Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. máj 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-4C/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320202556
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5320202556.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

CA-4C/46/2020

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX D. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária VARMUS s. r. o., IČO:
36 863 203, so sídlom 022 01 Čadca, Palárikova 83, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene
ktorej koná: v 1/ rade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom 812 72
Bratislava, Pribinova 2, v 2/ rade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúra 2, 812 85 Bratislava

1, IČO: 00166481, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

CA-4C/46/2020

I. Súd žalobu voči žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, z a m i e t a.

II. Súd žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, náhradu

trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaná Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR je p o v i n n
á zaplatiť žalobcovi sumu 2 176,70,- € titulom trov právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní,
sumu 16 973,82,- € titulom rozdielu na výsluhovom dôchodku za obdobie od roku 2009 do roku 2015,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

V. Žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, súd náhradu trov konania
voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

CA-4C/46/2020

1. Žalobca svojím návrhom podaným na súd dňa 02. 12. 2016 žiadal súd, aby žalovaných v 1. a v 2.

rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť mu škodu vo výške 34.480,04 € spolu s príslušenstvom,
ako aj nemajetkovú ujmu vo výške 20.250,-- € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 18. 8. 2016 bola SR – MV SR doručená žiadosť žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nezákonným trestným stíhaním.
Žalobca pôsobil ako riaditeľ ODI OR PZ Čadca. Dňa 5.4.2017 bolo vyšetrovateľom PZ začaté trestné

konanie voči žalobcovi vo veci zločinu prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa
a podplácania. Dňa 10.1.2008 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku,
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Proti uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú Úrad
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR uznesením zo dňa 26.2.2008 zamietol. Dňa 4.9.2008
bolo rozšírené trestné stíhanie žalobcu, proti ktorému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, túto ÚŠP GP

SR uznesením zo dňa 22.12.2008 zamietol. Dňa 8.6.2009 bolo rozšírené trestné stíhanie voči žalobcovi,
proti uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorú ÚŠP GP SR uznesením zo dňa 17.9.2009 zamietol.
Uzneseniami ÚŠP GP SR zo dňa 21.8.2013 č. k. VII/2Gv 138/13, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
3.9.2013,azodňa26.8.2013č.k.VII/2Gv73/07-117,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa20.9.2013,bolo
rozhodnuté o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi. Z tohto vyplýva, že voči žalobcovi bolo začaté
avykonávanénezákonnétrestnéstíhanie,ktorébolouzneseniamiÚŠPGPSRzastavené. Personálnym

rozkazom riaditeľa KR PZ Žilina zo dňa 14.1.2008 číslo 27 bol žalobca dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby od 14.1.2008 do 13.7.2008, pričom mu bolo nariadené zdržiavať sa v pracovných dňoch
v mieste svojho trvalého bydliska. Personálnym rozkazom minister vnútra SR zo dňa 27.2.2008 číslo
44 prepustil žalobcu zo služobného pomeru v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľ z dôvodu, že sa
mal dopustiť porušenia služobnej prísahy a služobných povinností. Proti personálnemu rozkazu podal

žalobca viackrát rozklad, o ktorom naposledy rozhodlo MV SR rozhodnutím zo dňa 16.4.2014 č. p.:
KM-OLVS-13/2014/OPK tak, že rozklad ako nedôvodný zamietol, a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Žalobca podal voči personálnemu rozkazu o jeho prepustení zo služobného pomeru a proti rozhodnutiu
MV SR o rozklade žalobu o preskúmanie týchto rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
1S 125/2014-66 zo dňa 16.4.2015 tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil MV SR na ďalšie konanie. Dňa

18.08.2016 bola MV SR doručená žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
MV SR listom zo dňa 22.8.2016 upovedomilo žalobcu, že v časti týkajúcej sa trov trestného konania
a náhrady nemajetkovej ujmy žiadosť postupuje Generálnej prokuratúre, vo zvyšnej časti sa k žiadosti
MV SR nevyjadrilo. GP SR listom zo dňa 28.10.2016 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť považuje
za nedôvodnú. V prípade vznesenia obvinenia voči žalobcovi je daná zodpovednosť žalovaných za

škodu, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a personálnym rozkazom ministra vnútra
SR, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru stálej štátnej služby vo funkcii riaditeľ ODI OR PZ
Čadca. Ide o nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup MV SR. Taktiež je daná zodpovednosť
štátu za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za ochranu osobnosti žalobcu a právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody:

a) na trovách trestného konania vo výške 5.427,97 €,
b) na nemajetkovej ujme vo výške 20.250,-- €,
c) náhrada škody na odchodnom vo výške 16.914,07 €,
d) náhrada škody na výsluhovom dôchodku vo výške 12.138,-- €.

3. Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/116/2016-281 zo dňa 23.10.2017 rozhodol tak, že, konanie
v časti o zaplatenie sumy 16.914,07 € zastavil z dôvodu, že žalobca zobral dňa 09.06.2017 návrh
v časti o zaplatenie tejto sumy späť, keďže rozhodnutím žalovaného v 1/ rade zo dňa 05.04.2017

mu bol priznaný nárok na odchodnom vo výške 16.914,09 €, ktorý mu bol aj vyplatený, súd konanie
v časti o zaplatenie sumy 12.138,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.8.2016 až
do zaplatenia, zastavil, a to z dôvodu, že súd nemal právomoc konať vo veci vyplatenia výsluhového
dôchodku, súd žalobu vo zvyšku zamietol, nakoľko mal za to, že v tejto časti mala konať Generálna
prokuratúra SR, proti ktorej právny zástupca žalobcu zobral žalobu späť a súd konanie voči nej zastavil.

4. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 5Co/154/2018-323 zo dňa 31.07.2018 rozsudok Okresného
súdu vo výrokoch II, III, IV, potvrdil, vo výroku I. o odchodnom zostal rozsudok nedotknutý, keďže nebolo
voči tomuto výroku podané odvolanie. Tým pádom už tento nárok nie je predmetom konania.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, na základe ktorého NS SR uznesením
6Cdo/87/2019-396 zo dňa 24.06.2020 rozsudok KS ZA 5Co/154/2018 zo dňa 31.07.2018 a rozsudok
OS Čadca 5C/116/2016 zo dňa 23.10.2017, vo výrokoch II, III, IV, zrušil a vec vrátil OS Čadca na
ďalšie konanie. NS SR v záväznom právnom názore pre OS Čadca uviedol, že žalobca si neuplatňovalpriznanie výsluhového dôchodku, ako to nesprávne posúdili konajúce súdy, ale uplatňoval si rozdiel
medzi jemu už priznaným výsluhovým dôchodkom, na základe dosiahnutých príjmov do 29.02.2008
a výsluhovým dôchodkom, ktorý by mu mal patriť, nebyť nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej

moci za obdobie od roku 2009 do roku 2015, nakoľko od 01.03.2024 bola prijatá nová platová úprava
u policajtov. V tejto časti žaloby sa teda domáha žalobca náhrady škody vo forme ušlého zisku. Ide
o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci, pričom
spor nepochybne patrí podľa § 3 CSP do právomoci súdov, opačný názor by znamenal odmietnutie
spravodlivosti. Taktiež pokiaľ ide o náhradu škody na trovách trestného konania a nemajetkovej ujmy,

postupovali konajúce súdy nesprávne, ak v tejto časti žalobu zamietli len z dôvodu nesprávneho
označenia orgánu, konajúceho za štát. Ak je stranou sporu štát, obligatórnou náležitosťou žaloby je aj
označenie názvu štátneho orgánu, alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Neoznačenie takéhoto
orgánu, alebo jeho nesprávne označenie sa dostáva do režimu odstrániteľných vád žaloby. Nesprávne
označenie orgánu, ktorý má v mene štátu konať, nemôže byť na ujmu žalobcovi a nemôže viesť
k zamietnutiu žaloby. Je vecou súdu, aby si urobil záver o tom, ktorý orgán v mene štátu má konať,

v súlade so zákonom číslo 514/2003 Z .z.

6. Okresný súd Čadca druhým rozsudkom v poradí zo dňa 07.04.2022 rozhodol tak, že uložil MVSR
zaplatiť žalobcovi sumu 5 447,72 € titulom rozdielu na výsluhovom dôchodku za obdobie od 01.12.2013
do 31.012.2015 a vo zvyšku žalobu zamietol pre premlčanie nárokov. Na odvolanie žalobcu Krajský

súd v Žiline uznesením č. k. 10Co/196/2022-673 zo dňa 28.09.2023 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd mal v ďalšom konaní konať už len s Generálnou
prokuratúrou SR. K otázke premlčania uviedol, že premlčacia doba začala plynúť dňom právoplatnosti
„druhého uznesenia“ o zastavení trestného stíhania 20.09.2013. Bola by uplynula 20.09.2016, ale z
dôvodu spočívania 78 dní sa posledným dňom na podanie žaloby stal deň 07.12.2016, žaloba bola

doručená dňa 02.12.2016, teda nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku na náhradu škody. Javí sa, že išlo
o spoločné konanie, odvolací súd však nevylučuje osobitné počítanie premlčacej doby pri uplatnení
nárokov z oddelených trestných stíhaní, avšak len pri existencií samostatných nárokov, čo by muselo
byť zdôvodnené.

7. Právny zástupca žalobcu svojím podaním zo dňa 29.11.2021 žiadal súd, aby pripustil zmenu –
rozšírenie žaloby. Suma pozostáva z rozdielu dôchodkov za obdobia od:
- 01.01.2009- 31.12.2015 suma 16 973,82 €
- 01.01.2016-31.12.2021 suma 17 460 €.

8. Súd pripustil zmenu žaloby, tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.973,82 € titulom
rozdielu na výsluhovom dôchodku za obdobie 01.01.2009-31.12.2015. Pôvodnou žalobou z 02.12.2016
žiadal žalobca zaplatiť sumu 12.138,- €, ktorú určil len približne, ale v priebehu konania žiadal súd, aby
vyžiadal správu od MV SR, aký nárok by žalobcovi na výsluhovom dôchodku vznikol od roku 2009 do
roku 2015, ak by nebol prepustený zo služobného pomeru v roku 2008. V danom prípade je teda časové

obdobie ako základ nároku nezmenené, známe je od počiatku, len je vyšpecifikovaná suma, na základe
podkladov od MV SR, ku ktorým sa žalobca nemohol dostať, teda ide o zmenu, ktorá môže tvoriť podklad
rozhodnutia podľa § 139-140 CSP.

9. Súd nepripustil zmenu žaloby, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.460,-€ titulom

rozdielu na výsluhovom dôchodku za obdobie 01.01.2016-31.12.2021, z dôvodu, že táto suma nebola
predmetom predbežného prejednania nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z..

