Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-6C/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200646
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4623200646.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Carmen Linkeschová, advokátka so sídlom Škultétyho 10,
955 01 Topoľčany, IČO: 37 968 190, proti žalovanému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX,
XXX XX F., zastúpený: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 54 434 556, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
01.12.2022, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, zamieta.

II. Súd určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v KN Okresného úradu Topoľčany,
katastrálny odbor, pre Obec: Jacovce, katastrálne územie: D., zapísaných na LV č. XXX, parcela registra
„C“ č. 824 o výmere 385 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ č. 825 o výmere 37 m2,
zastavané plochy a nádvoria a stavba – rodinný dom súpisné číslo 252 stojaci na parcele registra „C“
č. 824, v podiele 1/1.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného
bremena zo dňa 01.12.2022, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná a skutočným
vlastníkom nehnuteľností, vedených v príslušnom katastri nehnuteľností, na LV č. XXX, k.ú. D., parcela
registra „C“ č. 824 o výmere 385 m2, zastavané plochy a nádvoria parcela reg. „C“ č. 825 o výmere 37
m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba – rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parcele registra
„C“ č. 824, je žalobca.

1.1. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 01.12.2022 uzavreli so žalovaným kúpnu zmluvu a zmluvu
o zriadení vecného bremena (ďalej iba „zmluva“), a to ohľadom prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v Obci Jacovce, vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu Topoľčany,
zapísané na LV č. XXX, k. ú. D., tak ako je to uvedené vyššie. V zmysle článku I. tejto zmluvy si
žalobca a žalovaný dohodli kúpnu cenu spolu vo výške 17.000,- eur s tým, že kúpna cena sa vyplatí
postupne v splátkach vo výške 300,- eur mesačne. Súčasťou zmluvy bolo zriadenie vecného bremena
v prospech žalobcu, ako predávajúceho, spočívajúce v jeho práve doživotne obývať a užívať predmetné

nehnuteľnosti.

1.2. Po podpise a opätovnom prečítaní zmluvných ustanovení si uvedomil, že obsah zmluvy
nezodpovedá tomu, čo si ústne so žalovaným dohodli. Dokonca boli dohodnutí, že si ešte upresniapodmienky nielen ohľadne kúpnej zmluvy, ale aj podmienky doživotného práva bývania a užívania
nehnuteľností. Dokonca žalovaný nedodržal dohodu, že sa ešte nebude podávať návrh na uskutočnenie
vkladu vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy. Žalovaný žiadne ústne dohody nerešpektoval, práve

naopak, a to aj bez jeho vedomia a súhlasu, bezprostredne po podpise zmluvy podal návrh na vklad
vlastníckeho práva na príslušný Okresný úrad.

1.3. Žalobca si uvedomil, že zmluvu uzavrel za veľmi nevýhodných podmienok a neuzavrel ju slobodne
a vážne. Práve naopak zmluvu uzavrel v tiesni, pod tlakom vonkajších okolností, nakoľko má dlhodobé

zdravotné problémy a súčasne bol v zlom psychickom rozpoložení zo smrti svojho brata a na to aj smrti
svojej matky.

1.4. Všetky tieto osobné okolnosti, psychické rozpoloženie, ako aj s tým súvisiaca finančná tieseň
spôsobila, že bez dostatočného uváženia podpísal, a teda uzavrel pre seba veľmi nevýhodnú zmluvu.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa listom zo dňa 08.12.2022 snažil z uvedených dôvodov písomne

odstúpiťodzmluvy,alebezúspešne.Žalovanýsipredmetnépísomnépodanieodmietolprevziaťaprestal
so žalobcom komunikovať.

2. Na základe uvedených skutočností žalobca má za to, že predmetná zmluva, uzavretá medzi
žalobcom, ako predávajúcim a žalovaným, ako kupujúcim, je neplatný právny úkon. Konkrétne tvrdí,

že predmetná zmluva je neplatná absolútne, a to v zmysle § 39a OZ. Tvrdí, že žalovaný využil jeho
tieseň, neskúsenosť, nevedomosť, osobné a finančné pomery, ako aj jeho zdravotný stav a uzavrel s ním
zmluvu, na základe ktorej mu ponúkol a poskytol plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného
plnenia v hrubom nepomere. Žalovaný využil vo svoj prospech rozumovú slabosť žalobcu, že nemal
vôbec predstavu o skutočnej trhovej cene nehnuteľnosti a taktiež využil jeho zdravotné problémy.

V tejto súvislosti uvádza, že trpí psychickou poruchou, ktorá má vplyv na jeho konanie. Trpí organickou
depresívnou poruchou v kombinácií s poruchou osobnosti v dôsledku poškodenia mozgu a pravidelne
navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. Dagmar Martinů.

2.1. Súčasne považuje za potrebné uviesť, že obdobná nehnuteľnosť, ako nehnuteľnosť žalobcu, bola

v rovnakom čase predaná za kúpnu cenu vo výške 120.000,- eur. Vzhľadom na túto skutočnosť tvrdí,
že aktuálna trhová cena nehnuteľnosti v danej lokalite je omnoho vyššia, a preto dohodnutú kúpnu cenu
v zmysle predmetnej zmluvy považuje za neprimeranú a veľmi podhodnotenú. Zmluvné ustanovenia
ohľadom výšky dohodnutej kúpnej ceny, ako aj spôsob, forma jej vyplatenia, možno považovať za
v rozpore s dobrými mravmi, naplňujúcu znaky úžery.

2.2. Z dôvodu, že žalovaný trvá na platnosti zmluvy, so žalobcom nekomunikuje, ani si nepreberá od
neho poštu, je daný naliehavý právny záujem na určení, že predmetná zmluva je neplatný právny úkon
a skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností je stále žalobca. Tvrdí, že jeho naliehavý právny
záujem existuje v tom, že pokiaľ súd nerozhodne, že predmetná zmluva je neplatná, tak na príslušnom

liste vlastníctva bude naďalej ako vlastník predmetných nehnuteľností uvedený niekto, kto vlastníkom
v skutočnosti nie je. Tvrdí, že len príslušný rozsudok o neplatnosti právneho úkonu je listinou, na základe
ktorého príslušný okresný úrad vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (ustanovenie
§ 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z.). Vzhľadom na uvedené tvrdí, že nepodaním tejto žaloby je jeho
postavenie,akoskutočnéhovlastníkadotknutýchnehnuteľností,ohrozené,resp.jehoprávnepostavenie

je neisté, a preto má naliehavý právny záujem.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, listom právneho zástupcu zo dňa 28.04.2023
uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Potvrdil, že dňa 01.12.2022 uzatvoril so žalobcom,
v právnom postavení predávajúceho, oprávneného z vecného bremena, a žalovaný ako kupujúci,

kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam uvedených vyššie.

3.1. Žalobca do súdneho konania predkladá ako dôkaz Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti
zo dňa 08.12.2023, z ktorého vyplýva, že žalobca mal uzatvoriť kúpnu zmluvu v tiesni, neslobodne a

pod vplyvom vonkajšieho tlaku, v psychickom rozpoložení z úmrtia brata a matky, vo finančnej tiesni,
pod cenu a za nevýhodných podmienok. Uvedené dôvody odstúpenia od zmluvy a tvrdenia žalobcu
v žalobe žalovaný v celom rozsahu výslovne popiera, pričom tieto považuje za nepravdivé a účelové.
Podľa vedomostí žalovaného skutočným dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu je, žežalobcasinašielnovéhokupujúceho,ktorýbolochotnýodkúpiťpredmetnénehnuteľnostizavyššiusumu
ako je kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve, a preto bolo zámerom žalobcu od zmluvy špekulatívne
odstúpiť. Žalovaný s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, odstúpenie od zmluvy je neplatným právnym

úkonom. Poukazujúc na ustanovenie § 48 ods. 1 OZ žalovaný uvádza, že uzavretie a samotný obsah
zmluvy nenapĺňa tieto právne predpoklady, na základe čoho považujú odstúpenie od uvedenej zmluvy
za absolútne neplatný právny úkon, sledujúci účelové a špekulatívne konanie zo strany žalobcu.

3.2. Na účely posúdenia jednotlivých právnych aspektov odstúpenia od zmluvy uvádzajú, že Najvyšší

súd SR v Rozsudku zo dňa 15.07.1996 pod sp. zn. 2Cdo 41/1996 v súvislosti s pojmom tieseň podáva
tento výklad: „Tieseň je hospodársky či sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase
robenia právneho úkonu, ktorý stav naňho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku
neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne
existujúcich (teda nielen domnelých) okolnostiach a je vždy determinovaný subjektívnou stránkou –
samotným konajúcim a jeho „odolnosťou“ proti pôsobiacej ťaživej situácii. Rovnaká objektívna situácia

môže u jedného subjektu vyvolať tieseň, u druhého nemusí.“

3.3. I keď je tieseň vyslovene subjektívnym stavom, ktorý musí mať základ v objektívne existujúcom
pôsobiacom stave, na jej relevanciu to nestačí, nakoľko zákon prihliada aj na záujem druhého účastníka
právnehoúkonu,kedyvprípadetiesnesanedostatokslobodnéhoutváraniavôlekonajúcejosobyprejaví

právnyminásledkami(možnosťouodstúpeniaodprávnehoúkonu)ibavtedy,akbolprávnyúkonurobený
v tiesni a zároveň za nápadne nevýhodných podmienok.

3.4. O nápadne nevýhodných podmienkach, ako pridruženej podmienke tiesne, možno hovoriť vtedy, ak
ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších

podmienok a pod. To zároveň predpokladá, že druhému účastníkovi zmluvy nevýhodnosť podmienok
musela byť zrejmá.

3.5. Procesná zodpovednosť preukázania tvrdení v danom prípade spočíva na tom, kto skutočnosti
tiesne a nápadne nevýhodných podmienok tvrdí, resp. kto z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre

seba priaznivé právne dôsledky, t.j. na žalobcovi. Čo sa týka bremena tvrdenia a dôkazného bremena
žalobca sa vo svojej žalobe ohľadom tiesne obmedzil len na konštatovanie, že sa ocitol v nepriaznivej
finančnej situácii, že bol pod vplyvom vonkajšieho tlaku a v psychickom rozpoložení z úmrtia brata a
matky, avšak svoju finančnú núdzu žiadnym spôsobom nepreukázal a závažnosť, intenzitu pôsobenia
tiesnečiobjektívnydôvodexistencietiesnedostatočnenešpecifikujeabližšieneuvádza.Žalobcavtomto

smere neoznačil a nepredložil dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

4. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že čo sa týka nápadne nevýhodných podmienok, podľa
žalobcu sa nápadne nevýhodné podmienky zmluvy prejavujú vo výške kúpnej ceny (17.000,00 Eur),
pričom tvrdí, že v rovnakom čase sa obdobná nehnuteľnosť predala za kúpnu cenu vo výške 120.000,00

Eur. Majú za to, že žalobca trhové ceny obdobných nehnuteľností žiadnym spôsobom nepreukázal.

4.1. Okrem toho žalobca opomína, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a
užívania výrazne znižuje hodnotu nehnuteľnosti, resp. ju robí veľmi ťažko predajnou. Prevod vlastníctva
nehnuteľnosti zaťaženej ťarchou je rizikom skôr pre kupujúceho ako pre predávajúceho. V tomto smere

predmetná zmluva obsahuje ekvivalentné vzájomné plnenia.

4.2. Na účely posúdenia porušenia ekvivalencie dohovorených podmienok s prihliadnutím na konkrétne
vzájomne poskytnuté plnenia uvádzajú, že v zmysle predmetnej zmluvy vznikla na strane žalobcu
povinnosť prevodu vlastníctva nehnuteľností a právo na úhradu kúpnej ceny za predmet prevodu v sume

17.000,00 Eur, na strane žalovaného povinnosť úhrady kúpnej ceny, právo na prevod vlastníctva bytu
v jeho prospech a povinnosť z vecného bremena. Podľa ustálenej súdnej praxe dôvodom odstúpenia
od zmluvy pre danosť nápadne nevýhodných podmienok nemôže byť samo osebe to, že sa prípadne
porušila ekvivalencia dohovorených vzájomných plnení, ale to, že porušenie ekvivalencie muselo byť
nápadne nevýhodné pre dotknutú osobu. Pričom však nápadne nevýhodné podmienky musia objektívne

existovať v dobe právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby (Ro NS ČR
z 31.08.2005, sp. zn. 28 Cdo 2752/2004). V zmysle uvedeného nemožno akceptovať názor žalobcu o
nízkej protihodnote – kúpnej cene.4.3. Pri vzájomnom porovnaní jednotlivých vymedzených plnení, a zároveň pri porovnaní ostatných
podmienok zmluvy s obvyklými podmienkami, za ktorých sa zmluvy tohto typu uzatvárajú, majú za
to, že tieto neboli pre žalobcu značne nevýhodné či vykazujúce očividný nepomer. Kúpnu cenu ako

protihodnotu za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam považujú za zodpovedajúcu cenovým
podmienkam predaja nehnuteľností zaťažených ťarchou v danom mieste a čase, a teda vylučujúcu
možnosť jej definovania ako nápadne nevýhodnej podmienky zmluvy. Rovnako sú presvedčení,
že zmluva neobsahuje ani nápadne nevýhodné vedľajšie dojednania, ktoré by žalobcu vo svojich
dôsledkoch významne a zjavne znevýhodňovali. Na základe uvedeného v danom prípade nie je v

zmysle ustanovenia § 49 OZ naplnený zákonný predpoklad stavu tiesne ako subjektívnej skutočnosti
a existencie kumulatívnej podmienky nápadne nevýhodných podmienok ako objektívnej skutočnosti, a
teda v nadväznosti na to nie sú naplnené ani podmienky odstúpenia od zmluvy ako právneho dôvodu
vymedzeného v ustanovení § 48 ods. 1 OZ.

5. K tvrdeniu žalobcu, že bolo medzi nimi dohodnuté že si dodatočne upravia podmienky ohľadom

kúpnej zmluvy a doživotného bývania a že sa návrh na vklad vlastníckeho práva ešte nebude podávať
do katastra nehnuteľností, žalovaný uvádza, že sa riadne dohodli na uzatvorení zmluvy, pričom
všetky vzájomné dohodnuté zmluvné podmienky boli inkorporované priamo do písomnej zmluvy.
Žalovaný popiera akékoľvek údajne ďalšie slovné dojednania zmluvy o upresňovaní podmienok zmluvy
a rovnako absolútne popiera údajné ústne dohody ohľadom časového okamihu podania návrhu na vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (dňa 05.12.2022 namiesto dňa 02.12.2022). Majú za to, že
žalobca pred uzatvorením zmluvy nie je zbavený povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sám si
zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, resp. o skutočnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce
pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu.

5.1. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti zo strany žalobcu zabezpečiť si
zodpovedajúce odborné informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre neho z
hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné (resp. rozhodné), nie je ospravedlniteľné (žalobca
ako predávajúci zo zmluvy mal vynaložiť obvyklú pozornosť, ktorú
je možné od neho vzhľadom ku všetkým okolnostiam požadovať, rozpoznať skutočný stav veci, resp.

postupovať s obvyklou mierou opatrnosti).

5.2. Nakoľko sa na prevod nehnuteľností vyžaduje notársky overený podpis, v prípade, že žalobca
mal pochybnosti o okolnostiach uzatvorenia zmluvy, pri návšteve notárskeho úradu, kedy vlastnoručne
zmluvu podpísal, mohol rozpoznať skutočný stav veci, nakoľko mal

nepochybne dostatok času oboznámiť sa s listinou. Žalobcovi nič nebránilo informovať sa u notára
o akýchkoľvek pochybnostiach a skutočnostiach predmetnej zmluvy, či priamo si vyžiadať od notára
vysvetlenie celej listiny, a to v čase pred podpísaním zmluvy, čo však neurobil. Žalobca uzatvorenie
zmluvy neslobodne a pod tlakom vonkajších okolností relevantným spôsobom nepreukázal. Žalobcovi v
danom prípade nevznikol nárok na odstúpenie od zmluvy a právny úkon odstúpenia nenapĺňa zákonné

predpoklady odstúpenia od zmluvy v zmysle zákona.

6. K naliehavému právnemu záujmu žalovaný uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. júla
2008, sp. zn. 3 Cdo 53/2007: Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované
určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo

právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti
právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je
spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, a to najmä
vtedy, keď takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah sporného právneho vzťahu

alebo práva. V nadväznosti na uvedené je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu absencie naliehavého
právneho záujmu.

6.1. Žaloba žalobcu spadá pod ustanovenie § 137 písm. c) a písm. d) CSP (ide o ich kombináciu).
V zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu
(najmä z hmotného práva), nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti (napr. že právny úkon
je neplatný). Úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní ustanovenia § 137 CSP bolo, aby sa zabránilo
žalobám, ktoré s konečnou platnosťou nevyriešia vzťahy medzi účastníkmi a vyvolávajú (alebo môžuvyvolať) ďalšie spory. Majú za to, že predmetná žaloba je procesne neprípustná, nakoľko sa nejedná
o určenie
právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP).

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, listom právnej zástupkyne zo dňa 20.05.2023, k vyjadreniu
žalovaného uviedol, že s jeho tvrdeniami nesúhlasí. Považuje ho za účelové s motívom zbaviť za
zodpovednosti za existujúci protiprávny stav, ktorý vznikol uzavretím predmetnej Kúpnej zmluvy spolu
so Zmluvou o zriadení vecného bremena.

7.1.Opierajúcsazneniepetitupodanejžalobypovažujezapotrebnéuviesť,ževtomtokonanísažalobca
domáha vyslovenia neplatnosti príslušnej Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena z
dôvodov v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Žalobca síce ako súčasť prílohy k žalobe
doložil svoje písomné podanie označené ako “Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností“ ale toto
podanie sa nepodarilo žalovanému doručiť , a preto predmetom tohto konania nie je posudzovanie,

či na strane žalobcu existovali alebo neexistovali zákonné dôvody na odstúpenie. Je síce pravdou,
že sa zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy s dôvodmi absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu
podľa §39a Občianskeho zákonníka prekrývajú, ale sú to dva rôzne právne inštitúty. Vzhľadom na
túto skutočnosť vyjadrenie žalovaného ohľadom právneho inštitútu odstúpenia od zmluvy považuje nad
rámec podanej žaloby. Pre doplnenie a vysvetlenie uvádza, že žalobca predložil súdu svoje písomné

podanie “Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností“ za účelom preukázania , že sa pokúsil túto vec
riešiť mimosúdnou cestou , ale keďže žalovaný si podanie od žalobcu neprevzal bol nútený z obdobných
dôvodov podať žalobu na súd.

7.2. Opakovane uvádza, že žalovaný využil žalobcovu tieseň, neskúsenosť, nevedomosť, osobné a

finančné pomery ako aj zdravotný stav žalobcu a uzavrel s ním Zmluvu, na základe ktorej mu ponúkol
a poskytol plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere. Žalovaný
využil vo svoj prospech rozumovú slabosť žalobcu, že nemal vôbec predstavu o skutočnej trhovej cene
nehnuteľností a taktiež využil jeho zdravotné problémy. Pričom žalobca trpí organickou depresívnou
poruchou v kombinácii s poruchou osobnosti v dôsledku poškodenia mozgu.

7.3. Trhová cena nehnuteľností v danej lokalite je omnoho vyššia, a preto dohodnutú kúpnu cenu v
zmysle predmetnej Zmluvy považuje za neprimeranú a veľmi nízku. Na preukázanie pravdivosti tohto
tvrdenia prikladá odborné potvrdenie realitnej kancelárie ako aj inzerciu obdobných nehnuteľností v
rovnakej lokalite.

7.4. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného ohľadom skutočnosti, že neexistuje naliehavý právny
záujem na podanie tejto žaloby. Pre vysvetlenie, opierajúc sa o obsah petitu žaloby, uvádza, že obsahom
petitu žaloby je určiť, že Kúpna zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 01.12.2022
uzavretá medzi A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. D., nar.XX.XX.XXXX je neplatná a skutočným vlastníkom

nehnuteľností vedených v príslušnom katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.XXX, k.ú. D. /parcela
registra “C“ č. 824 o výmere 385 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra “C“ č. 825 o výmere
37 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba – rodinný dom súpisné č.XXX stojaci na parcele registra
“C“ č.824/ je žalobca – A. B..

7.5. Vzhľadom na uvedené petitom žaloby je vyhlásenie neplatnosti predmetnej zmluvy a súčasne petit
subsumuje, t.j. zahŕňa skonštatovanie kto je skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a teda
určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Poukazujúc na ustanovenie § 35 Občianskeho
zákonníka platí, že každý právny úkon vyjadrený slovami je potrebné vykladať nie len podľa jazykového
vyjadrenia ale aj podľa jeho obsahu, najmä tiež podľa vôle kto právny úkon urobil. Obsahom žaloby

je teda aj určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Tvrdí, že len príslušný rozsudok súdu
o neplatnosti právneho úkonu je listinou na základe ktorého príslušný okresný úrad vyznačí formou
záznamu stav pred týmto právnym úkonom (ustanovenie § 34 ods.2 zákona č.162/1995 Z.z. v znení
neskoršíchpredpisov).Menovanéustanovenie§34ods.2zákonač.162/1995Z.z.vtomtoprípadekreuje
a dáva priestor na podanie tejto žaloby a súčasne naplňuje podmienky existencie naliehavého právneho

záujmu.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, listom jeho právneho zástupcu zo dňa
12.06.2023, uviedol, že ustanovenie § 39a OZ vymedzuje úžeru objektívnymi a subjektívnymi znakmi.Objektívnym znakom úžery je porovnanie vzájomných plnení v záväzkovo-právnom vzťahu. Z judikatúry
vyplýva, že pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade ide o hrubý nepomer vo vzájomnom plnení, si
nemožno vystačiť iba so zistením hodnôt jednotlivých plnení a ich prostým porovnaním. Čo sa týka

jednotlivých zložiek subjektívnej stránky konania, tieto je povinný preukázať žalobca – teda osoba, ktorá
ich splnenie tvrdí, keďže žiadny z uvedených predpokladov nie je možné prezumovať.

8.1. K jednotlivým subjektívnym znakom úžery, na ktoré sa žalobca odvoláva uvádzajú: k tiesni žalobca
v žalobe uviedol, že „zmluvu uzavrel v tiesni pod tlakom vonkajších okolností, má dlhodobé zdravotné

problémy a súčasne bol v zlom psychickom rozpoložení zo smrti svojho brata a nato aj smrti svojej
matky.“ Majú za to, že žalobca svoju tieseň dostatočne netvrdí a rovnako túto tieseň nepreukázal.
Žalobcom uvedené skutočnosti nedosahujú potrebnú intenzitu na záver o civilnoprávnej úžere v zmysle
ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Taktiež dodávajú, že o civilno-právnu úžeru pôjde len
vtedy, pokiaľ bude tieseň nielen pri uzavretí zmluvy existovať, ale bude druhou stranou (v danom
prípade žalovaným) aj zneužitá. Žalobca zneužitie tiesne (či zdravotného stavu) zo strany žalovaného

nepreukázal.

8.2. K neskúsenosti a nevedomosti žalobcu uvádzajú: aj v tomto prípade žalobca svoju neskúsenosť
dostatočne netvrdí a túto ani nepreukázal. Žalobca nemá nízky vek, ktorý by odôvodňoval nedostatočné
skúsenosti a rovnako nejde o špecifický charakter úkonu, ktorý nie je bežným úkonom a na

vykonanie ktorého by boli potrebné osobitné znalosti alebo informácie. Majú za to, že nemožno
postihom žalovaného nahradzovať nevyhnutnú mieru opatrnosti žalobcu pri ochrane vlastníckych práv a
majetkových záujmov. Zrejme nedostatočná opatrnosť a nepozornosť zo strany žalobcu bola skutočným
dôvodom uzavretia zmluvy za v nej uvedených podmienok a nie jeho neskúsenosť. Žalobca vedome
opomenul svoje prevenčné povinnosti v rámci záväzkových vzťahov. Taktiež trvajú na tom, že žalobca

svoje osobné a finančné pomery, na ktoré rovnako stroho odkazuje, žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, tieto dokonca bližšie nešpecifikuje ani nerozvádza.

