Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 24C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623202970
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Minárik

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6623202970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: SPOOL a. s., IČO: 31 586

392, so sídlom Dr. Herza 23, 984 01 Lučenec, zast.: JUDr. Róbert Gombala, advokát so sídlom P.
Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: U. M., G.. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX L., zast.:
Mgr. Jozef Mochnacký, advokát so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať jednoizbový byt č. XX na X. poschodí v bytovom dome so súpisným
číslom XXX, ktorý sa nachádza na pozemku registra „C“ parcelné číslo XXXX na ulici G. XXX/XX Z. L.,
ktorý je Okresným úrad L. - katastrálnym odborom vedený v LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie
L., a to bez poskytnutia bytovej náhrady v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal aby žalovaný vypratal jednoizbový byt č. 38 na 5. poschodí
v bytovom dome so súpisným číslom XXX, ktorý sa nachádza na pozemku registra „C“ parcelné číslo
XXXX na ulici G. XXX/XX Z. L., ktorý je Okresným úrad L. - katastrálnym odborom vedený v LV
č. XXXX pre obec a katastrálne územie L. (ďalej aj „Byt“), a to bez poskytnutia bytovej náhrady v

lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
žalobca ako vlastník Bytu prenechal nájomnou zmluvou zo dňa 06.07.2022 žalovanému do nájmu
Byt na dobu určitú, a to do 05.10.2022. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve sa nájom Bytu predĺžil
do 30.11.2022. K ďalšiemu predĺženiu nájomnej zmluvy so žalovaným nedošlo a nájomný pomer so
žalovaným skončil uplynutím doby dojednanej doby nájmu (t.j. dňom 30.11.2022). Napriek písomne
výzve však žalovaný Byt neodovzdal a tento užíva bez právneho dôvodu. Žalobca nesúhlasil s ďalším
predĺžením nájomného pomeru so žalovaným z dôvodu, že pri užívaní Bytu žalovaným spolu s ďalšími

osobami, ktorým žalovaný umožňuje jeho užívanie, dochádza k rušeniu nočného kľudu hlukom a
búchaním. Na neprispôsobivých návštevníkov žalovaného v Byte a ich problematické a nevhodné
správanie podali obyvatelia a nájomníci bytového domu G. XXX/XX Z. L. aj sťažnosť a na základe tejto
sťažnosti spísali aj petíciu za skončenie nájomnej zmluvy a vysťahovanie žalovaného z Bytu. Prejavom
problematického správania sa návštevníkov Bytu je aj rozbitie sklenenej výplne vchodových dverí v
bytovom dome G. XXX/XX Z. L., ohľadne ktorého je v súčasnosti vedená na ORPZ v Lučenci, odbore
poriadkovej polície, OO PZ Lučenec trestná veci prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm.

e) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1. Trestného zákona pod
ČVS: ORP-605/LCLC- 2023.
2. Žalovaný vo vyjadrení na č.l. 31 spisu s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že je starý
a ťažko zdravotne postihnutý, že síce nestihol požiadať o predĺženie nájomnej zmluvy avšak len kvôlisvojmu zdravotnému stavu a že napriek svojmu zdravotnému stavu nemá žiadne dlhy na nájomnom. U
žalobcu už predtým požiadal o prihlásenie svojej priateľky ako aj opatrovateľky p. T. U. do nájomného
bytu. Doplatok za to, že v byte bývajú spolu od začiatku, je ochotný doplatiť.

3. Vo vyjadrení na č.l. 35 spisu žalovaný uviedol, že dňa 14.6.2023 vyzval žalobca žalovaného na
odovzdanie Bytu do 7 dní odo dňa obdŕžania výzvy (teda do 21.6.2023), nakoľko žalovaný nesplnil
podmienky predlženie nájomnej zmluvy zo dňa 6.7.2022. V nájomnej zmluve zo dňa 6.7.2022, ktorú
žalobca predložil spolu so žalobou, však nie sú uvedené žiadne podmienky predlženia doby trvania
nájomnej zmluvy. Vzhľadom k tomu mal za to, že nepredlženie nájomnej zmluvy zo strany žalobcu bolo

svojvoľné a ničím nepodložené. Žalobca argumentoval tým, že žalovaný užíval byt s ďalšími osobami,
čím malo dochádzať aj k rušeniu nočného kľudu hlukom a búchaním, pričom na nevhodné správanie
žalovaného a jeho návštevníkov podali obyvatelia a nájomníci bytového domu aj sťažnosť a petíciu
za skončenie nájomnej zmluvy a vysťahovanie žalovaného. Uvedenú argumentáciu považuje žalovaný
za irelevantnú a nepreukázanú dôkazmi, nakoľko aj s priloženej sťažnosti nie je zrejmé, ako žalobca
sťažnosť prešetril a vyhodnotil. Tvrdenie obyvateľov a nájomníkov bytového domu, že žalovaný a jeho

návštevníci narúšajú domový poriadok a nočný kľud nebolo nijako preukázané, ide o jednostranné
tvrdenia. Ak ďalej žalobca poukazuje, že dôvodom nepredĺženie nájomného pomeru bolo nevhodné
užívanie bytu žalovaným a ďalšími osobami, ktorým to žalovaný umožnil, odvolávajúc sa na sťažnosť
obyvateľovbytovéhodomupodanúžalobcovidňa19.9.2022,žeod20.7.2022súproblémysožalovaným
a jeho návštevníkmi, ktorí sa mali dňa 13.9.2022 dobýjať do bytového domu, tak nie je zrejmé, prečo

žalobca dňa 17.10.2022 žalovanému predlžili nájom do 30.11.2022 a následne potom už nie. Už v
čase prvého predlženia nájomného pomeru dňa 17.10.2022 žalobca disponoval sťažnosťou obyvateľov
bytového domu. Záverom poukázal na skutočnosť, že je ťažko zdravotne postihnutý, miera jeho funkčnej
poruchy je 50 % podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.. V prípade vypratania bytu, ktorý žalovaný
aj v súčasnej dobe obýva, by sa dostal do existenčných problémov, nakoľko nemá iné bývanie a aj v

súčasnej dobe má záujem na trvaní nájmu bytu. Platby spojené s užívaním bytu žalovaný stále platí.
Vzhľadom k tomu navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalobca v replike na č.l. 48 spisu zdôraznil, že nie je jeho povinnosťou zdôvodňovať nepredĺženie
nájomného vzťahu so žalovaným (nájomcom), ktorý nemá žiadny osobitný právny nárok na predĺženie
nájomného vzťahu. Aj napriek tomu popiera tvrdenie žalovaného, že nepredĺženie nájomnej zmluvy zo

strany žalobcu bolo svojvoľné a ničím nepodložené. Už dňa 20.7.2022 bol žalovaný zo strany žalobcu
osobne upozornený na dodržiavanie domového poriadku ako aj na skutočnosť, že nájomná zmluva
uzavretá so žalovaným oprávňuje na užívanie bytu č. XX len žalovaného a bez súhlasu žalobcu iné
osoby nemôžu byt č. XX užívať. Následne bola dňa 19.09.2023 žalobcovi doručená sťažnosť iných
nájomcov bytového domu, kde bolo mimo iného konštatované, že dňa 13.09.2022 poškodili vchodové

