Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/121/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121452265
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:6121452265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s., so

sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpenej: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 567,54 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 567,54 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 567,54 € od 9.8.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní podľa zákona č.

307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručenom
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 4.8.2021, domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 567,54
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,54 € od 9.8.2021 do zaplatenia.
V žalobe uviedla, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete zemného plynu vrátane
technologických objektov – regulačných staníc zemného plynu. Zabezpečuje distribúciu zemného
plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, pripojenie k distribučnej
sieti a meranie spotreby zemného plynu. Ako prevádzkovateľ distribučnej siete v nepravidelných

intervaloch nakupuje zemný plyn, ktorý do siete dodáva v súvislosti s potrebou zabezpečenia jej
vyvažovania a krytia strát. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobkyňou sa tak nachádza zemný
plyn patriaci všetkým dodávateľom zemného plynu, pre ktorých distribúciu tohto plynu zabezpečuje,
ako aj zemný plyn patriaci žalobkyni ako prevádzkovateľovi siete. Poukázala na to, že na určenie
množstvaplynuodobratéhoodberateľmisúrozhodujúceúdajeospotrebezemnéhoplynuzaznamenané
určenými meradlami. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, zaniká v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. platnosť jeho úradného

overeniaaúdajospotrebezemnéhoplynuindikovanýtýmtomeradlomnemôžebyťpoužitývobchodnom
styku. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko m3 zemného plynu odobral daný odberateľ
a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ
plyn odoberal a tento s poukazom na vyššie uvedené nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu (čoho
dôkazom je skutočnosť, že dodávateľ plynu odberateľovi vyfakturoval za rozhodné obdobie spotrebu 0
m3), plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike
odobral, bol plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, teda žalobkyňa, za účelom zabezpečenia

riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na
strane žalobkyne, pričom v zmysle § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je nárok na
zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že na odbernom mieste vo vlastníctve žalovanej na adrese C. XXXX/XX, D. vzniklo dňa 15.8.2019podozrenie na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom č. XXXXXXX-XXX-
XX-X zaznamenávajúcim spotrebu zemného plynu. Dňa 16.8.2019 došlo k demontáži predmetného
meradla so stavom počítadla 18 737 m3. Toto meradlo bolo zaslané na znalecké skúmanie znalcovi E.

F. G. z odboru kriminalistika, odvetvia mechanoskopia. Uvedený znalec vypracoval znalecký posudok č.
779/PL-2019 zo dňa 12.12.2019. Týmto znaleckým posudkom bolo potvrdené porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii na meradle na mieste spotreby žalovanej. Odber zemného plynu meraný
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je podľa § 82 ods. 1
písm. d/ zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber. K neoprávnenému odberu dochádzalo

v období od 19.10.2018 do 15.8.2019. Týmto neoprávneným odberom vznikla žalobkyni škoda, za
ktorú zodpovedá žalovaná. Škoda bola v súlade s § 82 zákona o energetike a vyhláškou Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, vyčíslená celkom na sumu 1 153,28 €. Žalobkyňa vystavila žalovanej
vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX na uvedenú sumu a toto jej zaslala. Týmto dokladom žalobkyňa žalovanej
účtovala 5 066,88 m3 zemného plynu, kedy v súlade so spomínanou vyhláškou určila spotrebu

spotrebičov 3,24 m3 za hodinu. Táto spotreba bola určená ako súčet hodinového príkonu spotrebiča
na varenie a plynového vykurovania. Spotreba 5 066,88 m3 predstavuje množstvo energie v zemnom
plyne 54 463,893 kWh, v jednotkovej cene 0,01718 € za 1 kWh, škoda predstavuje 935,69 €. Dokladom
č. XXXXXXXXXX žalobkyňa žalovanej ďalej účtovala náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 217,59 €, kedy žalobkyňa žalovanej účtovala 137,22 €

na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, 50 € za posudok za meradlo, 12,44 € za overenie
plynomeru G4-G6 a 17,93 € za overenie plynomeru G1,6-G6. Žalovaná žalobkyni v čase splatnosti (dňa
1.1.2020) škodu nenahradila. Dodávateľ zemného plynu žalovanej vrátil preddavkové platby uhradené
žalovanou za spotrebu zemného plynu v období neoprávneného odberu. Žalovaná žalobkyni zaplatila
časť škody vo výške 585,74 € (táto platba bola priradená na istinu), k úhrade tak podľa podkladov

žalobkyne ku dňu podania návrhu zostáva 567,54 €. Okrem uvedenej istiny si žalobkyňa uplatnila aj
úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 9.8.2021.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 14.9.2021 sp. zn. 39Up/897/2021 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní od jeho doručenia istinu 567,54 € spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,54 € od 9.8.2021 do zaplatenia alebo v tej istej lehote
podať odpor. Žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa 17.9.2021 a žalobkyni 29.9.2021.

3. Žalovaná podala dňa 23.9.2021 voči platobnému rozkazu odpor. Uviedla v ňom, že podáva odpor
proti obvineniu, že porušila zabezpečenie na meradle plynu a neoprávnene odoberala zemný plyn. Dňa

23.12.2019 obdržala vyrozumenie od žalobkyne, že dňa 15.8.2019 vzniklo podozrenie na poškodenie
plynomeru, ale až na druhý deň 16.8.2019 bola uskutočnená výmena plynomeru (pravidelná výmena
po 10-ich rokoch, ako jej povedali tí, čo ho vymieňali). Dvaja muži, ktorí túto výmenu prišli robiť, nemali
na oblečení, ani na aute nijaké označenie, že ide o zamestnancov žalobkyne. Na jej otázku ako má
poznať, že ide o zamestnancov žalobkyne, povedali, že oni pre žalobkyňu len vykonávajú túto prácu

a nie sú jej zamestnancami. Pretože v ten deň mali doma robotníkov (prerábali kúpeľňu), a tiež musela
byť pri chorom manželovi, ktorý potreboval sústavnú starostlivosť, nemohla byť pri výmene plynomeru.
Pracovníkom len otvorila skrinku s plynomerom, byť pri nich nemohla. Po výmene prišli skontrolovať,
či je sporák v opätovnom sprevádzkovaní v poriadku, vyfotografovali si plynové spotrebiče, zapísali si
ich počet. Zavolali ju, aby išla podpísať montážny list a zabalenú a prelepenú škatuľu s odmontovaným

plynomerom. Tento už nevidela. Keď pri demontáži nadobudli podozrenie, že niečo nie je v poriadku,
mali ju s tým oboznámiť a ukázať, čo a kde je poškodené. Čo sa týka fakturácie, dňa 4.11.2019
bola na základe odpočtu vystavená riadna ročná vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX za obdobie od
19.10.2018 - 21.10.2019 s preplatkom 160 €, pričom 100 € zostalo SPP ako zálohová platba na ďalší
mesiac a 60 € jej poslali na účet. Dňa 23.19.2019 dostala od žalobkyne oznámenie o vyúčtovaní škody

spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 1 153,28 €. Dňa 9.1.2020 jej z SPP poslali
opravnúfaktúrukfaktúreč.XXXXXXXXXa10.1.2020poštovýmpoukazomdostalasumu585,74€.Tieto
peniaze dňa 15.1.2020 poštovým poukazom poslala naspäť. Od 23.12.2019 do mája 2020 nasledovala
korešpondencia so žalobkyňou. Vo všetkých svojich odpovediach vysvetľovala, že žiadne zariadenie
nepoškodila. Na základe uvedeného žiadala súd, aby platobný rozkaz zrušil.

