázané,žeúčet,
na ktorý JASES zaslal nájom, bol súkromným účtom žalobcu a je irelevantné, či peniaze na účet žalobcuvkladal konateľ JASES, alebo poverený pracovník. Toto správanie žalobcu vyhodnotil ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktorého dôsledkom je možnosť žalovaného okamžite skončiť pracovný
pomer. Úhrady nájomného na účet žalobcu boli preukázané svedeckými výpoveďami V. B., D. B., ich

výpoveďami v trestnom konaní, aj samotného žalobcu, ktorý potvrdil, že vrátil peniaze, ktoré obdržal
od B., pričom tvrdil, že sa jednalo o pôžičku, avšak existencia pôžičky nebola preukázaná. Pôžička ako
dôvod prevodu finančných prostriedkov bola vyvrátená svedeckou výpoveďou D. B., ktorý potvrdil, že
rokoval so žalobcom ohľadom prenájmu a žalobca mu dal číslo účtu, na ktorý mal vložiť peniaze za
nájom a následne zistil, že to bol jeho súkromný účet, že žalobca berie peniaze pre seba a nie pre

družstvo. Preukázané konanie žalobcu a to inkasovanie finančných prostriedkov za nájom pozemku
od firmy JASES, pričom pri dojednávaní podmienok nájmu vystupoval vo funkcii generálneho riaditeľa
žalovaného; skutočnosť, že finančné prostriedky si nechal posielať na svoj súkromný účet a bez ohľadu
akú výšku škody tým žalovanému spôsobil, posúdil súd ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca bol zamestnaný u žalovaného vo funkcii generálneho
riaditeľa, preto bolo jeho úlohou riadne hospodáriť s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a

chrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničenímazneužitímanekonaťvrozporesoprávnenými
záujmami zamestnávateľa. V spore bol preukázaný opak, žalobca nechránil majetok pred zneužitím a
konal v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
19.10.2017 je preto platné a žalobu z toho dôvodu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v spore úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnej výške.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie
odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Namietal, že už z jazykového výkladu ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je
zrejmé, že okamžité skončenie pracovného pomeru môže zamestnávateľ využiť len v prípade, že má
jednoznačne preukázané, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, nestačí len
podozrenie z porušenia povinností zamestnancom. V tejto súvislosti poukázal na komentár k Zákonníku

práce, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.12.1976, uverejnený v Zb. rozhodnutí R 38/ 1979
a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.4.2020 sp. zn. 21Cdo/391/2020. Namietal, že súd
prvej inštancie len formalisticky skúmal písomnú formu, doručenie a vymedzenie dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru, pričom opomenul posúdenie toho, či dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru objektívne existoval už v čase výpovede a či mal žalovaný už v tomto čase

preukázanú jeho existenciu. Žalovaný nikdy ani v konaní netvrdil a ani nijako nepreukázal, že by ku
dňu 19.10.2017 disponoval akýmkoľvek dôkazom o tom, že žalobca nezabezpečil uzatvorenie nájomnej
zmluvy s firmou JASES s.r.o. a že inkasoval finančné prostriedky za nájom od tejto firmy pre seba.
Žalovaný len na základe ústneho tvrdenia tretej osoby, ktorú údajne prvýkrát stretol dňa 3.10.2017,
pristúpil dňa 19.10.2017 ku krajnému riešeniu, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru bez

toho, aby žalobcu konfrontoval s tvrdeniami, ktoré mali zakladať opodstatnenosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Nedal žalobcovi priestor na vysvetlenie a obhajobu, ale len na základe ničím
nepodložených informácií od neznámej osoby považoval za fakt, že žalobca závažne porušil pracovnú
disciplínu.Anizvýpovedížalovanýmnavrhnutýchsvedkovnikdynevyplynulo,žebyposkytližalovanému
hodnoverný dôkaz o ich tvrdeniach o údajných platbách nájomného v hotovosti alebo na účet žalobcu.

Je teda zrejmé, že žalovaný nemal a ani nemohol mať ku dňu 19.10.2017 jednoznačne preukázané,
že sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny spôsobom uvedeným v okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 19.10.2017. V danom prípade podľa jeho názoru mal žalovaný možnosť
využiť inštitút dočasného prerušenia výkonu práce v zmysle § 141a zákonníka práce. Žalovaný ku
dňu 19.10.2017 nevykonal nijaké šetrenie za účelom získania dôkazov o údajnom porušení pracovnej

disciplíny žalobcom, ale len na základe podozrenia okamžite ukončil so žalobcom pracovný pomer
a už len z tohto dôvodu je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Namietal nesprávne
právne posúdenie súdom prvej inštancie aj otázky možnosti a oprávnenosti žalobcu uzavrieť nájomnú
zmluvu so spoločnosťou JASES. S poukazom na ust. § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane
a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene a doplnení zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej

prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 12 ods. 1 cit. zák. a § 1 ods. 2 písm. a) Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ako aj s
poukazom na druh dotknutých pozemkov-ornej pôdy, namietal, že účel využitia dotknutých pozemkovnemohol byť iný ako na poľnohospodárske účely. Žalovaný nielenže nedisponoval súhlasom všetkých
vlastníkov dotknutých pozemkov s ich prenájmov, ale prenajal tieto pozemky spoločnosti JASES s.r.o.
v rozpore s ich účelom využitia, čím porušil nielen vlastnícke práva vlastníkov týchto pozemkov, ale

konal aj v rozpore so zákonom. Žalovaný v rozpore s výpoveďou S.. P. v trestnom konaní; v ktorom
uviedol, že pozemky sú vedené ako areál družstva-orná pôda a teda ich nemôžu využívať na iné
účely; ako aj v rozpore so zákonom č. 220/2004 Z.z. uzavrel nájomnú zmluvu so spoločnosťou JASES
s.r.o. v zmysle jej bodu 2.2. pre „účely výkonu podnikateľskej činnosti ako skladovacie, odkladacie a
odstavné plochy ako aj pre účely uskladnenia unimobunky.“ Keďže žalovaný nebol oprávnený uzatvoriť

predmetnú nájomnú zmluvu, nebol oprávnený takúto zmluvu uzatvoriť, resp. zabezpečiť jej uzatvorenie
ani žalobca ako jeho zamestnanec a konanie žalobcu spočívajúce v odmietnutí konať v rozpore
so zákonom nemožno klasifikovať ako porušenie jeho povinnosti. Súd prvej inštancie však citované
zákonné ustanovenia vôbec neaplikoval. Namietal aj nesprávne skutkové zistenia; podľa jeho názoru v
konaní nebolo preukázané doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 19.10.2017, keď
žalovaný najprv tvrdil, že k tomuto došlo za prítomnosti predsedu predstavenstva žalovaného a J.. Y. ako

svedkyne, až neskôr začal uvádzať ďalších svedkov; taktiež uviedol, že sa chcel dohodnúť o skončení
pracovného pomeru a následne tvrdil, že listina okamžitého skončenia pracovného pomeru bola vopred
pripravená a žalobca ju odmietol prevziať. Výpovede svedkýň J.. E. Y. D. I. T. nepotvrdzujú riadne
doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru vylučuje akúkoľvek dohodu so zamestnancom o skončení pracovného pomeru a ak mal

žalovaný záujem dohodnúť sa so žalobcom na skončení pracovného pomeru, nevolal by na stretnutie aj
manželku žalobcu, toto dokazuje, že predmetom stretnutia dňa 19.10.2017 bolo riešenie sporu ohľadne
nehnuteľností darovaných žalobcom manželke a nie ukončenie pracovnoprávneho vzťahu. Skutočnosť,
že listina okamžitého skončenia pracovného pomeru bola vyhotovená až ex post preukazuje skutočnosť,
že na nej bol priamo vytlačený dátum odmietnutia prevzatia žalobcom, pričom žalovaný nemohol vedieť

akosažalobcazachová,aajabsenciapodpisužalobcovejmanželkyakosvedkaprítomnéhopriúdajnom
doručovaní. Nestotožnil sa so skutkovými tvrdeniami súdu prvej inštancie, že žalovaný sa na rokovaní
s JASES s.r.o. dňa 5.10.2017 dozvedel, že nájomná zmluva nebola uzatvorená a napriek tomu JASES
zaplatila nájomné na súkromný účet žalobcu. Žalovaný musel mať už od počiatku júla 2016 vedomosť
o tom, že sa v areáli PD skladujú predmety patriace tejto spoločnosti, že sa tam pohybujú osoby, ktoré s

týmito predmetmi manipulujú, keď predmet nájmu sa nachádzal priamo v areáli žalovaného za vrátnicou
a vstupnou rampou do areálu, pričom maringotka aj žeriav boli označené veľkým logom spoločnosti
JASES, čo potvrdila aj svedkyňa J.. Y.. S poukazom na výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného S..
P. na pojednávaní dňa 4.6.2019 namietal, že aj pri opomenutí faktu, že S.. P. si po 2 rokoch pamätá
konkrétne dátumy, kedy sa údajne dozvedel o spoločnosti JASES s.r.o., nemožno opomenúť, že svedok

T. R. vypovedal, že sa s S.. P. bavil o firme JASES s.r.o. ešte pred uvedenými dátumami a teda S..
P. musel mať vedomosť o prítomnosti vecí uskladnených touto firmou v areáli družstva oveľa skôr.
Ak svedok D. B. našiel doklad o vklade hotovosti v sume 1600€ na účet žalobcu až dňa 2.6.2020,
kedy ho predložil spolu s prípisom o tom, že ďalšie doklady nemohol nájsť, nemohol toto žalovaný
považovať za preukázané už dňa 5.10.2017 ani 19.10.2017. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia

súdu prvej inštancie, keď mal za preukázané dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Namietal, že žalovaný bol uzrozumený aj s protihodnotou za skladovanie strojov a materiálu firmou
JASES s.r.o. v priestoroch družstva, spočívajúcou v naturálnych plneniach, o ktorých vypovedali viacerí
svedkovia (kúpa vína vo vinotéke žalovaného, úprava a vyčistenie predmetného pozemku, betónové
práce pre družstvo). Poukázal na to, že firma JASES doplatila žalovanému nájomné za obdobie máj

2017-september 2017, pričom je zarážajúce, že žalovaný nepožadoval doplatenie nájomného aj za
obdobie júl 2016-apríl 2017 a preto je zrejmé, že za prvý rok skladovania vecí v priestoroch družstva
bol žalovaný uzrozumený s uvedeným naturálnym plnením zo strany tejto firmy. Ďalej uviedol, že v
konaní bolo preukázané, že u žalovaného boli zaužívané bartelove obchody aj s inými podnájomníkmi;
zástupca spoločnosti BVV s.r.o. vypovedal, že za prenájom haly u žalovaného neplatili nájomné, ale

ako protihodnotu pre žalovaného opravili strechu na hale a ďalšie stavebné úpravy. Súd prvej inštancie
pri posudzovaní porušovania pracovnej disciplíny žalobcu nezobral do úvahy, že u žalovaného bolo
ustálenou zvyklosťou prenajímať priestory družstva bez písomnej nájomnej zmluvy za inú protislužbu od
podnájomníka. Za týchto okolností nemožno to, že žalobca nezabezpečil uzatvorenie nájomnej zmluvy
so spoločnosťou JASES s.r.o. vyhodnotiť ako jeho porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej namietal, že

žalovaný nepreukázal, že by si žalobca nechal vyplácať spoločnosťou JASES s.r.o. akékoľvek finančné
prostriedky predstavujúce nájomné za užívanie pozemku, či už v hotovosti alebo prevodom na bankový
účet. Svedecká výpoveď D. B. obsahovala závažné rozpory, týkajúce sa sumy ako aj spôsobu úhrad;
doložil iba jedno potvrdenie o platbe sumy 1600€ zo dňa 19.6.2017, pričom odosielateľom bol p. I. L.,čiže úplne iná tretia osoba a nie svedok. Žiaden vypočutý svedok nepotvrdil, že by niekedy dal nejakú
hotovostnú platbu žalobcovi, žalovaným navrhnutý svedkovia to výslovne popreli. S touto skutočnosťou,
ktorá vyšla najavo v konaní pred súdom prvej inštancie sa súd v rozsudku nevysporiadal. Platba v sume

