Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124332985
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124332985.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816

23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 559,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 12C/72/2024-101 zo dňa 29. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu
559,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 559,98 eur od 19.06.2024 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému

voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 15.04.2024 došlo v A. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidlo zn. AUDI A4 AVANT, EČV: B., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola poškodená C. D.. K vzniku došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovaného. Poškodená za účelom opravy poškodeného motorového vozidla nechala odviesť auto

do autoservisu PO CAR, s.r.o., Prešov, na čo uzatvorila zmluvu o nájme dopravného prostriedku č.
501/2024 zo dňa 25.04.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo
zn. BMW X3, EČV: E. na dobu od 25.04.2024 do 26.04.2024, pričom bolo dojednané zmluvné nájomné
vo výške 112,- eur a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50,- eur a vozidlo AUDI
A4 AVANT, EČV: E. na dobu od 27.04.2024 do 07.05.2024 za zmluvné nájomné 112,- eur. Nájom
náhradného vozidla trval v súhrne od 25.04.2024 do 07.05.2024 po dobu zotrvania vozidla poškodeného
v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou, t. j. počas doby 13 dní. Vozidlo bolo odovzdané

držiteľovi 13.05.2024 a tieto skutočnosti vyplynuli z čestného prehlásenia poškodenej zo dňa 07.05.2024
ako aj z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 13.05.2024. Po
skončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 05552024
splatnú 22.05.2024 na sumu 1.505,95 eur s DPH za celkovú dobu užívania náhradného vozidla, t. j. 13
dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Následne poškodená odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom

jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou
ako postupcom zo dňa 07.05.2024. Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty zapostúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry
v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo
výške 1.505,90 eur s DPH, ktorú je oprávnený žalobca vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Žalobca vyzval žalovaného na náhradu účelne vynaložených nákladov, pričom žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti 03.06.2024 a uvedeného dňa plnil žalobcovi poistné plnenie vo výške 945,97 eur,
teda plnenie v krátenom rozsahu za 8 dní od 25.04.2024 do 02.05.2024, keď mal za to, že prenájom
náhradného vozidla možno priznať maximálne za jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu
vozidla.

3. Aktívnu vecnú legitimáciu mal preukázanú na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z poškodenej
na žalobcu zo dňa 07.05.2024 a pasívnu vecnú legitimáciu odvodil od § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon o PZP“). Vychádzal zo záverov nálezu Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 602/2022-34
zo dňa 16.02.2023 ako aj Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019, keď nutnosť vynaloženia
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla je po dobu nevyhnutnej potreby, resp. nutným

dôsledkom danej poistnej udalosti môžu byť len náklady v takom rozsahu v akom boli vynaložené
správne a účelne na vypožičanie náhradného vozidla. Zistil, že oprava vozidla trvala skutočne do
30.04.2024, čo je dátum dodania služby uvedený na faktúre autoservisu a žalovaný rozsah trvania
samotnej opravy – 6 dní v tomto prípade nenamietal. Žalobcovi priznal poistné plnenie zodpovedajúce
v rozsahu 8 dní, t. j. nad rámec doby opravy 1 pracovný deň po skončení opravy poškodeného vozidla,

teda naviac zohľadnil časový priestor pre poškodeného na vyzdvihnutie vozidla po jeho oprave. Na
základe logického výkladu možno ustáliť, že pokiaľ oprava poškodeného motorového vozidla bola
ukončená 30.04.2024 nasledujúceho dňa poškodený mohol si vozidlo prevziať a užívať ho. Žalovaný
uskutočnil likvidáciu predmetnej poistnej udalosti v najkratšom možnom čase s ohľadom na skutkové
okolnosti prípadu a riadne poskytol plnenie autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava poškodeného

vozidla. Dňa 02.05.2024 po doručení faktúry za opravu vozidla autoservisom prostredníctvom webového
informačného portálu ešte nebolo možné posúdiť, či mohla byť škoda na motorovom vozidle spôsobená
vozidlom poistenca žalovanej, preto žalovaný vyzval svojho poistenca, prevádzkou motorového vozidla
ktorého došlo k vzniku škody na vozidle poškodenej dňa 02.05.2024, aby zdokladoval rozsah škody na
poistenom motorovom vozidle – uskutočnením ohliadky motorového vozidla, resp. inak. Tento následne

zaslal žalovanému fotodokumentáciu preukazujúcu rozsah poškodenia na jeho motorovom vozidle
07.05.2024 ako aj skutočnosť, že škoda na poškodenom vozidle korešponduje s poškodením jeho
motorového vozidla. Ďalej bolo zistené, že škoda presahovala sumu 5.000,- eur, čo si vyžadovalo
schválenie osobitnou komisiou žalovaného, k čomu došlo dňa 07.05.2024, teda likvidácia poistnej
udalosti bola ukončená, bolo vystavené oznámenie o poistnom plnení a doručené autoservisu. Preto

vyhodnotil, že žalovaný aktívne postupoval pri prešetrovaní poistnej udalosti, keď poistná udalosť
vznikla dňa 15.04.2024 a definitívne bola uzavretá 07.05.2024, t. j. do 3 kalendárnych týždňov, 15
pracovných dní od oznámenia. Zákon o PZP stanovuje limit pre trvanie doby šetrenia poistnej udalosti
konkrétne v § 11 ods. 6 na 3 mesiace odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Z tohto
pohľadu postup žalovaného sa javí ako korektný, nevybočujúci zo zákonných limitov s prihliadnutím

na skutkový stav predmetnej poistnej udalosti. Nie je možné bezvýnimočne uvažovať o účelnosti
anutnostivynaloženýchnákladovnaprenájomnáhradnéhovozidlavýlučnevnadväznostinaskutočnosť
vystavenia krycieho listu poisťovňou ako uvádza žalobca, a to práve s poukazom na osobitosti
procesu šetrenia poistnej udalosti. Pokiaľ je vozidlo autoservisom opravené nie je žiaden relevantný
dôvod, aby bolo odstavené v autoservise až do momentu vystavenia krycieho listu. Tento prístup

by bol nadmieru formalistický, nakoľko by nezohľadňoval konkrétne okolnosti vyžadujúce si riadne
prešetrenie škodovej udalosti. Zároveň sa jedná o nehospodárny prístup spôsobujúci vznik ďalších
nákladov na prenájom náhradného vozidla. Osobitne s prihliadnutím na to, že ide o zmluvný autoservis
žalovaného, ktorý komunikoval s poisťovňou na pravidelnej báze a ku skutočnosti, že oprava vozidla
bola autoservisom vykonaná v súlade s kalkuláciou nákladov na opravu vozidla, keď výška sumy

fakturovanej autoservisom za opravu vozidla bola totožná so sumou určenou žalovaným v kalkulácii
nákladov na opravu vozidla danou autoservisu žalovaným. Autoservis vystavil poškodenej po ukončení
opravy vozidla faktúru 30.04.2024 a v nadväznosti na to malo dôjsť k výzve autoservisu adresovanej
poškodenej na prevzatie vozidla a odovzdaniu vozidla autoservisu poškodenej. Zádržné právo v zmysle
§ 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol autoservis oprávnený v tomto prípade uplatňovať, keďže

to je možné iba na splatnú pohľadávku a v tomto prípade bola splatná až dňa 14.05.2024. Na druhej
strane po vykonaní opravy vozidla a fakturácii za opravu zostali autoservis aj poškodená – objednávateľ
opravy pasívny. Žalovaný nemal možnosť vstúpiť do zmluvného vzťahu uzavretej zmluvy o oprave
medzi autoservisom a objednávateľom. Poškodená nemala možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanievykonávania opravy vozidla v autoservise, dĺžka opravy nebola v tomto spore namietaná, avšak po
jej ukončení bolo nepochybne v možnostiach poškodenej motorové vozidlo si prevziať a užívať ho.
Pokiaľžalobcapoukazovalnaobchodnézvyklostimedzizmluvnýmautoservisomažalovanýmzdôraznil,

že skutočnosť vystavenia krycieho listu poisťovňou pre autoservis nemožno vnímať ako kľúčovú pre
rozhodnutie absolútne. V tomto prípade došlo v nadväznosti na realizované šetrenie poistnej udalosti
k vystaveniu krycieho listu 07.05.2024, t. j. 7 dní po ukončení opravy poškodeného vozidla, avšak v rámci
doby splatnosti za opravu vozidla. Uvedené dokonca presahuje čas trvania samotnej opravy vozidla
(6 dní). Autoservis sám poskytol dostatočný priestor na úhradu faktúry poškodenej, resp. žalovanému,

poistné plnenie bolo vyplatené v lehote splatnosti faktúry, a preto doba prestoja vozidla v autoservise
7 dní predstavuje neefektívny, neúčelný a nie nevyhnutný náklad. Žalobca ani netvrdil, že poškodená
sa domáhala v autoservise po skončení opravy svojho vozidla a že autoservis jej ho odmietol vydať.
Vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu bolo nutné nájsť súdom spravodlivú rovnováhu medzi
nimi a bolo potrebné zohľadniť celý kontext škodovej udalosti, postavenia jednotlivých zúčastnených
subjektov, ich zmluvných, resp. zákonných povinností. V kontexte k uvedenému a s prihliadnutím

k označenému rozhodnutiu Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého náklady za nájom náhradného vozidla
sa považujú za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej
sféry poškodeného na ďalšie použitie, má za to, že po ukončení opravy vozidlo bolo prevádzky-
schopné a bolo právne v dispozičnej sfére poškodenej, mohla si ho prevziať a užívať ho. Ani označené
rozhodnutie Ústavného súdu SR nemožno vykladať v smere neobmedzeného navyšovania nákladov za

nájom náhradného vozidla neopodstatneným odstavením opraveného vozidla v autoservise.
4. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov v § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. Závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie nemožno považovať

za správne, nakoľko súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v podstate vylúčil zodpovednosť za
škodu vzniknutú poškodenému v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného, a to
absolútne nedôvodne s ohľadom na skutočnosti, ktoré nemožno poškodenému pričítať. Je podstatné,
že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej vozidlom poisteným u žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Dôvod užívania náhradného

vozidla odpadol až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa
opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného, čo zodpovedá právnemu názoru vyslovenému
v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 602/2022-34. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za
rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla

autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie
nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne, prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania
opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne. Má za to, že nie je dôvodné
skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu definovaného nálezom
Ústavného súdu SR. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis,

až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu
je zaviazaná poisťovňa. Prevádzky-schopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho
opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje vozidlo užívať. Škodová
udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené vozidlo opäť užívať, a to jeho
vydaním zo strany autoservisu. Postup autoservisu, ktorý je navyše zmluvným partnerom poisťovne pri

vykonávaní opravy vozidla a jeho vracaní poškodenému, nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý
bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho vozidla, a to
v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinnosti
poistenca žalovaného. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou
udalosťou. Žalovaným tvrdené skutočnosti, a to, že vinník škodovej udalosti do dňa skončenia opravy

neabsolvoval obhliadku jeho motorového vozidla, v dôsledku čoho nebolo možné zo strany žalovaného
posúdiť, či mohla byť škoda na poškodenom vozidle spôsobená vozidlom vinníka, ako aj údajné
schválenie nadlimitnej škody osobitnou komisiou poškodeného, nemožno v žiadnom prípade pričítať na
úkor poškodeného. Poukázal na závery všeobecných súdov vychádzajúce z tohto názoru. Nestotožňuje
sa so záverom súdu o tom, že náklady na prenájom náhradného vozidla vzniknuté po 30.04.2024 nie

je možné považovať za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Uvedené vyvracia
i nález Ústavného súdu SR ako aj iné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. Zdôrazňuje, že skutočnosť,
že opravené vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrváva v autoservise až do zaplatenia
nákladov spojených s jeho opravou, je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nárokuna náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry
vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni, nepredstavuje žiadnu ďalšiu ani inú príčinu,
ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo

k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu uplatnený nárok
v celom rozsahu ako aj trovy konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaním a napadnutý rozsudok
považuje za správny. Odvolanie žalobcu nepovažuje za riadne odôvodnené, nakoľko nešpecifikoval

odvolacie dôvody podľa § 365 CSP, iba stroho uviedol odkaz na zákonné ustanovenie. V konaní
jasne preukázal, že poškodený bol informovaný včas o tom, že poškodené motorové vozidlo je
opravené, poistné plnenie za opravu bolo priznané a žiadna okolnosť mu nebránila v tom, aby si
poškodené motorové vozidlo vyzdvihol. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal okolnosti, ktoré by
bránili poškodenému vyzdvihnúť si motorové vozidlo už v deň, kedy bolo opravené a schopné prevádzky,
t. j. dňa 30.04.2024. Zmluvou o nájme a odovzdávacím protokolom preukázal iba to, kedy bolo

vyzdvihnuté a odovzdané náhradné vozidlo. Tvrdenia žalobcu v bode 6. a 9. odvolania sú v príkrom
rozpore s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 602/2022. Má za to, že prvoinštančný súd
vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď žalobu žalobcu zamietol. Podstatou tohto
zodpovednostného vzťahu je to, že po istú dobu v dôsledku poškodenia vozidla poškodený nemá
k dispozícii prevádzky schopné vozidlo a z tohto dôvodu si prenájme náhradné vozidlo. Po oprave

vozidla odpadá prekážka, ktorá bráni užívaniu poškodeného motorového vozidla. Rozporuje tvrdenia
žalobcu v bode 10. odvolania a uvádza, že vzťah autoservisu a poškodeného je nezávislým vzťahom
medzi poškodeným a tretím subjektom, ktorý stojí mimo vzťahu poškodeného a žalovaného ako
poisťovni. Krycí list je zákonom predpísaný spôsob oboznámenia poškodeného o výške jeho poistného
plnenia podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP. Nie je teda prostriedkom vzájomnej dohody autoservisu

a žalovanej, ale splnením zákonnej povinnosti žalovanej. Poukázal na závery Krajského súdu Žilina sp.
zn.8Co/136/2024avostatnýchotázkachodkázalnasvojuargumentáciuuvádzanúvkonanípredsúdom
prvej inštancie. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

7. Žalobca v replike poukázal ako už aj v odvolaní na nález Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline a okrem toho na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 476/2024-47 zo dňa
19.12.2024. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

8. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení, že sa nestotožňuje s odvolaním žalobcu, a pokiaľ ide

o nález Ústavného súdu SR III.ÚS 476/2024 poukázal na skutočnosť, že predmetom preskúmavania
v tomto náleze bola situácia, kedy sa posudzoval nárok na nájom náhradného vozidla pri totálnej škode
a nie pri čiastočnej parciálnej škode, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Opätovne poukázal na
rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 8Co/136/2024 a tiež zotrval na svojom odvolacom návrhu.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

10. Odvolací súd sa neodchyľuje od skutkového stavu veci zisteného súdom prvej inštancie a nezakladá
svoje rozhodnutie na skutočnostiach a právnych ustanoveniach, ku ktorým by sa sporové strany v rámci
konania pred súdom prvej inštancie doposiaľ nevyjadrovali. Z týchto dôvodov neopakoval vo veci
dokazovanie.

11.Vovecibolopreukázané,žedňa15.04.2024došlovA.kdopravnejnehode,priktorejbolaspôsobená
škoda na motorovom vozidlo zn. AUDI A4 AVANT, EČV: B., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bola poškodená C. D.. K vzniku došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovaného. Poškodená za účelom opravy poškodeného motorového vozidla nechala odviesť auto do
autoservisu PO CAR, s.r.o., Prešov, a následne uzatvorila so žalobcom zmluvu o nájme dopravného

prostriedku č. 501/2024 zo dňa 25.04.2024, na základe ktorej jej prenajal náhradné motorové vozidlo zn.
BMW X3, EČV: E. na dobu od 25.04.2024 do 26.04.2024, pričom bolo dojednané zmluvné nájomné vo
výške112,-eur apoplatokzapristavenieaodobratievozidlavovýške50,-euravozidloAUDIA4AVANT,
EČV: E. na dobu od 27.04.2024 do 07.05.2024 za zmluvné nájomné 112,- eur. Nájom náhradnéhovozidla trval v súhrne od 25.04.2024 do 07.05.2024 po dobu zotrvania vozidla poškodenej v autoservise
až do doručenia krycieho listu poisťovňou, t. j. počas doby 13 dní. Vozidlo bolo odovzdané poškodenej
dňa 13.05.2024 a tieto skutočnosti vyplynuli z čestného prehlásenia poškodenej zo dňa 07.05.2024

ako aj z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 13.05.2024. Po
skončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 05552024
splatnú 22.05.2024 na sumu 1.505,95 eur s DPH za celkovú dobu užívania náhradného vozidla, t. j. 13
dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Následne poškodená odplatne postúpila svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom

jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu na
základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou
ako postupcom zo dňa 07.05.2024. Započítaním pohľadávky poškodenej na zaplatenie odplaty za
postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry
v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka vo
výške 1.505,90 eur s DPH, ktorú je oprávnený žalobca vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Žalobca vyzval žalovaného na náhradu účelne vynaložených nákladov, pričom žalovaný ukončil šetrenie
poistnej udalosti 03.06.2024 a uvedeného dňa plnil žalobcovi poistné plnenie vo výške 945,97 eur,
teda plnenie v krátenom rozsahu za 8 dní od 25.04.2024 do 02.05.2024, keď mal za to, že prenájom
náhradného vozidla možno priznať maximálne za jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu
vozidla.

12. Oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená 30.04.2024. Dňa 02.05.2024 po doručení
faktúry za opravu vozidla autoservisom žalovaný vyzval svojho poistenca, prevádzkou motorového
vozidlaktoréhodošlokvznikuškodynavozidlepoškodenej,abyzdokladovalrozsahškodynapoistenom
motorovom vozidle – uskutočnením ohliadky motorového vozidla za účelom posúdenia, či mohla byť

škoda na motorovom vozidle spôsobená jeho vozidlom, ako poistencom žalovanej. Tento následne
zaslal žalovanému fotodokumentáciu preukazujúcu rozsah poškodenia na jeho motorovom vozidle
07.05.2024 a bolo preukázané, že škoda na poškodenom vozidle korešponduje s poškodením jeho
motorového vozidla. Ďalej bolo zistené, že škoda presahovala sumu 5.000,- eur, čo si vyžadovalo
schválenie osobitnou komisiou žalovaného, k čomu došlo dňa 07.05.2024, teda likvidácia poistnej

udalosti bola ukončená, bolo vystavené oznámenie o poistnom plnení a doručené autoservisu.
13. Spornou v konaní bola dĺžka prenájmu náhradného motorového vozidla s poukazom na čistý
čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu, t.j. 30.04.2024 a vystavenie krycieho listu žalovaným dňa
07.05.2024.
14.Odvolacísúdpovažujezanutnézdôrazniť,žeúčelompovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie
právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu,
a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so
škodovou udalosťou. Ústavný súd SR v náleze č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 konštatoval:
„Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo

obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas
komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky
na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu

náhrady za spôsobenú škodu.“.

Ústavný súd SR v náleze č.k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 06.08.2025 konštatoval, že už v skutkovo
a právne obdobných prípadoch konštatoval: „Koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,

ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného
vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024)
ústavnýsúdakcentovalporovnateľnosťsituácie,vrámciktorejbudepoškodenémuspôsobenáčiastočná

škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť
objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam.
Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla domomentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať
za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s

tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na
posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou
udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj

Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022
a III. ÚS 476/2024).“.
15. Odvolací súd sa cíti byť viazaný vyššie citovanými nálezmi. Ústavný súd SR vo vyššie citovanom
najnovšom náleze jednoznačne konštatoval, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti
a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia
o ukončení likvidácie škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím

(až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívaním poškodeného vozidla. Odvolací súd dodáva, že nie je možné od poškodeného požadovať,
aby mal k dispozícii neustále nejakú finančnú hotovosť, pre prípad, že mu niekto môže spôsobiť škodu
namotorovomvozidleaopravusiuhradiťzosvojichfinančnýchprostriedkov,abymoholvozidlopoužívať
bezprostredne po oprave. V danom prípade poškodená bola fakticky obmedzená v užívaní svojho

vlastného motorového vozidla, a to až do doby než jej bolo vozidlo vydané autoservisom a mohla ho
znova užívať. V zmysle zisteného skutkového stavu autoservis vykonal opravu vozidla v primeranej
lehote (6 dní) a len konaním žalovaného bolo vozidlo v autoservise ďalšiu dobu (7dní), t.j. do dňa
vystavenia krycieho listu. Pokiaľ nemala poškodená svoje opravené vozidlo vo svojej dispozičnej sfére,
toto nemohla užívať. Teda počas celého obdobia, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise,

pretrvávalo rovnaké postavenie poškodenej, a to že bola obmedzená v možnosti užívať vlastné vozidlo.
Požadovať úhradu faktúry za opravu vozidla od poškodenej, by bolo ďalším zaťažovaním poškodenej
v jej nepriaznivej situácii, do ktorej sa dostala vinou poistenca žalovaného.
16. Navyše žalobca predložil vyjadrenia autoservisov (ALTERIA MOTOR s.r.o. Žilina, MD-Bavaria Žilina,
s.r.o.ŽilinaaFINAL-CD,spol.sr.o.,Žilina)ozaužívanejobchodnejpraxipriopravepoškodenéhovozidla

v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného
poistenia vinníka nehody. Faktúra je vystavená v deň opravy a v ten istý deň odoslaná poisťovni vinníka
nehody. V prípade, že je poisťovňa zmluvným partnerom autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry
sa využíva tzv. krycí list a autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení
krycieho listu. Táto obchodná prax je žalovanému známa.

17. Na vyššie uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný vykonal šetrenie poistnej udalosti
v lehote podľa § 11 ods. 3 zákona o PZP. To že žalovaný vyzval vinníka na ohliadku jeho vozidla, aby bolo
možné posúdiť či mohla byť škoda na motorovom vozidle poškodenej spôsobená jeho vozidlom, ako
poistencom žalovanej až po doručení servisom faktúry za opravu poškodeného vozidla a následne bolo
nutné škodu odsúhlasiť osobitnou komisiou žalovaného, nakoľko škoda presahovala sumu 5.000 eur

nemôže byť na ťarchu poškodenej. Ide o zvolený postup žalovaného a o vzťah medzi žalovaným a jeho
poistencom. Poškodená si svoju povinnosť nahlásiť škodovú udalosť riadne splnila, poskytla vozidlo na
ohliadku a dala vykonať opravu v servise.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že za daných okolností nedochádza na strane
poškodenej k zmene jej postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy poškodeného vozidla, ale

k tomu dochádza až vtedy, keď uvedené vozidlo mohla reálne užívať, v danom prípade vystavením
krycieho listu pre autoservis, kedy si poškodená vyzdvihla opravené vozidlo. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviazal k povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 559,98 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto istiny vo výške 9,25% ročne od
19.06.2024 do zaplatenia. Keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 03.06.2024 v zmysle §

11 ods. 4 zákona o PZP bol povinný plnenie uhradiť do 18.06.2024, teda dňom 19.06.2024 sa dostal do
omeškania. Ukončenie prešetrovania žalovaného vykonané v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona
o PZP ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods.
7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu

o výške náhrady škody poisťovateľovi.
19. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 2 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi ako úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)