dvere do bytového domu návštevníci žalovaného. Žalobca na základe sťažnosti vykonal opakované
kontroly užívania bytu č. 38,. kde prvú kontrolu vykonal dňa 20.09.2022, pričom v čase kontroly byt č. XX
užívaný žalovaným nikto neotvoril. Z dôvodu, že žalovaný nemal ku dňu 17.10.2022 priamo preukázané
skutočnosti tvrdené vo vyššie popísanej sťažnosti zo dňa 13.09.202, po upozornení žalovaného na
nevyhnutnosť dodržiavať povinnosti nájomcu, uzavrel so žalovaným dodatok č. 1 k nájomnej zmluve a

platnosť nájmu predĺžil do 30.11.2022. Následne žalobca vykonal u žalovaného v byte č. 38 opakované
kontroly, a to dňa 27.10.2022, kedy v čase kontroly bol nájomca v byte č. 38 prítomný sám, pričom ale v
čase kontroly k žalovanému prichádzala návšteva, no keď táto návšteva zistila, že sa vykonáva kontrola
tak návšteva odišla, ako aj dňa 28.10.2022, kde osoby vykonávajúce kontrolu v čase kontroly zistili, že
v byte č. XX spali osoby neprihlásené ako spolubývajúce osoby a to B. U. Q. T. U.Á.. Nepredĺženie

nájomnej zmluvy zo strany žalobcu tak nebolo svojvoľné a ničím nepodložené. Následne žalobca na
základe podnetov nájomcov e-mailom zo dňa 23.12.2022 požiadal mestskú políciu o pravidelné kontroly
v bytovom dome, pretože bolo zistené, že v spoločných priestoroch bytového domu prespávajú osoby,
ktoré do spoločných priestorov bytového vpúšťa žalovaný, resp., osoby, ktoré žalovaného navštevujú.
Záverom uviedol, že aj v roku 2023, konkrétne dňa 02.08.2023 došlo k poškodeniu majetku žalobcu,

konkrétne sklenenej výplne vchodových dverí bytového domu na vchode G. XX, a to pánom Š. K.
návštevníkom žalovaného resp. pani T. U.I., ktorá sa v tom čase zdržiavala v Byte bez súhlasu žalobcu.
V predmetnej veci sa podľa informácií žalobcu vedie trestné konanie pred Okresným riaditeľstvom
policajného zboru v Lučenec ČVS: ORP-434/1-VYS-LC-2023.

5. V rámci dupliky žalovaný uviedol, že jeho zdravotné postihnutie je podmienené aj onkologickým
ochorením ( v uchu má nádor) a veľmi zle počuje. Tým sa vysvetľuje aj to, že má niekedy nahlas pustený
televízor, resp. ľudia sa s ním hlasnejšie rozprávajú, pretože zle počuje, čo si môžu susedia vysvetľovať
ako hluk pochádzajúci z bytu žalovaného. V Byte sa so žalovaným zdržiava iba p. T. U., ktorá sa ožalovaného stará a vybavuje si z ÚPSVaR Lučenec priznanie opatrovateľského príspevku. Iné osoby
sa v byte žalovaného nenachádzajú. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že návštevník žalovaného Š. K.
spôsobil poškodenie sklenenej výplne vchodových dverí bytového domu na ul. G. XX, žalovaný uvádza,

že v čase, keď sa Š. K. dopustil uvedeného konania, ho žalovaný nepustil nielen do svojho bytu, ale
ani do vchodu bytového domu, pričom ten od zlosti rozbil sklenenú výplň na vchodových dverách. Ide
pritom o osobu duševne chorú, ktorá je tohto času na psychiatrickom liečení v Kremnici. Vzhľadom k
tomu žalovaný zotrval na zamietnutí žaloby.

6. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe zotrval. Zopakoval, že žalobca nebol ochotný so
žalovanýmpredĺžiťnájomnúzmluvupresťažnostiostatnýchobyvateľovdanéhobytovéhodomu.Doplnil,
že je dôvodné, aby súd neposkytol žalovanému bytovú náhradu, nakoľko takýto zákonný nárok pre
žalovaného nevyplýva, a to aj s ohľadom na jeho mobilitu, ktorá bola preukázaná cestovaním z Lučenca
do Bratislavy na dlhšiu dobu, aj s ohľadom na jeho majetkové pomery. Za dôvodné by nanajvýš pripustil,
aby žalovanému bola predĺžená lehota na vypratanie bytu.

7. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že Byt, ako aj ostatné byty, ktoré sa nachádzajú v tom istom
bytovom dome, sú jednoducho byty určené na prenájom. Považuje za určitým spôsobom diskriminačný
prístup žalobcu, keď nájomnú zmluvu nepredĺžil napriek tomu, že žalovaný má dlhodobo uhrádzané
všetky platby. Tieto uhrádza aj potom, čo nájomný pomer bol ukončený a v praxi, ak žalobca nepredĺži

alebo neuzavrie novú nájomnú zmluvu so žalovaným, tak uzavrie nájomnú zmluvu s nejakou inou
osobou, čiže nejedná sa o situáciu, že by žalobca potreboval ten byt pre seba. Žalovaný poslal aj žiadosť
primátorke, keď mesto Lučenec je stopercentným akcionárom žalobcu, aby teda sa riešila táto vzniknutá
situácia, a to približne pred dvoma, troma týždňami. K svojej osobnej a majetkovej situácii žalobca
uviedol, že poberá dôchodok približne vo výške 642,00 €. Za Byt platí 176,00 €, Tesco pôžičku 135,00 €,

pôžičku na televízor 35,00 € a platí si tiež paušál. Žiadnu dlžobu však na Byte nemá a nemá našetrené
ani žiadne finančné prostriedky. Doteraz dobre nevidel, nedokázal si ani čaj zaliať, nevidel na telefón,
na televízor a podobne. 13. 10. 2023 ho však operovali, odvtedy vidí podstatne lepšie. T. U. sa o neho
vzorne starala, aj stará. Dohodli sa, že sa zoberú, chcel by to riešiť budúci týždeň. Je pravdou, že on
osobne nejaké iné bývanie nehľadal kvôli tomu, že mal problémy s tými očami. Vie, že toto bývanie

hľadala T. U., a to najmä cez internet. Poprel, že by ku nemu niekto chodil, kto by bol hlučný alebo
podobne. Len jedenkrát prespala u neho rodina T. U. J. K., keď prišli na nejaký pohreb. Je pravdou, že k
nemu a T. U. chodil raz za týždeň, raz za dva týždne, brat T. U. (Š. K. - pozn. súdu), tak na hodinu, dve.
Dali mu vždy najesť. Keď ho však raz nepustili hore, tak rozbil okno a žalovaný vtedy na neho zavolal
políciu. Tiež je pravdou, že u žalovaného bol tri dni muž T. U., potom ho dali do nemocnice, bol vo veľmi

zlom stave a tam aj zomrel.