4. Podaním včasného a vecne odôvodneného odporu žalovanou došlo v zmysle § 11 ods. 1 ZoUK
k zrušeniu platobného rozkazu so zákona. V nadväznosti na to Okresný súd Banská Bystrica v zmysle
§ 14 ods. 1 ZoUK doručil odpor žalobkyni a vyzval ju, aby sa k nemu vyjadrila a navrhla pokračovaniev konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p. Žalobkyňa takýto postup navrhla podaním
doručeným súdu dňa 20.12.2021.

5. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 2.11.2023 uviedla, že v žalobnom návrhu riadne
opísala rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označila a predložila dôkazy. Žalovaná nárok
žalobkyne nijakým spôsobom nespochybnila a jej opis rozhodujúcich skutočností účinne nenamietala.
Odpor žalovanej navyše potvrdzuje skutočnosť, že jej dodávateľ jej odber meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii neúčtoval. Dodávateľ zemného plynu žalovanej vystavil

opravnú vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX k vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXXX a poštovým
poukazom jej bolo vrátených ďalších 585,74 €. Žalobkyňa poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä rozhodnutie sp. zn. 5Obdo/32/2018 (zverejnené ako
judikát R 45/2019) a žiadala žalobe vyhovieť.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.11.2023 v súvislosti s konštatovaním

žalobkyne, že žalovaný nárok nijakým spôsobom nespochybnila a jej opis rozhodujúcich skutočností
účinne nenamietala, uviedla, že na každý list od SPP a žalobkyne odpovedala (namietala), že nič
nepoškodila a za akých podmienok bola výmena plynomeru uskutočnená. Nevie teda, ako účinne mala
namietať, keď toto nestačilo. K tvrdeniu žalobkyne, že platnosť meradla zaniká ak je poškodené alebo
je poškodená zabezpečovacia značka žalobkyňa zopakovala, že meradlo nepoškodila a zabezpečenie

neporušila. Ak pracovníci pri demontáži plynomeru zistili, že niečo nie je v poriadku, že je poškodené,
mali ju k tomu hneď zavolať, ukázať, čo je poškodené a čo bude prípadne ďalej nasledovať.
Neinformovali ju o ničom.

7. Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu okrem iného uviedla, že pracovníci,

ktorí demontovali meradlo, nie sú odborne znalí a spôsobilí skonštatovať poškodenie zabezpečenia,
preto to žalovanej neoznámili. Poškodenie zabezpečenia skonštatoval znalec a proti tomu žalovaná
nepreukázala, že by zabezpečenie nebolo poškodené. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v prípadoch porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
s meradlom nie je podstatné skúmať kto zabezpečenie poškodil a je potrebné aplikovať objektívnu

zodpovednosť odberateľa zemného plynu. Žalovaná zodpovedá za meradlo na odbernom mieste,
pričom toto meradlo je verejne neprístupné a len s vedomím žalovanej je možné pristúpiť k meradlu.
Dodala, že pracovníci, ktorí dňa 16.8.2019 predmetné meradlo demontovali, boli jej pracovníci. Meradlo
je v jej vlastníctve, iné firmy výmenu meradiel pre ňu nevykonávajú.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

9. Z montážneho listu meradla zo dňa 16.8.2019 vyplýva, že uvedeného dňa bola na odbernom mieste
žalovanej na adrese C. XX, D. demontované meradlo č. XXXXXXXXXXXX so stavom počítadla 18 737
m3 a namiesto neho namontované meradlo č. XXXXXXXXXXXX. Na odbernom mieste mal odberateľ

inštalované tieto spotrebiče: plynový sporák, prietokový ohrievač a 4 vykurovacie telesá – gamatky. Na
montážnom liste je podpis žalovanej ako odberateľa, osoby konajúcej za prevádzkovateľa (žalobkyňu),
pričom v kolónke „vykonal“ je uvedená skratka DGO.

10. Zo zápisu zo dňa 16.8.2019 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky,

týkajúceho sa odberného miesta žalovanej na adrese C. XX, D., vyplýva, že predmetné meradlo č.
XXXXXXXXXXXX so stavom počítadla 18 737 m3 bolo vymenené a v zapečatenej krabici zaslané na
expertízu, pričom bola z toho zhotovená fotodokumentácia. V rámci opisu zistených skutočností na
odbernom mieste je uvedené, že meradlo bolo voľne neprístupné, umiestnené na stene rodinného domu
vo dvore za bránou. Pri výmene meradla bola prítomná a jeho výmenu umožnila odberateľka odberného

miesta – žalovaná. Prietokový ohrievač bol dočasne odmontovaný kvôli rekonštrukcii, inak sa bežne
používa. Meradlo bolo zabalené do krabice a zaslané na znalecké skúmanie. V spodnej časti zápisu je
podpis žalovanej ako odberateľa a osoby konajúcej za žalobkyňu, pričom je tam uvedená skratka DPO.

11. Žalobkyňa priložila k žalobe aj fotodokumentáciu spomínanú vo vyššie uvedenom zápise,

zachytávajúcu okrem iného aj predmetné meradlo plynu v stave pred jeho demontážou (vrátane stavu
jeho zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), ďalej krabicu, v ktorej bolo toto meradlo zaslané na
expertízu, nové namontované meradlo a tiež spotrebiče nainštalované na odbernom mieste žalovanej.12. Zo znaleckého posudku č. 779/PL-2019, vyhotoveného dňa 12.12.2019 znalcom E. F. G. z odboru
kriminalistika a odvetvia mechanoskopia, vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený
plynomer s výrobným č. XXXXXXX-XXX-XX-X s údajom na počítadle 18 737,451. Optickým skúmaním

povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby znalec zistil mechanoskopické stopy,
ktoré boli vytvorené predmetom – nástrojom. Sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami
plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu žalobkyne a na ktorých sa nachádza označenie „08 –
M41“. Podľa vyjadrenia spoločnosti Elster s.r.o, Stará Turá sa jedná o sadu odtlačkov plombovacích
klieští z pôvodne štyroch používaných v roku 2008 pre označovanie plomb pri výrobe plynomerov.

Znalec optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil
obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických sporných a kontrolných odtlačkov. Na
základe optického skúmania potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné
odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znaky nachádzajúce sa na sporných
odtlačkoch boli pravdepodobne vytvorené nekvalitne vyhotovenými kópiami čeľustí plombovacích
klieští, napr. do termoplastu a pod. a nejedná sa o poškodenie čeľustí ani o určité odchýlky

spôsobené použitou kovoryteckou metódou (ručne). Na základe zistených skutočností znalec uviedol,
že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie
uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uviedol z dôvodu, že nebol prítomný pri demontáži originálnej
plomby.

13. V prílohe listu zo dňa 17.12.2019 žalobkyňa zaslala žalovanej vyúčtovanie škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu v celkovej sume 1 153,28 €. V liste uviedla, že k neoprávnenému odberu
plynu dochádzalo v odbernom mieste žalovanej na adrese C. XXXX/XX, D. a to v období od 19.10.2018
do 15.8.2019. V uvedenom období totiž dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa nesporných tvrdení žalovanej jej bol tento list spolu
s vyúčtovaním doručený 23.12.2019.

14. Z vyúčtovania škody za odber zemného plynu č. XXXXXXXXXX vyhotoveného žalobkyňou dňa
17.12.2019 a adresovaného žalovanej vyplýva, že škoda v sume 1 153,28 € pozostávala z hodnoty

zemného plynu 935,69 € a nákladov zisťovania 217,59 €. Uvedené vyúčtovanie bolo splatné 1.1.2020.
Z priloženého výpočtu škody vypočítaného v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 449/2012 Z.z. je zrejmé, že žalobkyňa vychádzala z toho, že žalovaná mala na odbernom
mieste nainštalovaný jeden spotrebič na varenie a štyri telesá plynového vykurovania (gamatky), pričom
celkové neoprávnené odobraté množstvo zemného plynu za obdobie od 19.10.2018 do 15.8.2019 bolo

5 066,88 m3. Cena tohto zemného plynu predstavovala 935,69 €. Náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu plynu v celkovej sume 217,59 € tvorili výdavky na zaistenie neoprávneného
odberu vrátane dopravy 137,22 €, posudok za meradlo 50 €, overenie plynomeru G4-G6 12,44 €
a overenie plynomeru G1,6-G6 17,93 €.

15.Zvyúčtovacejfaktúryzadodávkuzemnéhoplynuč.8451252930(č.l.43p.v.)vystavenejSlovenským
plynárenským priemyslom, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256 (ďalej len
„SPP, a.s.“) dňa 4.11.2019 a splatnej 31.12.2019 súd zistil, že vo fakturačnom období od 19.10.2018 do
21.10.2019 mala žalovaná na odbernom mieste C. XXXX/XX, D. preplatok v sume 160,60 €.

16. Z opravnej faktúry za dodávku zemného plynu č. XXXXXXXXXX týkajúcej sa vyúčtovacej faktúry
č. XXXXXXXXXX (č.l. 54) vyplýva, že SPP, a.s. za obdobie od 19.10.2018 do 15.8.2019 nevyúčtovala
žalovanej žiaden odber zemného plynu, v dôsledku čoho žalovanej vznikol ďalší preplatok vo výške
585,74 €.

17.Vyššieuvedenýpreplatokbolžalovanejvyplatenýpoštovýmpoukazomnavýplatudňa10.1.2020(č.l.
74). Z listu žalovanej zo dňa 16.3.2020 adresovaného žalobkyni (č.l. 82) vyplýva, že žalovaná uvedenú
sumu dňa 15.1.2020 poslala naspäť poštovým poukazom č. 22068 na ten istý účet, z ktorého
jej boli zaslané. Zo spomínaného poštového poukazu (č.l. 74) je zrejmé, že sumu 585,74 € žalovaná
zaslala späť na účet SPP, a.s.

18. Z listu žalovanej zo dňa 12.6.2020 (č.l. 90 p.v.) súd zistil, že dňa 9.6.2020 jej SPP, a.s. poslala
späť sumu 585,74 € ako preplatok za obdobie od 19.10.2018 do 15.8.2019 (k tomu porovnaj aj poštový
poukaz na výplatu na č.l. 90). Keďže žalobkyňa v liste zo dňa 13.5.2020 tvrdila, že v uvedenom obdobížalovanej nedodávala plyn SPP, a.s., ale ho odoberala z distribučnej siete žalobkyne, žalovaná preplatok
585,74 € preposlala žalobkyni. Z poštového poukazu na výplatu (č.l. 90) je zrejmé, že tak urobila dňa
12.6.2020.

19. Podľa § 3 písm. c/ bod 5. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“), na
účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na
distribúciu plynu podľa tohto zákona.

20. Podľa § 3 písm. c/ bod 6. zákona o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom plynu
osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu.

21. Podľa § 3 písm. c/ bod 10. zákona o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie odberateľom
plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

22. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným
meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

23. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

24. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l/.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o metrológii“), o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje
účel jeho použitia a používanie pri meraní, ktoré súvisí s platbami.

26. Podľa § 16 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11 ods.

1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

27. Podľa § 25 ods. 12 písm. d/ zákona o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak
je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia
značka.

28. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 567,54 €
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,54 € od 9.8.2021 do zaplatenia.
Žalobkyňa si požadovanú istinu uplatňovala titulom nároku na náhradu škody s poukazom na to, že
je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu a škoda jej vznikla v dôsledku neoprávnenéhoodberu plynu žalovanou, pričom tento neoprávnený odber spočíval v tom, že odber bol meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uplatňovala si teda
nárok v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 82 ods. 2 zákona o energetike.

32. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe možno konštatovať, že podľa ustanovenia § 82 ods.
1 písm. d/ zákona o energetike je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený

odber je teda objektívna, čiže odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia
mohol spôsobiť ktokoľvek, teda toto porušenie nie je viazané len na odberateľa samotného, ale aj
na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie
meradla porušili (k tomu porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/107/2008 a 4Cdo/102/2010). Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období

odoberalplynmeradlomsporušenýmzabezpečenímprotineoprávnenejmanipulácii,vznikámuvsúlade
s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť poškodenému subjektu uvedenému v tomto
ustanovení vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.
zn. 5Obdo/32/2018 dospel k záveru, že z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite
(zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je zrejmé, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia

stavia konštrukciu vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ak bol plyn zo siete
odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného
dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento plyn mu môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom
zariadenia bez poškodeného zabezpečenia.

33. V zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike sa za protiprávny úkon ako jeden z
predpokladov zodpovednosti za škodu považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade
je rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Je
pritom irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný

alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý
pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná
súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody (k

tomu porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/51/2017).

34. V prejednávanej veci nebolo nesporné, že žalobkyňa je prevádzkovateľom distribučnej siete
zemného plynu a že žalovaná je odberateľom zemného plynu v odbernom mieste na adrese C. XXXX/
XX, D.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 16.8.2019 bolo na tomto odbernom mieste

žalovanej demontované meradlo č. XXXXXXXXXXXXX zaznamenávajúce spotrebu zemného plynu
a vymenené za iné. V konaní bolo síce sporné, či túto výmenu realizovali zamestnanci žalobkyne (ako
tvrdila žalobkyňa) alebo pracovníci inej firmy, vykonávajúcej predmetné práce pre žalobkyňu (čo zas
tvrdila žalovaná), táto skutočnosť však nebola pre posúdenie veci podstatná. Pracovníci, ktorí plynomer
demontovali, nijako nebránili žalovanej v tom, aby bola prítomná pri jeho výmene, žalovaná ale túto

možnosťzdôvodusvojejzaneprázdnenostinevyužila,čoteraznemožnopripisovaťnaťarchužalobkyne.
Spomínanípracovnícivšakvyhotovilifotodokumentáciupredmetnéhoplynomerapredjehodemontážou,
vrátane stavu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Žalovaná potom bez akýchkoľvek
námietok podpísala montážny list, zápis a tiež krabicu, v ktorej bol zabalený demontovaný plynomer.
Ako vyplýva zo znaleckého posudku, tento plynomer bol následne v nepoškodenom obale predložený

znalcovi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobkyni zo zákona nevyplýva povinnosť informovať
odberateľa zemného plynu (v danom prípade žalovanú) že má podozrenie, že došlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle.

35. Znalec v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho

plechu krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom –
nástrojom. Sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od
zástupcu žalobkyne a na ktorých sa nachádza označenie „08 – M41“. Podľa vyjadrenia spoločnosti
Elster s.r.o, Stará Turá sa jedná o sadu odtlačkov plombovacích klieští z pôvodne štyroch používanýchv roku 2008 pre označovanie plomb pri výrobe plynomerov. Znalec optickým skúmaním označení,
ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, avšak tvarovú a rozmerovú
nezhodu špecifických sporných a kontrolných odtlačkov. Na základe optického skúmania potvrdil, že

sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého
nástroja.Znalecdospelkzáveru,žeznakynachádzajúcesanaspornýchodtlačkochbolipravdepodobne
vytvorené nekvalitne vyhotovenými kópiami čeľustí plombovacích klieští, napr. do termoplastu a pod.
a nejedná sa o poškodenie čeľustí ani o určité odchýlky spôsobené použitou kovoryteckou metódou
(ručne). Na základe zistených skutočností znalec skonštatoval, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa

k istote môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené
– odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uviedol
len z toho dôvodu, že nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby. Žalovaná v priebehu konania
ničím nespochybnila správnosť záveru znalca o tom, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku
tak mal súd za preukázané, že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii. Samotné tvrdenie žalovanej, že ona toto zabezpečenie neporušila, je irelevantné, nakoľko
zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu meraný meradlom, na ktorom je porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba), je objektívna, t.j. vzniká bez ohľadu na zavinenie
odberateľa zemného plynu. V konaní pritom nebolo sporné, že žalovaná v rozhodnom období od
19.10.2018 do 15.8.2019 odoberala plyn na spomínanom odbernom mieste.

