Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122304418
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122304418.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu

JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 31 383 408,
zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému:STAMOL,s.r.o.,sosídlomUl.kpt.JNálepku1657/131,Levice,IČO:36524115,zastúpený:
JUDr. Miroslavom Kraskom, advokátom so sídlom Ul. kpt. J Nálepku 1657/131, Levice, IČO: 53 435
877, o zaplatenie 2.601,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice č.k. 12C/60/2022-210 zo dňa 16.03.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/60/2022-304

zo dňa 25.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 12C/60/2022-210 zo dňa 16.03.2023
v spojení s opravným uznesením č. k. 12C/60/2022-304 zo dňa 25.04.2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 12C/60/2022-210 zo dňa
16.03.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 4 ods. 1, § 10 ods. 1 písm.
b), § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákona
PZP“), § 427 ods. 1, § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“).
1.2. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca uzavrel s pôvodne žalovaným 2/ (toho času

žalovaný) dňa 4.1.2017 poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla k motorovému vozidlu OPEL Insignia, EČV: Z. s účinnosťou odo dňa 04.01.2017 na
dobu neurčitú. Dňa 30.06.2018 došlo k dopravnej nehode na mieste Birkenfeld poistného motorového
vozidla OPEL Insignia, EČV: Z., ktorú dopravnú nehodu spôsobil pôvodne žalovaný l/ ako vodič
predmetného motorového vozidla, ktorý motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, viedol pod
vplyvom omamných látok, neschopný plnohodnotne a s náležitou opatrnosťou viesť motorové vozidlo,
dostal šmyk, v dôsledku ktorého narazil do cestného zariadenia a spôsobil škodu na majetku, ktoré

skutkové tvrdenie nebolo sporné. V cˇase vzniku sˇkodovej udalosti bola uzatvorena´ medzi vodicˇom
motorove´ho vozidla, žalovaným 1/, a vlastníkom motorového vozidla, žalovany´m 2/, nájomná zmluva
zo dňa 05.01.2017, t.j. zmluva o nájme dopravného prostriedku, uzatvorena´ na dobu urcˇitu´ odo
dňa 19.01.2017 do 19.12.2019 (ďalej aj „nájomná zmluva“). Podlˇa cˇla´nku IV nájomnej zmluvy bolzˇalovany´ l/, ako na´jomca, povinny´ dodrzˇiavatˇ vsˇeobecne za´va¨zne´ bezpecˇnostne´ predpisy,
su´visiace s uzˇi´vani´m motorove´ho vozidla, pricˇom za´rovenˇ bol povinny´ bezodkladne ozna´mitˇ
prenaji´matelˇovi posˇkodenie vozidla vsu´vislosti s dopravnou nehodou za u´cˇelom uplatnenia poistnej

udalosti pri´slusˇnej poistˇovni.
1.3. Poškodenému bolo zo strany žalobcu - poisťovne vyplatené poistné plnenie v sume 14.958,29 eur.
Žalovaný l/, ako vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil predmetnú škodu, písomne dňa 18.06.2020
uznal svoj záväzok voči žalobcovi v sume 11.706,48 eur, ktorá predstavuje celkovo žalovanú istinu,
keďže ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobca si uplatnil voči škodcovi, teda voči žalovanému l/ zaplatenie

sumy 9.105,04 eur, a zároveň si uplatnil voči žalovanému l/ - vodičovi, ktorý škodu spôsobil, ktorá
skutočnosť nebola sporná a zároveň aj voči žalovanému 2/ - poistníkovi, t. j. voči žalovanému l / a
2/ sumu 2.601,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.601,44 eur odo
dňa 16.01.2020 do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý voči žalovanému l/ nadobudol
právoplatnosť, takže predmetom žaloby z dôvodu právoplatnosti platobného rozkazu voči žalovanému
1/ zostal len nárok voči žalovanému 2/ v sume 2.601,44 eur s príslušenstvom, pričom žalovaný 2/

(poznámka odvolacieho súdu: spráne má byť žalovaný 1/) celkový uplatnený nárok písomne uznal, čo
nepoprel ani žalobca. Z predložených listinných dôkazov bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané,
že oznámenie o poistnej udalosti zo strany poistníka bolo doručené žalobcovi dňa 25.10.2018. Žalobca
pred podaním predmetnej žaloby dňa 16.12.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 2.601,44 eur
z dôvodu, že poistnú udalosť žalovaný nahlásil až dňa 25.10.2018, pričom žalobca ďalej uviedol, že v

zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP má nárok až na zaplatenie celého poistného plnenia v sume
13.007,21 eur a zároveň vyzval žalovaného 2/ opätovne na zaplatenie uvedenej sumy ďalšou výzvou
zo dňa 16.01.2020.
1.4. Náhradu poistného plnenia v predmetnej veci si žalobca uplatnil pôvodne voči vodičovi, ktorý škodu
spôsobil, teda žalovanému 1/, ako poistenému, a zároveň voči žalovanému 2/, ako voči poistníkovi, a to z

dôvodu, že poistník nenahlásil dopravnú nehodu v zákonom stanovenom termíne. Žalobca si tak mohol
svoj nárok uplatniť tak od poistníka, ako aj od poisteného, prípadne podľa uváženia aj od obidvoch.
1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný l/ bol poistený z titulu povinného
zákonného zmluvného poistenia a ako vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda jeho
prevádzkou,spôsobildopravnúnehodu,ktoráskutočnosťnebolasporná.Vdanomprípademalžalovaný

l/ ako vodič jednoznačnú povinnosť práve oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote
do 30 dní po jej vzniku, čo však neurobil. Medzi žalovaným l/, vodičom motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená škoda a žalovaným 2/, vlastníkom motorového vozidla, bola uzatvorená nájomná
zmluva. Žalovaný 2/ bol podľa názoru súdu prvej inštancie aj napriek uzatvorenej nájomnej zmluvy
prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, a tak za túto škodu objektívne

zodpovedá v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/, ktorý bol poistníkom a zároveň aj
poisteným, mal škodovú udalosť nahlásiť tiež v lehote do 30 dní od vzniku škodovej udalosti, keďže
žalovaný 2/ je poistníkom aj poisteným, žalovaný l/ je len poisteným, avšak obom táto povinnosť vyplýva
z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona PZP. Súd prvej inštancie však vyhodnotil okolnosti daného
prípadu tým, že medzi žalovaným l/ a žalovaným 2/ bola uzatvorená nájomná zmluva, jednalo sa o

dlhodobejší nájom, pričom bolo povinnosťou žalovaného l/ uvedenú škodovú udalosť, ako vyplýva aj
z nájomnej zmluvy, oznámiť prenajímateľovi, teda žalovanému 2/, pričom žalovaný 1/ si túto povinnosť
nesplnil. Následne až po oznámení zo strany žalobcu - poisťovne , pričom z obsahu spisu nie je
zrejmé, kto nahlásil uvedenú poistnú udalosť, žalobca listom zo dňa 16.08.2018 doručil žalovanému
2/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti a žiadal predložiť doklady, a to kópiu technického preukazu, kópiu

vodičského preukazu, správu o nehode spísanú účastníkmi, doklady zo šetrenia dopravnej nehody z
polície, prokuratúry, prípadne inej inštitúcie. Z uvedených okolností však je zrejmé, že v čase doručenia
tejto žiadosti o poskytnutie súčinnosti motorovým vozidlom, ktorým bola spôsobená škoda, disponoval
práve poistený-žalovaný l/, keďže nájomná zmluva bola uzatvorená až do 19.12.2019 a podľa názoru
súdu prvej inštancie práve tieto doklady mal k dispozícii žalovaný l/, ako vyplýva aj z obsahu nájomnej

zmluvy. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný 2/ si uvedenú povinnosť splnil až následne
dňa 25.10.2018, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky - oznámenie o poistnej udalosti. Súd prvej inštancie
tak vyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa u žalovaného 2/, ktorý ako poistník a poistený porušil
povinnosť nahlásiť poistnú udalosť v zákonom stanovenej lehote, keď skúmal všetky okolnosti prípadu,
a to, že žalovaný 2/ si síce túto povinnosť, vzhľadom na všetky uvedené okolnosti splnil oneskorene,

avšak uvedené oneskorenie nespôsobilo žiaden negatívny výsledok, berúc do úvahy skutočnosť, že
žalovaný 1/ ako poistený a zároveň škodca, ten, kto škodu priamo spôsobil, celý uplatnený nárok uznal
v plnej výške a voči nemu aj platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť v plnej výške. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.1.6. Žalovane´mu, ktory´ bol v konani´ procesne u´spesˇny´ v celom rozsahu, su´d prvej inštancie v
zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP priznal na´rok na na´hradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§365 ods. 1 písm. h) CSP.
2.1. Uviedol, že žalovaného 2/ zaväzovala zákonná povinnosť písomne ohlásiť vznik škodovej udalosti,