8. V rámci záverečnej reči žalovaný uviedol, že si je vedomý, že neexistuje v súčasnosti platná nájomná
zmluva. Má však zato, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa aby súd v prípade, že vyhovie
žalobe, zaviazal žalobcu o poskytnutie bytovej náhrady. Žalovaný je senior, ktorý trpí viacerými vážnymi

chronickými chorobami, nie je v jeho možnostiach aby si zabezpečil iné bývanie vzhľadom na výšku
jeho príjmu ako i vzhľadom i na výšku nájmov v meste Lučenec, kde býva v súčasnosti. Čo sa týka trov
konania navrhol, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne T. U., nájomnou zmluvou na č. l. 6 spisu,
dodatkom k nájomnej zmluve na č. l. 9 spisu, čiastočným výpisom z LV na č. l. 10 spisu, výzvou na
odovzdanie bytu aj s doručenkou na č. l. 12 spisu, sťažnosťou a petíciou na č. l. 13 spisu, komplexným
posudkom na č. l. 39 spisu, upozornením na č. l. 50 spisu, záznamom napísaným z kontroly na č. l. 50
p. v. a 51 p.v. spisu, e-mailom na č. l. 52 spisu, lekárskou správou na č. l. 61 spisu, zo spisu vedeného

Okresným riaditeľstvom PZ v Lučenci ČVS ORP - 605/LC-LC-2023 oboznámením uznesenia na č. l. 35
spisu a zápisníc o výsluchu na č. l. 207 až 211, a na čísle listu 216-218 a 219 až 221 toho spisu, pričom
zistil nasledovný skutkový stav veci.

10. Nájomnou zmluvou na č. l. 6 spisu, dodatkom k nájomnej zmluve na č. l. 9 spisu, čiastočným výpisom

z LV na č. l. 10 spisu a výzvou na odovzdanie bytu aj s doručenkou na č. l. 12 spisu mal súd za
preukázané, že dňa 6.7.2022 žalobca ako vlastník Bytu a jeho prenajímateľ prenechal Byt do dočasného
užívania žalovaného ako nájomcu, a to na dobu určitú od 6.7.2022 do 5.10.2022. V čl. III bod 3 a bod
4 nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomca v deň vzniku nájmu oznámi prenajímateľovipríslušníkov domácnosti, ktorí budú s ním v predmetnom byte bývať. Pri zmene počtu osôb bývajúcich
v byte nájomca je povinný túto skutočnosť oznámiť prenajímateľovi najneskôr do 15 dní od jej vzniku.
Dodatkom č. 1 zo dňa 17.10.2022 bola doba nájmu z nájomnej zmluvy zo dňa 6.7.2022 predĺžená

do 30.11.2022. Výzvou zo dňa 12.6.2023, ktorá bola žalovanému doručená dňa 14.6.2023, žalobca
žalovaného vyzval na odovzdanie Bytu do 7 dní od jej doručenia.

11. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) nájom bytu vzniká
nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na

dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva
a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.

12. Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 OZ neplatí pre zánik nájmu bytu.

13. Podľa § 712a ods. 9 OZ pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú
náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú
náhradu.5h)

14. Poznámka 5h) k vyššie citovanému ustanoveniu odkazuje na § 4 zákona č. 189/1992 Zb., v zmysle
ktorého pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem
prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu
nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred

jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Ako už vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, pojmovým znakom nájmu bytu je jeho
dočasnosť, pričom Občiansky zákonník pripúšťa nájomnú zmluvu zakladajúcu nájom bytu uzatvoriť buď
na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania. V zákone je tiež doplnená vyvrátiteľná domnienka,
podľa ktorej ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme bytu sa uzavrela na
dobu neurčitú. Záver o tom, či zmluva o nájme bytu bola uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú, má

významné následky pre spôsob jej zániku ako aj na prípadne vzniknuté právo na bytovú náhradu. Ak bol
nájom bytu dohodnutý na určitý čas, skončí sa uplynutím tejto doby a to nezávisle od vôle prenajímateľa
či nájomcu. Vo vzťahu k zániku nájmu bytu sa neuplatňuje ustanovenie o konkludentnom obnovení
nájmu podľa všeobecnej zákonnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 676 ods. 2 OZ) a po uplynutí dojednanej
doby nájmu sa nájom bytu nepredlžuje ani v prípade, ak prenajímateľ nepodá žalobu o vypratanie bytu.

Predĺžiť dobu určitú trvania nájmu bytu možno iba dohodou prenajímateľa a nájomcu.

17.VprejednávanejvecisažalobcaakovlastníkaprenajímateľBytudomáhajehovyprataniažalovaným
z toho dôvodu, že nájom predmetného bytu dňa 30.11.2022 zanikol (doba nájmu bola dohodnutá od
6.7.2022 do 5.10.2022 a následne dodatkom k zmluve predĺžená do 30.11.2022) a odvtedy žalovaný

Byt užíva bez právneho dôvodu, hoci bol na jeho vypratanie márne vyzvaný. Uvedený skutkový stav bol
medzistranaminesporný. Žalovanýsadomáhalzamietnutiauvedenejžaloby,aleboaspoňpodmienenia
vyprataniabytunanejakúformubytovejnáhrady,atospoukazomnasvojvek,zdravotnýstav,majetkovú
situáciu, na to, že má riadne uhradené všetky platby spojené s užívaním bytu, a poukazoval tiež na to,
že žalobca nemal žiadne dôvody na to, aby s ním nájomnú zmluvu nepredĺžil.

18. Platná právna úprava zánik nájmu bytu dohodnutého na určitý čas uplynutím tohto času naviaže na
zabezpečenie bytovej náhrady, a to s výnimkou prípadu, že sa nájom bytu skončil ešte pred uplynutím
dohodnutej doby (čo nebol prejedávaný prípad), ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia.
Nakoľko podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. je služobným bytom byt, ktorého nájomca vykonáva

prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a bytom osobitného určenia je podľa § 2 ods. 2
citovaného zákona byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, byt trvale
určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí počas výkonu
verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte, diplomatický byt alebo byt trvale určený na bývaniepestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti, možno mať za to, že sa v prejednávanej veci
nejedná ani o služobný byt ,ani o byt osobitného určenia. Žalovaný totiž nevykonáva prácu pre žalobcu,
nevykonávaverejnúfunkciu,niejepredstaviteľomalebozamestnancomcudziehozastupiteľskéhoúradu

alebo členom prípadne zamestnancom medzinárodnej organizácie, nie je pestúnom a z vykonaného
dokazovania nevyplynulo ani to, že by sa jednalo o byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko
telesne postihnutej osoby. Preto právnym dôsledkom zániku nájmu Bytu v prejednávanom prípade je
zásadne povinnosť osoby, ktorej nájomný vzťah uplynutím času skončil, byt vypratať bez zabezpečenia
bytovej náhrady. Napriek tomu z dôvodu, že právo nájmu má charakter práva chráneného (§ 685

ods. 1 prvá veta OZ) ustálená judikatúra za aplikácie § 3 ods. 1 OZ výnimočne pripúšťa podmieniť
výkon práva na vypratanie bytu podmienením bytovej náhrady. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr.
na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000, v ktorom je uvedené, že „len s ohľadom na
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, prichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť, ktorá

by v podobných situáciách mohla vzniknúť bezprostredným uskutočnením výkonu práva na vypratanie
bytu, zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady“ alebo na
rozhodnutie publikované ako R 39/1986, z ktorého vyplynulo, že „záver o výnimočnom vyhovení žalobe
o vypratanie bytu za výnimočného predpokladu priznania náhrady za byt musí byť odôvodnený jednak
závažnými dôvodmi na strane toho, má byt vypratať (napr. jeho rodinnými a sociálnymi pomermi, dĺžkou

užívania bytu a pod.), tak na strane toho, kto sa vypratania bytu domáha, teda doložením, že na ňom
možno spravodlivo požadovať, aby sa ochrana jeho práva takto podmienila a odložila“. Vzhľadom k
uvedenému súd v konaní ďalej skúmal či v prejednávanej veci nastali tak výnimočné okolnosti. Podľa
názoru súdu by takýmito okolnosťami mohla byť situácia, ak žalobca nemal žiadny racionálny dôvod,
pre ktorý nájomný pomer so žalovaným nepredĺžil a zároveň u žalovaného existujú také okolnosti, že

od neho nemožno spravodlivo požadovať vypratanie bytu bez toho, aby mu žalovaný poskytol bytovú
náhradu.

19. Zo sťažnosti a petície na č.l. 13 spisu súd zistil, že 19.9.2022 obyvatelia vchodu XX bytového domu
na adrese G. XXX Z. L. doručili žalobcovi sťažnosť na neprispôsobivých susedov žijúcich v byte na

X. poschodí, ktorého užívateľom je žalovaný. V predmetnej sťažnosti uviedli, že v byte žalovaného
dochádza neustále k rušeniu nočného kľudu, nadmernému požívaniu alkoholu, hluku, búchaniu. Do
uvedeného bytu chodí každý deň veľký počet návštevníkov, ktorí tam zotrvávajú celú noc. Ostatní
užívatelia bytov sú neustále konfrontovaní s nevhodným správaním, s rušením spánku, zároveň majú
z návštevníkov strach. Zdôraznili, že žalovaný bol upozornený na odstránenie týchto problémov, avšak

tieto problémy stále pretrvávajú. Navyše dňa 13.9.2022 sa jeho návštevníci pokúsili násilne vniknúť do
bytového domu, čím poškodili vchodové dvere. Prílohou uvedenej sťažnosti je aj petícia za ukončenie
nájomnej zmluvy a za vysťahovanie žalovaného, adresovaná Komunitnému centru Lučenec, ktorú
podpísalo 15 zo 16 nájomcov bytov vo vchode XX.

20. Upozornením na č. l. 50 spisu, záznamom napísaným z kontroly na č. l. 50 p. v. a 51 p.
v. spisu a e-mailom na č. l. 52 spisu mal súd za preukázané, že dňa 20.7.2022 bol žalovaný
žalobcom upozornený na povinnosť dodržiavať domový poriadok nakoľko k nemu do bytu chodia
cudzí ľudia. Dňa 20.9.2022 žalobca od susedy žalovaného v rámci kontroly zistil, že okrem pani,
ktorá k žalovanému často chodí, sa v byte zdržiavajú aj iní občania. Dňa 28.10.2022 žalobca pri

kontrole zistil, že v byte sa okrem nájomcu (žalovaného) nachádzali aj osoby U. B., G.. X.X.XXXX
a jeho manželka U. T., G.. XX.XX.XXXX. Menovaní spali v izbe. E-mailom zo dňa 23.12.2022,
odoslaným na adresu [email protected] a [email protected]
žalobca požiadal na základe podnetov nájomcov o vykonanie
pravidelných kontrol vo vchode G.Á. XX nakoľko vo vchode prespávajú bezdomovci, ktoré do vchodu

púšťa žalovaný, resp. osoby, ktoré ho navštevujú.

21.SvedkyňaT.U.vrámcisvojhovýsluchuuviedla,žežalovanýje jej priateľachcúsazosobášiť.Okrem
toho ho svedkyňa aj opatruje. Operovali mu oči, má nádor v uchu a podobne. Ona sa o žalovaného
začalastaraťnajskôrlentak,žezanímchodilaaopatrovala ho,avšakposmrtijejmanželasožalovaným

začala aj bývať. V tejto súvislosti boli aj u žalobcu aby svedkyňu prihlásili ako spolubývajúcu osobu.
Túto žiadosť však žalobca zamietol z toho dôvodu, že je to sociálny byt a svedkyňa nie je manželkou
žalovaného. Bývať so žalovaným začala približne mesiac potom, čo žalovanému bol byt pridelený. Ona
aj naďalej v tomto byte býva a je schopná aj ochotná všetko žalobcovi doplatiť v súvislosti s týmtobývaním do troch dní ako jej to bude vyúčtované. Ona chodí aj v súčasnosti so žalovaným, prípadne
sama platiť tento byt. Situácia je momentálne taká, že sa chce so žalovaným zosobášiť, ale nemajú
dostatočné prostriedky na kúpu nového bytu. Zatiaľ pravidelne platia ten byt, ktorý užívajú, s tým, že v

tomto byte okrem nej a žalovaného nebýva niekto iný. Stalo sa len raz, že tam prespala s jej manželom,
kým ešte žil, a on nato o týždeň dva zomrel. Žalovaný vyžaduje jej starostlivosť, má nádor, bol slepý,
má vyše sedemdesiat rokov a ona v tejto súvislosti žiadala aj o príspevok na opatrovanie. Zatiaľ o tejto
žiadosti nerozhodli. Poprela, že by robili v tejto domácnosti nejaký hluk. V tejto súvislosti zdôraznila, že
už niekoľko mesiacov chodievajú na týždňovky alebo aj na desať dní do K., kde ona opatruje inú osobu

a žalovaný tam chodí s ňou nakoľko nemôže ostať sám. Následne potom sa vracajú do Lučenca, a
to v priemere takým spôsobom, že asi pol mesiaca sú v K. a pol mesiaca v Lučenci. Stav toho pána,
ktorého svedkyňa opatruje, je veľmi zlý. Ona sa nemôže spoľahnúť na to, že to jej opatrovanie bude trvať
nejaký dlhší čas, a takisto tam nemôže bývať v tom čase, keď ho práve neopatruje. Pokiaľ sa jedná o
majetkovú situáciu, tak žalovaný má príjem z dôchodku približne 600,00 €, spláca však pôžičku 130,00
€, jedná sa o Tesco pôžičku a ďalších 35,00 € má pôžičku na televízor, takisto platí 15,00 € paušál.