10. Generálna prokuratúra SR vo svojom vyjadrení sa zo dňa 05.02.2024 uviedla, že prokuratúre
je zrejmá viazanosť okresného súdu právnym názorom uvedeným v zrušujúcom uznesení Krajského

súdu Žilina sp. zn. 10Co/196/2022 zo dňa 28.09.2023 prezentovaným v bodoch 37. až 41. Po
podrobnom preskúmaní zabezpečeného vyšetrovacieho spisu Prezídia ~policajného zboru sp. zn.
ČVS:PPZ-38/BPK-S-2007 je však toho názoru, že uvedený právny názor Krajského súdu by mal byt'
prehodnotený. Dôvodom je „nová skutočnosť", ktorá podľa názoru prokuratúry nebola krajskému súdu
známa a to existencia uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 73/07-115 zo dňa

19.08.2013 (na ČI. 9054 vyš. spisu). Uvedeným uznesením dozorujúca prokurátorka vylúčila trestnú
vec obv. B. A. B. C. na samostatné konanie, pričom predmetným uznesením došlo k vylúčeniu len
niektorých z čiastkových útokov. Dotknutým uznesením došlo teda k vylúčeniu na samostatné konanie,
trestné konanie menovaného vzťahujúce sa len k niektorým z čiastkových útokov špecifikovaných vpredmetnom uznesení, hoc sa jednalo o čiastkové útoky uvedené v rôznych uzneseniach o vznesení
obvinenia. U čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu je rozdielne chápanie z hľadiska
hmotnoprávneho, ktoré tieto považuje za jeden trestný čin, avšak z procesného hľadiska sa považuje

čiastkový útok za samostatný skutok. Z uvedeného dôvodu boli po vylúčení niektorých z nich na
samostatné konanie, vydané dve samostatné uznesenia o zastavení trestného stíhania. Uvedené
uznesenia o zastavení trestného stíhania je preto nutné posudzovať samostatne a to s poukazom na
nasledovné ustanovenia Trestného poriadku. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného
poriadku, na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom

z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania. Podľa § 10 ods.
14 Trestného poriadku, trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia
trestnéhostíhaniaaždoprávoplatnostirozsudku,prípadneinéhorozhodnutiaorgánučinnéhovtrestnom
konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania
do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu alebo právoplatnosti
rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej. Podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku,

skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené
inak. Z ustálenej praxe, ako aj z dostupných výkladových komentárov k trestným kódexom vyplýva,
že zo spoločného konania možno vylúčiť aj niektorý z čiastkových útokov pokračovacieho trestného
činu. V danom prípade dozorujúca prokurátorka rozhodla o vedení samostatného trestného konania
A. B. C. vo vzťahu k niektorým z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu. Právoplatnosťou

dotknutéhouzneseniaovylúčeníveci,satakvecpôvodnevedenávspoločnomkonanídostaladorežimu
dvoch samostatných konaní, ktoré bolo potrebné aj samostatne meritórne rozhodnúť. Z uvedeného
dôvodu boli vydané dve samostatné uznesenia o zastavení konania, nakoľko v zmysle citovaného ust.
§ 10 ods. 14 s poukazom na ust. § 21 ods. 1 Trestného poriadku bola vec rozdelená na dve riadne
trestné konania. Uvedené konania, hoc ich predmetom boli čiastkové útoky jedného pokračovacieho

trestného činu, tak nie je možné vyhodnocovať ako celok a preto si dovolí nesúhlasiť s názorom
odvolacieho súdu prezentovaným v bode 39. citovaného zrušujúceho uznesenia. S poukazom na
uvedené skutočnosti potom možno aj nadväzujúc na závery krajského súdu súvisiace s počítaním
plynutia premlčacej lehoty a jej spočívania uviesť, že prvé rozhodnutie o zastavení trestného stíhania
sp. zn. VII/2 Gv 138/13-3 zo dňa 21.8.2013 právoplatné dňa 03.09.2013 je premlčané. S poukazom na

uvedenú skutočnosť je toho názoru, že uznesenie o vylúčení veci má zásadný význam pre posúdenie
premlčania nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu trov
právneho zastúpenia v predmetnom trestnom konaní. Vzhľadom na to, že prvé uznesenie je premlčané,
nie je podľa názoru prokuratúry možné uspokojiť žalobcov nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
vo vzťahu k tým úkonom trestného konania, uplatneným žalobcom, ktoré boli vykonané v súvislosti s

vyšetrovaním tých skutkov - čiastkových útokov, ktoré boli predmetom uznesenia o zastavení trestného
stíhania sp. zn. VII/2 Gv 138/13-3 zo dňa 21.08.2013. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
z uvedeného dôvodu treba posudzovať izolovane podľa obsahu resp. rozsahu toho ktorého úkonu
právneho zastúpenia, berúc do úvahy či sa jednalo o úkon súvisiaci z vyšetrovaním skutkov čiastkových
útokov uvedených v prvom alebo druhom uznesení Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR o zastavení

trestného stíhania. Vychádzajúc potom zo žalobcom predloženého vyúčtovania trov konania zo dňa
05.09.2013, prokuratúra navrhuje priznať žalobcovi len náhradu trov konania vzťahujúcu sa k úkonom
uvedeným v bode 1., v bode 2. len v časti výsluchu obvineného, ďalej v bode 8. v časti týkajúcej
sa výsluchu svedkov B. E. a F. C., v bode 11., v bode 13, v bode 14 v časti účasti na výsluchu
svedkov B. E. a F. E. a v bode 20. V ostatnej časti uplatneného nároku na náhradu škody spočívajúcu

v ostatných špecifikovaných úkonoch, na ktorých sa mal obhajca zúčastniť navrhuje tieto zamietnuť.
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu straty na výsluhovom dôchodku, v danom smere podľa názoru
prokuratúryabsentujepríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímavznikomuplatňovanejškody.
Problematikou príčinnej súvislosti sa v minulosti zaoberal aj Najvyšší súd SR napr. vo veci sp. zn.
3MCdo 21/2011.V kontexte uvedeného právneho názoru možno konštatovať, že v danom prípade je

čisto len hypotézou, dokedy by bol žalobca reálne príslušníkom policajného zboru, prípadne či vôbec,
alebo v akej pracovnej pozícií, od ktorých skutočnosti by sa mohla odvíjať výška výsluhového dôchodku,
na ktorý by v závislosti od tejto skutočnosti mohol vzniknúť nárok. Rozhodne nie je možné stanoviť
rozdiel na výsluhovom dôchodku na základe odhadu, čo by bolo bývalo, keby sa trestné stíhanie
voči žalobcovi neviedlo a že žalobca mal v pláne pracovať' do konca roku 2015. V uvedenej časti

uplatneného nároku preto navrhuje tento zamietnuť, z dôvodu absencie príčinnej súvislosti. Pokiaľ ide
o uplatnený nárok na náhradu škody nemajetkovej ujmy spôsobenej vedením trestného stíhania voči
žalobcovi, uvádza, že je nevyhnuté, aby žalobca presne určil a vyšpecifikoval nemateriálnu ujmu, ktorej
kompenzáciu si nárokuje, ako aj fakty týchto nehmotných strát. Primerané zadosťučinenie slúži akonáhrada za spôsobenú škodu, pričom môže ísť i o vyplatenie peňažnej sumy, avšak v primeranej výške.
Súd priznáva peňažné zadosťučinenie vrátane jeho konkrétnej výšky na základe vlastnej úvahy, po
uvážení všetkých okolností prípadu. Dôkazné bremeno nesie v danom prípade žalobca, Ak tento trvá

na svojom nároku ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné, aby tieto tvrdenia zabezpečenými
dôkazmi potvrdil, a to či už v oblasti psychickej sféry, v postavení v spoločnosti alebo ujmy na zdraví.
Pokiaľ ide o splnenie ďalších predpokladov jej priznania, poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/19/2018, 6MCdo 15/2012, podľa ktorých určenie výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
nie je záležitosťou voľnej úvahy, ktorá by nepodliehala žiadnemu hodnoteniu. Treba, aby súd vzal do

úvahy aj iné hmotnoprávne predpisy upravujúce odškodnenie a mal by sa zaoberať aj otázkami, v
čom je nemajetková ujma žalobcu v jeho spoločenskom, pracovnom či rodinnom živote, spôsobená
nezákonným rozhodnutím, v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu. Nemajetková ujma má
byť síce určitou náhradou za protiprávny stav, avšak rozhodne nemá predstavovať prostriedok slúžiaci
na obohatenie sa. S poukazom na uvedené skutočnosti je toho názoru, že vo vzťahu k uvedenému
uplatnenému nároku je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie a nie je možné vychádzať len z tvrdenia

žalobcu a predložených výstrižkov článkov z novín.

11. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 28.02.2024 uviedol, že Generálna prokuratúra
SR vo svojich doterajších vyjadreniach uvádzala skutočnosti, ktorými sa snažila a snaží dosiahnuť
stav, aby sa štát vyhol zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi bezprecedentným porušením

platných právnych predpisov v dôsledku nezákonného trestného stíhania. V dôsledku takýchto vyjadrení
súd prvej inštancie doposiaľ rozhodoval nesprávne a nápravu musel žalobca dosiahnuť až rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR. K trovám trestného konania žalovaný uvádza, že aj keď z hmotnoprávneho
hľadiskasaupokračovaciehotrestnéhočinupovažujúskutkyzajedentrestnýčin,zprocesnéhohľadiska
sa považuje čiastkový útok za samostatný skutok a z tohto dôvodu došlo k vylúčeniu niektorých skutkov

na samostatné konanie a preto boli vydané aj dve uznesenia o zastavení trestného stíhania. Podľa
názoru žalovaného je potrebné premlčanie nároku na náhradu trov trestného konania posudzovať
samostatne. S takýmto právnym názorom žalovaného sa nemožno stotožniť a tento právny názor
je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil Krajský súd v Žiline v zrušujúcom
uznesení v bodoch 38. a 39. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo žalobcovi vznesené obvinenie dňa

10.01.2008, ktoré bolo následne rozšírenie uzneseniami zo dňa 04.09.2008 a 08.06.2009. Následne
Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR trestné stíhanie žalobcu zastavil dvoma uzneseniami, ktoré
nadobudli právoplatnosť dňa 03.09.2013 a 20.09.20213. V oboch uzneseniach sa uvádza vznesenie
obvinenia zo dňa 10.01.2008 a jeho rozšírenie uznesením zo dňa 04.09.2008. Je teda zjavné, že ide o
spoločné konanie vedené proti žalobcovi a z toho možno jednoznačne vyvodiť, že nároky na náhradu

škodu vyplývajúce z nezákonne vedeného trestného stíhania možno uplatniť až po skončení trestného
stíhania ako celku. Keďže bol žalobca nezákonne stíhaný za pokračujúci trestný čin, čo sa považuje
za jeden skutok, je logické, že žalobca mohol uplatňovať svoje nároky na náhradu škody až po dni
20.09.2013. Je teda zjavné, že žalobca má nárok na náhradu trov trestného konania za všetky úkony
od vznesenia obvinenia až po právoplatné skončenie trestného stíhania. Ak sa Generálna prokuratúra

SR chcela vyhnúť zodpovednosti štátu za škodu, mal príslušný prokurátor na základe sťažnosti žalobcu
uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť. Keďže sa tak nestalo, prokuratúra nesprávne rozhodla a svojimi
zavádzajúcim vyjadreniami ohľadom premlčania nemôže štát zbaviť zodpovednosti za náhradu škody
– trov trestného konania. K nároku na náhradu škody na strate na výsluhovom dôchodku, žalovaný
sa snaží podsunúť súdu, že údajne absentuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a

vznikom uplatňovanej škody. Podsúva súdu hypotézu, že v danom prípade nie je možné určiť dokedy
by bol žalobca reálne príslušníkom policajného zboru. Súd musí vychádzať zo zisteného skutkového
stavu a nie z hypotézy nad ktorou uvažuje žalovaný. Je nepochybné, že žalobca v čase nezákonného
rozhodnutia bol príslušníkom policajného zboru a až na základe nezákonného rozhodnutia došlo k
ukončeniu výkonu štátnej služby policajta. Uvažovanie žalovaného o tom, či by bol žalobca policajtom

aj bez nezákonného rozhodnutia, sú len ničím nepodloženou špekuláciou, bez akéhokoľvek právneho
významu. Rozdiel na výsluhovom dôchodku v tomto prípade sa nestanovuje na základe odhadu, ako sa
to mylne domnieva žalovaný, ale na základe výpočtu aký nárok vznikol žalobcovi na ušlom výsluhovom
dôchodku. K nemajetkovej ujme žalobca preukázal listinnými dôkazmi a preukazuje to aj návrhmi na
výsluch svedkov, že žalovaný bezprecedentne a nezákonne zasiahol do jeho osobnosti, v dôsledku

čoho vznikla žalobcovi vážna ujma v pracovnom, v osobnom, vo verejnom živote a na zdraví, ktorá má
byť aspoň čiastočne odškodnená nemajetkovou ujmou. Úvahy žalovaného o prípadnom obohatení sa
žalobcuzuplatňovanéhonárokunanemajetkovúujmusúopätovnelenničímnepodloženoušpekuláciou
bezakýchkoľvekrelevantnýchdôkazovzostranyžalovaného.Uplatňovanánemajetkováujmažalobcomje len nepatrným zlomkom nároku, ktorý by mal žalobca dosiahnuť z dôvodu nezákonného trestného
stíhania a jeho následkov v osobnostnej a majetkovej sfére žalobcu. Na základe vyššie uvedených
skutočností žalobca je toho názoru, že jeho žaloba je dôvodná a navrhuje súdu, aby jej súd vyhovel.

12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že mu po začatí trestného stíhania vznikla veľká spoločenská
ujma, nakoľko bol vo všetkých novinách, kde bol uvádzaný ako zločinec, tak sa na neho ľudia pozerali,
bolo mu to veľmi nepríjemné. V spoločenskej oblasti bol poslancom, boli názory, aby odstúpil, keď
kandidoval v roku 2010, už zvolený nebol. Takto sa na neho pozerali aj susedia, ktorí boli všetci okolo

vypočúvaní. Zo zdravotného hľadiska to taktiež znášal zle, navštevoval doktora Krkošku pre silný
psychický nátlak. V januári 2012 dostal rakovinu hrubého čreva, v roku 2013 bol uznaný za invalidného.
Keď bol prepustený z policajného zboru musel pracovať ako robotník, pričom si chcel založiť výcvikové
zariadenie autoškoly, ale kvôli tej situácii sa to nedalo. Keď ho prepustili v roku 2008, on chcel ísť do
dôchodku až v roku 2009, pričom v marci 2008 bola vykonaná nová platobná úprava, kvôli, ktorej by
mal vyšší výsluhový dôchodok.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca má za to, že preukázal všetky nároky,
ktoré uplatnil vo svojej žalobe podanej 01.12.2016. Žalobou uplatňuje voči Slovenskej republike nárok
na trovách trestného konania vo výške 5 427,97 €, na výsluhovom dôchodku za obdobie od 01.01.2009
do 31.12.2015 vo výške 16 973,82 € a na nemajetkovej ujme vo výške 20 250,- €. Žalobca žiada

voči štátu náhradu škody na tom skutkovom základe, že 05.04.2007 bolo voči nemu začaté trestné
stíhanie vo veci zločinu prijímania úplatku v jednočinnom súbehu s prečinom zneužitia právomoci
verejného činiteľa a prečinom podplácania, pričom trestné stíhanie bolo rozšírené uzneseniami zo dňa
10.01.2008, zo dňa 04.09.2008. Voči žalobcovi bolo trestné stíhanie zastavené uzneseniami Úradu
špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21.08.2013, ktoré rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 30.09.2013 a uznesením zo dňa 26.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.09.2013. V oboch týchto uzneseniach o zastavení trestného stíhania sa spomínajú uznesenia
o vznesení obvinenia zo dňa 10.01.2008 a zo dňa 04.09.2008. To znamená, že trestné stíhanie, keďže
išlo o jednočinný súbeh trestného činu voči žalobcovi bolo zastavené až právoplatnosťou posledného
uznesenia zo dňa 20.09.2013. Okrem toho, že voči žalobcovi sa začalo nezákonné trestné stíhanie,

žalovaný prostredníctvom svojich orgánov a to Ministerstva vnútra SR rozhodnutím zo dňa 14.01.2008
dočasne pozbavil výkonu štátnej služby žalobcu, pričom mu bolo nariadené zotrvať v mieste svojho
bydliska a personálnym rozkazom ministerstva vnútra zo dňa 27.02.2008 bol žalobca prepustený zo
štátnej služby, kde pracoval v tom čase vo funkcii riaditeľa G. H. A. I. J.. Právoplatnými rozhodnutiami
súdov boli tieto nezákonné rozhodnutia ministerstva vnútra zrušené. Právnym základom, na základe

ktorého žalobca žiada náhradu škody voči žalovanému je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobca v zmysle tohto zákona má nárok, jednak
na skutočnú škodu, ktorá mu vznikla, tzn. na trovách trestného konania, kde sa musel brániť voči
nezákonnému trestnému stíhaniu, rovnako na výsluhovom dôchodku, keďže bol nezákonne prepustený
zoštátnejslužby,rovnakonároknaodchodnom,ktorépočassúdnehokonaniažalovanýprostredníctvom

ministerstva vnútra žalobcovi vyplatil a v súčasnosti tento nárok už nie je predmetom súdneho konania,
keďže bol uspokojený. Poukazujú v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4MCdo 15/2009
podľa, ktorého ustanovil najvyšší súd, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom ak došlo k zastaveniu trestného stíhania

alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje, ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, keďže voči žalobcovi bolo trestné stíhanie zastavené, jednoznačne mu
vznikol nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o trovy trestného konania, ako aj súd ustálil na dnešnom

pojednávaní, tieto boli riadne špecifikované a vyúčtované boli s faktúrou po skončení trestného stíhania,
ktoré žalobca aj advokátovi zaplatil, keď na jeho strane vznikla škoda, ktorú uplatňuje dôvodne. Pokiaľ
zo strany žalovaného prostredníctvom prokuratúry sa namieta, že údajne má byť čiastočne nárok
premlčaný na trovách trestného konania, poukazujú jednak na rozhodnutie odvolacieho súdu, kde súd je
priamo viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil právny názor, že nárok premlčaný nie

je. Pokiaľ sa tu zo strany prokuratúry hrá so slovíčkom, že zrejme, tak v podstate tu vychádza súd z toho,
že pokiaľ odvolací súd, pokiaľ by neboli tieto tvrdenia žalobcu nejakým spôsobom vyvrátené, keďže vo
všetkých rozhodnutiach o zastavení trestného stíhania sa uvádzajú uznesenia o vznesení obvinenia
a to z 10.01.2008, a zo 04.09.2008, je zjavné, že od začiatku vznesenia obvinenia od 10.01.2008 sadôvodne žalobca bránil voči nezákonnému trestnému stíhaniu a keďže právoplatnosť toto rozhodnutie
nadobudlo až 20.09.2013, nemožno uvažovať o tom, že by nárok žalobcu bola aj čo len čiastočne
premlčaný. Pokiaľ ide o nárok na výsluhovom dôchodku rozdiel medzi výsluhovým dôchodkom, na

ktorý by vznikol nárok žalobcovi keby nebolo voči nemu začaté nezákonné trestné stíhanie a tým, že
bol nezákonne prepustený zo služobného pomeru bol vypočítaný presne Ministerstvom vnútra SR a
za uplatňované obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2015 tento rozdiel na tom dôchodku predstavoval
stratu na výsluhovom dôchodku predstavuje sumu 16 973,82 €, na ktorú sumu má jednoznačný nárok
žalobca, aby mu bola vyplatená a úvaha prokuratúry, či by aj naďalej vykonával funkciu policajta alebo

nie, je absolútne bez právneho významu, nakoľko keby sa nebolo nezákonne zasiahlo do výkonu
povolania, do služobného pomeru žalobcu, jednoznačne tento by bol pokračoval ďalej vo funkcii policajta
a vznikol by mu nárok na výsluhový dôchodok v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Pokiaľ ide
o nárok na náhradu škody na nemajetkovej ujme, poukazujú na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona
o zodpovednosti štátu, kde súd, vlastne musí prihliadať na poškodeného doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť

následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následku, ktoré mu vznikli
v spoločenskom živote. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Ústavného súdu I ÚS/15/2002, kde
priamo ústavný súd ako podmienku priznania materiálnej satisfakcie určuje, že ide o nemajetkovú
ujmu, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti.
Podľa názoru ústavného súdu, priznanie primeraného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy

prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, kedy porušenie práv alebo slobody nie je možné
napraviť, tzn. neprichádza od úvahy uvedenie do pôvodného stavu. Je logické, že žalobca pracoval
vo funkcii riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu a uvedenie do pôvodného stavu po takomto
nezákonnom zásahu už nebolo možné. Ústavný súd ďalej v rozhodnutí uvádza, že tá nemajetková ujma
spočíva v pocitoch neistoty, krivdy, poníženia, nespravodlivosti, márnosti, pričom treba prihliadať aj na

zásady, z ktorými prichádza Európsky súd pre ľudské práva, keď podľa článku 41 - Dohovoru ochrany
ľudských práv a základných slobôd priznáva príslušné zadosťučinenie. Za morálnu škodu sa považujú
pocit existenčnej neistoty, stresu, depresie, nemohúcnosti, nespravodlivosti, akejkoľvek bolesti, zlosti,
problémov a obťažovania, ktoré si poškodená strana musela vytrpieť. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že všetky tieto okolnosti na strane žalobcu boli naplnené. Podľa výpovedí svedkov

F. C., a K. H., bývalého starostu obce D. jednoznačne vyplynulo, že došlo k bezprecedentnému zásahu
zo strany štátu, ktorý ani nerešpektoval riadne prezumpciu neviny a hneď ako začal trestné stíhanie
voči žalobcovi začal ho medializovať, uvádzal rôzne nepravdivé informácie v denníkoch PLUS, SME,
PRAVDA, Kysuce, Spravodajských vysielaniach v televíziách, rôznych rádií, samotná svedkyňa F. C.
vypovedala, že v tom čase ona pracovala v Bratislave a kde už aj tam sa jej pýtali, že keďže sa volá

C. či má nejaký vzťah k žalobcovi a už vedeli o tomto prípade, a už vlastne pozerali na ňu s odstupom,
s nedôverou, čo pociťovala ako ujmu. Podľa výpovedí týchto svedkov žil žalobca riadne, v usporiadanej
stabilnej rodine. Po týchto zásahoch došlo k veľkému stresu, deprimovanosti, k úzkosti, začali sa aj
susedia voči nemu sa správať tak, že zmenili zásadne svoje správanie a pozerali sa naňho ako na
nejakého kriminálnika a pod. Toto vyústilo až do toho, že žalobca vlastne začal trpieť depresiami, musel

navštíviť aj psychiatra, H. C. a v dôsledku toho aj musel byť liečený na tieto depresívne stavy. Celý
tento nepriaznivý zdravotný stav vyústil do toho, že žalobca ochorel na rakovinu hrubého čreva a bol
mu priznaný aj čiastočný invalidný dôchodok. Rovnako v spoločenskom živote požíval žalobca vážnosť
ako riaditeľ dopravného inšpektorátu, ako poslanec či pôvodne okresného národného výboru, následne
obce, v spoločnosti bol váženou osobou a po týchto medializáciách a nezákonnom začatí trestného

stíhania došlo k narušeniu jeho povesti, jednak v obci a jednak aj v širšom okolí. Je zrejmé teda, že je
spravodlivé aby žalobcovi bola priznaná náhrada na nemajetkovej ujme. Pokiaľ požaduje žalobca výšku
tej nemajetkovej ujmy vo výške 20 250,-€ majú za to, že vzhľadom na to, že bol poškodený jednak na
majetkových právach, znížená mu bola mzda, ktorú vlastne poberal predtým ako riaditeľ dopravného
inšpektorátu mal ďaleko vyššiu mzdu ako následne robotník, keď sa zamestnal, nehľadiac na to, že mal

problém nájsť si aj zamestnanie robotníka, jednak vzhľadom na psychickú ujmu, vzhľadom na zdravotný
stav považujú takto požadovanú výšku nemajetkovej ujmy za primeranú a úvahy žalovaného o tom, že
by malo dochádzať k nejakému prostriedku slúžiacemu sa na obohatenie sú ničím nepodložené skôr
naopak, sú v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním či už v trestnom konaní ale najmä v civilnom
konaní v tomto procese, preto navrhujú aby súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a v prípade

úspechu navrhujú súdu aby priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že nadväzujúc na jej písomné vyjadrenie
z 05.02.2024 zotrváva na svojom stanovisku vo vzťahu k posúdení otázky premlčania, na rozdiel odnázoru právneho zástupcu žalobcu, že sa vo vzťahu k čiastkovým útokom pokračovacieho trestného
činu, jedná o jeden skutok a jeden trestný čin, ktorý je nutné posudzovať ako jedno konanie.
Z uvedeného dôvodu viazať premlčaciu lehotu len k druhému uzneseniu o zastavení trestného

stíhania, ktoré premlčané nie je, sa nestotožňuje. Trestné predpisy posudzujú rozdielne čiastkové útoky
pokračovacieho trestného činu z hľadiska hmotnoprávneho a z hľadiska procesnoprávneho v zmysle
hmotnoprávnej úpravy premietnutej v ustanovení § 122 ods. 10 Tr. Zak., sa v prípade pokračovacieho
trestného činu jedná o jeden skutok a jeden trestný čin a z hľadiska procesnej úpravy sa však v zmysle
§ 10 ods. 15 Trestného poriadku, skutkom rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu

a tento možno z uvedeného dôvodu vylúčiť na samostatné konanie, tak ako tomu bolo aj v danom
prípade. Odvolací súd sa síce vo svojom zrušujúcom uznesení vyjadril k otázke premlčania a uviedol,
že túto je potrebné posudzovať podľa druhého z uznesení, pričom okresný súd je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, poukazuje práve na vyjadrenia odvolacieho súdu uvedené v bode 39
zrušujúceho uznesenia, kde odvolací súd uviedol, že sa javí, že išlo o spoločné konanie, ktorý záver sa
však nepotvrdil, podrobným preskúmaním vyšetrovacieho spisu, ktorý odvolací súd nemal k dispozícii

vyplynulo, že predmetná trestná vec bola rozdelená, resp., trestné konanie vedené voči, v tom čase
obvinenému pánovi C. bolo vylúčené na samostatné konanie a z uvedeného dôvodu sa jednalo
o samostatné trestné konanie, ktoré aj muselo rovnako samostatne byť meritórne ukončené, ostatne
tak ako sa to aj stalo. Z uvedeného dôvodu je potrebné beh premlčacej doby vyhodnocovať samostatne
vo vzťahu k obom uzneseniam o zastavení trestného stíhania, nutnosť toho posúdenia plynie aj zo

samostatnej možnosti, ktorú trestný poriadok umožňuje a to je vo vzťahu k niektorým čiastkovým útokom
vylúčeným na samostatné konanie, ako tomu bolo v danom prípade, napríklad podať obžalobu, a vo
vzťahu k inej časti vedenej pod samostatným konaním meritórne rozhodnúť inak, napr. zastavením
trestného stíhania a v takom prípade ak by napr. došlo vo vzťahu k čiastkovým útokom, pre ktorý
bola podaná obžaloba aj k právoplatnému uznaniu viny a odsúdeniu páchateľa a tento by si následne

podal žalobu o náhradu škody vo vzťahu k tým čiastkovým útokom, pre ktoré bolo trestné stíhanie
zastavené, tak by bolo absurdné tvrdiť, že sa jedná o jeden skutok a jeden trestný čin z hmotnoprávneho
hľadiska a náhradu škody uspokojiť aj vo vzťahu k čiastkovým útokom, pre ktoré bol právoplatne
uznaný vinným. Práve z toho dôvodu je potrebné vec posudzovať izolovane vo vzťahu k jednotlivým
uzneseniam o zastavení trestného stíhania a na ne nadväzujúcim čiastkovým útokom. S poukazom na

to a nadväzujúc na právnym zástupcom predložené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia navrhuje, aby
tieto súd uspokojil, rovnako berúc do úvahy, či sa jednalo o úkony spojené s vyšetrovaním čiastkových
útokov uvedených v prvom teda premlčanom alebo v druhom, nepremlčanom uznesení o zastavení
trestného stíhania. Vychádzajúc z tohto potom navrhujem priznať žalobcovi len náhradu trov konania
špecifikovanú v bode 1, 2, 3, 5, 8 to vo vzťahu k výsluchu B. E. a F. C.. Ďalej bod 11, 13, 15 ten vo

vzťahu k výsluchu svedkov B. E. a F. E. a následne špecifikovanú v bode 20, 23, 24, 26. Pokiaľ ide
o vyúčtovanie režijného paušálu, tak ten navrhujem rovnako krátiť len vo vzťahu k uvedeným úkonom,
a to samozrejme všetky tie úkony podľa tarify. Vo vzťahu k uvedenej časti nároku na náhradu škody
korigovala svoje písomné stanovisko z dňa 05.02. nakoľko zrejme v dôsledku rozsiahleho spisového
materiálu a množstva jej vlastných poznámok, neuviedla neúmyselne niektoré z tých dvoch úkonov,

ktoré nadrámecuviedlanapojednávaní.Pokiaľideonároknanáhradustratynavýsluhovomdôchodku,
rovnako a v celom rozsahu trvá na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.02.2024 a tento navrhuje
zamietnuť. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody nemajetkovej ujmy uvádza, že výsluchmi
svedkov na poslednom pojednávaní sa podľa jej názoru nepodarilo preukázať jej vznik. Pokiaľ ide
o výsluch dcéry žalobcu, tak uvádza, že vždy pri vedení trestného stíhania voči konkrétnej osobe je

samozrejme táto vystavená určitej miere diskomfortu, stresu či už v osobnom živote alebo vo vzťahu
k ľudom navonok. Z výpovede svedkyne však nevyplynuli žiadne konkrétnosti, z ktorých by bolo zjavné,
že žalobca zo strany verejnosti, susedov alebo iných ľudí musel čeliť ich útokom, pokiaľ svedkyňa tvrdila,
že žalobca si nemohol nájsť zamestnanie, v danom smere nebol navrhnutý žiaden relevantný dôkaz,
z ktorého by vyplynulo, že sa skutočne o konkrétne zamestnania aj uchádzal a nebol prijatý z dôvodu

jehopovestisúvisiacejzvedenímtrestnéhostíhania.Jednavecsútvrdeniasvedkyneakodcéryžalobcu,
ktorá bola v danej veci pochopiteľne citovo zainteresovaná ako aj výpovede samotného žalobcu a druhá
vec, podstatná je však možnosť verifikovania týchto výpovední rovnako vo vzťahu ku tvrdeniu, že ľudia
mali pohľady a rôzne komentáre, svedkyňa bližšie ozrejmiť nedokázala, uviesť aké komentáre, a ktorých
konkrétnych ľudí v uvedenom smere sú teda vyjadrenia svedkyne z jej pohľadu vágne. Dáva opätovne

do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu, 3Cdo 19/2018 a 6 MCdo 15/2012, podľa ktorých určenie
výšky náhrady nemajetkovej ujmy nie je záležitosťou len voľnej úvahy, ktorá by nepodliehala žiadnemu
hodnoteniu a rovnako sa treba zaoberať aj otázkami v čom je nemajetková ujma v jeho spoločenskom,
pracovnomaleborodinnomživotespôsobenánezákonnýmrozhodnutímvporovnanínapr.sosmrteľnýmnásledkom trestného činu. Pokiaľ ide o výpoveď svedka K. H., bývalého starostu obce D., uvádza, že ani
tento z jej pohľadu neposkytol relevantné informácie preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy, ako sám
uviedol po komunálnych voľbách bolo pravidlom, že asi polovica poslancov obecného zastupiteľstva sa

vždy vymení, nie je teda možné verifikovať či neúspech žalobcu v komunálnych voľbách bol spôsobený
vedením trestného stíhania voči jeho osobe, je potrebné uviesť, že osoba vystupujúca vo verejnej
funkcii, respektíve uchádzač o ňu v predvolebnej kampani, musí disponovať vyššou mierou tolerancie
verejnej kritiky a teda aj hodnotiacich úsudkov. Na margo tvrdenia svedka, že to mal žalobca ťažké na
prebiehajúcich zastupiteľstvách kde ho ostatní mali spochybňovať a osočovať uvádza, že ani uvedené

tvrdenie žalobca nepodporil žiadnym relevantným dôkazom, zo zasadnutia obecného zastupiteľstva sa
vždyspisujezápisnica,vktorejmábyťzaznamenanýcelýpriebehkonaniazastupiteľstvaspolusvýrokmi
a návrhmi zúčastnených osôb. Pokiaľ by teda na zastupiteľstve dochádzalo k osočovaniu žalobcu, tak
ako to uviedol svedok malo to byť v zápisnici zaznamenané, táto však predložená nebola a ako svedok
na jej doplňujúcu otázku uviedol, aké veci, k akým dochádzalo na tých zasadnutiach voči žalobcovi sa
do zápisnice ani neuvádzajú, lebo šlo skôr o tón hlasu ako o obsah. Miera zásahu do nemajetkovej

sféry žalobcu, sa javí ako nepostačujúca na priznanie nároku na jej náhradu. Pokiaľ ide o ujmu na
zdraví, spočívajúcu na diagnostikovanie vážneho onkologického ochorenia, v danom prípade nie je
možné preukázať príčinnú súvislosť medzi následkom ochorenia a nezákonným rozhodnutím. Žalobca
bol dlhoročným vedúcim pracovníkom Okresného dopravného inšpektorátu, ktorá funkcia rovnako so
sebou prináša veľmi vysokú mieru stresu, ktorá tak isto sa mohla podpísať na jeho zdravotnom stave.

Z uvedených dôvodov preto navrhuje aj uvedenej časti nárok na náhradu škody zamietnuť.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom. Súd v danej veci
vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo počas dokazovania najavo.

16. Žalobca k žalobe pripojil tieto dôkazy:

- uznesenia zo dňa 5.4.2007, 10.1.2007, 26.2.2008 4.9.2008, 22.12.2008, 8.6.2009 17.9.2009,
personálne rozkazy číslo 27, 44, rozhodnutie MV SR zo dňa 16.4.2014, rozsudok KS Bratislava zo dňa

16.4.2015, vyúčtovanie trov trestného konania, faktúru AK VARMUS, s.r.o., číslo 80/2013, uverejnené
články v denníkoch, potvrdenie od obce D. od F. B. C., zoznam kandidátov na poslancov do VÚC
za volebný obvod J., uznesenia zo dňa 21.8.2013, 26.8.2013, postúpenie časti žiadosti MV SR zo
dňa 22.8.2016, odpoveď GP na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
28.10.2016, že žiadosť považuje za nedôvodnú, tabuľky výpočtu náhrady na výsluhovom dôchodku

2009-2015 a 2016-2021, rozhodnutie o výsluhovom dôchodku.

17. GP SR v konaní predložila tieto dôkazy:
- kópia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku,
- vybavenie žiadosti Generálnou prokuratúrou spolu s doručenkou.

18. MV SR predložilo v konaní tieto dôkazy:
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku,
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku – postúpenie časti žiadosti,
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku – odpoveď,

- odpoveď zo dňa 30.01.2017 s odpoveďou žalobcovi, že k „zvyšnej časti Vašej žiadosti týkajúcej sa
uplatneného odchodného a straty na výsluhovom dôchodku Vám kancelária ministra vnútra SR MV SR
oznamuje, že tieto nároku budú riešené cestou zákona č. 328/2002 z. z. S poukazom na vyššie uvedené,
Vami uplatnenú žiadosť o náhradu škody nie je možné predbežne prerokovať.“

19. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:PPZ-38/BPK-S-2007 mal súd preukázané, že uznesením
ÚŠP GP SR č. k. VII/2 Gv 73/07-115 zo dňa 19.0.82013 prokurátorka vylúčila trestnú vec obv. B. A. B.
C. zo spoločného konania trestnej veci obvinených, ktorá vec bude vedená pod č. k. VII/2 Gv 138/13.
UznesenímÚŠPGPSRč.k.VII/2Gv138/13-3zodňa21.08.2013prokurátorkazastavilatrestnéstíhanie
obv.B.A.B.C.zdôvodu,ženešlootrestnéčinyaneboldôvodnapostúpenieveci.Uznesenienadobudlo

právoplatnosť dňa 03.09.2013. Uznesením ÚŠP GP SR č. k. VII/2 Gv 73/07-117 zo dňa 26.08.2013
prokurátorka zastavila trestné stíhanie obv. B. A. B. C. z dôvodu, že nešlo o trestné činy a nebol dôvod
na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2013.20. Svedok K. H. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho sused , s týmto trestným stíhaním sa pánovi
žalobcovi skomplikoval život, malo to ťažký dopad na jeho rodinu, on bol vtedy starostom obce a v tom
časesaprejavilauniektorýchľudíľudskázlobanaplnohoodcudzovalizajehokonanie.Robilajposlanca

a taktiež počul negatívne a pohoršujúce sa vyjadrovania o ňom. Napriek tomu, že proti žalobcovi neboli
žiadne dôkazy, dostali sa k nemu tieto negatívne reči, narážky, obvinenia, ktoré boli nepríjemné, nie
len pre iných občanov ale najmä pre neho samotného. Povesť mal veľmi dobrú. Pracoval ako poslanec
ONV, potom ako poslanec obce bol obľúbený, vzťahy k nemu boli dobré, taktiež bol obľúbený v rámci
komunity kde žil, pomáhal napr. pri čistení obce, pri čistení potoka a pod.. Po začatí trestného stíhania to

zanechalo veľmi negatívny dopad, dojem medzi ľuďmi na neho už nebol taký dobrý. Atmosféra sa úplne
zmenila. Taktiež vystúpenia v televízii boli negatívne, ťahalo sa to veľmi dlho, hovorca polície taktiež
pokiaľ ide o informácie má za to, že preháňal pretože existuje prezumpcia neviny. Žalobca pracoval
v čase začatia trestného stíhania ako šéf odboru dopravnej polície, o jeho zatknutí sa on dozvedel až
keď prišiel z práce, potom sa žalobca zamestnal ako robotník, neskôr pracoval na STK v E., kde bol
donedávna, asi minulý rok išiel na dôchodok. Uvedená situácia mala vplyv aj na jeho zdravie aj na

psychiku, on vtedy veľmi schudol, mal črevné problémy, nakoniec mu bola zistená rakovina. On sám ho
vozieval do nemocnice. V roku 2008 bol poslancom obecného zastupiteľstva, vedel sa vyjadriť a pomôcť
rozvíjaniu obci, potom už nebol akceptovaný, keď niečo uvádzal. V ďalších voľbách aj keď kandidoval
už nebol ani zvolený, keďže verejná mienka bola proti nemu. Predtým bol poslancom ONV a pred rokom
2006 nemohol, keďže policajti sa nemohli stať členmi obecného zastupiteľstva. On bol starostom od

roku 1990-2010. Po roku 2010 už nekandidoval, dokonca sa vzdal o 4 mesiace skôr. Aj po roku 2010
sa stále poslanecký zbor menil, bývalo to pravidlom, že sa vždy asi polovica ľudí vymenila. Pokiaľ išlo
o oponovanie voči názorom pána žalobcu, tak v jeho prípade išlo o také sarkastické oponovanie. Takéto
veci sa, ale do zápisnice neuvádzajú. Išlo skôr o tón hlasu a aj obsah.

21. Svedkyňa F. C. na pojednávaní uviedla, že žalovaný je jej otec. Situácia týkajúca sa otca veľmi
ovplyvnila ich rodinu, keďže išlo o vyrovnanú rodinu, stabilnú, potom sa necítili takí istí, vystresovaní,
vystrašení, deprimovaní, úzkosť, čo bude ďalej, zrazu im bola dávaná iná pozornosť, keďže prípad bol
medializovaný, susedské vzťahy boli narušené, susedia si držali odstup, nevedeli, čo si majú o nich
myslieť. Už len keď vyšli na ulicu boli tam rôzne pohľady, komentáre, neodzdravili ich, otáčali sa do

opačnej strany, v tom čase ona sama viedla aktívny život s kamarátmi, chodili na chaty, opekačky
a keď sa toto stalo bolo jej to nepríjemné, trápne. Pracovala v Bratislave a keďže táto situácia nebola
medializovaná len v Čadci alebo Žiline, ale dá sa povedať na Slovensku, keďže išlo o televízie a denníky,
uvedené bolo aj jeho meno, takže sa jej pýtali, keďže vedeli, že je z Čadce, či má k nemu nejaký vzťah
alebo nejakú súvislosť s ním. Taktiež pre otca to bola obrovská rana, ktorý mal svoju prácu rád, zložilo

ho to, mal depresie, trpel zúfalstvom, stresom. Pred začatím trestného stíhania otec vykonával funkciu
riaditeľa na polícii, potom sa už nevedel zamestnanosť a neskôr pracoval ako robotník, utrpela jeho
celá povesť. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, pred začatím trestného stíhania bol aktívnym, prekypujúci
životom, spokojný, potom ako sa z neho stala psychická troska vymizla z neho akákoľvek vitalita,
dokonca chodil k psychiatrovi lebo bol na tom veľmi zle. Dostal rakovinu hrubého čreva. Nevie konkrétne

uviesť, ktorí susedia sa negatívne vyjadrovali, ale pokiaľ malo ísť o konkrétne výroky tak asi také,
že sa polícia ukazuje skorumpovaná, toto jej hovorili najmä jej rovesníci, starší ľudia jej takéto niečo
nerozprávali. Jedenkrát bola vypočúvaná ako svedok v tomto konaní aj ona.

22. Podľa § 3 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie
je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 19 ods. 1, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z.

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.
(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.1a)
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)Podľa § 18 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca doručil Ministerstvu vnútra SR dňa
18. 08. 2016 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. Žalobca žiadal uhradiť škodu na trovách trestného konania vo výške 5.427,97 eur, na

nemajetkovej ujme vo výške 20.250 eur, na odchodnom vo výške 16.914,07 eur a stratu na výsluhovom
dôchodku vo výške 12.138 eur, celkovo 54.730,04 eur. Skutkovo svoj nárok vymedzil odkazom na
uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 10. 01. 2008 i ďalšie uznesenia, ktorými bolo trestné stíhanie
rozšírené o ďalšie skutky. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 21. 08. 2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 09. 2013, došlo k zastaveniu trestného stíhania, pokiaľ ide o skutky

vymedzené v bodoch 1 až 11. Následne uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry, GP SR zo dňa 26. 08.
2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 09. 2013, bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania
vo vzťahu k ďalším vymedzeným skutkom.

24. Je teda zrejmé, že proti žalobcovi prebiehalo trestné stíhanie, pričom proti uzneseniu o vznesení
obvinenia a následným uzneseniam o rozšírení trestného stíhania za ďalšie skutky boli podané
sťažnosti, ktoré však prokurátor zamietol. Skutkovo je nárok v žalobe vymedzený ako nárok vzniknutý v
dôsledku nezákonného trestného stíhania, pričom nadväzujúce kroky Ministerstva vnútra SR v podobe
prepustenia zo služobného pomeru označil žalobca ako nezákonné a protiprávne začatie trestného

stíhania voči žalobcovi, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že nezákonné rozhodnutia Ministerstva vnútra
SR boli zrušené súdom. Z uvedeného vyplýva, že orgánom, ktorý má vo veci konať v mene štátu,
je Generálna prokuratúra SR, pretože nárok bol uplatnený z nezákonne vzneseného obvinenia voči
žalobcovi.

25. Súd žalobu proti Slovenskej republike zastúpenej MV zamietol, nakoľko v z mysle právneho názoru
NS SR uvedeného v uznesení sp. zn. 6Cdo/87/2019-396 a uznesení KS Žilina sp. zn. 10Co/196/22-673
mal už v ďalšom konaní konať len s GP SR. Z tohto dôvodu mu ani náhradu trov konania nepriznal.

26. Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú:

a/ nezákonné rozhodnutie,
b/ škoda,
c/ príčinná súvislosť medzi písmenami a/ a b/.

a/ nezákonné rozhodnutie:

Uznesením ÚŠP GP SR sp. zn. VII/2Gv 138/13, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013
a uznesením sp. zn. VII/2Gv 73/07, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2013 bolo rozhodnuté
o zastavení trestného stíhania voči žalobcovi, z čoho vyplýva, že išlo o nezákonné trestné stíhanie, bolovoči nemu nezákonne vznesené obvinenie zo dňa 10.01.2008, ktoré bolo rozšírené dňa 04.09.2008
a 08.06.2009 pre zločin prijímania úplatku, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

b/ škoda:
Žalobca si žalobou uplatňuje škodu vo výške 16.973,82 eur titulom rozdielu na výsluhovom dôchodku,
sumu 5427,97 eur na trovách trestného konania a sumu 20250 eur titulom nemajetkovej ujmy.

c/ príčinná súvislosť medzi písmenami a/ - b/:

Súd mal v konaní preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou
škodou, pokiaľ ide o trovy trestného konania a rozdiel na výsluhovom dôchodku. Príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou musí objektívne existovať. Príčinná súvislosť znamená,
že medzi protiprávnym úkonom na jednej strane a škodou na druhej strane existuje vzťah príčiny a
následku. V právnej teórii sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a následku. Ak
bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je
náhrada požadovaná. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá
môže byť vyriešená iba v konkrétnych súvislostiach. Príčinná súvislosť musí byť priama, bezprostredná

a nesprostredkovaná. Príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná. Žalobca je zaťažený
dôkazným bremenom.

K rozdielu na výsluhovom dôchodku:

27. Žalobca v pôvodnej žalobe zo dňa 02.12.2016 žiadal priznať rozdiel na výsluhovom dôchodku za
roky 2009 až 2015 vo výške 12 138,-€. Túto sumu uviedol len odhadom a až po výzve súdu na MV SR,
v akej výške by mu bol priznaný dôchodok za toto obdobie podľa platovej úpravy platnej od 01.03.2008,
v ktorej MV SR uviedlo sumu 16 973,82€ žiadal súd o rozšírenie žaloby na túto sumu podľa predložených
výpočtov, ktorú sumu súd aj uznal a pripustil rozšírenie žaloby na túto sumu, nakoľko žalobca nemal

možnosť súdu takýto dôkaz predložiť. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím MV
SR zo dňa 18.04.2008 pričom, pri priznaní tohto výsluhového dôchodku sa vychádzalo z príjmu, ktorý
dosiahol ku dňu 29.02.2008, kedy bol aj prepustený z policajného zboru. Dňa 01.03.2008 bola, ale
vykonaná nová platová úprava príslušníkov policajného zboru v zmysle, ktorej by mu bol priznaný,
pokiaľ by naďalej vykonával túto funkciu výsluhový dôchodok vyšší, žiadal teda rozdiel za roky 2009

až 2015titulom škody. Svojím podaním zo dňa 29.11.2021 však žiadal rozšíriť žalobu aj o rozdiel na
výsluhovom dôchodku za roky 2016-2021 v sume 17 460,-€. Súd však rozšírenie žaloby podľa §-ov 15
ods. 1, 16 ods. 1, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. nepripustil, nakoľko táto suma za uvedené obdobie nebola
predmetom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

28. Súd je toho názoru, že pokiaľ by nedošlo k začatiu trestného konania dňa 05.04.2007 a následne k
žalobcovmuobvineniuztrestnéhočinuvoveciúdajnéhozločinuprijímaniaúplatku,vsúbehusprečinom
zneužívania právomoci verejného činiteľa, uznesením zo dňa 10.01.2008, nebol by žalobca prepustený
zo služobného pomeru dňa 29.02.2008 a bol by naďalej vykonával funkciu riaditeľa ODI. T.j. v dôsledku
zvýšenia jeho príjmu, ktorý sa zvyšoval v roku 2008 od 01.03., by mal nárok na vyšší výsluhový

dôchodok,ktorýmusúdajpriznalpopredloženídokladovMVSR.Pokiaľajzástupkyňažalovanejnemala
preukázanú príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, že v danom prípade možno
len hypoteticky predpokladať dokedy by bol žalobca reálne príslušníkom PZ, prípadne na akej pracovnej
pozícii, od čoho by sa mohla vyvíjať výška výsluhového dôchodku a žiadala návrh v tejto časti zamietnuť,
pričom poukázala na judikát NS SR 3 MCdo/21/11, ktorý ale vychádzal z iných skutkových okolností,

súd poukazuje na to, že nezistil v konaní inú príčinu ako trestné stíhanie žalobcu pre ktorú by bol zo
služobného pomeru prepustený a v dôsledku ktorej mu potom nemohol byť priznaný vyšší výsluhový
dôchodok, preto návrhu v tejto časti vyhovel.

K nároku na náhradu trov trestného konania:

29. Žalobca si v konaní žiadal aj vyúčtovanie trov trestného konania v celkovej výške 5 427,97€, ktoré na
výzvu súdu riadne vyšpecifikoval dňa 20.03.2024, pričom k uvedenej špecifikácii priložil aj osvedčenie
o registrácii pre DPH, výpis z OR a doklad o zaplatení doplatku na trovách trestného konania od žalobcuna účet advokátskej kancelárie vo výške 2 427,97€. K námietke prokuratúry, že údajne má byť tento
nárok čiastočne premlčaný, poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým je viazaný prvostupňový
súd, ktorý vyslovil, že tento nárok premlčaný nie je, nakoľko všetky rozhodnutia o zastavení trestného

stíhania vychádzajú z uznesenia o vznesení obvinenia a to z 10.01.2008 a 04.09.2009, teda je zjavné, že
odzačiatkuvzneseniaobvineniaod10.01.2008sadôvodnežalobcabránilvočinezákonnémutrestnému
stíhaniuakeďžetotorozhodnutienadobudloprávoplatnosťaždňa20.09.2013nemožnouvažovaťotom,
že by nárok žalobcu bol, čo len čiastočne premlčaný. Taktiež z rozhodnutia vyplýva, že ide o spoločné
konanie vedené proti žalobcovi a z toho možno jednoznačne vyvodiť, že nároky na náhradu škody

vyplývajúce z nezákonne vedeného trestného stíhania možno uplatniť až po skončení trestného stíhania
ako celku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu trov trestného konania za všetky
úkony od vznesenia obvinenia až po právoplatné skončenia trestného konania. Štát sa tak nemôže
zbaviť zodpovednosti za náhradu škody – trov trestného konania.

30. Právny zástupca žalobcu tak reagoval na vyjadrenie zástupkyne generálnej prokuratúry zo dňa

05.02.2024, z ktorého vyplýva, že aj keď je zrejmá viazanosť okresného súdu, právnym názorom
krajského súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení zo dňa 28.09.2023, prezentovaný v bodoch 37 až 41,
ale po podrobnom preskúmaní zabezpečeného vyšetrovacieho spisu prezídia PZ sp. zn. ČVS:PPZ-38/
VPK-S-2007, ktorý krajský súd k dispozícii pri rozhodovaní nemal je toho názoru, že právny názor
krajského súdu by mal byť prehodnotený, nakoľko dôvodom je „nová skutočnosť,“ ktorá krajskému súdu

nebola známa, a to existencia uznesenia ÚŠP sp. zn. VII/2 Gv 73/07-115 zo dňa 19.08.2013 na čl.
9054uvedenéhospisu,ktorýmdozorujúcaprokurátorkavylúčilatrestnúvecobvinenéhoplukovníkaA.B.
C., na samostatné konanie, len z niektorých čiastkových útokov. U čiastkových útokov pokračovacieho
trestného činu je rozdielne chápanie z hľadiska hmotnoprávneho, ktorý tieto považuje za jeden trestný
čin , avšak z procesného hľadiska sa považuje čiastkový útok za samostatný útok, z uvedeného dôvodu

ide po vylúčení niektorého z nich na samostatné konanie o dve samostatné konania a vydané dve
samostatné uznesenia o zastavení trestného konania. Poukázala na §-y 21 ods. 1, 10 ods. 14, 10 ods.
15 Trestného poriadku, pričom právoplatnosťou uznesenia o vylúčení veci sa tak vec pôvodne vedená
v spoločnom konaní dostala do režimu dvoch samostatných konaní, ktoré bolo potrebné aj samostatne,
meritórne rozhodnúť. Má teda za to, že prvé rozhodnutie o zastavení trestného stíhania sp. zn. VII/2

Gv 138/13-3 zo dňa 21.08.2013 právoplatné dňa 03.09.2013 je premlčané. Z uvedeného dôvodu nie
je možné uspokojiť žalobcov nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo vzťahu k úkonom, ktoré
boli predmetom tohto uznesenia. V samotnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní potom uviedla, za ktoré
právne úkony navrhuje priznať žalobcovi náhradu trov konania podľa platnej právnej úpravy t.j. predpisu
o tarifnej odmene.

31. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého
dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané sa oslabuje, stáva sa z neho tzv.
naturálne právo a toto právo v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou, dovolaním sa premlčania, nie
je možné v zásade priznať. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času,

ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia.

32. Súd sa stotožňuje s vyjadrením zástupkyne GP SR, že uznesením ÚŠP GP SR č. k. VII/2 Gv
73/07-115 zo dňa 19.08.2013 prokurátorka vylúčila trestnú vec obv. B. A. B. C. zo spoločného konania
trestnej veci obvinených, ktorá bola ďalej vedená ako samostatné konanie pod č. k. VII/2 Gv 138/13,

ktoré konanie bolo aj zastavené samostatným uznesením VII/2 Gv 138/13-3 zo dňa 21.08.2013, ktoré
bolo právoplatne skončené dňa 03.09.2013 a súd ho považuje za premlčané. Od 04.09.2013 začala
plynúť premlčacia lehota žalobcovi, na uplatnenie svojich nárokov voči GP na trovách trestného konania.
Dňa 18.08.2016 bola na MV SR podaná žiadosť o predbežné prerokovanie 4 nárokov, uplatnených
vžalobe.MVSRdňa22.08.2016nárokytýkajúcesanáhradytrovtrestnéhokonaniaanemajetkovejujmy

postúpilo GP SR, ktorá ich predbežne prerokovala a listom doručeným právnemu zástupcovi žalobcovi
dňa 03.11.2016 oznámila, že jeho žiadosť považuje za nedôvodnú. V dôsledku toho od 04.01.2016
pokračovalo plynutie zostávajúcej časti premlčacej lehoty, ktorá márne uplynula dňom 20.11.2016,
pričom žaloba bola podaná až 02.12.2016, t.j. súd premlčaný nárok nemôže priznať, keďže aj KS
v zrušujúcom uznesení uviedol, že k premlčaniu došlo dňa 07.12.2016 a v tejto časti náhradu trov

konania za úkony na základe premlčaného uznesenia nepriznal.

33. Súd na základe predloženej špecifikácie trov konania priznal náhradu trov trestného konania za
nasledovné úkony:1. dňa 10.01.2008 – príprava a prevzatie obhajoby podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm. a/

účinnej do 31.5.2009, v sume..................................................................105,42 €
2. dňa 10.01.2008 – OR PZ Čadca, účasť pri výsluchu obv. A. B. C. v čase od
15:30-20:00 hod. – 4 hod. 30 min., podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm.
d/ vyhl. účinnej do 31.5.2009, t.j. za každé začaté dve hodiny , 3 x 105,42 €, v
sume.......................................................................................................................316,26 €

3. dňa 12.01.2008 – KS v Banskej Bystrici, účasť pri výsluchu obv. A. B. C. - rozhodovanie
o väzbe v čase od 9:35-15:00 hod. – 5 hod. 25 min., podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14
ods.1 písm. d/ vyhl. účinnej do 31.5.2009, t.j. za každé začaté dve hodiny, 3 x 105,42 €, v
sume..............................................................................................316,26 €
4. dňa 17.01.2008 - NS SR v Bratislave, účasť pri výsluchu obv. A. B. C. – rozhodovanie
o sťažnosti proti uzneseniu podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm. a/ účinnej do 31.5.2009, v

sume.................................................................................105,42 €
5. dňa 07.02.2008 – OR PZ Žilina, účasť pri výsluchu svedka B. E. v čase od 8:20-9:40 hod. – 1 hod.
20 min., svedka F. C. v čase od 9:50-10:40 hod. – 50 min., celkom čistého času 2 hod. 10 min., podľa §
12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm. d/ vyhl. účinnej do 31.5.2009, t.j. za každé začaté dve hodiny , 2 x
105,42 €, v sume.......................................................................................................................210,84 €

6. dňa 06.03.2008 – OR PZ Čadca, nahliadnutie do spisu v čase od 11:40-13:45 hod. – 2
hod. 5 min. , podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm. d/ vyhl. účinnej do 31.5.2009, v
sume.................................................................................................105,42 €
7. dňa 04.09.2008 – OR PZ Čadca, účasť pri výsluchu obv. A. B. C. v čase od 8:30-11:05 hod.
– 2 hod. 35 min. , podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm. d/ vyhl. účinnej do 31.5.2009, v

sume........................................................105,42 €
8. dňa 04.11.2008 – OR PZ Čadca, účasť pri výsluchu svedka B. E. v čase od 10:30-11:45
hod. – 1 hod. 15 min., svedka F. E. v čase od 11:55-12:25 hod. – 30 min., celkom čistého času
1 hod. 45 min., podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm. d/ vyhl. účinnej do 31.5.2009, v
sume...............................................105,42 €

9. dňa 29.06.2009 - OR PZ Čadca, účasť pri výsluchu obv. A. B. C. v čase od 8:30-8:50
hod. - 50 min. , podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm. d/ vyhl. účinnej do 31.05.2010, v
sume............................................................................115,90 €
10. dňa 16.11.2009 - OR PZ Čadca, účasť pri výsluchu obv. A. B. C. čase od 8:00-8:20
hod. - 20 min. , podľa § 12 ods. 3 písm. c/ , § 14 ods.1 písm. d/ vyhl. účinnej do 31.05.2010, v

sume............................................................................115,90 €

Hotové výdavky:
- režijný poplatok za úkony 1/ - 10/, t.j. 8 x 6,31 €, 2 x 6,95 € podľa § 16 ods. 3
v sume ..................................................................................................................64,38 €

- náhrada za stratu času dňa 12.01.2008 z Čadce do Banskej Bystrice a späť, za 6 začatých polhodín
podľa § 17 ods. 1 Vyhl. t.j. 6 x 10,52 € v sume ...................63,12 €
- náhrada za stratu času dňa 17.01.2008 z Čadce do Bratislavy a späť, za 8 začatých polhodín podľa
§ 17 ods. 1 Vyhl. t.j. 8 x 10,52 € v sume ..................................84,16 €

Základ celkom bez DPH ...........................................................................................1813,92 €
20% DPH v sume ...........................................................................................................362,78 €
Celkom s DPH...........................................................................................................2.176,70 €

Obvinený bol trestne stíhaný pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

účinného do 31.08.2011 a pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona účinného do 14.12.2008, kde mu hrozil trest päť až dvanásť rokov, t.j. horná
hranica prevyšuje desať rokov.

Podľa § 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.05.2009, do 31.05.2010

(1) Vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu
času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to
oprávneným orgánom. 1)(2)Odmenaadvokátasaurčujenazákladedohodymedziadvokátomajehoklientom(ďalejlen"zmluvná
odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o
tarifnej odmene (§ 9 až 14).

(3) Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len
"výpočtový základ").
(4) V odmene sú zahrnuté aj odmeny za administratívne práce a iné práce vykonané v súvislosti s
poskytovaním právnych služieb.

Podľa § 12 ods. 1 až 4 Vyhl. č. 655/2004 Z. z.
(1) Pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom
zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina
výpočtového základu.
(2) Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.
(3) Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica
a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,

b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.
(4) Na zákonné zníženie trestnej sadzby u mladistvých sa neprihliada.

V roku 2008 výpočtový základ predstavoval sumu 19056,-Sk/ 632,54 € a odmena za jeden úkon právnej
služby podľa § 12 ods. 3 písm. c) Vyhl. je v sume 105,42 €.

V roku 2009 výpočtový základ predstavoval sumu 20950,-Sk/ 695,41 € a odmena za jeden úkon právnej
služby podľa § 12 ods. 3 písm. c) Vyhl. je v sume 115,90 €.

Podľa § 14 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.05.2009, do 31.05.2010, odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných

počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť

proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

V roku 2008 táto čiastka predstavuje sumu 6,31 €.
V roku 2009 táto čiastka predstavuje sumu 6,95 €.

Podľa § 17ods. 1 Vyhl. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta,
za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.V roku 2008 táto čiastka predstavuje sumu 10,52 €.

Podľa § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že advokát vykonal úkony, ktoré uviedol vo svojom
vyúčtovaní, a ktoré tvoria i výrokovú časť tohto rozhodnutia.

K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy:

34. Všeobecné osobnostné právo fyzickej osoby upravuje občiansky zákonník ako jednotné právo podľa

§ 11 a nasledujúce, ktorého funkciou je zabezpečiť v občiansko-právnej oblasti ochranu osobnosti
fyzickej osoby a jej individuálnej integrity, ako nutnú podmienku jej dôstojnej existencie a jej slobodného
rozvoja. Podľa § 13 OZ má fyzická osoba právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jej osobnosti, aby boli odstránené následky týchto zásahov a dané primerané
zadosťučinenie. Pokiaľ by sa toto javilo ako nepostačujúce, vzhľadom na to, že v značnej miere bola

znížená dôstojnosť a vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti má právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorú výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť ujmy a okolností, za ktorých
k porušeniu práva došlo.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vykonával funkciu riaditeľa ODI J., t.

j. pôsobil ako verejný činiteľ s priznanou právomocou. Právomoc verejného činiteľa je súhrn oprávnení
a povinností, ktoré zákon priznáva poverenému orgánu vo zverenom okruhu jeho činností na výkon
tejto činnosti. Ide napr. o právomoc nadriadených príslušníkov policajného zboru konať tak, ako im
to ukladá zákon. Konanie nad rámec tejto právomoci alebo v rozpore s ňou je vždy v rozpore so
zákonom. Aj keď žalobca nebol odsúdený, keďže uvedené skutky neboli trestným činom, a nebol dôvod

vec postúpiť príslušnému orgánu bolo preukázané, že uvedené skutky sa stali a išlo jednoznačne
okonanievrozporesjehoprávomocouasdobrýmimravmi,ktorýchposúdenieprináležílenvšeobecným
súdom, ktoré toto konanie posudzujú podľa objektívnych kritérií s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam
konkrétneho prípadu. Skutky sa stali na základe vykonaných odposluchov, začali konať orgány príslušné
v konaní, pričom v tomto konaní súd oprávnenosť vydania právoplatných príkazov na odposluchy

nemôže preskúmavať, je nimi viazaný. Verejný činiteľ musí zniesť väčšiu mieru kritiky ako iní občania,
pretože je osobou aj verejného záujmu ktorý dobrovoľne a vedome vstúpil do verejného života a je nutné,
aby rátal so zvýšeným záujmom verejnosti o jeho súkromie.

36. Pojem dobrých mravov nevymedzuje zákon vzhľadom na ich mnohotvárnosť, vývoj a zmeny. Tento

pojemvymedzujeteóriaaprax,ajkeďtiežniejednotne.Podľaprevažujúcehovýkladuorozporsdobrými
mravmi ide pri takom úkone, ktorý je v rozpore so slušnosťou, ktorú uznáva väčšina spoločnosti,
s uznávanou mienkou rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje
aký má byť výkon práv tak, aby boli v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami
mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských,

kultúrnychamravnýchnoriem,ktorévhistorickomvývojipreukazujúistúnemennosť,vystihujúpodstatné
historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky
uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol
súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. V dôsledku porušenia dobrých mravov súd odoprie

výkon práva a neposkytne súdnu ochranu. Podstata dobrých mravov spočíva v ich normatívnom
charaktere. Právne normy vyslovene odkazujú na dobré mravy, spájajú s nimi závažné právne dôsledky,
tým sa stávajú obsahom resp. súčasťou platného práva. Právo ich recipuje, a preto aj rozpor s dobrými
mravmi je súčasne svojou podstatou aj rozporom so zákonom. Len na takomto základe nadobúdajú
dobré mravy právnu relevanciu a len preto možno kvalifikovať rozpornosť správania sa s dobrými

mravmi, ako priečiaci sa právu t. j. protiprávne. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej normy, ktorá
ukladá zachovanie dobrých mravov, teda ide o rozpor s objektívnym právom. Ide o kategóriu právnu,
ktorá ma základ v platnom práve (§ 39 OZ), preto aj existencia či neexistencia rozporu s dobrými mravmi
nie je otázkou skutkovou, ale právnou. Tým, že zákon spája s rozporom s dobrými mravmi absolútnuneplatnosť právnych úkonov, prípadne odopiera právnu ochranu výkonu práva, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi, sú dobré mravy súčasťou práva a majú právnu záväznosť. Bez odkazu v právnej
norme zostali by dobré mravy len súčasťou mimoprávnych, morálnych pravidiel bez priameho právneho

normatívneho pôsobenia.

37. Žalobca sa bránil tým, že po začatí trestného stíhania mu vznikla veľká spoločenská ujma, všade bol
uvádzaný ako zločinec, nebol zvolený za poslanca do obecného zastupiteľstva, mal vážne psychické

problémy, depresie, dostal rakovinu hrubého čreva. Po prepustení mal problém zamestnať sa, bol
robotníkom.Dcéražalobcuvkonanívypovedala,žesituáciaotcaveľmiovplyvnila,predtýmbolistabilnou
rodinou, odrazu sa všetci na nich, či už susedia alebo kamaráti pozerali inak. Z otca sa stala psychická
troska, dostal rakovinu. Taktiež bývalý starosta obce K. H. uviedol, že trestné stíhanie malo na žalobcu
a jeho rodinu ťažký dopad, ako poslanec obce mal predtým veľmi dobrú povesť, ktorá situácia sa po
začatí trestného stíhania veľmi zmenila, čo malo vplyv na zdravie a psychiku žalobcu, nestal sa opätovne

poslancom obecného zastupiteľstva, mal problém sa zamestnať.

38. Sám žalobca si však musel uvedomiť, že skutky, z ktorých bol obvinený sa stali, boli preukázané, aj
keď neboli trestnými činmi, ale tieto skutky, evidenčné úkony na evidenciách motorových vozidiel, ako
prepisy áut, vybavovanie iných dokladov, najmä pre podnikateľov a jemu známe osoby, boli vybavované

prednostne v neprítomnosti vlastníkov vozidiel na úkor iných občanov, ktorí o vybavovanie dokladov
žiadali, t. j. jednoznačne v rozpore s jeho právomocou a dobrými mravmi. Absolútne iná
situácia by bola a patrila by žalobcovi nemajetková ujma, ak by bolo konštatované v zastavujúcich
uzneseniach, že skutky sa nestali, alebo ich nespáchal obvinený. Svedkovia v trestnom konaní
nepotvrdili poskytovanie výhod, pozorností, prác za služby, ktoré im mal obvinený vykonať nad rámec

svojich povinností v rozpore so zákonom, tvrdili, že ide o dlhoročné priateľské vzťahy a s tým súvisiace
pozornosti a výhody, ktoré nemali súvislosť s evidenciou motorových vozidiel, resp. s prednostným
vybavovaním vecí. Z doslovných prepisov nahrávok odposluchov obvineného, ale vyplýva, že niektorí
svedkovia obvineného o poskytnutých rôznych výhodách a prácach informovali, po prehratí záznamov
ich telefonických rozhovorov, ale boli ich tvrdenia spochybnené. Pri pracovníkoch orgánoch verejnej

moci jednoznačne nie je možné tolerovanie poskytovanie darčekov, ani služieb nepatrnej hodnoty za
služby nad rámec ich zákonných právomocí.

39. Podľa názoru súdu nešlo o nedovolený zásah do osobnostných práv, lebo nebolo preukázané,
že skutok sa nestal alebo, že ho nespáchal obvinený. Podľa judikátu Najvyššieho súdu R54/10

z14.4.2010akbydošlokzásahudoosobnostnýchprávvrámcivýkonuzákonomstanovenýchprávresp.
povinností napr. postupom príslušných orgánov v konaní, ku ktorému sú zo zákona povolané, nepôjde
o zásah neoprávnený do osobnostných práv podľa § 19 Ústavy SR a § 11 a nasledujúce OZ, osoby
uvedenej v trestnom oznámení, tento môže nastať reálne iba vtedy pokiaľ by údaje uvedené v trestnom
oznámení boli nepravdivé t. j. len v príčinnej súvislosti s nepravdivosťou obsahu podaného trestného

oznámenia iba za takých okolností, môže nastať napr. poškodenie dobrého mena, cti, osoby uvedenej
v trestnom oznámení. Aj ďalšie judikáty NS ČR 30 Cdo/137/2007 a stanovisko občianskoprávneho
a obchodného kolégia NS ČR Cpjn 13/2007 zaujali takýto výklad vylúčenia neoprávnenosti zásahu
do osobnostných práv fyzickej osoby, v súvislosti so súdnym konaním v zmysle, ktorého ak dôjde
k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu zákonom stanovených práv a povinností, pravidelne

nepôjde o zásah neoprávnený, ak osoba, ktorá sa zásahov dopustila nevybočila z medzi stanovených
práv a povinností. Zásah treba vždy posudzovať v kontexte s okolnosťami, za ktorých k nemu došlo
a s prihliadnutím na funkcie, ktoré výkon dotknutých práv a povinností plní. Ide o situácie, kedy nad
individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované prevláda
závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitný verejný záujem.

40. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ, žalobca
si žiadal sumu 20 250 €, súd žalobu v tejto časti zamietol v celom rozsahu. Aj keď žalobca uvádzal,
že sa proti nemu viedlo nezákonné trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že skutky neboli
trestnými činmi, ale tieto skutky sa stali, nebolo preukázané v trestnom konaní, že by sa nestali, alebo ich

nespáchalobvinený,pretomásúdjednoznačnezato,žežalobcakonalvrozporesosvojouprávomocou,
v rozpore s dobrými mravmi, ktoré môžu posúdiť výlučne iba všeobecné súdy. Na základe právoplatných
príkazov na vykonanie odposluchov začali konať príslušné orgány v konaní od apríla 2007 do augusta
2007, pričom bolo zistené veľké množstvo skutkov, kedy žalobca za prednostné vykonanie evidenčnýchúkonov v evidenciách motorových vozidiel, najmä pre podnikateľov a jemu známe osoby dostával rôzne
výhody, pozornosti, práce, ktoré však v zastavujúcom uznesení o trestnom stíhaní neboli vyhodnotené
ako úplatky. Verejný činitelia pri výkone ich služby nad rámec ich právomoci nemôžu prijímať darčeky

ani služby nepatrnej hodnoty, ktoré žalobca za uvedené obdobie prijal. Z týchto dôvodov súd žalobu
v tejto časti zamietol a nezaoberal sa ani vyjadrenia mi svedkov, ktorí v konaní vypovedali, aký psychický
nátlak nastal na žalobcu po začatí trestného stíhania.

41.Podľa§255 ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

Podľa § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Nakoľko si žalobca v konaní uplatnil 3 samostatné nároky, súd pri rozhodovaní o trovách konania
posudzoval každý nárok samostatne:

K prvému výroku: žalobca pôvodnou žalobou žiadal priznať na výsluhovom dôchodku sumu 12 138 €, po
odpovedi MV SR žiadal pripustiť rozšírenie žaloby o sumy 16 973,82 € za obdobie rokov 2009 – 2015,
ktoré rozšírenie žaloby súd pripustil a sumu 17 460 €, ktoré rozšírenie žaloby súd nepripustil. Pokiaľ ide
o sumu 16 973,82 €, v tejto časti žaloby bol plne úspešný.

K druhému výroku: žalobca žiadal v konaní priznať náhradu trov trestného konania vo výške 5 427,97
€. Súd mu však priznal náhradu trov trestného konania len v rozsahu 2 176,70 €, nepriznal mu sumu
3 251,27 €, t. j. súd má za to, že žalobca bol vo väčšej časti neúspešný.

K tretiemu výroku: žalobca žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 20 250 €, ktorú sumu mu súd
nepriznal, návrh v tejto časti zamietol, bol plne neúspešný.

1. 100 % úspech žalobcu .................................................................... 16 973,82 €
2. Čiastočný úspech žalobcu ............................................................... 2 176,70 €

Čiastočný neúspech žalobcu ........................................................... 3 251,27 €
3. 100 % neúspech žalobcu ................................................................ 20 250 €

100 % predmet sporu ....................................................................................... 42 651,79 €
1% zo sumy 42 651,79 € ..........................................................426,52 €................

Neúspech žalobcu: 23 501,27 : 426,52 = 55,10 %
Úspech žalobcu:. 19 150,52 : 426,52 = 44,9 %
Čistý úspech žalovanej: 55,10 % - 44,9 % = 10,2 %

43. Náhradu trov konania by prináležala žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 10,2 %. Žalovaná si

ale náhradu trov konania nežiadala, preto jej ju súd nepriznal v nadväznosti na uznesenie NS SR
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

Poučenie:

CA-4C/46/2020
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Žilina písomne
dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.