Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119211143
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3119211143.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Erikom Kačmárom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. D., E. A. F. XX/XX, zastúpený JUDr. Michalom Krutekom, advokátom so sídlom v Trnave, ul.
Hlavná 11, proti žalovanému: mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, Dubnica nad
Váhom, IČO: 00317209, zastúpený JUDr. Andreou Bučencovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad
Váhom, ul. Murgašova 919/47, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Výpoveď nájomnej zmluvy 17/Nz/2018 zo dňa 12.11.2019 k bytu číslo 17 G. G.
H. 6 C. A. A. bytového domu so súpisným č. XXX, v katastrálnom území D. C. G., j e n e p l a t n á .

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania,
odvolacieho konania a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 03.12.2019 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha rozhodnutia súdu, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 12.11.2019 je neplatná.

2.1 Túto žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu číslo 17 G. G. H. X, na
1. podlaží bytového domu číslo súpisné XXX (správne XXX, pozn. súdu), postavený na parc. č. XXXX/
XX, evidovaný na LV č. XXXX, katastrálne územie D. C. G., ďalej aj ako „byt“. Žalobca ako nájomca

uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom dňa 07.04.2014 nájomnú zmluvu k bytu (ďalej aj ako
„Nájomná zmluva č. 1“), pričom táto nájomná zmluva bola uzatvorená podľa § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Nájom podľa Nájomnej Zmluvy č. 1 bol dohodnutý od 01.04.2014 do 30.04.2014. Nájom
podľa predchádzajúceho odseku bol početnými dodatkami (Žalovaný uvádza počet 15), predĺžený
až do 31.12.2016. Dňa 10.01.2017 sporové strany uzavreli k bytu ďalšiu nájomnú zmluvu na dobu
určitú od 01.01.2017 do 31.03.2017 a následnými 5-timi dodatkami bola predlžovaná do 31.03.2018.
Predmetnými dodatkami žalobca nedisponuje, a preto ich žalobca nemôže predložiť a pre posúdenie

sporu ich predloženie nepokladá ani za potrebné. Žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako
prenajímateľom dňa 09.03.2018 nájomnú zmluvu k bytu (ďalej aj ako „Nájomná zmluva č. 2“ alebo
„nájomná zmluva“), pričom nájom podľa Nájomnej zmluvy č. 2 bol dohodnutý od 01.04.2018 na dobu
neurčitú. V mesiaci november 2019 bola žalobcovi doručená výpoveď z Nájomnej zmluvy č. 2 zo dňa
12.11.2019 (ďalej aj ako „výpoveď“), a to z dôvodu, že mal hrubo porušiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, VZN č. 1/2009 a Nájomnej zmluvy č. 2 a to tak, že údajne žalobca dal byt do užívania inému
občanovi, a to jeho bratovi I. B., trvale bytom: A. F. XX/XX C. D. (ďalej aj ako „I. B.“), ktorý mal údajne

uviesť, že v byte býva dlhodobo a občas aj s jeho synom a priateľkou.

2.2 Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že dňa 06.11.2018 uzatvoril žalovaný so žalobcom kúpnu zmluvu na
byt, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva bytu na žalobcu z dôvodu dlhodobého nájmu zasumu 418,12 eur a zastavaného pozemku za sumu 86,60 eur, teda spolu za sumu 504,72 eur. Napriek
skutočnosti,žežalobcadohodnutúkúpnucenuriadneuhradil,dodnešnéhodňanedošlokpredmetnému
prevodu vlastníckeho práva k bytu na jeho osobu, a to z dôvodu, že žalovaný si nesplnil povinnosť

podľa čl. X ods. 8 KZ a § 5a ods. 9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám,
o čom ale žalobca nemal žiadnu vedomosť a dôvodne sa spoliehal, že žalovaný si svoju zmluvnú a
zákonnú povinnosť podľa tohto odseku riadne splní. Žalovaný vo svojej Výpovedi síce uviedol že: „Pán
I. B. uviedol, že v byte býva dlhodobo, býva tam občas aj so svojim synom a priateľkou a byt ste mu
dali do užívania Vy.“, ale uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Po tom, ako bola žalobcovi

doručená výpoveď žalovaného, žalobca s jej obsahom a najmä s údajným vyššie citovaným vyjadrením
konfrontoval svojho brata I. B., ktorý výslovne poprel, že by uvedené oznámil žalovanému. Je síce
pravdou, že I. B. býva v predmetnom byte, ale zároveň je potrebné dodať, že v predmetnom byte býva
spolu so žalobcom a spolu zdieľajú spoločnú domácnosť. Vo vzťahu k samotnému inštitútu podnájmu v
porovnaní s inštitútom spoločnej domácnosti poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 8Co/330/2010 zo dňa 20.09.2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 199/2013 zo dňa

23.10.2014 publikovaný aj v Zbierke stanovísk NSSR č. 6/2015. Je podstatný rozdiel medzi podnájmom
podľa § 719 a nasl. Občianskeho zákonníka, spolužitím v spoločnej domácnosti a tieto dva pojmy nie
je možné si zamieňať. Z dôvodu, že I. B. so žalobcom zdieľa spoločnú domácnosť, čo je aj v súlade
s čl. III ods. 1 Nájomnej zmluvy č. 2, nedošlo ku vzniku podnájomného vzťahu a teda ani k naplneniu
výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ.

2.3 K prenechaniu bytu do podnájmu nemohlo dôjsť ani z dôvodu, že musí ísť o prenechanie do užívania
zaodplatutak,akotosubsidiárnevyplývaz§663OZ.Účelomustanovenia§711ods.1písm.d)OZjeto,
aby nájomca nedal byt alebo jeho časť do podnájmu tretej osobe za odplatu, ktorá by mohla presahovať
dohodnuté nájomné, čím by si pre seba zaistil príjem na úkor prenajímateľa. Žalobca ale nezarába

na svojom bratovi, ale tomuto chcel len pomôcť, keďže sa I. B. dostal do ťažkej životnej situácie.
Z uvedeného dôvodu mu žalobca nezištne ponúkol, že s ním môže bývať v spoločnej domácnosti,
pričom od neho nechcel a ani v súčasnosti nedostáva žiadne peniaze, okrem príspevku na stravu,
resp. aby niekedy aj on nakúpil potraviny. Uvedené dočasné a bezodplatné spolužitie bratov v spoločnej
domácnosti preto nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d)

OZ. Žalobca má trvalý pracovný pomer v spoločnosti J. K. na pozícii technicko-hospodársky pracovník
a z uvedeného dôvodu trávi väčšinu dňa mimo predmetného bytu. I. B. je zamestnancom spoločnosti
K. K. a taktiež z uvedeného dôvodu trávi väčšinu dňa mimo predmetného bytu. Z uvedeného je zrejmé,
že počas dňa od cca 08:00 do 17:00 hod sa v byte ani nikto nenachádza. V predmetnom byte sa síce
výnimočne zdržuje aj priateľka I. B., ale len v rámci bežných návštev a v byte neprespáva, má svoj

vlastný byt v meste Dubnica nad Váhom a nemá potrebu a/alebo dôvod užívať cudzí byt. Príležitostne sa
v byte spolu s I. B. niekedy zdržuje aj jeho maloletý syn, pričom ale to, že maloletý syn trávi čas so svojim
otcom nepovažuje žalobca za výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. O syna I. B. sa väčšinou
stará jeho matka, s ktorou sú ale rozvedení a ktorá má ich syna zvereného do osobnej starostlivosti.

2.4 Ako dôkazy žalobca označil List vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. D. C. G., Nájomnú zmluvu zo dňa
07.04.2014, Nájomnú zmluvu zo dňa 09.03.2018, Výpoveď z nájmu zo dňa 12.11.2019, Kúpnu zmluvu
zo dňa 06.11.2018 a výsluch žalobcu a svedka I. B..

