Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dominika Rejdovianová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cpr/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201938
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rejdovianová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6723201938.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14 14Cpr/8/2023

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore žalobcu: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., zast. JUDr. Andrejom Porubanom, PhD.,
advokátom so sídlom Železničná 1444, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 50 788 361, proti žalovanému:
STARLIFT, s. r. o. so sídlom Sládkovičova 92, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 055 697, zast.: AK JUDr.
Miriam Podhradská, s. r. o. so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

14 14Cpr/8/2023

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % na účet jeho právneho
zástupcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

13 14Cpr/8/2023

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15. 05. 2023 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktoré mu bolo zo strany žalovaného doručené dňa 15. 03. 2023 z dôvodu
preukázania úmyselného konania v snahe spôsobiť škodu zamestnávateľovi ignorovaním oprávnených
záujmov zamestnávateľa. Strany sporu založili pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 05. 12. 2017
s druhom práce: servisný mechanik. Pri výkone práce utrpel žalobca dňa 27. 01. 2023 vážny úraz, po
ktorom zostal dočasne práceneschopný. Napriek dôležitej osobnej prekážke v práci žalobca udržiaval
komunikáciu so žalovaným a bol pripravený poskytnúť súčinnosť v súlade s jeho zdravotným stavom

a v zmysle pokynov ošetrujúceho lekára. Žalobca pritom spĺňal všetky odborné a morálne požiadavky na
riadny výkon dohodnutej práce a svedomito si plnil pracovné úlohy. Žalovaný nerešpektoval zdravotný
stav žalobcu a približne po mesiaci pracovnej neschopnosti začal žalobcu šikanovať, hoci dovtedy mu
ním vyžadované veci nechýbali. Žalovaný pri rozväzovaní pracovného pomeru nezvážil doterajší postoj
žalobcu k plneniu pracovných povinností, ani skutočnosť, že nevznikla škoda a ani na jeho zdravotný
stav a sociálnu a osobnú situáciu. Žalobca mal za to, že v skutočnosti sa stal obeťou pomsty z dôvodu,
že od 19. 07. 2022 žiadal žalovaného o priradenie pracovného miesta do tretieho stupňa náročnosti

práce. Listom, doručeným dňa 23. 03. 2023 žalovanému, žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnával. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 14. 03.
2023 považoval za neplatné nielen z dôvodu jeho neurčitosti, ale aj z dôvodu nesprávneho doručenia
v rozpore s § 38 Zákonníka práce.2. K žalobe pripojil žalobca Pracovnú zmluvu uzavretú dňa 05. 12. 2017 medzi ním a žalovaným spolu
s prílohami č. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8 a 9, Oznámenie o stupni náročnosti práce zo dňa 29. 11. 2022, Oznámenie

o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 14. 03. 2023 a Oznámenie žalovaného žalobcovi
zo dňa 17. 03. 2023.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 20. 06. 2023. Nesúhlasil s tým, že by obsah Oznámenia
o okamžitom skončení pracovného pomeru bol neurčitý, nezrozumiteľný a vnútorne rozporný. Konanie

žalobcu ako zamestnanca je v ňom jednoznačne popísané s uvedením dátumu ako aj špecifikovaním
spôsobu konania, preto nemôžu vzniknúť pochybnosť o prejave vôle, a zároveň je zabezpečené, aby sa
uplatnený dôvod nemohol dodatočne meniť alebo zameniť s iným dôvodom. Z Oznámenia o okamžitom
skončení pracovného pomeru je pritom zrejmé, čo zamestnávateľ kvalifikoval ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré ho viedlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom.
Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/12/2008 a na

dokreslenie skutkových okolností predložil súdu kópiu zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 27. 02.
2023 spolu so zápisnicou o výsluchu konateľa žalovaného zo dňa 27. 02. 2023. Konanie žalobcu
nemá podľa žalovaného oporu v žiadnom objektívnom dôvode. Vyhlásenie žalobcu o nepriaznivom
zdravotnom stave nie je v súlade s jeho konaním, kedy napokon vyšiel na ulicu pred motorové
vozidlo a s odmietnutím vydania kľúčov od motorového vozidla a poskytnutím súčinnosti žalovanému

za asistencie polície. Žalobcovi pritom muselo byť zrejmé z výkonu práce pre zamestnávateľa, že
náhradné diely, ako aj motorové vozidlo v čase dlhšej práceneschopnosti zamestnanca sú nevyhnutné
pre podnikateľskú činnosť zamestnávateľa. Konanie žalobcu preto žalovaný považoval za úmyselné.
Žalobca pritom nebol vyzvaný na vydanie veci iba raz, ale opakovane, pričom samotné vydanie veci
by v žiadnom prípade nemalo vplyv na zdravie žalobcu. Zámer žalobcu nevydať veci je ilustrovaný aj

v odmietnutí vydania veci počas návštevy štatutára žalovaného za asistencie polície v mieste bydliska
žalobcu dňa 27. 02. 2023. Závery žalobcu, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z iných dôvodov
(pomsta za žiadosť o priradenie pracovného miesta do 3. stupňa náročnosti práce) je podľa žalovaného
absurdný. Žalobca inicioval aj konanie pred Úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej
činnosti, podľa zistení ktorého neexistuje príčinná súvislosti medzi žiadosťou žalobcu o preradenie do 3.

stupňa náročnosti práce a doplatením minimálnych mzdových nárokov stanovených pre uvedený stupeň
náročnosti práce a okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Žalobca
pritom v žalobe podľa žalovaného žiadnym spôsobom neopisuje konanie žalovaného, ktoré považuje
za šikanu. Žalovaný vo svojom vyjadrení rovnako nesúhlasil so záverom o neplatnosti doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko Zákonník práce vyžaduje pre platné okamžité

skončenie pracovného pomeru doručenie oznámenia do vlastných rúk zamestnanca. Právny záver
žalobcu, že v prípade nedoručenia písomnosti na adrese trvalého bydliska zamestnanca dochádza
k vade, ktorú nemožno zhojiť ani prevzatím písomnosti doručenej poštou, je podľa žalovaného
nesprávny. Skutočnosť, že sa zamestnávateľ rozhodol o spôsobe doručenia písomností žalobcovi
prostredníctvom pošty, nie je dôvodom neplatnosti. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn. 3Cdo/218/2007 zo dňa 13. 10. 2008.

4. Na podporu svojich tvrdení predložil žalovaný k svojmu vyjadreniu Zápisnicu o trestnom oznámení
zo dňa 27. 02. 2023 D.: E./XXXX/XX, Zápisnicu o výsluchu zo dňa 27. 02. 2023 D.: E./F., komunikáciu
žalobcu so zamestnancami a spoločníkom žalovaného, podací lístok k Oznámeniu o okamžitom

skončení pracovného pomeru zo dňa 14. 03. 2023, Žiadosť Úradu na ochranu oznamovateľov
protispoločenskej činnosti zo dňa 24. 03. 2023 adresovanú žalovanému, stanovisko žalovaného
k žiadosti zo dňa 30. 03. 2023 a Rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov zo dňa 24. 04. 2023.

5. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 02. 10. 2023

uviedol, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru síce nevyplýva, pretože je nekonkrétne,
neurčité a nejasné, ale možno naďalej predpokladať, že žalovaný považuje za porušenie pracovnej
disciplíny konanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak
teda chcel žalovaný vyvodzovať opatrenia, ku ktorým malo dôjsť mimo miesta výkonu práce a mimo
pracovného času, tak malo ísť naozaj o zásadné porušenie pracovnej disciplíny. V prejednávanej veci

nešlo len o obyčajnú dobu odpočinku, ale o dôležitú osobnú prekážku v práci spojenú s nepriaznivým
zdravotným stavom zamestnanca, ktorý bol dôsledkom poškodenia zdravia pri výkone závislej práce
pre žalovaného. Podľa žalobcu došlo zo strany žalovaného k porušeniu ústavného práva na ochranu
súkromia žalobcu, keďže konanie, ktoré žalovaný považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny,nebolo spôsobené úmyselne ani z nedbanlivosti. Žalobca poukázal na skutočnosť, že trestné konanie,
ktoré inicioval žalovaný, skončilo odmietnutím trestného oznámenia. Spochybnil aj legálnosť získania
dôkazov o komunikácií žalovaného. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn.

3Cdo/2018/2007, podľa žalobcu tam uvedený skutkový stav sa nevzťahuje na prejednávaný spor. NS
SR totiž posudzoval situáciu, kedy na zásielke nebolo uvedené, že je určená do vlastných rúk. V tomto
prípadežalobcanenamietaabsenciudoložkydovlastnýchrúk,aleto,žežalovanýnedodržalpostupnosť,
ktorúexplicitnepredpisujeZákonníkpráce.Okremustálenejsúdnejpraxepriorituosobnéhodoručovania
potvrdzuje aj odborná literatúra (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce, 3. vydanie, 2022, C. H. Beck,

strana č. 453-454).

6. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 10. 01. 2024 uviedol, že je právne nepodstatné,
či doručenie písomnosti nastalo osobne alebo prostredníctvom poštového podniku. Skutočnosť, že
doručenie nastalo, nie je medzi stranami sporná. Z odôvodnenia rozsudku NS SR, na ktorý poukázal
žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, je zrejmé, že uvedený záver o nepodstatnosti spôsobu doručenia

písomností je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na prípad doručenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalovaným žalobcovi. Bolo by absurdné, ak by zákon spájal absenciu osobného doručovania
s neplatnosťou doručenia zásielky prostredníctvom poštovej prepravy. Zákonník práce právne úkony
považuje za neplatné len za predpokladu, že to sám Zákonník práce alebo osobitný predpis tak výslovne
stanovujú.Zákonníkprácetakustanovujevpríslušnýchsvojichustanoveniachtzv.doložkamineplatnosti

formuláciou „inak je právny úkon neplatný.” Ustanovenie § 38 Zákonníka práce o doručovaní tzv. doložku
neplatnosti neobsahuje. Žalovaný ďalej namietol, že v danom prípade nedošlo k zásahu do súkromia,
ktorý upravuje okrem Zákonníka práce aj Ústava Slovenskej republiky či medzinárodné dohovory.
Konanie žalovaného ako zamestnávateľa bolo plne legitímne a v súlade so zásadou proporcionality
(početná, neúspešná komunikácia žalobcu so zamestnancami pred dňom 27. 02. 2023, primeraná

reakcia konateľa žalovaného pri zabezpečení vydania veci žalobcom dňa 27. 02. 2023 pri absencii
akejkoľvek súčinnosti žalobcom). Uvádzanie rôznych dôvodov a neuskutočnenie jednoduchých úkonov
žalobcom považoval žalovaný za účelové a konanie žalobcu za úmyselné. Objektívne dôvody nevydania
veci žalobcom žalovanému, spočívajúce v nepriaznivom zdravotnom stave, či iných oprávnených
dôvodoch podľa žalovaného v danom prípade neexistovali.

7. Na pojednávaní dňa 12. 08. 2024 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom, že konanie žalovaného
malo byť motivované tým, že žalobca si predtým uplatňoval svoje práva, keďže pred samotným
skončením pracovného pomeru došlo k diskusií medzi žalobcom a žalovaným ohľadom pracovného
zaradenia a mzdových nárokov, ktoré boli odkomunikované mimosúdne medzi právnymi zástupcami

žalobcu a žalovaného. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobcu osobne navštívil 27. 02.
2023, kedy mu žalobca odmietol vydať veci mu zverené vrátane auta s tým, že aj policajtom uviedol, že
ich má, ale ich nevydá, až po inventarizácií alebo len ich časť. Po týždni už žalobca vládal ísť odovzdať
dňa 10. 03. 2023 na obvodné oddelenie kľúče, pričom bol aj pôvodne na mieste bydliska policajtami
poučený, že tieto mohol odovzdať aj priamo na mieste. V mieste bydliska žalobca uviedol policajtom,

že sa obáva opustiť pozemok z dôvodu, že žalovaný na neho pošle „sociálku“ za účelom preverenia
dodržiavania liečebného režimu. Policajti ho poučili, že je pripravená inventúra, že môže veci odovzdať.
Následne po 10 mesiacoch práceneschopnosti prišiel všetky veci odovzdať do firmy. Sám pritom nosil
po dve 25 litrové bandasky, preto mal žalovaný za to, že zdravotné dôvody boli zavádzaním zo strany
žalobcu. Žalovaný dvakrát musel kvôli tejto záležitosti vycestovať do Čachtíc. Bežná prax je taká, že

firma objednáva náhradné diely pre jednotlivých servisných technikov a dodáva im ich priamo na miesto
ichvýkonu.ŽalobcasiprevzalnáhradnédielyapotomišielnaPN.Žalovanýhoniekoľkokrátvyzvalnaich
odovzdanie. Na tretí pokus ich odovzdal iba čiastočne, niektoré zostali zadržané (napr. filtre a oleje, ktoré
sú použiteľné aj pri viacerých iných zákazkách). Náhrady diely pre konkrétny servis, ktoré mu žalovaný
dodal, musel žalovaný objednať znovu. Následne po 10 mesiacoch, keď ich žalobca vrátil, niektoré sa

žalovanému podarilo vyreklamovať a niektoré nie, čím mu vznikli dvojnásobné náklady. Žalobca pritom
vedel presne, kedy má ktorý zamestnanec pre náhradné diely k nemu prísť. Napriek tomu ich nevydal.
Žalovaný súdu krátkou cestou predložil Úradný záznam OO PZ Nového Mesta nad Váhom zo dňa 27.
02. 2023 k asistencii pri odťahu motorového vozidla a Uznesenie OR PZ v Banskej Bystrici D.: E./X-
XXX-XX-XXXX zo dňa 23. 07. 2024, z ktorého malo vyplývať, že žalobca v tomto konaní vypovedal, že

nevie, v ktorom stupni platovej triedy sa nachádza alebo podľa ktorej je platený a nevie, čo takýto stupeň
obnáša. Žalovaný tým poukazoval na rôzne vyjadrenia ohľadne konfliktu týkajúceho sa zaradenia do
inej platovej triedy.8. Žalobca na pojednávaní opísal skutkové okolnosti týkajúce sa sporu so žalovaným ohľadom vyššej
platovej triedy žalobcu, ktoré predchádzali okamžitému skončeniu pracovného pomeru. V rámci svojej
výpovede žalobca uviedol, že žalovaný nakoniec rozhodol, že vyššie platové triedy zamestnancom

prizná. Malo sa to odohrať na konci roku 2022. Iní zamestnanci žalobcu už v tom čase upozorňovali, že
si má dávať pozor na veci, pretože ho chce žalovaný vyhodiť. Žalobca mal vedomosť, že už vo februári
hľadal žalovaný na jeho miesto iného servisného technika. Keďže na výjazdy služobnými motorovými
vozidlami mohli zamestnanci jazdiť na základe príkazu na jazdu, ktorý žalobca v tom čase (v januári
2023) nemal, odmietol nastúpiť do práce a viesť motorové vozidlo, na čo bol upozornený, že porušuje

pracovnú disciplínu. K dôvodom uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru žalobca uviedol,
že so zamestnancami žalovaného komunikoval počas pracovnej neschopnosti, nikdy však u neho nikto
nebol. Až štatutár žalovaného spolu s policajnou hliadkou. Pracovný úraz sa mu stal u externej firmy,
kde bol vykonávať servis, kedy mu prasklo v ramene. Nenahlásil to priamemu nadriadenému v tej
spoločnosti, iba svojmu priamemu nadriadenému. Žalovaný mu však tento úraz ako pracovný neuznal.
V mesiaci jún toho roku absolvoval operáciu a celkovo bol práceneschopný 10 mesiacov. Po ukončení

PN nastúpil v novej firme. Poprel, že by pri vrátení materiálu sám nosil bandasky, ako to uviedol žalovaný
na pojednávaní. Nosil ich vtedy zamestnanec žalovaného p. Krč. Najskôr mal prísť štatutár žalovaného
osobne, ale žalobca mu odpísal, že má lekára, preto mal prísť poobede, avšak neprišiel. Potom mal prísť
zamestnanec žalovaného p. G., ale vzhľadom k tomu, že firemný telefón žalobcu bol bez jeho vedomia
presmerovaný, tak sa žalobcovi nedovolal a večer už neprišiel, nakoľko bol v Trenčíne. Pán G., ktorý

mal prísť, neprišiel vzhľadom k emailovej komunikácií, ktorú poslal žalobca štatutárovi žalovaného po
tom, čo tento vyhlásil, že žalobca poškodzuje firmu. Rovnako mu mali poslať kuriéra, avšak k tomu
nedošlo.Bežnáročnáinventúra,ktorásarobíprimateriáli,ktorýsanachádzalvovozidle,trváajcelýdeň.
Náhradné diely, ktoré sa nachádzali u žalobcu, mal žalovaný bežne na sklade, a teda nebolo potrebné
zháňať ich náhradu. Kolega H. žalobcovi dokonca volal, že už to nemá riešiť, že už majú náhradné

diely. Podľa vedomostí žalobcu aj motorové vozidlo, ktoré bolo odtiahnuté, sa nachádzalo ešte mesiac
v Banskej Bystrici, kde stálo a nebolo využívané. Kľúče od motorového vozidla odovzdal po tom, čo
u neho boli policajti na dennej báze. Po rôznych trestných oznámeniach sa nakoniec rozhodol kľúče
odovzdať napriek tomu, že už motorové vozidlo bolo odtiahnuté. Žalobca mal za to, že auto odtiahla
polícia. Kľúč od motorového vozidla bol odovzdať osobne na obvodnom oddelení v rámci vychádzky,

nakoľko bol ešte práceneschopný. K predloženej komunikácii zo dňa 21. 02. žalobca uviedol, že sa
jedná o komunikáciu s kolegom I. G., ktorý mu písal cez súkromný chat, nakoľko sa mu nemohol dovolať
na jeho firemný mobil. Pán H. neskôr žalobcovi volal, že p. G. už nepríde z dôvodu, že už nemal čas
večer prísť ku nemu.

9. Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol, že trvá na zamestnaní u žalovaného. Uviedol, že otázku
platového zaradenia riešil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak nevie, aký bol výsledok.
Neskôr počas výsluchu uviedol, že v novembri 2022 mu bolo oznámené zvýšenie platovej triedy na
3. stupeň, avšak koncoročnú odmenu dostal na rozdiel od ostatných kolegov iba vo výške 100 eur.
Motorové vozidlo žalobca podľa svojho vyjadrenia užíval na základe Zmluvy o užívaní motorového

vozidla uzavretej so žalovaným, ktorú súdu krátkou cestou na pojednávaní predložil. Zároveň spolu
s Pracovnou zmluvou uzavrel aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené veci. S ohľadom na ňu
podmienil vydanie vecí mu zverených inventúrou. V čase, keď za ním bol konateľ žalovaného, bol stále
práceneschopný. Bral lieky a mal nariadený kľudový režim. Bol objednaný na termín k neurológovi a na
MR vyšetrenie. Dňa 22.02.2023 bol u lekára, objednaný bol na 12.00 hod. Predložil súdu aj lekárske

správy k svojmu zdravotnému stavu. Napriek trestným oznámeniam podľa svojho vyjadrenia doposiaľ
nebol z ničoho obvinený. Žalovaný si pritom voči nemu neuplatnil žiadnu škodu.

10. Žalovaný v reakcii na vyjadrenia žalobcu na pojednávaní poprel, že by ostatní zamestnanci dostali
v roku 2022 vianočné odmeny vo výške 500 eur. Dostali ich vo výške 280 eur, pričom sa jedná

o nenárokovateľnú zložku mzdy. Zníženie odmeny pre žalobcu ako aj dôvody neuznania pracovného
úrazu krátko zdôvodnil. Konateľ žalovaného ďalej v rámci svojho výsluchu uviedol, že po oznámení
o práceneschopnosti žalobcu sa pýtal zamestnanca p. H., ako to so žalobcom vyzerá a keďže nevedel
uviesť, ako dlho bude PN, najal nového servisného technika a presmeroval jeho služobný telefón,
nakoľko potreboval pokryť zákazníkov na území západného Slovenska. Technik potreboval aj služobné

vozidlo. Žalovaný uviedol, že stratil asi 50% zákazníkov na území západného Slovenska, pričom
mu vznikla aj škoda spojená s odťahom motorového vozidla, cestami do Čachtíc a kúpou nových
náhradných dielov.11. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 18.09.2024 zopakoval a zosumarizoval svoje
doterajšie tvrdenia, ku ktorým predložil listinné dôkazy. Okrem iného predložil súdu kópiu zverejneného
inzerátu na pozíciu operátora servisného oddelenia zo dňa 09.02.2023 a komunikáciu s operátorom

mobilnýchslužiebopresmerovanítel.č.XXXXXXXXXX.Žalovanýzároveňuviedol,žezdôvoduodstupu
času na pojednávaní nesprávne uviedol dátum prijatia nového zamestnanca pána J. do pracovného
pomeru. Pán J. podľa žalovaného nastúpil do práce dňa 01.03.2023 na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 28.02.2023.

12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.10.2024 uviedol, že v konaní nebolo sporné, že
žalobcabolvdňoch21.02.,22.02.a27.02.2023práceneschopnývdôsledkuúrazu,ktorýutrpelpriplnení
pracovných úloh dňa 27.01.2023. Napriek tomu, že bol na prekážkach v práci, čím došlo k suspenzii
pracovného pomeru a prerušeniu výkonu práv a povinností zamestnanca a zamestnávateľa počas
práceneschopnosti, vyžadoval od neho zamestnávateľ výkon práce. Hoci žalobca nebol povinný plniť
žiadne úlohy a bol mu lekárom doporučený kľudový režim, žalobca komunikoval so zamestnávateľom

a poskytoval mu súčinnosť, a to napriek skutočnosti, že mal bolesti a hybnosť jeho ramena bola
limitovaná. Dňa 22.02.2023 bol žalobca na vopred plánovanom vyšetrení u lekára, takže nie je právne
ani fakticky možné ustáť tvrdenie, že mal v tento deň odmietnuť vydať náhradné diely. Vzhľadom
na jeho práceneschopnosť teda nemohlo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Žalobcovi nebolo
nikdy počas šiestich rokov zamestnania vyčítané porušenie pracovnej disciplíny, nevykonával funkciu

vedúceho, ale iba radového zamestnanca, vždy riadne plnil pracovné úlohy a nikdy nebol vyzvaný
na odstránenie nedostatkov. Stalo sa tak počas prekážok v práci. Nebol to úmysel ani nedbanlivosť.
Žalovanýsineuplatňovalžiadnuškodu.Závažnéporušeniepracovnejdisciplínypodľapísmenab)pritom
podľa žalobcu musí byť na úrovni úmyselného trestného činu podľa písmena a). Žalobca rovnako
poukázal aj na Zmluvu o užívaní motorového vozidla zo dňa 14.05.2018, z ktorej obsahu vyplýva,

že ide o dvojstranný právny úkon. Táto zmluva nebola porušená ani nebola ukončená a napriek
tomu žalovaný žiadal automobil späť a následne okamžite skončil pracovný pomer. Inzerát zo dňa
08.02.2023 podľa žalobcu preukazuje, že v príčinnej súvislosti so skončením pracovného pomeru bola
skutočnosť, že žalobca si v druhej polovici roka 2022 začal uplatňovať peňažné nároky vyplývajúce z
minimálnych mzdových nárokov. Žalobca podľa svojho vyjadrenia oznámil súdu skutočnosti, z ktorých

možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa došlo z
dôvodu, že si zamestnanec uplatňoval svoje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce mu z
pracovnoprávneho vzťahu, čo je dôvodom pre uplatnenie § 13 ods. 9 Zákonníka práce.

13. Na pojednávaní dňa 15.01.2025 žalobca uviedol, že pokiaľ bolo telefónne číslo presmerované

dňa 20.02.2023, tak sám žalovaný vytvoril podmienky, kedy bola komunikácia so žalobcom v dňoch
21.02., 22.02. a 27.02. skomplikovaná. Predložený inzerát svedčí podľa žalobcu o tom, že žalovaný
mienil skončiť pracovný pomer so žalobcom skôr, hľadal už iba zámienku na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Podľa žalobcu všetko začalo tým, že prišiel za konateľom žalovaného kvôli
zaradeniu do správneho stupňa náročnosti práce. V novembri 2023 bol žalobca zaradený do tretieho

stupňa náročnosti práce a následne vo februári bol s ním okamžite skončený pracovný pomer. Ešte
predtým bol podaný inzerát. Časová súvislosť je zrejmá. Zmluvu o užívaní zapožičaného vozidla porušil
podľa žalobcu žalovaný. Inventarizácia náhradných dielov je podľa žalobcu legitímnou požiadavkou zo
strany žalobcu, aby neskôr nebolo tvrdené, že sa nejaké veci nevrátili. Tvrdené porušenie pracovnej
disciplíny podľa žalobcu nemá takú intenzitu, že by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného

pomeru. So žalobcom v práci neboli nikdy problémy, dostával odmeny, nikdy mu nebolo nič vyčítané,
nemá žiadne písomné upozornenie na porušenie pracovných povinností a nemá žiadnu výzvu na
odstránenie nedostatkov.

14. Žalovaný na pojednávaní zopakoval, že žalobca bol trikrát vyzvaný na odovzdanie náhradných

dielov. Po tom, čo žalobca žalovanému oznámil, že má lekárske vyšetrenie, žalovaný poslal pre
náhradnédielyinéhoservisnéhotechnikaaobchodnéhozástupcu.Následnežalobcazaslalžalovanému
email, v ktorom uviedol, že si neželá, aby ho žalovaný zaťažoval služobnými povinnosťami. Inzerát
žalovaný vypísal z dôvodu, že potreboval pokryť územie západného Slovenska, a preto od ďalšieho
mesiaca prijal nového servisného technika, ktorý potreboval vozidlo a náhradné diely. Náhradné diely

musel žalovaný nakúpiť znova. Žalobca navyše svojim konaním spôsobil nedôveru zákazníkov, pre
ktorých pracoval.15. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie oboznámením s predloženými listinnými dôkazmi,
z ktorých zistil nasledovné. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 05.12.2017 pracovnú zmluvu, na základe
ktorej vznikol medzi stranami sporu pracovnoprávny vzťah. Žalobca sa v zmluve zaviazal vykonávať

pre žalovaného prácu servisného mechanika. Zmluvné strany si okrem iného dojednali aj povinnosť
žalobcu sústavne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, riadne hospodáriť
so zverenými prostriedkami, chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa (čl. VIII bod 1. zmluvy).
V konaní nebolo sporné, že v čase doručenia Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru

žalovanému pracovný pomer žalobcu trval.

16. Dňa 14.05.2018 uzatvorili zmluvné strany Zmluvu o užívaní vozidla zapožičaného organizáciou,
vktorejsažalobcazaviazalužívaťprevzatémotorovévozidlo(popísanévpredávacomprotokole,ktorýje
súčasťou tejto zmluvy) pri plnení pracovných úloh vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, hmotne zodpovedať
zazverenévozidlovrátanevybavenianáhradnýchdielov,zaprepravovanépredmetyaprípadnezverenú

platobnú kartu na čerpanie pohonných hmôt.

17. Z Oznámenia o stupni náročnosti práce zo dňa 29.11.2022, ktoré predložil súdu žalobca, vyplýva,
že pracovné miesto žalobcu bolo zo strany žalovaného zaradené do 3. stupňa náročnosti práce.

18. Z predloženej lekárskej správy zo dňa 27.01.2023 vyplýva, že žalovaný bol ošetrený všeobecným
praktickým lekárom z dôvodu zranenia pravého ramena s odporúčaním na chirurgické vyšetrenie a od
27.01.2023 bol žalobca uznaný ako práceneschopný. Dňa 30.01.2023 bol žalobca vyšetrený chirurgom
a následne ortopédom. Bol mu odporučený kľudový režim a predpísané lieky na bolesti. Nasledovali
návštevy u lekára v dňoch 31.01.2023, 09.02.2023, 22.02.2023, 28.03.2023, 02.05.2023 a 15.08.2023.

Práceneschopnosť bola ukončená dňa 30.08.2023.

19. Dňa 08.02.2023 o 10:00 hod. bol žalobcovi zo strany zamestnanca žalovaného K. H. zaslaný
email na súkromnú emailovú adresu, v ktorom ho tento zamestnanec žiadal o prípravu tam popísaných
náhradných dielov a olejov na druhý deň, kedy si ich mal prísť vyzdvihnúť konateľ žalovaného. O 12:32

hod. toho istého dňa žalobca tomuto zamestnancovi odpísal, že má nasledujúci deň lekára, ale je možné
prísť poobede, pričom je možné ho kontaktovať telefonicky. Žalobca v ňom uviedol, že nemá v úmysle
poškodzovať firmu a obmedzovať servis.

20. Dňa 09.02.2023 bol na internetovej stránke profesia.sk zverejnený inzerát žalovaného, v ktorom

ponúkal prácu servisného technika vysokozdvižných vozíkov pre Bratislavský, Nitriansky a Trenčiansky
kraj.

21. Podľa emailu zamestnankyne spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 06.09.2024, adresovaného
konateľovi žalovaného, bolo dňa 20.02.2023 zadaná požiadavka na presmerovanie telefónneho čísla

XXXXXXXXXX na číslo XXXXXXXXXX, a to v čase medzi 15:32 – 15:47 hod.

22. Dňa 21.02.2023 o 15:27 hod. odoslal konateľ žalovaného žalobcovi email, v ktorom ho žiadal
o vydanie náhradných dielov podľa priloženého zoznamu. Následne dňa 22.02.2023 o 08:43 hod.
konateľ žalovaného opätovne zaslal žalobcovi email, v ktorom ho tretíkrát žiadal o odovzdanie

náhradných dielov zamestnancovi L. A. G.. Žalobca odpovedal na tento email dňa 22.02.2023 o 09:37
hod., kedy uviedol, že si „vyprosuje vyjadrenia, že bezdôvodne zadržuje náhradné diely“, keďže doposiaľ
pre ne nikto neprišiel navzdory dojednaným termínom. Doposiaľ bol podľa svojich slov ochotný vyhovieť
potrebám firmy. Z dôvodu nekorektného správania žalovaného však odmietol uskutočniť akúkoľvek
činnosť nad rámec svojich povinností a keďže bol v tom čase práceneschopný, žiadal, aby ho žalovaný

ohľadne pracovných záležitostí viac neobťažoval.

23. Z úradných záznamov OR PZ v Novom Meste nad Váhom ČVS: ORP-116/NM-NM-2023
a ID:58.23/1051 zo dňa 27.02.2023 vyplýva, že hliadka OO PZ Nového Mesta nad Váhom sa na základe
trestného oznámenia žalovaného dostavila do miesta bydliska žalobcu, ktorého telefonicky kontaktoval

konateľ žalovaného, na základe čoho žalobca vyšiel pred dom. Následne hliadka vyzvala žalobcu na
vydanie1 ks kľúča od motorového vozidla zn. Volkswagen Crafter, EČV:M. a dokladov potrebných pre
vedenie a prevádzku tohto motorového vozidla, čo žalobca odmietol s odôvodnením, že danú vec
považuje za spor medzi ním a jeho zamestnávateľom. Kľúče a samotné motorové vozidlo bol ochotnýzamestnávateľovi vydať až po vykonaní inventúry za jeho osobnej prítomnosti. Nakoľko bol však v tom
čase práceneschopný, tak nebol schopný sa inventúry podľa jeho vyjadrenia zúčastniť. Podľa jeho
vyjadrenia mu v tom bránil jeho zdravotný stav.

24. Z predloženého Oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 14.03.2023, ktoré
bolo nesporne doručené žalobcovi dňa 15.03.2023, vyplýva, že žalovaný ukončil pracovný pomer so
žalobcom podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré v tomto oznámení opísal tak, že žalobca „v čase práceneschopnosti bez náležitého

dôvodu opakovane (minimálne v dňoch 21.02.2023 a 22.02.2023) odmietol zamestnávateľovi vydať
náhradné diely a príslušenstvo na výkon servisných zásahov u zákazníkov a dňa 27.02.2023 bez
náležitého dôvodu odmietol vydať zamestnávateľovi zverené motorové vozidlo zn, Volkswagen Crafter,
EČV: M., ktoré mu bolo zverené dňa 14.05.2018.“ V dôsledku konania žalobcu musel žalovaný podľa
tohto oznámenia požiadať o odtiahnutie vozidla odťahovú službu za asistencie polície, čím mu vznikla
škoda.

25. Dňa 17.03.2023 oznámil žalobca žalovanému, že sa nestotožňuje s dôvodmi okamžitého skončenia
pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní
26. Podľa § 81 písm. a) zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „ZP“), zamestnanec je povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané

v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 81 písm. e) ZP zamestnanec je povinný hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v
rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

28. Podľa § 178 ods. 1 ZP zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života,
zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

29. Podľa § 68 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to

iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne
pracovnú disciplínu.

30.Podľa§38ods.1ZPpísomnostizamestnávateľatýkajúcesavzniku,zmenyaskončeniapracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia

byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude
zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

31. Podľa § 38 ods. 4ZP povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,
len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

32. Žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného
pomeru zo dňa 14.03.2023 zo strany žalovaného. Žalobca považoval toto okamžité skončenie
pracovného pomeru za neplatné pre formálne aj materiálne nedostatky: 1/ nesprávny spôsob doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, 2/ neurčitosť obsahu listiny, ktorou bolo žalobcovi

oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru a 3/ nedostatočný dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, pričom mal za to, že skutočným dôvodom pre skončenie pracovného pomeru
bolo uplatňovanie si jeho práv v predchádzajúcom období. Súd preto skúmal, či okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného bolo zákonné a spravodlivé.

33. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je v zmysle § 68 ods. 1
ZP výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru iba z dôvodov tam výslovne uvedených, kedy
v zmysle judikatúry nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával
ešte ďalšiu (výpovednú) dobu. Ako jednostranný právny úkon musí spĺňať aj formálne požiadavky:musí mať písomnú formu, musí v ňom byť uvedený dôvod, ktorý musí byť vymedzený tak, aby
nebol zameniteľný s iným a tak, aby ho nebolo možné dodatočne meniť a musí byť riadne doručený
zamestnancovi do vlastných rúk.

34. Súd v prvom rade skúmal, či písomná listina zo dňa 14.03.2023, nesporne doručená žalobcovi
dňa 15.03.2023, je dostatočne zrozumiteľná, či sa jedná o zrejmé okamžité skončenie pracovného
pomeru a či je v nej jasne a dostatočne určito uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Ako už bolo uvedené vyššie, v predloženej listine žalovaný žalobcovi výslovne uviedol, že

s ním „okamžite ukončuje pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom“,
ktoré spočíva v konaní, ktoré opísal ako neodôvodnené odmietnutie odovzdania vecí mu zverených
v dňoch 21.01.2023, 22.02.023 a 27.02.2023 v čase jeho práceneschopnosti. Takto definované dôvody
skončenia pracovného pomeru súd považoval za dostatočne určité a nezameniteľné s inými, pričom
žalovaný v listine aj uvádza, ktoré svoje zákonné a zmluvné povinnosti týmto svojím konaním žalobca
porušil. Takto opísané konanie a odôvodnenie závažného porušenia pracovnej disciplíny nie je možné

považovať za neurčité alebo také, ktoré by vzbudzovalo akékoľvek pochybnosti. Konieckoncov aj
samotný žalobca sa k dôvodom v ňom uvádzaných sám vyjadruje, a teda mu muselo byť zrejmé,
o aké dôvody, resp. konanie sa jedná. Z formálneho hľadiska táto listina obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom.

35. Pokiaľ ide o doručenie tejto listiny, v konaní nebolo sporné, že táto listina bola žalobcovi doručená
do vlastných rúk. Žalobca namietal rozpor doručenia tejto listiny s § 38 ZP spočívajúci v tom, že listina
mu nebola doručená osobne v mieste jeho bydliska, a teda, že nebolo dodržané poradie spôsobov
doručenia, ktorý zákon vyžaduje. Tu je potrebné vnímať ustanovenie § 38 ZP ako celok. Účelom tohto
ustanovenia je poskytnúť ochranu zamestnancovi v prípade vzniku, zmeny a skončenia pracovného

pomeru. Toto ustanovenie dáva možnosť zamestnávateľovi doručiť dôležité listiny niekoľkými spôsobmi
podľa situácie, avšak stanovuje mu povinnosť vždy doručiť takúto listinu do vlastných rúk zamestnanca.
Táto povinnosť je podľa § 38 ods. 4 ZP splnená, len čo zamestnanec listinu prevezme. Bez
relevancie potom ostáva spôsob doručenia písomnosti. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby
sa zamestnanec v čo možno najkratšom čase a vždy osobne dozvedel o dôležitých skutočnostiach,

napr. o skončení pracovného pomeru a bol s ním vždy s určitosťou riadne oboznámený. Hoci zákon
uprednostňuje doručenie písomnosti priamo na pracovisku alebo v bydlisku zamestnanca, ak tam
bude zastihnutý (pričom tieto spôsoby sú účelné a efektívne, ak sa v čase doručovania zamestnanec
nachádza na pracovisku alebo je bydlisko zamestnanca v blízkosti sídla zamestnávateľa), neznamená
to, že v prípade iného spôsobu doručenia do vlastných rúk tento iný spôsob doručenia bude neplatný.

Tento názor zastal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/218/2007 zo dňa 13.10.2008,
v ktorom síce riešil podmienku doručenia listiny do vlastných rúk, avšak rovnako poukázal na to, že
„právne účinky doručenia písomnosti podľa § 38 ods. 1 ZP vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú
okamihom osobného prevzatia písomnosti zamestnancom bez ohľadu na prevedený spôsob doručenia
(realizovaný osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom pošty).“ Aj v danom prípade nebolo

sporné, že žalobca si prevzal Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru do vlastných rúk
dňa 15.03.2023, preto je toto doručenie platné a účinné v zmysle § 38 ods. 4 ZP.

36. Žalovaný v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil ako dôvod okamžitého
skončenia závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré videl v opakovanom žalobcovom porušení

povinnosti sústavne plniť pokyny nadriadených ako aj riadne hospodáriť so zverenými vecami
a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Tieto povinnosti mal žalobca porušiť
tým, že opakovane bez náležitého dôvodu odmietol žalovanému na požiadanie vydať náhradné
diely, príslušenstvo a motorové vozidlo na výkon servisných zásahov. Na týchto dôvodoch žalovaný
zotrval aj počas celého konania a k týmto aj predkladal dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd skúmal,

či k takémuto konaniu zo strany žalobcu došlo a následne posudzoval, či takéto konanie je možné
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

37. Počas konania nebolo sporné, že žalobca bol trikrát vyzvaný na vydanie náhradných dielov
a príslušenstva, ktoré mal zverené a že tieto neboli zo strany žalobcu na výzvu v celom rozsahu

odovzdané. Sporným bolo, či odmietnutie odovzdania týchto vecí bolo legitímne, dôvodné a či sa
jednalo o objektívne alebo subjektívne dôvody na strane žalobcu. Tu je potrebné sa na pracovnoprávny
vzťah pozrieť zo širšieho kontextu. Pracovná zmluva nezakladá práva a povinnosti jej strán iba
priamo pri výkone práce ale aj v súvislosti s ňou. Medzi základné povinnosti zamestnanca patrí ajnegatívne vymedzená povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Ide
o široko koncipovanú povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré akokoľvek odporuje záujmom
zamestnávateľa, zhoršuje postavenie zamestnávateľa, či už vo vzťahu ku konkurencii alebo k obchodný

partnerom či konečným zákazníkom. Povinnosť loajality zamestnanca voči zamestnávateľovi vyplýva
aj zo samotného vymedzenia pojmu závislá práca. Zamestnanec by sa voči svojmu zamestnávateľovi
mal správať tak, aby mu svojou činnosťou alebo nečinnosťou nespôsobil materiálnu alebo nemateriálnu
ujmu. Uvedenú povinnosť má zamestnanec aj v priebehu prekážok v práci v rámci svojho trvajúceho
pracovného pomeru. Prekážka v práci neznamená zánik alebo, ako uviedol žalobca, prerušenie výkonu

práv a povinností zamestnanca, iba prekážku samotného výkonu práce a práv a povinností vzťahujúcich
saknáplničinnosti,ostatnéprávaapovinnostiostávajúzachovanéaždoskončeniapracovnéhopomeru
(niektoré aj po ňom).

38. V danom prípade mali vyššie uvedenú povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa strany sporu dojednanú aj v priamo v pracovnej zmluve. Žalobcovi ako zamestnancovi

pritom boli nesporne na výkon práce zverené rôzne náhradné diely, príslušenstvo a aj motorové
vozidlo. Je potrebné si uvedomiť, že všetky veci zamestnancovi zverené zostávajú vo vlastníctve
zamestnávateľa. Zamestnanec zodpovedá za to, aby nedošlo k ich strate, poškodeniu či znehodnoteniu
alebo použitiu na iný ako určený účel. Stále však zostávajú majetkom zamestnávateľa. Ten má
k uvedeným veciam dispozičné právo a má právo si tieto veci od zamestnanca kedykoľvek

vyžiadať, obzvlášť, ak ich zamestnanec na výkon práce nevyužíva. Zamestnanec ako osoba za
ne zodpovedná má právo požiadať o ich inventarizáciu, avšak nemá právo tieto veci bezdôvodne
zadržiavať a zamestnávateľovi ich nevydať. Pokiaľ by zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca
inventarizáciu nevykonal, nebol by zamestnanec zodpovedný za schodok na zverených hodnotách,
a teda zamestnávateľ by od neho nemohol požadovať zistenú škodu či inú ujmu. Zamestnanec

však nemá právo zamestnávateľovi veci mu zverené na jeho žiadosť nevydať. Všetky veci boli
žalobcovi navyše zverené len na výkon jeho práce, ktorú nesporne od 27.01.2023 nemohol podľa
názoru ošetrujúceho lekára vykonávať. Náplňou jeho práce boli podľa zmluvy predovšetkým opravy
vysokozdvižných vozíkov a činnosti s tým súvisiace. Počas jeho dlhodobej práceneschopnosti žiadnu
z činností jeho pracovnej náplne nevykonával.

39. Z predloženej elektronickej komunikácie vyplýva, že žalovaný žalobcu v dňoch 08.02.2023,
21.02.2023 a 22.02.2023 žiadal o vydanie uvedených vecí poverenej osobe v mieste jeho bydliska.
Podľa odpovedí žalobcu tou istou formou komunikácie je zrejmé, že tento spôsob komunikácie bol pre
neho dostupný a aj sa s týmito elektronickými správami oboznámil a o požiadavke zamestnávateľa

vedel. Súd mal preukázané, že dňa 09.02.2023 žalobca nemohol z objektívnych dôvodov vyžiadané
veci odovzdať, nakoľko mal naplánované vyšetrenie mimo miesta svojho bydliska. V ďalšej komunikácii
však už žiadne takéto objektívne dôvody neuviedol. Pokiaľ žalobca opieral nemožnosť vydania vecí
o svoj zdravotný stav, je potrebné podotknúť, že už v prvej odpovedi na email uviedol, že nemá problém
zverenévecivydať.Podľalekárskychsprávsajednaloozranenieramena,ktorémuspôsobovalobolesti,

ktoré utlmoval liekmi, ale žiadne ďalšie obmedzenia mu nespôsobovali. Mal nariadený kľudový režim,
avšak s vychádzkami, čo mu nebránilo dojednať si odovzdanie v jemu vyhovujúcom čase. A hoci bolo
preukázané, že od 20.02.2023 boli volania jeho služobného telefónu presmerované na žalovaného,
žalobca mal možnosť a aj komunikoval prostredníctvom svojich osobných komunikačných kanálov.
Dôvody nedostupnosti služobného telefónu preto nie je možné považovať za ospravedlniteľné. Žalovaný

navyše preukázal snahu vyjsť žalobcovi v ústrety a vyslal poverené osoby do miesta bydliska žalobcu,
aby uvedené predmety prevzali, čiže zo strany žalobcu nebola vyžadovaná žiadna fyzická námaha. Nie
jepravdou,akouvádzalžalobca,žebyžalovanýodnehovyžadovalvýkonprácevzmyslejehopracovnej
náplne. Žalobca nebol pripútaný na lôžko, komunikoval a okrem obmedzenia hybnosti pravého ramena
nemal žiadne iné obmedzenia. Tak, ako bol schopný vyjsť pred svoj dom alebo sa dostaviť na miestne

obvodné oddelenie PZ a odovzdať kľúče, príp. podpísať písomnosť, tak mohol odovzdať kľúče a doklady
od motorového vozidla a sprístupniť veci mu zverené v mieste svojho bydliska. Žalobcom uvádzané
zdravotné dôvody preto súd nepovažoval za objektívnu nemožnosť odovzdania zverených vecí.

40. V odpovedi na posledný email žalovaného (22.02.2023) žalobca uviedol, že vyžiadané veci nevydá

z dôvodu správania sa žalovaného, ktoré považoval za obťažujúce. Následne pri osobnej návšteve
konateľa žalovaného uviedol ďalší dôvod, a to potrebu inventarizácie pred odovzdaním. Je teda zrejmé,
že pri opakovaných žiadostiach žalovaného žalobca dôvody pre nevydanie menil, pričom jediným
ospravedlniteľným dôvodom bola návšteva lekára dňa 09.02.2023. Žalobca nevynaložil žiadnu snahužalovanému vyhovieť a nájsť spôsob, kedy a kde by mohol zverené veci žalovanému vydať. Práve
naopak, z jeho komunikácie vyplýva, že minimálne od 21.02.2023 nemal v úmysle zverené veci
žalovanému odovzdať. Súd po preskúmaní ním tvrdených dôvodov však konštatuje, že okrem návštevy

lekára nemal žalobca dôvod a právo veci mu zverené zadržiavať. Žalobca preto opakovane porušil
svoju povinnosť plniť pokyny nadriadených a povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa, pričom z jeho dlhoročnej práce pre žalovaného mu muselo byť zrejmé, na čo a z akých
dôvodov žalovaný tieto veci potrebuje pre svoju ďalšiu činnosť. Sám žalobca žalovanému oznámil
dlhodobú práceneschopnosť, pričom mu muselo byť zrejmé, že zamestnávateľ bude musieť nahradiť

jeho činnosť činnosťou niekoho iného. Pre súd bolo presvedčivé tvrdenie žalovaného, že zverejnil dňa
09.02.2023 inzerát práve za účelom pokrytia územia, ktoré zabezpečoval žalobca, ktorý mu oznámil
svojupráceneschopnosť.Vtomčaseeštežalovanýnemoholvedieť,žežalobcamuopakovaneodmietne
vydať veci mu zverené. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca opakovane
bezdôvodne odmietol vydať žalovanému veci mu zverené na výkon práce, čím opakovane porušil svoju
povinnosť riadiť sa pokynmi nadriadeného a nekonať v rozpore so záujmami zamestnávateľa.

41. Nie každé porušenie pracovných povinností je však považované za dostatočný dôvod pre
okamžité skončenie pracovného pomeru. Porušenie pracovnej disciplíny musí byť tak závažné, aby
od zamestnávateľa nebolo spravodlivé požadovať, aby zamestnanca, ktorý pracovnú disciplínu porušil,
ešte počas ďalšej doby zamestnával. Podľa konštantnej judikatúry hodnotenie intenzity porušenia

pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho napríklad aj doterajší postoj
zamestnanca k plneniu pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo či dôsledky
pre zamestnávateľa.

42. Súd v tomto prípade komplexne nahliadal na vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Nebolo sporné,

že žalobca pre žalovaného pracoval od 05.12.2017 a nebolo ani sporné, že prácu vykonával dobre.
V priebehu konania však vyšli najavo skutočnosti, z ktorých vyplýva, že vzťahy medzi žalobcom
a žalovaným neboli vždy bezproblémové. Sám žalobca v priebehu konania uviedol, že odmietol vykonať
služobnú jazdu, za čo bol upozornený na porušenie povinnosti a rovnako nebolo sporné, že žalobcovi
boli krátené koncoročné odmeny. Rovnako zo zápisníc v trestných konaniach vyplýva, že žalobca v nich

sám uviedol, že bol riešený problém s parkovaním jeho služobného vozidla a pod. Takže hoci žalobca
od začiatku deklaroval, že vždy riadne plnil pracovné úlohy a nebol nikdy vyzvaný na odstránenie
nedostatkov, s týmto konštatovaním nie je možné sa stotožniť. Počas celého konania navyše strany
poukazovali na spor ohľadne stupňa náročnosti práce, ktorý žalobca dokonca považoval za pravý dôvod
rozviazania pracovného pomeru. Tu je však potrebné uviesť, že ani spor medzi žalobcom a žalovaným

týkajúci sa platového ohodnotenia žalobcu ho neoprávňoval odmietnuť vydať žalovanému veci mu
zverené, a to opakovane, pričom mu muselo byť zrejmé, že bráni zamestnávateľovi v zabezpečení
činností, ktoré boli náplňou jeho práce, ktorú pre prekážku v práci nemohol vykonávať a zároveň mu
vznikajú ďalšie náklady so zabezpečením týchto vecí a prestoje v činnosti, kedy nebol zabezpečený
servis zákazníkom počas jeho práceneschopnosti. Toto jeho opakované konanie súd preto v kontexte

a práve s ohľadom na dlhoročné skúsenosti a znalosti žalobcu vyhodnotil ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny žalobcu (hrubé poškodzovanie záujmov zamestnávateľa), pričom aj z komunikácie
medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že vzájomná dôvera medi žalobcom a žalovaným je narušená
a nemožno od žalovaného spravodlivo očakávať, že zotrvá v pracovnom vzťahu so žalovaným, ktorý
poškodzuje jeho záujmy.

43. Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že opakované konanie, resp. nekonanie
žalobcu bolo závažným porušením jeho pracovnej disciplíny, ktoré oprávňovalo žalovaného okamžite
s ním skončiť pracovný pomer, čo urobil riadne a v súlade so zákonom. Žalobe žalobcu preto nebolo
možné vyhovieť a súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Konanie, resp. nekonanie žalobcu, ktoré bolo

žalovaným ako zamestnávateľom označené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, bolo v tomto
konaní preukázané. Žalobca sa preto nemôže domáhať ani svojich práv podľa § 13 ods. 9 ZP, nakoľko
žalovanýakozamestnávateľpreukázal,žekskončeniupracovnéhopomerudošlozdôvodov,ktorétvrdil.

44. Vzhľadom k tomu, že sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o trovách tohto konania,

atopodľa§255ods.1zák.č.160/2015Z.z.,Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenako„CSP“).Keďže
bol žalobca v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, súd priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému v rozsahu 100%. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v lehote 3 dníodo dňa právoplatnosti uznesenia o ich výške, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

2 14Cpr/8/2023

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. a noviel – Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.