pričom nebolo sporné, že si túto povinnosť nesplnil v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote. Poukázal
na to, že bezprostredne po tom, ako sa žalobca dozvedel o škodovej udalosti, ktorá nastala dňa
30.06.2018, požiadal listom zo dňa 16.08.2018 žalovaného 2/, ako poistníka, o poskytnutie súčinnosti.
Spolu s listom mu bolo zaslané aj tlačivo „Oznámenie o poistnej udalosti“, ktoré mal podľa pokynov
žalobcu bezodkladne vyplniť vo všetkých bodoch a podpísané obratom zaslať. K oznámeniu poistnej
udalosti mal priložiť všetky doklady, ktoré mal v tom čase k dispozícií a zároveň bol upozornený, že v

zmysle § 10 ods. 1 zákona o PZP je povinný písomne oznámiť poisťovni vznik škodovej udalosti do
15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky a do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla
mimo územia Slovenskej republiky a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti, má poisťovňa nárok na
náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za žalovaného 2/ vyplatila z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla.

2.2. Súd prvej inštancie zohľadnil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, že žalovaný 2/ nemohol oznámiť
vznik poistnej udalosti, keďže nedisponoval dokladmi k poistenému motorovému vozidlu, z dôvodu jeho
prenájmu žalovanému 1/. Žalovanému 2/ však podľa žalobcu nič nebránilo v tom, aby podal minimálne
vyplnené tlačivo „Oznámenie o poistnej udalosti“ so všetkými skutočnosťami, ktoré v danom okamihumu
boli známe a doklady týkajúce sa poisteného motorového vozidla predložil dodatočne. Žalovaný 2/ bol

riadneupozornený,akýnásledokmáneoznámeniepoistnejudalosti,aajnapriektomusisvojupovinnosť
splnil viac ako 2 mesiace po tom, čo bol vyzvaný na poskytnutie súčinnosti. Telefonické oznámenie
žalovaného 2/ zo dňa 20.08.2018 žalobca nepovažoval zo zákona za postačujúce a uskutočnené v
lehote 30 dní. Žalobca poukázal na to, že písomne si žalovaný 2/ túto oznamovaciu povinnosť splnil
až dňa 24.10.2018.

2.3. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.
3Cdo/257/2009 zo dňa 14.03.2011, podľa ktorého uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného
plnenia podľa § 12 ods. 12 písm. g) zákona PZP je opodstatnené aj v prípade, že nesplnenie
oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri
poskytovaní poistného plnenia poškodenému. Skutočnosť, že žalovaný 1/ uznal záväzok v plnej

výške, nemôže podľa žalobcu za žiadnych okolností predstavovať dôvod na zamietnutie žaloby voči
žalovanému 2/. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť podľa žalobcu výlučne objektívna
nemožnosť oznámiť vznik poistnej udalosti poisťovateľovi.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a

neopodstatnené. Súd prvej inštancie podľa neho správne vyhodnotil tvrdenie žalovaného 2/, že z
objektívnych dôvodov hodných osobitného zreteľa nemohol o tejto škode vedieť, a to najmä s ohľadom
na to, že predmetné motorové vozidlo bolo v dlhodobom nájme žalovaného 1/, čiže škodcu, ktorý
žalovanému 2/ takúto udalosť neoznámil a neoznámil ju ani žalobcovi. Toto malo podľa žalovaného 2/
vplyv aj na to, že sa o tejto škode včas nedozvedel, a preto o škode ani nemohol vedieť. Dozvedel

sa o škode až z listu žalobcu zo dňa 16.08.2022. Žalovaný 2/ tak mal za to, že takáto skutočnosť je
okolnosťou, na ktorú treba prihliadať.
3.1. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeho tvrdenie, že podklady‚ ktoré žalobca
listom za dňa 16.08.2022 žiadal, nemal k dispozícii, a musel ich niekoľkými výzvami od škodcu žiadať.
Aj napriek tomu žalovaný 2/ dňa 20.08.2022 ohlásil telefonicky na linku žalobcu poistnú udalosf, tak ako

to je bežné aj pri ostatných škodových hláseniach. Dokonca operátor žalobcu na linke hlásenie volajúcej
zamestnankyni žalovaného 2/ potvrdil.

4. Žalobca v replike v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v odvolaní zo
dňa 30.05.2023. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno podľa neho akceptovať, že žalovaný

2/ nedisponoval dokladmi k poistenému motorovému vozidlu z dôvodu jeho prenájmu žalovanému 1/.
Žalovanému 2/ podľa žalobcu nič nebránilo v tom, aby podal minimálne vyplnené tlačivo „Oznámenie
o poistnej udalosti“ so všetkými skutočnosťami, ktoré v danom okamihu mu boli známe a doklady
týkajúce sa poisteného motorového vozidla predložil dodatočne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššiehosúdu zo dňa 14.03.2011, sp. zn. 3 Cdo 257/2009, v ktorom najvyšší súd akcentoval sankčnú funkciu
takéhoto postihu, bez ohľadu na prípadné subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení
zákonných povinností zo strany poisteného. Tento inštitút má podľa žalobcu poisteného predovšetkým

viesť k riadnemu plneniu zákonných povinností (vrátane oznamovacej povinnosti), ktoré mu vyplývajú z
poistného vzťahu. Skutočnosť, že žalovaný 1/ uznal záväzok v plnej výške nemohlo podľa žalobcu za
žiadnych okolností predstavovať dôvod na zamietnutie žaloby voči žalovanému 2/.

5. Žalovaný 2/ dupliku nepodal.

6. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 12C/60/2022-30 zo dňa 25.04.2025 v zmysle § 224
CSP opravil napadnutý rozsudok v záhlaví v časti označenia žalobcu, a to adresu jeho sídla.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky
správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého

rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní
obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý
rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na
základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

11. Žalobou zo dňa 22.04.2022 sa žalobca domáhal, aby J. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: H. XX,

XXX XX J. Y. (pôvodne žalovaný 1/) a obchodná spoločnosť STAMOL, s.r.o. so sídlom Ul. Kpt. J.
Nálepku 1657/131, 934 01 Levice, IČO: 36 524 115 pôvodne žalovaný 2/, boli zaviazaní na zaplatenie
peňažnej sumy vo výške 2.601,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.601,44 eur
odo dňa 16.01.2020 do zaplatenia, trov konania a to tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zároveň sa žalobca domáhal, aby bol žalovaný

1/ zaviazaný na zaplatenie peňažnej sumy 9.105,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 9.105,04 eur odo dňa 16.01.2020 do zaplatenia a trov konania. Platobným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 29.06.2022 sp. zn. 29Up/504/2022 bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu.
Identifikovaný platobný rozkaz sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 26.07.2022 voči žalovanému 1/.
Nakoľko žalovaný 2/ podal voči platobnému rozkazu včas odpor, žalobca súhlasil s pokračovaním v

konaní na súde príslušnom podľa CSP.

12. Predmetom konania je tak nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenie v zmysle § 12 ods. 1
písm. g) zákona o PZP z dôvodu, že ani jeden zo žalovaných 1/ a 2/ písomne neoznámil žalobcovi vznik
poistnej udalosti v zákonnom stanovenej lehote 30 dní odo dňa vzniku poistnej udalosti.

13. Žalobca svoje odvolanie založil na tom, že pôvodne žalovaný 2/ mal zákonnú povinnosť ohlásiť vznik
poistnej udalosti do 30 dní po jej vzniku a že túto povinnosť si neplnil a súdom prvej inštancie uvedené
okolnosti ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre splnenie si tejto povinnosti nepovažoval za dôvodnéa skutočnosť, že žalovaný 1/ uznal záväzok v plnej výške, nemôže podľa žalobcu za žiadnych okolností
predstavovať dôvod na zamietnutie žaloby voči pôvodne žalovanému 2/.

14. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365
ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil
súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania
nebola odvolacím súdom zistená.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona PZP, poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

17. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného
plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil
povinnosti podľa § 10 ods. 1 - 4.

18. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to až do výšky plnenia, ktoré
poistiteľ poskytol.

19. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykona´vaju´ce dopravu

zodpovedaju´ za sˇkodu vyvolanu´ osobitnou povahou tejto preva´dzky.

20. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil aj tým, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz,
ktorý nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 1/ a nárok vo výške 2 601,44 € s príslušenstvom
zostal voči žalovanému 2/. Žalovaný 1/ celkový uplatnený nárok písomne uznal, čo žalobca nepoprel.

V danom prípade mal žalovaný 1/ ako vodič oznámiť poistnú udalosť poisťovateľovi do 30 dní po jej
vzniku, čo neurobil a v čase dopravnej nehody mal so žalovaným 2/ uzatvorenú nájomnú zmluvu.
Žalovaný 2/ napriek uzatvorenej nájomnej zmluve so žalovaným 1/ za škodu objektívne zodpovedá ako
prevádzkovateľ motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Ako poistník a zároveň
poistený mal tiež povinnosť nahlásiť škodovú udalosť do 30 dní od vzniku škodovej udalosti v zmysle

ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona PZP spolu so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ ako nájomca
motorového vozidla mal škodovú udalosť,k dopravnej nehode došlo v zahraničí, ako vyplýva aj z
nájomnej zmluvy, oznámiť prenajímateľovi, t.j. žalovanému 2/, avšak žalovaný 1/ si túto povinnosť
nesplnil. Žalovaný 2/ sa tak o škodovej udalosti dozvedel až od oznámenia mu poisťovne, t. j. žalobcu,
ktorý ho žiadal o poskytnutie súčinnosti doložením dokladov, ktorými disponoval žalovaný 1/, preto

si žalovaný 2/ svoju oznamovaciu povinnosť splnil až dňa 25.10.2018 (podľa prezenčnej pečiatky -
oznámenie o poistnej udalosti).

21. Súd prvej inštancie tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správne vyhodnotil okolnosti u
pôvodne žalovaného 2/ ako dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko tento ako poistník a poistený síce

porušil povinnosť nahlásiť poistnú udalosť v zákonom stanovenej lehote, avšak vzhľadom na uvedené
dôvody hodné osobitného zreteľa, si túto povinnosť splnil oneskorene, čoho dôsledkom však nespôsobil
žiadny negatívny výsledok. Zároveň pôvodne žalovaný 1/ celý uplatnený nárok uznal v plnej výške a
voči nemu v plnej výške nadobudol právoplatnosť aj platobný rozkaz.

22. V prejednávanej veci nebola spornou skutočnosť, že pôvodne žalovaný 2/ si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) a § 10 ods. 1 písm. b) zákona PZP oznámiť poisťovateľovi, t.j.
žalobcovi v lehote 30 dní poistnú udalosť, avšak možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie,že v danom prípade na strane pôvodne žalovaného 2/ boli dôvody hodné osobitného zreteľa objektívnej
nemožnosti splniť si túto zákonnú povinnosť včas.

23. Tiež sa možno stotožniť s tým, že nesplnením tejto povinnosti žalovaného 2/ nedošlo k negatívnemu
dopadu a nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že skutočnosť, že pôvodne žalovaný 1/ uznal
záväzok v plnej výške, nemôže za žiadnych okolností predstavovať dôvod na zamietnutie žaloby voči
žalovanému 2/. Je to tak z toho dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému 1/ a žalovanému
2/ v sume 2.601,44 eur s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného tak, ako bol vydaný aj platobný rozkaz, právoplatný
voči žalovanému 1/, ktorému bola tiež uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj sumu 9.105,04 eur s
príslušenstvom a žalovaný 1/ podpísal uznanie dlhu v celej výške 11.706,48 eur (2.601,44 eur + 9.105,04
eur).Žalobcasplácanieuvedenejsumyaninenamietal,pritomplnenímjednéhozožalovanýchpovinnosť
druhého žalovaného plniť zaniká a žalobca si nemôže naďalej uplatňovať to, čo mu už je plnené, takýmto
duplicitným plnením by došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.

24. Plnením jedného zo žalovaných znamená, že ak jeden zo žalovaných (osôb, proti ktorým bola
podaná žaloba) splní svoj záväzok, povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu tohto plnenia zaniká. Ak
jeden z nich uhradí dlh, ostatní už nie sú povinní ho platiť. Ak súd uloží viacerým žalovaným povinnosť
zaplatiť určitú sumu peňazí, a jeden z nich túto sumu zaplatí, ostatní už nie sú povinní platiť to isté.

Plnenie jedným žalovaným sa tak zohľadňuje pri výpočte, koľko majú platiť ostatní.

25. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/257/2009 zo dňa
14.03.2011, kde uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. g)
zákona PZP je opodstatnené aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo

k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému,
odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)
č. k. III.ÚS 90/2021 zo dňa 30.11.2021, kde sa ústavný súd zaoberal problematikou regresnej náhrady
a zohľadnením okolností, za ktorých k vzniku škody došlo, pričom zdôraznil, že nevedomosť o škode
môže byť relevantnou okolnosťou pri posudzovaní regresnej náhrady. Konštatoval, že je to práve otázka

proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu
jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho
vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo.
Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody
hodné osobitného zreteľa (nevedomosť o škode, vážne zranenie manželky a jej následné onkologické

ochorenie, akútne starosti s tým spojené), nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt
empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samu
podstatu dobrých mravov.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné

a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 255 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).