Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34P/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325201563
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325201563.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: C. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomE.XXXX/XX,F.G.H.,tohočasubytomI.XXXX/XX,B.,vkonanízastúpená:Čibrik&Blazsek
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXXX/XX, F. G. H., v konaní zastúpený: JUDr. Andrea Vyskočová, advokátka so sídlom Žilinská cesta
130, Piešťany, o návrhu otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:

Maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia majú
právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom:
- každý párny kalendárny týždeň v sobotu od XX.XX hod., kedy si otec maloletého A. vyzdvihne v mieste
bydliska matky, do XX.XX hod., kedy otec maloletého A. odovzdá matke v mieste jej bydliska a v nedeľu
od XX.XX hod., kedy matka odovzdá maloletého otcovi v mieste bydliska otca, do XX.XX hod., kedy si

matka vyzdvihne maloletého v mieste bydliska otca;
- každý utorok od XX.XX hod., kedy si otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky, do XX.XX
hod., kedy otec maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska a každý štvrtok od XX.XX hod., kedy si
otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky, do XX.XX hod., kedy otec maloleté dieťa odovzdá
matke v mieste jej bydliska.
Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom:
- každý kalendárny rok XX.XX. od XX.XX hod., kedy otec maloletého A. vyzdvihne v mieste bydliska
matky, do XX.XX hod., kedy otec maloletého A. odovzdá matke v mieste jej bydliska;

- každý kalendárny rok XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod., s tým, že otec si maloletého A. vyzdvihne
v mieste bydliska matky a po ukončení styku matke maloleté dieťa na tom istom mieste vráti;
- každý kalendárny rok XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod. s tým, že matka maloleté dieťa otcovi
odovzdá v mieste bydliska otca a otec maloleté dieťa matke po ukončení styku na tom istom mieste vráti.

Počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny
kalendárny rok na Veľkonočný pondelok od XX.XX hod. do XX.XX hod., s tým, že otec si maloletého

vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté dieťa matke na tom istom mieste
odovzdá.

II. S účinnosťou od XX.XX.XXXX je otec maloletého dieťaťa povinný prispievať na výživu maloletého A.
sumou XXX,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky maloletého dieťaťa.III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur
je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť najneskôr spolu s bežným výživným za mesiac J. XXXX, t.j.
do XX.XX.XXXX k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Svoj
návrh odôvodnil tým, že po narodení maloletého dieťaťa sa vzťahy medzi rodičmi maloletého zhoršili,

otec sa snažil zachrániť ich vzťah a oslovil aj odborníka na vzťahy, ale ani sedenie u mediátora im
nepomohlo. Matka opustila spoločnú domácnosť v F. G. H. spolu s maloletým dieťaťom začiatkom
decembra XXXX, odsťahovala sa do B. k starej matke maloletého zo strany matky. Pokiaľ sa otec chce
stretnúť so synom, je nútený cestovať za ním do B., s čím má spojené zvýšené výdavky na cestovanie,
pričom cesta z F. G. H. do B. trvá asi 35 minút. Keďže otec v B. nemá možnosti, kde by sa mohol stretnúť

s maloletým za nepriaznivého počasia, stávalo sa, že otec vyzdvihol maloletého v B., zaviezol ho do F.
G. H. a po skončení styku ho išiel v ten istý deň odovzdať matke do B.. V takéto dni najazdil cca XXX km
za deň a náklady na benzín za jeden takýto deň boli minimálne vo výške XX,- eur. Otec navrhol matke,
aby sa striedali buď pri vyzdvihnutí alebo odovzdávaní syna, matka však nesúhlasila. Otec má za to, že
nakoľko matka sa odsťahovala z ich spoločnej domácnosti v F. G. H. D. B., mala by sa aj ona podieľať na

osobnom odovzdaní syna otcovi pri realizácii bežného styku otca so synom aspoň počas víkendov. Otec
si uvedomuje, že aktuálne nie je zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v jeho záujme, preto navrhuje zverenie maloletého osobnej starostlivosti matky. Nakoľko si však
nevie predstaviť, že by bol so synom len dvakrát do mesiaca cez víkend, otec navrhuje stretávanie
sa so synom aj počas pracovných dní. Žiada, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý párny týždeň od soboty od XX.XX hod., kedy otec
maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky, do nedele do XX.XX hod., kedy si matka vyzdvihne
maloletého A. v mieste bydliska otca. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý utorok a
každý štvrtok od XX.XX hod., kedy otec maloletého A. vyzdvihne v mieste bydliska matky, do XX.XX
hod., kedy otec maloletého A. odovzdá matke v mieste jej Zároveň navrhol upraviť jeho styk s maloletým

aj počas sviatkov a prázdnin. Vzhľadom na skutočnosť, že otec eviduje u maloletého, ktorý má necelé
dva roky, len bežné výdavky na stravu, plienky, umelé mlieko a hygienické potreby, s ohľadom tiež na
príjem otca a jeho výdavky – najmä zvýšené výdavky na cestovanie za synom, považuje za primerané
výživné na maloletého v sume XXX,- eur mesačne.
Otec má záujem sa s matkou dohodnúť, a preto navrhuje schváliť rodičovskú dohodu o úprave práv a

povinností rodičov k maloletému A. nasledovaného znenia: Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nasledovného znenia: maloleté dieťa sa
zverujedoosobnejstarostlivostimatky,pričomobajarodičiabudúmaloletédieťazastupovaťaspravovať
jeho majetok v bežných veciach. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,-
eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám

matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od soboty od XX.XX
hod., kedy otec maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky, do nedele do XX.XX hod., kedy si matka
vyzdvihne maloletého A. v mieste bydliska otca. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Timotejom
každý utorok a každý B. od XX.XX hod., kedy otec maloletého odovzdá matke v mieste jej bydliska.
Počas vianočných sviatkov otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. v každom kalendárnom roku

dňa XX.XX. od XX.XX hod., kedy otec maloletého A. vyzdvihne v mieste bydliska matky, do XX.XX hod.,
kedy otec maloletého A. odovzdá matke v mieste jej bydliska. V každom párnom kalendárnom roku od
XX.XX. od XX.XX hod., kedy otec maloletého A. vyzdvihne v mieste bydliska matky, do XX.XX. do XX.XX
hod., kedy otec maloletého A. odovzdá matke v mieste jej bydliska. V každom nepárnom kalendárnom
roku od XX.XX. od XX.XX hod., kedy otec maloletého A. vyzdvihne v mieste bydliska matky, do XX.XX.

do XX.XX hod., kedy otec maloletého A. odovzdá matke v mieste jej bydliska. Počas veľkonočných
sviatkov otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. v každom kalendárnom roku na Veľkonočný
pondelok od XX.XX hod., kedy otec maloletého A. vyzdvihne v mieste bydliska matky, do XX.XX hod.,
kedy si matka vyzdvihne maloletého A. v mieste bydliska otca. V prípade, ak sa rodiča nedohodnú na
výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému a na úprave stretávania sa otca s maloletým, otec

navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok v obdobnom znení.2. Dňa XX.XX.XXXX sa konalo informatívne stretnutie rodičov pred koordinátorkou tunajšieho súdu,
na ktorom nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody. Otec trval na svojom písomne podanom návrhu,

s ktorým matka nesúhlasila, a to v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a výživného. Uviedla,
že má problém najmä s tým, aby dieťa prespávalo v domácnosti otca, keďže maloleté dieťa je na matku
naviazanéaeštenikdynespalobezmatky.VýživnénavrhlavovýškeXXX,-eurstým,žeprávnyzástupca
matky doplnil, že sa ohľadom výživného vyjadria, akonáhle budú mať informáciu ohľadom príjmov otca
za posledných XX mesiacov. Výdavky na maloleté dieťa matka uviedla: hygienické potreby: XX,- eur,

plienky: XX,- eur, mlieko: XX,- eur, oblečenie/obuv: XX,- eur, sporenie: XX,- eur. Mesačné výdavky na
domácnosť matky: nájomné: XXX,- eur, strava: XXX,- eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj listinnými dôkazmi, ktoré
sa nachádzajú v spise, a to najmä správou kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX, správou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa XX.XX.XXXX, listinnými dôkazmi predloženými

rodičmi maloletého dieťaťa ohľadom ich osobných a majetkových pomerov, predovšetkým potvrdeniami
o poberaní prídavku na dieťa a o poberaní rodičovského príspevku, potvrdeniami o príjmoch rodičov od
ich zamestnávateľov.

4. Súd zistil, že maloleté dieťa vo veku X rok a XX mesiacov pochádza z partnerského vzťahu rodičov,

ktoríspolunežijúodD.XXXX.Právaapovinnostirodičovkmaloletémudieťaťudoposiaľneboliupravené
žiadnym rozhodnutím.

5. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu)
vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX boli prešetrené rodinné, bytové a sociálne pomery na strane maloletého

dieťaťa a jeho matky. Matka uviedla, že rodinné, bytové a majetkové pomery, od času informatívneho
stretnutia konaného dňa XX.XX.XXXX zostali nezmenené. Naďalej spolu s maloletým dieťaťom a svojou
matkou obýva 5-izbový rodinný dom, ktorého výlučnou vlastníčkou je stará matka maloletého dieťaťa
zo strany matky (C. C. D. – poberateľka invalidného dôchodku v sume X.XXX,XX eur a vdovského
dôchodku v sume XXX,XX eur). Matka a maloleté dieťa majú v nehnuteľnosti k dispozícii samostatnú,

kompletne zariadenú miestnosť. Zariadenie domácnosti zodpovedá potrebám dieťaťa. Maloletý je
zvyknutý zaspávať a spať pri svojej matke na jednej posteli. Hygienu a čistotu priestorov, v čase návštevy
hodnotíúradnaveľmidobrejúrovni.Okoliedomuboloupravené,dvorjeoplotený,naúrovnipriemerného
štandardu, bez ohrozujúcich vplyvov. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že má podpísanú rezervačnú
zmluvu na kúpu nehnuteľnosti. Jedná sa o X-XXXXXX byt v B., kde sa plánuje, po rekonštrukcii,

presťahovať spolu s maloletým v mesiaci XX/XXXX. Otec maloletého dieťaťa má rovnako podpísanú
rezervačnú zmluvu na X-XXXXXX byt v B., kde sa plánuje presťahovať tiež v mesiaci XX/XXXX. Na
otázku realizácie styku otca s maloletým, úrovne vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a dobrovoľných
platieb výživného sa matka vyjadrila, že ich vzájomná komunikácia sa s odstupom času výrazne zlepšila,
dokážusadohodnúťnavšetkýchpodstatnýchveciachtýkajúcichsamaloletéhodieťaťa.Otecnavštevuje

maloletého zhruba každý druhý - tretí deň, v mieste bydliska matky, pričom sa dostaví okolo XX:XX
až XX:XX hod. a s dieťaťom trávi čas do XX:XX hod. buď vonku, resp. v materskom centre, niekedy
i za prítomnosti matky, v závislosti od ich vzájomnej dohody. Matka spolu s maloletým takmer každý
víkend navštevuje domácnosť otca - od piatku do soboty s prespaním. Čo sa týka platieb výživného,
otec od času informatívneho stretnutia zaslal matke v mesiaci jún a K. XXXX sumu XXX,XX eur. Okrem

finančného plnenia poskytuje dieťaťu sporadicky aj iné vecné plnenia v podobe nákupu ošatenia. Matka
maloletého uviedla, že na podanom návrhu trvá. Na styku otca s maloletým sa dohodli na informatívnom
stretnutí rodičov, ktorú bude navrhovať schváliť. S výškou otcom navrhovaného výživného nesúhlasí,
doposiaľ medzi rodičmi v tejto časti úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo k vzájomnej dohode.
Rozhodnutie o výške výživného ponechá preto na objektívnom posúdení súdu v závislosti od výšky

príjmu povinného rodiča. Nakoľko maloletý A. nie je schopný s prihliadnutím na jeho útly vek, rozumovú a
vôľovú vyspelosť pochopiť význam konania, pochopiť a spracovať informácie a vyjadriť svoj názor, úrad
upustil od zisťovania názoru dieťaťa. Záverom úrad konštatuje, že vykonaným šetrením neboli zistené
žiadne nedostatky v úrovni zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa zo strany rodičov, ako ani
aktuálna potreba vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí v zmysle príslušného zákona.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z prešetrených pomerov na strane otca
z XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu) vyplýva, že dňa XX.X.XXXX sa pokúsili vykonať šetrenie v domácnosti
otca, avšak na adrese nikto neotváral, oznámenie o návšteve zanechali u susedy. Prílohou tohtooznámenia je úradný záznam z telefonického rozhovoru s otcom maloletého dieťaťa, z ktorého vyplýva,
že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX sa s úradom telefonicky skontaktoval otec maloletého dieťaťa po tom,
čo mu susedka odovzdala obálku s oznámením o návšteve. V rozhovore uviedol, že pracuje vo väznici

v F. G. H.. Pojednávanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bude XX.XX.XXXX.
Zverenie do matkinej osobnej starostlivosti a styk nie je problém, rodičia sa nevedia dohodnúť na výške
výživného. Kvôli kontaktu so synom predáva dom v F. G. H. a kupuje byť v B.. Styk prebieha, no kvôli
cestovaniu je to pre otca náročné.

7. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX otec maloletého dieťaťa navrhol schváliť čiastočnú rodičovskú
dohodu ohľadom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, zastupovania a spravovania jeho majetku
a styku otca s maloletým dieťaťom, ku ktorému rodičia dospeli pred otvorením pojednávania. Čo
sa týka výživného, pridržiaval sa svojho návrhu a výživné žiadal určiť v sume XXX,- eur mesačne
s odôvodnením, že pokiaľ by súd vyhovel návrhu matky, otec by sa stal otrokom platenia tak vysokej
sumy a nemal by už priestor byť plnohodnotným otcom maloletého. Otec uviedol, že s matkou spolu

nežijú od D. XXXX a od uvedeného obdobia je maloleté dieťa v osobnej starostlivosti matky, otec
sa s ním stretáva pravidelne, každý druhý deň, okrem dní, kedy je zlé počasie, keďže nemá kde
tráviť čas s maloletým. Poukázal na svoje tvrdenia na informatívnom stretnutí rodičov a potvrdil, že
od informatívneho stretnutia rodičov nedošlo na jeho strane k žiadnej významnej zmene. Doplnil iba
ohľadom výdavkov na tabakové výrobky, že tieto sú vo výške XX-XX,- eur mesačne. Okrem sumy XXX,-

eur mesačne, ktorú matke od L. XXXX pravidelne posiela na výživu maloletého, prispieva aj rôznymi
vecnými plneniami podľa potreby, a to potravinami, oblečením, obuvou a pod.

8. Matka na pojednávaní taktiež navrhla schváliť čiastočnú rodičovskú dohodu ohľadom osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa, zastupovania a spravovania jeho majetku a styku otca s maloletým

dieťaťom, ku ktorému rodičia dospeli pred otvorením pojednávania. Čo sa týka výživného žiadala,
aby súd otca zaviazal sumou XXX,- eur mesačne, keďže to odôvodňujú potreby maloletého a to,
výdavky vyčíslené aj na informatívnom stretnutí rodičov. Dodala, že strava v sume XXX,- eur mesačne
zahŕňa vlastne najmä stravu pre maloletého, keďže sa mu matka snaží zabezpečiť vyváženú stravu
- ovocie každý deň, pravidelne varí. Čo sa týka výdavkov na bývanie, tieto sa od X.X.XXXX zvýšia,

a to na sumu nájomného XXX,- eur mesačne. Zároveň doplnila, že prídavky na maloleté dieťa využíva
na vytváranie úspor pre maloletého a pravidelne prispieva na sporiaci účet dieťaťa sumou XX,- eur
mesačne. Ohľadom svojich aktuálnych osobných a majetkových pomerov poukázala na obsah zápisnice
z informatívneho stretnutia rodičov, resp. na listinné dôkazy, ktoré súdu predložila, keďže ohľadom
týchto nedošlo k žiadnej významnej zmene. Čo sa týka zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté

dieťa, potvrdila pravdivosť prednesu otca s tým, že doplnila, že pre účely realizácie styku maloletého
dieťaťa s otcom chodí aj matka do F., kde v domácnosti otca niekoľkokrát s maloletým aj prespala.
Vzhľadom na jej pracovné povinnosti však nie je v jej možnostiach cestovať do F. počas pracovného
týždňa. Otec na výživu maloletého prispieva od mesiaca L. XXXX pravidelne sumou XXX,- eur mesačne.
Okrem toho otec skutočne sem-tam prispieva aj vecnými plneniami, ako napr. oblečením, nie však

podľa potreby, ale skôr podľa jeho uváženia, resp. keď si spomenie. K výdavkom na maloleté dieťa
doplnila, že neuviedla výdavky na hračky, ktoré samozrejme občas kupuje, avšak nejde o pravidelný
mesačný výdavok. Zároveň maloletý do L. XXXX navštevoval krúžok I. M. v A. a matka má v pláne
v takýchto vzdelávacích aktivitách od septembra pokračovať, pričom za uvedený krúžok sa uhrádza
poplatok XXX,- eur na X mesiace. Okrem toho, hoci je maloletý zdravý, môžu sa vyskytnúť nepravidelné

náklady na lieky, ako napr. tento mesiac v sume XX,- eur na gél pre maloletého. Ďalej doplnila výdavky
na spoločného psa, ktoré sú vo výške asi XX,- eur mesačne. Vo svojich odpovediach na otázky právnej
zástupkyne otca uviedla, že si plánuje kúpiť 3-izbový byt za kúpnu cenu XXX XXX,- eur, ktorú uhradí
z vlastných prostriedkov, nie z úveru. Maloletý toho času nenavštevuje žiadny krúžok. Svojej matke
poskytuje príspevok na bývanie v sume XXX,- eur mesačne. Náklady jej matky – starej matky dieťaťa

na bývanie boli vo výške XXX,- eur mesačne, kým bývala sama, avšak z dôvodu, že sa tam matka
s maloletým dieťaťom nasťahovali, tieto výdavky sa zvýšili. Presnú sumu nevedela uviesť.

9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla, aby súd schválil rodičovskú dohodu, ku ktorej rodičia
dospeli pred otvorením pojednávania. Čo sa týka výživného, navrhla, aby súd zaviazal otca na výživné

v sume XXX,- eur, a to aj s poukazom na niektoré jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť,
resp. s poukazom na metodiku výpočtu výživného, podľa ktorej aj po odrátaní daňového bonusu, ktorý
si otec doposiaľ uplatňoval, vychádza výživné vo výške cca XXX,- eur mesačne. Zároveň poukázalana skutočnosť, že ide o zdravé dieťa vo veku X rok aj XX mesiacov, bez zdravotného znevýhodnenia,
pričom vzhľadom na nízky vek dieťaťa sa predpokladá, že výživné sa bude postupom času zvyšovať.

10. Právom záverečnej reči právna zástupkyňa otca navrhla schváliť uzavretú rodičovskú dohodu.
Ohľadom výživného na maloleté dieťa uviedla, že matkou navrhnuté výživné v sume XXX,- eur nie je
primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Prednes matky na pojednávaní o tom,
že má výdavky na stravu maloletého vo výške XXX,- eur mesačne považuje za tvrdenie účelové
a ničím nepreukázané, keď doteraz ona, ani jej právny zástupca to neuvádzali, pričom aj zo zápisnice

z informatívneho stretnutia vyplýva, že mesačné výdavky na maloletého sú sporenie: XX,- eur, hygiena
+ plienky + mlieko: XX,- eur, oblečenie + obuv: XX,- eur. Spolu tieto výdavky, aj so sumou na bývanie,
ktorú matka nepreukázala, predstavujú výdavky na maloletého približne vo výške XXX,- eur mesačne,
a preto sa matkou navrhované výživné javí ako nedôvodné. So zápisnicou z informatívneho stretnutia
rodičov boli matka aj jej právny zástupca oboznámení a s jej obsahom súhlasili. Sám právny zástupca
matky na pojednávaní uviedol, že výdavky na dieťa nie sú až také vysoké, keďže matka sa uskromní, ale

keby mala matka vyšší príjem, náklady by boli vyššie. Z uvedeného dôvodu má za to, že náklady matkou
tvrdené náklady na maloletého sú účelové a nepreukázané. Matka odišla zo spoločnej domácnosti
z F. G. H. do B. a otec sa musel tejto situácii prispôsobiť - aby bol so synom čo najčastejšie, chodí
niekoľkokrát týždenne do B., s čím má spojené aj vyššie výdavky - len na benzín minie kvôli stretávaniu
sa so synom cca XXX,- eur mesačne. Kvôli tomu, aby sa mohol plnohodnotne stretávať so synom, sa

rozhodli dom v F. predať a otec bol nútený si kúpiť byt v B.. Zatiaľ má predbežne schválený úver so
splátkou XXX,- eur mesačne, pričom pôvodne na byt v F. splácal úver v sume XXX,XX eur. Tým, že je
viac než pravdepodobné, že od septembra alebo N. XXXX sa otec presťahuje do B. a bude dochádzať
do práce do F. G. H., bude mať zvýšené výdavky na cestovanie. Otec v zmysle navrhnutej dohody bude
4 plnohodnotné dni v mesiaci a ďalší čas cez pracovný týždeň tráviť s maloletým, kedy bude vynakladať

výdavky na jeho stravu a ďalšie potreby dieťaťa. Otec je vyučený kuchár a už sa teší na to, ako bude variť
a pripravovať maloletému jedlo. Vzhľadom na výdavky otca, resp. na potreby maloletého dieťaťa a jeho
vek, považuje výživné v sume XXX,- eur mesačne za primerané. V budúcnosti je predpoklad zvýšenia
výživného - keď maloletý začne navštevovať materskú školu, resp. základnú školu, matka bude určite
žiadať zvýšenie výživného.

11. Právom záverečnej reči právny zástupca matky taktiež navrhol chváliť prednesenú čiastočnú
rodičovskú dohodu. Čo sa týka výšky výživného, žiadal, aby súd vychádzal z Metodiky výpočtu
výživného v Slovenskej republike, vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Uvedené
usmernenie ministerstva bolo vydané práve z dôvodu, aby sa predišlo zdĺhavým sporom, resp. aby

sa z konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nerobil spor účtovnícky. Mal za to, že
nimi navrhované výživné v sume 300,- eur mesačne je absolútne primerané veku a potrebám dieťaťa.
Akékoľvek iné tvrdenie nereflektuje realitu dnešných cien. Pri určovaní výživného je potrebné brať
do úvahy ustanovenia zákona o rodine a skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojho rodiča. Matka okrem bežných výdavkov, ktoré sa dajú približne špecifikovať, zabezpečuje

o dieťa aj dennodennú osobnú starostlivosť, čo má vplyv tak na jej výdavky, ako aj na jej príjmy, matka
zabezpečuje bývanie dieťaťu a ostatné nevyčísliteľné „služby“. Pre určenie výživného podľa metodiky
nie sú rozhodujúce výdavky matky, ale príjmy otca, resp. povinného rodiča, preto žiadal, aby súd
zohľadnil príjem povinného rodiča tak, ako bol zabezpečený a v súlade s metodikou určil výživné v sume
18% z príjmu povinného rodiča. Súhlasil s tým, že ako postupom času sa budú zvyšovať výdavky na

dieťa, bude sa zvyšovať aj výživné, avšak aj táto skutočnosť je zohľadnená v metodike, kedy už od
6 rokov by mal povinný rodič prispievať na výživu dieťaťa 20 % svojho príjmu. Momentálne je dieťa
približne v polovici vekového rozmedzia 0-5 rokov, preto výživné vo výške 18% z príjmu povinného
rodiča považuje za adekvátne. Vzhľadom na výšku príjmu rodiča sa nejedná o nič mimoriadne, skôr
by aj v takomto prípade išlo o nižšie výživné. Preto navrhol, aby súd rozhodol v súlade s ich návrhom,

resp. s metodikou.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ZR), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä

určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.13. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

19. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Rodičia v priebehu konania dospeli k dohode ohľadom osobnej starostlivosti o maloleté dieťa,
zastupovania a spravovania jeho majetku, ako aj ohľadom úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
Súd preskúmal obsah tejto dohody a zistil, že táto je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa,
keď rodičia sa dohodli, že maloleté dieťa sa zverí do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa maloletý

aj fakticky nachádza. V priebehu konania neboli zistené žiadne nedostatky v poskytovanej starostlivosti
o maloleté dieťa zo strany matky, pričom aj s ohľadom na útly vek dieťaťa a jeho citovú naviazanosť na
matku, považuje súd rodičmi dohodnutú úpravu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa za súladnú s jeho
záujmami. Čo sa týka styku otca s maloletým dieťaťom, z vykonaného dokazovania vyplýva, že styk otcas maloletým dieťaťom sa aj doposiaľ realizoval v obdobnom rozsahu, aký vyplýva z dohody rodičov, t.j.
niekoľkokrát počas pracovného týždňa, aj cez víkend, a to bez väčších problémov, a teda takto určený
rozsah styku sa javí ako vyhovujúci tak rodičom, ako aj maloletému dieťaťu. Súd má za to, že dohodnutý

rozsah styku je dostatočný na rozvíjanie emocionálnej väzby medzi otcom a dieťaťom, a teda rodičmi
navrhovaná úprava styku sleduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti,nakoľkosúdnezistilrozporrodičovskejdohodysozákonom, aniinéprekážkyjejschválenia,
súd schválil dohodu v rodičmi navrhovanom znení.

26. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal o.i. z ustanovenia § 75 ods. 1 ZR, v zmysle ktorého
priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného.

27. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom
a so svojou matkou v 5-izbovom rodinnom dome, ktorého vlastníkom je stará matka maloletého dieťaťa

zo strany matky. Stará matka zo strany matky je poberateľkou invalidného dôchodku v sume XXXX,XX
eur a vdovského dôchodku v sume XXX,- eur. Matka maloletého dieťaťa je toho času na rodičovskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume XXX,XX eur mesačne a prídavok na maloleté dieťa
v sume XX,- eur mesačne. Okrem toho, od februára XXXX pracuje na čiastočný úväzok (XX hodín
týždenne) v spoločnosti D. A. J. J. s priemerným čistým mesačným príjmom XXX,XX eur. Matka si

plánuje zaobstarať X-XXXXXX byt v B. a odsťahovať sa z domácnosti svojej matky, rezervačnú zmluvu
na nehnuteľnosť už podpísala. Od XX.XX.XXXX sa jej výdavky na bývanie tak zvýšia na XXX,- eur
mesačne. Kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo výške XXX XXX,- eur bude uhrádzať z vlastných prostriedkov.
Jej aktuálne výdavky na bývanie pozostávajú z príspevku na bývanie svojej matke v sume XXX,- eur
mesačne. Medzi ďalšie svoje osobné výdavky zaradila poistenie a sporenie v sume XXX,- eur mesačne,

telefón: XX,- eur mesačne, strava pre domácnosť: XXX,- eur mesačne. Matka vlastní osobné motorové
vozidlo zn. J. J., rok výroby XXXX. Rodičia maloletého dieťaťa sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu v F. G. H., v ktorom aktuálne žije otec. Tento rodinný dom však rodičia plánujú predať a aj otec si
kupuje byt v B. – má predbežne schválený úver so splátkou XXX,- eur mesačne. Otec je zamestnaný
v O. G. E. A. N. J. F. G. H. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od K. XXXX do L. XXXX

vo výške XXXX,XX eur, vrátane daňového bonusu na maloleté dieťa v sume XXX,- eur mesačne (od
K. XXXX), resp. v sume XXX,- eur mesačne (v roku XXXX). Okrem rodinného domu v spoluvlastníctve
rodičov, v ktorom otec toho času býva, vlastní spoluvlastnícky podiel rodinného domu, v ktorom aktuálne
býva jeho matka a tiež osobné motorové vozidlo značky E. P., rok výroby XXXX. Čo sa týka aktuálnych
výdavkov otca na domácnosť, tieto pozostávajú z nákladov na elektrinu: XXX,- eur mesačne, splátka

úveru na bývanie: XXX,XX eur mesačne, TV: XX,- eur mesačne. Medzi ďalšie svoje osobné výdavky
otec zaradil náklady na stravu vo výške XXX,- eur mesačne, telefón: XX,- eur mesačne, pohonné hmoty:
XXX,- eur mesačne, tabakové výrobky asi XX-XX,- eur mesačne. Na výživu maloletého dieťaťa otec
aktuálne prispieva sumou XXX,- eur mesačne. Rodičia okrem maloletého A. inú vyživovaciu povinnosť
nemajú.

28. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, tieto súd ustálil v sume XXX,- eur, ktorá suma
zahŕňa matkou vyčíslené pravidelné výdavky na dieťa (hygienické potreby: XX,- eur, plienky: XX,- eur,
umelé mlieko: XX,- eur, oblečenie/obuv: XX,- eur, sporenie: XX,- eur, spolu: XXX,- eur), ako aj výdavky
na stravu dieťaťa (matka vyčíslila výdavky na stravu pre domácnosť vo výške XXX,- Q. osoby, t.j. XXX,-

eur/osoba) a alikvotnú časť nákladov na bývanie v sume XX,- eur (matka v čase rozhodovania súdu
prispieva na bývanie svojej matke sumou XXX,- eur mesačne).

29. Na základe vyššie uvedených informácií ohľadom majetkových pomerov rodičov, s poukazom
tiež na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré možno považovať za bežné, súd určil výšku

výživného zo strany otca v sume XXX,- eur mesačne. Takto určené výživné pokrýva 70 % matkou
vyčíslených výdavkov na dieťa, pričom po pripočítaní sumy prídavku na maloleté dieťa ako príspevku
určeného štátom na výchovu a výživu dieťaťa v sume XX,- eur mesačne, ktorého poberateľom je
matka, vznikne suma určená pre maloleté dieťa v celkovej výške XXX,- eur, ktorá postačuje na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa (okrem sporenia v sume XX,- eur) aj bez finančnej účasti matky na

týchto výdavkoch, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť, vzhľadom na nízky vek dieťaťa plní toho času
predovšetkým zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Pri takto určenej vyživovacej
povinnosti otca však podľa názoru súdu bude nepochybne v možnostiach matky zabezpečiť pre maloleté
dieťa plánované záujmové, resp. vzdelávacie aktivity, prípadne financovať lieky, resp. iné výdavkyspojené s bežnými detskými ochoreniami a ďalšie nepravidelné výdavky dieťaťa. Zároveň má súd za
to, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa stanoveným výživným bez toho,
aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň, čo okrem iného preukazuje aj skutočnosť, že v mesiaci R.

XXXX I. L. XXXX dobrovoľne prispel na výživu maloletého dieťaťa sumou XXX,- eur (i keď v mesiaci
január a apríl poskytol matke iba XXX,- eur). Po uhradení všetkých vyčíslených pravidelných výdavkov
otca, vrátane súdom určeného výživného XXX,- eur, pri mesačnom príjme v sume cca XXXX,- eur (t.j. po
znížení o daňový bonus) disponuje otec rezervou približne XXX,- eur mesačne, pričom pred výdavkami
otca na tabakové výrobky má výživné na maloleté dieťa evidentne prednosť. Z uvedeného dôvodu sa

súd nestotožnil s argumentáciou otca, že je v jeho možnostiach uhrádzať výživné v maximálnej výške
XXX,- eur mesačne.

30. Čo sa týka argumentácie právneho zástupcu matky, ktorý poukazoval na Metodiku pre výpočet
výživného rodičov k deťom, vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorej
odporúčaná výška výživného pri 1 vyživovacej povinnosti rodiča dieťaťa v predškolskom veku je 18

% z jeho čistého mesačného príjmu, súd dáva do pozornosti, že táto má vo vzťahu k zákonnej
právnej úprave výlučne odporúčací charakter a pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádza vždy
z individuálnych okolností konkrétneho prípadu. V danom prípade súd zohľadnil skutočnosť, že otcovi
zanikol nárok na daňový bonus, ktorý si doposiaľ na maloleté dieťa uplatňoval, a teda jeho čistý mesačný
príjem sa o sumu daňového bonusu nevyhnutne zníži, naopak, matke vznikne nárok na uplatnenie si

daňového bonusu, čím sa jej čistá mesačná mzda zvýši. Ďalej súd prihliadol na skutočnosť, že otec má
toho času zvýšené náklady na cestovanie, keď na základe zhodných tvrdení rodičov cestuje niekoľkokrát
do týždňa do B., aby mohol s maloletým tráviť čas, pričom tieto jeho výdavky možno podľa názoru
súdu považovať za náklady vynaložené v prospech maloletého dieťaťa, v ktorého záujme nepochybne
je zachovanie, resp. rozvoj vzťahových väzieb s otcom, s ktorým už nežije v spoločnej domácnosti.

Ďalej súd pri určení výšky výživného vychádzal okrem aktuálnej výšky pravidelných mesačných príjmov
rodičov aj z ich celkových majetkových pomerov a zohľadnil tak skutočnosť, že matka má minimálne
výdavky na bývanie, pričom disponuje úsporami, ktoré jej umožňujú zaobstarať si byt z vlastných
prostriedkov, kým otec bude aj v prípade predaja spoločného rodinného domu splácať hypotéku, podľa
jeho tvrdení s vyššou mesačnou splátkou ako v súčasnosti. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti

súd dospel k záveru, že súdom určené výživné je primerané vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa,
resp. vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a to aj napriek skutočnosti,
že nezodpovedá odporúčanej výške výživného podľa Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom.

31. Súdom určené výživné je otec povinný platiť v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 ZR odo dňa

začatia konania, t.j. od XX.XX.XXXX. Otcovi tak vznikol dlh na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX v celkovej sume XXX,XX eur, pozostávajúci z alikvotnej časti výživného za mesiac L.
XXXX vo výške XX,XX eur (určené výživné XXX,- Q. – N. S. E. XXX,- Q. = XX,- Q. : XX D. E. L. T.
XX D. E. L. L. XXXX = XX,XX Q.) I. U. E. XXX-XXX = XX,- Q. L. U. L. K. I. K. XXXX, keďže podľa
zhodných tvrdení rodičov otec na výživu maloletého dieťaťa prispieval v priebehu konania sumou XXX,-

eur mesačne. Vzhľadom na relatívne nízku sumu nedoplatku na zročnom výživnom súd nepovažoval
za potrebné určiť splátky na jeho úhradu (o ktoré otec ani nežiadal), v súlade s ustanovením § 232 ods.
3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) však otcovi uložil dlhšiu lehotu
na plnenie, ako všeobecná trojdňová paričná lehota, keď mu uložil povinnosť zaplatiť dlžné výživné
najneskôr do XX.XX.XXXX, majúc za to, že výživa maloletého dieťaťa nebude poskytnutím dlhšej lehoty

na plnenie otcovi ohrozená.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov (výrok I.), v súlade s ustanovením § 355
ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku
rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

Proti výrokom II., III. a IV. tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, vktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP). Proti rozsudku však nie je prípustné odvolanie pre kolízneho opatrovníka
maloletého dieťaťa, nakoľko sa svojho práva podať odvolanie v súlade s ustanovením § 368 Civilného

sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia účinne vzdal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.