1600€ predstavovala pôžičku, ktorú žalobca vrátil s poznámkou, že účel platby je vrátenie pôžičky a to
ešte pred údajným okamžitým skončením pracovného pomeru, čo potvrdzuje pravdivosť jeho tvrdení o
pôžičke. Ak by išlo o úhradu nájomného, peniaze by museli byť platené z účtu spoločnosti JASES s.r.o.
a táto platba by musela byť zaevidovaná v účtovníctve, čo sa však nestalo a ani nebolo preukázané.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tieto súd prvej inštancie v rozsudku len stroho opísal bez presvedčivého

zdôvodnenia svojho rozhodnutia, čím nenaplnil požiadavku riadneho a presvedčivého odôvodnenia
rozsudku v zmysle ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu v č.l. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie v rámci dokazovania neuplatnil zásadu zohľadnenia žalobcu
ako slabšej strany sporu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že v konaní
pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej
disciplíny. Žalobca v pozícii generálneho riaditeľa umožnil tretiemu subjektu bez riadneho nájomného
vzťahu užívať pozemky v nájme žalovaného, bez toho, aby o tom žalovaný vedel a bez zabezpečenia
uzavretia príslušnej zmluvy. Považuje za paradoxné, keď žalobca tvrdí, že ak by uzatvoril nájomnú

zmluvu, porušil by zákon, ale zákon neporušil napriek tomu, že za užívanie pozemkov spoločnosťou
JASES s.r.o. inkasoval peniaze pre seba a pred touto spoločnosťou vystupoval ako prenajímateľ-
generálny riaditeľ žalovaného. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že pracovný pomer s ním žalovaný
ukončil len na základe podozrenia; v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom
mal žalovaný preukázané, že žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Žalovaný po

prvotných úkonoch (privolanie polície dňa 3.10.2017, telefonické kontaktovanie spoločnosti JASES
s.r.o., kontrola nájomných zmlúv, kontrola účtovných a pokladničných dokladov), mal dňa 5.10.2017
rokovanie so zástupcami spoločnosti JASES s.r.o. a to s jej konateľom S.. D. B. a V. B.. S.. D. B. potvrdil,
že žalobca sa im predstavil ako generálny riaditeľ žalovaného a umožnil ich spoločnosti skladovanie
rôznych predmetov v areáli žalovaného bez uzatvorenia nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy a tiež

potvrdil, že za uloženie vecí platili, či už v naturáliách (lešenie poskytnuté priamo žalobcovi) a aj
v peňažnej forme. S.. D. B. zároveň ukázal žalovanému doklad o úhrade nájomného na súkromný
účet žalobcu a túto skutočnosť S.. D. B. uviedol aj pri výsluchu svedka v trestnej veci sprenevery
podľa § 213/1, 3a Trestného zákona na základe trestného oznámenia žalovaného dňa 20.11.2019
a je zaznamenaná v predmetnej zápisnici. Nepravdivé je aj to, že žalovaný nikdy nepreukázal, že

by disponoval dôkazom, že žalobca inkasoval finančné prostriedky za nájom JASES s.r.o. pre seba.
Žalovaný predložil v konaní zápisnicu o výsluchu svedka S.. D. B. v trestnom konaní zo dňa 20.11.2019,
v ktorej sa uvádza, že S.. D. B. ukázal žalovanému doklad o úhrade nájomného, na čo žalovaný
spolu s právnou zástupkyňou žalovaného reagovali, že sa jedná o súkromný účet žalobcu a že mu má
peniaze vrátiť žalobca. Zľahčovanie svedeckých výpovedí žalobcom považuje za účelové a nedôvodné.

Spochybňovanie možnosti uzatvoriť nájomnú zmluvu na plochu, na ktorej boli skladované predmety
spoločnosti JASES s.r.o., považuje za zavádzajúce zo strany žalobcu, keď umožnil tretej strane užívať
majetok, ktorý má žalovaný v nájme od vlastníkov, platí za ne nájomné a daň z nehnuteľností a
prijímal od tejto osoby benefity a platby. V tejto veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, okrem
iného predložením nájomných zmlúv s vlastníkmi pozemkov, ako aj následne uzavretou nájomnou

zmluvou so spoločnosťou JASES s.r.o. a v tejto súvislosti poukázal aj na body 4 a 5 svojho vyjadrenia
zo dňa 28.9.2020. Uviedol, že nájomná zmluva mohla byť uzavretá aj v čase, keď žalobca umožnil
spoločnosti JASES s.r.o. užívanie pozemkov v areáli žalovaného. Uviedol, že doručenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Skutočnosť, že dňa
19.10.2017 sa doručovalo žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru preukazujú svedecké

výpovedesvedkovpridoručovanívýpovede.Zároveňžalobca,akoajjehomanželkasvojimivýpoveďami
potvrdili, že na predmetnom stretnutí dňa 19.10.2017 žalobca odovzdal služobné motorové vozidlo,
služobnýmobilnýtelefón,manželkažalobcuzobralazkanceláriesvadobnúfotografiu.Kuskutočnosti,že
žalobca sa nestotožnil so záverom súdu, že bola zachovaná subjektívna a objektívna lehota na okamžité
skončenie pracovného pomeru, uviedol, že lehota bola dodržaná a stotožnil sa s odôvodnením súdu

prvej inštancie v rozsudku uvedeným v bode 45 rozsudku. K tvrdeniu žalobcu o tom, že musel vedieť, že
v areáli sa skladujú predmety patriace spoločnosti JASES s.r.o. uviedol, že tieto tvrdenia sú skreslené a
nepravdivé a s poukazom na výpoveď J.. E. Y. zdôraznil, že na žeriave a unimobunke sa nenachádzalo
žiadne veľké logo JASES, na žeriave nebolo žiadne logo a na unimobunke bol len malý štítok JASES.Žeriav bol celý čas zložený „na ležato“, jednalo sa o malý žeriav a nebol vôbec viditeľný od vrátnice,
nakoľko sa nachádzal za ďalšou budovou a stromami, čo je zrejmé z fotografií, ktoré preložil v konaní
ako dôkazy. Okrem toho sa žalovaný domnieval, že tieto veci patria inej spoločnosti. Pokiaľ žalobca

