Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. jún 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201730
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2719201730.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XX a 3. D. B., nar.
XX.XX.XXXX, adresa E., F. D. XXXX/XX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Beáta Jankovičová, so
sídlom Senica, Robotnícka 58/21, proti žalovaným: 1. G. H. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa I., J. XXX,
2. J. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, 4. K. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa C., J. XX, 5. L. J., nar.
XX.XX.XXXX,adresaC.XXX,6.D.D.,nar.XX.XX.XXXX,adresaC.XXXa7.D.K.M.,nar.XX.XX.XXXX,

adresa E. XXX, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Ján Kotlík, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno
6, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov 1 a 3 a žalovaných 1, 2, 4, 5, 6,
7 proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 9C/42/2019-217 zo dňa 13.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovaným v 1.,

2., 4., 5., 6. a 7. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 3. rade v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 137, § 145 ods. 1 a § 256 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že dňa 04.12.2019 bola
súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil, že nehnuteľnosť,
konkrétne hospodárska budova - náraďovňa postavená na parcele registra C č. 2800/276, pre obec

a katastrálne územie C. podľa zamerania Geometrickým plánom na zameranie stavby na pozemku
parc. č. 2800/276 vypracovaným Geodézia N. – A. O. číslo 195/2018, patrí do dedičstva po poručiteľovi
neb. J. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C., zomr. X.X.XXXX, a to v rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva. Dňa 10.6.2022 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcov, ktorým zobrali
žalobu voči žalovaným v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť z dôvodu, že ukončením
dedičského konania po neb. K. B. (pôvodnej žalobkyni 2) odpadol dôvod podania žaloby. Podaním

doručeným dňa 1.7.2022 žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili nesúhlas so
späťvzatím žaloby a navrhli v konaní pokračovať. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia vzali žalobu
späť, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. Súd neprihliadal na nesúhlas žalovaných, nakoľko
v danom prípade sa nejedná o konanie o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (tzv. iudicium duplex), a to
aj napriek tomu, že svojho nároku sa žalobcovia domáhajú z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnú vec

považujú za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov po neb. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
X.X.XXXX a neb. K. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 137
CSP (viď Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, Nakladatelství C. H. Beck, 2016, strana 497)
za takéto konanie (t.j. tzv. iudicium duplex) možno považovať aj konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, avšak iba za predpokladu, že sú obaja manželia nažive. V opačnom
prípade je možné vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov len v rámci dedičského konania

procesným postupom podľa ustanovení § 195 a § 196 Civilného mimosporového poriadku. Uvedené
posúdenie bolo vykonané v dedičských konaniach, v rámci ktorých bolo zistené, že neb. J. B. a neb. K. B.sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnej veci a podľa názoru súdu tak navyše dedičské
rozhodnutia Okresného súdu Skalica č. k. 11D/94/2021 zo dňa 4.3.2022 a Okresného súdu Senica č.
k. 11D/33/2022-23 zo dňa 7.6.2022 tvoria vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu prekážku rozhodnutej

veci (tzv. res iudicata).

3. Z dôvodu zastavenia konania je súd v zmysle § 256 CSP povinný skúmať procesnú zodpovednosť
za zavinenie zastavenia konania na oboch procesných stranách. V danom prípade zobrali žalobcovia
žalobu späť z dôvodu, že ukončením dedičského konania po neb. K. B. (pôvodnej žalobkyni v 2. rade)

odpadol dôvod podania žaloby. Súd prvej inštancie skonštatoval, že po podaní žaloby v prejednávanej
veci podala žalobkyňa 1. návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, t.j. nehnuteľnej veci, ktorá je
predmetom tohto konania (konkrétne hospodárskej budovy, náraďovne postavenej na parcele registra
C, parc. č. 2800/276, viď spis Okresného súdu Senica sp. zn. 11D/33/2022). Súd prvej inštancie mal
teda za to, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, keď zobrali žalobu späť bez uvedenia relevantného
dôvodu. Súd skúmal, či by prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 257 CSP, nezistil však dôvody,

ktoré by postup podľa citovaného ustanovenia umožňovali, pričom ani žalovaní s uvedeným postupom
nesúhlasili.

4. Voči výroku II. uznesenia podali odvolanie žalobcovia 1 a 3 z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. o trovách konania zmenil

tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolanie odôvodnili tým, že v priebehu
konania žalobkyňa 2 zomrela a nastala skutočnosť, na základe ktorej prebehlo dedičské konanie na
majetok zosnulej vrátane nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom tohto konania. Na základe rozhodnutia
dedičského konania vydaného Okresným súdom Skalica č.k. 11D/94.2021 zo dňa 04.03.2022 žalobkyňa
1 iniciovala dodatočné prejednanie dedičstva po neb. J. B.. Po ukončení dedičského konania po neb.