36. Súd v tejto spojitosti poukazuje na právnu vetu judikátu R 45/2019, ktorá znie takto: „Pri
neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu; údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a
spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť

spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“ Je tomu tak preto, že pre určenie
skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete,
z ktorej je plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého plynu. V zmysle
§ 16 ods. 1 zákona o metrológii je možné určené meradlo používať na daný účel len ak má platné
overenie, ak sa toto vyžaduje - teda jednoznačný a záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne

plynomer s platným overením. Platnosť overenia určeného meradla však zaniká, ak je na ňom porušená
overovaciaalebozabezpečovaciaznačka,t.j.plomba(§25ods.12písm.d/zákonaometrológii).Zúdaja
o spotrebe zemného plynu uvedeného na predmetnom meradle, ktoré bolo namontované v rozhodnom
období na odbernom mieste žalovanej, preto nebolo možné v danej veci vychádzať. Objektívnym
a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť žalovanou spotrebované

množstvo plynu počas rozhodného obdobia, nemôže byť ani údaj o spotrebe na tomto odbernom
mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber aj v rozhodnom
období. Žalobkyňa preto správne postupovala podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, keď pri vyčíslení
výšky skutočnej škody spočívajúcej v hodnote neoprávnene odobratého plynu vychádzala zo všeobecne
záväzného právneho predpisu, konkrétne z vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.

449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

37. Žalobkyňa v súlade s touto vyhláškou vyúčtovala žalovanej dňa 17.12.2019 celkom škodu vo výške
1 153,28 €, pozostávajúcu z hodnoty zemného plynu v sume 935,69 € a nákladov zisťovania 217,59
€ (137,22 € za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, 50 € za posudok na meradlo, 12,44

€ za overenie plynomeru G4-G6 a 17,93 € za opravu plynomeru G1,6-G6). Žalovaná takto vypočítanú
výšku škody v konaní ani nenamietala. Žalobkyňa uvedené vyúčtovanie doručila žalovanej 23.12.2019,
pričom v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka určila splatnosť tohto vyúčtovania k 1.1.2020. Žalovaná
však dlžnú sumu v termíne splatnosti neuhradila. Súd mal z opravnej faktúry k vyúčtovacej faktúre zo
dňa 7.1.2020 za preukázané, že žalovanej jej dodávateľ zemného plynu SPP, a.s. za rozhodné obdobie

od 19.10.2018 do 15.8.2019 nenameral a ani nevyúčtoval žiadnu spotrebu zemného plynu, a preto
jej z tohto dôvodu vznikol preplatok vo výške 585,74 €, ktorý jej bol SPP, a.s. vrátený. Následne dňa
12.6.2020 žalovaná sumu 585,74 € zaslala na účet žalobkyne, ktorá túto sumu započítala na istinu
dlžnej sumy 1 153,28 €, ktorej neuhradený zostatok tak predstavuje 567,54 €. Súd preto uvedenú sumu
žalobkyni ako dôvodne uplatnenú priznal.

38. Vzhľadom na to, že žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj
na úroky z omeškania. K prvému dňu omeškania žalovanej s plnením dlžnej sumy, t.j. k 2.1.2020 bola
výška úrokov z omeškania 5 % ročne. Žalobkyňa si však uplatnila úroky z omeškania až od 9.8.2021,súd je preto priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 567,54 € od 9.8.2021 až do
zaplatenia.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku).