Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624203098
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624203098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava, zastúpená Remedium legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., narodený XX. XX. XXXX, bytom C.,
D. XX/XX, o zaplatenie 424,29 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 11Csp/81/2024-92 zo dňa 16. októbra 2024 takto,

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok
I.), žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako právny nástupca BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa domáha voči žalovanému zaplatenia dlžnej istiny vo výške
424,29 € s prísl. a náhrady trov konania titulom nesplatenia poskytnutých finančných prostriedkov
žalovaným na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XXXXXXXXXXXXXX.

2.1 Žalobca nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 08.08.2022
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "úverová zmluva") podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 397,00 € a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami v 48 mesačných splátok vo výške po 11,25 €, so

splatnosťou splátky 15. deň v mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru 15.08.2026. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa
03.05.2023 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovanú
sumu žalobca vyčíslil vo výške 424,29 €, pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru vo výške 391,04
€, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 30,45 €, z neuhradeného poistenia splátok v výške 1,20
€, z neuhradených poplatkov vo výške 1,60 €, z riadneho úroku z istiny po zosplatnení do termínu
konečnej splatnosti úveru vo výške 15,99 % ročne zo sumy 391,04 od 04.05.2023 do 15.08.2026 a z

úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 8,5 % ročne zo sumy 391,04 € od 04.05.2023 do zaplatenia.
Žalovaný po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nevykonal žiadne úhrady. Na výzvu súdu žalobca
uviedol,žekvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúverudošlovsúladezozákonom,prenesplneniesplátky,
ktorej splatnosť bola 15.01.2023.2.2 Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie na základe, ktoré zistil skutkový stav. Skutkový stav posudzoval
podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, §
524, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“), § 92 ods.8 zákona 483/2001
Z.z. o bankách, § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3.1 Okresný súd zistil, že dňa 08.08.2022 uzatvoril žalovaný v právnom postavení dlžníka s právnym
predchodcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný
veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 397,00,00 €, s úrokom 15,99 % p.a., ktorý mal uhradiť
v 48 mesačných splátkach vo výške splátky 11,25 €, so splatnosťou mesačnej splátky: 15.deň v
mesiaci, s poplatkom za poistenie 5,29 % a výškou mesačnej splátky s poistením 11,85 € a revolvingový

spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca do 5.000,- €, aktuálnej výšky úverového rámca: 900,- €,
s výškou mesačnej splátky: min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 €,
so splatnosťou mesačnej splátky: 10.deň v mesiaci, s výškou úrokovej sadzby: 27,48% p.a, s poplatkom
za poistenie: 5,29 %, s RPMN: 39,57%. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje
svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou.

3.2 Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, ako aj z výpisu čerpania splátok a
úhrad žalovaného okresný súd zistil, že žalovaný čerpal úver vo výške 397,00 €, jednotlivé splátky úveru
splácal nepravidelne, poslednú splátku uhradil dňa 16.2.2023.

3.3 Písomným upozornením: „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo
výške 41,70 €. Zároveň ho vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy, v opačnom prípade bude
požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru s príslušenstvom. Výzva bola žalovanému zaslaná
dňa 05.01.2023.

3.4 Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - predžalobná výzva“
zo dňa 03.05.2023, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku
po lehote splatnosti vo výške 424,29 €, z čoho istina predstavuje 391,04 €, úroky 33,25 € a poplatky
0,00 €. Zároveň oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva k

03.05.2023 a vyzval ho na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Uvedené oznámenie
bolo žalovanému zaslané dňa 03.05.2023, avšak ho neprevzal v odbernej lehote.

3.5 Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom

zo dňa 01.03.2024 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Žalobca - nebankový
subjekt nadobudol pohľadávku voči žalovanému postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa - banky.

3.6 Okresný súd z dôvodu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol z bankového úveru
a ide o spotrebiteľský vzťah skúmal aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno

preukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to bez ohľadu na
to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.10.2021,
sp.zn. 4Cdo/162/2020).

3.7 Predpokladom platného postúpenia pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku

konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý
úver, ale len pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splátky, ktoré sú už
splatnými.

3.8 Žalobca v konaní preukazoval účinnosť zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako

„Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“ zo dňa 03.05.2023.3.9 K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných
podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť jednak dojednané v zmluve, resp. v obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a zároveň aj v súlade so zákonnými podmienkami. Žalobca

predložením zmluvy o úvere (bod 3.1. písm. a zmluvy) preukázal, že veriteľ bol oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, keď za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považovalo
aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v termíne splatnosti.

3.10 Z výpisov účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný pred zosplatnením úveru neuhrádzal jednotlivé

splátky pravidelne, čím sa dostal do omeškania so splácaním úveru a poslednú splátku pred zosplatnení
uhradil dňa 17.2.2023. Do zosplatnenia úveru, t.j. do 03.05.2023 žiadnu ďalšiu splátku neuhradil, preto
právny predchodca žalobcu bol oprávnený v zmysle zmluvných dojednaní úver zosplatniť.

3.11 Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho

zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne
upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

3.12 Právny predchodca žalobcu písomným podaním: „ Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru“ zo dňa 03.05.2022 oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru k 03.05.2022 a zároveň ho

požiadal o úhradu celého dlhu (č.l. 38 spisu).

3.13 Žalobca na výzvu okresného súdu uviedol, že splátka, ktorá vyvolala zosplatnenie bola datovaná
na 15.01.2023. Táto informácia nevyplýva ale z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o
zosplatnení úveru.

3.14 Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, v ktorom dospel NS SR k záveru, že v prípade, ak zo strany
veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho
zákonníka a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa

nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh (obdobne aj v rozhodnutiach sp.
zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024).

3.15 Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že výzva právneho predchodcu žalobcu

žalovanému „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ ani „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX predžalobná výzva“ doručené žalovanému neobsahujú
uvedenie splátky pre ktorú veriteľ zvažuje, resp. zosplatnil úver. Zosplatnenie úveru má vážne následky
pre dlžníka, preto tento úkon veriteľa, by mal byť dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou
konkrétnej splátky dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu

sa okresný súd v prípade neuvedenia splátky, pre ktorú veriteľ môže zosplatniť poskytnutý úver stotožnil
so závermi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a
5Cdo/197/2022 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle
ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka má za následok neplatné zosplatnenie úveru.

3.16 Okrem absencie splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala a pre ktorú okresný súd posúdil zosplatnenie
úveru za neúčinné poukázal tiež na to, že pokiaľ splátkou podľa vyjadrenia žalobcu, ktorá mala vyvolať
zosplatnenie úveru bola splátka z 15.1.2023, nemohla výzva zo dňa 2.1.2023 byť výzvou podľa § 53
ods.9 Občianskeho zákonníka, nakoľko splátka z 15.1.2023 v čase 2.1. 2023 ešte nebola splatnou,
a teda pre splátku z 15.1.2023, ktorú žalobca označil za splátku, ktorá zosplatnenie vyvolala, nie sú

splnené zákonné podmienky zosplatnenia úveru, t.j. doručenie výzvy dlžníkovi pred zosplatnením úveru
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Aj z tohto dôvodu nemožno považovať zosplatnenie úveru
za platné.

3.17 Zároveň okresný súd dodal, že nie len nesprávny postup pri zosplatnení úveru spôsobuje neplatné

zosplatnenie úveru, ale aj konanie veriteľa pred poskytnutím samotného úveru, keď dostatočným
spôsobom nepreveril schopnosť dlžníka splácať poskytnutý úver, ako aj skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu v súlade s § 92 ods. 8 ZoB nevyzval žalovaného písomne na splnenie jeho
záväzku. Takouto výzvou podľa okresného súdu nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka, ani samotné oznámenie o zosplatnení úveru, predpokladá sa výlučná a samostatná písomná
výzva banky, že je klient v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho záväzku (rozhodnutie NS SR
sp.zn. 2Cdo/266/2020 z 31.03.2022 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 z 27.10.2022).

3.18 Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany
právneho predchodcu žalobcu nedošlo, čím nebola naplnená podmienka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách v spojení s § 17 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu ani následný právny
úkon, a to postúpenie pohľadávky nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca nemá

aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, nakoľko postúpenie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ.
Z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní spôsobenej neplatnosťou zmluvy o
postúpení pohľadávky žalobu zamietol.

3.19 O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.
z.. Úspešnému žalovanému v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si žalovaný v

konaní žiadne trovy neuplatnil, ani mu zo spisu nijaké nevyplývajú.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobe
vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.

4.1 Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, podľa ktorého

„Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre
ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá; ...považuje
sa za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z
princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom,

a teda vzhľadom na ust. § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že
zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia 3 mesiace po platnosti“.

4.2 Pokiaľ ide o platnosť vyhlásenia splatnosti (a tým spojenú platnosť postúpenia pohľadávky),
podľa odvolateľa súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že keď výzva podľa § 53 ods. 9 OZ

neuvádzašpecifikáciu(identifikáciu)splátky,sktorouježalovanývomeškaníavovyhlásenímimoriadnej
splatnosti nie je uvedená splátka pre ktorú sa splatnosť vyhlasuje ide o neplatné právne úkony pre ich
neurčitosť/nezrozumiteľnosť. Poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 640/2015, podľa ktorého
„prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdnej právnej veci a interpretácii

relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácie všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencie výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu“. Právny záver súdu je nesprávny a nie je zrejmé, z akého

zákonného ustanovenia súd čerpal, keď vyžadoval konkrétnu špecifikáciu splátky pre, ktorú došlo k
vyhláseniu splatnosti v zosplatňujúcom úkone (či predchádzajúcej výzve). Poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRzverejnenévZbierkesúdnychrozhodnutípodč.R29/2023uznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020, v ktorom súd posudzoval podmienky platnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v súvislosti s inou právnou otázkou – premlčaním.

4.3 Odvolateľ má za to, že podstatnou právnou skutočnosťou v čase vyhlásenia splatnosti je výlučne to,
či veriteľ mal splnené podmienky pre vyhlásenie splatnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ako aj podľa § 565
OZ, pričom v tomto konkrétnom prípade nebolo sporné, že tieto podmienky splnené boli.

4.4 Podľa odvolateľa žiadny vplyv na posudzovanie platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemá
uvedenie zo strany veriteľa, pre ktorú splátku, podľa jeho právneho názoru, k vyhláseniu splatnosti došlo,
nakoľko platí zásada iura novit curia, podľa ktorej súd pozná právo a len súd je splnomocnený vykladaťa aplikovať právne predpisy v civilnom konaní (na rozdiel od žalobcu). Inak povedané, skutkové tvrdenia
veriteľa sú bez právneho významu, ak zákon výslovne uvádza opak.

4.5 Odvolateľ mal za to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, či výzve podľa § 53 ods. 9 OZ (ktorá vyhláseniu splatnosti
predchádzala) konkrétnu splátku, ktorá mimoriadnu splatnosť vyvolala. Poukázal na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II ÚS 796/2016-65, podľa ktorého „právomoc všeobecných súdov vykladať zákony
nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona fakticky „novelizovať“.

4.6 Odvolateľ uviedol, že v predmetnej výzve podľa § 53 ods. 9 OZ je číselne vyjadrené s ktorými
splátkami (v akej výške) bol žalovaný v omeškaní ku dňu jej vyhotovenia. Ak výzva uvádza dlžnú sumu
k tomuto dňu a zmluvne dohodnutá splátka je známa, potom je jednoduchým matematickým prepočtom
zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní s plnením najmenej troch splátok - napokon, kto iný ako samotný
dlžník najlepšie vie, kedy prestal splácať úver (s ktorou splátkou sa dostal do omeškania). Vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť je právom veriteľa (nie povinnosťou). Môže sa teda rozhodnúť vyhlásiť splatnosť
aj neskôr, pričom jeho právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť sa mu obnovuje každou ďalšou omeškanou
splátkou,sktoroujedlžníkvomeškanípodobudlhšieako3mesiace.Odvolateľpoukázalnarozhodnutie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/196/2009zodňa22.09.2010,zktoréhovyplýva,žeúčastnícikonania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia

veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa
tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. V predmetnej veci

posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti, či zosplatnenie, z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú
dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník v omeškaní.

