Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226239
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1314226239.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: C.. G. B., L.. XX.X.XXXX, bytom O. XX, J.,
štátny občan SR, zastúpeného: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Nám. slobody 28, Bratislava, proti
žalovanému: G. B. C.., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, J., štátny občan SR, zastúpenému advokátom:
JUDr. Radovan Repa, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. októbra 2022,
č.k. 12C/339/2014-809, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti, konkrétne stavba, súp. číslo XXX,
nachádzajúcasanaparceleč.XXXXX/X,ďalejpozemokparcelač.XXXXX/X,druhpozemku-zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 114 m2 a pozemok parcela č. XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, o výmere
76 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a
nachádzajúce sa v obci J. - mestská časť L. C., okres J. W., katastrálne územie L. C., patria do dedičstva
po poručiteľke, nebohej O.. C.O. B., L.. XX.XX.XXXX a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom

rozsahu.

2. Poukázal na to, že v predmetnej veci sa žalobou doručenou súdu dňa 03.12.2014 pôvodná žalobkyňa
O.. C.O. B., L.. XX.XX.XXXX, domáhala proti žalovanému, svojmu vnukovi, vrátenia daru - predmetných
nehnuteľností.VpriebehukonaniavšakžalobkyňaO..C.B.K.XX.XX.XXXXzomrela,pričomjuzavraždil
žalovaný, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 27.4.2016 uznaný
za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s

poukazom na § 139 ods. 1, písm. c), e) Tr. zák., za čo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 13 rokov.

3. Súd prvej inštancie už v poradí prvým rozsudkom zo dňa 03.02.2017, č.k. 12C/339/2014-225, podanej
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku však podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v
Bratislave uznesením zo dňa 28. septembra 2018, č.k. 8Co/262/2017-269, napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom jeho zrušenia bolo najmä zistenie odvolacieho súdu, že skutkové

závery súdu prvej inštancie ohľadom dôvodov, o ktoré poručiteľka oprela výzvu na vrátenie daru zo dňa
02.04.2014, nemôžu obstáť, pretože nemajú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Ďalším
dôvodom vrátenia veci na ďalšie konanie bolo zistenie porušenia práva žalovaného na spravodlivý
proces, prvoinštančný súd nevypočul ním označených svedkov, ktorí mohli vypovedať o skutočnostiach,ktoré majú význam pre rozhodnutie v merite veci. Pre účely opätovného rozhodnutia sa mal súd
prvej inštancie po zrušení napadnutého rozsudku vysporiadať sa so všetkými vykonanými dôkazmi,
tieto náležite vyhodnotiť, doplniť dokazovanie výsluchom svedkov označených zo strany žalovaného,

po doplnení dokazovania a opätovnom vyhodnotení dôkazov opätovne ustáliť skutkový stav veci, na
základe ktorého mal znovu meritórne posúdiť po právnej stránke vecnú opodstatnenosť podanej žaloby
z hľadiska splnenia predpokladov na vrátenie daru vyplývajúcich z ust. § 630 Občianskeho zákonníka,
vychádzajúc iba z dôvodov uvedených vo výzve na vrátenie daru zo dňa 02.04.2014.

4. Následne súd prvej inštancie opätovne spor prejednal v intenciách zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu. Na základe výsledkov doplneného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané,
že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 14.10.2013 O.. C. B., ako výlučná
vlastníčka, darovala žalovanému, svojmu vnukovi, dva pozemky, nachádzajúce sa v k.ú. L. C., zapísané
na LV č. XXX a to parc. č. XXXXX/X-zast. plochy a nádvoria, o výmere 114 m2 a parc. č. XXXXX/X -
záhrady, o výmere 76 m2. Zmluvné strany deklarovali, že majú záujem s účinnosťou prevodu zriadiť

vecné bremeno v prospech darcu, ktoré bude darcu oprávňovať na doživotné užívanie nehnuteľností.
Z LV č. XXX mal za preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností na
základe darovacej zmluvy V - 24269/13 zo dňa 16.10.2013. V časti C : ťarchy je uvedené vecné
bremeno na pozemok parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a stavbu súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXXX/
X, spočívajúce v práve neobmedzeného doživotného užívania nehnuteľností na účely bývania, v

prospech O.. C. B., podľa V - 24269/13 zo dňa 16.10.2013. Zo zmluvy o výhradnom sprostredkovaní
predaja nehnuteľnosti zo dňa 24.3.2014 mal preukázané, že žalovaný ako záujemca, uzatvoril so
sprostredkovateľom, HERRYS s.r.o., zmluvu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja spornej
nehnuteľnosti s poznámkou Zrušenie vecného bremena žalobkyne ku dňu podpisu dohody o finančnej
zábezpeke. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 2.4.2014 zistil, že žalobkyňa, ako darkyňa, sa ňou voči

žalovanému, ako obdarovanému, domáhala prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Juraja
Hadrbulca, vrátenia daru na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.10.2013, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú L. C., zapísané na LV č. XXX, ako dom s pozemkom na O.
Č.. XX, E. J.. Výzvu odôvodnila tým, že sa dozvedela, že žalovaný uzatvoril Zmluvu o výhradnom
sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou kanceláriou Herrys dňa 24.3.2014,

ktorej obsahom bolo zrušenie jej vecného bremena a to ku dňu podpisu dohody o finančnej zábezpeke.
Žalobkyňa v nej ďalej uvádzala, že žalovaný zdemoloval zariadenie, resp. jeho časť v predmetnom
dome a to podkrovie, záhradu a prízemie, pričom ide o veci jej patriace. Takéto správanie žalobkyňa
považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré vykazuje známky agresie a preto žiada vrátiť
všetky nehnuteľnosti, ktoré mu darovala späť do jej vlastníctva, do 10 dní od doručenia tejto výzvy.

Podľa predloženej doručenky, výzvu žalovaný prevzal osobne dňa 7.4.2014. Z uznesenia KR PZ zo
dňa 2.7.2014 č.k. ČVS: KRP-261/VYS-2-BA-2014Ga, mal preukázané, že svedok J. S., o.i. vypovedal:
"Tiež ho požiadala (darkyňa), aby všetky inzeráty stiahol, čo aj urobil, a tiež (žalovaný) si vypýtal
potvrdenie, že nemali žiaden právny vzťah, čo k svojej výpovedi aj doložil". Zo Záznamu o odložení vecí
zo dňa 20.8.2014 mal za preukázané, že uznesením OÚ Bratislava, č.k. OU-BA-OVVS2-2014/050361

zo dňa 20.08.2014 bolo voči žalovanému odložená vec o priestupku voči občianskemu spolunažívaniu,
kedy mal údajne dňa 02.05.2014 vo večerných hodinách presťahovať nevlastnej matke, D. B. rôzne
veci do rodinného domu na C. A.. Č.. XX E. J., pretože došlé podanie neodôvodňuje začatie konania
o priestupku. Z obsahu notárskej zápisnice zo dňa 20.11.2014 č. N 995/2014, Nz 46015/14, NCRIs
46854/2014 spísanej pred notárom I.. C. G., vyplýva, že sa k nemu osobne dostavila O.. C. B., ktorá o.i.

vyhlásila,žekdarovaniupredmetnejnehnuteľnostidošlopredtým,akospoznalaosobnosťsvojhovnuka.
Jej vnuk s ňou nekomunikuje, nepomáha jej, je nevďačný, má návaly zúrivosti a agresivity. Rozbíja jej
veci v dome, potom to síce oľutuje, ale priznáva, že máva záchvaty zúrivosti. Ona je presvedčená, že
vnuk potrebuje lekársku, psychiatrickú pomoc. Nespráva sa k nej s vďakou, robí neporiadok vo svojej
izbe a v celom dome, nepomáha jej, nespráva sa k nej ako k starej matke a staršej osobe, čím hrubo

porušuje dobré mravy. Vnuk sa viackrát pokúsil predať predmetné nehnuteľnosti, má vážne obavy, že
ich predá a že ona sa ocitne na ulici. Z prehlásenia o právne významných skutočnostiach spísaných
O.. C. B. zo dňa 16.01.2015, súd zistil, že bola zhrozená životným štýlom, postojom a chovaním svojho
vnuka voči nej, ktorý je neobyčajne drzý, uráža ju a je plný nenávisti k svojim najbližším. Bývajú teraz v
spoločnej domácnosti 9 mesiacov a až teraz ho skutočne poznala. Máva opakované záchvaty zúrivosti,

porozbíjal jej stoličky, metly, sklenené poháre, fľaše, zdemoloval svoju izbu a v tom neporiadku, medzi
sklom, býval 2 týždne, až mu to ona odpratala. Mobil od svojho otca, pred jej očami hodil o stenu a
rozbil ho. Vnuk býva v novom podkrovnom byte v jej dome, kde si nikdy neupratal, vyzerá to tam ako
v brlohu. V jeho 25 rokoch odmieta pracovať a peniaze si chce zabezpečiť odpredaním ich rodinnéhomajetku. Opakovane mávala obavy, že jej môže fyzicky ublížiť a občas si dávala aj zábranu do svojej
izby, aby jej neublížil. Svojím podpisom pred notárom potvrdila, že uvedené skutočnosti sú pravdivé.
V Zázname spísanom O.. C. B. dňa 20.04.2015 menovaná prehlásila, že pred uzatvorením darovacej

zmluvy s vnukom nebývala, považovala ho za slušného vnuka, ktorý smúti za svojou zomrelou matkou.
Podieľala sa na jeho výchove od 3-8 rokov, neskôr ho finančne podporovala a požičiavala mu peniaze.
Potom sa k nej nasťahoval, avšak iba preto, že chcel dom predať a ukázať ho prípadným záujemcom.
Keďsadozvedelaopredaji,zavolalapolíciupotom,akojejvnukodniesolzdomuvšetkyjejdoklady,dom
demoloval, hádzal sa o zem, sebapoškodzoval sa a zvracal na zem od nervov. Keď prišla polícia, musel

doklady vrátiť. Posledné 3 dni sa musí zamykať, lebo má obavu, že v noci vnuk príde a môže jej ublížiť.
Má obavy o svoj život. Jej vnuk nie je z hľadiska psychiatrického zdravý človek, ľutuje ho, čo s ním bude v
budúcnosti. Z tohto dôvodu na vrátení daru trvá. Na súd príde vypovedať bez ohľadu na to, či sa jej vnuk
na pojednávanie dostaví alebo nie. Zo závetu zo dňa 20.04.2015, spísaného O.. C. B., mal preukázané,
že táto za prítomnosti dvoch svedkov spísala závet, ktorým pre prípad svojej smrti všetok svoj hnuteľný a
nehnuteľnýmajetokodkázalasvojmusynovi,C..G.B.,nar.XX.XX.XXXX.ZobsahurozsudkuOkresného

súdu Bratislava I sp zn. 3Tk 1/2016 zo dňa 27.4.2016 mal preukázané, že žalovaný je vinný tým, že dňa
24.6.2015, v čase približne o 13:00 hod., v J. na O. A.. Č.. XX, v priestoroch rodinného domu, v úmysle
usmrtiť, fyzicky zaútočil na svoju starú mamu, O.. C. B. a to tak, že jej spredu pritlačil ruku na ústa,
keď sa začala brániť, zozadu jej dlaňami oboch rúk prekryl dýchacie otvory, v dôsledku čoho došlo k jej
zaduseniu, k jej bezprostrednej smrti, čím spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2

písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c), e) Tr. zák., za čo sa odsudzuje na trest odňatia
slobody vo výmere 13 rokov. Žalovaný sa k spáchanému zločinu dobrovoľne priznal. Z odôvodnenia
rozsudku súd o.i. zistil, že podľa znaleckého posudku číslo 67/2015 a 37/2015 vo veci prehliadky a
pitvy mŕtvoly O.. C.O. B. vypracovaného C.. O. T. a C.. Ľ. C.Š., znalcami z odboru: Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie: Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) v časti významnej aj

pre...výrokuotreste,vyplýva,žedusenieprineprerušovanomprekrytídýchacíchotvorov(nosaaúst)so
zamedzením dýchania a prívodu kyslíka do organizmu trvá približne 5-7 minút (v závislosti od intenzity
dusenia, zdravotného stavu, veku a telesnej zdatnosti poškodenej osoby). Zo znaleckého posudku č.
77/2015 a č. 63/2015 (skúmanie duševného stavu obžalovaného) vypracovaného C.. K. C. a C.. Ľ. W.,
G.., znalcami z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, vyplýva, že v čase spáchania

skutku boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného plne zachované, vedel rozpoznať
spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a taktiež vedel v čase jeho spáchania svoje konanie ovládať.
Konanie počas skutku bolo impulzívne podmienené, ale ucelené, bezprostredne po uvedomení si, že
obeťnežije,bolaprítomnásnahauhladiťstopysvedčiaceospáchanítrestnéhočinu.Užívaniemarihuany
hodnotia ako rekreačné škodlivé užívanie. Príznaky rozvinutej závislosti znalkyne nezistili. Obžalovaný,

G. B., s poukazom na zdravotné dôvody využil svoje právo a odmietol v trestnom konaní vypovedať,
preto súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výpovedi obžalovaného, poškodeného a svedkov z
prípravnéhokonaniasosúhlasomobžalovanéhoaprokurátorapostupompodľa§263odsek1Trestného
poriadku. Záverom trestný súd konštatoval, že konaním obžalovaného došlo k mimoriadne závažnému
a nenapraviteľnému následku, ktorým je spôsobenie smrti poškodenej a ku ktorému došlo úmyselným

konaním obžalovaného (aj keď poňatému v afekte). Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že jeho
konanie v deň vraždy bolo skratové, prameniace z hádky a urážlivého vyjadrenia poškodenej, O.O.. C.
B., na adresu jeho nebohej matky, ako aj z jeho dlhodobo zlého psychického rozpoloženia z informácii o
smrti svojej mamy. Správanie babky sa ho veľmi dotklo, lebo si tam občas chodil pre svoje veci, väčšinou
vtedy, keď už babka spala (po 22.00 hodine) a nikdy jej nič neukradol. C.. G. B. (otec obžalovaného) vo

výpovedi uviedol, že obžalovaný chcel predať dom na O. Č.. XX E. J., ktorý mu poškodená darovala,
a to bez jej vedomia a ju chcel vyhodiť na ulicu. Na tomto základe chcela potom poškodená vrátenie
predmetného daru a za tým účelom vyhľadala advokáta JUDr. Hadrbulca. Poškodená mala strach o
svoj život, že jej obžalovaný ublíži, o čom bola informovať aj menovaného advokáta. Obžalovaný jej mal
opakovane chodiť v noci do domu. Jediné, čo ho zaujímalo, boli peniaze a majetok. Mal snahu vziať

poškodenej cenné obrazy a poškodená mu (otcovi obžalovaného) tiež dala rôzne cennosti v obave,
aby ich obžalovaný nezobral. Okrem toho poškodená dala prehlásenie, kde uviedla že jej obžalovaný
opakovane rozbíjal a ničil veci v dome. Takisto jej mal vziať automobil, nabúrať ho a nechať tak. Podľa
poškodeného jeho matka cítila, že ju chce obžalovaný zavraždiť. V januári 2015 sa obžalovaný od
nej odsťahoval, a to po tom, čo dostal predvolanie na súd. Predtým ju ešte verbálne urážal. Hlavný

dôvod, pre ktorý obžalovaný spáchal skutok, bolo podľa poškodeného to, že jeho matka požiadala o
vráteniedaru.Obžalovanýmalvidinu400.000eur.Malzato,žeišloovopredpripravenú,úkladnúvraždu.
Obžalovaný O.. C. B. od septembra 2013 neustále psychicky týral, uvádzal ju úmyselne do omylu, klamal
jej, využíval jej starobu a zneužíval jej citovú stránku. Po určení termínu pojednávania v konaní o vráteniedaru bolo pre neho jediným riešením, aby pred týmto dátumom zomrela. Tomu podľa poškodeného mal
nasvedčovať aj deň a čas, kedy ku skutku došlo, nakoľko v tom čase sa on s rodinou nachádzali v D.
a ani susedia neboli doma. Podľa jeho vyjadrenia on nerobil žiaden nátlak na poškodenú, aby žiadala

vrátenie daru. Z výpovede svedkyne, W. D.S., bývalej partnerky žalovaného, vyplynulo, že spolu bývali
na T. A. asi od roku 2011 do februára 2014, kedy sa obžalovaný od nej odsťahoval. V septembri 2013 mu
došla pošta od notárky, dozvedel sa, za akých okolností zomrela jeho mama a to bol pre neho šok. Začal
sa domnievať, že za to nesie zodpovednosť jeho otec. Začal mávať ťažké stavy. Mal strašné výkyvy
nálad, najprv bol strašne nahnevaný, potom začal veľmi plakať. Vedel sa tak vytočiť, že porozbíjal nejaké

veci. Raz sa takto zachoval aj u babky. Bola ale svedkom aj toho, že sa jej za to ospravedlnil. Keď sa
obžalovaný nasťahoval k babke, nie dobre to fungovalo. Aj jej napísal list, že jej ďakuje za Vianoce,
ale že ho bolí, ako sa zachovala a že nech ho ďalej nekontaktuje. Ešte párkrát bol u nej pre nejaké
veci asi po desiatej večer, keď si myslel, že už spí, nakoľko sa s ňou už nechcel stretnúť. Pokiaľ ide o
predaj domu, babka jej povedala, že sa o tom s obžalovaným rozprávala iba hypoteticky. Z výpovede
svedkyne, C. Y.Č., susedky poškodenej, súd zistil, že vo svojej výpovedi z prípravného konania výslovne

uviedla,žekeďnašlanainternete,žesapredávadompoškodenej,taksajejpriamoopýtala,čipredávajú
dom, na čo jej poškodená povedala, že nie, že spolu (s obžalovaným) niečo skúšali, ale nič zlé v tom
nebolo. Svedok I.. C. O.O. vo svojej výpovedi uviedol, že po skončení zastupovania obžalovaného v
inej trestnej veci bol požiadaný otcom obžalovaného, aby mu dohovoril, ako sa má správať v budúcnosti
a aj ohľadom užívania návykových látok. Na požiadanie otca obžalovaného po tom, čo zistil, že dom

obžalovaný na internete ponúka na predaj, sa stretol s obžalovaným. Obžalovaný sa mal vyjadriť, že
otca zničí, že on chce úplne všetok jeho majetok, že bude naňho dávať trestné oznámenia a že ho
dostane na kolená. Obžalovaný tiež uviedol, že chce všetko popredávať, lebo potrebuje veľa peňazí.
Keď mu spomenul, že poškodená má doživotné užívacie právo k domu, obžalovaný ešte viac znervóznel
a stále mu opakoval, že ten dom potrebuje predať, že potrebuje peniaze. Svedkyňa C.. K. K.M. vo svojej

výpovedi z prípravného konania uviedla, že od priateľky obžalovaného, sa dozvedela, že obžalovaný
začal byť impulzívny, s nečakanými agresívnymi prejavmi, správanie gradovalo, snažili sa mu pomôcť
aj cez psychologické intervencie, čo ale obžalovaný odmietal. Z výpovede svedka I.. I. Y. vyplýva, že
ho oslovila poškodená, O.. C. B., aby prevzal jej zastupovanie. V júni 2014 odvolala plnomocenstvo
vo veci zastupovania o vrátenie daru a následne ho opätovne vyhľadala, aby ju znovu zastupoval vo

veci vrátenia daru. Poškodená ho často navštevovala v jeho kancelárii a pohoršovala sa nad správaním
svojho vnuka tak, ako je to uvedené v prehlásení zo dňa 24.02.2015. Podľa neho to bola jej vôľa o
vrátenie daru, na ktorom už trvala až do svojej smrti. Rovnako uviedol, že mu poškodená spomínala,
že sa v noci zamyká. Informovala ho, že žalovaný mal rozbiť nejaké jej zariadenie, zobrať jej osobné
doklady, aj dokumenty k domu. Uvádzala, že k darovaniu nehnuteľností došlo pred tým, ako spoznala

osobnosť svojho vnuka. Jej vnuk s ňou nekomunikuje, je nevďačný, nepomáha jej, má návaly zúrivosti
a agresivity, rozbíja jej veci v dome, potom to síce oľutuje, ale prizná, že má zúrivostné stavy. Vyjadrila
názor, že vnuk potrebuje psychiatrickú odbornú pomoc. Svedok J. S. vo výpovedi z prípravného konania
uviedol, že o nehnuteľnosti na O. A.. Č.. XX E. J. sa dozvedel z občianskej inzercie reality.sk, kde bola
ponúkaná asi za 420.000 eur, kde bol kontakt na obžalovaného. Kontaktoval obžalovaného, s ktorým

si dohodol stretnutie v predmetnej nehnuteľnosti. Keď prišiel, otvorila mu poškodená, ktorej povedal, že
je z realitné kancelárie a prišiel za účelom predaja domu. Podľa svedka to poškodená vedela, nakoľko
ho už čakala. Rozprával sa s ňou asi 15 - 20 minút. Potom ho previedla po byte, pričom mu okrajovo
spomenula rodinné vzťahy a následne výslovne uviedla, že po predaji domu by si chceli kúpiť tri byty,
jeden trojizbový, kde by bývala ona a dva dvojizbové, z ktorých jeden by bol pre obžalovaného a druhý

by prenajímali. Medzitým prišiel obžalovaný, ktorému následne predostrel ponuku a podpísali zmluvu.
Následne potom, čo odchádzal, ho zastavila poškodená a pýtala sa, ako sa dohodli. On jej odpovedal,
že podpísali zmluvu a že idú dom predávať. Poškodená na to začala kričať na obžalovaného, či je
normálny, že teraz ešte ten dom nemôžu predať, najskôr až za tri mesiace, lebo ešte musia vyriešiť
nejaké rodinné vzťahy. Chcela, aby jej tú zmluvu dal, aby sa ihneď ukončila ich spolupráca. On jej tú

zmluvu odovzdal, keď si následne pýtal jeden exemplár zmluvy, poškodená mu ho nechcela dať. Potom
mu ju síce dala, ale musel ju pred ňou roztrhať. Svedkyňa O.. B. C. vo svoje výpovedí z prípravného
konania uviedla, že bola blízkou priateľkou poškodenej. Raz jej poškodená volala, že nech prídu, že s
obžalovaným je zle, ale následne im hovorila, aby to nechali tak. Až neskôr jej povedala, že sa veľmi
pohádali kvôli mame obžalovaného. Poškodená jej raz hovorila, že bola za to, aby obžalovaný išiel

bývať na Y., ale on tam nechcel ísť. Taktiež jej povedal, že dom na O. je ochotný vrátiť, ako na neho
bude prepísaný byt na Y.. Poškodená jej aj hovorila, že obžalovaný necháva v dome svietiť, necháva
neporiadok a v noci nie je doma. Vedela, že uvažovali o predaji domu na O. ulici a kúpili by si 2 - 3 byty
v nejakej novostavbe. Vedela o tom, že obžalovaný raz vyniesol nejaký nábytok na C., že jej vzal nejakéšuflíky s dokumentmi, ale potom ich vrátil. Spomínala jej nejaké obavy z obžalovaného. Svedkyňa C..
W. P. vo svojej výpovede uviedla, že s nebohou poškodenou bola veľmi blízka priateľka a táto sa jej
zdôverovala so všetkým, s rodinou sa poznala 54 rokov. K obžalovanému mala veľmi vrúcny vzťah,

ktorému chcela vynahradiť matku. Považovala jeho odchod z domu, keď ho otec vyhodil, za odplatu
svojej nevesty, keďže aj jej syna z prvého manželstva vyhodil otec obžalovaného z domu za to, že
kradol. Obžalovaný nebohú navštevoval skoro každú nedeľu. Navštevoval ju aj vtedy, keď potrebovala
nakúpiť a chodili spolu do divadla. Zlom nastal, keď sa dozvedel o tragickej smrti svojej matky. Téma
matky bola v rodine tabu, na želanie jej syna, otca obžalovaného. Vzťahy medzi obžalovaným a jeho

otcom sa nedali napraviť. Nenávisť bola vzájomná. Poškodená jej uviedla, že obžalovaný nemá nikoho,
iba ona sa môže o neho postarať a rozhodla sa na neho prepísať jej dom. Keď sa to dozvedel otec
obžalovaného, urobil jej veľkú scénu a odpadol. Poškodená sa naľakala, pričom sa jej sťažovala, že
nevie, kam sa prikloniť. Bola medzi dvoma mlynskými kameňmi. Rozhodla sa vypýtať dom naspäť z
dôvodu, že sa jej syn (otec obžalovaného) zosype. Mala rada obidvoch. Rozhodla sa od toho ustúpiť,
nakoľko sa bála, že otec obžalovanému nič nedá. Poukázala tiež na to, že obžalovaný otcovi neveril, že

mu dá byt, bál sa, že ho odtiaľ potom vyhodí tak, ako ho vyhodil z domu v D.. Následne si opäť ten dom
vypýtala preto, lebo ju syn presvedčil, aby to urobila. Na to sa obžalovaný vyjadril, že nemôže už veriť
ani jej a odišiel bývať niekam na internát. Vedel, že poškodená to robí pod tlakom jeho otca, ktorý na ňu
tlačil. Od poškodenej vie, že s otcom obžalovaného mala veľký výstup. Začiatkom roka, sa tento začal
voči nej správať veľmi pozorne, často ju navštevoval. Neželal si, aby bola v kontakte s obžalovaným.

Neprial si ani to, aby mu telefonovala. Asi dva - tri týždne pred tragickou udalosťou jej povedala, že ten
dom predsa len nechá obžalovanému, lebo že sa nebude mať kto o ňu postarať. Vravela jej, že otec
obžalovaného za ňou často chodí a chce od nej, aby všeličo popodpisovala. Ona podpísala všetko, čo
chcel, aby mala od všetkého svätý pokoj. Nikdy nespomínala, že by sa k nej obžalovaný správal násilne,
či už verbálne alebo fyzicky. Spomínala, že obžalovaný vysťahoval z bytu nejaký nábytok jeho otca, ktorý

ho potom vrátil späť. Poškodená jej nehovorila o tom, že by obžalovaný rozbíjal nejaké veci a ani to, že
by z neho mala strach. Z výsluchu žalobcu pred súdom bolo zistené, že v r. 2001, po dohode s matkou,
vykonal kompletnú rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti, 3-podlažného domu z jediného dôvodu, aby
matka dožila vo veľmi dobrých pomeroch a nemala žiadne problémy do konca svojho života. Nevie čo sa
stalo, a bez jeho vedomia, prepísala celý svoj majetok na svojho budúceho vraha, na žalovaného. Zistil

to náhodou, koncom r. 2013 od svojej matky, ktorá začala byť bojazlivá, správala sa čudne a priznala
sa mu, čo urobila. Niekedy v apríli 2014 mu vydesená telefonovala, že musela utiecť z domu, našiel
ju s plačom sedieť v parku, oznámila mu, že žalovaný bez jej vedomia predáva dom, a ukázala mu
Zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 24.3.2014. Spolu išli k nej domov,
našli tam vyrabované zásuvky s osobnými dokladmi, ako i písomnosťami, týkajúcimi sa majetku. Zavolal

políciu, mama sa celá triasla, bolo to 7.4.2014. Objavil sa tam i žalovaný, chcel vynášať ďalšie veci,
ale polícia ho donútila, aby vrátil to, čo odcudzil. Aj to vrátil, mal to uložené v aute. Trestné konanie
skončilo tak, keďže matka zistila, že žalovaný by bol trestne stíhaný, vzala trestné oznámenie voči nemu
späť, resp. uviedla také skutočnosti, že konanie bolo zastavené. Avšak asi o mesiac nato, sa žalovaný
zase začal voči jeho matke správať neuveriteľne hulvátskym spôsobom, začal jej vyhadzovať z domu

nábytok, demolovať dom. Robil to zásadne v noci, v tom čase býval so žalobkyňou v dome. Od júla 2014
do januára 2015 sa stupňovalo agresívne správanie žalovaného voči nej. Mama bola zúfalá, hľadala
pomoc u právnikov, opakovane sa vyjadrila, že urobila obrovskú chybu, že darovala žalovanému vlastnú
strechu nad hlavou. Keď zistila, že žalovaný chce dom predať, strážila ho, ani sa z neho nepohla, až
keď súd vydal predbežné opatrenie, bola ochotná dom opustiť. Žalovaný sa k nej správal vulgárne,

veľmi sa ho bála. Našiel tiež záznam, ako bola u jeho právneho zástupcu, kde sa tiež sťažovala, že
vnuk zdemoloval zariadenie, podkrovie, záhradu, jeho správanie považuje za rozpor s dobrými mravmi,
pretože jeho konanie vykazuje agresiu, čo bolo 6 dní pred jej zavraždením. Tvrdil, že žalovaný po tom,
čo dostal predvolanie na pojednávanie a vedel, že mama je neoblomná a dom chce naspäť, tak ju dňa
26.4.2015 vedome zavraždil. On vraždu odhalil pol hodinu po čine, keďže býval kúsok od zavraždenej.

Žalovaný ho po vražde nezavolal, on je lekár, možno mohol matku oživiť, poskytnúť je pomoc. Žalovaný
sa k vražde priznal až po tom, ako testami DNA bolo zistené, že sa zavraždenej dotýkal. Pre neho
je podstatné to, že samotná zavraždená podnikala kroky na svoju ochranu, bála sa o život, dôkazov
je veľmi veľa. Doteraz si myslel, že majetok sa získava statočnou prácou a nie vraždou, tu sa akoby
podsúval precedens, že majetok patrí vrahovi, pričom jediné, čo urobil pre ten dom je to, že zavraždil

svoju babku. On sa o žalovaného staral od 3,5 roka sám so žalobkyňou, pretože matka žalovaného
bola psychiatricky liečená. Počas liečenia sa zoznámila s psychiatrickým pacientom, ktorého si doviedla
domov, s čím nesúhlasil. Zobral syna a odišiel s ním bývať k mame. Súd ich následne rozviedol a syna
zveril do jeho starostlivosti. Vo februári 1997 jeho bývala manželka zomrela, žalovaný mal vtedy 7 rokov,tak mu oznámil, že jeho mama zomrela. Žalovanému dal najlepšie vzdelanie, chodil na gymnázium, na
E. A.. E. J., na vysokú školu ekonomickú. Žalovaný nikdy netrpel núdzou, žil vysoko nadštandardne,
užíval celý ich majetok. Mal vysoké vreckové. Tri dni pred nástupom na vysokú školu mu volala polícia,

že žalovaný bol zadržaný, že bol účastníkom nájomnej vraždy drogového dílera. Bolo to v r. 2009,
keď mal 19 rokov. Celý rok 2009 nič iné nerobil, len ho zachraňoval, aby nebol odsúdený, čo sa aj
podarilo. Už vtedy mu hrozil trest odňatia slobody na 20 rokov väzenia. Vzťahy začali byť napäté, bol
to ťažký rok. Jeho mama nerozumela, prečo mali napäté vzťahy, lebo on ju o tom neinformoval, aby sa
neznepokojovala. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že žalovaný požíval drogy, v jeho krvi sa našli narkotiká. Po

oslobodení spod obžaloby začali žiť normálne. Žalovaný študoval, býval v podkroví rodinného domu.
Neskôrzistili,žestálekašle,malčervenéoči,nemoholuveriťtomu,žeďalejfetuje.Nakoniecdomanašiel
rôznenarkotiká,bongáapod.Preneho,akoprelekára,tobolohroznézistenie,pretožetýmneohroziliba
seba, ale celú ich rodinu. Nastal obrovský konflikt. Požadoval od neho, aby okamžite prestal s drogami.
Povedal, že neprestane, lebo drogy sú "budúcnosť" a druhý deň sa demonštratívne odsťahoval. Asi po
troch mesiacoch sa situácia ukľudnila, bolo mu povedané, že býva u svojej frajerky. Avšak v r. 2013

sa žalovaný nasťahoval do domu k mame. V októbri, novembri 2013, keď bol odcestovaný, jeho mama
celý svoj majetok prepísala na žalovaného. Teda nie iba dom, ktorý on za vlastné finančné prostriedky
zrekonštruoval, ale celý svoj veľký majetok, polia, lesy a pod. Keď sa vrátil, matka sa chovala bojazlivo.
Niekedy vo februári 2014 z inzercie zistil, že žalovaný predáva sporný dom. Informoval o inzeráte mamu,
ona o ničom nevedela. Došlo ku konfliktu s realitnou kanceláriou, ktorej mama povedala, že dom sa

predávaťnebude.Predrealitnýmmakléromroztrhalazmluvu,ktorúzlepil.Vypovedalotomsvedok,S.J.,
reprezentantrealitnejkancelárievtrestnomkonaní,ktorýuviedol:"Asi1-2týždnepredtýmmitelefonoval
žalovaný, že nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, nakoľko babka mu neverí. Následne sa zastavil v realitnej
kancelárii, mal problém skoncipovať vetu. Jeden z konateľov poznamenal, že vyzeral ako nafetovaný." A
od toho času žalovaný začal robiť jeho mame zo života peklo. Dostával záchvaty zúrivosti, urážal ju, bol k

nejarogantný,nadávaljej,robilnaňunátlak.Keďmatkaostalavpresvedčení,žedomnepredá,žalovaný
začal demolovať nábytok, sklo. Mama uvádzala v žalobe, že tieto skutočnosti potvrdia aj uvedení
svedkovia. Žalovaný jej povedal, že dom nikdy nevráti naspäť. Bývalý právny zástupca žalobcu, JUDr.
JurajHadrbulec,predsúdompotvrdil,žeO..B.boladočasusvojejsmrtijehoklientkou.Najejžiadosťboli
spisované rôzne vyhlásenia, čestné prehlásenia, ktoré mali právny význam v prebiehajúcich civilných

konaniach. Tvrdil, že O.. B. nebola napriek vysokému veku človekom, ktorého by sa dalo ovládať. Bola
razantná, dynamická, jej rozpoznávacie funkcie boli na vysokej úrovni, presne vedela, čo robí. Pokiaľ sa
právny zástupca žalovaného vyjadril, že žalovaný ničil jeho bytové zariadenie, bez ohľadu na to, koho
majetok ničil, keďže išlo o osoby blízke podľa § 116 Obč. zákonníka, akékoľvek agresívne správanie
považovala nebohá za hrubý nevďak a bola správaním žalovaného veľmi rozčarovaná. Žalovaný vo

výpovedipredsúdomuviedol,ževšetkynegatívnetvrdeniaprotistranyvočinemusúnepravdivé.Ksvojej
babke sa nesprával nijak inak, ako s úctou a nie tak, že by hrubo porušoval dobré mravy. Je pravdou,
že svoju babku neúmyselne usmrtil, bolo to konanie v afekte, ktoré ľutuje a veľmi sa za to kajá. Avšak
jeho babka bola žalobcom vydieraná, že ak nebude spolupracovať s JUDr. Hadrbulcom, jeho právnym
zástupcom,taknedostaneadekvátnulekárskustarostlivosť,ktorúvzhľadomkjejvekuafyzickémustavu,

potrebovala. Babka tak bola donútená k spolupráci z obavy, kto by sa o ňu postará v starobe. Nič z toho,
čo bola babka nútená podpísať, sa nezakladá na pravde, a jedná sa o komplot, resp. sprisahanie jeho
otca. Protistrana pozostáva z osôb pochybného charakteru, ktoré sa neštítia klamať a zavádzať súd, či
vyšetrovacie orgány. Jeho tvrdenia sú naproti tomu bezprostredne pravdivé. Hoci je pravdou, že Zmluva
o výhradnom sprostredkovaní predaja je ním podpísaná, tvrdil, že predaj domu iniciovala babka, chcela

dom predať z dôvodu, že on nemal vysporiadané dedičstvo so svojím otcom, preto babka chcela dom
predať. Mala v pláne za neho kúpiť 3 byty, jeden pre neho, druhý pre ňu a tretí by sa prenajímal. V tejto
zmluve vystupuje on ako záujemca preto, že v tom čase bol výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
Pri spisovaní tejto zmluvy babka nebola prítomná, ale hneď po jej podpise, jej ju dal k nahliadnutiu, aby
si ju naštudovala, či so všetkým súhlasí. Babka povedala, že si to premyslí. Podľa jeho vedomia zmluva

nenadobudlaplatnosť,nakoľkosanenaplnilijejnáležitosti.DomnebolinzerovanýHERRYSs.r.o.anikdy
sa nenachádzal v jeho ponuke. V inzercii sa nachádzal predtým, na internete, skôr ako bola podpísaná
táto zmluva, ale inzerciu zrušil, pre nesúhlas babky, ktorá tak učinila na nátlak žalobcu. K predloženej
fotodokumentácii uviedol, že je pravdou, že vyložil zo sporného domu nábytok, avšak nešiel o nábytok
ani jeho, ani babkin, ale o nábytok, ktorý patril žalobcovi a preto mu ho vyložil pred jeho dom. Predložená

fotodokumentácia je nepravdivým opisom priebehu stavu na nej zachytených, napr. otvorené šuplíky
obsahovali rôzne dokumenty, nie iba dokumenty babkine. Policajti nenašli také doklady, ako uvádza
žalobca, on odcudzil iba šuplíky s receptami na varenie a doklady od domu. Babkine osobné doklady
neodcudzil. Z výsluchu svedkyne, I.. K.. C. Y., Q.., priateľky O.. C. B., súd zistil, že táto ju žiadala posúdiťpoprávnejstránkenáležitostizávetu,závetbolvporiadku.Potomsňoubolanajejpožiadanieprítomnáv
advokátskejkancelárii,zaúčelompodpisudarovacejzmluvy.Poručiteľkajejtiežpovedala,žesadohodla
so žalovaným, že predajú spornú nehnuteľnosť, vedela, že nehnuteľnosť bola daná do inzercie. Prišiel

maklér, zistil, že v darovacej zmluve má poručiteľka právo doživotného užívania a tak navrhol, aby zrušili
poručiteľke právo doživotného užívania, aby sa to mohlo predať, lebo inak by to bol nevýhodný predaj.
Ako náhle maklér navrhol, aby sa zrušilo poručiteľke právo doživotného užívania, tak obaja, žalovaný
aj poručiteľka uviedli, že nemajú záujem o jeho služby a že momentálne sa nič predávať nebude. Na
znak toho povedala, že pred maklérom roztrhali nejakú písomnosť, nevie akú. Ale vtedy si veľmi výrazne

sťažovala,žežalobcanaňutlačí,abyzrušiladarovaciuzmluvu,lebožemávedomosťotom,žežalovaný
jej chce predať strechu nad hlavou, že pokračuje v predaji. Vtedy zistila spolu s vnukom, že inzerát nie
je stiahnutý z ponuky realitnej kancelárie. Zvažovala, či si dom nezoberie naspäť. Na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či konzultovala výpoveď s niekým, odpovedala, že nie, pričom potvrdila, že ráno
hovorila s právnym zástupcom žalovaného, pýtala sa ho, či by ju neodviezol domov, ráno sa stretli v
bufete, aj na pojednávanie ju doviezol, kontaktovala ho telefonicky, naposledy s ním hovorila na minulom

pojednávaní, pred dvomi rokmi, v tomto spore. Ešte z minulého pojednávania mala na neho číslo. Na
otázku, kedy ste uskutočnili tento hovor, odpovedala, že nevie. Na otázku, ako je možné, že ju nikdy
nevideli u poručiteľky, ktorú navštevovali takmer denne, odpovedala, že poručiteľka si neželala, aby sa
s rodinou stretla. Na otázku, ako často sa stretávali s poručiteľkou, odpovedala, že často, telefonovali
si viac ako raz za mesiac. Na otázku, ako často sa stretávali s poručiteľkou v prvom štvrťroku r. 2014

uviedla, že na to nevie odpovedať. Pokiaľ si pamätá, žalovaný býval v prvom štvrťroku 2014 na internáte
a vtedy sa už u poručiteľky so žalovaným nestretla. A potom jej už o ňom nič nehovorila. Z výsluchu
svedkyne, S. E., spolupracovníčky advokátskej kancelárie JUDr. Hadrbulca, súd zistil, že v r. 2014 prišla
do styku so zomr. O.. B., videla ju viackrát, z jedného sedenia s ňou vykonávala zápis. Zomrelá udávala,
že prepísala dom na žalovaného, ktorého pozná, raz bol v ich kancelárii. Uvádzala, že v dome dejú rôzne

veci, že sa žalovaný sa správa inak, než pred prepisom domu. Chcela zvrátiť veci späť, nerozumela,
prečo sa tak zmenil. Chcela podať žalobu o vrátenie daru, lebo sa dozvedela, že žalovaný dom predáva,
z čoho bola rozhorčená, lebo sa dohodli, že tam dožije a mala strach, že skončí na "ulici". Rozprávala
rôzne zážitky, ako napr. že ju žalovaný napáda, kričí na ňu, doslovne uviedla, že má "psychopatické
správanie", nevedela, ako sa má k tomu postaviť. Hovorila, že má vnuka rada, že mu nechce ublížiť, ale

takto sa nedohodli. Toto sa opakovalo viackrát. Medzi nimi sa stupňovalo napätie a jej obavy výrazne
rástli, cítila sa ohrozená. Zomrelá uvádzala vždy nové a nové incidenty, hádky, a popisovala čo sa stalo,
cítila sa oklamaná. Viackrát telefonovala, stále sa domáhala rýchleho konania a mala obavy o seba,
lebo žalovaný sa chová nepríčetne, vyhadzuje z domu veci, kričí na ňu, povedala, že berie drogy, že je
neovládateľný. Ako rozpor s dobrými mravmi uvádzala, že žalovaný sa k nej nesprával tak, ako jej sľúbil,

správa sa neúctivo a bezočivo. Oni z toho urobili zápis. Ešte bola svedkom toho, keď sa spisoval záznam
zo stretnutia medzi žalovaným a advokátom, kedy žalovanému bolo ponúknuté, že keď vráti dar, bude
mu za to poskytnutá náhrada, nejaký byt, čo žalovaný odmietol, vyjadril sa tak, že je to málo. K osobnosti
zomrelej B. sa vyjadrila tak, že ju stretla viackrát, a aj napriek tomu, že to bola staršia osoba, na ňu
pôsobila dosť rázne a vedela čo robí. Vylúčila, že by konala neslobodne, pod nátlakom, podľa nej to bola

absolútnejejiniciatíva.Samavolala,domáhalasastretnutia,dovnútraadvokátskejkancelárieprišlavždy
sama, napr. aj vtedy, keď boli v kancelárii viacerí ľudia a JUDr. Hadrbulec bol zaneprázdnený. Povedala,
že príde aj tak, a čakala. Stále mala väčší strach. Toto bol extrémny prípad a čím je extrémnejší, tým
si viac ho pamätá. Z výsluchu svedkyne, C.. S. C., bývalej koncipientky advokátskej kancelárie JUDr.
Hadrbulca, vyplynulo, že neskôr po si založila vlastnú prax v r. 2009, avšak s JUDr. Hadrbulcom zdieľajú

spoločné priestory, preto pozná z videnia jeho klientov. Vie, že nebohá bola klientkou JUDr. Hadrbulca.
Zhruba dvakrát bola prizvaná JUDr. Hadrbulcom, za súhlasu nebohej, na vyjadrenie právneho názoru na
jej problém. Nebohá mienila podať žalobu o vrátenie daru voči žalovanému. Uvádzala, že mu darovala
rodinný dom a bola veľmi sklamaná z jeho správania. Tvrdila, že vnuk sa zmenil a nespráva sa k nej
s vďakou a opakovane sa vyjadrila, že sa ho bojí. Údajne došlo k niekoľkým incidentom, kedy rozbíjal

nábytok a kričal na ňu a správal sa k nej agresívne. Prišlo k zmene jeho osobnosti. Domnievala sa,
že vnuk užíva nejaké látky, myslí, že popisovala marihuanu. Tvrdila, že vnuk jej porozbíjal nábytok, že
na ňu kričal, že musela znášať verbálnu agresiu, že sa ho bojí, že ju ruší v noci, že sťahuje nábytok.
Charakterizovala ju tak, že to bola veľmi inteligentná, životaschopná a čiperná dáma, ktorá sa pomerne
racionálne stavala k tomu, čo sa jej prihodilo, aj keď to veľmi emotívne prežívala a mala záujme to riešiť.

Na otázku, či nebohá konala pod nátlakom niekoho odpovedala, že nemala pocit, že by konala pod
niekoho nátlakom, prišla sama.5. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci posúdil spor po právnej stránke podľa § 630
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že je dôvodná. Poukázal na to, že v zmysle zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu sa zaoberal dôvodnosťou výzvy pôvodnej žalobkyne na vrátenie daru zo

dňa 2.4.2014 z hľadiska dvoch právne významných skutočností v nej uvedených, aj s ohľadom na
nové zistenia po doplňujúcom dokazovaní a ich vzájomnej prepojenosti, ktorou bolo tvrdené porušenie
dobrých mravov žalovaného voči darkyni, ktoré vykazuje známky agresie.

6. Pokiaľ ide o tvrdenie samotnej zom. O.. C.O. B., že ešte za svojho života sa dozvedela, že

žalovaný uzatvoril Zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou
kanceláriou HERRYS s.r.o. dňa 24.3.2014, ktorej obsahom bolo zrušenie jej vecného bremena a
to ku dňu podpisu dohody o finančnej zábezpeke, súd ho jednoznačne za preukázané listinným
dôkazom - Zmluvou o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností podpísanou dňa
24.03.2014, ako uvádzala O.. C.O. B. a to medzi spol. HERRYS s.r.o., ako sprostredkovateľom na jednej
strane a iba žalovaným, ako záujemcom, na strane druhej, s doplneným textom : Zrušenie vecného

bremena O.. C. B. a to ku dňu podpisu dohody o finančnej zábezpeke. Ako potvrdil aj samotný žalovaný
pred súdom, O.. C.Á. B. pri spisovaní zmluvy prítomná nebola, dal jej ju k nahliadnutiu, ako uvádzal,
hneď po jej podpise, dňa 24.03.2014, čím potvrdil, že pred podpisom zmluvy o jej existencii, ani obsahu
nemala vedomosť. Žalovaný ešte uviedol, že potom jej zmluvu dal, aby si ju naštudovala, či so všetkým
súhlasí. Uviedol, že O.. C. B. mu povedala, že si to "premyslí". Aké udalosti ale nasledovali po tom,

ešte toho dňa 24.03.2013, už žalovaný neuvádzal. Svedok, advokát, I.. C. O., v prípravnom konaní
vypovedal, že keď žalovanému spomenul, že darkyňa má doživotné užívacie právo k domu, tento ešte
viac znervóznel... Samotná, O.. C. B., sa písomne do Notárskej zápisnice zo dňa 20.11.2014 č. N
995/2014, Nz 46015/14, NCRIs 46854/2014 spísanej pred notárom, I.. C. G. vyjadrila tak, že žalovaný
sa viackrát pokúsil predať predmetné nehnuteľnosti a má vážne obavy, že ich predá a že ona sa ocitne

na ulici, teda nešlo o prípad predaja ojedinelý. Výpoveď žalovaného potvrdil sčasti svedok, J. S., maklér
spol. HERRYS s.r.o., ktorý v prípravnom konaní o udalostiach zo dňa 24.03.2014 vypovedal, že : "
medzitým prišiel žalovaný, ktorému predostrel ponuku, podpísali zmluvu", ale na rozdiel od žalovaného,
ktorý uvádzal, že hneď po podpise jej dal on zmluvu na preštudovanie, svedok J. S. vypovedal, : že
" následne po tom, čo odchádzal, ho zastavila O.. C. B., pýtala sa, ako sa dohodli, on jej odpovedal,

že podpísali zmluvu". Vyvstáva otázka, či žalovaný, ktorý túto zmluvu podpísal, by ju vôbec o jej
obsahu informoval, keby sa na výsledok stretnutia nepýtala samotná darkyňa, a to s ohľadom na ďalší
prekvapivý sled udalostí, kedy svedok J. S. ďalej vypovedal, že po tom, ako O.. C. B. uviedol, že "idú
dom predávať, táto začala kričať na žalovaného, či je normálny, že teraz ešte ten dom nemôžu predať,
najskôr až za tri mesiace, lebo ešte musia vyriešiť nejaké rodinné vzťahy a chcela, aby jej zmluvu

dal, aby sa ihneď ukončila ich spolupráca, musel zmluvu pred ňou roztrhať", pričom žalovaný tohto
svedka z prípravného konania nespochybňoval, poukázal aj na uznesenie KR PZ zo dňa 2.7.2014
č.k. ČVS: KRP-261/VYS-2-BA-2014Ga, ktorého súčasťou bola výpoveď J. S., RK spol. HERRYS s.r.o.,
kde tento ako svedok o. i. vypovedal: "Tiež ho požiadala (darkyňa), aby všetky inzeráty stiahol, čo aj
urobil, a tiež (žalovaný) si vypýtal potvrdenie, že nemali žiaden právny vzťah, čo k svojej výpovedi aj

doložil", pričom jeho ďalšie tvrdenie nie je v rozpore s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, túto iba
dopĺňa. Napokon, aj samotným žalovaným na výsluch navrhnutá a v spore vypočutá svedkyňa, I.. K..
C. Y., Q.., pred súdom výslovne uviedla, že darkyňa nesúhlasila s tým, aby žalovaný uzatvoril zmluvu
o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou kanceláriou HERRYS
s.r.o., dňa 24.3.2014, pretože jej obsahom bolo "zrušenie jej vecného bremena a to ku dňu podpisu

dohody o finančnej zábezpeke". Svedkyňa tiež pred súdom potvrdila, že darkyňa zvažovala, či si dom
nezoberie naspäť. Táto svedkyňa ešte pred súdom uviedla, že "akonáhle maklér navrhol, aby sa zrušilo
darkyni právo doživotného užívania, tak žalovaný aj darkyňa uviedli, že nemajú záujem o jeho služby
a že momentálne sa nič predávať nebude". O.. C. B. vo svojich písomných podaniach súdu za života
uvádzala, že ako darkyňa mala záujem bývať v predmetnej nehnuteľnosti tak, ako sa k tomu žalovaný

zaviazal. V tejto súvislosti poukázal na to, že vecné bremeno, v prípade práva doživotného bývania je
možné zrušiť iba dohodou medzi povinným a oprávneným z vecného bremena alebo môže zaniknúť
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Ak by sa žalovaný rozhodol podať na súd žalobu
o zrušenie vecného bremena, bol by povinný preukázať súdu trvalú zmenu pomerov, avšak z tohto
pohľadu by žalovaný rozhodne pred súdom neuspel, pretože darkyňa, O.. C. B. nebola tou, ktorá by

zmenila svoje spávanie, porušovala dobré mravy, napr. požívaním alkoholických nápojov, omamných,
psychotropných, či iných látok, analgetík, v dôsledku čoho by sa dostala do tranzu, či ohrozovania
okolia, bola by násilná, nezvládnuteľná, duševne chorá a pod., čo v spore nebolo ani tvrdené, nieto
ešte preukazované. Naopak, darkyňa bola osoba slušná, vysokoškolsky vzdelaná, nábožná, starostlivá,láskavá, obetavá, preto mal žalovaný jej vôľu na dožitie v nehnuteľnosti rešpektovať, a nevystavovať
ju tak stresu vo vysokom veku a zvyku na inú domácnosť a pod. bez toho, aby s ňou vopred na tom
nedohodol, teda proti jej vôli. Už len náznak toho správania zo strany žalovaného, ako obdarovaného,

ktorý chcel darkyni uprieť jej základné zákonné právo, rešpektovať možnosť voľby jej ďalšieho bývania,
ako existenčnej a zásadnej otázky, mal súd s ohľadom na osobu darkyne, ktorá sa o neho od jeho útleho
veku starala namiesto jeho zomrelej matky, za hrubé porušenie dobrých mravov. Mal tak vykonaným
dokazovaním za jednoznačne preukázané, že pre O.. C. B. to bola nová skutočnosť, že v Zmluve o
výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou kanceláriou Herrys, s.r.o.,

zo dňa 24.3.2014 bol záväzok o zrušení jej vecného bremena a to ku dňu podpisu nejakej, bližšie
nešpecifikovanej, "dohody o finančnej zábezpeke", ktorej obsah ani čas ovplyvniť nemohla, pretože iba
žalovaný bol v tom čase výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. O.. C.O. B. mala vkladom
do katastra nehnuteľností zabezpečené vecnoprávne účinky vecného bremena, ktoré spôsobujú, že
osoba oprávnená z vecného bremena sa svojho práva bývať a užívať nehnuteľnosť môže domáhať voči
komukoľvek, kto do jej práva zasahuje. Vecnoprávne účinky tohto vecného bremena taktiež spôsobujú,

že rešpektovať právo oprávneného na bývanie v nehnuteľnosti budú musieť aj prípadní ďalší jej vlastníci.
Bolo preto pochopiteľné správanie O.. C. B., keď sa dňa 24.3.2014, po oboznámení s predmetnou
sprostredkovateľskou zmluvou dozvedela, že žalovaný sa v tejto zmluve, bez dohody s ňou, zaviazal
aj k tomu, že zruší jej vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti, a to bez bližšie neurčeného
dňa podpisu Dohody o finančnej zábezpeke, nakoľko s takouto dohodou súhlasil, z čoho vyplýva, že

o otázke zrušenia jej vecného bremena, teda práva doživotného užívania nehnuteľnosti, s ktorým vo
svojom vysokom veku 78 rokov, ako vďačnosti za dar od svojho vnuka pochopiteľne počítala, sťahovať
sa nemienila a mala dôvodne za to, že by takýmto nezodpovedným správaním žalovaného skutočne
mohla prísť o "strechu nad hlavou", pretože ak by žalovaný predaj uskutočnil, napadla by to na súde
a ktovie ako by sa medzitým k nej zachovali noví vlastníci. Žalovaný v spore nepreukázal, že by mal

s darkyňou za jej života uzatvorenú dohodou o zrušení jej vecného bremena k spornej nehnuteľnosti
a neuvádzal ani nepreukazoval, že by jej vecné bremeno zaniklo rozhodnutím súdu alebo zo zákona,
pričom minimálne raz sa o predaj pokúšal, bez dohody s darkyňou o výmaze vecného bremena. Prvú
darkyňoutvrdenúprávnuskutočnosťvovýzvenavráteniedaru,žeeštezasvojhoživotasadozvedela,že
žalovaný uzatvoril Zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou

kanceláriou HERRYS s.r.o. dňa 24.3.2014, ktorej obsahom bolo zrušenie jej vecného bremena a to ku
dňu podpisu dohody o finančnej zábezpeke, mal preto za preukázanú, pričom nakoľko O.. C. B. sa pred
podpisom dohody, ktorou sa malo vecné bremeno zrušiť, vedomosť jednoznačne nemala a dozvedela
sa o nej až ex post, boli irelevantné rozporuplné výpovede žalovaného pred súdom alebo v prípravnom
konaní svedka, J. S. alebo v spore I.. K.. C. Y.O. Q.. o tom, kto darkyňu o dohode o zrušení vecného

bremena a za akých okolností informoval.

7. Pokiaľ ide o druhú právne významnú skutočnosť vo výzve na vrátenie daru zo dňa 2.4.2014,
teda tvrdenie zomr. O.. C. B. ešte za svojho života, kde poukazovala na správanie žalovaného,
ako obdarovaného voči nej, ktorý zdemoloval zariadenie, resp. jeho časť v predmetnom dome a to

podkrovie, záhradu a prízemie, o veci jej patriace, pričom takéto správanie považovala za konanie v
rozpore s dobrými mravmi, ktoré vykazovalo známky agresie, tú mal vykonaným dokazovaním taktiež
za preukázanú. Poukázal na to, že O.. C. B. konanie žalovaného popisovala tak, že žalovaný jej z
domu odcudzil šuplíky s dokladmi, týkajúce sa výstavby domu, jej osobné doklady, ktoré jej vrátil až
po zásahu polície. Súdu ako dôkazy o svojich tvrdeniach predložila Zápisnicu o trestnom oznámení

voči žalovanému a o zásahu polície v predmetnej nehnuteľnosti dňa 07.04.2014, a fotodokumentáciu o
vyloženomnábytkupreddomom.Žalovanýtopredsúdompopieral,všetkynegatívnetvrdeniaprotistrany
voči nemu považoval za nepravdivé. K predloženej fotodokumentácii najprv uviedol, že je pravdou,
že "vyložil" zo sporného domu nábytok, avšak nešlo o nábytok ani jeho, ani babkin, ale o nábytok,
ktorý patril žalobcovi, preto mu ho vyložil pred dom. Potom zase tvrdil, že predložená fotodokumentácia

je nepravdivým opisom priebehu stavu na nej zachytených, lebo napr. otvorené šuplíky obsahovali
rôzne dokumenty, nie iba babkine. Vzápätí potvrdil, že odcudzil "iba doklady od domu", babkine osobné
doklady neodcudzil. Svoje konanie zdôvodňoval tým, že babka bola žalobcom vydieraná, bola donútená
k spolupráci s JUDr. Hadrbulcom z obavy, kto sa o ňu postará v starobe. Nič sa podľa neho nezakladá na
pravde, jedná sa o komplot, resp. sprisahanie jeho otca. Jeho tvrdenia sú naproti tomu bezprostredne

pravdivé. Svoju babku neúmyselne usmrtil, bolo to konanie v afekte, ktoré ľutuje a veľmi sa za to kajá.
Darkyňou predloženými listinnými dôkazmi aj z pripojeného spisu sp. zn. 14C 115/2014 o prvej žalobe
o vrátenie daru, mal však preukázané, že v dome sa dňa 07.04.2014 uskutočnil zásah polície, ktorý mal
za dôvodný, pretože podľa popisu udalostí žalobcom z toho dňa, že keď sa O.. C.O. B. s ním vrátilidomov, pretože ju zobral plačúcu z parku, kde bola z obavy pred žalovaným, po príchode domov našli
vonku pred domom vyrabované zásuvky s osobnými dokladmi i písomnosťami týkajúcimi sa majetku,
bolo pre súd pochopiteľné a logické, že zavolali políciu, pretože nemohli vedieť, kto je páchateľom a čo

je odcudzené. Žalobca ďalej uvádzal, že potom sa tam objavil žalovaný, chcel z domu vynášať aj ďalšie
veci, ale polícia ho donútila,aby vrátil to, čo odcudzila on vrátil to, čo mal uložené v aute. Trestné konanie
bolo zastavené, nakoľko žalovaný odcudzené veci vrátil, čo ani nesporoval. Túto skutočnosť potvrdila
aj žalovaným navrhovaná svedkyňa, O.. B. C., ktorá v prípravnom konaní vypovedala, že darkyňa jej
hovorila, že žalovaný raz vyniesol nejaký nábytok na C., že jej vzal nejaké šuplíky s dokumentmi, ale

potom ich vrátil. Teda súd mal po zásahu polície za preukázané, že žalovaný dňa 07.04.2014 odcudzil,
darkyni a žalobcovi, ako jej synovi a členovi rodiny hnuteľné veci, písomnosti, pretože ich až na zákrok
polície vrátil, čím mal za vyvrátenú výpoveď žalovaného v prípravnom konaní, kde tvrdil, že babke "nikdy
nič neukradol", čím klamal. Takéto konanie žalovaného, ktorý v neprítomnosti darkyne, ktorej sám zriadil
z vďaky za dar vysokej hodnoty vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania spornej
nehnuteľnosti za účelom bývania v nej, kedy darkyni bez jej vedomia a súhlasu, pretože potvrdil, že

jej odcudzil "doklady od domu", iba "vyložil" zo sporného domu nábytok, ktorý údajne nepatril darkyni,
ani jemu, ako vlastníkovi domu, ale žalobcovi, celú vec bagatelizoval, pričom bez toho, aby žalobcu,
min. zo slušnosti, vopred vyzval a upozornil, že ak tak neučiní, budú veci na jeho náklady vypratané a
uskladnené na inom mieste, ako to ukladá zákon, pričom nemal právny dôvod vyložiť hnuteľný majetok
darkyne a členov jej rodiny von pred dom, tým ho vystaviť možnosti krádeže, či znehodnoteniu vplyvom

nepriaznivého počasia napr. dažďa, mal preukázané. Pokus o krádež, či vandalizmus žalovaného je
možné jednoznačne s určitosťou považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, pričom ust. 630 Obč.
zákonníka uvádza, že nemusí ísť len o závadné správanie k darcovi, ale aj k členom jeho rodiny, čo
žalobca, ako jeho otec, vo vzťahu k darkyni, syn, členom rodiny je. Aj s ohľadom na vraždu darkyne
považoval za irelevantný žalovaným predložený dôkaz, že uznesením OU Bratislava, č.k. OU-BA-

OVVS2-2014/050361 zo dňa 20.08.2014 bola voči nemu odložená vec o priestupku voči občianskemu
spolunažívaniu, kedy mal údajne dňa 02.05.2014 vo večerných hodinách presťahovať nevlastnej matke,
D. B. rôzne veci do rodinného domu na C. A.. Č.. XX E. J.. Považoval za pochopiteľné, že ak O.. C.
B., ako 78 - ročná osoba vo vysokom veku sa vráti večer domov a nájde veci, ktoré sú jej alebo jej
syna vyhodené pred domom, iste jej to privodí strach, zdesenie, pocity úzkosti a paniky. Pokiaľ teda

žalovaný tvrdil, že k svojej babke sa nesprával nijak inak ako s "úctou" a nie tak, že by hrubo porušoval
dobré mravy, súd toto jeho tvrdenie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nepravdivé. Žalovaný
dokonca spochybňoval darkyňou predloženú fotodokumentáciu danej udalosti, pričom vlastné dôkazy
o svojich tvrdeniach súdu nepredložil, alebo tiež nežiadal napr. o znalecké dokazovanie, ktorým by
vyvrátil, že predmetná fotodokumentácia by bola sfalšovaná a pod., pričom bol zastúpený zástupcom

z radov advokátov. Súd preto aj túto jeho námietku za dôvodnú nemal. Ďalej darkyňa vo svojej výzve
na vrátenie daru zo dňa 02.04.2014 uvádzala, že celé konanie žalovaného považovala za konanie v
rozpore s dobrými mravmi, pretože vykazovalo známky agresie. Po doručení výzvy na vrátenie daru
žalovanému darkyňa vo svojich písomných svedectvách sama konkretizovala agresivitu žalovaného,
ktorá sa stupňovala, mala obavy, pretože do domu chodí v noci, čo v prípravnom konaní potvrdil aj

žalovaný, ktorý výslovne uviedol, že si tam "občas" chodil pre svoje veci, väčšinou vtedy, keď už babka
spala (po 22.00 hodine), teda v čase nočného pokoja, ktorý je povinný dodržiavať každý, nieto ešte
milujúci vnuk, čo je zjavné a hrubé porušenie dobrých mravov podľa ust. Obč. zákonníka o vzájomnom
spolužití, naviac sa to odohrávalo po incidente a zásahu polície zo dňa 07.04.2014, kedy musela byť
darkyňa pochopiteľne o to viac vydesená. Podobne mal súd prvej inštancie za preukázané ďalšie

tvrdenie darkyne, že žalovaný jej porozbíjal stoličky, metly, sklenené poháre, fľaše, zdemoloval svoju
izbu, rozbíja jejveci v dome,pretože tak v prípravnom konaní vypovedala aj bývalá priateľka žalovaného,
W. D., ktorá uviedla, že "žalovaný sa vedel tak "vytočiť", že porozbíjal nejaké veci, raz sa takto zachoval
aj u babky". Ďalej mal za preukázané aj tvrdenie darkyne, že žalovaný mával záchvaty zúrivosti, ako o
tom v prípravnom konaní vypovedala W. D., u ktorej žalovaný býval od r. 2011 do r. 2014, že žalovaný

začal trpieť značnými prejavmi agresivity po r. 2013, "mával strašné výkyvy nálad, najprv bol strašne
nahnevaný, potom začal veľmi plakať. Vedel sa tak vytočiť, že porozbíjal nejaké veci". Svedkyňa, C..
K. K. vo výpovedi z prípravného konania uviedla, že od W. D. sa dozvedela, že obžalovaný začal
byť impulzívny, s nečakanými agresívnymi prejavmi, správanie gradovalo, snažili sa mu pomôcť aj
cez psychologické intervencie, čo ale žalovaný odmietal. Svedkyňa E. pred súdom potvrdila, že jej

O.. C. B. rozprávala rôzne zážitky, ako napr. že ju žalovaný napáda, kričí na ňu, doslovne uviedla, že
má "psychopatické správanie", nevedela, ako sa má k tomu postaviť. Viackrát telefonovala, stále sa
domáhala rýchleho konania a mala obavy o seba, lebo žalovaný sa chová nepríčetne, vyhadzuje z domu
veci, kričí na ňu, povedala, že berie drogy, že je neovládateľný. Ako rozpor s dobrými mravmi uvádzala,že žalovaný sa k nej nesprával tak, ako jej sľúbil, správal sa neúctivo a bezočivo. Svedkyňa O.. B. C.
vo svojej výpovedi z prípravného konania potvrdila, že darkyňa jej hovorila, že obžalovaný necháva v
dome svietiť, necháva neporiadok a v noci nie je doma, spomínala jej nejaké obavy z obžalovaného.

Po oboznámení sa aj s týmito svedeckými výpoveďami z prípravného konania má súd preukázateľne
za zo, že žalovaný trpel nečakanými agresívnymi prejavmi, a preto mal súd za pravdivé jej tvrdenie,
že ju počas nich urážal, bol k nej drzý a pod., a nebolo potrebné, aby darkyňa výslovne uvádzala jeho
vulgarizmy a urážky, pretože z logiky veci vyplýva, že ak mal záchvat zúrivosti, asi sa k nej nesprával
s úctou a slušne, ale tým jednoznačne opäť hrubo porušoval dobré mravy. Výsledkom toho bolo to,

čoho sa darkyňa najviac obávala, čo avizovala vo svojich čestných prehláseniach, písomných podaniach
po podaní žaloby, že agresivita žalovaného graduje, pretože túto, v poradí druhú žalobu o vrátenie
daru nevzala späť. Ako v poslednom podaní zo dňa 20.04.2015, šesť dní pred smrťou uvádzala, že
posledné tri dni sa musí zamykať, lebo má obavu, že v noci vnuk príde a môže jej ublížiť, že má
obavy o svoj život... . čo sa aj dňa 26.04.2015 udialo, kedy ju žalovaný zavraždil. Písomné podanie
zo dňa 20.11.2014 v prehlásení v notárskej zápisnici zo dňa 20.11.2014, v podaní zo dňa 16.01.2015

a v zázname zo dňa 20.04.2015 vyjadrenia O.. C. B., vyhodnotil tak, že ho nevykonala pod nátlakom
žalobcu, čo mal preukázané nestrannými svedeckými výpoveďami svedkov pred súdom, advokátky C..
C. a p. E., ktoré darkyňu osobne nepoznali, a ktoré potvrdili, že porád u advokáta JUDr. Hadrbulca sa O..
C. B. zúčastňovala sama, udalosti popisovala sama, sama sa domáhala porád u advokáta, pretože ani
žalovaný, ani právny zástupca žalovaného ich výpovede v ich prítomnosti pred súdom nespochybnili,

ani nepreukázali opak, teda, že by príp. klamali, alebo by boli vo veci zaujaté a pod. Upozornil v tejto
súvislosti predovšetkým na to, že O.. C. B. svoje vyjadrenie k veci spísala aj u úradnej osoby, a to u
notára, po poučení o význame takejto výpovede, pričom žalovaný ani právny zástupca ani tento dôkaz
nevyvrátili relevantnými dôkazmi, pričom žalovaný iba tvrdil, "že babka bola žalobcom vydieraná, bola
donútená k spolupráci s JUDr. Hadrbulcom z obavy, kto sa o ňu postará v starobe, jedná sa o komplot,

resp.sprisahaniejehootca.Jehotvrdeniasúnaprotitomubezprostrednepravdivé.",pričomtakéhosvoje
tvrdenie pred súdom žiadnymi listinnými dôkazmi, či svedkami, nepreukázal, čo bolo pre posúdenie veci
nepostačujúce. Teda konanie zomrelej vo výzve na vrátenie daru až do jej smrti mal súd za slobodný
a jasný prejav jej vôle na vrátenie daru. Tiež, pokiaľ by darkyňa došla do kancelárie JUDr. Hadrbulca,
ako osoba vo vysokom veku, ako 78-ročná v doprovode žalobcu, inú najbližšiu rodinu nemala, ešte by

to automaticky neznamenalo, že išlo o "nátlak" žalobcu na jej osobu, ako sa to bez dôkazov snažil súdu
podsúvať žalovaný, čo mal súd bez výpovednej hodnoty. Naviac to, že sa darkyňa rozhodla odkázať
všetok svoj majetok žalobcovi, a nie žalovanému, uviedla vo svojom závete zo dňa 20.04.2015, čo bolo 6
dní pred svojou smrťou, pričom závet spísala za prítomnosti dvoch svedkov, ktorí by mohli potvrdiť, či tak
učinila dobrovoľne a bez nátlaku, avšak v spore nebol opak ani tvrdený. Vykonaným dokazovaním mal

súd za to, že žalovaný bez akýchkoľvek dôkazov vinu za vznik tohto súdneho sporu nedôvodne zvaľuje
na žalobcu, ako svojho otca, pretože v konaní nebol preukázaný opak. Poukázal tiež na to, že v trestnom
konaní v ktorom súd rozhodoval iba o vine a treste žalovaného za spáchaný zločin, nakoľko žalovaný
sa k skutku priznal, poukázal na svoje zdravotné dôvody, využil svoje právo, odmietol vypovedať, bolo
dokazovanie vykonané iba čítaním zápisníc o jeho výpovedi a výpovediach svedkov z prípravného

konania. Preto takýmto procesným postupom nedošlo v trestnom konaní k vykonaniu dokazovania tak,
aby by bol obžalovaný konfrontovaný so svedkami a svedkovia navzájom. Vyjadril prekvapenie, že
žalovaný až do skončenia sporu stále zotrvával na názore a tvrdil, že jemu nikto v spore nepreukázal
porušovanie dobrých, či hrubých mravov voči darkyni, hoci z rozsudku Okresného súdu Bratislava I., sp.
zn. 3Tk 1/2016, vyplýva, že je vinný, že iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na chránenej osobe,

na blízkej osobe a osobe vyššieho veku, čím spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy, a teda nie je
možné, aby niekto v súlade s "dobrými mravmi", ktorými žalovaný stále argumentuje, že tieto v žiadnom
prípade neporušil, keď holými rukami siahol na darkyňu, ako na svoju "milovanú" babičku, aj napriek
akejkoľvek údajnej hádke, či nevhodnom vyjadrení darkyne o jeho zomrelej mame, čo ho nahnevalo,
ho v žiadnom prípade neospravedlňuje, ani nezbavuje zodpovednosti za spáchaný skutok, pričom ide

iba o jeho tvrdenie, lebo hádka nemala žiadneho iného svedka. Bolo pre posúdenie veci bez významu,
že tak učinil v "afekte", ako toto konštatuje aj súd v trestnom konaní. Osobu žalovaného považoval za
nedôveryhodnú, pričom mal vážnu pochybnosť aj o jeho úprimnej ľútosti nad týmto skutkom, za ktorý
ako uvádza, sa veľmi kajá, čo má súd za zvláštne, nevysvetliteľné a logickému mysleniu odporujúce
konanie.Pretoakékoľvekďalšiedokazovanievoveci,aniakákoľvekprávnaargumentáciajehoprávneho

zástupcu nemôže zvrátiť daný stav. Z týchto aspektov treba správanie sa žalovaného k starej matke
s ohľadom na všetky okolnosti prípadu považovať nielenže za neadekvátne, ale za vysoko amorálne,
za použitia toho najvyššieho stupňa agresivity. Napokon poukázal na to, že napriek tomu, že jeden z
hlavných dôvodov pre zrušenie prvostupňového rozsudku bolo vykonanie doplňujúceho dokazovaniavýsluchom žalovaným navrhovaných svedkov, na ktorý výsluchu trval, napokon po zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu od výsluchu svedkyne B. C., "upustil" s odôvodnením, že "ide o staršiu dámu, pre
svedkyňu je to "nepríjemné", žiada čítať zápisnicu z prípravného konania trestného činu vraždy. S jej

výpoveďou v trestnom konaní sa súd oboznámil a k tejto prihliadol iba v časti, ktorá sa týkala merita veci,
ako z nej vyššie citoval. S ohľadom na úmrtie svedkyne C.. W. P. právny zástupca žalovaného navrhol
oboznámenie sa s jej výpoveďou v prípravnom konaní, pričom po oboznámení sa s ňou súd konštatoval,
že pre bola pre neho nemalým prekvapením, nakoľko táto mala byť podľa slov právneho zástupcu
žalovaného s nebohou veľmi blízka priateľka, ktorá sa jej zdôverovala "so všetkým", rodinu poznala 54

rokov, pričom ani raz neuviedla, že by mala vedomosť napr. o predajoch nehnuteľnosti, či spornej zmluve
o sprostredkovaní s realitnou kanceláriou, alebo o agresivite žalovaného, o zásahu polície v dome
alebo o iných konkrétnych udalostiach z rozhodného obdobia od výzvy na vrátenie daru do vraždy. Jej
vyjadrenia boli všeobecné, že od ...poškodenej vie, že s otcom obžalovaného mala veľký výstup, neželal
si, aby bola v kontakte s obžalovaným, asi 2-3 týždne pred tragickou udalosťou jej povedala, že ten dom
predsa len nechá obžalovanému, lebo že sa nebude mať kto o ňu postarať, že otec obžalovaného za

ňou často chodí a chce od nej, aby všeličo popodpisovala, ona podpísala všetko, čo chcel, aby mala od
všetkého svätý pokoj, nikdy jej nespomínala, že by sa k nej obžalovaný správal násilne, či už verbálne
alebo fyzicky, že by obžalovaný rozbíjal nejaké veci a ani to, že by z neho mala strach". Preto súd
nemal jej výpoveď za spoľahlivú, pre všeobecný popis udalostí. Právny zástupca žalovaného napokon
zotrval na výsluchu jedinej svedkyne, I.. K.. C. Y., Q.., výsluch ktorej súd vykonal. K osobe tejto svedkyne

prvoinštančný súd uviedol, že jej dôveryhodnosť a nezaujatosť v spore vyvrátila protistrana, nakoľko
táto svedkyňa pred súdom potvrdila, že je dlhšiu dobu v kontakte s právnym zástupcom žalovaného v
súvislosti s prejednávanou vecou, pričom nebolo sporné, že nemala dobré vzťahy s rodinou žalobcu,
ako druhou stranou sporu, na čo súd prihliadol, pretože ako bývalá advokátka sa nesprávala za daných
závažných okolností profesionálne, čo u súdu vzbudilo dôvodné podozrenie z možnosti ovplyvňovania

jej výpovede v prospech žalovaného a tak k jej výpovedi aj pristupoval. Iné návrhy na dokazovanie
výsluchom svedkov nemal, čo mal súd s ohľadom na výsledok trestného konania, za pochopiteľné,
pričom súd mal za to, že žiadne iné dôkazy nemohli výsledok v spore zvrátiť. Zamietol tiež návrhy
právneho zástupcu žalobcu na výsluch ďalších svedkov D.O. B., K. G., ako rodinných príslušníkov
žalobcu a J. S., ktorých výsluch pre nadbytočnosť a nehospodárnosť zamietol, nakoľko žalobca v spore

úspešný aj bez toho bol. Tiež zamietol návrh na výsluch B. C., na výsluchu ktorej právny zástupca
žalovaného netrval.

8. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, keď mal preukázané všetky dôvody na vrátenie
daru, vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a v celom rozsahu jej preto vyhovel, tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti rozsudku. Ďalšie argumenty žalovaného pritom považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne).

9. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a trovy konania
priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške bude
súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadnutý
rozsudok žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) C.s.p. V prvom rade namietol, že súd odňal stranám sporu a
ich právnym zástupcom na pojednávaní dňa 7.10.2022 právo záverečnej reči (čo vyplýva predovšetkým
zo zvukového záznamu z pojednávania) a to i napriek vzneseným námietkam. Žalovanému bolo teda

upreté jeho zákonné právo vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, pričom naviac na pojednávaní
7.10.2022 nebolo ani vyhlásené uznesenie podľa § 182 druhá veta C.s.p., čo vyplýva aj zo zvukového
záznamu z pojednávania 7.10.2022. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení,
č.k. 8Co/262/2017-269 zo dňa 28.9.2018, uviedol, že súd prvej inštancie v následnom konaní posúdidôvodnosť žaloby výlučne z dôvodov uvedených vo výzve na vrátenie daru. Podľa názoru žalovaného
sa však súd prvej inštancie týmto dôsledne neriadil. Ako vyplýva z ústneho odôvodnenia rozsudku po
jeho vyhlásení (viď zvukový záznam z pojednávania 7.10.2022) súd, pokiaľ ide o meritum veci, žalobu

zamietol výlučne z dôvodu vraždy, ktorej sa dopustil na darkyni žalovaný, v čase po tom, čo sa darkyňa
domáhala prostredníctvom výzvy zo dňa 2.4.2014 vrátanie daru. K vražde došlo 24.6.2015. Vražda
(bez ohľadu na jej odsúdenia hodnosť) však nemôže byť dôvodom pre ktorý súd žalobe vyhovel. V
zmysle zrušovacieho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2018 mal súd prvej inštancie
v konaní po zrušení rozsudku posúdiť dôvodnosť žaloby vychádzajúc iba z dôvodov uvedených vo

výzve na vrátenie daru zo dňa 2.4.2014. Prvým dôvodom je uzatvorenie zmluvy o výhradnom predaji
domu na O. A. E. J., zo dňa 24.3.2014, vrátane záväzku zrušenia vecného bremena zriadeného v
prospech zosnulej O.. B. a to ku dňu podpisu dohody o zábezpeke. Druhým dôvodom je, v skratke,
údajné konanie žalovaného popísané bez uvedenia času, kedy k nemu malo dôjsť nasledovne, citujem:
"... Taktiež moja klientka uviedla, že ste zdemolovali zariadenie, resp. jeho časť v predmetnom dome
a to podkrovie, záhradu a prízemie pričom ide o veci patriace mojej klientke. ..." V prvom rade uviedol,

že sa plne pridŕža vyjadrenia jeho právneho zástupcu k žalobe zo dňa 15.9.2016, z ktorého vyplýva
nedôvodnosť žaloby. Nad rámec tohto podania, pokiaľ ide o prvý uplatnený dôvod vrátenia daru -
uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní predaja, z vykonaného dokazovania možno mať jednoznačne
za preukázané, že samotná zosnulá O.. B. o predaji uvažovala. Pokiaľ by sa aj tento názor vyvíjal,
resp. menil prípadne nebol definitívny, nemožno vzhľadom na túto skutočnosť (to jest, že o predaji

zosnulá O.. B. uvažovala) uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy považovať za právne kvalifikovaný
dôvod vrátenia daru. Skutočnosť, že zosnulá O.. B. uvažovala sama o predaji domu vyplýva najmä z
výpovedeJ.S.vtrestomkonanípretrestnýčinpodvodu,ktoréhosamaldopustiťprávepokusompredaja
domu v realitnej kancelárii HERRYS, z výpovede samotnej zosnulej O.. B. ako aj K.. I.. Y. v trestnom
konaní pre trestný čin podvodu (tieto výpovede sú sumarizovaná v uznesení KR PZ Bratislava zo dňa

2.7.2014 čítaného na pojednávaní dňa 11.6.2021), ako aj z výpovede O.. C. v prípravnom konaní zo
dňa 24.9.2015 vedenom pre obzvlášť závažný zločin vraždy zo dňa 24.9.2015, výpovede svedkyne p.
Y. z pojednávania v tomto konaní zo dňa 1.6.2022 Naviac treba uviesť, že zmluva o sprostredkovaní
bola, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, fyzicky zničená krátko po jej uzatvorení. Ku dňu spísania
výzvy na vrátenie daru tento prípadný dôvod už ani neexistoval. Pokiaľ ide o druhý dôvod vrátenia daru

uvedený vo výzve z vykonaného dokazovania, má za preukázané, že z fotografií, ktoré sú prílohou
žaloby nevyplýva konanie uvedené vo výzve na vrátenie daru zo dňa 2.4.2014. Na fotkách je totiž
vynesený nábytok (k čomu sa vyjadril na pojednávaní 7.10.2015, že sa nejedná o nábytok zosnulej O..
B., ale majetok žalobcu), ďalej tam je rozbité sklo zhruba v rozsahu jednej vázy alebo fľaše. Vynesenie
nábytku (naviac nepatriaceho zosnulej O.. B., keď podľa výzvy na vrátenie daru sa malo jednať o

poškodzovanie nábytku zosnulej O.. B.) nedokáže stotožniť s uvedeným dôvodom výzvy na vrátenie
daru. Jeho údajné konanie uvedené vo výzve je teda iné a ani sa nejedná o majetok zosnulej O.. B..
Skutočnosť, že sa nejednalo o majetok zosnulej O.. B., vyplýva i z čítanej výpovede svedkyne P. z
prípravného konania. Pokiaľ išlo o rozbitú sklenenú nádobu, je názoru, že jedna rozbitá sklenená nádoba
(ak by ju aj rozbil) nepredstavuje kvalifikovaný dôvod na vrátenie daru. Ostatné fotky nedokumentujú

žiadny škodlivý následok na dome, resp. jeho zariadení. Naviac, a to je podstatné, absentuje tu časová
súvislosť. Výzva na vrátenie daru je datovaná k 2.4.2014. K výzve je pripojená doručenka žalovaným
o prevzatí 7.4.2014. Žalobca v žalobe ako aj vo svojej výpovedi z pojednávania z 7.10.2015 uvádza
vyrabovanie šuplíkov (odcudzenie dokladov). K tomu došlo 7.4.2014. To jest až po spísaní výzvy na
vrátenie daru. Prípadné vyrabovanie šuplíkov s dokladmi teda nemôže byť dôvodom na vrátenie daru

uplatneným výzvou z 2.4.2014. Z výpovede žalobcu z pojednávania zo dňa 7.10.2015 ďalej vyplýva,
že k vyhádzaniu nábytku z domu a k údajným demoláciám zo strany žalovaného malo dôjsť až po
7.4.2014. To jest vyhádzanie nábytku v zmysle fotodokumentácie priloženej k žalobe rovnako nemôže
už len z hľadisko časového predstavovať dôvod na vrátenie daru z výzvy zo dňa 2.4.2014. Z obsahu
spisu teda nevyplýva, žiadne konanie žalovaného, ktoré by mohlo byť subsumovaný pod druhý dôvod z

výzvy na vrátenie daru. Pokiaľ ide o rôzne listiny vyhotovované zosnulou O.. B., tieto podľa žalovaného
nemajú v tomto smere žiadnu vecnú výpovednú hodnotu. Naviac poukázal na skutočnosť, ktorú som
predniesol na pojednávaní dňa 7.10.2016 a uviedol aj vo vyjadrení k žalobe z 15.9.2016, aj trestný
súd považoval predmetné vyhlásenia poškodenej (zosnulej O.. B.) za listiny bez výpovednej hodnoty
o jeho skutočnom správaní k zosnulej O.. B.. Rovnako uvádza, že boli vyhotovené skorej s cieľom

podložiť návrh na konanie vo veci vrátenia daru. Opakovane namietol, že z právneho úkonu - výzvy
na vrátenie daru zo dňa 2.4.2014 vyplýva, že sa jedná o úkon zosnulej O.. B., ktorý neuskutočnila
osobne, ale v zastúpení. Z obsahu spisu nevyplýva, že by zástupca bol na takýto úkon zosnulou O.. B.
splnomocnený. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie o nedôveryhodnosti svedkyne K.. I.. Y.,tak právny zástupca žalobcu nič nevyvrátil. Jeho právny zástupca sa s menovanou stretol iba v bufete
súdu. Ak by ovplyvňoval svedkyňu, tak sa s ňou nestretne na mieste dostupnom verejnosti. Naviac ak
má súd podozrenie z ovplyvňovania svedkyne, prečo nepodal trestné oznámenie!? Rovnako tak mohol

učiniť právny zástupca žalobcu. Súd prvej inštancie je zjavne predpojatý vraždou, ktorá je bezpochyby
zavrhnutia hodným skutkom, ale na predmet tohto konania nemá žiadny vplyv - ako už vyplýva zo
zrušovacieho uznesenia súdu druhej inštancie. Súd prvej inštancie však rovnako naznačuje alibizmus
právneho zástupcu žalovaného v upustení od výsluchu svedkov. Uvedené je absolútne nedôvodné.
Svedkyňa, pani P. zomrela počas konania, pričom k odročovaniu pojednávaní nedochádzalo z dôvodov

na jeho strane. Od výsluchu svedkyne p. C. upustil, nakoľko sa k svedkyni p. Y.O. správal žalobca
(pred pojednávaním aj po ňom aj počas) neprístojne. Napríklad sa jej spýtal na pojednávaní "prečo ste
obhajovala vraha?!" Súd túto otázku pripustil. Keď už nie z pohľadu procesného postavenia a žiadanej
mieresprávaniasavočisvedkovivrozsahuaspôsobomvyžadovanýmsúdomnavážnosťpojednávania,
nemožno sa s takýmto postupom a správaním absolútne stotožniť min. z pohľadu základných noriem
etiky a úcte voči dámam v dôchodkovom veku. S poukazom na uvedené žiadal žalovaný odvolaniu

vyhovieť.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že s námietkami žalovaného v odvolaní nie je možné sa stotožniť, a to najmä vzhľadom na právny
a skutkový stav v predmetnom konaní, ako aj vzhľadom na procesné úkony vykonané konajúcim

súdom pred vynesením rozsudku. Poukázal na to, že po zrušení pôvodného rozsudku vykonal súd
prvej inštancie doplňujúce dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámil sa so všetkými listinami
a dôkazmi, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 3Tk/1/2016 a ostatným
obsahom spisu. V prvom rade sa konajúci súd v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
zaoberal dôvodnosťou výzvy pôvodnej žalobkyne na vrátenie daru zo dňa 02.04.2014. Predmetnú výzvu

skúmal z uhla dvoch právne významných skutočností a aj s ohľadom na nové zistenia po vykonanom
doplňujúcom dokazovaní. Konajúci súd skúmal dve právne významné skutočnosti, a to skutočnosť,
či sa darkyňa ešte za života dozvedela, že žalovaný uzatvoril zmluvu o výhradnom sprostredkovaní
predaja daru a správanie žalovaného ako obdarovaného voči darkyni. Žalovaný sa snažil nie len svoju
obhajobu v trestnej veci, ale aj obranu v tomto konaní postaviť na hypotéze, že poručiteľka chcela

dar predať a z tohto dôvodu bolo takéto jeho konanie legitímne. Z viacerých listín, ktoré boli v tomto
konaní predložené však bez pochýb vyplýva, že vzťahy medzi poručiteľkou a žalovaným boli po darovaní
značne vypäté a problémové (napr. notárska zápisnica zo dňa 20.11.2014). Uvedené preukazuje
aj list žalovaného zo dňa 16.04.2014, v ktorom on sám potvrdzuje takéto konanie. Skutočnosť, že
žalovaný tlačil a vnucoval darkyni predaj nehnuteľnosti a s tým spojený súhlas na zrušenie vecného

bremena, jednoznačne preukazuje výpoveď realitného makléra J. S., na ktorú taktiež poukazuje aj
žalovaný v trestnej veci. Treba však dať do pozornosti, že v tejto veci na predmetnú výpoveď žalovaný
poukazoval len na určité vyňaté časti výpovede, čo preukazuje účelovosť žalovaného v predkladaní
dôkazov v danej veci. J. S. ďalej vo svojej výpovedi uviedol aj nasledovné: ..."následne potom ako
som odchádzal ma zastavila p. B. (pozn. poručiteľka), ktorá sedela pred domom a pýtala sa ma, že

ako sme sa dohodli s G. (pozn. žalovaným), ja som jej povedal, že sme sa dobre dohodli že sme
podpísali zmluvu a že teda ideme predávať dom. Ona na to vbehla do domu a kričala na G. B. (pozn.
žalovaného), že či je normálny, že vie, že teraz sa ten dom ešte nemôže predávať... chcela, aby jej
tú zmluvu dal a aby sa hneď ukončila naša spolupráca... Neviem či to bolo v ten istý deň alebo na
druhý deň som tam prišiel pre jeden exemplár zmluvy, p. B. mi ju nechcela dať, lebo si myslela, že

tá zmluva sa bude uplatňovať, potom mi ju dala, ale musel som ju pred ňou roztrhať, myslím, že
obidva exempláre a tam ju aj nechať." Z výpovede je s určitosťou zrejmé, že poručiteľka s predajom
domu vyjadrila nesúhlas a keď mala možnosť sa so zmluvou oboznámiť, nechala ju zničiť. Tvrdenie
darkyne, že sa o zmluve o výhradnom sprostredkovaní predaja daru (spolu so záväzkom o zrušení
jej vecného bremena) dozvedela ešte za života, mal súd jednoznačne preukázané listinným dôkazom,

samotnou zmluvou, uzavretou medzi spoločnosťou HERRYS s.r.o. a žalovaným, ktorý pred súdom sám
uviedol, že darkyňa pri podpise zmluvy prítomná nebola, čím potvrdil, že o jej obsahu ani samotnej
existencií nemala vedomosť a nemohla jej obsah ani čas ovplyvniť, nakoľko bol výlučným vlastníkom
daru žalovaný. Taktiež treba poukázať na fakt, že v spore doposiaľ nebolo preukázané, že by mal
žalovaný s darkyňou uzatvorenú dohodu o zrušení jej vecného bremena. Správanie žalovaného voči

darkyni darkyňa považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný mal od počiatku v úmysle
nehnuteľnosť predať bez vedomia poručiteľky a akonáhle sa o jeho zámeroch dozvedela a vyjadrila
nesúhlasné stanovisko, začal sa k nej správať agresívne. Toto agresívne počínanie žalovaného zreteľne
potvrdzuje aj fotodokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Nakoniec, aj bývalá priateľka žalovaného,W. D., ktorá so žalovaným zdieľala spoločnú domácnosť v rokoch 2011 - 2014, v prípravnom konaní
uviedla, že: "žalovaný sa vedel tak "vytočiť", že porozbíjal nejaké veci, raz sa takto zachoval aj u babky"
a ďalej vypovedala, že: "mával strašné výkyvy nálad, najprv bol strašne nahnevaný, potom začal veľmi

plakať. Vedel sa tak vytočiť, že porozbíjal nejaké veci". V nadväznosti na to nespochybniteľne považuje
žalobca agresívne konanie žalovaného, ktoré k poručiteľke pretrvávalo už pred vyhotovením predmetnej
výzvy, stupňovalo sa a ktorým vyvolával stres, frustráciu a psychické útrapy jemu blízkej osobe, za
konanie hrubo porušujúce dobré mravy. Poukázal na to, že darovanie je bezodplatný a jednostranne
neodvolateľný právny úkon obsahuje v sebe i silný morálny záväzok pre obdarovaného byť vďačný za

poskytnutý dar. Žalovaný vo svojom odvolaní odkazuje na výpovede svedkyne I.. K.. C. Y., Q.. Žalobca
v tejto veci spochybňuje jej dôveryhodnosť, a to najmä, nie však výlučne, s akcentom na jej výpoveď
na pojednávaní zo dňa 01.06.2022, keď na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy naposledy
okrem dneška komunikovala s právnym zástupcom žalovaného, odpovedala: "pri minulom pojednávaní,
pred dvomi rokmi." A na doplňujúcu otázku súdu, či to bolo v tomto alebo inom spore, uviedla, že: "v
tomto spore". Zo zápisníc z predchádzajúcich pojednávaní v tejto veci však jednoznačne vyplýva, že

svedkyňavypočutánebola,čímpreukázala,ženevypovedalapravdivoaniejepretomožnéjupovažovať
za dôveryhodného svedka ani vo vzťahu k ostatným odpovediam na otázky, ktoré jej boli kladené v
rámci tohto výsluchu. Z dokazovania vykonaného v predmetnom konaní, založeného predovšetkým na
listinných dôkazoch, ktoré vyhotovila sama poručiteľka, čo nakoniec potvrdili aj svedecké výpovede a
ktorými konajúci súd odôvodnil svoje rozhodnutie, bez akýchkoľvek pochýb vyplynulo, že sa žalovaný

voči poručiteľke správal spôsobom, ktorým hrubo porušoval dobré mravy, pričom k takémuto konaniu
žalovaného došlo už pred učinením prvej výzvy darkyne na vrátenie daru (pričom boli učinené aj
ďalšie výzvy v zmysle podaných žalôb). V nadväznosti na listinné dôkazy vyhotovené darkyňou v
konaní nebolo nijak preukázané, že by bol na darkyňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak alebo že by konala
pod nátlakom fyzického donútenia (vis absoluta) alebo psychického násilia (vis compulsiva). Uvedené

potvrdila na pojednávaní dňa 07.10.2022 aj svedkyňa S. E., spolupracovníčka advokátskej kancelárie
JUDr. Hadrbulca, ktorá na otázku, ako vnímala pri spisovaní záznamov konanie zomrelej, či konala
slobodne alebo pod nátlakom, odpovedala, že: "bola to absolútne jej iniciatíva. Ona sama volala,
domáhala sa stretnutia. Napr. aj vtedy, keď boli v advokátskej kancelárii viacerí ľudia a JUDr. Hadrbulec
bol zaneprázdnený, povedala, že príde aj tak, a čakala." Svedkyňa C.. S. C., ktorá bola advokátskou

koncipientkou JUDr. Hadrbulca a neskôr s ním zdieľala spoločné priestory, sa na pojednávaní k
predmetnej veci vyjadrila nasledovne: "nemala som pocit, že by konala pod niekoho nátlakom, prišla
sama." Žalobca má v nadväznosti na uvedené jasne za preukázané, že listiny, ktoré žalovaný namieta
ako nevyhotovené samotnou poručiteľkou, boli jednoznačne spísané ňou a z jej vlastnej iniciatívy a bez
nátlaku akejkoľvek inej osoby. Z procesného postupu konajúceho súdu a aj z odôvodnenia rozsudku

je podľa žalobcu zrejmé, že súd pri rozhodovaní správne zohľadnil (popri iných) tieto dôkazy, z ktorých
jednoznačne vyplynul záver, že boli splnené všetky predpoklady obsiahnuté v § 630 Občianskeho
zákonníka na vrátenie daru. Tvrdenie, že z fotografií, ktoré sú prílohou žaloby, nevyplýva konanie
uvedené vo výzve na vrátenie daru a že vynesený nábytok bol vo vlastníctve žalobcu, považuje za
nepravdivé. Žalovaný neustále spochybňuje predloženú fotodokumentáciu, na dôvodnosť žalovaným

tvrdených skutočností avšak nestačí spochybňovanie fotodokumentácie predloženej darkyňou, ale je
poukazujúc na prejednaciu zásadu a z nej vyplývajúcu povinnosť uniesť dôkazné bremeno, nevyhnutné
predložiť a podložiť svoje tvrdenia vlastnými dôkazmi, prípadne žiadať o znalecké dokazovanie. Z
uvedeného má za to, že námietka uvedená žalovaným v odvolaní je absurdná a nie je dôvodná.
Poukázal v tejto súvislosti aj na fakt, že žalovaný k predloženej dokumentácií uvádzal každý krát iné

tvrdenie. Najprv priznal, že zo sporného domu "vyložil" nábytok, následne uviedol, že "predložená
fotodokumentácia je nepravdivým opisom priebehu stavu na nej zachytených" a následne potvrdil, že
odcudzil "iba doklady od domu", pričom sa v samotnom prípravnom konaní vyjadril, že poručiteľke nikdy
nič neukradol. Jeho tvrdenia sú sporné a žalobca ich považuje za rozporuplné so skutočnosťou, čo
dokazuje aj zásah polície, kedy žalovaný až po zakročení policajných zložiek odcudzené veci vrátil.

Poukázal na to, že z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný v zásade neuvádza žiadne
nové skutočnosti ani nové právne argumenty, v podstate iba opakuje a zdôrazňuje skutočnosti, o ktorých
sa domnieva, že sú dôvodom na to, aby súd listiny z trestného konania, resp. ním uvádzané čiastkové
výpovedeajednotlivévetyzodôvodneniatrestnéhorozsudku(výpovedeajvetyzodôvodneniavytrhnuté
z kontextu) použil ako dôkazy v civilnom konaní o vrátenie daru. K argumentácií žalovaného týkajúcej

sa konštatovania alibizmu v súvislosti s upustením od výsluchu svedkov ako nedôvodné žalobca
uvádza, že je toto tvrdenie oprávnené, nakoľko práve vykonanie doplňujúceho dokazovania výsluchom
žalovaným navrhnutých svedkov, bolo jedným z hlavných dôvodov pre zrušenie rozsudku konajúceho
súdu. Aj napriek nezmenenému stanovisku žalovaného k potrebe vykonania výsluchu svedkov, napokonžalovaný od výsluchu svedka B. C. upustil. Za dôležitú považuje rovnako aj skutočnosť, že na výsluchu
navrhnutých svedkov žalovaným súd zotrval a výsluch uskutočnil a zamietol návrhy právneho zástupcu
žalobcu na vykonanie výsluchov ďalších svedkov. V nadväznosti na námietku žalovaného, že listiny,

vyhotovené darkyňou, v predmetnom konaní nemajú žiadnu vecnú výpovednú hodnotu, uviedol, že
predmetom trestného konania bolo rozhodovanie o vine alebo nevine žalovaného a o výške jeho
trestu a nie skúmanie naplnenia zákonných podmienok na vrátenie daru, z čoho je zrejmé, že ani
vykonané dokazovanie nebolo smerované k objasneniu nároku uplatňovaného v tomto konaní. V tejto
súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na námietku žalovaného, odvolávajúc sa na svedkov v

prípravnom konaní, ktorí neboli vypočutí v civilnom konaní. Žalobca považuje námietku žalovaného
za absolútne neopodstatnenú. Je neprípustné, aby došlo k tendenčnému zanášaniu konania, ktorého
predmetom je vrátenie daru, dôkazmi vykonávanými v trestnom konaní. Ide o dva úplne odlišné druhy
konaní, ktoré upravujú rozdielne právne predpisy - v civilnom sporovom konaní sa posudzuje vzťah
súkromnoprávny, založený podľa noriem hmotného práva in concreto Občianskeho zákonníka, medzi
žalobcom a žalovaným, kým v trestnom konaní ide o trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného.

Dokazovanie v civilnom konaní sa spravuje zásadou voľného hodnotenia dôkazov súdom a civilný súd
je viazaný výlučne iba výrokom trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal a
nie odôvodnením trestného rozsudku a výpoveďami svedkov v trestnom konaní. Z uvedeného vyplýva,
že existencia trestného rozsudku teda neodôvodňuje taký postup civilného súdu ako to žiadal žalovaný,
ktorý poukazoval na svedecké výpovede ešte z prípravného konania v trestnom konaní. Vyššie citované

závery sú mnohokrát potvrdené Najvyšším súdom SR (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.
januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 247/2010). Konštatoval, že z vykonaného doplňujúceho dokazovania bez
pochýb vyplynulo, že sa žalovaný voči poručiteľke správal v rozpore s etickými princípmi a amorálne,
teda spôsobom, ktorým hrubo porušoval dobré mravy, pričom k takémuto jeho konaniu došlo už
pred učinením prvej výzvy darkyne na vrátenie daru. V predmetnom konaní boli preto podľa žalobcu

splnenévšetkyhmotnoprávnepodmienkyanaplnenévšetkypredpokladyobsiahnutévustanovení§630
Občianskeho zákonníka a ustálené rozhodovacou praxou na to, aby bolo žalobe vyhovené. Predmetná
výzva na vrátenie daru spĺňala všetky atribúty platnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 34 a
nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, a na jej základe došlo k zániku právneho vzťahu z darovacej
zmluvy zo dňa 14.10.2013 medzi darkyňou a žalovaným s účinkami ex nunc.

12. Žalovaný replike na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že
pokiaľžalobcavosvojomvyjadreníakcentujenatúskutočnosť,žežalovanývnášatotohtokonaniaprvky
z trestného konania 3Tk/1/2016 (dôkazné prostriedky) a že sa jedná o neprípustnú skutočnosť, keďže
predmetcivilnéhoatrestnéhokonaniajeodlišný,jepotrebnézdôrazniť,žeajsamotnýžalobcapoukazuje

vo vyjadrení k odvolaniu na výpovede z trestného konania. (svedok J. S., W. D.). V civilnom ako aj
v trestnom konaní je povinnosťou svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčovať (s rizikom spáchania
trestného činu podľa § 346 TZ). Pokiaľ sa svedok v trestnom konaní 3Tk/1/2016, prípadne v prípravnom
konaní, ktoré mu predchádzalo vyjadroval ku skutočnosti dôležitej aj pre toto konanie, nie je dôvod
na jeho svedeckú výpoveď neprihliadať. Zdôraznil, že zo žiadosti o vrátenie daru zo dňa 2.4.2014,

ktorá je listinou o ktorú žalobca opiera svoj nárok uplatnený v konaní, vyplývajú v skratke dva dôvody
pre vrátenie daru. Prvým dôvodom je uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní predaja domu a druhým
dôvodom poškodzovanie majetku. Žalobca cituje vo svojom vyjadrení v súvislosti s prvým dôvodom
aj časť výpovede J. S. z trestného konania, z ktorej vyplýva, že O.. C. B. (ďalej len "darkyňa"), ešte
nechcela dom predať (....teraz sa ten dom ešte nemôže predávať...) Uvedené potvrdzuje tvrdenia

žalovaného podporené aj inými dôkaznými prostriedkami, že darkyňa o predaji domu uvažovala a
uzavretie zmluvy o sprostredkovaní nehnuteľnosti nemožno považovať za dôvod na vrátenie daru. Zo
spisu ani nevyplýva, že by žalovanému oznámila, že zatiaľ dom predávať nechce. Naviac, po fyzickej
deštrukcii (roztrhaní) zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, žalovaný v konaní smerujúcom
k predaju nehnuteľnosti nepokračoval. Žalovaný poukazuje na ďalšie listiny, ktoré uviedol v odvolaní

a ktoré sú obsahom súdneho spisu, z ktorých vyplýva, že darkyňa predaj domu minimálne zvažovala.
Žalobca sa dovoláva listín, ktoré spísala darkyňa vo vzťahu k správaniu žalovaného (napríklad notárska
zápisnica zo dňa 20.11.2014). Opakovane však poukázal na rozsudok v trestnom konaní 3Tk/1/2016,
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že takéto listiny nemajú v zásade žiadnu vypovedaciu hodnotu. Pokiaľ
ide o dôveryhodnosť výpovede svedkyne C. Y., táto svedkyňa nebola ovplyvnená ním ani jeho právnym

zástupcom, jej výpoveď nemá byť prečo nedôveryhodná. Menovaná svedkyňa vypovedala spontánne
viac ako 20 minút súvisle, a pokiaľ uviedla, že sa s právnym zástupcom žalovaného stretla pred dvoma
rokminapojednávanívtomtospore(pričomsajednalooinýspor)konalatakpodstresomanepríjemným
správaním žalobcu. Vyhodnotiť správanie žalobcu možno zo zvukového záznamu z pojednávania.Svedkyňa vypovedala o obdobných skutočnostiach napríklad v konaní na bývalom Okresnom súde
Bratislava III sp.11C/725/2015 (identických strán konania, v konaní pre ochranu osobnosti a identických
právnych zástupcov), tak sa pod stresom mohla zmýliť. Pokiaľ ide o skutočnosť, že netrval na výsluchu

svedkyne B. C., táto pôvodne bola ochotná svedčiť, ale nakoniec jeho právnemu zástupcovi uviedla,
že je jej nepríjemné svedčiť, nakoľko má bydlisko v blízkosti bydliska žalobcu. Navrhla, že k veci
sa môže vyjadriť jej dcéra, ale nakoľko táto nebola bezprostredným svedkom všetkých rozhodných
skutočností, na jej výsluchu netrval a to i z dôvodu, že rovnako ako svedkyňa Y. bola vyššieho veku a
žalobca viac krát odročoval pojednávania, vek svedkyne sa zvyšoval a správanie žalobcu k svedkyni

Y. na súde nebolo príjemné. Naviac, obsahom spisu je zápisnica z prípravného konania k neskoršiemu
súdnemu konaniu 3Tk/1/2016 z výpovede svedkyne B. C. k skutočnostiam relevantným v tomto konaní.
Pokiaľ ide o druhý dôvod vrátenia daru v zmysle výzvy na vrátenie daru - ak by ním aj mohlo byť
vynesenie nábytku podľa fotografi zo súdneho spisu ako tvrdí žalobca (k čomu sa žalovaný v odvolaní
kvalifikovane vyjadril), poukázal v súlade s podaným odvolaním na vykonané dokazovanie. Vyplýva z
neho, že sa nejednalo o majetok darkyne. Osobitne možno v tomto smere poukázať na rozhodnutie

Okresného úradu Bratislava zo dňa 20.8.2014, v priestupkovej veci, ktorou bol odmietnutý v súvislosti s
uvedenýmkonanímpodnetmanželkyžalobcu,kdesakvecivyjadrilaajsamotnádarkyňaakoajvýpoveď
svedkyne Y. z tohto konania. Žalovaný preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že je nekonzistentný vo
svojich tvrdeniach. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazuje vo vyjadrení k odvolaniu aj na údajné
odcudzenie dokladov, vypratanie nábytku a údajné odcudzenie dokladov sú dve odlišné veci, ktoré sa

udialivinýdeňanaviacúdajnéodcudzeniedokladov(keďsivzaldokladyodomevjehovlastníctve,ktoré
dokonca i dobrovoľne vrátil, nejedná sa o žiadne iné doklady) nebolo ani predmetom trestného alebo
priestupkového konania. Údajné odcudzenie dokladov ani nebolo skutočnosťou uvedenou vo výzve
na vrátenie daru. Nemôže preto ani kvalifikovaným dôvodom na to, aby súd žalobe vyhovel. Žalobca
nepreukázal žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by mohla byť druhým z tvrdeným dôvodov na vrátenie

daru.Kskutkovýmtvrdeniamžalobcuojehoagresívnomsprávaníkdarkyniakonanívrozporesdobrými
mravmi dal do pozornosti výpovede z prípravného konania ktoré sú prílohou podania žalobcu zo dňa
15.9.2016. Jedná sa o výpovede priateliek darkyne a tieto popisujú tento vzťah opačne ako tvrdí žalobca.
Samotná darkyňa neučinila sama priestupkové ani trestné podanie týkajúce sa vynesenia majetku alebo
podvodu spočívajúceho údajne v uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Dokonca

ani osobne nepožiadala o vrátenie daru písomnou výzvou. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolaniu
vyhovieť.

13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §

378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom opätovne vyhovel podanej žalobe a určil, že
nehnuteľnosti, konkrétne stavba, súp. číslo XXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXXX/X, ďalej
pozemok parcela č. XXXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 114 m2 a

pozemok parcela č. XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, o výmere 76 m2, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a nachádzajúce sa v obci J. - mestská
časť L. C., okres J. W., katastrálne územie L. C. patria do dedičstva po poručiteľke, nebohej O.. C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, keď táto bola v čase jej smrti ich vlastníčkou, nakoľko jej výzva na vrátenie daru
zo dňa 2.4.2014 doručená žalovanému dňa 07.04.2014 je dôvodná, a preto na jej základe opätovne

nadobudla vlastníctvo predmetných nehnuteľností. Po skutkovej stránke vychádzal prvoinštančný súd
z obsahu predložených listinných dôkazov, ako aj z výpovedí strán sporu, no taktiež svedkov: W. D.,
bývalej partnerky žalovaného, C. Y., susedky, I.. C. O., C.. K. K., I.. I. Y., J. S., O.. B. C., C.. W. P., ako
aj svedkyne I.. K.. C. Y., Q.., vypočutých v trestnom konaní vo veci obžaloby žalovaného zo spáchania
trestného činu vraždy, na základe ktorých dospel k záveru, že boli naplnené dôvody uvedené vo výzve

na vrátenie daru, nakoľko došlo k podpisu Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných
nehnuteľností s realitnou kanceláriou Herrys, žalovaným dňa 24.3.2014, ktorej obsahom bolo zrušenie
vecného bremena v prospech darkyne, bolo potvrdené i to, že žalovaný demoloval zariadenie resp. jeho
časť v predmetnom dome, a to podkrovie, záhradu a prízemie, pričom išlo o veci patriace darkyni a jej
synovi, ako najbližšiemu príbuznému v priamom rade, a bolo preukázané aj to, že správanie žalovaného

voči nej vykazovalo známky agresivity, čo sa naplnilo zavraždením darkyne samotným obdarovaným.

15. Pokiaľ ide o prvý dôvod vrátenia daru uvedený vo výzve zo dňa 02.04.2014, prvoinštančný súd
poukázal na to, že žalovaný najprv opakovane inzeroval predaj predmetných nehnuteľností, pričomhoci sa s poručiteľkou o možnom predaji rozprávali, je nepochybné, že nemala vedomosť o tom, že
súčasťou obsahu Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností uzavretej
žalovaným s realitnou kanceláriou Herrys dňa 24.3.2014 bolo aj zrušenie vecného bremena práva

doživotného užívania daných nehnuteľností darkyňou, pričom žalovaný sa pred svedkom I.. C. O.
vyjadril, že chce úplne všetok majetok žalobcu, že bude naňho dávať trestné oznámenia a že ho dostane
na kolená, že chce všetko popredávať, lebo potrebuje veľa peňazí a z informácie, že poškodená má
doživotné užívacie právo k domu ešte viac znervóznel a stále mu opakoval, že ten dom potrebuje predať,
že potrebuje peniaze. Rovnako bolo svedeckými výpoveďami (J. S. a ďalších svedkov) potvrdené,

že keď si na základe inzerátu žalovaného prišiel ohliadnuť predmetné nehnuteľnosti poručiteľka po
tom, ako so žalovaným dňa 24.3.2014 podpísali danú Zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja
nehnuteľností, začala kričať na obžalovaného, či je normálny, že teraz ešte ten dom nemôžu predať,
najskôr až za tri mesiace. Následne ho požiadala o vydanie zmluvy a okamžité ukončenie spolupráce,
zmluvu jej odovzdal a druhý exemplár zmluvy musel pred ňou roztrhať. Svedkyňa I.. K.. C. Y., Q..
ktorej výpoveďou argumentoval aj žalovaný, tiež pred súdom výslovne uviedla, že darkyňa nesúhlasila

s tým, aby žalovaný uzatvoril zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností
s realitnou kanceláriou HERRYS s.r.o., dňa 24.3.2014, pretože jej obsahom bolo "zrušenie jej vecného
bremena a to ku dňu podpisu dohody o finančnej zábezpeke". Svedkyňa tiež pred súdom potvrdila, že
darkyňa zvažovala, či si dom nezoberie naspäť. Táto svedkyňa ešte pred súdom uviedla, že akonáhle
maklér navrhol, aby sa zrušilo darkyni právo doživotného užívania, tak obaja žalovaný aj darkyňa uviedli,

ženemajúzáujemojehoslužbyažemomentálnesaničpredávaťnebude,pričompreO..C.B.bolanová
skutočnosť, že v Zmluve o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou
kanceláriou Herrys, s.r.o. bol aj záväzok o zrušení jej vecného bremena a to ku dňu podpisu nejakej,
bližšie nešpecifikovanej, "dohody o finančnej zábezpeke", ktorej obsah ani čas ovplyvniť nemohla,
pretože iba žalovaný bol v tom čase výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností

16. Pokiaľ ide o druhý dôvod na vrátenie daru, teda správanie žalovaného k poručiteľke vykazujúce
známky agresie, v rámci ktorého poručiteľka uviedla konkrétne zdemolovanie zariadenia predmetného
rodinného domu, resp. jeho časti, podkrovia, záhrady, prízemia a vecí jej patriacich, čo poručiteľka
považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi, tento mal preukázaný z vykonaných listinných

dôkazov, prehlásenia o právne významných skutočnostiach spísaných O.. C. B. dňa 16.01.2015, ako aj
výpovedísvedkovC..C.B.,I..Y.,I..O.,C..K.,W.D.aC.Y.,zktorýchvyplynulo,žežalovanýmávalvýkyvy
nálad, najprv bol strašne nahnevaný, potom začal veľmi plakať, vedel sa tak vytočiť, že porozbíjal nejaké
veci, zachoval sa takto aj u poručiteľky, mával opakované záchvaty zúrivosti, porozbíjal poručiteľke
stoličky, metly, sklenené poháre, fľaše, zdemoloval svoju izbu a v tom neporiadku, medzi sklom, býval 2

týždne, až kým mu to poručiteľka odpratala, pričom poručiteľka opakovane mávala obavy, že jej môže
fyzicky ublížiť a občas si dávala aj zábranu do svojej izby, aby jej neublížil. Listinnými a ďalšími dôkazmi
bolo tiež preukázané, že poručiteľka musela zavolať políciu po tom, ako jej žalovaný odniesol z domu
všetky jej doklady, dom demoloval, hádzal sa o zem, sebapoškodzoval sa a zvracal na zem od nervov,
pričom keď prišla polícia, musel doklady vrátiť a musela sa zamykať, lebo mala obavu, že v noci vnuk

príde a môže jej ublížiť; mala obavy o svoj život.

17. Vzhľadom na uvedené potom nemožno prisvedčiť námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej
inštancie nerešpektoval záväzné právne závery odvolacieho súdu vyslovené v zrušujúcom uznesení.
Prvoinštančný súd sa totiž náležite s oboma predmetnými dôvodmi na vrátenie daru zaoberal a odvolací

súd sa stotožnil s jeho záverom, že tieto boli v spore preukázané. Pre úplnosť možno v tejto súvislosti
poukázať sa to, že hoci je pravdou, že súd prvej inštancie venoval v odôvodnení napadnutého rozsudku
značný priestor aj otázke vraždy spáchanej žalovaným na poručiteľke až po doručení výzvy na vrátenie
daru, a teda žalovaný správne namieta, že spáchanie vraždy samé o sebe ako dôvod vrátenia daru
neobstojí, z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozsudku to nie je rozhodujúce, pretože skutkové

závery týkajúce sa výslovne uvedených dôvodov na vrátenie daru treba považovať za správne.

18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že z predložených fotografii nevyplýva pravdivosť tvrdení
uvádzaných vo výzve na vrátenie daru, že nábytok vynesený z domu nepatril poručiteľke, že v
prípade rozbitého skla na fotografii išlo iba o sklo v rozsahu jednej fľaše alebo vázy, pričom k

odcudzeniu dokladov poručiteľky došlo až po výzve na vrátenie daru, žiadna z uvedených námietok
nie je dôvodná. Správanie žalovaného k poručiteľke, s tým súvisiace ničenie zariadenia rodinného
domu, jeho agresívne správanie, totiž nebolo preukázané len predložený fotografiami, avšak vyplynulo,
a to v rozhodujúcej miere, najmä z výpovedí vyššie uvedených svedkov, vypočutých v prípravnomkonaní v rámci trestného stíhania žalovaného pre spáchanie trestného činu vraždy, ktorých výpovede
žalovaný v tomto konaní nenamietal. Súd prvej inštancie v tomto smere správne zohľadnil obsah
výpovedí všetkých svedkov, ktorí v zásade všetci potvrdili mimoriadne výkyvy nálad žalovaného, ktoré

boli sprevádzané záchvatmi zúrivosti a agresívnym správaním, pri ktorom ničil vybavenie domu a
vzbudzoval u poručiteľky strach a obavu z toho, že jej fyzicky ublíži. Súd prvej inštancie vykonané
dôkazy správne hodnotil nielen jednotlivo, avšak aj v ich vzájomnej súvislosti, a teda aj žalovaným
selektívne zdôrazňované fotografie nehodnotil iba jednotlivo, avšak aj v spojitosti so skutočnosťami
ustálenými z výpovedí vyššie uvedených svedkov a na ich základe správne považoval skutočnosti

uvedené vo výzve na vrátenie daru za preukázané. Zároveň však v tejto súvislosti neobstojí ani námietka
žalovaného v odvolaní, že boli preukázané iba udalosti, ku ktorým došlo až po výzve na vrátenie daru
a ktoré preto nemajú v konaní právny význam. Je síce pravdou, že niektoré z opísaných udalostí
sa skutočne odohrali až po predmetnej výzve, avšak rozhodujúca časť sa udiala ešte pred ňou, a
preto sú z hľadiska opodstatnenosti výzvy na vrátenie daru relevantné. V tomto kontexte je pre účely
rozhodnutia bez právneho významu námietka žalovaného v odvolaní, v rámci ktorej súdu prvej inštancie

vytýka nesprávne hodnotenie výpovede svedkyne Y. ako nevierohodné, keď samotná táto výpoveď
nie je za stavu preukázania existencie dôvodov uvedených vo výzve na vrátenie daru inými dôkazmi
spôsobilá privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie v spore, pretože skutočnosti preukázané
ostatnýmidôkazminiejespôsobilávyvrátiť.Odhliadnucodtohovšakodvolacísúdpreúplnosťpoukazuje
aj na to, že hodnoteniu hodnovernosti výpovede svedkyne Y. súdom prvej inštancie nie je veľmi čo

vytknúť, a treba ho preto považovať za správne, nakoľko prvoinštančný súd uviedol logické a relevantné
dôvody, pre ktoré oprávnene na výpoveď danej svedkyne nazeral skepticky a neuveril jej, pričom neušlo
pozornosti odvolacieho súdu, že dôvodom na takúto skepsu boli nielen kontakty s právnym zástupcom
žalovaného, avšak oprávnene aj samotný obsah jej výpovede. Aj z uvedeného dôvodu preto námietky
žalovaného v odvolaní v tomto smere nemôžu obstáť.

19. Na základe uvedené potom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím
súdom a opätovnom prejednaní veci v súlade so závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení, správne,
na základe doplnené dokazovania a náležitého vyhodnotenia vykonaných dôkazov správne ustálil
skutkový stav veci, keď konštatoval, že dôvody, pre ktoré sa poručiteľka vo výzve zo dňa 02.04.2014

domáhala od žalovaného vrátenia daru, boli v konaní preukázané.

20. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie dospel podľa
odvolacieho súdu k správnemu záveru, že preukázané skutočnosti vrátenie daru aj odôvodňujú.

21. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správe k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. K zániku darovacieho
vzťahu v zmysle citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch právnych skutočností, ktorými sú
hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny a
jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. V

spore o vrátenie daru je súd pre účely posúdenia predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe okrem
dodržania formálnych náležitostí výzvy na vrátenie daru oprávnený skúmať iba dôvody, na základe
ktorých darca obdarovaného na vrátenie daru vyzval vo výzve, ktorá podľa jeho tvrdenia vyvolala
právne následky vyplývajúce z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, spočívajúce v zmysle ustálenej
judikatúry v tom, že dochádza k obnoveniu vlastníctva darcu. Darca preto môže byť v spore o vrátenie

daru úspešný iba ak preukáže, že dôvody, ktoré špecifikoval vo výzve na vrátenie daru zodpovedajú
skutočnosti, pričom však musí ísť so zreteľom na všetky okolnosti veci o také správanie obdarovaného,
ktoré predstavuje hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Posúdenie,
či skutkové zistenia týkajúce sa správania obdarovaného opodstatňujú záver o dôvodnosti žaloby
podanej v zmysle § 630 OZ, je v každej jednotlivej veci podložená na vysoko individuálnych (odlišných)

okolnostiach, charakteristiky ktorých sú spravidla neopakovateľné v iných prípadoch. Pri posúdení
a hodnotení týchto individuálnych okolností je nevyhnutné postupovať vždy diferencovane, pričom
vzhľadom na uvedené v otázke určenia intenzity či sústavnosti porušovania dobrých mravov, ktoré v
zmysle žaloby zakladá právo darcu domáhať sa vrátenia daru, ani nemôže existovať (byť vytvorená)
ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

29.07.2024, sp. zn. 9Cdo/19/2023).

22. Odvolací súd sa, vychádzajúc z uvedeného, stotožnil so súdom prvej inštancie, že správanie
žalovaného,ktorýmbolaodôvodnenávýzvaporučiteľkynavráteniedaruzodňa02.04.2014,predstavujez hľadiska intenzity porušenia dobrých mravov dostatočný základ pre vrátenie daru v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Za kvalifikované správanie v hrubom rozpore
s dobrými mravmi zakladajúce dôvod na vrátenie daru je totiž potrebné považovať správanie

obdarovaného, ktorý sa pokúsil bez súhlasu poručiteľky a jej vedomia v súvislosti so zamýšľaným
predajom darovaných nehnuteľností, účelovo, iba s cieľom vytvoriť podmienky na speňaženie daru
predajom tretej osobe a tým získanie peňažných prostriedkov pre vlastnú potrebu, v rozpore s platným
právnym poriadkom, dosiahnuť zánik vecného bremena práva doživotného užívania darovaných
nehnuteľností svedčiaceho poručiteľke, čím reálne hrozila poručiteľke faktická strata možnosti bývania

v danom rodinnom dome, a to napriek tomu, že poručiteľka inú možnosť bývania nemala a žalovanému
predmetné nehnuteľnosti z vlastnej iniciatívy darovala ako svojmu vnukovi s najlepším úmyslom pomôcť
mu v jeho mimoriadne zložitej životnej situácii. Naviac, uzavretiu zmluvy zaväzujúcej k zrušeniu vecného
bremenaanáslednýmúkonomsapodariloporučiteľkezabrániťlenpreto,žekonfrontovalazamestnanca
realitnej kancelárie a primäla ho k roztrhaniu už podpísanej písomnej zmluvy smerujúcej k tomuto
výsledku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za zjavne účelovú a neopodstatnenú námietku

žalovaného, ktorý sa v odvolaní snaží takéto svoje konanie zľahčovať a bagatelizovať s odôvodnením,
že napokon i tak k zrušeniu vecného bremena nedošlo. Za odsúdeniahodný a v hrubom rozpore
s dobrými mravmi je totiž potrebné považovať už samotný pokus o dosiahnutie zrušenia vecného
bremena po uplynutí iba niekoľko mesiacov od darovania predmetných nehnuteľností, ktorý by v
prípade zavŕšenia celého procesu viedol k faktickej strate jediného bývania poručiteľky, pričom je

zrejmé, že sa tak stalo iba zo zištných dôvodov s cieľom získať značné peňažné prostriedky pre
vlastnú potrebu a bez čo i len náznaku zohľadnenia práv a oprávnených záujmov poručiteľky. Je
síce pravdou, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že poručiteľka a žalovaný sa ešte za jej života
rozprávali o možnosti predmetné nehnuteľnosti predať, avšak ani táto okolnosť nie je spôsobilá
ovplyvniť závažnosť porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného. Je totiž nepochybné, že na

ďalšom postupe sa napokon nedohodli a všetky do úvahy prichádzajúce možnosti by zabezpečovali
poručiteľke istotu takej esenciálnej životnej potreby, akou je možnosť bývania a o ktorú sa ju pokúsil
pripraviť žalovaný. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie považuje za správanie
odôvodňujúce vrátenie daru aj ďalšie správanie žalovaného uvedené vo výzve zo dňa 02.04.2014
počas jeho prítomnosti v dome, sprevádzané poručiteľkou v žiadnom smere nevyprovokovanou

agresivitou a ničením vybavenia domu. Opakované a dlhšiu dobu pretrvávajúce záchvaty agresivity a
nekontrolovaného správania sprevádzaného poškodzovaním vybavenia darovaného rodinného domu,
ktorý (bez ohľadu na vlastnícke pomery k zničenému majetku) predstavoval (jedinú) domácnosť
poručiteľky, súvisiace zjavne s požívaním zakázaných omamných a psychotropných látok, ku ktorému
nepochybnedochádzaloajpredvýzvounavráteniedaru,vprítomnostiporučiteľky,bezohľadunajejvek,

potreby, osobnú integritu i jej snahu maximálne žalovanému pomôcť v jeho mimoriadne zložitej životnej
situácii, potom nepochybne rovnako treba považovať za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálený skutkový stav veci
posúdil správne aj po právnej stránke, keď konštatoval, že boli naplnené všetky dôvody na vrátenie daru

v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, nakoľko správanie žalovaného, ktoré bolo dôvodom na
vrátenie daru v zmysle výzvy zo dňa 02.04.2014 a bolo preukázané vykonaným dokazovaním, napĺňa
znaky hrubého porušenia dobrých mravov, zakladajúceho možnosť darcu žiadať vrátenie daru. Keďže
súd prvej inštancie na základe skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním správne uzavrel,
že všetky predpoklady pre vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka boli v danej veci

naplnené, odvolací súd sa stotožnil aj s jeho záverom, že boli splnené všetky predpoklady pre vyhovenie
podanej žalobe, nakoľko v dôsledku uvedeného okamihom dôjdenia výzvy na vrátenie daru došlo k
obnoveniu vlastníckeho práva darkyne, teda poručiteľky, ktorá z tohto dôvodu bola v čase smrti výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré preto patria do dedičstva po nej.

24. Ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného v odvolaní, že súd prvej
inštancie celkom nesprávne vyvodzuje splnenie predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe iba zo
skutočnosti, že žalovaný poručiteľku napokon zavraždil. Je pravdou, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvádza aj viaceré nadbytočné úvahy ohľadne okolností, ktoré sú z hľadiska
splnenia predpokladov pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka samé o sebe bez

právneho významu (najmä ohľadne zavraždenia poručiteľky žalovaným). Z hľadiska vecnej správnosti
napadnutého rozsudku a tiež dôvodnosti námietky porušenia práva na spravodlivý proces žalovaného je
však rozhodujúce to, že súd prvej inštancie sa po skutkovej i právnej stránke riadne zaoberal obidvomi
dôvodmi vrátenia daru, obsiahnutými vo výzve poručiteľky zo dňa 02.04.2014, ich naplnenie náležiteposúdil, dospel k správnemu záveru, že tieto boli naplnené a predstavujú dôvod na vrátenie daru a s
týmito jeho závermi sa odvolací súd stotožnil. Za daného stavu potom výhrady žalovaného k úvahám súd
prvej inštancie nad rámec dôvodov na vrátenie daru bez ohľadu na ich opodstatnenosť nie sú spôsobilé

privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie v spore.

25. Rovnako odvolací súd považuje za neopodstatnenú námietku žalovaného v odvolaní, že súd
prvej inštancie nerešpektoval záväzné právne závery vyslovené odvolacím súdom v uznesení, ktorým
bol zrušený v poradí prvý rozsudok v tejto veci, keď na pojednávaní konanom dňa 07.10.2022

odôvodnil vyhovenie podanej žalobe po vyhlásení rozsudku ústne iba spáchaním vraždy. Z písomného
odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nepochybne vyplývajú aj všetky ďalšie dôvody, pre ktoré bolo
žalobe vyhovené, vrátane náležitého vysporiadania sa so všetkými skutočnosťami, ktorými poručiteľka
odôvodnila požiadavku vrátenie daru vo svojej výzve zo dňa 02.04.2014, ako to v zrušujúcom uznesení
požadoval odvolací súd; a pokiaľ sa za tohto stavu aj súd prvej inštancie nechal uniesť a uviedol
počas ústneho odôvodnenia po vyhlásení rozsudku svoje úvahy týkajúce sa zavraždenia poručiteľky

žalovaným, nespôsobuje to vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia ani rozpor so záväznými
právnymi závermi vyslovenými odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení.

26. Napokon, ani námietka žalovaného, podľa ktorej bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces
tým, že mu bolo odňaté právo záverečnej reči, nemôže byť dôvodom na zmenu ani zrušenie

napadnutého rozsudku. Počas niekoľko rokov prebiehajúceho konania v prejednávanej veci totiž mali
sporové strany široký priestor na prezentovanie i zhrnutie svojich návrhov a vyjadrenie ku skutkovej a
právnej stránke veci, pričom tento priestor mal žalovaný k dispozícii aj v rámci podaného odvolania,
na čo odvolací súd v odvolacom konaní náležite prihliadal. Nemožno preto dospieť k záveru, že v
konaní došlo k takému porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, ktoré by umožňovalo alebo

vyžadovalo zrušenie napadnutého rozsudku za účelom poskytnutia ďalšieho priestoru na uplatnenie
tých procesných práv žalovaného, ktoré napokon mohol realizovať v plnej miere.

27. Za daného stavu preto, keďže súd prvej inštancie dostatočne a správne na základe vykonaného
dokazovania ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie v spore, ktorý správne posúdil aj po

právnej stránke, keď dospel k záveru, že žalobe je potrebné v celom rozsahu vyhovieť a neobstojí ani
žiadna z odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdomrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).