Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123257287
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123257287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: S.. L. E., nar.
XX.XX.XXXX, hlásený k pobytu v Y., zastúpený Advokátska kancelária SOWA s.r.o., so sídlom Námestie
1. mája 9, Bratislava, IČO: 50 720 422, proti žalovanej: S.. D.. P. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T.Č. XX, Y., zastúpená SLOV- LEGAL s.r.o., so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava, IČO: 36 863 157, o
zaplatenie 8.976,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
č.k. 49C/56/2023-234, zo dňa 22.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 49C/56/2023-234 zo dňa 22.05.2024 p o t v

r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Odvolací súd o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 49C/56/2023-234 zo

dňa 22.05.2024, v označení miesta trvalého pobytu žalobcu a v označení identifikačného čísla právneho
zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej tak, že trvalý pobyt žalobcu správne znie: „hlásený
k trvalému pobytu obec Y.“, IČO právneho zástupcu žalobcu správne znie: „IČO: 50 720 422“ a IČO
právneho zástupcu žalovanej znie: „IČO: 36 863 157“.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. 49C/56/2023-234 zo dňa 22.
mája 2024 žalobu v celom rozsahu zamietol. V druhom výroku súd prvej inštancie priznal žalovanej voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.07.2023 sa žalobca od
žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 8.976,66 eur spolu s úrokom z omeškania ako aj náhrady
trov konania. Žalobca argumentoval tým, že spolu so žalovanou boli podielovými spoluvlastníkmi bytu
č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí, X. poschodí, Y. a v T. rodinného domu súpis. č. XXXX, na
T. C. XX, v Y., postavenom na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, o celkovej výmere 233,16 m2, vrátane príslušenstva (ďalej aj ako „sporný byt“
alebo „nehnuteľnosť“), každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2. Žalobca bol spoluvlastníkom

sporného bytu do 07.02.2022, kedy došlo ku vkladu vlastníckeho práva v prospech Y. E. na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Y. E. a záložným veriteľom žalobcu v rámci výkonu záložného práva.
Žalobca tvrdil, že v čase kedy ešte bol spoluvlastníkom bolo mu zo strany žalovanej bránené k prístupu
k danej nehnuteľnosti a neboli mu od nej poskytnuté kľúče. Žalovaná podľa názoru žalobcu v rozporeso zákonom užívala sporný byt nad mieru zodpovedajúcu jej spoluvlastníckemu podielu a žalobcovi
tak ako druhému spoluvlastníkovi patrí peňažná náhrada ako ekonomická protihodnota za obmedzenie
jeho spoluvlastníckeho práva z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a to za obdobie od

marca 2021 do konca januára 2022.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 14.03.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný
platobný rozkaz sp.zn. 11Up 353/2023, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote
odôvodnený odpor. Namietala, že v rozhodnom období sporný byt neužívala, nakoľko tento byt bol

obývaný E. E., synom žalobcu a žalovanej, ktorí mu dňa 12.10.2018 udelili súhlas s trvalým pobytom v
danom byte. Zdôraznila, že od ich syna nájomné nepoberala a žalobcovi žiadnym spôsobom v prístupe
k nehnuteľnosti nebránila. Žalobca argumentoval tým, že dňa 12.10.2018 súhlas s trvalým pobytom
synovi E. E. udelil, poprel však, že by tým vyjadril súhlas s užívaním bytu synom bezodplatne. Podľa slov
žalovanej bolo bezodplatné užívanie sporného bytu dohodnuté ako kompenzácia za ťažkosti spôsobené
synovi E. E. žalobcom v dôsledku nesplácania jeho dlžôb. Ďalej podotkla, že z jej strany nemohlo dôjsť

k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žiadny nájom od syna E. E. nepoberala. Žalobca zdôrazňoval,
že žalovaná o nesúhlase s bezodplatným užívaním sporného bytu vedela, čo bolo preukázané výzvami
žalobcu doručenými žalovanej. Navyše ako vyplynulo z výpovede E. E., ten sa len domnieval, že môže
bývať v spornom byte bývať zadarmo.

4. Súdprvejinštancievecpoprávnejstránkeposúdilpodľa§6,§136ods.1,§137ods.1,§139,§123,§
451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
aj OZ, alebo Občiansky zákonník). Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná sporný byt
neužíva a neužívala ho ani v rozhodnom období a rovnako tak nebolo sporné, že predmetný byt obýva
a v rozhodnom období obýval syn žalobcu a žalovanej E. E.. Zároveň bolo nesporné, že žalovaná ako

spoluvlastníčka nepoberala žiadnu odmenu od syna E. za užívanie jej časti spoluvlastníckeho podielu a
žalobca ho na vypratanie nehnuteľnosti nevyzval. Súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie,
či žalovaná užívala sporný byt nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a v tejto súvislosti zdôraznil,
že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorými by svoje tvrdenia preukázal a uvedené nevyplynulo ani zo
svedeckých výpovedí. Rovnako tak z dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že strany sporu

neuzavreli dohodu o užívaní veci a nedohodli sa na hospodárení so spoločnou vecou, pričom žalobcovi
nič nebránilo takúto dohodu so žalovanou uzavrieť, prípadne sa so žalobou obrátiť na súd. Naopak bolo
preukazné, že žalobca nikdy nemal úmysel ísť bývať v spornom byte a jeho jediný záujem, čo potvrdil aj
vo svojej výpovedi, bolo mať z nájmu danej nehnuteľnosti príjem. Súd prvej inštancie vytkol žalobcovi aj
jeho nezodpovedný prístup k správe spoločného majetku. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca

v konaní podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal,
že by mu žalovaná bránila sporný byt užívať, respektíve žeby sporný byt užívala nad rámec rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP alebo Civilný sporový poriadok). Nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, priznaný žalobkyni odôvodnil súd prvej inštancie jej plným úspechom
v spore.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca

z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, odvolanie. Žalobca súdu prvej inštancie vytýka,
že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že porušil jeho právo na spravodlivý proces.
Tvrdí, že v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie prebral argumentáciu žalovanej, ktorá je v rozpore
so skutkovým stavom a to bez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predkladanými

žalobcom.Žalobcauviedol,žespornýbyt(bytč.X)defactopozostávazdvochčastíikeďniejerozdelený
formálne. Prvú časť, ktorú žalobca označil ako časť 2a, tvorí samostatná bytová jednotka nachádzajúca
sa na najvyššom poschodí predmetného bytu, ktorú využíval a využíva E. E.. Druhá časť označená ako
časť Xb, pozostávajúca z bazénovej časti spolu so saunou a WC, technologickej miestnosti, garáže
a pracovne je využívaná žalovanou, nakoľko je táto prepojená s bytom č. X, ktorý je v jej výlučnom

vlastníctve. Žalobca súdu prvej inštancie vyčítal v rozsudku uvedené, že v konaní nebolo sporné, že
predmetný byt obýva a v rozhodnom období obýval syn žalobcu a žalovanej E. E. a pritom absolútne
opomenul časť Xb a jej užívanie žalovanou. Uvedené je v priamom rozpore aj s tvrdeniami uvedenými
E. E., ktorý v rámci svojho výsluchu potvrdil, že užíva iba časť na najvyššom poschodí, t.j. časť Xa. Zostrany súdu prvej inštancie preto podľa žalobcu došlo k nesprávnemu zadefinovaniu spoločnej veci a
jej užívania. S ohľadom na uvedené skutočnosti, potom akýkoľvek súhlas žalovanej s užívaním časti
2a predstavuje nadužívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Žalobca taktiež namietal, že s bezodplatným

užívaním časti Xa sporného bytu E. E. nesúhlasil. Žalobca odmieta závery súdu prvej inštancie o tom, že
žalovaná nebránila v prístupe k spornému bytu, nakoľko nikdy nemal možnosť sám a bez kontroly vstúpiť
do svojej nehnuteľnosti, o prístup sa musel dožadovať a tento mu bol umožnený iba za prítomnosti
žalovanej, prípadne iných osôb poverených žalovanou. Žalobca sa rovnako nestotožnil ani s ďalšími
závermi súdu prvej inštancie, pričom uviedol, že platenie daní, podieľanie sa na platbách spojených

s vlastníctvom spoločnej nehnuteľnosti, zriadenie záložného práva, či neskoršie uhrádzanie úverov
poskytnutých E. E. nepovažuje za smerodajné v súvislosti s uplatňovaným nárokom žalobcu a rovnako
taknešloospornéokolnostivrámcisúdnehokonania.Osobitnesažalobcavyjadrilkvýzvenavypratanie
a nesúhlasu s bezodplatným užívaním. Uviedol, že k žalobe bola priložená výzva zo dňa 12.11.2020, v
rámci ktorej okrem iného vyzýval žalovanú na vypratanie nehnuteľnosti o čom mal vedomosť aj samotný
E. E., čo potvrdil v rámci svojho výsluchu. Súd prvej inštancie sa však vôbec nevysporiadal s tým,

že žalobca preukázateľne nesúhlasil s bezodplatným užívaním časti Xa sporného bytu E. E.. V rámci
súdneho konania bolo podľa názoru žalobcu preukázané, že nemohol užívať a neužíval sporný byt
v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nakoľko mu bol zamedzovaný už aj len
samotný prístup do sporného bytu. Sporný byt bol užívaný výlučne žalovanou a časť Xa bezodplatne E.
E. so súhlasom žalovanej. Žalovaná teda užívala sporný byt nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu

a preto žalobca tvrdí, že mu patrí peňažná náhrada ako ekonomická protihodnota za obmedzenie jeho
spoluvlastníckeho práva z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Z uvedených dôvodov
žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie,
alebo zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

7. Kodvolaniužalobcusavyjadrilažalovanáazdôraznila,žečasťspornéhobytunanajvyššomposchodí
v rozhodnom období neužívala a táto časť, ktorú užíval výlučne syn E. s rodinou bola jedinou časťou,
ktorá bola spôsobilá na samostatné užívanie - bývanie. Čo sa týka bazénovej časti, tú označila za
zastaranú a využívanú len zriedkavo, najmä na prechod do záhrady. Ďalej žalovaná trvala na tom, že
v konaní bolo preukázané, že žalobca dal svoj súhlas synovi E. E. s bezodplatným užívaním daného

bytu. Žalobca synovi pomohol zariadiť spálňu a taktiež mu zabezpečil novú kuchynskú linku. Žalovaná
tvrdenia žalobcu o obmedzení prístupu k spoločnej veci označila za zavádzajúce. V tejto súvislosti sa
vyskytol len jeden prípad v roku 2010, keď sa žalobca pár hodín nevedel dostať do nehnuteľnosti, a to
v čase, keď žalovaná nebola doma, avšak neskôr v ten deň bol vstup žalobcovi umožnený. V závere
svojho vyjadrenia žalovaná k tvrdeniam o výzve na vypratanie zdôraznila, že žalobca syna E. E. na

vypratanie nevyzval, vyzval na to len žalovanú. Otázku platenia nájmu žalobca konzultoval priamo so
synom, pričom po vykonzultovaní si situácie, ktorú synovi spôsobil, vždy od požiadaviek na platenie
nájmu upustil.

8. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa

ustanovenia § 379 a § 380 odsek 1 Civilného sporového poriadku na odvolacom pojednávaní, na ktorom
v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Predmetom tohto konania je žalobcom proti žalovanej uplatnený peňažný nárok na poskytnutie
náhrady za majetkový prospech, ktorý jej mal vzniknúť (podľa tvrdenia žalobcu) užívaním nehnuteľnej

veci (bytu) nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu v období od marca 2021 až do konca januára 2022.

10. Odvolací súd vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie pričom pre danú vec považoval za
rozhodujúce, že do 07.02.2022 boli strany sporu (žalobca a žalovaná sú bývalí manželia) podielovými
spoluvlastníkmi bytu č. X, umiestneného na X. poschodí, X. poschodí, Y. a v T. rodinného domu súpisné

č. XXXX, na T. C. XX v Y., postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Y., o celkovej výmere 233,16 m2, každý
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 (ďalej aj sporný byt). Ide o atypický byt, ktorý pozostáva
z priestoru slúžiaceho na bývanie umiestneného na X. poschodí rodinného domu a z bazénovej časti
so saunou, sociálneho zariadenia, technologickej miestnosti, garáže, jednej samostatnej miestnosti,

umiestnených na nižších poschodiach. V rodinnom dome, kde sa sporný byt nachádza, je ešte jeden
byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. V konaní nebolo sporným, že od roku 2012 až doposiaľ
užíva priestory sporného bytu na X. poschodí syn žalobcu a žalovanej E. E. aj so svojou rodinou ako
svoje obydlie.11. Podľa § 136 odsek 1 Občianskeho zákonníka môže byť vec v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 137 odsek 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

14. Podstata (podielového) spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho
spoluvlastníckeho podielu, pričom ide o tzv. ideálny podiel, nie o reálne vymedzenie vzťahujúce sa k
určitej časti spoločnej veci. Nárok na užívanie vylúčeného spoluvlastníka vyplýva z ustanovenia § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka a predpokladá absenciu právneho dôvodu vylúčenia spoluvlastníka z

užívania veci.

15. Pre právne posúdenie danej veci bolo potrebné po právnej stránke rozlíšiť situáciu, kedy je
spoluvlastník vylúčený z užívania spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu
podielu na základe riadneho právneho dôvodu, od situácie, kedy je spoluvlastník vylúčený z užívania

spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, bez toho, aby tu bol právny
dôvod, ktorý by ho z užívania vylúčil. Inak povedané rozhodným pre právne posúdenie danej veci
bolo to, či sporný byt bol žalovanou skutočne užívaný, respektíve v okolnostiach tejto veci to, či s
užívaním sporného bytu synom žalobcu a žalovanej E. E. dal žalobca súhlas, respektíve či došlo k
dohode medzi spoluvlastníkmi o takomto užívaní sporného bytu, alebo nie, pretože žalovaná s užívaním

sporného bytu synom E. E.Q. (bezodplatne) za seba súhlasila a tento mu celý sprístupnila. Ak sa totiž
spoluvlastníci dohodnú na tom, že spoločnú vec bude užívať iná osoba, nevzniká nárok spoluvlastníka
vočispoluvlastníkovizaneužívaniespoločnejveci,respektíveniejedanýdôvodvylúčeniaspoluvlastníka
z užívania spoločnej veci. Ten by mohol vzniknúť iba v prípade ak by dohoda uzavretá nebola a žalovaná
by prenechala sporný byt do užívania synovi proti vôli žalobcu (bez vôle žalobcu). Forma takejto dohody

spoluvlastníkov nie je právnou úpravou predpísaná, môže byť preto uzavretá ústne a aj konkludentne.
Dohoda uzavretá v takejto forme (nie v písomnej forme) nie je čo do obsahu precizovaná tak, ako
keby bola uzavretá písomne, čo ovplyvňuje aj charakter skutkových zistení o takomto právnom konaní.
Dohoda môže byť uzavretá aj na dobu neurčitú a je pre spoluvlastníkov záväzná dovtedy, kým nedôjde
k novej dohode, alebo k podstatnej zmene pomerov a novému rozhodnutiu spoluvlastníkov.

16. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého strany sporu dohodu
o užívaní sporného bytu synom E. E. neuzavreli. Ak totiž žalobca od roku 2012 nepodnikol žiadne kroky
proti tomu, aby v spornom byte býval jeho syn s rodinou, naopak syna v spornom byte navštevoval,
trávili v ňom spoločný čas počúvaním hudby, pomáhal mu byt zariadiť, nenamietal voči tomu, aby mal

v tomto byte aj s rodinou evidovaný trvalý pobyt, ktoré skutočnosti neboli v konaní sporné, potom to
znamená, že žalobca vedel, že byt užíva jeho syn s rodinou, že mu/im užívanie bytu umožnil a nebránil
mu/im v tom. Z takého prejavu správania sa žalobcu, v danej veci nebolo možné vyvodiť iný záver,
ako ten, že žalobca ako spoluvlastník sporného bytu súhlasil s tým, aby tento byt užíval jeho syn aj
s rodinou, konkludentne prejavil súhlas s užívaním jeho spoluvlastníckeho podielu na spornom byte

synovi E. a jeho rodine a aj so súhlasom žalovanej, ktorá užívanie sporného bytu synovi E. s rodinou
rovnakoumožnila.Zfaktickéhosprávaniasažalobcunemohlapotomanižalovanávrokochporoku2012
rozpoznať, že vôľou žalobcu malo byť iné rozhodnutie o hospodárení so sporným bytom. Z uvedeného
potom pre danú vec vyplýva, že sporný byt nezačal syn žalobcu a žalovanej užívať výlučne z vôle
žalovanej,aleajzvôležalobcuažalovanáakospoluvlastníksvojspoluvlastníckypodielnaspornombyte

„nenadužívala“ tým, žeby súhlasila, aby sporný byt užíval syn E. v rozsahu väčšom, než aký zodpovedal
jej spoluvlastníckemu podielu. Pokiaľ mali byť prejavené nejaké výhrady k bezodplatnosti tohto užívania,
tieto boli medzi žalobcom a synom riešené vyhodnotením ich vzájomných peňažných nárokov, keď v
konaní nebolo sporným, že syn E. sa v prospech žalobcu stal úverovým dlžníkom. Žalobca neurobil proti
synovi E. aktívne kroky k tomu, aby od neho získal peňažný príjem za užívanie sporného bytu, syna E.

k vyprataniu sporného bytu na základe odňatia súhlasu s užívaním sporného bytu priamo nevyzval a
v tomto smere ani v rozhodnej dobe žalobca aktívne nekonal, keď účinky takéhoto právneho konania
voči synovi E., ktorý bol v záväzkovom vzťahu so žalobcom založeným súhlasom žalobcu bývať v byte,
nemôže založiť výzva adresovaná žalovanej.17. V okolnostiach tejto veci podľa názoru odvolacieho súdu tento záver dopadá na celú výmeru
sporného bytu, ktorého technické a funkčné zázemie tvoria priestory na nižších poschodiach a v

suteréne, teda slúžia k užívaniu obytného priestoru v byte č. X. Z výsledkov dokazovania, len z okolnosti
prístupného prechodu z bytu vo vlastníctve žalovanej do týchto priestorov, respektíve z nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej v rodinnom dome, nie je možné pre účely tohto konania reálne ustáliť
faktické výlučne užívanie týchto funkčných a technických priestorov v byte č. X žalovanou len pre seba.
Preukázanie konkrétneho rozsahu, v akom iný zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec zaťažuje toho

spoluvlastníka, ktorý tvrdí, že je zbavený možnosti užívať svoj spoluvlastnícky podiel. To že žalobca,
sprístupnil užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu synovi E. s rodinou znamená aj obmedzenie
svojho práva vstupu do bytu č. X, inak povedané odovzdanie práva nepodmieneného prístupového
práva do rodinného domu. Je prirodzené, že s oprávneným užívaním priestorov bytu č. X, synom
E. je spojená aj ochrana obydlia jeho rodiny a jeho vlastníctva, respektíve aj jeho manželky. Z tohto
dôvodu potom žalobca aj nedôvodne v spore namieta, že bol závislý od žiadania umožnenia vstupu

do bytu číslo X (celého bytu č. X) v rodinnom dome. Námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal tým, či a ako mal sporný byt prístupný, a že malo byť preukázané, že nedisponoval
kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti, nie je pre účely tohto konania vzhľadom na súhlas žalovaného s
užívaním sporného bytu synom E. aj s rodinou podstatnou. K uvedenému však odvolací súd prednáša,
že samotnú absenciu vlastných kľúčov od vstupných dverí rodinného domu žalobca ani vierohodne

nepreukázal. Spoľahlivým dôkazom nemôže byť žalobcom formulovaný obsah písomnej komunikácii so
žalovanou o absencii kľúčov, pretože v komunikácii žalovaná tvrdila opak a rovnako ani jeden popísaný
skutkový dej v roku 2010, kedy žalovaná odmietla žalobcu vpustiť do rodinného domu, pretože bola na
odchode a mala obavy z voľného pohybu žalovaného po byte č. X, ktorý nie je nepriechodne oddelený
od bytu v rodinnom dome, ktorý má žalovaná vo výlučnom vlastníctve, v situácii komplikovaných vzťahov

žalobcu a žalovanej, na ktorý dôkaz sa odvolával žalobca. Je skutočnosťou, že medziľudské vzťahy
strán sporu boli narušené, bol to však žalobca, kto sa rozhodol odchodom zo spoločnej domácnosti
ukončiť spoluužívanie spoločnej veci.

18. Keďže v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná nadužívala svoj spoluvlastnícky podiel na

spornom byte, tým ani to, žeby jej zo spoluvlastníctva sporného bytu vznikol nejaký majetkový prospech
na úkor žalobcu, dopadá na predmetnú vec konečný záver súdu prvej inštancie o tom, že žaloba žalobcu
nie je právne opodstatnená. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 odsek 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

20. Odvolací súd postupom podľa § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP opravil zrejmé nesprávnosti v

záhlavípreskúmavanéhorozsudkusúduprvejinštanciespočívajúcevoznačenítrvaléhopobytužalobcu,
ktorého miesto trvalého pobytu je obec Y., pričom bolo nesprávne uvedené T. XX, Y. a ďalej spočívajúce
v označení identifikačného čísla právnych zástupcov strán sporu, keď právny zástupcu žalobcu má IČO:
50 720 422, pričom bolo nesprávne uvedené 50 710 422 a právny zástupca žalovanej má IČO: 36 863
157, pričom bolo nesprávne uvedené 36 963 157.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).