3.1 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci na jeho zastupovanie advokátke –

právnej zástupkyni a písomným vyjadrením tejto právnej zástupkyne k žalobe zo dňa 29.01.2020. V ňom
táto uviedla, že žalovaný ako zriaďovateľ DUMAT – mestská príspevková organizácia namieta svoju
pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní a navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3.2 Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 10.02.2009 bolo Mestským zastupiteľstvom

Dubnica nad Váhom schválené Všeobecne záväzné nariadenie číslo 1/2009 (Zásady prideľovania
mestských nájomných bytov). Na základe Článku V odsek 1 tohto VZN Žiadateľ o pridelenie mestského
bytu musí spĺňať aj to, že má trvalý pobyt na území mesta, nemá vlastný byt, rodinný dom alebo
iné ubytovanie, nemá možnosť riešenia bytovej situácie iným spôsobom, spĺňa finančné možnosti na
uhrádzanie poplatkov za užívanie bytu, preukáže sa príjmom z podnikania, resp. zo závislej činnosti,

alebo príjmom podľa osobitných predpisov, nemá záväzok voči mestu a spoločnostiam, v ktorých
má mesto účasť, resp. boli mestom založené a to z titulu nezaplatenia daní, poplatkov a iných
finančných záväzkov, nebol mu v minulosti zo strany mesta čiastočne alebo úplne odpísaný záväzok
za prenájom mestského nájomného bytu a služby spojené s prenájmom mestského nájomného bytua nemá záväzky z predchádzajúceho nájmu bytu alebo v minulosti neodpredal byt získaný od mesta
podľa osobitných predpisov. Dňa 19.03.2014 podal žalobca na DUMAT – m.p.o. Žiadosť o pridelenie
mestského nájomného bytu, v ktorej uviedol, že jeho trvalé bydlisko je A. XXX/X, D. C. G.. Na nájomnej

zmluve z roku 2014 však trvalé bydlisko žalobcu nie je uvedené žiadne, iba je uvedené prechodné na L.
XXX/X-XX, D. C. G.. Ak by žalobca skutočne reálne mal trvalé bydlisko na adrese A. XXX/X, D. C. G.,
nebol by dôvod toto neuviesť do zmluvy. Podľa Registra obyvateľov SR je však zrejmé, že žalobca má od
08.01.1984 doposiaľ (teda aj v roku 2014 mal), trvalé bydlisko v meste Nová Dubnica, P. O. Hviezdoslava
64/27. Žalobca ako aj ďalšie osoby si v minulosti zámerne na žiadosti uvádzali (klamali) trvalé bydlisko v

meste Dubnica nad Váhom, avšak v skutočnosti tomu tak nebolo. A teda nie je pravda, že by sa zdržiaval
a žil v predmetnom byte v Dubnici nad Váhom, k tomu ešte so svojim bratom a jeho priateľkou. Je teda
zrejmé, že žalobca už v čase podania žiadosti vedel, že nespĺňa ani len základnú požiadavku stanovenú
práve v Článku V. odsek 1 bod a) VZN 1/2009, a teda že nie je občanom žalovaného a nemá teda ani
evidovaný trvalý pobyt v meste Dubnica nad Váhom. Na Nájomnej zmluve č. 17/Nz/2017 z roku 2017
(detto na zmluve z roku 2018) už si žalobca uvádza trvalé bydlisko A. M. F. XX/XX, C. D.. Teda ani v roku

2017 nespĺňal požiadavky stanovené VZN 1/2009 na pridelenie bytu – občanovi mesta Dubnica nad
Váhom. Dňa 31.03.2014 žalobca čestne prehlásil, že na byte býva iba on ako vlastník (správne malo
byť uvedené nájomca). Žalobca dňa 04.06.2015 žiadal DUMAT – m.p.o. o zmenu nájomnej zmluvy na
dobu neurčitú, a to z dôvodu možného odkúpenia bytu do osobného vlastníctva. Uvedená žiadosť bola
na predtlačenom tlačive (a bola použitá aj v iných prípadoch). Zaujímavé je, že už 04.06.2015 žalobca

vedel, že by mohol požiadať o odkúpenie predmetného bytu.

3.3 Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej pokračuje tým, že posledná nájomná zmluva (predchádzajúce
boli z roku 2014 a 2017 s dodatkami) bola so žalobcom uzavretá dňa 09.03.2018 č. 17/Nz/2018 na
dobu neurčitú od 01.04.2018. Predmetom nájmu bol predmetný byt. Podľa Článku III. tejto zmluvy sa

Nájomca zaviazal užívať predmet nájmu výlučne pre vlastnú potrebu bývania. Napokon už v čestnom
vyhlásení žalobca v roku 2014 uviedol, že v byte bude bývať on sám. Podľa Článku III. bod 2 Nájomca a
osoby žijúce s ním v spoločnej domácnosti majú právo užívať byt, spoločné priestory a zariadenia domu.
Skutočnosť je však taká, že žalobca v byte nikdy nebýval, ani ho za týmto účelom nepotreboval. Byt vždy
bez súhlasu prenajímateľa poskytoval tretím osobám do podnájmu. Ako vyplýva z Úradného záznamu

Mestskej polície Dubnica nad Váhom zo dňa 25.09.2019, dňa 25.09.2019 v čase o 17:40-17:55 hod.
vykonala hliadka mestskej polície v zmysle zákona číslo 172/1990 Zb. o priestupkoch (Priestupky na
úseku hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi) kontrolu viacerých bytov na ulici L. v D. C. G.,
a to práve z dôvodu, že DUMAT m.p.o. malo vedomosť, že vo viacerých bytov sa bez jeho súhlasu
nachádzajú tretie osoby. V čase kontroly bol v predmetnom byte I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.

M. F. XX/XX, C. D., ktorý uviedol, že byt mu dal do užívania jeho brat A. B., teda žalobca. Ďalej uviedol,
že predmetný byt užíva 8 rokov. Okrem neho nepravidelne byt užíva aj jeho syn, ktorého má v striedavej
starostlivosti a jeho priateľka. Z uvedeného je zrejmé, že predmetný byt bez súhlasu prenajímateľa, a
teda v rozpore so zmluvou a VZN užíva byt žalobcu s jeho synom a jeho priateľkou. Je teda zavádzajúce
tvrdenie žalobcu, že ešte aj on s nimi býva v tomto byte. Pritom sa jedná o 1-izbový byt o rozlohe 28,32

m2. Judikát, na ktorý žalobca v žalobe odkazuje, v danej veci sa týka úplne inej situácie, a to kedy naozaj
nájomca reálne byt užíval a skutočne zdieľal spoločnú domácnosť so svojou dcérou a jej priateľom,
teda sa reálne podieľali spoločne na nákladoch domácnosti, vytvárali spotrebné spoločenstvo (nie len
hradenie nájmu, ale aj spoločná strava, ošatenie, a podobne). Toto však nemožno rozhodne aplikovať
na žalobcu a jeho brata.

3.4 Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný dal dňa 12.11.2019 žalobcovi Výpoveď z
nájomnej zmluvy, a to pre porušenie ustanovení Článku VIII. Zmluvy o nájme, nakoľko bolo riadnym
spôsobom zistené a bez pochybnosti preukázané, že žalobca ako nájomca bez písomného súhlasu
DUMAT – m.p.o. prenechal (a dlhodobo prenechával) byt do užívania tretím osobám, a to p. I. B..

Výpoveď žalobca prevzal dňa 18.11.2019. Žalobca a jeho brat rozhodne nenaplnili a nenapĺňajú
ustanovenie § 115 Občianskeho zákonníka. Naopak hliadkou Mestskej polície a napokon aj vyjadrením
samotného brata žalobcu je preukázané, že iba on užíva predmetný byt spolu so svojim synom a
priateľkou. Ťažko tiež možno uveriť tvrdeniu žalobcu, že chcel pomôcť bratovi v jeho ťažkej životnej
situácii (podľa vyjadrenia I. B. táto teda asi trvá 8 rokov – keďže takto dlhodobo žije v predmetnom byte),

a preto mu nezištne ponúkol bývanie s ním v spoločnej domácnosti. Už aj vzhľadom na skutočnosť,
že brat žalobcu má zverené dieťa do striedavej osobnej starostlivosti (zrejme teda splnil požiadavky na
jej výkon), a žalovaný predpokladá, že teda brat žalobcu je zamestnaný a je schopný si prípadne aj s
priateľkou a synom zabezpečiť bývanie v inom byte. Toto samozrejme však nie je potrebné, pretožev danom byte žalobca nebýva, ale využíva ho výlučne jeho brat, a to v rozpore s nájomnou zmluvou.
A keďže je preukázané, že žalobca už klamal v žiadosti o pridelenie bytu, žalovaný sa domnieva, že
žalobca klame opäť aj v tomto prípade. Ďalej žalovaný uvádza, že judikatúra sa v otázke rozlíšenia

platenia, resp. neplatenia nájomného pri poskytnutí bytu do užívania podnájomcovi, ktoré bolo v rozpore
so zmluvou, postavila tak, že v konečnom dôsledku nebolo rozhodujúce, či nájomca poskytol byt do
užívania podnájomcovi za odplatu alebo bezodplatne. Keďže bolo prenechanie do podnájmu v rozpore
so zákonom, ustanovenia o možnosti dať nájomcovi výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 OZ sa použili
rovnako aj voči „neplatiacemu“ podnájomcovi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16. mája 2000,

sp. zn. 26 Cdo 250/99).

3.5 Zo všetkých uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobca nikdy nepotreboval byt pre
seba. Žalovaný má vedomosť, že žalobca nikdy v uvedenom byte reálne nebýval. Jediným jeho cieľom
bolo zrejme získať byt do osobného vlastníctva za nízku cenu a tento následne za riadnu trhovú predať,
čo vyplýva aj z doterajšieho konania žalobcu či už predžalobnou výzvou doručenou žalovanému, kde

od žalovaného žiadal 48.000 eur, alebo aj touto samotnou žalobou.

3.6 Záverom žalovaný uvádza okolnosti ohľadne prevodu bytu. Podstatou tohto vyjadrenia je to, že dňa
06.11.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva predmetného
bytu, kde za žalovaného bola podpísaná bývalým primátorom Ing. Jozefom Gašparíkom. Po voľbách

10.11.2018 sa novým primátorom stal Mgr. Peter Wolf. Ustanovujúce mestské zastupiteľstvo sa
konalo až dňa 10.12.2018. Začiatkom roka 2019 sa nové vedenie žalovaného začalo oboznamovať s
doterajšíchchodommesta,pričombolozistené,žedňa06.11.2018bolopodpísanýchviaceropodobných
zmlúv ako so žalobcom. Uvedené zmluvy neboli po ich podpise zverejnené a ani nebol podaný návrh
na vklad do katastra nehnuteľností, tento dokonca nebol ani vypracovaný. Vznikli teda pochybnosti o

uzavretí týchto zmlúv, a teda či boli uzavreté s poukazom na riadne, efektívne, účelové a hospodárne
nakladaniesprostriedkamimesta.NazákladeuvedenéhohlavnémukontrolórovimestaN.O.I.doručený
Záväzný pokyn so žiadosťou o vykonanie kontroly, nakoľko vec nezniesla odklad. Predmetom kontroly
bolo preskúmanie kúpnych zmlúv viacerých bytov, medzi nimi i bytu číslo XX.

4. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 25.02.2020. V nej uviedol,
že pasívna vecná legitimácia žalovaného daná je, pretože žalobca žaluje žalovaného ako vlastníka a
prenajímateľa bytu. Nájomná zmluva č. 1, Nájomná zmluva č. 2 a aj kúpna zmluva boli uzatvorené
žalovaným. Uvedené potvrdil aj žalovaný, keď v ním doručenej výpovedi potvrdil, že prenajímateľom bol
žalovaný a taktiež potvrdil, že žalovaný je aj vlastníkom bytu. Taktiež z § 6 ods. 4 zákona č. 138/1991 Z.

z. o majetku obcí, je zrejmé, že DUMAT m. p. o. ako správca vykonáva právne úkony pri správe majetku
obce v mene obce. DUMAT m. p. o. ako správca tak nekoná vo vlastnom mene, ale v mene žalovaného
ako vlastníka a prenajímateľa bytu a aj predmetnú výpoveď podal DUMAT m. p. o. v mene žalobcu.
Uvedené je obdobné, ako keby dal výpoveď z nájomného vzťahu advokát na základe plnej moci, alebo
rodič ako zákonný zástupca, obaja by konali na základe zastúpenia (písomného alebo zákonného),

pričom ale nájomca je v prípade výpovede z nájmu povinný žalovať zastúpeného (splnomocniteľa alebo
maloletého vlastníka) a nie zástupcu, ktorý konal v jeho mene. K argumentácii ohľade užívania bytu
výlučne bratom žalobcu žalobca uviedol, že po tom, ako bola žalobcovi doručená výpoveď žalovaného,
žalobca s jej obsahom a najmä s údajným vyššie citovaným vyjadrením konfrontoval svojho brata
I. B., ktorý výslovne poprel, že by uvedené oznámil hliadke obecnej polície, a to aj z toho dôvodu,

že I. B. nemá syna v striedavej starostlivosti a teda túto skutočnosť nemohol oznámiť. Takisto podľa
názoru žalovaného nie je podstatné, či bol byt prenechaný do podnájmu tretej osobe odplatne, alebo
bezodplatne. S uvedeným právnym názorom žalovaného nie je možné súhlasiť. K prenechaniu bytu
do podnájmu nemohlo dôjsť z toho dôvodu, že podnájom ako inštitút občianskeho práva je možné
definovať ako nájom sprostredkovaný nájomníkom a nie majiteľom nehnuteľnosti, pričom ale musí ísť o

prenechanie do užívania za odplatu tak, ako to subsidiárne vyplýva z § 663 OZ. Účelom ustanovenia §
711 ods. 1 písm. d) OZ je to, aby nájomca nedal byt alebo jeho časť do podnájmu tretej osobe za odplatu,
ktorá by mohla presahovať dohodnuté nájomné, čím by si pre seba zaistil príjem na úkor prenajímateľa.
Práve odplatnosť predmetného prenechania bytu do užívania je základnou podmienkou tak nájomnej,
ako aj podnájomnej zmluvy. V uvedenej súvislosti poukazuje aj na Rozhodnutie č. R 6/1980, podľa

ktorého od zmluvy o podnájme je potrebné odlíšiť zmluvu, ktorou nájomca prenechá prenajatú vec na
užívanie inej osobe bezodplatne. Žalobca chcel len pomôcť svojmu bratovi, keďže sa tento dostal do
ťažkej životnej situácie. Z uvedeného dôvodu mu žalobca nezištne ponúkol, že s ním môže bývať v
spoločnej domácnosti, pričom od neho nechcel a ani v súčasnosti nedostáva žiadne peniaze, okrempríspevku na stravu, resp. aby niekedy aj on nakúpil potraviny. V prípade prijatia záveru žalovaného, že
každé prenechanie prenajatej nehnuteľnosti do užívania tretej osobe je dôvodom na skončenie nájomnej
zmluvy, znamenalo by to, že ak v byte nájomcu prespí kamarát, priateľka, dieťa, alebo aj jeho rodičia na

návšteve, tak vo všetkých uvedených prípadoch je prenajímateľ oprávneným dať nájomcovi výpoveď z
nájmu. Záverom žalobca konštatuje, že skutočnosti vzťahujúce sa ku kúpnej zmluve nie sú dôvodom
výpovede z nájmu bytu, a preto nepovažuje za potrebné sa k týmto osobitne vyjadrovať.