4.7 V odvolaní odvolateľ poukázal na to, že predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku 2008
doroku2024.Zrozhodovacejpraxesúdov(navšetkýchúrovniach)prebankypožiadavkanašpecifikáciu

splátky vo výzve zosplatňujúcej, resp. pred zosplatnením nevyplynula, pričom až v roku 2024 došlo k
zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia. Aj keď sa súdna prax môže v čase
vyvíjať, nová argumentácia súdu pre zamietnutie žalôb za danej situácie predstavuje zásadný zásah
do právnej istoty veriteľov, ktorému podľa názoru žalobcu intenzitou nekorešponduje potrebná ochrana
spotrebiteľa.Napadnutérozhodnutiesúduodvolateľpovažujezanekonzistentnésrozhodovacoupraxou

nadriadenéhosúdu,akoajnajvyššíchsúdnychautorít,atedaajzanepredvídateľné.Príkladmopoukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/39/22, 12CoCsp/37/2022, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoCsp/3/2023, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/17/2022,
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoCsp/44/2022, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/13/2022,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/7/2023, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

2CoCsp/21/2023, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/6/2024 zo dňa 27. 06.2024, sp. zn.
27CoCsp/1/2024 z 30. 01. 2024, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/13/2023 zo dňa
13. 03. 2024, sp. zn. 17CoCsp/41/2023 zo dňa 29. 05. 2024, 17CoCsp/6/2024 zo dňa 16. 08. 2024,
ďalej Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/15/2024 zo dňa 05. 08. 2024. Odvolateľ poukázal
aj na novelizované znenie OZ účinné od 01. 11. 2024, ktorým zákonodarca s konečnou platnosťou

vyriešil predmetnú problematiku. Po novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie
konkrétnej splátky, respektíve jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude
uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je to splnené v tomto prípade).

4.8 Odvolateľ namietal aj záver súdu prvej inštancie podľa, ktorého mu nesvedčí aktívna vecná

legitimácia, nakoľko došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom výzvu pred
zosplatnením a výzva zosplatňujúca sa podľa názoru súdu nemôže považovať za výzvu podľa § 92 ods.
8Zákonaobankách.Uviedol,žejudikatúraNajvyššiehosúduSRnevyžaduješpeciálnuvýzvapodľa§92
ods. 8 Zákona a bankách (napríklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017, sp. zn. 1Cdo/4/2020, sp.
zn. 1Cdo/147/2017 - R60/2018, sp. zn. 8Cdo/139/2020). Podľa názoru odvolateľa nič nebráni tomu, aby

sa za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách považovala aj výzva, ktorou sa vyhlasuje predčasná
splatnosť, a ktorou sa zároveň vyzýva na úhradu celej dlžnej sumy.4.9 Nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia súdu odvolateľ videl aj v súvislosti
so skutkovými zisteniami súdu a jeho posudzovaním skúmania bonity žalovaného pri uzatváraní zmluvy.
Žalovanývtejtosúvislostižiadnekonkrétnetvrdenia,čidôkazypredloženéžalobcomnepoprel.Skutkové

tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu bonity boli riadne preukázané doložením konkrétnych tvrdení a dôkazov
- pričom všetky tieto tvrdenia boli v čase vyhlásenia rozsudku nespornými skutkovými tvrdeniami.
Odvolateľ v tejto súvislosti uviedol, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí C42/15 Home
Credit Slovakia, a. s., proti E. F. naznačil, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať rozumnú mieru, a že aj
Ústavný súd SR je vo svojej judikatúre kritický pri (ne)primeranej ochrane spotrebiteľa.

4.10 Odvolateľ uviedol, že postupca využil právo podľa § 565 OZ a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy, pričom k vyhláseniu splatnosti pristúpil v lehote nie kratšej ako 15 dní v súlade s § 53 ods.
9 OZ v spojitosti s ust. § 565 OZ. Z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti,
v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v súdenom prípade došlo k platnému
vyhláseniu splatnosti. K postúpeniu pohľadávky došlo po tom, čo sa stal predčasne splatným celý

dlh, teda nedošlo ani k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd dospel podľa odvolateľa na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nesprávnym procesným
postupom fakticky negoval skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré boli v konaní nespornými (§ 151 CSP),
keď požadoval preukázať nesporné.

4.11 Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

6.Prirozhodovaníodvolaciehosúduoodvolaníprotinapadnutémurozsudkujeodvolacísúdviazanýako
rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

7. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Odvolacísúdvkonanísúduprvejinštancienezistilvady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok.

8. V konaní bolo nesporné, že predmetná pohľadávka voči žalovanému bola žalobcovi postúpená
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA – bankou, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

uzavretej08.08.2022.Pohľadávka,ktorejúhradupožaduježalobcavyplývazoZmluvaospotrebiteľskom
úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Išlo o nadobudnutie pohľadávky
žalobcom – nebankovým subjektom od banky.

9. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, pričom

dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a
to bez ohľadu na to, či spotrebiteľ tieto skutkové tvrdenia veriteľa popiera (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 27.10.2021, sp.zn. 4Cdo/162/2020).

10. Súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, t.j. či

došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

11. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem
všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), je potrebné
zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z..z o bankách. a v § 17 ods. 2 zákone o spotrebiteľských úveroch.

12. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že jedným z predpokladov platného postúpenia
pohľadávky je splatnosť pohľadávky, či už v dôsledku konečnej splatnosti, alebo účinného zosplatnenia
pohľadávky. Banka nemôže postúpiť nebanke živý úver.

13. Uvedené odvolateľ v odvolaní nerozporoval.14. Za nesprávne odvolateľ považoval záver okresného súdu, že predmetná postúpená pohľadávka
v čase postúpenia nebola splatná, a teda nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

15. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že zákonnou podmienkou
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Žalobca v konaní preukazoval zosplatnenia úveru listinným dôkazom označeným ako „Výzva na
zaplatenie dlžnej čiastky úveru“ zo dňa 02.01.2023 a „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru“ zo dňa 03.05.2023. Ani jedna neobsahovala uvedenie splátky, pre ktorú právny predchodca
žalobcu zosplatnil dlh. Žalovaný doručenie uvedených písomností nerozporoval. Žalobca na výzvu
súdu uviedol, že splátka, ktorá vyvolala zosplatnenie bola datovaná na 15.01.2023. Táto informácia

nevyplýva ale z podanej výzvy pred zosplatnením, ani z oznámenia o zosplatnení úveru, výzva obsahuje
upozornenie na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, uvedenie splátky, pre ktorú
veriteľ zvažuje zosplatnenie úveru však absentuje. Obsahom vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru
je aj výzva na splatenie zostatku úveru vo výške 424,29 €, uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil
k zosplatneniu úveru však absentuje. Uvedený skutkový stav odvolateľ nerozporoval.

17.SúdprvejinštanciesprávneposúdilzistenýskutkovýstavvsúladesrozhodnutiamiNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky, pričom poukázal na to, že zosplatnenie úveru má vážne následky pre dlžníka,
preto tento úkon veriteľa, musí byť dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky
dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Okresný súd v prípade neuvedenia

splátky, pre ktorú veriteľ môže zosplatniť poskytnutý úver sa stotožnil so závermi uvedenými v
rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/2/2023, 5Cdo/188/2023 a 5Cdo/197/2022 a dospel k
záveru, že neuvedenie splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka má za následok neplatné zosplatnenie úveru.

18. Odvolací súd udáva, že uvedené právne posúdenia súdom prvej inštancie vzhľadom na zistený
skutkový stav je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025,
sp. zn. 6Cdo/152/2022 uverejneného v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 3/2025. Podľa právnej vety tohto rozhodnutia: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom

určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. V prejednávanej veci NS
SR riešil dovolaním konkrétnu položenú otázku o neplatnosti právneho úkonu tzv. zosplatnenia úveru
veriteľom, v prípade nekonkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie v žiadosť o jednorazové

splatenie alebo upozornení na zosplatnenie. Dovolací súd argumenty dovolateľky na podporu jej
tvrdenia o neexistencii žiadneho právneho podkladu pre vyžadovanie uvedenia tiež konkretizácie
splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu (v žiadosti o jednorazové splatenie, resp. v upozornení
na hodlané využitie práva tejto predchádzajúcom) nepovažoval za udržateľné, nakoľko či žiadosť o
jednorazové splatenie alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s

ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody, totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia
§ 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s
mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti

použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu
má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15
dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon

zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ohľadne otázky potreby špecifikácie splátky v
hmotnoprávnom úkone veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ (výzva pred vyhlásením predčasnej splatnosti

úveru) alebo § 565 OZ (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru), ako podmienky platnosti uvedených
úkonov a celkovo procesu zosplatnenia, donedávna existovala zjavná dvojkoľajnosť (odlišnosť)
prezentovaných právnych názorov, tak ako to uvádza aj odvolateľ v odvolaní. V tomto smere odvolací
súd konštatuje, že pozná rozhodovaciu činnosť vlastného súdu a je oboznámený s tým, že k otázke
náležitostí úkonov podľa § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ zaujali senáty Krajského súdu v Banskej Bystrici

rôzny názor. Odvolací súd príkladom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14CoCsp/9/2024, v ktorom senát 14CoCsp s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 vyslovil názor, že ak v oznámení o mimoriadne zosplatnení úveru nie je
explicitne špecifikovaná splátka, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, jedná sa o absolútne neplatný právny
úkon podľa § 39 OZ odôvodňujúc to dôležitosťou informácie spotrebiteľa, pre ktorú splátku došlo k
aktivácii mimoriadneho zosplatnenia dlhu, aby tejto informácii mohol prispôsobiť svoju ekonomicko-

právnu interakciu. Obdobný názor vyjadril senát 6Cdo v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25. 09. 2024. Tam dovolací súd v rámci posudzovania odklonu
v rozhodnutí súdov nižšej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení
(ne)platnosti úkonov veriteľa realizovaných v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, skonštatoval, že ak
oznámenie podľa § 53 ods. 9 OZ obsahovalo len oznámenie výšky dlžnej sumy, nie však označenie

konkrétnej splátky, s ktorou bol dlžník v omeškaní, zosplatnenie úveru je neplatné. Dovolací súd
v rozhodnutí odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 a
rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/2/2024 prezentujúce rovnaký názor, že pre platný právny úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

20. Na rozdiel od senátu 14CoCsp Krajského súdu v Banskej Bystrici, senát 13CoCsp napr. vo veci
sp. zn. 13CoCsp/10/2023 právne vec posudzoval inak, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. 01. 2024, v ktorom senát 1Cdo skonštatoval, že
špecifikácia (konkretizácia) splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti

predčasného zosplatneniu dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku)
zákon veriteľovi neukladá. V danom rozhodnutí dovolací súd považoval za vhodné uviesť, že pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkovzmluvnýchvzťahov,ktoríkonajúvsúladesozákonom,atedavzhľadomnaustanovenie§565
OZ je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia

tri mesiace po splatnosti.

21. Vzhľadom na medzi časom už zjednotenú rozhodovaciu prax súdov, keď Najvyšší súd Slovenskej
republiky na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu uskutočneného dňa 04. 06. 2025
na podklade rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/152/2022 prijal judikát, ktorý bol zverejnený v Zbierka stanovísk

NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34, odvolací súd pod vplyvom právneho názoru vyjadreného
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 musel ustúpiť od názoru
vyjadreného v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoCsp/10/2023 a iných. V
tomto smere je potrebné zdôrazniť, že zmena právneho názoru ohľadne problematiky, ktorú súd už
v minulosti riešil a posúdil odlišne, nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu porušenie princípu

právnej istoty a princípu materiálneho právneho štátu, pokiaľ odklon súd riadne odôvodní. Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 449/2024 z 24. 09. 2024 uviedol, že nový (judikatúrou
nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza
sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry
bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený

jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý
rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor.
Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa
prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia
právnych noriem.

22. Vec prejednávajúci senát poukazuje na to, že osobitný proces, výsledkom ktorého je prijatie
niektorého judikátu kolégiom najvyššieho súdu priznáva takto publikovanému rozhodnutiu osobitný
význam. Výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte, nie je právne (de iure) záväzný, fakticky (defacto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure
má normatívnu silu. Rozhodnutia zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR predstavujú zovšeobecňujúci
názor (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí viacero senátov (pozri sp.

zn. 7Cdo/108/2023).

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a právneho
názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.
02. 2025, zverejneného v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34 má odvolací

súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru ohľadne absolútnej neplatnosti
hmotnoprávnych úkonov právneho predchodcu žalobcu podľa § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ, a to pre ich
neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ), ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 17.12).
Banka – právny predchodca žalobcu, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu vyhlásila predčasnú
splatnosť úveru vo vzťahu k žalovanému neplatne. Správnymi sú aj nadväzujúce právne závery súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 ZoSÚ v spojení

s ustanovením § 92 ods. 2 ZoB mohla banka postúpiť (celú) pohľadávku voči žalovanej na žalobcu
buď po termíne konečnej splatnosti úveru, alebo pred termínom konečnej splatnosti úveru, ak banka
platne a účinne vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Keďže banka postúpila pohľadávku zo zmluvy o
úvere na žalobcu pred termínom konečnej splatnosti a predčasnú splatnosť úveru vyhlásila neplatne, tak
zmluva o postúpení pohľadávok je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže odporuje zákonu (§ 17

ZoSÚ v spojení s § 39 OZ). Žalobca preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným, nie je nositeľom
subjektívneho práva, ktoré žalobou uplatňuje v danom sporovom konaní. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s § 220 ods. 1 CSP a z jeho odôvodnenia vyplýva, že právne úkony právneho predchodcu
žalobcu urobené za účelom zosplatnenoia úveru nie sú určité, čo spôsobuje ich neplatnosť v súlade

s § 37 OZ.

24. K argumentácii žalobcu, že sa súd prvej inštancie neriadil ústavným príkazom preferencie platnosti
právnych úkonov, odvolací súd len okrajovo uvádza, že s predmetnou odvolacou argumentáciou žalobcu
nesúhlasí. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01. 04. 2015 uviedol, že:

„Preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia
musí byť najmä dostatočné zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť vyplývať, či porušenie
danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia preukazujú
naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd má

za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, na ktorých
založil svoje rozhodnutie. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých skutkových zistené súd prvej
inštancie vychádzal pri ustálení právneho záveru o neplatnosti úkonu mimoriadneho zosplatnenia, t. j.
absencia konkretizácie splátky v úkone právneho predchodcu žalobcu podľa § 53 ods. 9 OZ a/alebo
úkone podľa § 565 OZ. Z hľadiska dôvodov neplatnosti týchto právnych úkonov pre ich neurčitosť,

súd prvej inštancie poukázal tiež na rozhodnutia NS SR riešiace dané právne posúdenie totožného
skutkového stavu.

25. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazoval na novelizované znenie OZ účinné od 01. 11. 2024, s
ktorýmpodľaodvolateľazákonodarcaskonečnouplatnosťouvyriešilpredmetnú problematikuauviedol,

že po novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, respektíve jej
špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník
v omeškaní (obdobne ako je to splnené v tomto prípade), odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
mohol posudzovať vec len podľa účinných ustanovení zákona v čase urobenia hmotnoprávnych úkonov,
právny predchodca žalobcu uplatnil práva podľa § 53 ods. 9 OZ do účinnosti novely, ani podľa

prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka, ani ustanovenia § 879y OZ nie je možné na vec
aplikovať novelizované ustanovenia zák. č. 40/4964 Zb. (OZ).

26. Vzhľadom už len na vyššie uvedené je napadnutý rozsudok v I. výroku o zamietnutí žaloby vecne
správny.

27. Odvolateľ v odvolaní namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v tom,
že žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, pretože výzvu pred zosplatnením a výzvu zosplatňujúcu podľa názoru okresného súdunemôže považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nesprávne právne posúdenie
veci a nesprávne skutkové zistenia súdu odvolateľ videl aj v súvislosti so skutkovými zisteniami
a posudzovaním skúmania bonity žalovaného pri uzatváraní zmluvy. Odvolací súd už uvedené dôvody

odvolania neskúmal, pretože aj keby odvolanie žalobcu bolo v tomto dôvodné, nespôsobilo by to vecnú
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa preto týmito odvolacími námietkami
odvolateľa nezaoberal.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia

a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti, potvrdil aj závislý výrok o
náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správnych ustanovení zákona a tieto aj
vzhľadom na úspech v konaní správne vyložil. Žalovanému právo na náhradu trov konania okresný súd
nepriznal len z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 255

ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom konaní
bol úspešný žalovaný, preto vzhľadom na jeho úspech v odvolacom konaní by mu patrila náhrada trov
odvolacieho konania. Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z
obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.