Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124350843
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová, st.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124350843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Tomáš Zboja, advokát s.r.o., Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
zast.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Palárikova 15, Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie
255,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.
53C/103/2024-67 zo dňa 19. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
255,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 255,78 eur od 07.02.2024 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom tým, že na základe škodovej udalosti
evidovanej u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová
udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Vdôsledku
uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to
zapožičanímsináhradnéhovozidlaužalobcu.Poukončenínájmužalobcavystavilpoškodenémufaktúru
č. 230731, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný
oznámil poškodenému šetrenie udalosti a neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený

následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca si nárok na náhradu
škody uplatnil v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení (ďalej aj „PZP) a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Žalobca
v konaní predložil listiny: Správa o nehode 31.10.2023, Zmluva o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo
dňa 02.11.2023, Faktúra za prenájom č.230731, Všeobecné obchodné podmienky spol. SetCar sk, a.s.

podpísané poškodeným, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2023, Oznámenie o postúpení
pohľadávkyzodňa01.12.2023,zákazkovýlist,faktúry,Oznámenieopoistnomplnenízodňa22.01.2023,
čestné prehlásenie poškodeného.3. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu neuznával žalobcom uplatnený nárok v celom
rozsahuapovažovalhozaneodôvodnenýanepreukázaný.Považovalzasporné,čivôbecdošlokvzniku
odplatného nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným. Okrem toho žalobcom požadované

nájomné mal za neprimerane vysoké a v porovnaní so samotnou cenou opravy poškodeného vozidla
za nehospodárne. Žalovaná suma predstavuje náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla, ktoré žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti neakceptoval a rozporoval samotný vznik
pohľadávky poškodeného. Podľa zmluvy o prenájme náhradného vozidla mal poškodený už v čase jej
podpisu vedomosť o tom, že mu žalobca poskytuje predmetnú službu bezodplatne. Uvedené vyvodzoval

zo skutočnosti, že v zmluve o prenájme náhradného vozidla zo dňa 02.11.2023 je jasne uvedené, že
„prenájom vozidla bude uplatnený z PZP vinníka.“ Vôľu účastníkov predmetného právneho vzťahu teda
bolo možné vyložiť tak, že poškodený už pri vzniku nájomného vzťahu vedel, že za nájom náhradného
vozidla nebude musieť zaplatiť a žalobca rovnako vedel, že od poškodeného nebude žiadať žiadne
plnenie. Mal za to, že v danom prípade došlo medzi žalobcom a poškodeným k simulácii právneho
úkonu, pričom sa v skutočnosti jedná o zmluvu o výpožičke podľa § 659 a nasl. OZ, ktorej jedným

z pojmových znakov je práve bezodplatnosť . Poukázal na to, že samotná škoda v tomto prípade
nie je daná objektívnym poškodením veci, ale vzniká vynaložením zvýšených nákladov za prenájom
náhradného motorového vozidla, a preto je v konaní rozhodujúce, či reálne došlo k úbytku v majetkovej
sfére poškodeného (Rc 14/2005 Uznesenie NS ČR z 27.6.2006 sp. zn. 25Cdo 2225/2004). K nutnosti a
účelnosti prenájmu náhradného vozidla v uvedenom rozsahu poukázal na Uznesenie NS SR z 28. júna

2016 sp. zn. 3 MCdo/3/2015 a rozhodnutia odvolacích súdov. Na základe prezentovaných rozsudkov
krajských súdov je podľa neho zrejmé, že všetky subjekty zainteresované na poistnej udalosti by mali
postupovať tak, aby zbytočne nedochádzalo k navyšovaniu škody, ktorú má žalovaný nahradiť z titulu
PZP. Tiež poukázal na skutočnosť, že vo faktúre za opravu vozidla poškodeného sa uvádza, že čas
jednotlivých úkonov opravy predstavuje v súčte 63,5 hodiny. Pri 8 a pol hodinovom pracovnom dni by

mala oprava trvať najdlhšie 8 pracovných dní. Poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo od 02.11.2023
do 01.12.2023, teda v rozsahu 30 dní. Žalovaný vykonal šetrenie predmetného nároku, pričom žalobcovi
priznal poistné plnenie vo výške 2 744,10 eur, a krátil poskytnuté poistné plnenie o amortizáciu, k čomu
predložil výpočet. Žalovaný v konaní predložil listiny: výpočet výšky škody, poistku.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného považoval jeho tvrdenia za neopodstatnené a
účelové. Uviedol, že prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú
škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu
v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať

v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť
v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Náhrada škody má podľa neho plniť
reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným
pričinením, v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu
opravy poškodeného vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal,

že dňa 31.10.2023 došlo v Jamníku k škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Arten,
EČV: L., spôsobenej poškodenému Y. Q.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla Škoda Yety EČV: L., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený
nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to na cestu do práce a z práce, na
nákupy,výletydoSpišskejNovejVsi,Popradu,KošícaPrešovazapožičanímsináhradnéhomotorového

vozidla Hyundai Tucson mild hybrid, EČV: F. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa
02.11.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.230731 zo dňa 30.11.2023
s dátumom dodania tovaru 01.12.2023 a s dátumom splatnosti 01.12.2023 na sumu 2 999,88 Eur.
Žalovaný pristúpil dňa 22.01.2024 k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 2 744,10 Eur, ktorú
poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený uzatvoril ešte pred tým so žalobcom dňa 01.12.2023

zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej
udalosti zo dňa 10.07.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho
žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom

rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 255,78 Eur. Ide o nárok na náhradu
nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby môcť používať svoje vlastné
vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, jepotrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval
následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného
stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom

nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou.
Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto
dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola
daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené

vozidlonachádzalovservise,pričomdĺžkuopravyvozidlaajehoodovzdanieovplyvniťnemohol.Nutnosť
a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva
práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V
dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento
stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Mal
za to, že žalobca preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal

náhradné motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie,
kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420
OZ, t. j., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/

porušenie právnej povinnosti-existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/
existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie
toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, musia byť splnené súčasne, čo považoval za
preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla
považoval žalobca za irelevantnú, lebo do stavu, do ktorého sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient

žalovaného,nemožnonepriaznivosťtohtostavupripisovaťnaťarchupoškodenéhopráveneprimeraným
zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol
poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou
nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. V dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel

si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo mal za preukázané v rámci dôkaznej povinnosti
žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné
motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou
nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. Žalobca bol toho názoru,
že preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového

vodila za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve vzniknutou
poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, v dôsledku
čoho vznikla poškodenému škoda. V zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2, § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustálenej judikatúry všeobecných súdov je skutočnou škodou
škoda spočívajúca v tom, že poškodený musel vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu

má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s
nákladmi na použitie poškodenej veci. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo
k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode,
a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 3Cob/189/2014). K rozporovaniu samotného vzniku pohľadávky poškodeného žalovaným, že
poškodený pri vzniku nájmu vedel, že za nájom náhradného vozidla nebude musieť zaplatiť, čím podľa
žalovanéhodošlo medzižalobcomapoškodenýmksimuláciiprávnehoúkonu,pričompodľažalovaného
sa v danej veci jedná o zmluvu o výpožičke podľa § 659 a nasl. OZ, ktorej jeden z pojmových znakov je
bezodplatnosť, žalobca uviedol, že z listinných dokladov, ktoré predložil, nepochybne vyplýva, že nájom

náhradného vozidla nebol bezodplatný. Tvrdenia žalovaného ohľadom simulácie právnych úkonov
považoval len za účelovú obranu žalovaného, s ktorými sa nestotožnil. Postupcovi ako poškodenému z
dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za
prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto
záväzkuuplatnilzapočítanie,ktorépredstavujetiežjedenzospôsobovzánikudlhu,nemôžemaťvplyvna

vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol
existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.
Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku poškodeného na náhradu škody, ktorá mala
byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka voči poisťovateľovi bolapostúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne
v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu motorového vozidla. Nárok žalobcu voči
poškodenému na úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla vychádza z odlišného

záväzkového vzťahu a netýka sa vzťahu poisťovateľa, poisteného a poškodeného vyplývajúceho zo
zákona č. 381/2001 Z.z.. Spôsob, akým si poškodený usporiada svoje nároky voči poisťovateľovi a
voči tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu práve a len v dôsledku poistnej udalosti, závisia
na vôli poškodeného. Poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenému alebo osobe poškodeným
určenej, v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie pohľadávky poškodená žalovanému riadne

oznámi (obdobne rozsudok KS súdu v Žiline sp. zn. 11Co/135/2019 zo dňa 25.06.2019). Ďalšie
tvrdenia žalovaného, že poškodený nemusí uhradiť faktúru za prenájom mal za irelevantné vzhľadom
na skutočnosti, že de facto faktúru uhradil vzájomným zápočtom. Aj vzhľadom na vyššie uvedené
rozhodnutia krajských súdov sa nemôže jednať o simulovaný právny úkon. K citovanej časti rozhodnutia
sp. zn. 25Cdo 2225/2004 uviedol, že táto je úplne vytrhnutá z kontextu samotného rozhodnutia a nie
je možné ju aplikovať na tento prípad, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie sa

zaoberalo zodpovednosťou za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávneho
úradného postupu. Okrem iného už preukázal, že pohľadávka, ktorú evidoval žalobca voči poškodenej
bola uhradená započítaním. Rovnako tak nie je možné sa stotožniť ani s odpočtom prevádzkových
nákladov, ani s argumentáciou žalovaného v tomto smere. Odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a
tzv. „prevádzkových nákladov“, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové

vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena
motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila a ak by sa
teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom
by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v
súvislosti so škodovou udalosťou znížila a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva

v prevádzkových nákladoch. V otázke zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla poukázal na
rozsudok NS Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého každou
dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje
a na rozsudok KS v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20. júna 2019, podľa ktorého
pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú

škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla napr.
náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla) nepreukázal v konaní, že
v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu aj
reálne došlo, teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť podľa tvrdenia žalovaného,
poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku/používanie vlastného motorového vozidla. Je

teda nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla tak, ako
boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne znížil, čo
predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný.

5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/, § 4 ods.

4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o PZP“), § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 524
ods. 1, § 525 ods. 1, 2, § 529 ods. 1, § 41a odsek 1 a 2, § 659 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

6. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy 255,78 Eur titulom
náhrady škody, ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
po dobu opravy motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom

žalovaného. Uviedol, že v prvom rade sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie.
Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že ako je zrejmé v
prejednávanej veci žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom vozidla, pričom poškodenému
na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt
zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na

základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany
poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie,
čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného
vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi síce nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo kpostúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného. Predmetná pohľadávka
mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý
vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda

podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom o PZP, t. j. náklady spojené s
odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla.
Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom
postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je podľa názoru súdu prvej inštancie
daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k

postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a
žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd prvej inštancie odvodil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je

preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme,
ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5 Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 01.12.2023. Vyslovil, že je na rozhodnutí poškodeného, či si nárok na
náhradu škody uplatní voči škodcovi, resp. voči jeho poisťovateľovi, resp. voči obom týmto subjektom,
alebo či svoju pohľadávku na náhradu škody spočívajúcu vo výške nákladov nájmu za náhradné vozidlo

postúpi na iný subjekt. Zdôraznil, že škoda samotná vznikla poškodenému už momentom poškodenia
jeho motorového vozidla, a nie až následne. Následný je len dôsledok vzniku škody, resp. jej výška,
ktorá vzniká v príčinnej súvislosti so vznikom škody nezákonným konaním škodcu. Výška škody spočíva
okrem výšky nákladov na opravu (ktoré žalovaný uhradil zmluvnému autoservisu a nie poškodenému), aj
v nákladoch v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla počas doby, v ktorej je poškodený

v dôsledku škody vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Ide o skutočnú škodu. Poškodenému
vznikol záväzok na úhradu vo výške nájmu za náhradné motorové vozidlo, ktoré pohľadávky si tieto
strany vzájomne započítali, teda de facto uhradili vzájomným započítaním. Preto súd prvej inštancie
považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore vyplývajúcu z hmotného práva za preukázanú.
Námietku žalovaného, že poškodený podľa žalovaného sa v danej veci jedná o zmluvu o výpožičke,

považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú, nakoľko z listinných dokladov, ktoré žalobca predložil
nepochybne vyplýva, že nájom náhradného vozidla nebol bezodplatný. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného, podľa jeho názoru je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne
vecne legitimovaný. Navyše uviedol, že žalovaný plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady

škody v dôsledku škodovej udalosti.

7. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané a medzi stranami za nesporné, že dňa 31.10.2023
došlo v Jamníku ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Arten, EČV: L., spôsobenej
poškodenému, t. j. škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Yety EČV:

L., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb na cestu do práce a z práce, na nákupy, výlety do Spišskej
Novej Vsi, Popradu, Košíc a Prešova a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla Hyundai
Tucson mild hybrid, ev. č. F. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 02.11.2023. Po
ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.230731 zo dňa 30.11.2023 s dátumom dodania

tovaru 01.12.2023, s dátumom splatnosti 01.12.2023 na sumu 2 999,88 Eur. Žalovaný pristúpil dňa
22.01.2024 k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 2 744,10 eur, ktorú poukázal priamo na účet
žalobcu. Žalovaný mu listom zo dňa 22.01.2024 oznámil, že dňa 22.01.2024 ukončil šetrenie poistnej
udalosti a poskytol poistné plnenie 2 744,10 Eur za zapožičanie náhradného vozidla za 30 dní prenájmu
náhradného vozidla, zníženie o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred najazdením

a po najazdení, zníženie 0,01 Eur za 1 km. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 2
744,10 Eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 2 55,78 Eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní.

8. Konštatoval, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením motorového vozidla
poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v

príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať
svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel
si vypožičať náhradné vozidlo. Uviedol, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok nanáhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady
na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového
vozidla nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému,

resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje

poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné
motorové vozidlo.

9. Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla, pretože ako vyplýva z oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 22.01.2024, tieto znížil o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických
hodnôt pred najazdením a po najazdení. Zníženie náhrady škody o opotrebenie súd prvej inštancie

nepovažoval za ničím relevantne preukázané, nedôvodné a svojvoľné. Poškodený podľa neho nijakým
spôsobom nezavinil, že nemohol používať svoje poškodené motorové vozidlo, a navyše trhová hodnota
opravovaného motorového vozidla je po oprave nižšia ako pred jeho opravou. Preto je prípadné tzv.
opotrebenie, t. j. rozdiel v technických hodnotách vo vzťahu k nároku poškodeného na náhradu škody
irelevantné.

10. Námietky žalovaného, ktoré prezentoval až v konaní ohľadom doby trvania opravy, nepovažoval
súd prvej inštancie vo vzťahu k poškodenému za relevantné, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal,
že poškodený (alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu, a teda aj predĺžiť nájom
náhradnéhovozidla.Navyšenáhraduškodykrátilvzmysleoznámeniezodňa22.01.2024oopotrebenie,

a nie z dôvodov prezentovaných až v konaní ohľadom vzniku pohľadávky a dĺžky opravy.
Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré
poškodenému vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného
vo výške 2 999,88 Eur a ktoré vyplývajú z faktúry č. 230731 zo dňa 30.11.2023. Nepovažoval krátenie
nároku žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného za opodstatnené. Nakoľko žalovaný plnil titulom

náhrady škody dňa 22.01.2024 iba sumu vo výške 2 744,10 Eur, rozdiel vo výške 255,78 Eur uložil
zaplatiť žalobcovi.

11. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že špecifické ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia

povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti
uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v prípade neposkytnutia poistného plnenia v
plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za

oneskorenie plnenia, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o
PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 22.01.2024 a bol povinný následne v celom rozsahu
plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§ 11 ods.7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula
dňa 06.02.2024. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto
súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu úroku z omeškania za žalobcom požadovanú dobu

omeškania, t. j. od 07.02.2024 do zaplatenia v zákonom stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku
omeškania.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) podľa zásady úspechu v spore a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal

proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v intenciách ustanovenia § 365

ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Zotrval na všetkých v konaní prezentovaných a uvedených skutočnostiach. Nesúhlasil so závermi
súdu prvej inštancie, uvedených v odôvodnení napadaného rozsudku, ktoré odôvodnenie rozsudkupovažoval za nepresvedčivé, bez riadneho vysporiadania sa so všetkými námietkami žalovaného.
Konajúci súd podľa neho nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný záver. Nesprávne

právne posúdenie súdu prvej inštancie videl najmä v jeho výklade § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, ktorý
stanovuje, rozsah náhrady na ktorú má byť zodpovedný subjekt zaviazaný. Mal za to, že žalobca
procesnú zodpovednosť spočívajúcu v dôkaznom bremene preukázať tvrdené skutočnosti, na základe
ktorých si v predmetnej právnej veci uplatňuje voči žalovanému nárok titulom náhrady škody spôsobenej

na motorovom vozidle právneho predchodcu, doposiaľ neuniesol. V súlade s ustanoveniami civilného
sporového kódexu je povinnosťou žalobcu, aby ním uplatňovaný nárok preukázal.
Konajúci súd podľa žalovaného v napádanom rozsudku nesprávne právne vec posúdil, keď mal za
to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Nárok žalobcu spočíva v krátení poistného plnenia
za nájom náhradného vozidla, zodpovedajúceho hodnote „amortizácie“ poškodeného vozidla. Bol toho
názoru, že poškodený nemá nárok na čiastku zodpovedajúcu bežnému opotrebeniu, nakoľko tieto

náklady by mu boli vznikli používaním poškodeného vozidla. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28. 6. 2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015: „So zreteľom na uvedené bolo
potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny
prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v
nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla,

je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne
na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol
žalobcavylúčenýpourčitúdobu(dovydanianovéhoosvedčenia14.mája2008).Aleajuporovnateľného
náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený
hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, je treba stanoviť

vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady
nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale
vo výške čiastky účelne vynaloženej.“
V kontexte uvádzaných skutočností mal za to, že právne závery obsiahnuté v odôvodnení napádaného
rozsudku nie sú podporené relevantnými ustanoveniami, ani nie sú v súlade s ustálenou rozhodujúcou

praxou súdnych autorít, v dôsledku čoho nesie napádaný rozsudok prvky arbitrárnosti. Vzhľadom na
uvedené žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100%
alebo alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a priznať žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu
žalovaného považoval všetky jeho námietky uvedené v odvolaní za neopodstatnené a navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne

správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a
stanoviskách. Konštatoval, že žalovaný namieta, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe
vykonaných dôkazov mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím mal prijať nezákonný a
právne neudržateľný záver. Nesprávne právne posúdenie súdu vidí žalovaný najmä v jeho výklade §
442 ods. 1 OZ, v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe, ktorý stanovuje, rozsah náhrady, na ktorú má

byť zodpovedný subjekt viazaný. V nadväznosti na uvedené námietky žalovaného uviedol, že prenájom
náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom,
že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi,
ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia

je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaloženýchnákladov(R7/1992).Správnepretosúdvbode27.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
konštatoval, že predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení so zákonom o PZP, t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi
ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Nesúhlasil s námietkou žalovaného ohľadom

nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko podľa žalovaného poškodený nemá nárok na čiastku
zodpovedajúcu bežnému opotrebeniu, nakoľko tieto náklady by mu boli vznikli používaním poškodeného
vozidla. Odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a tzv. „prevádzkových nákladov“, ktoré mal podľa
žalovanéhopoškodenýušetriťtým,ženepoužívalsvojevlastnémotorovévozidlo,súčasnározhodovaciaprax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri
dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znížila a ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o
to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť

aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila
a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. Uvedený
názor zaujal Okresný súd Martin v ním uvedenom právoplatnom rozsudku sp. zn. 17Cb/35/2018 zo dňa
05.10.2018. V otázke zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla poukázal žalobca na rozsudok
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Obdo48/2012zodňa28.03.2013,podľaktoréhokaždou

dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.
Tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20.
júna 2019, podľa ktorého pokiaľ žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na
tom základe, že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené
s prevádzkou vozidla napr. náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla)
nepreukázal v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil

skutočnú škodu aj reálne vznikli, teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla mali tvoriť podľa
tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na používanie vlastného motorového
vozidla. Mal tak za nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za prenájom motorového vozidla
tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok v dôsledku poistnej udalosti reálne
znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný. Stotožnil sa s právnym

názorom súdu prvej inštancie, prezentovanom v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a
síce,žezníženienáhradyškodyoopotrebenienepovažovalzaničímrelevantnepreukázané,nedôvodné
a svojvoľné. Poškodený predsa nijakým spôsobom nezavinil, že nemohol používať svoje poškodené
motorové vozidlo, a navyše trhová hodnota opravovaného motorového vozidla je po oprave nižšia ako
pred jeho opravou. Preto je prípadné tzv. opotrebenie t. j. rozdiel v technických hodnotách vo vzťahu k

nároku poškodeného na náhradu škody podľa neho irelevantné.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý
nepovažoval za potrebné doplniť ani znova zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa §378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP
verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v

súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe žalobcu vyhovel. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP, s ktorým odôvodnením sa odvolací
súd stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

18. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K námietke
žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h)
CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových záverov vyvodil súd prvej
inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola

odvolacím súdom vo vzťahu k zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku zistená.
Nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie videl najmä v jeho výklade § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v kontexte ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, ktorý stanovuje, rozsah
náhrady na ktorú má byť zodpovedný subjekt zaviazaný.19. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk).
V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná príčinná
súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri
ktorej bolo poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu, tento by nemal dôvod uzavrieť

zmluvu o nájme náhradného vozidla a tieto náklady by neboli vznikli.

20. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo poisťovateľovi a je povinný tento
nárok preukázať.

21. Zo spojenia relevantných zákonných úprav vyplýva, že poisťovateľ nahrádza poškodenému škodu,
ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti poistencom poisťovateľa. Nárok
na preplatenie náhradného vozidla z PZP vinníka patrí medzi škody na majetku, pretože zaplatením
nájomného vznikajú poškodenému neočakávané náklady a výdavky, ktoré by nemal, ak by mohol
riadne užívať vlastné motorové vozidlo. Účelne využívaným je náhradné vozidlo až do okamihu, kedy

je zákonom ustanoveným spôsobom ustálený spôsob a rozsah likvidácie poistnej udalosti a poškodený
prijatímpoistnéhoplneniazískainúmožnosťrealizovaťpotrebu,ktorúpredpoistnouudalosťourealizoval
využívaním poškodeného vozidla. Účelnosť vynaloženého nákladu je vecou vnútorného vzťahu medzi
potrebou a prostriedkami, akými sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri
ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na

úhradu tejto potreby. Pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je
opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Náklad teda prestáva byť účelne vynaloženým
v okamihu, keď zaniká potreba, ktorá sa týmito nákladmi uspokojuje, resp. keď poškodený prijatím
poistného plnenia získa inú mužnosť, ako túto potrebu realizovať. Náhradným je vozidlo, ktorého
využívaním poškodený nahrádza využívanie svojho vozidla, ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti

poškodené a nie je spôsobilé na premávku. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu
veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na
vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho
automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu,

ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
Poškodený náhradné vozidlo do doby poskytnutia poistného plnenia využíval práve a len z dôvodu, že v
dôsledku porušenia právnej povinnosti poistencom poisťovne nemohol využívať pôvodné vozidlo. Medzi
nákladmi, vynaloženými poškodeným na náhradné vozidlo a porušením právnej povinnosti poistencom
poisťovne počas celej tejto doby existoval jednoznačný, nepochybný a úplne zrozumiteľný kauzálny

nexus. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že žalobca procesnú zodpovednosť spočívajúcu
v dôkaznom bremene preukázať tvrdené skutočnosti, na základe ktorých si v predmetnej právnej veci
uplatňuje voči žalovanému nárok titulom náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle právneho
predchodcu, doposiaľ neuniesol.Pokiaľ žalovaný poukázal na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
28. 6. 2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015, že so zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody,
za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových

vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie
náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt
povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom)
náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po
určitú dobu, v prejednávanej veci nebolo pochybné, že náklady na vypožičanie (nájom) náhradného

vozidla boli vynaložené nutne a účelne. Za neúčelné by sa považovali náklady, ak by poškodený
využíval náhradné vozidlo, ktorého prenájom je neúmerne nákladný voči potrebe, ktorú jeho využívaním
realizuje, v čase, keď mohol využívať vlastné vozidlo, alebo v čase, keď už disponoval poistným plnením.
Poškodený si však prenajal vozidlo porovnateľnej, t. j. strednej triedy, ktoré využíval rovnako ako svoje
vozidlo, t. j. na svoju dopravu do zamestnania a na podobné účely ako svoje vozidlo a využíval ho
výlučne v čase, keď poisťovňa vykonávala prešetrovanie poistnej udalosti. Je pojmovo nemožné, aby

sa takýto náklad stal neúčelným v dôsledku prvotného odhadu tretej osoby/poisťovne v otázke rozsahu
poškodenia pôvodného vozidla. Nie je možné sa stotožniť ani s argumentáciou žalovaného ohľadom
odpočtu prevádzkových nákladov.

22. Žalovaný v konaní rozporoval aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. S rozporovaním samotného

vzniku pohľadávky poškodeného žalovaným, že poškodený pri vzniku nájmu vedel, že za nájom
náhradného vozidla nebude musieť zaplatiť, čím podľa žalovaného došlo medzi žalobcom a
poškodeným k simulácii právneho úkonu, pričom podľa žalovaného sa v danej veci jedná o zmluvu o
výpožičke podľa § 659 a nasl. OZ, ktorej jeden z pojmových znakov je bezodplatnosť, sa súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.

Žalovanú pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s
poškodeným, ktorá obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Podľa § 663 Občianskeho
zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy
sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom, čo zmluva v prejednávanej veci riadne obsahovala.

Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahu bola platne postúpená na žalobcu písomnou
zmluvou o postúpení pohľadávky. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania opravy poškodeného
vozidla si poškodený prenajal motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku,
ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom ako prenajímateľom. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenému faktúru č.230731 zo dňa 30.11.2023 s dátumom dodania tovaru 01.12.2023, s dátumom

splatnosti 01.12.2023 na sumu 2 999,88 Eur. Žalovaný pristúpil dňa 22.01.2024 k čiastočnej úhrade
vzniknutej škody v sume 2 744,10 eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Žalovaný mu listom zo
dňa 22.01.2024 oznámil, že dňa 22.01.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie
2 744,10 Eur za zapožičanie náhradného vozidla za 30 dní prenájmu náhradného vozidla, zníženie o
opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred najazdením a po najazdení, zníženie 0,01

Eur za 1 km. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 2 744,10 Eur, nepriznaný rozdiel
je vo výške 2 55,78 Eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní.
Z listinných dokladov, ktoré žalobca predložil, nepochybne vyplýva, že nájom náhradného vozidla
nebol bezodplatný. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalovaného ohľadom simulácie právnych
úkonov. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi

vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. Žalobca na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu
vecnú legitimáciu v prejednávanom spore. Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku
poškodeného na náhradu škody, ktorá mala byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby
táto pohľadávka poškodeného voči poisťovni - žalovanému podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. bola

postúpená na tretiu osobu, ktorou je žalobca.
Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na nutné užívanie náhradného motorového vozidla
v príčinnej súvislosti so škodou vzniknutou na vozidle poškodeného. Zmluvné strany sa dohodli,
že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola vo výške 2
999,88 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 230731 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom náhradného

vozidla. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na náhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom
žalobca si bude uvedenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa
1.12.2023poškodenýpodľa§526Občianskehozákonníkaoznámilžalovanémupostúpeniepohľadávky.Poškodený teda úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z
povinného zmluvného poistenia voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001
Z. z. a ktoré si mohol voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona

tak vznikol záväzkovo právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej
strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený
na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v
zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Ani samotný žalovaný nemal pochybnosť o platnosti postúpenia
pohľadávky, keď časť poistného plnenia žalobcovi poukázal na jeho účet. Preto žalobca je aktívne vecne

legitimovanýnajejuplatnenie.Otázkouaktívnejlegitimáciesazaoberaliužsúdyvyššiehostupňa,pričom
aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných súdnych prípadoch už bola súdnou praxou ustálená.
Obranu žalovaného v tejto časti preto nemožno považoval za dôvodnú.

23. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred
tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho
dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa
postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov
(§ 11 ods. 6 ZoPZP) a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia sťažovateľom, za túto dobu by

nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období
žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7
ZoPZP. Žalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu
k sťažovateľovi dostala do omeškania. ..“

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a žalovaného v odvolacom konaní, žiadnej zo

sporových strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,

ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.