5.1 Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 29.06.2020. V nej uviedol, že

žalobca neviedol s nikým spoločnú domácnosť, žiadnu takúto osobu žalovanému nenahlásil, ani
nepožiadal o súhlas s jej bývaním v predmetnom byte. Takáto povinnosť mu samozrejme vyplývala aj
zo zmluvy a v súvislosti so stanovením predpisu mesačných záloh, žalobca však po celú dobu mal
stanovenýpredpisna1osobu.Spotrebaenergiíanáslednévyúčtovaniataktiežzodpovedaliskutočnosti,
že byt užíva 1 osoba. Dňa 19.03.2014 podal žalobca na DUMAT – m.p.o. Žiadosť o pridelenie mestského
nájomného bytu, v ktorej žalobca údaje o rodinných príslušníkoch a príslušníkoch domácnosti žiadateľa

žalobca neuviedol, teda do predmetného bytu mal ísť bývať sám. Taktiež v Čestnom prehlásení zo dňa
31.03.2014 žalobca čestne prehlásil, že na byte býva iba on sám. Predpis mesačných záloh a úhrad za
bývanie bol taktiež stanovený pre 1 osobu. Jedná sa pritom o 1-izbový byt o rozlohe 28,32 m2. Žalovaný
nikdy nedal výpoveď z nájmu bytu, ak by v byte prespal na návšteve kamarát, priateľ, dieťa alebo iná
osoba blízka nájomcovi, čo teda taktiež býva veľmi častá výhovorka nájomníkov. Brat žalobcu však v

byte dlhodobo býval a naďalej býva, a to bez súhlasu žalovaného. Na skutočnosť, že v predmetnom
byte nikdy žalobca nebýval, neustále upozorňujú aj ostatní nájomníci a vytýkajú mu prideľovanie bytov
v minulosti. Podľa Článku VIII. bod 8 zmluvy nájomca je povinný bezodkladne nahlásiť všetky zmeny,
ktoré by mohli mať vplyv na výpočet výšky nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu. Ak by kedykoľvek žalobca prišiel nahlásiť žalovanému ďalšiu bývajúcu osobu do bytu, žalovaný

by ho riadne zaevidoval (podobne ako sa to stalo aj pri iných bytoch), a taktiež by podľa počtu osôb
upravil predpis zálohových platieb. Podľa názoru žalovaného však zo strany žalobcu a jeho spoločnej
domácnosti s bratom ide iba o účelové tvrdenie a je zrejmé, že žalobca porušil všetky vyššie uvedeného
ustanovenia Nájomnej zmluvy, VZN 1/2009 a Občianskeho zákonníka a výpoveď z nájmu bytu mu bola
daná oprávnene.

5.2 Žalovaný záverom uviedol, že žalobca je:
- od roku 2004 výlučným vlastníkom bytu číslo XX C. X. A. L. D. K. H. XX G. G. H. XXX na sídlisku
P. G. D. C. G.;
- od roku 2015 podielovým spoluvlastníkom (podiel žalobcu 1/6) bytu číslo XX G. G. H. XX C. X. A. C.
E. A. M. F. XX/XX-XX v C. D., spolu so svojou matkou a súrodencami;

- od roku 2015 výlučným vlastníkom stavby – záhradná chatka súpisné číslo XXXX na pozemku parc.
číslo XXXX/XXX k.ú. D. C. G. (časť O.). Pričom ide o rodinn dom, ktorý je evidentne postavený nielen
na parcele 3181/179 ale aj na parcele 3181/346 a čiastočne zasahuje aj do parcely 3181/178, teda
minimálne o výmere cca 161 m2;
- od roku 2017 výlučným vlastníkom garáže súpisné číslo XXXX na parcele registra C 1485 k.ú. C. D.;

- od roku 2019 výlučným vlastníkom pozemkov v L..

Je tak zrejmé, že žalobca má svoju otázku bývania vyriešenú minimálne bývaním v byte na adrese P.
N. XX/XXX, alebo v „záhradnej chatke“, ktorá je evidentne prestavená na rodinný dom a ako záhradná
chatka je evidovaná iba na liste vlastníctva. Preto je samozrejmé, že mestský nájomný byt žalobca

prenechal bez súhlasu žalovaného do užívania svojmu bratovi a rozhodne v tomto byte určite bratia
nežili a nežijú spolu.

6. Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 06.07.2020 v ktorom uviedol najmä to, že
ak žalovaný poukazuje na to, že žalobca nikdy nebol odkázaný na bývanie v mestskom nájomnom byte,

pričom je napr. od r. 2004 výlučným vlastníkom bytu č. XX evidovanom na LV č. XXXX v k.ú. D. C. G., tak
je potrebné zdôrazniť, že nielenže sa jedná o nehnuteľnosti v k. ú. D. C. G. (teda v katastrálnom území
žalovaného, teda o uvedenom nepochybne mohol mať vedomosť), ale uvedené absolútne neprekážalo
žalovanému v tom, aby so žalobcom uzatvoril celkovo 3 zmluvy o nájme bytu, a to dňa 07.04.2014,
10.01.2017 s 09.03.2018. Poukazovanie na majetkové pomery žalobcu, keď o uvedených žalovaný

musel vedieť, pričom aj napriek uvedenému sa rozhodol so žalobcom uzatvoriť celkovo 3 nájomné
zmluve, je vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ absolútne nedôvodné.
Rovnako mu nie je známa právna úprava, ktorá by vylučovala, resp. sankcionovala bývanie v nájomnom
byte na základe riadne uzatvorenej a plnenej nájomnej zmluvy v prípade, ak je nájomca vlastníkomzáhradnej chatky, bytu, resp. akejkoľvek inej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo v
zahraničí. Žalobca riadne požiadal o nájom bytu vo vlastníctve žalovaného, ktorý predmetné nájomné
zmluvy vypracoval a riadne si plní svoje povinnosti nájomcu. Opätovne zdôrazňuje, že chcel len pomôcť

svojmu bratovi, keďže sa tento dostal do ťažkej životnej situácie. Z uvedeného dôvodu mu nezištne
ponúkol, že s ním môže bývať v spoločnej domácnosti, pričom od neho nechcel a ani v súčasnosti
nedostáva žiadne peniaze, okrem príspevku na stravu, resp. aby niekedy aj on nakúpil potraviny.
Uvedené dočasné a bezodplatné spolužitie bratov v spoločnej domácnosti preto aj z dôvodu absencie
odplaty I. B. v prospech žalobcu nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani výpovedný dôvod podľa § 711

ods. 1 písm. d) OZ.

7. Pôvodne súd rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom zo dňa 10.06.2021 tak, že žalobu zamietol. Tento
rozsudok súdu bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/51/2021 zo dňa 23.03.2022,
ako odvolacieho súdu, potvrdený. Na základe dovolania žalobcu boli oba rozsudky zrušené uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/123/2022 zo dňa 26.03.2024, a vec bola vrátená

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 17C/29/2024. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení uviedol, že: „V tejto veci v konaní pred nižšími súdmi
bolo preukázané, že dovolateľ svojmu bratovi byt do podnájmu neprenechal, preto takto vyjadrený
dôvod výpovede neobstojí pri jeho posúdení v rámci tohto súdneho konania aj v súlade s judikátom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 72/2015 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Cdo/199/2013 z 23. októbra 2014). Uvedené dočasné spolužitie bratov v spoločnej domácnosti
preto aj z dôvodu absencie odplaty brata v prospech dovolateľa nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani
zákonom stanovené podmienky naplnenia výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, na
podklade uvedeného, bude potrebné výpoveď z nájmu bytu označiť za neplatnú.“
8.1 Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd vykonal celkovo tri pojednávania. Prvé dve

pojednávania,bolivykonanépredvydanímzrušenéhorozsudkusúduprvéhostupňa(dovolacímsúdom),
pričom sa ich zúčastnili obe sporové strany. Na vykonaných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu a svedkov I. B., O. L., Q. R. a I. A. O.. Súd sa takisto oboznámil s predloženými
listinnými dôkazmi, a to : č. l. 5-8 výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D. C. G., č. l. 9 zmluva o nájme bytu č.
17NZ/2014, č. l. 12 zmluva o nájme bytu, č. l. 14 vypovedanie nájomnej zmluvy, č. l. 15-17 zmluva o

prevode vlastníctva bytu, č. l. 31 zriaďovacia listina, č. l. 33 uznesenie MZ z 24.01.2008, č. l. 35 zápisnica
z MZ z 24.01.2008, č. l. 40 zmluva o zverení majetku do správy, č. l. 49 žiadosť o pridelenie bytu a
čestné vyhlásenie k žiadosti, č. l. 50 čestné prehlásenie žalobcu, č. l. 59 VZN 01/2009, č. l. 62 úradný
záznam z 25.09.2019, č. l. 72-80 predpis mesačných záloh a vyúčtovania, č. l. 82 výpis z LV č. XXXX
pre k. ú. C. D., č. l. 83 výpis z LV č. XXXX pre k. ú. C. D., č. l. 87 výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D. C.

G., č. l. 88 výpis z LV č. XXXX pre k. ú. C. D., č. l. 89 výpis z LV č. XXXX pre k. ú. D. C. G., č. l. 102
zásady hospodárenia s majetkom mesta.
8.2 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predmetom posudzovania neplatnosti je
výpoveď z nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 09.03.2018, a preto nie je potrebné sa zaoberať
predchádzajúcimi zmluvami, resp. nájomnými vzťahmi. Dôvod výpovede bol presne špecifikovaný ako

hrubé porušenie povinnosti nájomcu, spočívajúce v prenechaní bytu do podnájmu bratovi žalobcu.
Žalobca však neprenechal byt do podnájmu inej osobe, teda bratovi, nakoľko do podnájmu je možné
prenechať iba odplatne. Tomu tak však nebolo. Brat žalobcu sa podieľal iba na úhradách nákladov
spoločnej domácnosti. Preto žalobca má za to, že daný výpovedný dôvod neexistoval. Na pojednávaní
vykonanom po zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu uviedol, že nemá žiadne vyjadrenie.

8.3 Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že aj keď je pravdou, že výpoveď sa týka
nájomnej zmluvy z roku 2018, tak tomuto nájmu predchádzali iné nájomné zmluvy a nájmy, pričom
žalobca v nich, resp. pred ich uzavretím, uvádzal nepravdivé skutočnosti. Žalovaný má za to, že brat
žalobcuažalobcanežilivspoločnejdomácnosti,takistoaninežijú.Vyplývatoajsosamotnéhovyjadrenia
žalobcu, že bratovi prenechal byt do užívania nezištne. Ak by sa malo jednať o spoločnú domácnosť,

vyžadoval by si určitú trvalosť trvania spoločnej domácnosti a takisto by nemala byť takáto domácnosť
ibaprechodná.To,žebratžalobcubývalvbytebezžalobcu,resp.sám,nepriamonasvedčujúajspotreby
vody a tepla. Táto spotreba zodpovedá potrebám jedného človeka, nie dvoch. Žalobca vlastní, resp.
spoluvlastní viaceré nehnuteľnosti ako vyplýva z doterajších vyjadrení žalovaného. Preto je nemožné a
nepredstaviteľné,abytento1-izbovýbytužívaliobaja.Kontroly,ktorébolivykonanémestskoupolíciousa

vykonávali po zmene primátora žalovaného, nakoľko sa vedelo, že mestské byty v skutočnosti neužívajú
nájomcovia, ale iné osoby. Žalovaný poukazuje na to, že k nájomným zmluvám sa predkladali aj čestné
vyhlásenia, pričom v danom prípade žalobca prehlásil v jednom čestnom prehlásení, že v spoločnej
domácnosti je iba sám. Indície, aj ostatných obyvateľov bytovky sú také, že žalobcu nikdy v bytenevideli, pričom byt obýva v skutočnosti brat žalobcu. Ak žalobca prenechal byt do užívania inej osobe,
podľa žalovaného hrubo porušil nájomnú zmluvu. Na pojednávaní vykonanom po zrušujúcom uznesení
dovolacieho súdu uviedla, že nemá žiadne vyjadrenie.

9.1 Žalobca vypovedal tak, že byt riadne platí a to odvtedy, čo mu ho mesto dalo do užívania. O byt v D.
požiadal, keď bola taká možnosť a v tom čase býval v D. C. G. v podnájme u kamaráta, v byte niekde
pri Mestskom úrade. Presnú adresu nevie. Nevie, čo sa nachádza na ulici A. XXX/X G. D. C. G.. Jeho
byt bol zaťažený úverom, teda byt vlastnila banka. V priebehu toho ako existoval nájomný vzťah, býval
aj u priateľky vo vlastnom byte a takisto aj na K. na ulici L. G. D.. Je pravdou, že vlastní záhradnú chatku

v D. C. G., táto chatka je pripojená na elektrinu, takisto na studenú vodu. Časť roka je voda odpojená
kvôli nízkym teplotám. Vypína ju záhradkárska osada. Je takisto pravdou, že vlastní byt v D. C. G., P.
N. XX/XXX, ktorý nadobudol asi v roku 2004. V byte býva jeho priateľka. On tam prespí. Byt dlhé roky
dezinfikoval a to približne 3-4 roky. Brata prichýlil asi začiatkom roku 2019, keď mal rodinné problémy.
Tento nemal kde ísť bývať. Dovtedy býval u svojej priateľky v 1-izbovom byte. Jeho priateľka ubytovala
svoju dcéru s maloletým dieťaťom. O ubytovaní brata mesto neinformoval, lebo o tom asi nevedel. On

osobne do bytu prichádza až večer, teda okolo 23. hod., alebo 24. hod. zo zamestnania. Odchádza ráno
približne okolo 05,30 hod.. Za byt riadne platí a užíva ho. Čo sa týka míňania vody, tak nevie prečo by sa
nemohol umyť napríklad v A. L., kde pracuje. Čo sa týka pozemku v L., ktorý vlastní, tak zrejme podľa
žalovaného si asi má ísť ľahnúť na lúku. Žalovaný všetkým ostatným nájomcom byty predal a jemu nie.
Čo sa týka platenia za byt, tak má dohodu s bratom, že naplní chladničku, nakúpi drogériu. Od neho

nič nechcel ani nechce. V minulosti žiadne kontroly políciou v bytovke robené neboli. Nikdy sa s tým
nestretol. Sprchuje sa doma, aj v A. L., kde je ubytovňa. Robia po celom Slovensku. Znenie nájomnej
zmluvy pripravil zástupca žalovaného. Žalovaný nemal výhrady k jeho trvalému pobytu v C. D.. Takisto
všetka pošta mu chodila na adresu trvalého pobytu. Nemá vedomosť, že by ho žalovaný lustroval v
registri obyvateľov. Okrem brata a jeho, nikto s nimi v byte nebýval. Raz alebo 2x za rok tam prespal

syn brata. Nemá vedomosť, komu bol syn brata zverený do osobnej starostlivosti, s bratom tieto veci
nerozoberajú a nestarajú sa do vlastných záležitostí. Každý majú svoje problémy.

9.2 Svedok I. B. (brat žalobcu) vypovedal, že k bratovi sa nasťahoval na prelome rokov 2018 a 2019.
Dovtedy býval s priateľkou v jej byte. Avšak prisťahovala sa k nej jej dcéra, s ňou aj vnučka priateľky. Išlo

o 1-izbový byt. Nemal kde ísť. Tak poprosil brata, či by nemohol ísť bývať do jeho bytu. Bratov nájomný
byt je 1-izbový byt kde je kuchyňa a jedna izba. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. S bratom sa
dohodol tak, že mu bude prispievať na stravu. Čo sa týka spotreby vody, nevarí, nepečie, sprchuje sa v
práci, snaží sa šetriť. Niekedy prespáva aj u priateľky. Keď je v bratovom byte, tak odchádza o 6,30 hod.
do práce a keď príde k nemu do bytu, tak sa vráti okolo 16-tej hodiny. Má syna, ktorý bol zverený do

osobnej starostlivosti matky, a väčšinou je u nej. Syn v bratovom byte prespal asi 10x. Je to zriedkavé.
Nikto iný v bratovom byte neprespáva. Čo sa týka kontrol bytov, o žiadnych iných kontrolách ako v
uvedený deň nemá vedomosť. Nevie si vysvetliť, prečo je v úradnom zázname napísané na č. l. 62, že
užíva bratov byt 8 rokov. Skutočne je pravdou, že začal u neho bývať na prelome rokov 2018 a 2019.
Možno sa tá odpoveď týkala, ako dlho užíva brat byt. On spí na vyklápacej posteli a brat spí na gauči.

V byte prespáva v priemere asi 20x za mesiac a zvyšok u priateľky. O nájomný byt na C. D. požiadal,
avšak nebolo jeho žiadosti vyhovené. Aktuálne svoju bytovú otázku nerieši a stav je rovnaký.

9.3 Svedok O. L. vypovedal, že žalobcu pozná z videnia, nakoľko býva v tom istom vchode, kde on
vlastní byt. Sú susedia na tom istom poschodí, teda pred bytovými dverami majú spoločnú chodbu.

Má k žalobcovi neutrálny vzťah. Je domovým dôverníkom v tomto vchode približne 2 roky. Zvolený bol
na schôdzi zo dňa 27.11.2019. Ako domový dôverník sa stará o poriadok a údržbu vchodu. K väčším
prerábkam a k rekonštrukcii nemôže dôjsť, pretože mesto to blokuje. Pomery v bytovke pozná, nakoľko
chodí odpisovať vodu z vodomerov do jednotlivých bytov. Keď nebol domovým dôverníkom tak drobné
opravy a údržbu vo vchode nerobil, nakoľko to robilo mesto, resp. zamestnanci Dumatu. V bytovke býva

asi 25 rokov. Pracuje ako kamionista. Ráno štartuje okolo 11.00 a domov prichádza medzi 19.30 a 20.00.
So žalobcom a jeho bratom sa stretáva odhadom v priemere asi raz za týždeň, ako s každým iným.
Naposledy videl vo vchode žalobcu asi pred 3 dňami a jeho brata asi pred týždňom. Má dojem, že užívajú
byt spoločne. Iné osoby v súvislosti s užívaním tohto bytu nevidel. Žalobca je tichým obyvateľom domu,
nik sa na neho nesťažoval. Takisto sa snaží, aby bol vo vchode poriadok. Má vedomosť, že zaplatil

za upratovanie vchodu pani O. asi 5 euro. Nevie, či pán I. B., teda brat žalobcu, niečo platí žalobcovi.
Jeho brat začal byt užívať asi pred rokom a pol, alebo pred 2 rokmi. On kúpil byt do vlastníctva asi pred
dvomi rokmi za nového vedenia. Boli v dome viaceré prevody, a to približne asi pred 2 rokmi. Predalo sa
asi polovica bytov v K.. Ako nastúpila nová pani riaditeľka, pani Q., tak sa začali diať aj kontroly bytov.Predtým žiadne nezaznamenával. Údržbu v byte žalobcu nerobil, iba v spoločných priestoroch. Podľa
jeho vedomostí aktuálne v byte žalobcu býva žalobca a jeho brat.

9.4 Svedkyňa Q. R. vypovedala, že je priateľkou brata žalobcu. K žalobcovi má neutrálny vzťah. S I.
D. C. G. nemá žiadne spory a je jeho obyvateľkou. Čo sa týka predmetu konania, je jej známe, že ide
o neoprávnene pridelený byt pánovi B.. A. I. B., brata žalobcu, pozná 8 rokov. Potom čo sa do jej 1-
izbového bytu v roku 2018 musela vrátiť jej dcéra aj s dieťaťom, tak priateľ išiel bývať k svojmu bratovi.
Vie kde sa byt nachádza. Chodieva tam na návštevu. Naposledy tam bola tento týždeň. Niekedy zanesie

pre priateľa niečo do bytu, napríklad stravu. Má aj kľúče od bytu, ktoré jej dal jej priateľ, aj za účelom,
aby urobila kontrolu, keby sa niečo stalo a podobne. Nemá vedomosť, že by priateľ niečo bratovi platil
za užívanie bytu. Jej priateľ má 1 dieťa, ktoré býva u svojej matky. Väčšinou keď príde na návštevu za
priateľom je v byte iba jej priateľ. Dcéra s vnučkou u nej už nebývajú asi 1 rok, nakoľko dcéra odišla
bývať k svojmu partnerovi, avšak berie to tak, že nevie kedy sa môže vrátiť. Jej priateľ, teda brat žalobcu
predtým, ako býval u nej tak býval v Trenčíne v nájme. Priateľ u nej prespáva a to približne asi 4x do

týždňa. Nad spoločným bývaním uvažovali, avšak prvoradá je pre ňu dcéra, a preto túto otázku nechali
otvorenú. Ona pracuje na pošte približne od 08,00 do 17,00, priateľ pracuje v spoločnosti K. G. S. s
pracovnou dobou od 7.00 do 15.45 hod.. Do bytu žalobcu chodieva približne 5x do mesiaca, pričom tam
má aj osobné veci a to hygienické veci. O tom, či má žalobca priateľku a kde prespáva nemá vedomosť
a nezaujíma sa o to.

9.5 Svedok I. A. O. vypovedal, že k žalobcovi má neutrálny vzťah, nepozná ho. Žalovaným je jeho
zamestnávateľ, s ktorým má normálny pracovnoprávny vzťah. Príslušníkom Mestskej polície Dubnica
nad Váhom je od 04.11.2008, pričom kontroly bytov sa vykonávali pravidelne vždy a to aj za bývalého
vedenia mesta. Čo sa týka kontroly, z ktorej bol urobený úradný záznam 25.09.2019 vo vzťahu k bytu

číslo 17, tak všetko je tak, ako je uvedené v písomnom úradnom zázname. Osobne robil túto kontrolu
spolu s pani riaditeľkou Q. a výsledok je písomne zaznamenaný. Stáva sa, v závislosti od aktuálnej
personálnej situácie, že na kontrolu vyrazia aj dvaja príslušníci MSP alebo jeden. Ak je v úradnom
zázname z kontroly uvedené, že byt užíva 8 rokov, tak išlo o vyjadrenie pána I. B., ktorý im otvoril byt a
užívanie v tejto dĺžke sa týkalo jeho a takisto uviedol, že v byte býva so svojou priateľkou a so synom, tak,

ako je uvedené v úradnom zázname. Videozáznam z tejto kontroly nie je. Štandardne sa z týchto kontrol
videozáznam nevyhotovuje. Videozáznam sa väčšinou robí pri prešetrovaní priestupkov. Toto bola len
kontrola. Po vykonaní kontroly už mestská polícia ďalej vec nerieši. Ide o zmluvný vzťah medzi správcom
a užívateľom bytu. Čo sa týka úradného záznamu, tak tento bol spísaný na útvare Mestskej polície a
to na základe ručne napísaných poznámok prešetrujúceho policajta. Týka sa to akýchkoľvek zásahov

mestských policajtov, ktorí so sebou nenosia notebooky, ale robia si štandardne poznámky ohľadne
zistení. Prítomné osoby nepodpisujú žiadne zápisnice, ako je to napríklad v trestnom konaní. Čo sa
týka priebehu kontroly bytov, tak tie určuje správca. Takisto priestupkové konania sa začínajú z iniciatívy
správcu, pričom v danom prípade priestupkové konanie nebolo začaté. V tento deň sa robili celkovo 4
kontroly, ako vyplýva z úradného záznamu v tomto bytovom dome. Vo zvyšných troch prípadoch sa robili

dodatočné kontroly, keďže byty nikto neotváral. Čo sa týka kontroly predmetného bytu u pána žalobcu,
nepamätá si, či sa vykonávala kontrola aj v iný deň. Pri kontrolách ohľadne užívania nájomných bytov je
prax taká, že vo väčšine prípadov, teda pri viac ako 50 % kontrol, byt užívajú iné osoby, ako nájomcovia.
Riešia to aj cez priestupky, teda v niektorých prípadoch sú ukladané aj blokové pokuty a prax ukazuje
niekedy, že z užívateľov bytov sa stávajú návštevníci bytov.

9.6 Súd z LV č. XXXX na č.l. 5 zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetného bytu.

9.7 Súd zo Zriaďovacej listiny na č.l. 31 a Zmluvy o zverení majetku do správy na č.l. 40 zistil, že správou
bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, bola poverená mestská príspevková organizácia

Dumat.

9.8 Súd zo Zmluvy o nájme bytu č. 17/Nz/2018 zistil, že sporové strany uzatvorili dňa 09.03.2018 zmluvu
o nájme bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správcom bytu bola mestská príspevková
organizácia Dumat. Prenajímateľom bol žalovaný a nájomcom bol žalobca. Žalobca bol v zmluve

označený trvalým bydliskom: C. D., E. A. XX/XX. Podľa článku III nájomnej zmluvy bolo účelom nájmu to,
aby nájomca užíval byt výlučne pre vlastnú potrebu bývania. Nájomca a osoby s ním žijúce v spoločnej
domácnosti majú právo užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu. Doba nájmu bola v článku
V. dohodnutá na neurčito od 01.04.2018. Ďalej bolo v článku VII. dohodnuté, že nájom bytu zaniká ajpísomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán. Správca môže vypovedať nájom bytu z dôvodov podľa
§ 710 a 711 Občianskeho zákonníka. Podľa bodov 1 a 8 článku VIII. nájomnej zmluvy bol nájomca
neoprávnený byt alebo jeho časť prenechať do podnájmu tretej osobe bez predchádzajúceho súhlasu

správcu. Takisto bol povinný bezodkladne nahlásiť všetky zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na výpočet
výšky nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

9.9 Dňa 12.11.2019 žalovaný vyhotovil písomnú výpoveď z nájmu bytu, pričom ako podstatné v nej
uviedol najmä nasledovné: Podľa Článku V odsek 1 VZN č. 1/2009 žiadateľ o pridelenie mestského

bytu musí spĺňať niekoľko stanovených podmienok. Jednou z prvých podmienok je aby mal žiadateľ
trvalý pobyt na území mesta. Vy, ako žiadateľ, ste uviedli v žiadosti zo dňa 19.03.2014 zavádzajúci a
klamlivý trvalý pobyt na adrese: A. XXX/X, XXXXX D. C. G., z dôvodu vyhovenia podmienok VZN č.
1/2009 a získania bytu. V tom čase ste mali trvalý pobyt na adrese: A. M. F. XX/XX, XXX XX C. D..
Podľa Článku VIII odsek 1 VZN č. 1/2009 nájomca bytu nemôže byt alebo jeho časť prenajať alebo
dať do podnájmu na dočasné užívanie inému občanovi. V prípade ak tak urobí, ide o hrubé porušenie

povinností s následkom vypovedania nájmu bytu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Taktiež aj
v zmysle Článku VIII Nájomnej zmluvy ako nájomca nie ste oprávnený prenajať byt tretej osobe bez
predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa, toto zmluvné ustanovenie reflektuje ustanovenie § 711 odsek
1 písmeno d) Občianskeho zákonníka. Správca v rámci vykonanej kontroly dňa 25.09.2019 zistil, že ste
bez písomného súhlasu prenajímateľa byt dali do užívania inému občanovi a to svojmu bratovi I. B.. Pán

I. B. uviedol, že v byte býva dlhodobo, býva tam občas aj so svojim synom a priateľkou a byt ste mu dali
do užívania Vy. Poukazujeme na to, že ste svojim konaním hrubo porušili ustanovenia Občianskeho
zákonníka, VZN č 1/2009 ako aj ustanovenia Nájomnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené Vám týmto
Vypovedáme Nájomnú zmluvu 17/Nz/2018 podľa § 711 odsek 1 písmeno d) Občianskeho zákonníka,
keďže ste ako nájomca prenechali byt inému do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.

9.10 Z č.l. 49 súd zistil, že dňa 19.03.2014 žalobca ako žiadateľ o pridelenie mestského nájomného
bytu v meste Dubnica nad Váhom vyplnil písomnú žiadosť, v ktorej uviedol, že jeho trvalý pobyt je na
adrese: A. XXX/X, D. C. G.. Prechodný pobyt neuviedol. Údaje o rodinných príslušníkoch a príslušníkoch
domácnostineuviedolžiadne.Vrovnakýdeňpodpísalajpísomnéčestnéprehlásenie,vktoromprehlásil,

že ku dňu podpísania žiadosti nevlastní na území mesta byt, rodinný dom a nemá pridelený nájomný byt.

9.11 Z č.l. 50 súd zistil, že dňa 31.03.2014 žalobca podpísal písomné čestné prehlásenie, v ktorom
neuviedol, žiadne osoby, ktoré by s ním bývali v spoločnej domácnosti.

9.12 Z č.l. 59 súd zistil, že vo Všeobecne záväznom nariadení mesta Dubnica nad Váhom č. 01/2009
Zásady prideľovania mestských nájomných bytov je v článku V bod 1 písm.b/, písm.c/ uvedené, že
žiadateľ o pridelenie mestského bytu musí spĺňať podmienku, že nemá vlastný byt, rodinný dom alebo
iné ubytovanie a nemá možnosť riešenia bytovej situácie iným spôsobom.

9.13 Z č.l. 62 súd zistil, že dňa 25.09.2019 bol zástupcom náčelníka mestskej polície žalovaného
(Mgr. Petrom Kubicom) spísaný úradný záznam, v ktorom je uvedené aj to, že v čase kontroly bytu
č. 17 bol prítomný I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že byt mu dal do užívania jeho brat A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, a byt užíva osem rokov. Okrem neho byt nepravidelne užíva jeho syn, ktorého má
v striedavej starostlivosti a jeho priateľka.

9.14 Z listov vlastníctva na č.l. 82 až 93 súd zistil, že žalobca je od roku 2004 výlučným vlastníkom bytu
v D. C. G., a od roku 2015 šestinovým podielovým spoluvlastníkom bytu v C. D. a výlučným vlastníkom
záhradnej chatky s pozemkami o výmere 322 m2 v D. C. G..

9.15 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav,
na ktorý aplikoval citované ustanovenie Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku.

10.1 Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

10.2 Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovipísomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

10.3 Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

10.4 Podľa § 711 ods.2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod
výpovede nemožno dodatočne meniť.

10.5 Podľa § 711 ods.6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

10.6 Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

10.7 Podľa § 455 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom
dovolacieho súdu.

11.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods.6

Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia môže žalobca ako nájomca toto právo
uplatniť v zákonnej prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Sporným v tomto
konaní nebolo, že dňa 18.11.2019 bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená predmetná výpoveď
nájmu bytu. Preto súd ako prvé uzatvára, že ak žalobca doručil súdu žalobu o určenie neplatnosti
výpovede dňa 03.12.2019, toto svoje právo si uplatnil včas. Súd sa následne zaoberal tým, či výpoveď

bola žalobcovi daná zákonným spôsobom a dôvodne, teda platne.

11.2 Na základe vykonaného dokazovania, po právnom posúdení súdom, viazaného podľa § 455
Civilného sporového poriadku právnym názorom dovolacieho súdu, súd konštatuje, že žaloba žalobcu
je dôvodná a výpoveď je neplatná.

11.3 Medzi žalobcom a žalovaným existoval nájomný vzťah k predmetnému bytu, založený nájomnou
zmluvou zo dňa 09.03.2018. Táto okolnosť nebola medzi stranami sporná. Vo všeobecnosti platí,
že výpoveď z nájmu bytu je jednostranným právnym úkonom, ktorý okrem všeobecných náležitostí
právnych úkonov, musí byť urobený v písomnej forme a výpoveď musí byť doručená druhému

účastníkovi nájomného vzťahu. Výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi musí obsahovať aj uvedenie
niektorého z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predmetná výpoveď bol urobená písomne a bola riadne doručená
žalobcovi.

Z jej textu vyplýva, že bola podaná podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pretože žalobca
ako nájomca prenechal byt inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
11.4 Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1 Cdo 2/2007 publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 16/2008 judikoval, že skutkové vymedzenie
dôvodu výpovede z nájmu bytu musí byť konkretizované uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí

realizáciu zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa nájomný
vzťah končí. Nedostatok chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu nemožno napraviť
dodatočným dopĺňaním údajov. K rovnakým právnym záverom dospel najvyšší súd tiež v rozhodnutí
sp.zn. 2 Cdo 350/2009, v ktorom uviedol, že z ustanovenia § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že písomná výpoveď z nájmu bytu musí výpovedný dôvod aj skutkovo vymedziť tak, aby ho

nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného dôvodu
skutočnosťami,vktorýchprenajímateľvidírealizáciuzákonnéhodôvoduvýpovedenájmubytu.Obdobné
závery prijal najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp.zn. 4 Cdo 248/2009.11.5 V prejednávanom prípade žalovaný vypovedal nájom bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho
zákonníka, pričom skutkovo vymedzil výpoveď tým, že žalobca ako nájomca prenechal byt inému do
podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Týmto svojim konaním mal hrubo porušiť jednak článok VIII

Nájomnej zmluvy a takisto aj článok VIII odsek 1 VZN mesta D. C. G. č. 1/2009. Uvedenú skutočnosť
mal žalovaný zistiť kontrolou vykonanou dňa 25.09.2019 za asistencie príslušníka Mestskej polície v
Dubnici nad Váhom.

11.6 Žalobca v prvom rade argumentoval tým, že uvedený výpovedný dôvod neexistoval (nedošlo ku

vzniku podnájomného vzťahu) pretože :
- s bratom žil v spoločnej domácnosti (spolu zdieľali spoločnú domácnosť), a zároveň
- byt prenechal bratovi do užívania bezodplatne.

11.7 Vo všeobecnosti platí, že na to, aby nejaká fyzická osoba mohla byť súčasťou nejakej domácnosti
je potrebné splniť zákonné podmienky podľa § 115 Občianskeho zákonníka, ktorými sú trvalé spolužitie

osôb patriacich do spoločnej domácnosti (zároveň s ním musí existovať úmysel trvalého spolužitia)
a spoločná úhrada nákladov domácnosti. Spoločné bývanie sa predpokladá, nie je to však nevyhnutné.
Pritom každá fyzická osoba môže patriť len do jednej spoločnej domácnosti.

11.8 Z výpovedí žalobcu a svedkov I. B. a Q. R. vyplýva, že žalobca brata ubytoval preto, lebo nemal kde

ísť bývať po tom, čo sa ku priateľke brata žalobcu prisťahovala jej dcéra s vnučkou na prelome rokov
2018 a 2019. Takisto to, že žalobca od brata za bývanie v jeho byte nič nechcel ani nechce.

11.9 Na základe uvedených okolností možno konštatovať, že jednak absentuje úmysel trvalého
spolužitia žalobcu so svojim bratom a takisto nešlo o spoločnú úhradu nákladov domácnosti. Brat

žalobcu podľa názoru súdu zdieľal spoločnú domácnosť so svojou priateľkou, avšak pre nedostatok
miesta v jej byte musel v roku 2018 opustiť túto ich spoločnú domácnosť, pričom u neho nebol daný
úmysel trvalého spolužitia s bratom. Išlo o vyriešenie náhlej životnej situácie spočívajúcej v strate
možnosti bývať u jeho priateľky. Podľa výpovede svedkyne Q. R. (priateľky brata žalobcu), tohto pozná
8 rokov, pričom za ním pravidelne chodieva na návštevu do predmetného bytu, od ktorého má aj kľúče

(dal jej ich brat žalobcu), aj za účelom, aby urobila kontrolu, keby sa niečo stalo a podobne. Priateľ
u nej prespáva približne asi 4x do týždňa, pričom uvažovali aj nad spoločným bývaním. Tieto okolnosti
vedú súd k uvedenému záveru o neexistencii spoločnej domácnosti žalobcu a jeho brata. Je takisto
pre súd zvláštnym javom, ak 51 ročný žalobca (zamestnaný, má priateľku), ktorý vlastní od roku 2005
vlastný byt, kde ubytoval iba svoju priateľku (teda sám tam nebýva), zároveň vlastní záhradnú chatku

s priľahlým pozemkom, garáž a takisto je podielovým spoluvlastníkom ďalšieho bytu, zdieľa spoločnú
domácnosť v byte o výmere 28,32 m2 so svojim 47 ročným bratom (ktorý je zamestnaný, má priateľku
a dieťa). Takisto svedkyňa Q. R. vypovedala, že väčšinou keď príde na návštevu za priateľom je v byte
iba jej priateľ. Do bytu pritom príde asi 5 krát za mesiac. Z uvedených výpovedí bol zistený aj ďalší
dôležitý fakt, a tým je absencia spoločnej úhrady nákladov domácnosti. Ako totiž vypovedal samotný

žalobca, od svojho brata za ubytovanie nič nechcel, dohodli sa iba na tom, že brat naplní chladničku a
nakúpi drogériu. K rovnakému záveru vedie aj tá skutočnosť, vyplývajúca z výpovede žalobcu, že tento:
„Nemá vedomosť, komu bol syn brata zverený do osobnej starostlivosti, s bratom tieto veci nerozoberajú
a nestarajú sa do vlastných záležitostí. Každý majú svoje problémy.“ Z vedeného vyplýva, že žalobca
a jeho brat nezdieľajú ani vlastné problémy, nieto ešte spoločnú domácnosť. To nasvedčuje účelovosti

a nedôveryhodnosti argumentácie žalobcu o existencii spoločnej domácnosti s jeho bratom, ktorému dal
do užívania prenajatý byt bez súhlasu prenajímateľa. Argumentácia žalobcu, že s bratom žil v spoločnej
domácnosti (spolu zdieľali spoločnú domácnosť), tak potom nie je dôvodná. S uvedenými závermi sa
stotožnili aj odvolací súd aj dovolací súd v rozhodnutiach vydaných v tomto spore.

12. Ako rozhodujúca je však skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalobca svojmu bratovi byt
do podnájmu neprenechal, preto takto vyjadrený dôvod výpovede neobstojí aj v kontexte s judikátom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 72/2015 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/199/2013 z 23. októbra 2014). Dočasné spolužitie bratov v spoločnej domácnosti preto aj z
dôvodu absencie odplaty brata v prospech dovolateľa nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani zákonom

stanovené podmienky naplnenia predmetného výpovedného dôvodu. Toto je explicitný právny názor
dovolacieho súdu, vyjadrený v bode 63 uznesenia dovolacieho súdu, ktorým je konajúci súd viazaný,
a preto je žaloba žalobcu dôvodná.13.1 Žalovaný sa proti žalobe žalobcu bránil tvrdením, že žalobca uvádzal nepravdivé skutočnosti
v žiadosti o pridelenie bytu, pričom ani nebol občanom mesta - žalovaného (teda okolnosťami
uzatvárania nájomnej zmluvy). Tieto ďalej rozvádzal.

13.2 K tejto procesnej obrane žalovaného súdu uvádza, že sama osebe, nie je dôvodná. Tieto okolnosti
totiž neboli skutkovým dôvodom výpovede. Ako je uvedené vyššie, skutkové vymedzenie dôvodu
výpovede z nájmu bytu musí byť konkretizované uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí realizáciu
zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa nájomný vzťah končí.

Nedostatok chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu nemožno napraviť dodatočným
dopĺňaním údajov. V danom prípade neboli tieto okolnosti výpovedným dôvodom. Preto je irelevantné
zaoberať sa týmito okolnosťami. Takisto je žiaduce uviesť, že žalovaný si mohol tieto údaje uvádzané
žalobcom jednoducho sám overiť.

14. Záverom súd uvádza, že čo sa týka pôvodnej námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej

vecnej legitimácie, tak od tejto žalovaný v neskoršom priebehu konania upustil. Súd takisto uzatvára,
že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaný jednoznačne má, nakoľko bol prenajímateľom bytu, pričom to,
že pri výpovedi bol zastúpený svojim zástupcom, nie je z tohto hľadiska relevantné. Zástupca konal
pri vypovedaní nájmu bytu za žalovaného ako jeho správca majetku, pričom práva a povinnosti z tohto
právneho úkonu vznikajú zastúpenému, teda žalovanému.

15.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

15.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

15.3 Podľa § 453 ods.3 Civilného sporového poriadku ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti

vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách
pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

15.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, v spojení s §
453 ods.3 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca bol v spore a aj v dovolacom konaní plne

úspešný, súd mu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho
konania a dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.