J. B. žalobcovia podaním zo dňa 10.06.2022 žiadali súd o zastavenie konania. Pokiaľ sám súd prvej
inštancie hovorí, že muselo prebehnúť dedičské konanie a jeho výsledok – dedičské rozhodnutie je
prekážkou rozhodnej veci, nie je z právneho hľadiska možné posúdiť zavinenie zastavenia konania
žalobkyne 1 tým, že podala návrh na dodatočné dedičské konanie po neb. J. B.. Súd práve naopak
mal a mohol na základe rozhodnutia Okresného súdu Skalica sp. zn. 11D/33/2022 zo dňa 07.06.2022

sám konanie zastaviť pre prekážku rozhodnej veci. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a vzhľadom na zastavenie konania bez zavinenia na strane
žalobcov, mal postupovať v zmysle § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán.

5. Voči uzneseniu v celom jeho rozsahu podali odvolanie žalovaní 1, 2, 4 až 7 z dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. b) a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili tým, že žalovaní dňa 1.7.2022 navrhli
prvostupňovému súdu, aby pokračoval v konaní a určil, že sporná nehnuteľnosť, nepatrí do dedičstva po
neb. J. B., tým pádom, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do vlastníctva žalobcom a to z toho dôvodu, že
žalobcovia opakovane podvodom a teda neoprávnene a nezákonne cestou dedičského konania dosiahli

zápis vlastníctva do KN na LV č. XXXX, kat. úz C., okr. Skalica pod Z-571/2022 - 83/22 „kôlne“ na p.č.
2800/276 kat. úz C., v prospech neb. J. B., zomr. X.X.XXXX, o vlastníctve ktorej mal v tomto konaní (ako
o predbežnej otázke) rozhodovať tento súd a súčasne v dedičskom konaní po K. B., bývalej žalobkyni 2,
žalobcoviarovnakopodvodneanepravdivouviedli,žejevlastníčkouspornejkôlneaakotakútúto„kôlňu“
žiadali zdediť, čo notár/súd aj uznesením o osvedčení dedičstva v nevedomosti pravdy vykonal. Súdom

citované rozhodnutia Okresného súdu Skalica 11D/94/2021 zo dňa 4.3.2022 a Okresného súdu Senica
č. k. 11D/33/2022-23 zo dňa 7.6.2022 dosiahnuté podvodom, nemôžu vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu tvoriť prekážku rozhodnutej veci (tzv. res iudicata). Keďže pozemok parc. č. 2880, kat. úz. C. bol/
je v podielovom vlastníctve v 1 , tak ako doteraz, je zrejmé, že aj sporná kôlňa bola v spoluvlastníctve v
1/2., tak ako to vždy tvrdili žalovaní - právni nástupcovia M. a L. J. a súčasní spoluvlastníci parc.č. 2880,

kat. úz. C.. Za uvedenej situácie žalovaní zásadne nesúhlasili a nesúhlasia aby bolo konanie 9C/42/2019
zastavené, keďže v tomto konaní súd rieši minimálne ako predbežnú otázku základnú otázku vlastníctva
spornejkôlne.Rovnako,takakoježalobapodanámáajprávnyvýznamksamotnémuurčeniuvlastníctva
a napadnutiu nezákonných zápisov /záznamov KN, ktoré podvodne iniciovala A. B.. Žalovaní preto
žiadajú, aby prvostupňový súd po zrušení jeho rozhodnutia o zastavení konania v konaní pokračoval,

keďže na výsledku konania majú žalovaní naliehavý právny záujem, a žiadajú súd, aby určil, že sporná
kôlňa nepatrí do dedičstva po nebohom J. B. z dôvodu, že táto je postavaná na spoločnom pozemku
p.č. 2880, kat. úz. C., ktorý je v ich podielovom vlastníctve (každý v 1) a kôlňa bola a je tiež v podielovomvlastníctve vlastníkov pozemku, keď ich právni predchodcovia ju považovali za spoluvlastníctvo v 1,
resp. žiadajú súd, aby rozhodol, že sporná kôlňa nepatrí minimálne v 1 do vlastníctva žalobcov.

6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia 1 a 3 a uviedli, že žalovaní v odvolaní neprávom
obviňujú žalobcov z podvodného konania a hovoria o evidentnom konaní, pričom túto „evidentnosť“
žiadnym spôsobom nepreukázali. Tvrdenia žalovaných, že ich právny predchodcovia boli a sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – náraďovne sa nezakladajú na pravde a nie je možné z
titulu spoluvlastníckych práv k pozemku – parcele č. 2880, k.ú. C. odvodiť spoluvlastnícke práva aj k

predmetnej nehnuteľnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
357 písm. a) a m) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a 380
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených stranami konania, a to so zameraním na posúdenie, či
súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď na nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby

neprihliadol a konanie zastavil a súčasne, či správne rozhodol o náhrade trov konania.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

11. Podľa § 147 ods. 1 a 3 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
(ods. 1) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. (ods. 3)

12. Žalovaní v odvolaní vyčítajú súdu prvej inštancie nesprávny postup, keď konanie zastavil a na ich
nesúhlas so späťvzatím žaloby neprihliadol. Poukázali na to, že majú právny záujem na pokračovaní
v konaní, pričom žiadali aj to, aby súd určil, že sporná nehnuteľnosť patrí do ich podielového
spoluvlastníctva. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaní reagovali na späťvzatie žaloby zo
strany žalobcov podaním doručeným súdu dňa 04.07.2022 č. l. 185), v ktorom okrem nesúhlasu so

späťvzatím žaloby uplatnili vzájomnú žalobu (hoci podanie takýmto spôsobom neoznačili), ktorou sa
domáhali, aby súd prvej inštancie určil, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva po neb. J. B. a je
v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov pozemku (pozn. žalovaných). Vo svojej podstate je vzájomná
žaloba štandardnou žalobou podľa § 131 CSP, len s tým rozdielom, že bola podaná v už začatom
spore. Doručením vzájomnej žaloby súdu začína súd konať o uplatnenom nároku žalovaného (§ 156

CSP per analogiam). Obidve konania sú vedené súčasne a v podstate samostatne, s individuálnymi
procesnými závermi, pričom nie sú navzájom podmienené. V danom prípade však súd prvej inštancie
vôbec neprihliadol na to, že žalovaní sa domáhali určenia, že sporná nehnuteľnosť nepatrí do dedičstva
po neb. J. B. a súčasne že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Súd je povinný v prípade
uplatneniavzájomnejžalobyriadnejuprejednať,prípadneakniesúsplnenépodmienkynaspojenieveci,

vylúčiť ju na samostatné konanie (§ 147 ods. 4 CSP). Súd nepostupoval správne, keď podanie, ktorého
obsahom bola aj vzájomná žaloba žalovaných, nedoručil žalobcom na vyjadrenie a následne konanie
bez ďalšieho zastavil bez toho, aby sa akokoľvek s uplatneným nárokom žalovaných vysporiadal.
Uvedeným spôsobom súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

13. Na okraj odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť ani so závermi súdu prvej inštancie uvedenými
v bode 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia, a to, že v danom prípade posúdenie otázky vážnostidôvodov nesúhlasu so späťvzatím závisí len od toho, či ide o konanie o nároku na usporiadanie práv
a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
(tzv. iudicium duplex). V prípade konaní, ktoré svojím charakterom možno podradiť pod konania iudicium

duplex, je potrebné na nesúhlas žalovaného prihliadať obligatórne. To však neznamená, že pri inom
type konania – ako aj v danom prípade, kde ide o určenie vlastníckeho práva a nie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov – nie je potrebné osobitne posudzovať, či žalovaný nemá
dôvod nesúhlasiť so späťvzatím žaloby, pretože výsledok konania by mohol mať pre žalovaného právny
význam. Takisto nemožno súhlasiť s tým, že by dedičské rozhodnutia Okresného súdu Skalica č. k.

11D/94/2021 zo dňa 4.3.2022 a Okresného súdu Senica č. k. 11D/33/2022-23 zo dňa 7.6.2022 tvorili vo
vzťahu k prebiehajúcemu konaniu prekážku rozhodnutej veci vzhľadom na to, že podmienky podľa § 230
CSP nie sú naplnené. Pri prejednaní dedičskej veci nemožno hovoriť o totožnosti predmetu sporu vo
vzťahukukonaniuourčenievlastníckehoprávaaužvôbecnieototožnostiúčastníkov(sporovýchstrán).

14. Pokiaľ ide odvolanie žalobcov voči výroku II. uznesenia o trovách konaniach, z pohľadu odvolacieho

súdu bolo nadbytočné sa ním zaoberať, pretože súd prvej inštancie musí v ďalšom konaní o trovách
konania rozhodnúť nanovo, a to až po tom, ako sa vysporiada so vzájomnou žalobou žalovaných.

15. V danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie k tomu, že znemožnil
žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V
dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. a v závislom výroku II. o trovách konania,
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne pristúpiť k vzájomnej žalobe ako k podaniu vo veci
samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP, pričom musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 127 CSP a
osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 a nasl. CSP. Ak súd prvej inštancie nevylúči vzájomnú žalobu
na samostatné konanie, bude potrebné následne vzájomnú žalobu doručiť žalobcom na vyjadrenie
ariadnejuprejednať.Následnesúdprvejinštancienanovozvážičisúdanévážnedôvodyžalovanýchna

nesúhlas so späťvzatím žaloby (ak žalovaní v danom štádiu konania budú na nesúhlase aj naďalej trvať),
pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli
vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúc pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia. V
novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom

prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).