Ona má príjem z invalidného dôchodku vo výške 214,00 €, z opatrovania toho pána v Bratislave, je to
maximálne 800,00 € v prípade, že tam je tri týždne, a má momentálne odloženú sumu približne 2 000,00
€. Žalovaný nemá odložené žiadne peňažné prostriedky. Nevie o tom, že by si žalovaný hľadal odkedy
sa skončil nájomný vzťah nejaké iné bývanie. Je to preto, že on na toto nemá peniaze. Svedkyňa má
informáciu o tom, že nájom v Lučenci pre dve osoby v jednoizbovom byte je okolo 450,00 €, plus sa

vyžaduje trojmesačná kaucia. V súvislosti so sťažnosťou, ktorá bola podaná na nich s užívaním bytu,
ona si to vysvetľuje tak, že jednoducho je to vchod, v ktorom žijú len samí cigáni a títo im závidia, keď
chodia na nákupy a z Kauflandu donesú plné tašky. Viacerí tam takisto v bytovke načierno bývajú avšak
ona to nejakým spôsobom nerieši. Jednoducho vadí im všetko. Napríklad žalovaný zvykol mávať nahlas
televízor kvôli tomu, že veľmi slabo počuje, nebolo to však vo večerných hodinách. Pokiaľ sa jedná o

jej brata, ten je podľa jej názoru nepríčetný. Chodil za nimi aj trikrát do dňa, oni ho však len jedenkrát
pustili hore do bytu, nech sa osprchuje, nech sa prezlečie. Keď ho nechceli pustiť, tak rozbil vchodové
dvere. Momentálne je zavretý v blázninci, chcú ho však pustiť.

22. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci ČVS: ORP - 605/LC-LC-2023 zo dňa 2.8.2023 a

zápisnicami o výsluchu na č. l. 207 až 211, na čísle listu 216-218 a na č.l. 219 až 221 (všetko súčasť
spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Lučenci ČVS ORP - 605/LC-LC-2023) súd zistil, že vyššie
citovaným uznesením bolo vznesené obvinenie pánovi Š. K., G.. XX. XX. XXXX za prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1, ods. 2, písm. e/ Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Trestného zákona, nakoľko na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že

dňa 02. 08. 2023 v čase okolo 05.50 hod. v L. G. G. F. na mieste verejnosti prístupnom prišiel ku vchodu
XX, kde začal vyzváňať na bytové zvonce a potom, ako mu dvere nikto neotváral, presne zisteným
predmetom začal udierať do sklenej výplne vchodových dverí, ktoré následne rozbil, čím pre žalobcu
spôsobil rozbitím sklenenej výplne dverí škodu vo výške 295,00 €, pričom tak konal napriek tomu, že bol
za podobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Dňa 02. 08. 2023 bola ako svedok

vypočutá pani J. O., G.. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, L., ktorá býva na adrese G. XX Z. L.,
ktorá je domovníčkou uvedeného vchodu, a ktorá uviedla, že pani T. U. býva u žalovaného neoprávnene,
pričom obťažuje ostatných obyvateľov vchodu svojimi rodinnými a inými návštevami, ktoré sú hlučné,
zhromažďujú sa na balkóne, kde fajčia, hádžu dole špaky, kričia a keď idú po schodisku dolu nadávajú
ostatným obyvateľom rôzne vulgárne nadávky. Na základe sťažnosti obyvateľov vchodu minulý rok na

jeseň bola spísaná petícia na komunitné centrum, ktorá však neprešla. Pani U. svojho brata Š. K. bežne
cez zvonček púšťala do vchodu a v minulosti sa svedkyni sťažovali obyvatelia, že menovaný vo vchode
aj prespáva. Dňa 02. 08. 2023 bola vypočutá ako svedkyňa T. U., G.. XX. XX. XXXX, ktorá uviedla, že
zhruba rok býva u priateľa, druha U. M. (žalovaného) na G. F.. XX G. X. poschodí, opatruje ho , nakoľko
je po mozgovej príhode. Opatrovateľský príspevok si ešte vybavuje. Má brata Š. K., G.. XX. XX. XXXX,

ktorý trpí nepríčetnosťou už dlhšiu dobu. Viackrát sa nad bratom zľutovala a pustila ho dnu do vchodu,
aj do bytu a dala sa mu napiť, najesť, nechala ho umyť. Keď ho začiatkom júla pustili z väzby na nejaký
týždeň ho aj ubytovali, ale robil problémy vo vchode, bol hlučný, susedia z vchodu ho však vyhnali, tak
odišiel. Dňa 02. 08. 2023 skoro ráno pred šiestou začal na ich zvonček vyzváňať jej brat Š. K., ozval
sa mu žalovaný. Brat zobudil všetkých susedov lebo vyzváňal aj na iné zvonce. Žalovanému svedkyňa

povedala, nech mu neotvára, že pôjde dole a donesie mu nejaké jedlo, pitie a peniaze. Keď však išla
dolu výťahom, už počula, že búcha na dvere. Ako zišla výťahom, uvidela ako brat búcha nejakou skalou
alebo tehlou, ktorú asi mal so sebou, lámal sklo a bol tam hluk a vykrikoval, bol nepríčetný, kričal, že
všetkých zabije. Ďalej dňa 02. 08. 2023 v čase o 11.10 hod. bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že bývaaktuálne v sociálnom byte na G. F.. XX Z. L., žije tam s družkou T. U., ktorú prezývajú L., aj on ju tak volá.
L. sa o neho stará, býva u neho zhruba rok. Z bytu sa majú vysťahovať, lebo zabudol predĺžiť nájomnú
zmluvu, hoci dlh na nájomnom nemá ani cent. Má dohodu so SPOOLom, že tam môže byť, kým si

nenájde podnájom. Zle počuje, má viaceré diagnózy, má už aj demenciu. Dňa 2.8.2023 ráno ho zobudil
vchodový zvonček. Ozval sa brat jeho družky Š. K., hovoril, že L. nesie nejaké oblečenie. Žalovaný mu
povedal, s ním nechce mať nič spoločné. Po nejakej chvíli počul hluk vo vchode, buchot a išiel zobudiť
L. a tá sa išla pozrieť dolu. On ostal v byte. Asi po piatich minútach sa vrátila L. s tým, že jej brat Š. K.
rozkopal dvere. Ona potom volala políciu, že jej brat je dementný. Ďalej uviedol, že predvčerom okolo

11.00 hod. bol sám doma, zazvonil mu Š. K., že sa chce okúpať a najesť. Pustil ho vchodovým zvoncom
dnu, aj do bytu ho pustil, nechal ho nech sa okúpe a oholí a išiel mu navariť morčacie stehná. Aj mu
dal svoju košeľu, nech sa prezlečie do čistého. Potom však začal robiť sprostosti, začal sa naťahovať a
hovoriť, že aký je on mocný. Žalovaný mu otvoril dvere a povedal mu, nech ide preč. Š. K. odišiel z bytu
sám, dobrovoľne, k žiadnemu fyzickému konfliktu nedošlo ani vtedy, ani predtým. Nikdy nemal strach
zo Š. K., ani teraz sa ho absolútne nebojí. Je však pravdou, že Š. K. je blázon, človek nikdy nevie, čo

z neho vyjde.

23. Z komplexného posudku na č.l. 39 spisu súd zistil, že miera funkčnej poruchy žalovaného je 50
% podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. a preto sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Ďalej z predmetného posudku vyplynulo, že menovaný nemá zníženú pohybovú ani

orientačnú schopnosť, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nie je
odkázaný na sprievodcu, nemá narušenú schopnosť komunikácie, nemá stratu schopnosti sebaobsluhy
ani obmedzenú schopnosť sebaobsluhy, v čoho dôsledku nie je odkázaný na opatrovanie a nemá
sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať
podľa zákona č. 447/2008 Z.z..

24. Z nedatovanej lekárskej správy na č.l. 61 spisu vyplynulo, že žalovaný je v liečbe viacerých
chronických ochorení. Je po operácii šedého zákalu oboch očí, má nádor na vonkajšom zvukovode
vpravo, hypertenziu 3. stupňa, rozvoj demencie, syndróm karpálneho tunela 1. stupňa, inkontinenciu II.
stupňa a depresívnu poruchu so suicidiálnymi opakovanými pokusmi.

25. Vykonaným dokazovaním tak podľa názoru súdu nebolo preukázané, že žalobca nemal žiadny
racionálny dôvod, pre ktorý so žalovaným nájomnú zmluvu k Bytu nepredĺžil, a že (ako to uvádzal
žalovaný) žalobca k žalovanému pristupoval diskriminačne. Žalobca totiž listinnými dôkazmi preukázal,
že už dňa 20.7.2022 žalovaného písomne upozorňoval na problémy súvisiace s návštevami v jeho byte,

a od 19.9.2022 musel riešiť aj sťažnosť 15tich zo 16 ostatných nájomníkov bytov vo vchode, v ktorom sa
nachádza Byt, a ktorí žiadali žalobcu o riešenie situácie, kedy v Byte žalovaného podľa obsahu sťažnosti
ostatných nájomcov dochádza neustále k rušeniu nočného kľudu, nadmernému požívaniu alkoholu,
hluku, búchaniu nakoľko do uvedeného bytu chodí pravidelne veľký počet návštevníkov, ktorí tam
zotrvávajú celú noc, v čoho dôsledku sú ostatní užívatelia bytov neustále konfrontovaní s nevhodným

správaním, s rušením spánku a zároveň majú z návštevníkov strach. Preto žalobca už nasledujúci deň
(20.9.2022) realizoval kontrolu v byte, ktorý žalobcovi otvorený nebol, avšak od susedy žalobca zistil,
že okrem pani, ktorá k žalovanému často chodí, sa v byte zdržiavajú aj iní občania. Napokon dňa
28.10.2022 žalobca pri kontrole zistil, že v byte sa okrem nájomcu (žalovaného) nachádzali aj osoby
U. B., G.. X.X.XXXX a jeho manželka U. T., G.. XX.XX.XXXX, ktorí spali v izbe. Výskyt iný osôb ako

žalobcu a T. U., ktorá so žalovaným dlhodobo v byte býva, vypláva aj z tvrdení samotného žalovaného
na pojednávaní, ktorý priznal, že jeden krát u neho prespala rodina T. U. J. K., že tri dni u neho prespával
manžel T. U. (kým nešiel do nemocnice, kde následne zomrel) a že pravidelne k nim chodil aj brat T.
U. Š. K. (podľa žalovaného raz za týždeň, raz za dva, podľa T. U. však aj tri krát do dňa s tým, že
týždeň ho nechali v Byte bývať ale robil problémy vo vchode a bol hlučný). Viaceré hlučné návštevy

v byte žalovaného vyplývajú aj z výsluchu p. J. O. v trestnom konaní (tá uviedla, že sa tieto návštevy
zhromažďujú sa na balkóne, kde fajčia, hádžu dole špaky, kričia a keď idú po schodisku dolu nadávajú
ostatným obyvateľom rôzne vulgárne nadávky

26. Podľa § 688 OZ nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri

práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých
poskytovanie je spojené s užívaním bytu.27.Nájomcajepovinnýužívaťbyt,spoločnépriestoryazariadeniedomuriadneariadnepožívaťplnenia,
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu (ust. § 689 OZ).

28. Podľa § 690 OZ nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dbať, aby sa v dome vytvorilo
prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv.

29. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nájomca má popri užívacom práve k bytu,
aj užívacie právo k spoločným priestorom a zariadeniam bytu s tým, že je povinný tieto užívať riadne

a tak, aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv. Pod
riadnym vykonávaním týchto práv treba rozumieť taký výkon práv, ktorý zodpovedá účelu užívania,
avšak čo najmenej ruší výkon užívacích práv ostatných nájomcov v dome. Je totiž nesporné, že v
bytovom dome sa nachádza viacero bytov, a teda aj ostatní nájomcovia, prípadne vlastníci týchto bytov,
majú právo na nerušené bývanie a vytvorenie takého prostredia, ktoré zabezpečí riadne zabezpečenie
bytových potrieb a pohodlia všetkých nájomcov v byte. Tieto ustanovenia teda zavádzajú požiadavku

určitej ohľaduplnosti medzi nájomcami navzájom. Ďalej je potrebné uviesť, že ani z vyššie citovaných,
a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka, nemožno vyvodiť, že by nájomca nemal právo prijať
príslušníka svojej domácnosti do bytu, a to bez súhlasu prenajímateľa (pozn. súd tu nemá na mysli
spoločný nájom bytu ustanovený v § 700 OZ, ktorý bez súhlasu prenajímateľa vzniknúť nemôže).
Uvedenému nebráni ani znenie nájomnej zmluvy v prejednávanom prípade, keď z nej vyplýva nanajvýš

povinnosť nájomcu pred vznikom nájmu oznámiť prenajímateľovi členov svojej domácnosti a oznámiť
mu aj zmenu počtu týchto osôb. Týmto prijatím však nesmie dôjsť k zásahu do práv a oprávnených
záujmov druhých a výkon tohto práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Príslušníci domácnosti
majú k bytu právo odvodené od práva nájomcu s tým, že nájomca zodpovedá za ich správanie (k
uvedenému pozri napr. Fekete I. Občiansky zákonník 2. Veľký Komentár, Bratislava : Eurokódex 2021,

str. str. 2056). Žalovaný teda mohol prijať T. U., s ktorou žije podľa obsahu jej výsluchu zhruba od leta
2022, do svojej domácnosti ako člena svojej domácnosti, zodpovedá však za to, že nie len žalovaný
sám, ale aj T. U. bude riadne užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu a že bude dbať, aby sa
v dome vytvorilo prostredie zabezpečujúce ostatným nájomcom výkon ich práv. Rovnako zodpovedá
za to, že pokiaľ prijíma v Byte návštevy (či už chodia za ním, za T. U. alebo za oboma spoločne), aj

tieto soby budú dodržiavať vyššie spomínané pravidlá. Nakoľko sa tak však nedialo, a návštevy, ktoré
boli časté, zasahovali do práva na nerušené bývanie ostatných nájomcov v tom istom vchode až do
tej miery, že drvivá väčšina ostatných nájomcov (15 zo 16 osôb) podali nie len sťažnosť žalobcovi, ale
aj petíciu Komunitnému centru Lučenec, v ktorej sa domáhali, aby bol žalovaný z bytu vysťahovaný,
nie je možné postup žalobcu, ktorý už nemal záujem so žalovaným nájom predlžovať, považovať

za nelogický a ani diskriminačný. Je naopak úplne logické, že žalobca ako nájomca viacerých bytov
v predmetnom bytovom dome (ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola) uprednostní radšej
prenajatie Bytu iným osobám. Len na okraj pritom súd uvádza, že nakoľko predmetom konania nie je
platnosť alebo neplatnosť výpovede z nájmu bytu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. c/ OZ (v zmysle
ktorého prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti,

hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v
dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje
bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome) súd v tomto konaní nemusel skúmať, či konanie
žalovaného alebo T. U. narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov sústavne, prípadne , či jeho
intenzita dosahuje porušovanie dobrých mravov v dome, a z tohto dôvodu nebolo potrebné ani skúmať,

akým spôsobom bola vybavená petícia nájomcov a z akých dôvodov. Postačilo totiž, že vykonaným
dokazovaním boli preukázané časté návštevy v byte žalovaného ako aj to, že tieto návštevy rušili
ostatných nájomcov spôsobmi, o ktorých už súd pojednával vyššie. Záverom súd k tejto časti uvádza,
že nakoľko obsahom sťažnosti ostatných obyvateľov vchodu bolo neprispôsobivé správanie návštev
chodiacich do Bytu, ktoré napokon vyplynulo aj z výsluchu svedkyne O., ale aj z výsluchu T. U. (ktorá

potvrdilanapr.,žejejbratchodilzaňouaj3krátdodňaažerobilhluk),nemožnomaťzato,žespomínaný
hluk je odôvodnený len vyššou hlasitosťou televízora, či hlasnejším rozhovorom z dôvodu problémov
so sluchom žalovaného. Uvedené platí o to viac, že z vyššie citovaných dôkazov vyplýva aj požívanie
alkoholu v Byte, postávanie , vykrikovania a vyhadzovanie špikov z balkónu bytu, vulgárne správanie
návštev na schodisku a podobne.

30. Ďalej súd zameral svoju pozornosť na osobnú a majetkovú situáciu žalovaného ako aj na ďalšie
okolnosti na jeho strane, ktoré by mohli mať vplyv na povinnosť Byt vypratať bez (alebo s) bytovej
náhrady,atoosobitnesohľadomnato,čizabezpečenieinéhobývaniažalovanýmjealeboniejespojenés nad mieru ťažkými prekážkami. Vykonaným dokazovaním pritom bolo preukázané, že žalovaný je
osobou s ťažným zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % podľa § 2 ods. 3
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 447/2008 Z.z.“) a podľa lekárskej správy má
nádor na vonkajšom zvukovode vpravo, hypertenziu 3. stupňa, rozvoj demencie, syndróm karpálneho
tunela 1. stupňa, inkontinenciu II. stupňa a depresívnu poruchu so suicidiálnymi opakovanými pokusmi.
Na druhej strane však tieto zdravotné problémy podľa komplexného posudku na č.l. 39 spisu nemajú
za následok zníženú pohybovú ani orientačnú schopnosť menovaného, tento nie je odkázaný na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nie je odkázaný na sprievodcu, nemá narušenú
schopnosť komunikácie, nemá stratu schopnosti sebaobsluhy ani obmedzenú schopnosť sebaobsluhy,
v čoho dôsledku nie je odkázaný na opatrovanie a nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého
zdravotného postihnutia, ktoré by bolo možné kompenzovať podľa zákona č. 447/2008 Z.z.. Možno
tak bez pochyby uzatvoriť, že žalovaný by svoje právo na bývanie mohol realizovať aj v inom byte,
čo napokon robí aj v čase, keď s T. U. chodia do Bratislavy na v priemere 2 týždne do mesiaca.

Uvedené platí o to skôr, že ani byt, ktorý je predmetom tohto konania, nie je bytom osobitne určeným
a stavebne prispôsobeným pre život osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný tak z hľadiska
svojho zdravotného stavu môže odísť aj do akéhokoľvek iného bytu, a takýto byt si aj napriek svojmu
zdravotnému stavu hľadať.

31. Ďalej súd považoval za podstatné, že žalovaný mal v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy 68 rokov a
v čase jej ukončenia 69 rokov s tým, že nájomný pomer trval len 4 a pol mesiaca. Je pritom všeobecne
známou skutočnosťou, že osoby vyššieho veku zvyknú byť naviazané na miesto, v ktorom prežili
podstatnú časť svojho života. Toto však nemôže byť prípad žalovaného, keď ako už bolo spomenuté
vyššie, tento už po 4 a pol mesiaci stratil oprávnenie v byte zotrvať a podstatnú časť svojho života v tomto

byte neprežil ani od začatia nájomného vzťahu (6.7.2022) do vydania rozsudku tejto veci (1.3.2024), keď
v tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že žalovaný nemôže právo v byte zotrvať odvodzovať
od času protiprávneho užívania nehnuteľnosti (ale len od času jej oprávneného užívania).

32. Napokon podľa názoru súdu vyprataniu bytu žalovaným bez bytovej náhrady nebráni ani jeho

majetková situácia, či zjavný nedostatok času nájsť si iné bývanie. Súd totiž k druhej z uvedených
okolností uvádza, že žalovaný užíva byt neoprávnene už od 30.11.2022, t.j. takmer 1 a pol roka a ak
by aj súd zohľadnil, že mal ťažkosti s hľadaním iného bývania nakoľko mal problémy s očami, sám
uviedol, že od 13. 10. 2023 už tieto problémy nemá (bol operovaný), a teda táto okolnosť mu už viac
ako 4 a pol mesiaca v hľadaní bytu neprekáža. Navyše, za čas, čo mal problémy s očami, iné bývanie

mohla hľadať T. U., ktorá takéto zdravotné obmedzenia nemá, čo podľa tvrdení žalovaného menovaná
aj robila. Pokiaľ sa jedná o majetkovú situáciu, z výsluchu T. U. vyplynulo, že na nájom porovnateľného
bytu v Lučenci je potrebné vynaložiť cca 450 Eur mesačne + na začiatku zložiť 3 mesačnú kauciu.
Ďalej z jej výsluchu i zo stanoviska žalovaného vyplynulo, že žalovaný má pravidelný príjem 642,00 €
z dôchodku, T. U. 214,00 Eur z dôchodku a posledných niekoľko mesiacov aj príjem z opatrovania v