poukazoval na výpoveď svedka T. R., uviedol, že ide o osobu zaujatú voči žalovanému, vedú sporu
niekoľko súdnych sporov; podľa tvrdenia žalovaného žalobca spolu so spoločnosťou BVV s.r.o. (ktorej
bol p. R. spoločníkom ako a konateľom) a spriaznenou osobou ABASK RECYCLING s.r.o. „vyrobili“
fiktívny záväzok a trojzápočtom dosiahli, že spoločnosť BVV s.r.o. neuhradila žalovanému nájomné; a
žalovaný podal na p. T. R. trestné oznámenie vo veci neoprávneného nakladania s odpadmi, za čo

mu bolo aj vznesené obvinenie spolu so žalobcom. Ďalej uviedol, že dátumy, ktoré žalobca považuje
za vymyslené a prispôsobené situácii, sú reálnymi dátumami; dňa 29.9.2011 bol vydaný zákaz pre
spoločnosť JASES s.r.o., 3.10.2017 bola privolaná policajná hliadka k riešeniu situácie so spoločnosťou
JASES s.r.o. a následne bolo uskutočnené dňa 5.10.2017 stretnutie so zástupcami spoločnosti JASES
s.r.o.. Časovú následnosť potvrdzujú aj nasledovné výpovede, keď žalobca na pojednávaní 14.11.2019
uviedol, že od p. B. prebral peniaze a dostal peniaze aj na účet, keď predseda dal zákaz firme vstupu

do areálu, šiel za p. B., že chce vrátiť peniaze, stretli sa na pumpe, pričom zo svedeckej výpovede
konateľa spoločnosti JASES s.r.o. D. B. na pojednávaní dňa 12.5.2020 vyplýva, že žalobca chodil a
prosil právnika, ktorý ho pozná, či mu s tým vie pomôcť, aby sa žalobca vyhol trestnému stíhaniu, na
základeuvedenéhomuvložilžalobca peniazenaúčetstým,žesamaloakožejednaťovráteniepôžičky.
Žalobca mal 2000€ vrátiť p. D. B.Q. dňa 10.10.2017 a 11.10.2017, pričom uvedené časovo nadväzuje

na zákaz vstupu spoločnosti JASES s.r.o., privolanie polície a stretnutie žalovaného so spoločnosťou
JASES s.r.o.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa snažil zastrieť preberanie platieb nájomného od
spoločnosti JASES s.r.o. údajnou pôžičkou a jej následným vrátením, pričom existencia pôžičky sa v
konaní nepotvrdila, naopak D. B. existenciu pôžičky voči žalobcovi priamo poprel a rovnako aj s V.
B. vypovedali, že sa jednalo o platby nájomného, a to aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní.

Tvrdenie žalobcu, že predstavitelia spoločnosti JASES vypovedali pred súdom sledujúc svoj záujem
ponechať skladované veci nejaký čas u žalovaného, nemá logiku, keď spoločnosť JASES s.r.o. mala
uzavretú nájomnú zmluvu so žalovaným do 1.8.2018 a výpovede jej predstaviteľov boli uskutočnené
až koncom roka 2019 a v roku 2020 a teda v tom čase nemohli sledovať uvedený záujem. Poprel
tvrdenia žalobcu o ustálených zvyklostiach a uviedol, že bartel, ako ho praktizoval žalobca, je nelegálny-

umožnil skladovanie predmetov v areáli, za ktorý platí žalovaný a plnenia od spoločnosti JASES s.r.o.
prijímal sám. Uviedol, že naplnenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom
bolo preukázané svedeckými výpoveďami ním navrhnutých svedkov, ako aj potvrdením od svedka D. B.
o uskutočnenej platbe nájomného na súkromný účet žalobcu. Podľa jeho názoru v konaní bolo vykonané
rozsiahle dokazovanie a boli dodržané zásady zohľadnenia žalobcu ako slabšej strany; žalobca ani

neuviedol v čom má údajné nezohľadnenie žalobcu ako slabšej strany sporu spočívať. Poukázal aj na to,
že žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie aplikoval
správne právne normy a tieto aj správne interpretoval, vykonaným dokazovaním dospel k správnym
skutkovým zisteniam a odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom odvolaní, ako aj na
námietkach v ňom uvedených a svoju argumentáciu bližšie rozviedol. Namietal, že žalovaný svoju
tvrdenú istotu o žalobcovom závažnom porušení pracovnej disciplíny v čase okamžitého skončenia
pracovného pomeru opiera len o vyjadrenia tretích osôb a bližšie nešpecifikované a nekonkretizované
kontroly a šetrenia. Tvrdenie o náležitom zistení závažného porušenia pracovnej disciplíny v čase

uskutočnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný opiera o výsluch svedka S.. D. B. zo
dňa 20.11.2019 v rámci trestného konania, teda 2 roky po tom, kedy bol so žalobcom ukončený pracovný
pomer. Namietal, že tvrdenie žalovaného o tom, že mu S.. B. ukázal doklad o úhrade nájomného
na súkromný účet žalobcu nebolo v konaní hodnoverným spôsobom preukázané. S poukazom na to,
že žalovaný v skončení pracovného pomeru uviedol, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo v júli

2016, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru je datované k 19.10.2017, namietal, že žalovaný
ukončil pracovný pomer po uplynutí subjektívnej i objektívnej prekluzívnej lehoty jedného roka v zmysle
§ 68 ods. 2 Zákonníka práce. Ďalej namietal, že dôvod skončenia pracovného pomeru spočívajúci v
„nezabezpečení uzatvorenia nájomnej zmluvy“ na pozemky, ktoré na to v zmysle príslušných ustanovení
zákona nie sú spôsobilé, je vecne, formálne a materiálne nesprávny a tým pádom je spôsobilý byť

zameniteľný a to aj z toho dôvodu, že žalovaný v závere okamžitého skončenia pracovného pomeru
uvádza, že v prípade podpisovania dokumentov v mene žalovaného by šlo o prekročenie právomocí
daných žalobcovi z predmetného pracovného pomeru. Podľa jeho názoru takto neurčité a zmätočné
vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru trpí vadami neplatnosti, pre ktoréspája neplatnosť skončenia pracovného pomeru Zákonník práce a pre ktoré Občiansky zákonník spája
neplatnosť právneho úkonu ako takého. Rozporoval tvrdenia žalovaného o právnikovi, za ktorým chodil
žalobca a prosil ho, či mu s predmetnou vecou vie pomôcť, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a namietal,

že táto skutočnosť nebola pred súdom prvej inštancie preukázaná.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a na
argumentácii v ňom uvedenej. K námietke žalobcu, že vo svojom vyjadrení sa žalovaný opiera o výsluch
svedka D. B. zo dňa 20.11.2019 t.j. 2 roky po tom, kedy bol so žalobcom ukončený pracovný pomer

uviedol, že v uvedených svedeckých výpovediach v trestnom konaní sú len opisy toho čo sa reálne stalo
5.10.2017, t.j., že D. B. okrem iného predložil žalovanému na tomto stretnutí aj dôkaz o tom, že žalobcovi
bolo posielané nájomné na jeho súkromný účet. Ďalej uviedol, že žalobca účelovo vytrhol z dokumentu
okamžité skončenie pracovného pomeru len jeho jednu časť o nezabezpečení uzatvorenia nájomnej
zmluvy a snaží sa takto odôvodniť údajnú zmätočnosť a neplatnosť tohto úkonu. V okamžitom skončení
pracovného pomeru žalovaný zámerne uviedol, že žalobca „nezabezpečil uzatvorenie nájomnej zmluvy“

namiesto „neuzatvoril“, pretože žalobca nemal právomoc podpisovať zmluvy v mene žalovaného, avšak
mal oboznámiť žalovaného o skutočnosti, že umožnil skladovanie vecí spoločnosti JASES s.r.o. a je
potrebné uzatvoriť (podpísať) nájomnú zmluvu štatutárnym zástupcom žalovaného. Dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru podrobne uviedol v dokumente Okamžité skončenie pracovného pomeru
a spôsob akým bola porušená pracovná disciplína je v ňom jednoznačne identifikovaný.

6. Žalobca doručil odvolaciemu súdu písomné podanie zo dňa 8.8.2022, v ktorom sa vyjadril k
vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.2.2022; v tomto svojom vyjadrení opätovne zopakoval a podrobnejšie
rozviedol svoju argumentáciu uvedenú už v predchádzajúcich vyjadreniach. Zároveň týmto podaním
oznámil novoty v odvolacom konaní, o ktorých sa dozvedel až po rozhodnutí vo veci samej, a preto

ich nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; ide o skutočnosti ozrejmené na základe
výpovedí svedkov vyplývajúcich z uznesenia ORPZ Bratislava III, ČVS: ORP-384/3 VIS-B3-2019 zo dňa
13.9.2021, týkajúce sa čestných vyhlásení svedkov S.. Y. R. D. S.. R. E., o ktoré žalovaný opieral svoju
argumentáciu o tom, že bol vypracovaný interný audit, ktorý potvrdil, že výdavky žalovaného realizované
prostredníctvom dodaných faktúr a pokladničnej hotovosti neboli prijaté na žiadne stredisko žalovaného

a ani objasnené žiadnym vedúcim v jednotlivých oddeleniach. Poukázal na výpovede uvedených
svedkov, ktorí tvrdili, že predmetné čestné vyhlásenia im boli dané na podpis žalovaným; uviedol, že
niektorí svedkovia popierajú pravdivostnú hodnotu predmetných čestných vyhlásení a podľa jeho názoru
tieto skutočnosti, by mohli značnou mierou ovplyvniť dokazovanie a náležité zistenie skutkového stavu
v predmetnej veci vzhľadom na to, že žalovaný zakladá časť ťažiskovej argumentácie v merite tejto

veci na týchto čestných vyhláseniach. Ďalej uviedol, že zo zápisnice z výsluchu svedka Q. P. zo dňa
16.3.2022 vyplýva, že hlavná ekonómka predsedu žalovaného Y.. P. viackrát upozorňovala na účtovné
nezrovnalosti vo firme, ktorý akýkoľvek nezrovnalosti nebral do úvahy; že vedela o tom, že v areáli
družstva parkovali žeriavy spoločnosti JASES s.r.o. a spoločnosti BVV s.r.o. a že v areáli žalovaného
spoločnosť JASES uskladňovala svoje lešenia. O uskladnení majetku spoločnosti JASES mal vedomosť

aj N. P., čo vyplynulo z jeho výpovede zo dňa 17.3.2022 a zo zápisnice z výsluchu svedka S. H. zo dňa
17.3.2022 vyplynulo, že v areáli žalovaného bol zavedený kamerový systém. K podaniu priložil uvedené
uznesenie ORPZ Bratislava III a zápisnice o výsluchu uvedených svedkov.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach

uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach
dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 19.10.2017, určenia, že pracovný pomer naďalej trvá a náhrady mzdy.
Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a to aj v ich vzájomných

súvislostiach v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom
dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z
prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď
na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b), 2, § 70, § 74, § 81 a § 82 Zákonníkapráce, ktoré aj správne vyložil a správne posúdil preukázané inkasovanie finančných prostriedkov za
nájom pozemku od firmy JASES žalobcom, pričom pri dojednávaní podmienok nájmu vystupoval vo
funkciigenerálnehoriaditeľažalovanéhoafinančnéprostriedkysinechalposielaťnasvojsúkromnýúčet,

ako porušenie pracovnej disciplíny, ktoré klasifikoval ako závažné. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu
uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po skutkovej, ako aj po právnej
stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

Za arbitrárne a nepreskúmateľné nemožno považovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré nezodpovedá
predstavám a očakávaniam strán sporu.

9. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
19.10.2017 okrem iného aj z dôvodu, že mu nebolo doručené. Súd prvej inštancie na základe výsledkov
vykonaného dokazovania, najmä výpoveďami svedkýň J.. E. Y. D. I. T., dospel k správnym skutkovým

zisteniam, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručované na rokovaní dňa
19.10.2017 za prítomnosti S.. P.Ú., J.. Y., Y.. T. a manželky žalobcu, kedy žalobca odmietol prevziať
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.10.2017. Odmietnutím prevzatia tejto písomnosti
nastali účinky doručenia v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Skutočnosťami namietanými žalobcom
v odvolaní, a to, že S.. P. najskôr uviedol len jednu svedkyňu ako prítomnú pri doručovaní okamžitého

skončenia pracovného pomeru žalobcovi a až v priebehu konania uviedol ďalšiu svedkyňu; že vo svojej
výpovedi tiež uviedol, že sa chcel so žalobcom dohodnúť; že na stretnutie zavolal žalovaný aj jeho
manželku z dôvodu, že predmetom tohto stretnutia bolo riešenie sporu týkajúceho sa nehnuteľností
darovaných žalobcom jeho manželke; neboli vyvrátené skutočnosti o doručovaní okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcovi a o odmietnutí jeho prevzatia žalobcom, zistené z výsluchu svedkýň J.. Y.

D. Y.. T.. Vierohodnosť výpovedí týchto svedkýň nespochybňuje ani to, že jedna zo svedkýň bola členkou
vedenia žalovaného a druhá právničkou žalovaného, ktorá listinu okamžitého skončenia pracovného
pomeru aj vyhotovila; prítomnosť týchto svedkýň pri doručovaní možno považovať za bežný postup aj
s ohľadom na to, že žalobca ani neuviedol žiadne také okolnosti, z ktorých by vyplýval iný ako bežný
pracovný vzťah medzi svedkyňami a žalobcom alebo medzi svedkyňami a S.. P.. Zo skutočnosti, že

výpovede týchto svedkýň sa zhodujú s výpoveďou S.. P. nevyplýva bez ďalšieho, že prevzali jeho
tvrdenie ako ich nadriadeného a že nevypovedali o tom, čo vnímali vlastnými zmyslami počas rokovania
dňa 19.10.2017 u žalovaného, na ktorom boli prítomné. Vyhotovenie tejto listiny vopred aj s uvedením
dátumu odmietnutia jej prevzatia žalobcom ako jednej z možností, ktorá môže nastať pri doručovaní
písomnosti,nepreukazujevyhotovenietejtolistinyexpostakotvrdilžalobca.Absenciupodpisumanželky

žalobcu na predmetnej listine odôvodňuje tá skutočnosť, že bola prizvaná na rokovanie z dôvodu iného
bodu programu tohto rokovania, čo vyplynulo z výpovede svedkyne Y. aj z výpovede manželky žalobcu,
keď uviedla, že S.. P. mal pripravené viaceré varianty riešenia rodinného domu, ktorý na ňu previedol
manžel darovacou zmluvou. Zo všetkých výpovedí svedkov prítomných na stretnutí dňa 19.10.2017
vyplýva, že manželka žalobcu R.. F. N. bola prítomná počas celého stretnutia, až dokonca, kedy odišla

autom spolu s manželom, pričom vo svojej výpovedi na otázku, či sa riešilo niečo ohľadne pracovného
pomeru, toto nepotvrdila ale ani nepoprela, keď uviedla, že si vytýkali veci a vyjadrila sa, že ju to
nezaujímalo. Doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi nasvedčuje aj to, že
odovzdal v tento deň okrem mobilu a auta aj agendu aj kľúče od kancelárie, čo potvrdila svedkyňa I. T.
a jeho manželka odniesla z jeho kancelárie kvety a svadobnú fotku, čo potvrdila svedkyňa Y..

10. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.10.2017 vyplýva, že so žalobcom bol
okamžite skončený pracovný pomer z dôvodu viacerých porušení pracovnej disciplíny, ku ktorým došlo
konaním žalobcu spočívajúcim v tom, že firme JASES od júla 2016 v areáli družstva umožnil skladovať
rôzne predmety; ďalej jeho konaním spočívajúcim v tom, že nezabezpečil uzatvorenie nájomnej zmluvy

na užívanie pozemku, kde boli predmety skladované; a tiež jeho konaním spočívajúcim v tom, že za
užívanie pozemku od JASES inkasoval platby a tieto si ponechával, platby si nechal posielať na účet
alebo ich preberal v hotovosti. V takom prípade, ak súd zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej
disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, nie je dokázané,
posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného

pomeru. Tento záver vyplýva z rozhodnutia uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
pod č. R 190/1999. Ďalej z rozhodnutia uverejneného vo výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SR pod č. 2/1976 vyplýva, že začiatok plynutia dvojmesačnej subjektívnej lehoty uvedenej v §
68 ods. 4 Zákonníka práce, v ktorej je zamestnávateľ oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer sozamestnancom, je daný okamihom zistenia zamestnávateľom dôvodu na okamžité zrušenie pracovného
pomeru, t.j. keď tento dôvod zistí ktorýkoľvek z nadriadených zamestnancov. Nestačí iba jednoduché
podozrenie zo skutkov zakladajúcich dôvod na okamžité skončenie alebo získanie nespoľahlivej správy,

ale musí ísť o zistenie, ako výslovne uvádza ust. § 68 a teda o istotu v bežnom zmysle slova.
Jednoročná objektívna lehota uvedená v § 68 ods. 4 Zákonníka práce začína plynúť pri dôvode podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď sa dovŕšilo porušenie pracovnej disciplíny tak,
že nadobudlo intenzitu uvedenú v citovanom ust., resp. keď nastalo ojedinelé porušenie pracovnej
disciplíny, ale také závažné, že z okruhu závažných porušení svojou intenzitou zreteľne vystupuje tak,

že ponechanie zamestnanca u zamestnávateľa do uplynutia výpovednej doby nie je možné z dôvodu
udržania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa.

11. V prejednávanej veci v konaní nebolo sporné, že spoločnosť JASES mala v areáli družstva
uskladnené rôzne predmety, túto skutočnosť potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení, v ktorom uviedol,
že žalovaný už od júla 2016 mal vedomosť o tom, že JASES bude užívať predmet nájmu za účelom

uskladnenia lešenia a iného stavebného materiálu a že medzi žalovaným a JASES bola uzatvorená
ústna nájomná zmluva. Skutočnosť, že uskladnenie týchto vecí v areáli družstva umožnil firme JASES
žalobca bola preukázaná v konaní svedeckými výpoveďami svedkov V. B. D. D. B., ktorí zhodne v konaní
pred súdom prvej inštancie vypovedali, že rokovali so žalobcom o konkrétnych podmienkach nájmu
(napr. čistenie a vykosenie pozemku, zapožičanie debnenia) tak isto aj vo svojich výpovediach pred

ORPZ Bratislava III dňa 20.11.2019 uviedli, že o uskladnení vecí v areáli družstva a podmienkach nájmu
sa dohodli so žalobcom. Správne preto aj súd prvej inštancie pri posudzovaní tohto dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobcom vychádzal z výpovedí svedkov o tom, že žalobca rokoval s
firmou JASES, ako aj z potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Rača o tom, že
dňa 3.10.2017 bola privolaná policajná hliadka na hospodárske družstvo L., odkiaľ volal majiteľ, že v ich

objekte sa nachádza nákladné vozidlo, ktoré tam niečo nakladá, pričom preverením tejto udalosti bolo
zistené, že nákladné vozidlo odváža materiál pre spoločnosť JASES a vedúci firmy V. B. uviedol, že v
areáli majú odložené veci a tiež, že majú ústnu dohodu s riaditeľom družstva, nie však písomnú, že môžu
využívať areál pre potreby uskladnenia materiálu pre túto firmu. Týmto aj podľa názoru odvolacieho
súdu bolo preukázané, že žalobca umožnil firme JASES skladovať rôzne predmety v areáli družstva

a týmto konaním porušil pracovnú disciplínu ako konštatoval aj súd prvej inštancie. Odvolací súd sa
však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, vyplývajúcim z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
a to, že bolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom aj tým, že nezabezpečil uzavretie
nájomnej zmluvy, ku ktorému záveru dospel súd prvej inštancie len na základe skutočnosti, že nájomná
zmluva napokon bola uzavretá a nie je pravda, že neexistencia súhlasu všetkých vlastníkov pozemkov

by bránila jej uzavretiu. Posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti následne uzavretej nájomnej zmluvy
medzi žalovaným a spoločnosťou JASES s.r.o. nebolo predmetom tohto konania a táto skutočnosť,
ako aj možnosť, resp. nemožnosť uzavretia riadnej nájomnej zmluvy, nie je ani rozhodujúca pre
posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom a to vzhľadom na to, že
nezabezpečenie tvorenia nájomnej zmluvy na užívanie pozemku, kde boli predmety skladované, súd

prvejinštancieaninepovažovalzataképorušeniepracovnejdisciplíny,ktorébyklasifikovalakozávažné.
Súd prvej inštancie posúdil z hľadiska intenzity ako závažné porušenie pracovnej disciplíny konanie
žalobcu spočívajúce v inkasovaní finančných prostriedkov za nájom pozemku od firmy JASES, pričom
pri dojednávaní podmienok nájmu vystupoval vo funkcii generálneho riaditeľa žalovaného a finančné
prostriedky si nechal posielať na svoj súkromný účet.

12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom tým, že za užívanie pozemku od spoločnosti
JASES inkasoval platby, platby si nechal posielať na účet a tieto platby si ponechával, keď tieto
skutočnosti boli preukázané svedeckými výpoveďami V. B., D. B., ako aj ich výpoveďami v trestnom

konaní, ako aj výpoveďou žalobcu, ktorý potvrdil, že obdržal peniaze od B. a tieto mu vrátil, pretože sa
jednalo o pôžičku, pričom existenciu pôžičky nepreukázal a toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené svedeckou
výpoveďou D. B., že so žalobcom rokoval ohľadom prenájmu a žalobca mu dal číslo účtu, na ktorý
mal vložiť peniaze za nájom a následne zistil, že to bol jeho súkromný účet. Žalobca v odvolaní
namietal, že svedecká výpoveď D. B. obsahovala závažné rozpory týkajúce sa sumy a spôsobu úhrad,

že predložil iba jedno potvrdenie o platbe vo výške 1600€ zo dňa 19.6.2017, pričom odosielateľ bol
I. L. a nie svedok B. tak ako uvádzal vo svojich výpovediach. Zotrval na svojom tvrdení, že platba
v sume 1600€ predstavovala pôžičku, ktorú vrátil s poznámkou, že účel platby je vrátenie pôžičky a
poukázal na to, že sa tak stalo pred údajným okamžitým skončením pracovného pomeru. S týmitonámietkami sa však dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
keď za rozhodujúcu skutočnosť považoval to, že svedok potvrdil, že jeho firma platila nájomné za
užívanie pozemku na účet, ktorý mu dal žalobca a až neskôr sa dozvedel, že je to jeho osobný účet;

svedok taktiež potvrdil, že žalobca chcel za prenájom pozemku peniaze, za isté obdobie mu firma
JASES platila formou bartela a to zapožičaním lešenia na stavbu jeho rodinného domu a neskôr
poslali peniaze na účet, ktorý žalobca uviedol a ktorý bol jeho súkromným účtom. Samotná skutočnosť
tvrdená žalobcom, že sumu 1600€ vrátil s poznámkou, že účel platby je vrátenie pôžičky a to pred
okamžitým skončením pracovného pomeru, nepreukazuje, že túto sumu by aj prijal ako pôžičku a

toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené nielen výpoveďou svedka D. B., ako uviedol súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ale aj čestným prehlásením I. L. zo dňa 4.6.2020, predloženým
spolu s potvrdením Slovenskej sporiteľne o hotovostnom vklade sumy 1600€ zo dňa 19.6.2017. V
uvedenom čestnom prehlásení I. L. čestne prehlásil, že dňa 19.6.2017 prijal finančnú hotovosť vo výške
1600€ od jeho zamestnávateľa D. B., ktorý ho požiadal, aby za neho išiel zaplatiť nájom priestorov
na družstve vo L., kde ich firma mala uložené debnenie, ktoré tam aj on vozil a odvážal osobne. Z

uvedeného vyplýva, že I. L. nebol odosielateľom predmetnej sumy tak, ako tvrdí žalobca v odvolaní,
ale bol len vkladateľom tejto sumy obdržanej od svedka D. B. na účet žalobcu na základe požiadania
svedka D. B.. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že v konaní nebolo preukázané, že by táto platba bola
zaevidovanávúčtovníctvespoločnostiJASESs.r.o.,žalobcavkonanínenavrholvykonaniedokazovania
na preukázanie tejto skutočnosti, a ak by aj platba zaevidovaná nebola v účtovníctve spoločnosti,

nebol by tým preukázaný iný účel platby ako uviedol svedok D. B. vo svojich výpovediach. Pokiaľ
žalobca v odvolaní namieta, že žiaden svedok nepotvrdil, že by niekedy dal nejakú hotovostnú platbu
žalobcovi, dokonca to žalovaným navrhnutý svedkovia vyslovene popreli a s touto skutočnosťou sa súd
prvej inštancie nijako nevysporiadal, tieto námietky nie sú dôvodné, keď súd prvej inštancie pri svojom
rozhodnutí nevychádzal z preukázanej hotovostnej platby ale z preukázanej úhrady nájomného na účet

žalobcu. Toto konanie žalobcu správne súd prvej inštancie klasifikoval ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny, odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Potvrdením banky o
hotovostnom vklade sumy 1600€ v spojení so svedeckými výpoveďami svedkov D. B., V. B. a čestným
prehlásením I. L. zo dňa 4.6.2020 bolo preukázané, že žalobca túto sumu od spoločnosti JASES za
nájom priestorov v areáli žalovaného prijal dňa 19.6.2017 a keďže k okamžitému skončeniu pracovného

pomeru došlo dňa 19.10.2017, bola dodržaná jednoročná lehota v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka
práce. Pokiaľ ide o dodržanie subjektívnej dvojmesačnej lehoty v zmysle uvedeného ust. Zákonníka
práce, ktorá plynie odo dňa, kedy sa žalovaný o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru
dozvedel, nie je rozhodujúce, odkedy mal žalovaný vedomosť o tom, že sa v areáli družstva skladujú
predmety patriace spoločnosti JASES s.r.o. a že sa tam pohybujú osoby, ktoré s týmito predmetmi

manipulujú,akotvrdilžalobca,keďžesamotnéumožneniefirmeJASESskladovaťvareálidružstvarôzne
predmety, bolo súdom posúdené ako porušenie pracovnej disciplíny, nie však závažné. Za závažné
porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom
bolo posúdené inkasovanie finančných prostriedkov za nájom pozemku žalobcom od firmy JASES,
ktoré bolo preukázané formou hotovostného vkladu v sume 1600€ na účet žalobcu dňa 19.6.2017,

pričom v konaní nebolo preukázané, že o tomto by žalovaný mal vedomosť skôr ako dňa 5.10.2017,
kedy sa žalovaný na rokovaní s konateľom spoločnosti JASES S.. D. B. ako aj V. B. dozvedel okrem
iného aj o tom, že firma JASES zaplatila nájomné na súkromný účet žalobcu, na ktorom D. B. ukázal
prítomným zástupcom žalovaného doklad o úhrade na základe čoho bolo aj zistené, že platili na
súkromný účet žalobcu. Uvedené vyplýva z výpovede D. B. zo dňa 20.11.2019 pred ORPZ Bratislava

III. Z uvedeného je zrejmé, že bola dodržaná aj subjektívna lehota 2 mesiacov, odkedy žalovaný zistil
dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru. Z uvedeného tiež vyplýva, že žalovaný pri okamžitom
skončení pracovného pomeru so žalobcom nevychádzal len z podozrenia, ale z výsledkov vykonaného
šetrenia, ktoré potvrdila aj svedkyňa J.. Y., keď uviedla, že spolu s asistentkou predsedu sa boli pozrieť
ja uskladnené veci firmy JASES, o ktorých sa pôvodne domnievala, že patria spoločnosti BVV s.r.o.,

následne vykonala kontrolu v zozname zmlúv, ktorou zistila, že predmetná firma nebola uvedená v
zozname ako partner, hľadala kontakt na internete, následne ich telefonicky kontaktovala a vyzvala na
predloženie nájomnej zmluvy, keď tvrdili, že sú riadnymi nájomcami a keďže zmluvu od nich nedostala
iniciovala rokovanie na ktorom zistili, že rokovali so žalobcom a ten im umožnil užívanie časti areálu, ako
aj že zaplatili nájomné na súkromný účet žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nevychádzal len z

podozrenia, ale ku dňu 19.10.2017 mal preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom v
dostatočnom rozsahu pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ako aj že tento dôvod
objektívne existoval ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru.13. Žalobcom tvrdené novoty v odvolacom konaní, uvedené v jeho písomnom podaní zo dňa 8.8.2022
sa týkajú auditu vykonaného spoločnosťou Bilanx Slovakia s.r.o., v ktorom bolo konštatované, že
výdavky, až na výnimky, boli účtované na správu budov, bez toho, aby materiál, práce alebo služby

boli do strediska vložené, museli byť prijaté treťou osobou; ako aj s týmto auditom súvisiacich čestných
vyhlásení svedkov S.. Y. R. D. S.. R. E., o tom, že tovary a služby, uvedené vo faktúrach a likvidačných
dokladoch, neboli do konkrétneho účtovného strediska dodané, ani poskytnuté. Tieto skutočnosti
a rovnako výpovede ďalších svedkov v tomto podaní žalobcu uvedených, sa netýkajú závažného
porušenia pracovnej disciplíny žalobcom, pre ktoré s ním bol okamžite skončení pracovný pomer u

žalobcu a preto pre posúdenie jeho platnosti sú irelevantné.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods 1
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konanie rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).