Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201030
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125201030.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/XXX, A.
- C., zastúpeného: JUDr. Henrieta Hirjaková, advokátka so sídlom Nám. Osloboditeľov 1, Michalovce,
proti odporcom: 1. D. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa E. F. XX, 2. A. A. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. F.
XXX, odporcovia 1 a 2 zastúpení spoločnosťou: GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, Košice, 3. C. E., nar.
XX.XX.XXXX, adresa I. XXX/XX, G., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní

odporcov 1 a 2 proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13. marca 2025, č. k. 107C/9/2025-31,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I., ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie
m e n í v časti špecifikácie zaťaženého spoluvlastníckeho podielu tak, že zabezpečovacie opatrenie
sa vzťahuje k spoluvlastníckemu podielu vo výške 21/60-ín k celku zapísanému pod B1 a vo výške
9/30-ín k celku zapísanému pod B3 vo vlastníctve odporkyne 3 a súčasne návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia voči odporcom 1 a 2 z a m i e t a .

II. Odporcom 1 a 2 nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil zabezpečovacie opatrenie - výrokom I. zriadil
záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. G., obec G., okres

Trnava:
- parcela reg. „C“ č. 1836/19, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2,
- parcela reg. „C“ č. 1836/79, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
- stavba súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na parc. reg. „C“ s parc. č. 1836/79, druh
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
na podiel zapísaný pod B1 vo veľkosti 39/120 v pomere k celku, na podiel zapísaný pod B 3 vo veľkosti

39/120 v pomere k celku v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči
žalovanej v 3. rade C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, G. z titulu nezaplatenia pôžičky vo výške
20 000 eur s príslušenstvom; výrokom II. priznal navrhovateľovi proti odporcom 1. až 3. náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 185 ods. 2, § 324 ods. 1 a 3, § 326

ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a
2, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §
151a, § 151b, § 657, § 147 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné

právo na nehnuteľnosti odporkyne 3, aby zabezpečil peňažnú pohľadávku navrhovateľa vo výške
20.000,- eur s príslušenstvom. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal existenciu nároku, keďžepriložil platobný rozkaz, ktorý potvrdzuje, že sa domáha splatenia dlhu od odporkyne 3. Súd bol preto
názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku
navrhovateľa, ktorý uplatňuje i v konaní vo veci samej, je daný. Ďalším dôležitým bodom bolo posúdenie,

či je odporkyňa 3 skutočne vlastníčkou nehnuteľností, na ktoré sa má záložné právo vzťahovať. Hoci
aktuálne nie je zapísaná na liste vlastníctva, súd zistil, že jej vlastnícke právo bolo prevedené na
odporcov 1 a 2 kúpnou zmluvou. Títo však od zmluvy odstúpili, keďže zistili, že na nehnuteľnostiach sú
ťarchy a plomby. Odstúpenie od zmluvy je podľa súdu platné, čím sa kúpna zmluva zrušila od začiatku
a odporkyňa 3 sa stane opäť vlastníčkou nehnuteľností. Odporcovia 1 a 2 navrhli dokonca aj záznam

odstúpenia od kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Súd tak považuje vlastnícke právo odporkyne 3
za osvedčené. Súd mal dôvodnú obavu, že budúca exekúcia by mohla byť ohrozená. Odporkyňa 3 svoj
dlh voči navrhovateľovi zatiaľ nesplnila a súd konštatoval, že nemá dostatok finančných prostriedkov
na jeho úhradu. Navyše, z výpisov z katastra nehnuteľností vyplýva, že voči nej prebiehajú aj ďalšie
súdne konania o zabezpečovacie opatrenia, čo svedčí o tom, že má viacero veriteľov. Túto obavu
potvrdzuje aj skutočnosť, že sa v minulosti pokúsila previesť nehnuteľnosti na tretie osoby. Súd z toho

vyvodil, že po opätovnom zápise do katastra by sa mohla pokúsiť o to isté. Obavu z ohrozenia exekúcie
môže podľa súdu vyvolať akákoľvek skutočnosť, ktorá naznačuje, že navrhovateľ nebude v budúcnosti
schopný účinne vymôcť svoj nárok, pričom v tomto prípade odporkyňa kroky k prevodu majetku už
aj reálne podnikla. Súd pri rozhodovaní prihliadal na princíp proporcionality, čo znamená, že zásah
do majetkových práv odporkyne 3 je primeraný výške pohľadávky. Záložné právo je zriadené iba do

výšky 20.000,- eur s príslušenstvom a odporkyňa môže nehnuteľnosti naďalej užívať. Zásah do jej práv
nastane až vtedy, ak si nesplní svoje povinnosti a súd právoplatne prizná pohľadávku navrhovateľa.
Týmto opatrením súd zabezpečil, že navrhovateľ bude mať v prípade priaznivého rozhodnutia súdu
možnosť uspokojiť svoju pohľadávku. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď navrhovateľovi ako v konaní plne úspešnému priznal náhradu trov

konania voči odporcom 1 až 3 v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie odporcovia 1 a 2, podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhali sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné
zmenil tak, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k odporcom 1 a 2 zamietne,

odporcov 1 a 2 nezaviaže na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a prizná im náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k navrhovateľovi v rozsahu 100 %.

5. Odvolanie odôvodnili s poukazom na § 343 ods. 1 CSP a uviedli, že aktívne legitimovaným
v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je veriteľ a pasívne legitimovaným je dlžník

veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v zriadení tzv. sudcovského záložného práva môže byť
nariadené len vo vzťahu k veciam vo vlastníctve dlžníka, pričom prvostupňový súd v odôvodnení uviedol,
že odporkyňa 3 je vlastníčkou predmetných nehnuteľností a zároveň vlastníkmi týchto nehnuteľností
z dôvodu platného odstúpenia s účinkami ex tunc nie sú odporcovia 1 a 2, teda nie sú pasívne
legitimovaní v tomto konaní a nemôžu byť ani zaviazaní na náhradu trov konania vo vzťahu k

navrhovateľovi. Ak by odporcovia 1 a 2 boli vlastníkmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ
žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení sudcovského záložného práva,
toto zabezpečovacie opatrenie by nariadené byť nemohlo, z dôvodu, že navrhovateľ nemá peňažnú
pohľadávku voči odporcom 1 a 2, ale výlučne voči odporkyni 3. Navrhovateľ sám uvádza, že „vlastnícke
právo žalovaných v 1 a 2 rade už zo zákona zaniklo, a to v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy

s účinkami ex tunc. Vlastníkom nehnuteľností ex lege je žalovaná v 3. rade“. V tejto súvislosti
odvolatelia poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 22C/3/2024 zo dňa 12.09.2024
a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6Sžo/229/2010 zo dňa 20. júla 2011.
Navrhovateľ teda s plným vedomím toho, že odporcovia 1 a 2 nie sú vlastníkmi nehnuteľností podal
tento návrh aj voči odporcom 1 a 2. Súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď zároveň na

základe návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadil tzv. sudcovského záložné právo ako
zabezpečovacie opatrenie, ktoré môže byť nariadené len vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
dlžníka navrhovateľa (čo je výlučne odporkyňa 3), a zároveň zaviazal aj odporcov 1 a 2 ako nevlastníkov
nehnuteľností a „nedlžníkov“ navrhovateľa na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.

6. K odvolaniu odporcov 1 a 2 sa vyjadril navrhovateľ a uviedol, že pri určovaní pasívnej legitimácie
označil odporcov 1 a 2 len z opatrnosti, pretože na liste vlastníctva sú ešte vedení ako pôvodní vlastníci
nehnuteľnosti. S ohľadom na túto situáciu necháva navrhovateľ posúdenie pasívnej legitimácie vo
vzťahu k nim na zváženie súdu. Nárok na náhradu trov konania si voči nim neuplatňuje. K návrhuodporcov 1 a 2 o uplatnení si trov konania uviedol, že sú dané dôvody hodné osobitého zreteľa,
ktoré vychádzajú z rôzneho právneho a skutkového stavu, kedy zápis vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľnosti svedčí ešte novým vlastníkom, avšak mal by byť uvedený zápis na pôvodného vlastníka,

nejedná sa o jasné určenie strán konania. Aj samotný súd mal za to, že je ich potrebné označiť ako
odporcov, keďže sú zapísaní na liste vlastníctva. Preto nepovažuje za dôvodné, aby si odporcovia 1 a 2
uplatňovali takýto nárok a navrhol im ho nepriznať.

7. K odvolaniu odporcov 1 a 2 sa vyjadrila odporkyňa 3 podaním, ktoré označila ako “Doplnenie

k pojednávaniu 107C/9/2025“ a uviedla, že zabezpečovacie opatrenie s náhradami trov súdneho
pojednávaniabymalibyťnazákladeuznanéhodlhu,aleboakejkoľvekpohľadávkymedzinavrhovateľom
a odporcami. Medzi odporcom 1 a 2 neexistuje žiadna takáto pohľadávka. Medzi navrhovateľom
a odporkyňou 3 tak isto nie je žiadna takáto pohľadávka. Všetky vzájomné pôžičky sú vyrovnané,
preto nemá byť na základe čoho nariadené zabezpečovacie opatrenie. Poukázala na priložené prílohy
- bankový výpis o vzájomných požičaných peniazoch medzi navrhovateľom a odporkyňou 3. Neexistuje

medzi nimi žiadna zmluva o pôžičke, žiadne uznanie dlhu, preto zabezpečovacie opatrenie nemá
vzniknúť na základe akej pohľadávky. Medzi odporkyňou 3 a odporcami 1 a 2 a bola podpísaná riadna
kúpnopredajná zmluva, ktorá vznikla v roku 2022, časť peňazí bola prevedená v roku 2022 bankovým
prevodomačasťpeňazíbolaprevzatávhotovostivmalýchsumáchpostupneodroku2022a2023.Tieto
peniaze boli vkladané na osobný účet odporkyne 3. Tieto peniaze z kúpnopredajnej zmluvy investovala

do stavby dvoch rodinných domov a tieto peniaze nemá k dispozícii. Odstúpenie od zmluvy z jej strany
bolo podpísané iba na základe toho, že odporcovia 1 a 2 nevedeli, že vzniknú v budúcnosti komplikácie.
Peniaze za predaj domu nemajú odo odporkyne 3 vrátené a ani nie je v jej možnostiach ich niekedy
vrátiť a tým by vznikol ďalší súdny spor medzi nimi. Ak má navrhovateľ za to, že mu je odporkyňa 3 niečo
dlžná, mal by na základe zmluvy o pôžičke, alebo uznania dlhu žiadať peniaze cez občianskoprávny

súd, alebo cez trestné konanie, ale takáto pohľadávka neexistuje a ani žiadne zmluvy k nej. Žiada,
aby zabezpečovacie opatrenie bolo celé zamietnuté a tak isto súdne trovy, nakoľko neexistuje žiadna
peňažná pohľadávka.

8. Navrhovateľ v podaní zo dňa 22.05.2025, ktorým reagoval na vyjadrenie odporkyne 3 (č.l. 88)

uviedol, že s odvolaním odporkyne 3 nesúhlasí. Právnym dôvodom vzniku hmotno - právneho nároku
navrhovateľa sú uzatvorené zmluvy o pôžičke. Odporkyňa 3 v podanom odvolaní predložila výpisy z
účtu od roku 2019 do 2023. Tieto transakcie nijako nesúvisia s predmetnými pôžičkami a predmetom
sporu (navrhovateľovho nároku), odporkyňa 3 nemohla uhradiť navrhovateľovi spätne pôžičku od roku
2019 za sumu, ktorú si požičala v roku 2023. Uvedené odvolanie považuje za zavádzajúce, ktoré sú

v rozpore so skutočnosťami a odporujú pravidlám formálnej logiky. Navrhovateľ sa plne stotožňuje s
obsahom zabezpečovacieho opatrenia a má zato, že sú splnené podmienky na jeho vydanie.

9.Odporkyňa3savyjadrilavosvojompodaní(č.l.102),kdevpodstatezopakovalasvojupredchádzajúcu
argumentáciu.

10. Na vyjadrenia navrhovateľa a odporkyne 3 reagovali odporcovia 1 a 2 odvolacou replikou, pričom
odkázali na ich predchádzajúce vyjadrenia. Zdôraznili, že vo vzťahu k trovám došlo ku konsenzu
medzi nimi a žalobcom a žiadajú, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa neboli priznané, teda že
navrhovateľ a odporcovia 1 a 2 nemajú voči sebe nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania.

11. K odvolacej replike sa vyjadril navrhovateľ (odvolacia duplika) a uviedol, s námietkami odporkyne
3 nesúhlasí. Odporkyňa 3 pôžičku uzatvorila výlučne sama, ako podnikateľ za trvania BSM, čo
nespochybňujeexistenciuzáväzkuanámietkajevtomprípadeneopodstatnená.Dlhvočinavrhovateľovi

nepoprela a námietky sa týkali skôr pohľadávky, ktorú má voči odporcom 1 a 2 z titulu zrušenia kúpnej
zmluvy. Vo vzťahu k odporcom 1 a 2 uviedol, že otázku pasívnej vecnej legitimácie ponechá na úvahu
súdu a vo veci náhrady trov konania s stotožňuje s ich vyjadrením a náhradu trov konania voči nim
nežiada.

12. Odporcovia 1 a 2 vo svojom ďalšom vyjadrení v podstate zopakovali svoju predchádzajúcu
argumentáciu a ich návrhy.13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení § 357 písm.

d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel
k záveru, že odvolanie odporcov 1 a 2 je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

zmenu v zmysle § 388 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených
odporcami 1 a 2, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru
ohľadom dôvodnosti nároku žalobcu na zriadenie záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, a

to voči odvolateľom. Zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené voči odporcom 1, 2 a 3. Odporkyňa 3
odvolanie nepodala. Vyjadrila sa podaním doručeným súdu 30.04.2025 (po uplynutí lehoty na podanie
odvolania a v reakcii na odvolanie odporcov 1 a 2, ktoré jej bolo doručené), ktoré označila ako „Doplnenie
k pojednávaniu 107C/9/2025“, pričom obsahom jej podania sú okolnosti týkajúce sa údajného splatenia
pohľadávky, ktorú voči nej má žalobca, a ktorej zabezpečenia záložným právom sa navrhovateľ domáhal

podaným návrhom. Z obsahu tohto podania nevyplýva, že by odporkyňa 3 napádala uznesenie súdu
prvej inštancie odvolaním, neuvádza žiadne odvolacie dôvody. Hoci navrhovateľ v jeho neskorších
podaniach reagoval na podanie odporkyne ako na „odvolanie žalovanej III“, odvolací súd konštatuje,
že podanie odporkyne 3 nebolo možné považovať ako odvolanie voči napadnutému uzneseniu, preto
uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu

k odporkyni 3 nepodliehalo odvolaciemu prieskumu, vrátane výroku III. o trovách konania, ktorým súd
rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal voči odporkyni 3 náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z uvedeného je zrejmé, že jednou z podmienok
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je aj to, že zaťažený bude spôsobilý predmet záložného práva,
ktorý je vo vlastníctve dlžníka, pričom zriadenie zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
pohľadávku veriteľa (navrhovateľa) voči dlžníkovi (odporcovi). Vo vzťahu k odporcom 1 a 2 tieto

podmienky splnené neboli.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou zaťažených nehnuteľností v
spoluvlastníckych podieloch zapísaných pod B1 vo veľkosti 39/120 v pomere k celku a pod B 3 vo
veľkosti 39/120 v pomere k celku na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. G. bola odporkyňa 3, ktorá

previedla tieto spoluvlastnícke podiely na odporcov 1 a 2 kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
dňa 29.01.2024. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal neúčinnosti tohto právneho
úkonu voči nemu odporovacou žalobou v konaní pred Okresným súdom Trnava sp. zn.: 22C/3/2024.
Odporcovia 1 a 2 ako kupujúci ako odporkyňa 3 ako predávajúca sa dohodli na odstúpení od kúpnej
zmluvy. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým uznesením však odporcovia 1 a 2 stále

boli vedení ako podieloví spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXX,
ktorý si zabezpečil odvolací súd, je zrejmé, že odporkyňa 3 je už zapísaná ako podielová spoluvlastníčka
nehnuteľností, a to pod B1 vo veľkosti 21/60 a pod B3 vo veľkosti 9/30 (podiel 21/60 a 9/30 sú
ekvivalentom pôvodne uvedených podielov vo veľkosti 39/120 – pozn. odvolacieho súdu), pričom akotitul nadobudnutia je vedený návrh na zápis – Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy V 6125/2023 zo dňa
03.04.2025 (Z 1560/2025). S prihliadnutím na vyššie uvedené podmienky nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré musia byť splnené v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, zameral odvolací súd

svoju pozornosť na zistenie, ktorý subjekt bol vlastníkom dotknutých nehnuteľností v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Odvolací súd zistil z Dohody o odstúpení (ktorú zabezpečil zo zbierky listín katastra
nehnuteľností v zmysle § 185 ods. 2 CSP), že bola uzavretá medzi odporcami 1 a 2 a odporkyňou 3
dňa 13.05.2024, teda pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. V zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ, odstúpením
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté inak. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od
začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto
zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny
stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto
zmena sa do katastra zapisuje záznamom. (rozhodnutie NS SR R 81/2014, sp. zn. 6Sžo/229/2010)

S prihliadnutím na závery NS SR, od ktorých odvolací súd nevidí dôvod sa odchýliť a na ktoré priliehavo
odkázal aj Okresný súd Trnava v rozhodnutí, ktorým zamietol odporovaciu žalobu navrhovateľa vo
veci sp. zn.: sp. zn.: 22C/3/2024, je potrebné uzavrieť, že v čase napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie bola podielovou spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností odporkyňa 3, preto podmienka
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k majetku dlžníka bola splnená, avšak len voči

odporkyni 3, nie voči odporcom 1 a 2. Navyše, zo skutočností osvedčovaných navrhovateľom nevyplýva
(a navrhovateľ to ani netvrdí), že by voči odporcom 1 a 2 mal akúkoľvek pohľadávku.

20. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd uzatvára, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie, ani zrušenie napadnutého výroku I. uznesenia a považuje za potrebné ho zmeniť v časti

špecifikácie zaťaženého spoluvlastníckeho podielu tak, že zabezpečovacie opatrenie sa vzťahuje
k spoluvlastníckemu podielu vo výške 21/60-ín k celku zapísanému pod B1 a vo výške 9/30-ín k celku
zapísanému pod B3 vo vlastníctve odporkyne 3 a súčasne návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia voči odporcom 1 a 2 zamietnuť.

21. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. (ods. 2 ) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

24. O náhrade trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že
odporcom 1 a 2 nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd
zdôrazňuje, že výrok III. v časti, ktorou súd prvej inštancie zaviazal odporkyňu 3 na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. V konaní boli úspešní
odporcovia 1 a 2, ktorí sa s úspechom domohli zmeny napadnutého uznesenia tak, že voči nim bol návrh

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, teda im vznikol nárok na náhradu trov konania
tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Keďže však odporcovia 1 a 2 výslovne uviedli, že vo
vzťahu k trovám došlo medzi nimi a navrhovateľom ku konsenzu a žiadajú, aby z dôvodov hodných
osobitného zreteľa neboli priznané, teda že navrhovateľ a odporcovia 1 a 2 nemajú voči sebe nárok na
náhradutrovprvostupňovéhoaodvolaciehokonania,odvolacísúdimvsúladesčl.17CSPzakotvujúcim

zásadu procesnej ekonómie konania ich náhradu nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací

dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty napodanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).