sume max 800 Eur ak opatruje 3 týždne do mesiaca (vychádzajúc z toho, že podľa vlastného výsluchu T.
U. opatruje v Bratislave v priemere 2 týždne do mesiaca, možno uvažovať o jej priemernom príjme z tejto
činnosti na úrovni 533 Eur za dva týždne). Spolu so žalovaným tak dosahujú priemerný mesačný čistý
príjem 1389 Eur (642 + 214 + 533 Eur). V tejto súvislosti súd považuje za podstatné, že tak žalovaný
ako aj svedkyňa dlhodobo žijú v spoločnej domácnosti, sú druhom a družkou a plánujú v dohľadnej

dobe uzatvoriť manželstvo, v čoho dôsledku spoločne uhrádzajú všetky svoje životné potreby. Za tohto
stavu súd nevidel žiadny racionálny dôvod aby životnú úroveň žalovaného posudzoval samostatne, t.j.
nezohľadňujúc jeho životné spoločenstvo s T. U.. Pokiaľ totiž žalovaný má výdavky napr. na Byt, na
stravu a podobne, na uspokojovanie týchto potrieb používa finančné prostriedky oboch členov svojej
domácnosti a jeho životná úroveň sa odvíja aj do životnej úrovne jeho partnerky. Preto možno uzatvoriť,

ževsúčasnostimážalovanýspolusT.U.mesačnekdispozíciipríjemcca1389Eur,ktorýjejbezpochyby
dostatočný na zabezpečenie si iného bývania, a to osobitne s poukazom na to, že žalovaný s T. U.
plánujú zostať spolu, bývanie si z tohto dôvodu budú opätovne hľadať spolu a pokiaľ T. U. má k dispozícii
úspory v sume cca 2000 Eur, ako sama uviedla, je žalovaný spolu s T. U. schopný uhradiť i trojmesačnú
kauciu na byt.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca, hoci nepotrebuje byt na vlastné bývanie
a bude ho s najväčšou pravdepodobnosťou ďalej prenajímať, mal logické dôvody pre ktoré nepredĺžil
nájomnú zmluvu so žalovaným a nešlo u neho o konania v rozpore s dobrými mravmi Zároveň zasituácie, keď nepriaznivý zdravotný stav žalovaného nemá vplyv na jeho možnosť pohybu, orientácie,
komunikácie a ani na sebaobslužné činnosti a žalovaný spolu so životnou partnerkou má ja dostatok
finančných prostriedkov, samotná skutočnosť, že žalovaný nepriaznivý zdravotný stav má a je už v

dôchodkovom veku, nepredstavuje tak závažnú okolnosť, ktorá by s poukazom na § 3 ods. 1 OZ
odôvodňovala či už zamietnutie žaloby o vypratanie bytu alebo aspoň viazanie vypratanie bytu na bytovú
náhradu, a to osobitne s ohľadom na to, že žalovaný s predmetnom byte prežil v súlade so zákonom len
4 a pol mesiaca a mal dostatok času hľadať si iné bývanie. Nerozhodné napokon bolo i to, že žalovaný
aj po ukončení nájomnej zmluvy za užívanie Bytu žalobcovi platil, keď týmto svojim postupom žalovaný

nanajvýš zabraňoval vzniku pohľadávky žalobcu voči svojej osobe z titulu bezdôvodného obohatenia.
Preto súd výrokom č. I tohto rozsudku uložil žalovanému byt vypratať, a to bez bytovej náhrady.

34. Pokiaľ sa jedná o lehotu na vypratanie bytu, súd pri jej určovaní vychádzal z § 232 veta druhá
CSP a všeobecnú paričnú lehotu (3 dní od právoplatnosti rozsudku) žalovanému predĺžil na 60
dní od právoplatnosti rozsudku. Práve túto lehotu totiž súd považoval za primeranú na to, aby si

žalovaný po neúspechu v spore iné bývanie našiel a všetky veci z bytu vysťahoval. Lehota 3 dni na
zistenie dostupných bytov, oslovenie prenajímateľov, ohliadku bytov, uzatvorenie nájomnej zmluvy a
presťahovanie vecí patriacich žalovanému a jeho družke totiž možno považovať za neprimerane krátku
s tým, že nakoľko žalobca ani len netvrdil, že Byt potrebuje z akýchkoľvek dôvodov súrne, možno od
neho spravodlivo požadovať akceptovanie primeranej lehoty na vypratanie. Preto pokiaľ žalobca žiadal

vypratať byt do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd v tejto časti jeho žalobu zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane
konania (keď bol v konaní neúspešný len pokiaľ sa jedná o určenie lehoty na plnenie, t.j. v podstate
v nepatrnej časti) priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením. Žalobca v záverečnej reči žiadal, aby súd o trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, t.j. podľa § 257 CSP. Neuviedol
však, aké dôvody hodné osobitného zreteľa má na mysli. Napriek tomu súd skúmal, či na strane
žalovaného neexistujú tak osobitne významné majetkové, sociálne, osobné prípadne ďalšie pomery,

za ktorých by bolo možné od v konaní úspešného žalobcu spravodlivo žiadať, aby napriek tomu, že v
konaní úspešný bol, znášal trovy konania zo svojho. Ako však už bolo uvedené vyššie, žalovaný síce je
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, toto postihnutie však nie len, že nemá za následok zníženie
schopnosti jeho komunikácie, mobility, orientácie, či možnosti realizovať samoobslužné činnosti, nie sú
s ním spojené ani také zvýšené náklady, ktoré by bolo možné kompenzovať podľa zákona č. 447/2008

Z.z. napr. podľa § 19 ods. 1 písm. m) citovaného zákona peňažným príspevkom na kompenzáciu
zvýšených výdavkov. Ďalej napriek tomu, že žalovaný dosahuje vlastný príjem 642,00 €, z ktorého
za Byt platí 176,00 €, Tesco pôžičku 135,00 €, pôžičku na televízor 35,00 €, paušál 15 Eur a má aj
ďalšie výdavky napr. na lieky, či stravu, žije v spoločnej domácnosti s T. U., ktorá t.č. dosahuje príjem
z dôchodku 214 Eur a z opatrovania 533 Eur, t.j. spolu 747 Eur. Životná úroveň žalovaného spolu

so svojou družkou tak zodpovedá spoločne dosahovanému mesačnému príjmu 1389 Eur, a teda ani
samotný nepriaznivý zdravotný stav podľa názoru súdu neodôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania
úspešnému žalobcovi. Uvedené podľa názoru súdu platí o to skôr, že v konaní neboli zistené žiadne iné
dôvody hodné osobitného zreteľa a keď ust. § 257 CSP rovnako ako tomu bolo v prípade ust. § 150
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., podľa ustálenej judikatúry neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov

medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil
svoje ohrozené alebo porušené práva, obdržal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil
(m.m. rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/2007, či uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 M Cdo 2/2008 a pod.). Takou okolnosťou podľa názoru súdu nie je ani to, že žalovaný aj
po ukončení nájomnej zmluvy za užívanie Bytu žalobcovi platil, keď týmto svojim postupom žalovaný

nanajvýš zabraňoval vzniku pohľadávky žalobcu voči svojej osobe z titulu bezdôvodného obohatenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová

značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola

uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku.