Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/81/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203424
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4222203424.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu : A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., v konaní zastúpený : JUDr. Tibor Šulák, advokát, Námestie Dr.
M. Thége Konkolyho 3, Hurbanovo, IČO: 50 323 211 a Advokátska kancelária JUDr. Ing Vajlíková, s.r.o.,
Ul. biskupa Királya č. 6, Komárno, IČO: 47 251 395, proti žalovanému : F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E., G. H. XXX/X, v konaní zastúpený : Bányi & Partner, s.r.o., Nám. Bélu Bartóka 5, Veľký Meder, IČO:
52 450 503, o náhradu škody vo výške 1.500,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 325,10 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj druhostupňového
konania vo výške 56,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 03.10.2022 doručil súdu žalobu o zaplatenie sumy 1.500,- Eur a to titulom náhrady
škody voči žalovanému z tohto dôvodu, že žalobca si zakúpil lodnú kabínu, ktorá bola prispôsobená na
bývanie a bol v nej aj nábytok. Na základe povolenia od obecného úradu Klížska Nemá ju mal uloženú na

pozemku v obci a to na parcele XXXX/X. Žalovaný túto lodnú kabínu zobral z miesta, kde ju mal žalobca
uloženú a preložil ju na svoj pozemok. Kabínu tam mal od septembra 2015 až do 23.10.2022 kedy mu
ju mal vrátiť na pôvodné miesto odkiaľ ju zobral. Nariadil to Okresný súd Komárno rozsudkom spisová
značka 7C/30/2017 zo dňa 9. júna 2020. Z kabíny boli odcudzené žalovaným dvere ako aj kompletné
zariadeniekabíny-nábytok,stôl,stoličkyaleajvstavanýnábytok,ktorýodtiaľzobralžalovaný,poškodilaj
vnútorné obloženie kabíny, elektroinštaláciu, rozbil luster ako aj okno na uvedenej kabíne. V súčasnosti
uvedená lodná kabína nie je v používateľnom stave na účel, na ktorý mu slúžila. Má za to, že keď bolo

prikázané žalovanému, aby ju vrátil, zámerne ju poškodil tak, aby ju už ani nemohol používať na účel, na
ktorý slúžila. Svedčia o tom fotografie vyhotovené dňa 23.10.2022, kde na prívesnom vozíku žalovaného
sa nachádzajú jednak dvere ako aj vstavaný nábytok, ktoré veci žalovaný zobral na neznáme miesto.
Pretože v takomto stave v akom kabínu žalovaný vyniesol na cudzí pozemok nie je používateľná na účel
na aký slúžila, je zničená, nemá už pre neho hodnotu. Jej súčasná hodnota je len hodnota železného
šrotu. Súčasná trhová hodnota takejto kajuty je 1.500,-Eur bez DPH. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov
konania.

2. Žalovaný uviedol, že zakúpil na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 08.10.2007 od G. I., r.č.: XXXXXX/
XXXX nehnuteľnosť a to záhradu o rozmere 725,- m2 vedenú na LV XXX, v katastrálnom území E. G.
na parcele č. XXXX/XX, okres E.. Predmetná nehnuteľnosť nebola oplotená a jej hranice neboli vizuálnerozpoznateľné. Na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádzala predmetná kajuta č. 10022, ktorá ale bola
na základe ústneho vyjadrenia G. I. príslušenstvom predmetnej nehnuteľnosti. Rozsudkom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 7C/30/2017 súd určil parcelu č. XXXX/X, na ktorú sa má kabína uložiť a tým sa

žalovaný aj riadil, nakoľko súd neurčil či to má byť parcela registra C alebo E. Túto skutočnosť potvrdila aj
Obec E. G. zo dňa 01.02.2021. Berúc do úvahy skutočnosť, že v konaní na Okresnom súde Komárno sp.
zn. 7C/30/2017 ako aj konania vedené na základe podaných trestných oznámení zo strany žalobcu sp.
zn ČVS: SKIS-22/OISZ-SV-2016, resp. zn ČVS: ORPZ-KN-OPP7-P-50/2017 bola znaleckým posudkom
ustálená hodnota kajuty už v roku 2016 na 100,- Eur a kajuta je absolútne nepoužiteľná, čo potvrdzuje

paradoxne sám žalobca. Dodal, že hnuteľné veci v búdke patrili jemu, teda žalovanému pri odovzdávaní
a že tieto boli následne darované sociálne marginalizovaným rodinám v E. G. v rovnaký dátum ako došlo
k vydaniu búdy, t. j. dňa 23.10.2020. Poprel tvrdenia žalobcu, že mu mal spôsobiť škodu a žiadal žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť a uplatnil si trovy konania.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7C/81/2022 - 215 zo dňa 08.11.2023 tak, že

žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
15Co/11/2024–321zodňa30.01.2025zrušilrozsudokOkresnéhosúduKomárnoč.k.7C/81/2022-215
zo dňa 08. 11. 2023 v napadnutej časti I. a III. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu
a žalovaného ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného

nárokuajehovýšky,zabezpečiťpripojeniesúvisiacichtrestných,resp.vyšetrovacíchspisovaoboznámiť
sa s ich obsahom.

4. Krajský súd mal za to, že možno usudzovať, že k protiprávnemu konaniu preukázateľne došlo a
doposiaľ zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že za vznik spôsobenej škody (hoci len nepatrnej) je

zodpovedný žalovaný, na ktorého pozemku sa lodná kabína (kajuta) dlhší čas nachádzala. Žalovaný ju
na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/30/2017 - 131 zo dňa 09.06.2020
vrátil nie na pôvodné miesto, odkiaľ bola premiestnená, ale na úplne nevhodné miesto a urobil tak
spôsobom poškodzujúcim samotnú kabínu, čo vyplýva aj z fotodokumentácie založenej v súdnom spise.
Z fotografií je takisto zrejmé, že časti interiéru kabíny sú naložené na motorovom vozidle, pri ktorom

stojí žalovaný. Doposiaľ produkované dôkazy, ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní do
úvahy nevzal, tak nesvedčia v prospech žalovaného a opak v konaní preukázaný nebol. Odvolací súd
ku škodám na interiéri kajuty na doplnenie uvádza, že argument právneho zástupcu žalovaného, že
„nábytky“ boli v čase vydania vo vlastníctve žalovaného (prednesený na pojednávaní dňa 08.11.2023),
ktorým sa snažil ospravedlniť odstránenie zabudovaného nábytku počas neoprávneného užívania kajuty

žalovaným, neobstojí, nakoľko neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej
plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady
potrebné pre údržbu a prevádzku veci (§ 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neoprávnený držiteľ si
môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty
veci (§ 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zhoršenie podstaty veci je preukázané dôkazmi v spise,

a preto žalovaný nebol oprávnený odstrániť z kajuty ním zabudovaný „nábytok“ spôsobom, ktorým by
ju takto závažne poškodil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie doplnením výsluchu strán sporu oboznámením sa
s fotodokumentáciou, potvrdením G. I. (čl. 51) a H. E. (čl. 57), potvrdením o predaji vyradeného

majetku zo dňa 23.01.2017 o tom, že kajuta bola predaná dňa 18.07.1983 vtedajšiemu zamestnancovi-
žalobcovi (čl. 81), vyjadrením realitnej kancelárie AVG 06 N s.r.o. (čl. 59), rozsudkom Okresného súdu
Komárno sp. zn. 7C/49/2020-308 zo dňa 27.01.2023 (čl. 92), rozsudkom Okresného súdu Komárno
sp. zn. 7C/20/2017-131 zo dňa 9.6.2020 (čl. 137), odborným vyjadrením J. K. zo dňa 01.12.2016
(čl. 146), vyjadreniami strán sporu, doplnil dokazovanie pripojením súvisiaceho trestného spisu č.

OKP-560/2- VYS-KN-2020 a s ostatnými ku spisu pripojenými listinami a dokladmi, pričom na základe
takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

6. Podľa čl. 8 CSP (Civilný sporový poriadok), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom

protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

7. Právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok

je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Vykonanie dokazovania je podmienené
návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý
nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených
v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

8. Súd prvej inštancie je povinný sa riadiť rozhodnutiami nadriadeného súdu, preto mal za to, že za vznik
spôsobenej škody (hoci len nepatrnej) je zodpovedný žalovaný, na ktorého pozemku sa lodná kabína
(kajuta) dlhší čas nachádzala. Taktiež odvolací súd ku škodám na interiéri kajuty na doplnenie uviedol,
že argument právneho zástupcu žalovaného, že „nábytky“ boli v čase vydania vo vlastníctve žalovaného

(prednesený na pojednávaní dňa 08.11.2023), ktorým sa snažil ospravedlniť odstránenie zabudovaného
nábytku počas neoprávneného užívania kajuty žalovaným, neobstojí, nakoľko neoprávnený držiteľ je
povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou
držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci (§ 131 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady

zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci (§ 131 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Zhoršenie podstaty veci je preukázané dôkazmi v spise, a preto žalovaný nebol oprávnený odstrániť z
kajuty ním zabudovaný „nábytok“ spôsobom, ktorým by ju takto závažne poškodil.

9. Na pojednávaní dňa 06.08.2025 právny zástupca žalobcu podal návrh na doplnenie dokazovania a to

ustanovenia znalca, pretože namietali a spochybnili závery znalca v trestnom konaní. Súd na návrh
na vykonanie tohto dôkazu neprihliadol s poukazom na § 153 ods. 1 veta druhá CSP ako aj na to, že
žalobca mal dostatok času svoje tvrdenia o hodnote kajuty z vlečného člna predložiť, keď už ako tvrdil
nesúhlasil so znalcom JUDr. Ing. Kubínyim, ktorý bol ustanovený v trestnom konaní a to dňa 14.11.2017
(žaloba podaná dňa 03.10.2022, takmer po 5 rokoch). Žalobca predložil na svoje tvrdenia len potvrdenie

H. L. M. zo dňa 23.01.2017 (Slovenská plavba a prístavy a.s.) o predaji vyradeného majetku, z ktorého
vyplýva, že kajuta mu bola predaná dňa 18.07.1983 a že momentálna trhová hodnota samotnej kajuty
je 1.500,- Eur bez DPH.Súd z pripojeného spisu č. OKP-560/2-VYS-KN-2020 sa oboznámil so znaleckým posudkom č.
01-12/2017 znalca (odbor bytové zariadenia) JUDr. Ing. Juraja Dáriusa Kubínyiho zo dňa 26.12.2017,
ktorý sa oboznámil so spisovým materiálom, fotodokumentáciou a dňa 28.11.2017 aj osobnou

obhliadkou s prednou kabínou z člna ČSPD- 10022 a zistil, že sa jedná o oceľovú kabínu v štádiu
značnéhoopotrebenia,vekviacnež35rokov,napadnutáhrdzoudotakejmiery,žejednotlivéčastimuseli
byť nanovo oplechované. Pôvodná hodnota predmetnej kabíny nie je známa, ani kedy bola vyrobená.
Podľa informácií, ktoré získal, takéto a podobné kabíny sa odpredávali po likvidácii člnov ČSPD za
hodnotušrotuataktostanovilhodnotuvovýške160,-Eur.Dňa10.05.2018bolznalecvypočutýauviedol,

že sa jedná o starú plechovú búdu v čase obhliadky v dezolátnom stave. Celkovo považoval výpoveď
poškodeného (žalobcu) za tendenčnú, neodbornú. Uvedená búda mohla mať v roku 2015, teda v čase
kedy mala byť údajne poškodenému odcudzená cca. 100,- Eur. Od zakúpenia uplynulo 30 rokov a nie je
známe a ani preukázané ako bola búda používaná, aký bol jej technický stav. Vykonané úpravy a opravy
žalovaným mohli iba čiastočne zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu, hrdzaveniu.

10. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/30/2017 - 131 zo dňa 09.06.2020 je
zrejmé, že žalovaný bol povinný na vlastné náklady vrátiť lodnú kajutu, ktorú mal premiestniť z parcely
č. XXXX/XX v k. ú. E. G. na parcelu č. XXXX/X do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2020 a stal sa vykonateľným dňa 19.10.2020. Z dôkazov
predložených žalobcom nepochybne vyplynulo, že žalovaný dňa 23.10.2020 premiestnil lodnú kajutu na

súdom určenú parcelu, neuložil ju však na miesto, z ktorého ju protiprávnym konaním premiestnil, ale
na zjavne nevhodné miesto (pri kanáli, v chrastí a kríkoch - viď č. l. 207 a 208). Hoci výrok rozsudku
explicitne neuvádza, že mal kajutu vrátiť na pôvodné miesto, uvedené ale nepochybne vyplýva z bodu
24. poslednej vety odôvodnenia rozsudku.

11. Z pripojeného spisu č. OKP-560/2-VYS-KN-2020 súd zistil, že žalobca ako poškodený na výsluchu
dňa 23.10.2020 uviedol, že mu podľa jeho odhadu vznikla škoda vo výške 650,- Eur ( poškodená kajuta
vo výške 350,- Eur a odcudzený nábytok vo výške 300,- Eur). Túto sumu uviedol napriek tomu, že
disponoval potvrdením vydaným H. L. M. o predaji vyradeného majetku zo dňa 23.01.2017, o ktoré
opieral svoju žalobu, hoci uviedol škodu 650,- Eur.

12. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

13. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

základným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu
škodcu, ktorý spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej
povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.

Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba

skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené
právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti
úkonu spočíva na poškodenom – teda žalobcovi, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá.

Druhou podmienkou je vznik škody. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná

ujma na majetku poškodeného. Ide o ujmu na majetku ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby
(škodcu). Škoda ako majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente, môže mať
podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku (§ 442 ods.1 Občianskeho zákonníka) a predstavuje v
zásade väčšinu vyčísliteľných majetkových ujm.Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou je tretím nevyhnutným
predpokladom zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla

následkom porušenia právnej povinnosti škodcu či právom kvalifikovanej udalosti, teda ak je jeho
konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho
úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by
škodový následok nevznikol. Vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou

škodou musia byť poškodeným preukázané takisto ako porušenie právnej povinnosti.

Štvrtou nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu je zavinenie škodcu, ktoré možno
charakterizovať ako psychický vzťah škodcu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode
ako následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, je založené na prvku
vedomia (predvídateľnosť vzniku škody) a prvku vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým

následkom určitého konania alebo opomenutia). Ak poškodený preukáže porušenie povinnosti zo strany
škodcu, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou,
zavinenie škodcu sa predpokladá.

To znamená, že dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním škodcu, spočíva

na škodcovi, ktorý sa môže v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti zbaviť
(exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil. Vyššie uvedené podmienky musia byť kumulatívne
splnené. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že ak čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok nie je
splnená, nemožno hovoriť o vzniku zodpovednosti za škodu.

14. S poukazom na vyššie uvedené, súd ako prvé skúmal existenciu protiprávneho úkonu, t.j. či žalovaný
porušil nejakú povinnosť. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný mu odcudzil nábytok z kajuty, alebo ho
zničil, taktiež rozbil okná a zobral dvere. Táto skutočnosť bola preukázaná fotodokumentáciou. Taktiež
žalobca preukázal, že auto, na ktoré mali byť nejaké hnuteľné veci naložené patrilo žalovanému a že
tieto veci mu nepatrili (žalovaný tieto skutočnosti relevantne nepoprel, resp. nepreukázal opak). Teda

žalovaný konal protiprávne, keď odviezol niektorý nábytok, poškodil kabínu pri manipulovaní s ňou.
Zo strany žalovaného došlo k úmyselnému prisvojeniu si cudzej veci v hodnote 100,- Eur (vyplýva to
z uznesenia OR PZ KN, OO PZ Zemianska Olča zo dňa 13.07.2018). Táto skutočnosť vyplýva aj z bodu
22. rozsudku tunajšieho rozsudku sp. zn. 7C/30/2017-131 zo dňa 09.06.2020.

15. Súd poukazuje na uznesenie OR PZ SR, odbor kriminálnej polície, 2 oddelenie vyšetrovania
Komárno ČVS: ORP-560/2-VYS-KN-2020 zo dňa 30.06.2021, kde bolo konštatované, že sám
poškodený (žalobca) nevedel riadne a presne špecifikovať, o aké veci sa jednalo, ktoré sa mali
nachádzať v lodnej kabíne a mali byť odcudzené, nevedel ich opísať, uviesť vek a aj opis vecí, predložil
fotodokumentáciu z roku 2017.

16. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že škodu, ktorú si uplatňuje bola,
resp. je v sume, ktorú žaluje. Sám žalobca pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 11.04.2018
uviedol, že nevie za akú sumu kabínu kúpil a ani nevedel vyčísliť, resp. vydokladovať sumu, ktorá by
zodpovedala tým poškodeniam, ktoré uviedol. Súd poznamenáva, že sám žalobca na pojednávaní dňa

06.08.2025 uviedol, že do roku 2015 bol zámok na hlavných dverách kabíny. Teda do roku 2017 žalobca
nedisponuje dôkazmi čo v kabíne bolo a teda ako mal zabezpečenú kabínu proti tretím osobám. Trestné
oznámenie na žalovaného žalobca podal dňa 18.2.2016. Taktiež žalobca v trestnom konaní uviedol, že
kabínu videl naposledy v lete 2014 a „odcudzenie“ kabíny zistil koncom septembra 2015.

Súd vychádza zo znaleckých posudkov ako aj odborných vyjadrení zadovážených orgánmi činnými
v trestnom konaní. Súd nemal dôvod neuznať znalecké posudky nachádzajúce sa v trestnom spise,
keďže znalec je osoba, ktorá má rozsiahle a špecifické odborné znalosti v danej oblasti a je kvalifikovaná
na vypracovanie znaleckých posudkov, je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
Ministerstva spravodlivosti SR, alebo aj osoba, ktorá nie je zapísaná, ale je ustanovená za znalca v

konkrétnom prípade. Vyjadrenie žalobcu, že vie aká je hodnota kabíny, že je odborník, súd mal za to,
že je tendenčná a účelová.Súdpoukazujenavýsledkykonanípredorgánmičinnýmivtrestnomkonaní,kdebolourčené,žehodnota
kabíny podľa JUDr. Ing. Kubínyiho bola stanovená na 100,- Eur.

Znalec J. C. E. ohodnotil poškodenie upínacieho oka na streche bývalej lodnej kabíny zo šlepu vpravo
hore (pri dvíhaní kabíny), teda jeho opravu určil sumou 84,- Eur s DPH.

Znalec J. A. H. z odboru bytového zariadenia posúdil poškodenie drevených častí lodnej kabíny ako aj
zariadenia sumou 42,- Eur a poškodenie okenného rámu sumou 8,- Eur.

Znalec J. B. G., znalec z odboru elektrotechniky určil, že hodnota odcudzených vecí je 4,- Eurá, pričom
celkové náklady na opravu elektroinštalácie tr. III v rozsahu 4 hodín s materiálom je 80,80 Eur.

Odborné vyjadrenie, ktorým bola stanovená hodnota sklenej výplne bočného okna kabíny uviedlo sumu
6,30 Eur.

Súd mal teda preukázanú škodu vo výške 325,10 Eur ako aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom žalovaného a vzniknutou škodou.

17. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.:8).

Strany sporu nesú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je

založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Súd
už vyššie popísal čo mal a nemal preukázané a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, žalobcovi priznal sumu 325,10 Eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol v zmysle § 255

ods. 2 CSP a § 396 CSP tak, že s ohľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu (keď žalobca
mal úspech v časti o zaplatenie sumy 325,10 Eur) a žalovaný mal úspech v časti o zaplatenie sumy
1.174,90 Eur. Súd vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu (keď žalobca mal úspech v rozsahu
21,67 % a žalovaný v rozsahu 78,33 %) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania v rozsahu 56,66 % trov konania.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Komárno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ()§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.