Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012627
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121012627.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti výroku II, IV a V
uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 06.03.2025 č. k. 8Nt/168/2021-342, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 24.4.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 06.03.2025 č. k. 8Nt/168/2021-342 rozhodol o návrhu
odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania takto:
I. Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku súd povoľuje obnovu konania v prospech odsúdeného: A.

B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXXX/XX, C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Leopoldov, vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 9Tk/1/2019 čo do trestu.
II. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D.
XXXX/XX, C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9Tk/1/2019 čo do viny zamieta, nakoľko neboli zistené
podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku.

III. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku sa zrušuje celý výrok o treste a o spôsobe jeho výkonu (za
nezmeneného výroku o vine) uložený odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 09.07.2020, sp. zn. 9Tk/1/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
zo dňa 08.12.2020, sp. zn. 6To/106/2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na
zrušený výrok o treste, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
IV. Podľa § 403 Trestného poriadku sa odsúdený: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXXX/XX, C.,

t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku berie do väzby.
Lehota väzby u odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D. XXXX/XX, C., t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, začína plynúť okamihom nadobudnutia právoplatnosti výroku I
uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 06.03.2025, sp. zn. 8Nt/168/2021, o povolení obnovy konania
vo výroku o treste, a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

V. Podľa § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku sa u odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., bytom D. XXXX/XX, C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, väzba dohľadom
probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
2. Proti tomuto uzneseniu, vo výrokoch uvedených v bode II., IV. a V. podal zákonnej lehote sťažnosť
odsúdený. Podanú sťažnosť odôvodnil vlastní podaním zo dňa 28.03.2025, ako aj prostredníctvom
svojich obhajcov JUDr. Zuzana Csenkyovej a JUDr. Tibora Timára.

3. Odsúdený vo svojej vlastnej sťažnosti uvádza, že konštatovanie prvostupňového súdu o tom, že nové
skutočnosti by nemohli ovplyvniť výrok o vine, je v rozpore s elementárnou logikou.3.1. Prvostupňový súd nedodržal pokyny krajského súdu a nevysvetlil všetky vykonané dôkazy. Dôkazy,
ktoré vysvetlil, vysvetľuje zle a je to obrazom toho, že ani nový senát okresného súdu nepozná spisový
materiál pôvodného konania, ale ani spisový materiál z obnovy konania.

3.2. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení, pri zhrnutí výpovede svedkov E. a F. neuvádza
objektívne ich výpovede. Súd zle vyhodnotil skutočnosť, že nové dôkazy by nemohli ovplyvniť jeho
vinu, nakoľko v pôvodnom konaní naňho vypovedali svedkovia F. a G.. Uvedení svedkovia vypovedali
o inom období, pričom práve výpovede spoluobžalovaných G. a E. mali za následok prísnejšie právne
posúdenie jeho konania (rozsah páchania trestnej činnosti). Odsúdený tiež poukázal, že svedok F. po

tom ako vypovedal proti odsúdenému, ako aj iným osobám, zázračne dostal mimoriadne zníženie trestu
5 rokov, čo vytkol aj Krajský súd Nitra, keď poukázal ako mohol dostať taký nízky trest s takou recidívou.
Odsúdený ďalej polemizuje s viacerými zisteniami prvostupňového súdu, pričom uvádza, že svedkyňa
F. vo svojej výpovedi potvrdzuje, že jej druha, ods. G., navštívil prokurátor, aby sa dohodli na výške
trestu za výpoveď na jeho osobu (osobu odsúdeného B.). Notárska zápisnica, ktorú spísal odsúdený
G. je plnohodnotný dôkazom, že s odsúdeným B. neobchodoval s drogami. Odsúdený ďalej namieta,

že sudkyňa odignorovala vyhodnotenie svedeckých výpovedí ďalších svedkov - H. I., J. F., A. K., L. B.,
H. B. a H. M.. Odsúdený ďalej namieta, že prvostupňový súd vytkol priateľský vzťah odsúdeného B.,
G. a E. s vypočutými svedkami. E. nikdy nebol jeho priateľom a ani ho nepoznal. Uvedených svedkov
poznal niektorých počas pobytu vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody a niektorých v civile.
Podľa názoru odsúdeného, sú skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj

vykonané dôkazy, dostatočnými podkladmi pre povolenie obnovy konania. Navrhuje, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol o povolení obnovy konania.
3.3. Vo vzťahu k rozhodnutiu o väzbe odsúdený uviedol, že je v nepretržitom výkone väzby a trestu
6,5 roka. V minulosti sa nedopustil žiadnej protizákonnej činnosti, má rodinné zázemie, trvalý pobyt,
zamestnanie, ako aj legálny príjem. Poukazovanie na to, že si drogovou činnosťou zvyšoval životnú

úroveň, nevyplýva z pôvodného konania. Poukázal, že v prípade, že by prišlo aj v budúcnosti zákonným
súdom k rozhodnutiu o vine a ukladaní trestu zmysle § 2 Trestného zákona, bude mu ukladaný trest
už podľa výhodnejšieho ustanovenia Trestného zákona. Aj keby neprišlo ku skutkovej zmene v otázke
viny, tak by trestná sadzba po novele Trestného zákona bola na spodnej hranici 7 rokov, pričom má
vykonaných 6,5 roka. Navrhuje, aby ho krajský súd prepustil z výkonu väzby, alternatívne nahradil

väzbu vzhľadom na pôvodnú právnu kvalifikáciu a prípadnú elimináciu dôvodov dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
4. Obhajkyňa odsúdeného JUDr. Zuzana Csenkyová v odvodnení podanej sťažnosti uviedla:
4.1. Rozhodnutie súdu považujem za nezákonné, nepreskúmateľné v bodoch II., IV. a V. a podanou
sťažnosťou sa domáham jeho zrušenia, prepustenie z väzby na slobodu a vrátenia veci na nové konanie

a rozhodnutie.
4.2. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nepovažujem za presvedčivé a ústavne akceptovateľné,
nakoľko sa súd v rámci odôvodnenia zaoberal už vykonaným dokazovaním v pôvodnom konaní a
nedostatočne sa venoval dôkazom vykonaným v konaní o povolení obnovy konania čo do viny, ktoré
potvrdzujú opodstatnenosť môjho návrhu. Súd I. stupňa účelovo vyhodnotil mnou uvádzané skutočnosti,

pričom jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.
4.3. Poukazujem na to, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť
nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov, pokiaľ dodatočne
vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a nemohli sa ani brať do úvahy
prípadne bolo pôvodné konanie postihnuté podstatnými vadami konania. Novou skutočnosťou (t. j.

skutočnosťou predtým neznámou) je taká skutočnosť, ktorá nebola zisťovaná alebo nebola predmetom
dokazovania v predchádzajúcom konaní, ktorého sa obnova konania týka, alebo skutočnosť, ktorá síce
bola predmetom dokazovania, ale s úplne iným výsledkom. Som toho názoru, že zo strany súdu I. stupňa
opäť došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu existencie nových skutočností a dôkazov v zmysle ustanovenia
§ 394 a nasl. Tr. por.

4.4. Súd I. stupňa v napadnutom uznesení opäť sumarizoval doposiaľ vykonané dokazovanie jednak
v pôvodnom konaní a jednak v konaní o obnove konania. Jednotlivé dôkazy, na rozdiel od pôvodného
rozhodnutia, nehodnotil, len citoval jednotlivé pasáže, ktoré vytrhol z celkového kontextu výsluchov
svedkov, aby dali podklad na rozhodnutie súdu. V sťažnosti sa nebudem zaoberať vykonaným
dokazovaním, pretože všetko som zhodnotil v sťažnostiach sám a aj prostredníctvom obhajcov, na ktoré

odkazujem v celom rozsahu a budem sa zaoberať len dôvodmi a odôvodnením napadnutého uznesenia.
4.5. V odôvodnení súd pripustil existenciu dôkazu súdu skôr neznámeho (výpoveď svedka E. na
verejnom zasadnutí ako aj obsah notárskej zápisnice, podpísanej svedkom G., ktorých obsahom sú
odlišné vyjadrenia o mojej účasti na trestnej činnosti, než o nej vypovedali v pôvodnom konaní ). Súdna druhej strane poukazuje na výpovede svedkov - H. I., J. F., A. K., L. B., H. B. a H. M. ako aj výpoveď
svedkyne N. F., zoznamom pobytov návštev v ústavoch a potvrdenia o predvedení svedkov G. a E.,
najmä však na to, že moja vina v pôvodnom konaní bola preukázaná nielen výpoveďami G. a E., ale aj

výpoveďami svedkov - O. F. a H. G.. Výpoveďami svedkov F. a G. sa súd v uznesení vôbec nezaoberal,
takže mi nie je známe ako, akým spôsobom ma usvedčovali z trestnej činnosti. Súd s poukazom na
týchtosvedkovmaznovapresvedčilotom,žepôvodnýspisovýmateriálnemánaštudovanýanisudkyňa,
ktorej bola moja vec obnovy konania pridelená. Ak by mala sudkyňa pôvodný spis naštudovaný, tak
by zistila, že svedkovia F. a G. vypovedali o celkom inej situácii, o inom čase (rok 2016), nie o trestnej

činnosti, ktorej som sa mal podľa súdu dopustiť.
4.6. Výpovede svedkov- H. I., J. F., A. K., L. B., H. B. a H. M. - potvrdzujú a ich svedectvá dokresľujú
okolnosti, ktoré si vypočuli od G. a E. v Ústave v Leopoldove, najmä o tom, ako prokurátor E. a G. za
spoluprácu ponúkal ako benefit, nižšie tresty.
4.7. Ohľadom ponúkaných benifitov, resp. mimoriadneho zníženia trestu sa súd vyjadril v uznesení
tak, že prísľub ktorý G. s E. mali dostať v pôvodnom konaní za výpoveď, ktorou ma mali usvedčiť z

trestnejčinnosti,jemožnédosiahnuťlenpriznanímaúprimnýmoľutovanímvlastnejtrestnejčinnostianie
usvedčením iného obžalovaného. Znova musím poukázať na skutočnosť, že ak by súd mal naštudovaný
spis, tak by zistil, že obaja svedkovia – G. a E. chceli urobiť vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., obaja
sa k trestnej činnosti doznali a oľutovali svoju trestnú činnosť. Súd však ich vyhlásenie o vine neprijal,
pretože prokurátor predložil súdu obžalobu, v ktorej bol skutok kvalifikovaný len podľa § 172 ods. 2 Tr.

zák. ( zrejme aby mohli byť uložené nižšie tresty E. a G.). Sudca prokurátora na prípadnú nesprávnu
kvalifikáciu dôrazne upozornil na prvom hlavnom pojednávaní.
4.8. Súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že dôvody a okolnosti, ktoré viedli k obsahovej zmene
dôkazu, môžu mať základ aj vo vzájomných vzťahoch medzi mnou a svedkami E. a G., ako aj na
verejnom zasadnutí vypočutými svedkami, ktorí majú medzi sebou priateľské vzťahy, mali vzájomnú

komunikáciu, stretávajú sa na slobode alebo aj vo väzbe. S ohľadom na to súd dôvody obsahovej zmeny
pôvodnýchvýpovedíE.aG.nepovažovalzataké,ktorébyzakladalidôvodnapovolenieobnovykonania.
Takéto odôvodnenie súdom je neakceptovateľné, pretože nemá základ vo vykonanom dokazovaní,
nepoukázal na žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil, že uvedení svedkovia mali medzi sebou a medzi mnou
nejaký vzťah. Je to len domnienka, dohad súdu, na ktorom nemôže založiť rozhodnutie o nepovolení

obnovy konania. V žiadnom vzťahu s uvedenými svedkami nie som. Svedok E. vo svojej výpovedi v
pôvodnom konaní, ale aj na verejnom zasadnutí uviedol, že ma nepozná a v ÚVTOS sme sa nestretli.
Ďalej uvádzam, že sme sa spolu v ústave ani nemohli stretnúť, nakoľko ja som v zaradený na výkon
trestu v maximálnom stupni stráženia a E. je zaradený v strednom stupni stráženia. Je teda vylúčené
aby sme sa spolu stretli, pretože sme umiestnení v iných od seba vzdialených budovách ústavu. Úvaha

súdu o vzťahoch a priateľstve medzi mnou a svedkami je teda nesprávna a zavádzajúca.
4.9. Podľa môjho názoru ani tak nezáleží na výpovediach svedkov (H. I., J. F., A. K., L. B., H. B. a H.
M.), lebo oni len uviedli čo v ÚVTOS Leopoldov ohľadom mňa počuli. Boli tam ako poslucháči. Dôležité
je, že títo svedkovia zhodne vypovedali, že obaja odsúdení - G. a E. - mali sľúbený nižší trest, ponúkaný
prokurátorom ako benefit za spoluprácu na mojom usvedčení.

4.10. Čo je však najdôležitejšie, je výpoveď ods. E. a notárska zápisnica ods. G., kde obaja odsúdení
zhodne uviedli, za akých okolností svedčili v pôvodnom konaní proti mne, z akého dôvodu klamali.
Dôkazy o opodstatnenosti podaného návrhu predložil už nebohý ods. G. formou notárskej zápisnice,
keď nemohol vypovedať pred súdom pre prieťahy v konaní ( verejné zasadnutie vo veci bolo vytýčené
takmer po roku od podania návrhu) a jeho zdravotný stav bol veľmi vážny a nechcel zomrieť s vedomím,

že niekomu úmyselne ublížil. Ods. E. vo vyjadrení dňa 22.11.2021 potvrdil, že vo vzťahu ku mne v
prípravnom konaní i v konaní na súde vypovedal nepravdu, klamal, pretože mu bolo zo strany OČTK
sľúbené, že dostane miernejší trest, za predpokladu, že bude vypovedať proti mne. Vo „vyjadrení“
odsúdený E. ďalej uviedol, že nikdy si odo mňa drogy nekupoval. Podrobne o celej situácii vypovedal
odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 04.10.2022 a nezmiatli ho ani otázky pokladané prokurátorom,

ktorému jasne a presvedčivo odpovedal, že to bol on, ktorý mu ponúkal nižší trest, ak bude vypovedať
proti mne. S poukazom na uvedené treba jednoznačne pojať presvedčenie, že obaja svedkovia,
jednoznačne potvrdili, že som bol odsúdený nezákonne a to len na základe ich klamstiev proti mne, ktoré
mali u nich viesť k uloženiu nižších trestov a je tu teda zákonný dôvod na povolenie obnovy konania,
keďže ide o dôkazy, súdu skôr neznáme. Okrem ich výpovedí, niet žiadneho relevantného dôkazu, ktorý

by potvrdzoval, že som sa dopustil akejkoľvek trestnej činnosti.
4.11. Odôvodnenie napadnutého uznesenia, týkajúce sa bodu IV. a V. tiež nie je možné považovať za
ústavne akceptovateľné, nakoľko nespĺňa základné požiadavky uvedené § 176 ods. 2 Tr. por., tak ako
som to uvádzal v záhlaví sťažnosti. Súd nekonkretizoval dôvody nutnosti väzby. Okolností väzby vsúčasnom období považujem za nezákonné, lebo sú v rozpore s ústavou. V tejto súvislosti poukazujem
na skutočnosť, že každé pozbavenie osobnej slobody musí byť zákonné, teda musí byť vykonané v
súlade s konaním ustanoveným zákonom a musí byť v súlade s čl. 17 Ústavy SR, ktorým je ochrana

jednotlivca proti svojvôli. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý občan
zaručené právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazujem na
skutočnosť, že každý občan má právo na primerané a správne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
o to viac, ak je uvedeným rozhodnutím pozbavený osobnej slobody. Súd by sa mal vyčerpávajúcim
spôsobom vyjadriť ku všetkým podstatným dôvodom a argumentom, čo v tomto prípade súd v žiadnom

prípade neučinil. Takýto postup súdu je v zásadnom rozpore s Ústavou SR, ako aj medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je povinnosťou súdu riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie, aby bolo dostatočné a presvedčivé. Porušením tohto jeho práva sa účastníkovi odníma
možnosť konať pred súdom a náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,
voči ktorému chce využiť možnosť prípadného opravného prostriedku. Súdne rozhodnutia musia byť
odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu.
4.12. Súd uvedený dôvod väzby odôvodnil formálne, keď vyjadril obavu, že by som sa mohol po
prípadnom prepustení vrátiť k predchádzajúcemu spôsobu života, nakoľko som mal trestnú činnosť
páchať plánovite a organizovane, po dlhšiu dobu, z čoho mi mali plynúť finančné zisky. Podľa súdu v
prípade prepustenie z väzby na slobodu by som mal údajne silné motivačné faktory k pokračovaniu

trestnej činnosti. Na základe toho nie je podľa súdu možné väzbu nahradiť ani menej invazívnymi
prostriedkami trestného práva, teda ani dohľadom probačného a mediačného úradníka, lebo by mi
údajne účinne nezabránil vyvíjať činnosť za účelom zabezpečovania drog a ich predaja, teda v
pokračovaní trestnej činnosti. Uvádzané okolnosti súdom nie sú podložené žiadnym relevantným
dôkazom. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie akoby som bol obvinený z pôvodnej trestnej činnosti a

nie ako odsúdený, ktorý má za sebou vykonaných už šesť a pol roka z pôvodne uloženého trestu.
Pred aktuálnou trestnou činnosťou, som neprišiel do rozporu so zákonom. Vo výkone trest odňatia
slobody som prvýkrát, chovám sa vzorne mám veľa disciplinárnych odmien, som zaradený do práce.
Na slobode mám zabezpečenú prácu, trvalé bydlisko, trvalý legálny príjem. V prípade, že sa bude
v budúcnosti rozhodovať o vine, v zmysle novelizovaného trestného zákona mi bude ukladaný trest

podľa výhodnejšieho ustanovenia TZ, kde aj keby nedošlo k zmene v otázke viny, by príslušná právna
kvalifikácia bola s trestom so spodnou hranicou 7 rokov. Mám za to, že do skončenia konania o povolení
obnovykonania,môžembyťnaslobode.VprípadežebyKrajskýsúdvTrnavevidelumňadôvodväzbya
to čo i len čiastočne, navrhujem, aby nahradil moju väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka
podľa ust. § 80 ods. 1 písm. písm. c) Tr. por., prípadne mi uložil primerané povinnosti a obmedzenia

podľa ust. § 82 Tr por., a to tak, ako ich konajúci súd uzná za vhodné, príp. aj za využitia technických
kontrolných zariadení. Tieto alternatívne spôsoby majú podľa ustálenej súdnej praxe vždy prednosť pred
väzbou. V rovnakých alebo podobných veciach po povolení obnovy konania súdy podľa § 403 Tr. por.
právoplatne rozhodli o nevzatí odsúdených do väzby a podľa § 80 ods. 1 písm. c) ods. 2 Tr. por. nahradili
väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a uložili povinnosti a obmedzenia podľa ust. § 82

Tr por. ( napr. rozhodnutie ŠTS Pezinok zo dňa 09.10.2024, sp. zn. 7Nt/1/2023)
4.13. Pokračovanie v trestnej činnosti sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu, ale aj
spáchanie trestného činu tej istej povahy. Nikdy som nebol stíhaný ani odsúdený za drogovú trestnú
činnosť, čo treba považovať v zmysle ustanovenia § 80 ods. 2 Tr. por. za výnimočnú okolnosť, ktorá sa
posudzuje z hľadiska pomerov páchateľa (vek, recidíva, postoj k trestnej činnosti...). Na tomto mieste

považujem za potrebné pripomenúť, že napadnuté uznesenie v bodoch II.,IV a V je nepreskúmateľné
aj z dôvodu, že do obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
patrí právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu

vyplývaajpovinnosťsúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,argumentmianávrhminavykonaniedôkazov
strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Vyššie uvedené parametre preskúmateľnosti
rozhodnutia, napadnuté uznesenie nespĺňa. Odôvodnenie napadnutého uznesenia trpí vadou, ktorá
z neho robí rozhodnutie arbitrárne. Rozhodujúcim z pohľadu odôvodnenia rozhodnutia bolo dať mi
špecifickúodpoveďnato,zakéhodôvodusúdnepovolilobnovukonaniačodovinyazamietolmôjnávrh.

4.14. Nedá mi tiež upriamiť pozornosť sťažnostného súdu na prieťahy okresného súdu v konaní, keď
návrh na povolenie obnovy konania vo vzťahu k vine vo veci sp, zn. 9Tk/1/2019, v spojitosti z uznesením
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/106/2020, som podal dňa 21.12.2021,vedený na Okresnom súde
v Trnave pod sp. zn. 8Nt/168/2021. Dňa 12.10.2023 som podal návrh na povolenie obnovy konaniavo vzťahu k trestu prepadnutia majetku vo veci 9Tk/1/2019, v spojitosti z uznesením Krajského súdu v
Trnave, sp. zn. 6To/106/2020, ktorý bol vedený na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 35Nt/77/2023.
Vo veci bolo vytýčené verejné zasadnutie na deň 22.02.2024, ktoré však bolo odročené na neurčito s

tým, že termín ďalšieho verejného zasadnutia bude vytýčený po skončení konania 8Nt/168/2021. Je
pozoruhodné že vec vedená pod sp. zn. 35Nt/77/2023 bola ešte dňa 12.03.2024 pripojená k veci sp. zn.
8Nt/168/202. V tejto veci súd rozhodoval dňa 19.06.2024. Mám za to že súd návrh na obnovu konania
vo vzťahu k trestu prepadnutie majetku mal už v tom čase podľa § 21 ods. 3 Tr. por. per analogiam spojiť
na spoločné konanie a rozhodnúť o oboch návrhoch, ako to urobil súd v tomto konaní. Poukazujem na

to, že v oboch veciach som vzhliadol prieťahy, ktoré boli výlučne na strane okresného súdu.
4.15. Záverom uvádzam, že v celom rozsahu odkazujem na moju doterajšiu argumentáciu uvedenú
v návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj moju argumentáciu prezentovanú na verejných
zasadnutiach vo veci vedenej pod sp. zn. 8Nt/168/2021 a argumentáciu uvádzanú v sťažnostiach proti
uzneseniam okresného súdu a žiadam sťažnostný súd, aby pri posudzovaní mojej sťažnosti prihliadol
na všetky mnou uvedené skutočnosti.

4.16. S poukazom na vyššie uvedené sa dožadujem, aby Krajský súd v Trnave, napadnuté uznesenie
Okresného súdu v Trnave sp. zn. 8Nt/168/2021 zo dňa 06.03 2025 v bodoch II.,IV a V zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, na nové konanie a rozhodnutie a prepustil ma z väzby na slobodu. V
prípade, ak by sťažnostný súd videl u mňa dôvod väzby a to čo i len čiastočne, navrhujem, aby nahradil
moju väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa ust. § 80 ods. 1 písm. písm. c) Tr. por.,

prípadne mi uložil primerané povinnosti a obmedzenia podľa ust. § 82 Tr. por. a to tak, ako ich konajúci
súd uzná za vhodné, príp. aj za využitia technických prostriedkov.
5. Obhajca odsúdeného JUDr. Tibor Timár v odôvodnení podaj sťažnosti uviedol:
5.1. V predmetnej trestnej veci ide v časti obnovy konania, čo do viny v poradí už o tretie rozhodnutie
súdu prvého stupňa, pričom predchádzajúce dve boli sťažnostným súdom zrušené. V tejto súvislosti má

odsúdený za to, že ani toto rozhodnutie, čo do výroku II. Uznesenia nespĺňa požiadavku na riadne a
náležité súdne rozhodnutie, pričom súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré mu poskytne jasne a zrozumiteľne odpoveď
na podstatné otázky súvisiace s predmetom konania a súdnej ochrany.
5.2. Obhajoba má za to, že predmetné uznesenie súdu je nepreskúmateľným rozhodnutím a nedáva

relevantné súdne odpovede na podstatnú otázku pre konanie o povolení obnovy konania, a to prečo nie
sú dôkazy s novým obsahom, ktoré súd (na tretí pokus) vzhliadol a hodnotil ako relevantné nové dôkazy
(dôkazy s novým obsahom podstatne odlišným od predchádzajúceho obsahu), spôsobilé odsúdenému
privodiť iné rozhodnutie v otázke viny. Súd síce na str. 17 Uznesenia uvádza k tejto skutočnosti vlastné
hodnotenie,avšaktotojenedostatočnéanepresvedčivé,ajenutnéuviesť,žejeajnesprávneavrozpore

so závermi z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania tak v pôvodnom konaní ako aj v tomto konaní
o povolenie obnovy konania.
5.3. Súd túto skutočnosť, prečo nové dôkazy nie sú spôsobilé odsúdenému privodiť iné rozhodnutie v
otázke viny, zhrnul do svojho záveru, a to že vina odsúdeného nebola založená iba na výpovedi E. a
G., ale aj výpoveďou O. F. a H. G.. V tejto súvislosti je nutné súdu vytknúť už tú prvotnú skutočnosť,

že k uvedeným výpovediam osôb neuvádza ani len ich procesné postavenie. Nepochybne, procesné
postavenie (obžalovaný, svedok, znalec a iné), v ktorých v určitých štádiách trestného konania osoba
vypovedá, je podstatná skutočnosť.
5.4. Ďalej súd uvádza, že aj keby v obnovenom procese bola podstatne zmenená výpoveď E. a G.
(znova súd uvádza bez údaju o procesnom postavení), nie je možné podľa súdu ignorovať výpoveď

týchto istých osôb v pôvodnom konaní, nakoľko podľa súdu tieto osoby zmenili svoj postoj vo vzťahu k
odsúdenému a jeho účasti na trestnej činnosti až po právoplatnom odsúdení, pričom súd má za to, že
medzi odsúdeným a tými osobami bol priateľský vzťah a mali priamy kontakt v ústave na výkon trestu
odňatia slobody, a preto zmena ich výpovede podľa súdu by nebolo v obnovenom procese spôsobilá
odsúdenému privodiť iné rozhodnutie v otázke viny.

5.5. Súd uvádza, že odsúdený bol uznaný vinným, čo do rozsahu spáchanej trestnej činnosti (rozsah
OPL) na základe výsluchu O. F. a H. G.. Uvedená skutočnosť je v rozpore s hodnotením dôkazov súdmi v
pôvodnom konaní, ako aj samotnými dôkazmi v pôvodnom konaní, nakoľko rozsah trestnej činnosti, teda
množstvo OPL bol ustálený výsluchmi obžalovaných G. a E., a rovnako výlučne výsluchmi G. a E. bol v
pôvodnom konaní ustálený čas páchania trestnej činnosti, ktorý založil kvalifikovaný znak kvalifikovanej

skutkovej podstaty podstatu „pod dlhší čas“. Z uvedeného je zrejmé, že práve zmena výpovedí týchto
osôb je takou podstatnou zmenou v dôkaznej situácii, ktorá môže viesť k inému ustáleniu viny (skutku
a následne jeho právnej kvalifikácii) v obnovenom procese, nakoľko aj čiastočná zmena skutku, čo do
rozsahu trestnej činnosti alebo času jeho páchania je zmenou, ktorá je povolaná založiť obnovu konania.5.6. K týmto súdom uvádzaným skutočnostiam je potrebné uviesť, že odsúdený nemal nikdy ani vo
väzbe a ani vo výkone trestu odňatia slobody priamy kontakt s odsúdenými E. a G., čo je preukázané
aj listinnými dôkazmi. Táto skutočnosť uvádzaná súdom, je preto je v priamom rozpore s vykonaným

dokazovaním. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotný odsúdený sa o zmene postoja a
výpovede odsúdených E. a G. dozvedel až z ich písomných vyjadrení (listov) a následne od osôb, ktoré
boli nezávisle v rôznych ústavoch na výkon trestu s týmito osobami v kontakte. Rovnako je v rozpore
so skutočným stavom vykonaného dokazovania skutočnosť, že by odsúdený bol v priateľskom vzťahu
s odsúdeným E..

5.7. V celom rozsahu je nesprávne, ale aj nepreskúmateľné hodnotenie súdu vo vzťahu k dôvodom,
ktoré viedli odsúdených E. a G. k zmene výpovede k trestnej činnosti a účasti na nej odsúdeného.
Obidve odsúdené osoby riadne odôvodnili z akého dôvodu zmenili svoje výpovede a odôvodnili aj prečo
v pôvodnom konaní vo vzťahu k odsúdenému klamali. Jasne uviedli, že boli prokurátorom inštruovaný,
že majú vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti vypovedať na odsúdeného, že od neho nakupovali OPL,
pričom im malo byť za to sľúbené, že dostanú nižší trest. Súd uvedené vyhodnotil tak, že uvedené osoby

môžu dostať nižší trest iba ak sa priznajú k trestnej činnosti a úprimne ju oľutujú, a nie usvedčením
inej osoby. Takýto záver súdu je znova mimo vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní, ako aj v
konaní o povolenie obnovy konania. Z obsahu spisu pôvodného konania je zrejmé, že obžaloba bola
účelovo podaná za skutok, ktorý bol u osôb G. a E. podkvalifikovaný tak, aby mohli v prípade vyhlásenia
viny dostať prokurátorom im sľúbené tresty odňatia slobody. Konajúci súd však na prvom hlavnom

pojednávaní túto podstatnú vadu prokuratúre vytkol a súčasne to viedlo súd k záveru, že nemôže
rozhodovať o prijatí vyhlásenia o vine týchto osôb a neprijal ich vyhlásenia. Súčasne z vykonaného
dokazovania vyplýva, že potom ako konajúci súd (predseda senátu) tieto osoby upozornil na zmenu
právnej kvalifikácie prísnejšej počas konania (pred jeho koncom), začali uvedené osoby G. a E. meniť
svoje výpovede a to najmä pokiaľ ide o rozsah OPL. Zo zmenených výpovedí týchto osôb už vyplýval iný

rozsah OPL ako tomu bolo v ich výpovediach v prípravnom konaní. Po právoplatnom odsúdení týchto
osôb, ktorým neboli uložením im sľúbené tresty podľa nesprávnej a zavádzajúcej právnej kvalifikácie,
pristúpili tieto osoby k tomu, že uviedli a opísali, akým spôsobom boli inštruované počas prípravného
konaniakuvádzaniuklamlivýchskutočností,žepôvodcomOPL,sktorýmiobchodovalimalbyťodsúdený
B., pričom v skutočnosti od tejto osoby OPL nemali, ale ich „dodávateľmi“ boli iné osoby.

5.8. Nesprávne súd hodnotí aj listiny z Ústavu na výkon väzby, ktoré preukazujú návštevu prokurátora
obvineného G., nakoľko v tomto čase so G. nebol vykonávaný žiadny procesný úkon, keďže na tento
úkon neboli podľa § 213 Trestného poriadku upovedomení ďalší obhajcovia obvinených osôb.
5.9. Súd vzhliadol u odsúdeného konkrétnu skutočnosť odôvodňujúcu dôvod väzby podľa § 71 ods.1
písm. c) Trestného poriadku v tom, že môže (je predpoklad) pokračovať v prípade prepustenia na

slobodu v páchaní drogovej trestnej činnosti v kombinácii osoby odsúdeného a okolností prípadu.
Podľa súdu mali z trestnej činnosti pre odsúdeného plynúť finančné zisky, čo samé o sebe odôvodňuje
obavu, že v prípade ponechania na slobode by v tomto spôsobe života (páchaní drogovej trestnej
činnosti) pokračoval, teda u odsúdeného sú podľa súdu silné motivačné faktory k pokračovaniu k
trestnej činnosti, nakoľko túto páchal aj pri legálnom zdroji príjmu, pričom takýto záver podľa súdu je pri

predpokladanom princípe pravdepodobnosti dostatočné na vzhliadnutie dôvodu väzby. Súd nevzhliadol
možnosť nahradenia väzby, nakoľko má za to, že probačný úradník by nemal možnosť nepretržitého
sledovania správania odsúdeného. Súd výmeru trestu (bez bližšieho uvedenia), ktorý odsúdenému hrozí
nepovažuje v rozpore s väzbou. Súčasne má súd za to, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu nie sú v
danej veci prítomné výnimočné okolnosti prípadu podľa § 80 ods.2 Trestného poriadku.

5.10. V nadväznosti na súdom odôvodnené vzhliadnutie dôvodu väzby podľa § 71 ods.1 písm. c)
Trestného poriadku u odsúdeného obhajoba uvádza a poukazuje, že z vykonaného dokazovania v
pôvodnom konaní nebolo preukázané, že by mal odsúdený z drogovej trestnej činnosti, tak ako je to
uvedené aj vo výroku právoplatného rozsudku, finančné zisky, z ktorých dosahoval majetkový prospech.
Poukazujem na to, že ešte aj v prípravnom konaní zaistené finančné prostriedky (hotovosť) nebola

súdom určená na prepadnutie v prospech štátu, nakoľko nebolo preukázané, že by pochádzala z
trestnej činnosti, práve naopak bolo preukázané, že ich pôvod je v inej legálnom zdroji. Rovnako nebol
odsúdenému uložený ani trest ani ochranné opatrenie spočívajúce v prepadnutí veci z dôvodu, že bola
nadobudnutá ako príjem z trestnej činnosti. Z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že by nejaká
konkrétna vec hnuteľná alebo nehnuteľná mala pôvod v trestnej činnosti. Z uvedeného je potom zrejmé,

že súd uvádza tzv. „finančné zisky plynúce z trestnej činnosti“ iba z charakteru trestnej činnosti, keďže
iné závery v tomto smere v odôvodnení uznesenia nie sú uvedené. Pri takomto závere súdu by potom bol
dôvod preventívnej väzby v každom prípade majetkovej trestnej činnosti. Súčasne má obhajoba za to,že samotný charakter trestnej činnosti by nemal sám o sebe bez tohto, aby k nemu pristúpila konkrétna
skutočnosť ohľadom skutku alebo osoby obvineného, zakladať dôvod väzby.
5.11. V odôvodnení Uznesenia súdu nie je uvedené ako sa súd vysporiadal pri väzbe so závermi

odsúdeného, že je na osobnej slobode väzbou a výkonom trestu odňatia slobody nepretržite obmedzený
viac ako 6,5 roka. Vo vzťahu k osobe odsúdeného mala byť táto skutočnosť ako podstatná okolnosť
súdom hodnotená a mal byť ako dôkaz hodnotený aj listinný dôkaz v podobe správy z Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody k osobe odsúdeného. Rovnako mal súd vziať do úvahy skutočnosť, že odsúdený
okrem uvedeného skutku nebol nikdy trestne stíhaný a ani vyšetrovaný pre trestnú činnosť. Odsúdený

mal pred zadržaním vždy viac legálnych zdrojov príjmu a má ho zabezpečený aj v prípade prepustenia
z väzby.
5.12. Závery súdu k ust. § 80 ods. 2 Trestného poriadku o nutnosti výnimočných okolností prípadu
pri určitej právnej kvalifikácii sú justičnou praxou už prekonané s poukazom na súdnu prax, avšak ak
už súd uvádza túto skutočnosť, že v danej veci nevzhliadol žiadnu výnimočnú okolnosť, potom práve
skutočnosť, že u odsúdeného ide o osobitnú druh väzby, keď je vzatý do väzby ako osoba, ktorá je čo do

viny právoplatne uznaná vinnou, teda nie je už u nej len podozrenie na úrovni obvinenia alebo obžaloby,
a spolu so skutočnosťou, že za uvedený skutok už odsúdený vykonal trest odňatia slobody v rozsahu
6,5 roka, čo je doba, ktoré nie je zanedbateľnou dobou, sú spolu skutočnosť, ktorá mala byť súdom
vzhliadnutá ako výnimočná okolnosť.
5.13. Vzhľadom na vyššie uvedené odsúdený navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako príslušný

sťažnostný súd rozhodol tak, že napadnuté Uznesenie vo výroku II. zruší a uloží súdu prvého stupňa,
aby vo veci znova konal a rozhodol, vo výroku IV. a V. zrušil a zmenil tak, že odsúdeného neberie do
väzby a jeho väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia
primeraných povinností a obmedzení.
6. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
7. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
8. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania, ktorý podal vo vzťahu k výrokom o vine a o treste, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 09.07.2020, č. k. 9Tk/1/2019-5434 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave zo dňa 08.12.2020, sp. zn. 6To/106/2020. Týmito rozhodnutiami bol odsúdený uznaný
za vinného za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Za
to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a ochranný
dohľad v trvaní 2 roky.
9. Napadnuté uznesenie je v poradí tretím rozhodnutím prvostupňového súdu o návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania. Prvýkrát rozhodol prvostupňový súd uznesením zo dňa 20.06.2023,
č. k. 8Nt/168/2021-176, ktorým podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného zamietol.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 07.12.2023, č. k. 5Tos/198/2023-218, bolo rozhodnutie
Okresného súdu Trnava zrušené a uložené okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Prvostupňový súd opätovne rozhodol uznesením zo dňa 19.06.2024, č. k. 8Nt/168/2021-241, ktorým
návrh odsúdeného podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol. Na základe sťažnosti odsúdeného
KrajskýsúdvTrnaveuznesenímzodňa24.10.2024,č.k.5Tos/173/2024–276opätovnezrušilnapadnuté

uznesenie a uložil okresnému súdu, aby ju znovu konal a rozhodol a zároveň nariadil, aby vec v prvom
stupni bola prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu.
10. V uznesení zo dňa 24.10.2024, č. k. 5Tos/173/2024–276 tunajší súd uviedol dôvody na zrušenie
uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 19.06.2024, č. k. 8Nt/168/2021-241, ktorými boli: nesprávne a
nedostatočne vysporiadanie sa so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného

na povolenie obnovy konania; rozhodnutie považoval tunajší súd za nedostatočne odôvodnené,
čiastočne založené na nepravdivých skutočnostiach a čiastočne odôvodnené nesprávne hodnotenými
skutočnosťami. Tunajší súd konštatoval, že:(a) prvostupňový súd nedal odsúdenému jasnú odpoveď na otázku, či ním predložené dôkazy a tvrdenia
sú nové, teda či neboli súdu skôr známe a zároveň, či by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Namiesto

toho sám iba vyhodnotil pravdivosť výpovedí odsúdených G. a E., ktoré urobili v konaní o návrhu na
povolenie obnovy konania. Tieto označil prvostupňový súd ako nepravdepodobné a zároveň výrazne
v nesúlade s objektívnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu pôvodného konania. Podľa
názoru sťažnostného súdu hodnotiť výpovede tým spôsobom, že produkujú verziu, ktorá sa javí byť
nepravdepodobná, je nesprávne a nie je v súlade s povinnosťou súdu založiť svoju argumentáciu na

základe preukázaných skutočností, ktoré sú zhodnotené logickým spôsobom.
(b) Rovnakú chybu urobil pri hodnotení výpovedí svedkov - H. I., J. F., A. K., L. B., H. B. a H. M..
(c) Prvostupňovým súdom prezentované hodnotenie uvedených výpovedí odsúdených a svedkov
je založené iba na domnienkach, respektíve subjektívnych pocitoch. Takýto postup vyvoláva tiež
pochybnosti a dostatku nestrannosti a objektivity u členov senátu, rozhodujúceho vo veci.
(d) Pri hodnotení pravdivosti alebo o hodnovernosti výpovedí odsúdených G. a E., ako aj vyššie

uvedených svedkov, sa prvostupňový súd dopustil chýb pri zistení, resp. konštatovaní faktov, ktoré
vyplývajú z obsahu súdneho spisu a na týchto nesprávnych zisteniach založil svoje hodnotenia
uvedených dôkazov a z nich vyplývajúce závery vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok na
povolenie obnovy konania
11. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 1. tohto uznesenia), zistil sťažnostný súd,

že prvostupňový súd odstránil pochybenia, ktoré viedli k zrušeniu jeho predchádzajúceho uznesenia
zo dňa 19.06.2024 a jeho rozhodnutie v napadnutých výrokoch je založené na správnom zhodnotení
vykonaného dokazovania.
12. Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že zo strany odsúdeného boli prezentované nové
dôkazy, respektíve skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré spočívajú vo výpovedi A. E. a listiny písanej P.

G. (v napadnutom uznesení označených v procesnej pozícii svedkov). Výpoveď A. E. je po obsahovej
stránke odlišná od jeho pôvodnej výpovede v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou
značkou 9Tk/1/2019, respektíve od jeho výpovede, ktorú urobil v štádiu prípravného konania v tejto
trestnej veci. Vyjadrenie P. G., ktoré je urobené vo forme notárskej zápisnice, rovnako obsahuje jeho
vyjadrenia vo vzťahu k účasti odsúdeného A. B. (ďalej len „navrhovateľa“) na páchaní trestnej činnosti,

odlišné od jeho pôvodných výpovedí v trestnom konaní. V neposlednom rade ide o výpoveď N. F., ktorá
reprodukovala vyjadrenia P. G.. Aj podľa názoru tunajšieho súdu ide o dôkazy, ktoré by svojou povahou
boli spôsobilé na rozhodnutie o povolení obnovy konania, nie však svojim obsahom.
13. Prvostupňový súd správne uzavrel, že uvedené nové dôkazy neodôvodňujú rozhodnutie o
povolení obnovy konania vo vzťahu k výroku o vine navrhovateľa. Prvostupňový súd správne podrobil

obsah nových, zmenených výpovedí vyššie uvedených odsúdených spolupáchateľov trestnej činnosti
navrhovateľa hodnoteniu, pri ktorom sa zameral na skúmanie dôvodov zmeny ich výpovedí, resp.
vyjadrení. Už vo svojom predchádzajúcom uznesení zo dňa 24.10.2024 (bod 9. tohto uznesenia),
tunajší súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že v prípade
nových dôkazov, ktoré sú založené na obsahovej zmene pôvodných výpovedí, musia byť hodnotené aj

dôvody alebo okolnosti, ktoré k obsahovej zmene dôkazu viedli. Spoluodsúdený A. E. vysvetlil zmenu
obsahu jeho výpovede vo vzťahu k navrhovateľovi tým, že v prípravnom konaní a v konaní pred
prvostupňovým súdom, nehovoril pravdu a na výpoveď proti navrhovateľovi ho presvedčil prokurátor,
sľubom za výmenu miernejšieho trestu. Tvrdenie odsúdeného A. E. o nátlaku alebo o presviedčaní zo
strany prokurátora, aby v trestnom konaní nevypovedal pravdu, resp. aby vypovedal nepravdu o účasti

navrhovateľa na trestnej činnosti, nie je podložené inými, objektívne overiteľnými skutočnosťami. V
situácii, keď v trestnom konaní boli vykonané viaceré dôkazy usvedčujúce navrhovateľa z páchania
trestnej činnosti (výpovede A. E., P. G., O. F. a H. G.), nemá zmenená výpoveď A. E. takú váhu
a hodnovernosť, aby bola spôsobilá odôvodniť rozhodnutie o povolení obnovy konania vo výroku vine
navrhovateľa. Na tomto mieste je možné sa vyjadriť aj k sťažnostným námietkam, ktoré smerujú proti

hodnoteniu výpovedí O. F. a H. G. zo strany prvostupňového súdu (body 4.5. a 5.5. tohto uznesenia).
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.07.2020, č. k. 9Tk/1/2019-5434 vyplýva,
že výpovede uvedených svedkov súd vyhodnotil ako nepriamy dôkaz prispievajúci k vierohodnosti a
pravdivosti výpovedí obžalovaných A. E. a P. G.. Rovnako sa k týmto svedkom vyjadril aj odvolací
súd vo svojom rozsudku zo dňa 08.12.2020, č. k. 6To/106/2020-5722, ktorý ohľadne nich uviedol, že

im uveril, teda rovnako ich výpovede vzal ako dôkaz preukazujúci vinu navrhovateľa, ktorý v konaní
vystupoval ako obžalovaný. Ide teda o situáciu, keď tieto dôkazy už boli zo strany prvostupňového, ako aj
odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval v pôvodnom trestnom konaní, zohľadnené a konkrétnym spôsobom
vyhodnotené. Prvostupňový súd sa nedopustil žiadneho pochybenia, keď hodnotenie týchto dôkazovprevzal do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Nebol žiaden zákonný podklad, aby súd rozhodujúci o
návrhu na povolenie obnovy konania, opätovne prehodnocoval tieto dôkazy, ktorých obsah sa nezmenil.
14. Písomné vyjadrenie spolu odsúdeného P. G., rovnako nie je spôsobilé odôvodniť rozhodnutie o

povolení obnovy konania vo výroku o vine navrhovateľa. Jeho pisateľa nie je možné už v súčasnosti
vypočuť a tak vykonať dôkaz, ktorým by bolo priamo možné overiť pravdivosť alebo hodnovernosť takéto
jeho písomného vyjadrenia.
15. K zmeneným výpovediam A. E. a P. G. ohľadom účasti navrhovateľa na páchaní drogovej trestnej
činnosti, sa naviac zaoberal už Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v konaní vedenom pod spisovou

značkou 6To/106/2020, v ktorom rozhodoval po odvolaniach prokurátora a obžalovaných P. G., A. B.,
A. E., B. Q., K. F. a J. R., proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 09.07.2020, č. k. 9Tk/1/2019-5434.
Navrhovateľ, vtedy vystupujúci v procesnom postavení obžalovaného vo svojom odvolaní poukázal
na to, že vtedy obžalovaní A. E. a P. G. konaní pred prvostupňovým súdom zmenil svoju výpoveď
oproti výpovedi v prípravnom konaní, v podstate rovnakým spôsobom ako to títo bývalí spoluobžalovaní
prezentovali v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania. Zmena výpovede týchto osôb nie je ta

úplnou novinkou a tunajší súd sa ňou zaoberal už v odvolacom konaní, ktoré bolo ukončené rozsudkom
zo dňa 08.12.2020. Tunajší súd ako súd odvolací tieto odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil ako
nedôvodné.
16. Pokiaľ ide o výpovede svedkov H. I., J. F., A. K., L. B., H. B. a H. M., v prevažnej miere nejde
o dôkazy, ktoré sú nové. Viacerých z týchto svedkov navrhoval vypočuť navrhovateľ už v odvolacom

konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 6To/106/2020 (H. M., H. I. a H. B.), pričom v
prípade všetkých svedkov ide len o osoby, dobre mali počuť od navrhovateľa vyjadrenia o nepravdivosti
jeho výpovede v trestnom konaní. Aj pokiaľ by ich svedectvo bolo vyhodnotené ako hodnoverné, nebolo
by spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie o vine navrhovateľa, a to ani v spojení so zmenenými
výpoveďami A. E. a P. G..

17. Pokiaľ navrhovateľ (odsúdený) v sťažnosti namieta nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia,
táto námietka je nedôvodná. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia dal dostatočne
zrozumiteľnú odpoveď na argumentáciu navrhovateľa a vysvetlil, na základe ktorých skutočností
vydal napadnuté uznesenie. Pokiaľ prvostupňovému súdu v menšej časti chýbala argumentácia
k hodnoteniu niektorých dôkazov, túto chybu napravil tunajší súd v odôvodnení tohto uznesenia.

Uznesenia prvostupňového ako aj sťažnostného súdu tvoria jednotu. Preto v prípade, že prvostupňový
súd opomenie odôvodniť niektoré závery alebo východiská, ktoré použil pri svojom rozhodovaní, je
možné ich doplniť aj v opravnom konaní, pokiaľ prevažná časť rozhodujúcej argumentácie bola v
prvostupňovom rozhodnutí vyjadrená, tak ako to bolo v tomto prípade.
18. S poukazom na vyššie uvedené, považuje tunajší súd tie sťažnostné námietky navrhovateľa, ktoré

smerujú proti výroku v bode II. napadnutého rozhodnutia, za nedôvodné.
19. Sťažnostný súd považuje za vecne správne aj tie napadnuté výroky prvostupňového súdu, ktorými
rozhodol o vzatí navrhovateľa (odsúdeného) do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
a o tom, že jeho väzbu nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka (výroky uvedené v
bodoch IV. a V. napadnutého uznesenia).

20. Uvedené výroky odôvodnil prvostupňový súd tak, že s konaním o povolení obnovy konania
je obligatórne spojené aj rozhodovanie súdu o vzatí alebo nevzatí odsúdeného do väzby, keďže
odsúdený v čase rozhodovania vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd preto skúmal, či
sú splnené formálne a materiálne podmienky väzby. Vo vzťahu k formálnym podmienka a k materiálnym
podmienkam, teda či odsúdeným bolo vznesené obvinenie a či doteraz zistené skutočnosti potvrdzujú

podozrenie, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, súd konštatuje, že tieto podmienky sú v celom rozsahu
splnené. Otázka dôvodnosti podozrenia, že odsúdený spáchal obžalobný skutok, pre ktorý mu bolo
vznesené obvinenie, bola vyriešená tunajším súdom, ako i sťažnostným súdom pri vzatí obvinených
do väzby ako i v ďalších rozhodnutiach o väzbe, pričom toto podozrenie nebolo rozptýlené. Práve
naopak, podaním obžaloby a následným meritórnym právoplatným rozhodnutím o vine odsúdeného sa

dôvodnosť podozrenia posilnila až na úroveň istoty o vine, ktorá je založená na vykonanom dokazovaní
na hlavnom pojednávaní a vyslovená bez akýchkoľvek pochybností. Súd v tejto súvislosti preto v plnom
rozsahu odkazuje na predchádzajúce meritórne rozhodnutia bez potreby ich opakovania.
21. Pokiaľ ide o dôvod tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, u
odsúdeného je daná dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu môžu pokračovať v páchaní

drogovej trestnej činnosti, čo vyplýva z kombinácie okolností prípadu a osoby odsúdeného. Odsúdený
bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný zločin, ktorý páchal dlhodobo a zjavne s cieľom
dosiahnutia majetkového prospechu. Trestná činnosť mala byť páchaná plánovite a organizovane,
po dlhšiu dobu a mali mu z nej plynúť finančné zisky, čo už samé o sebe odôvodňuje obavu,že v prípade jeho ponechania na slobode by v tomto spôsobe života pokračoval. Odsúdený sa
dlhodobo zaoberal zadovažovaním, prechovávaním a predajom drog s cieľom dosiahnutia majetkového
prospechu.Odsúdenýsícemallegálnyzdrojpríjmu,avšaktentomuzrejmenepostačovalnajehoživotný

štandard, a preto si časť finančných prostriedkov na jeho uspokojenie zabezpečoval drogovou trestnou
činnosťou, pričom nemalo ísť o príležitostné konania v malom objeme. Práve naopak, malo ísť o vopred
naplánované, dlhodobejšie a cieľavedomé konanie, vyznačujúce sa vyšším stupňom pripravenosti. Tieto
skutočnosti svedčia o úmyselnom vytvorení podmienok na dlhodobé pokračovanie v trestnej činnosti
s cieľom z tejto nelegálnej činnosti profitovať, teda poberať finančné prostriedky. Z uvedeného možno

vyvodiť, že aj v prípade odsúdeného existujú silné motivačné faktory k pokračovaniu trestnej činnosti.
Doposiaľ vykonané dokazovanie teda jednoznačne odôvodňuje dôvodnú obavu, že odsúdený v prípade
prepustenia na slobodu bude ďalej pokračovať v páchaní drogovej trestnej činnosti.
22. Prvostupňový súd skúmal možnosti nahradenia väzby odsúdeného inými menej invazívnymi
prostriedkami trestného práva. Súd rešpektujúc právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

základných slobôd s poukazom na § 72 ods. 2 Trestného poriadku a na návrh odsúdeného skúmal,
či väzbu možno nahradiť a účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad
odsúdeným v zmysle § 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku. Aj v tomto prípade je opätovne
potrebné poukázať na už uvedené skutočnosti vyplývajúce z doposiaľ zabezpečených dôkazov. Súd
je toho názoru, že účel väzby nemožno dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka

a prípadné nahradenie väzby by v prípade odsúdeného účinne nezabránilo v pokračovaní trestnej
činnosti. Odsúdený by nebol pod nepretržitým dohľadom probačného a mediačného úradníka, preto
by nič nebránilo vyvíjať činnosť za účelom zabezpečovania si drog za účelom predaja, teda činnosť,
ktorá zakladá dôvodnú obavu z pokračovania trestnej činnosti a tým dôvod väzby podľa § 71 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku. V posudzovanom prípade nebolo možné konštatovať ani celkom zjavnú

neprimeranosť väzby v porovnaní s jej nahradením dohľadom probačného a mediačného úradníka za
súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že výmera
možného trestu odňatia slobody v prípade uznania viny nie je v príkrom rozpore s jeho aktuálnym
väzobným stíhaním, t.j. obmedzením osobnej slobody výkonom väzby. Na základe uvedeného preto
súd väzbu odsúdeného dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Navyše podľa §

80 ods. 2 Trestného poriadku, pokiaľ je obvinený stíhaný za obzvlášť závažný zločin, možno jeho
väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka (prípadne aj zárukou dôveryhodnej
osoby alebo písomným sľubom) len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti. Výnimočné okolnosti
prípadu sa posudzujú komplexne z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Pomermi
páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov,

ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu, a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby
páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k
spáchanému trestnému činu a pod.). Súd však žiadne výnimočné okolnosti u odsúdeného v aktuálnom
štádiu trestného konania nevzhliadol. Preto súd rozhodol tak, že odsúdeného berie z dôvodu uvedeného
v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku do väzby.

23. Sťažnostný súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje. Pokiaľ ide o formálne podmienky väzby,
tieto sa v prípade rozhodovania podľa § 403 Trestného poriadku odlišujú od iných rozhodnutí o väzbe,
ktoré sú v prevažnej miere realizované v štádiu pred právoplatným rozhodnutím o vine obvineného. V
prípade, ak súd rozhodol o povolení obnovy konania odsúdeného páchateľa trestnej činnosti vo vzťahu
k výroku o treste a výrok o jeho vine zostal právoplatný, nie je potrebné skúmať naplnenie formálnych

podmienok väzby v takom rozsahu ako je to napríklad pri rozhodnutí o vzatí obvineného do väzby.
Jedinou formálnou podmienkou je vypočutie odsúdeného pred rozhodnutím o väzbe, pričom o čase
a mieste takéhoto výsluchu musí byť vhodným spôsobom upovedomený prokurátor, odsúdený a jeho
obhajca, čo v tomto prípade bolo splnené.
24. Rovnako správne prvostupňový súd identifikoval splnenie materiálnych podmienok na vzatie

odsúdeného do väzby po rozhodnutí o povolení obnovy konania v jeho prospech čo do výroku o treste
a po zrušení výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Aj v tomto prípade sa skúmanie materiálnych
podmienok na väzbu odsúdeného líši od rozhodovania o väzbe štádiu trestného konania, v ktorom
nebola vina obvinenej osoby dosiaľ právoplatne ustálená. Keďže rozhodnutie o vine odsúdeného zostalo
napadnutým uznesením nedotknuté a nezmenené, nachádza sa odsúdený v pozícii osoby páchateľa

trestnej činnosti, ktorá bola právoplatne uznaná za vinnú. Z tohto hľadiska nie je potrebné skúmať
otázku dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pretože odsúdený je právoplatne uznaný
za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu.25. Úlohou prvostupňového súdu bolo zistiť, či u odsúdeného aj v tomto štádiu trestného konania, po
čiastočnom výkone uloženého trestu odňatia slobody, existujú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú
niektorý z dôvodov väzby uvedený v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku.

Prvostupňový súd správne identifikoval tieto skutočnosti v rozsahu, ktorý je citovaný v bode 21.
tohto uznesenia a ktoré sa premietli do rozhodnutia o vzatí do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku. Hoci odsúdený vo svojej sťažnosti namieta nesprávnosť úvah prvostupňového
súdu,ktorýmizhodnotilskutočnostipreukázanévtrestnomkonaní,pokiaľideorozsah,charaktertrestnej
činnosti a spôsob jej páchania, sťažnostný súd nenachádza v uvedených myšlienkových postupoch

prvostupňového súdu žiadnu chybu alebo zrejmú nesprávnosť. Zistenia súdu, ktoré sa vzťahujú k
spôsobu spáchania trestnej činnosti odsúdeného a jeho motivácii, sú natoľko významné aj v tomto štádiu
trestného konania, po čiastočnom výkone trestu odňatia slobody, že odôvodňujú obavu z pokračovania
v páchaní rovnakého druhu trestnej činnosti, v prípade jeho nevzatia do väzby. Závažnosť trestnej
činnosti odsúdeného sa okrem iného premietla aj do výšky uloženého trestu odňatia slobody 15 rokov.
Uložený trest odňatia slobody vyjadruje tiež potrebu dlhodobej ochrany spoločnosti pred odsúdením

ako páchateľom obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Tento účel v čase zrušenia právoplatného výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu, dočasne plní väzba odsúdeného, do ktorej bol napadnutým uznesením
vzatý. Väzba odsúdeného má tak zabezpečovaciu funkciu a bráni odsúdenému v pokračovaní páchania
rovnakého druhu trestnej činnosti v období od právoplatnosti výroku o povolení obnovy konania v jeho
prospech čo do výroku o treste, do nového rozhodnutia súdu o treste odsúdeného.

26. V tomto prípade nie je rozhodujúce pre identifikáciu dôvodov väzby odsúdeného, že pred spáchaním
tohto trestného činu nebol právoplatne odsúdený, respektíve, že má možnosť stáleho zamestnania.
Dôvodmi na jeho vzatie do väzby po rozhodnutí o čiastočnom povolení obnovy konania v jeho prospech,
nie je tak trestná minulosť odsúdeného, ani jeho sociálne postavenie alebo zázemie, do ktorého by sa
mohol vrátiť v prípade nevzatia do väzby. Sú nimi v skutočnosti, ktoré prvostupňový súd uviedol vyššie

a ktoré sú citované v bode 21. tohto uznesenia.
27. Nahradenie väzby odsúdeného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu nebolo možné z dôvodu,
že neboli zistené výnimočné okolnosti prípadu, ktoré vyžaduje ustanovenie § 80 ods. 2 Trestného
poriadku.Čiastočnývýkontrestuodňatiaslobodyniejevtomtoprípadevýnimočnouokolnosťouprípadu,
ako sa toho dožaduje odsúdený vo svojej sťažnosti. Rovnako nie je výnimočnou okolnosťou prípadu ani

to, že predtým nebol súdený za drogovú trestnú činnosť. Absencia výnimočných okolností prípadu tak
neumožňuje nahradenie jeho väzby podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
28. Sťažnostné námietky odsúdeného proti výrokom napadnutého uznesenia uvedeným v bodoch IV.
a V. preto považuje tunajší súd rovnako za nedôvodné. Sťažnosť odsúdeného v celom rozsahu tak
vyhodnotiltunajšísúdakonedôvodnúapretojuzamietolpodľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.