8.3. Domnievajú sa, že žalobca uzatvoril zmluvu nie z dôvodu, že by žalovaný zneužil jeho tieseň,
neskúsenosť, či rozumovú slabosť, ale z dôvodu, že nebol dostatočne pozorný a opatrný pri ochrane

svojich záujmov. Žalobca pri uzatváraní zmluvy nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti (nevyvinul
obvyklú starostlivosť), ktorú možno so zreteľom k okolnostiam od každého vyžadovať, aby sa prípadným
nepriaznivým následkom vyhol. V tomto smere žalobcu neospravedlňuje, že nevyužil možnosť zistiť si
informácie rozhodné pre uskutočnenie právneho úkonu (a to ani počas návštevy notárskeho úradu).

8.4. K argumentácií žalobcu, že trhová cena nehnuteľností v danej lokalite je omnoho vyššia, a preto
dohodnutú kúpnu cenu v zmysle predmetnej Zmluvy považuje za neprimeranú a veľmi nízku, so závermi
žalobcu dôrazne nesúhlasia. Žalobca nereflektuje, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
bývania a užívania výrazne znižuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Domnievajú sa, že budúce možné
využitie tejto nehnuteľnosti či prípadný predaj je pre vlastníka výrazne obmedzené. Okruh prípadných

kupujúcich a kúpnu cenu nehnuteľnosti znižuje nielen skutočnosť, že prípadný budúci kupujúci by
nemohol financovať kúpu prostredníctvom úveru (len formou hotovosti), ale aj skutočnosť, že by musel
vecné bremeno tolerovať (čo by mohol byť pri ročníku narodenia žalobcu 1975 aj dlhotrvajúci stav).
Kúpa (resp. investícia finančných prostriedkov) do nehnuteľnosti zaťaženej ťarchou je rizikom skôr pre
žalovaného ako pre žalobcu v právnom postavení predávajúceho.

8.5. Zdôrazňujú, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania, ktoré znižuje
hodnotu nehnuteľnosti, žiadnym spôsobom nezohľadňuje odborné potvrdenie realitnej kancelárie ako
ani inzercia obdobných nehnuteľností v rovnakej lokalite predložená zo strany žalobcu. V tomto smere
považujúžalobcompredloženédôkazyzairelevantné.Trvajúnatom,žekúpnacenaakoprotihodnotaza

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zodpovedá cenovým podmienkam predaja nehnuteľností
zaťažených ťarchou. V danom prípade nie sú v zmysle ustanovenia § 39a OZ naplnené pojmové
znaky úžery, a teda zákonné predpoklady vymedzené objektívnymi a subjektívnymi znakmi, t.j. stav
tiesne a neskúsenosti ako subjektívnych skutočností a existencia kumulatívnej podmienky nápadne
nevýhodných podmienok ako objektívnej skutočnosti.

8.6. K absencii naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že vychádzajúc z petitu podanej
žaloby, kedy žalobca žiada žalobou určenie, že žalobca je skutočným vlastníkom nehnuteľností, je
potrebné brať na zreteľ, že v súdnom konaní o žalobe smerujúcej k určeniu vlastníckeho práva knehnuteľnosti, musí súd skúmať, či kúpna zmluva bola platne uzavretá. Ak právna otázka platnosti
alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k spornej otázke existencie
práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej

otázky v samostatnom konaní. V prípadoch, keď požadované určenie existencie či neexistencie práva
či právneho vzťahu medzi účastníkmi má charakter len prejudiciálnej otázky, nebude daný naliehavý
právny záujem na takomto určení. Prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu môže
byť v určitých prípadoch platnosť či neplatnosť zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo. Ak si môže
súd otázku platnosti či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku určiť vo výroku

svojho rozhodnutia. Možno tak žalovať priamo na určenie vlastníckeho práva žalobcu s tým, aby si
súd prejudiciálne posúdi otázku platnosti či neplatnosti zmluvy. V takýchto prípadoch naliehavý právny
záujem na samostatnom určení platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude.

9. Žalobca vo veci zaslal svoje vyjadrenie datované 15.01.2023, avšak dátum bol pravdepodobne
uvedený omylom, keď bolo podané osobne na súde dňa 17.01.2024. V tomto vyjadrení žalobca uviedol,

že mal ťažké obdobie, pretože v krátkom časovom období zomrel otec, potom tragicky brat a o týždeň
matka. Matka trpela silnou starobnou demenciou, ktorá sa jej zhoršovala a všetka starostlivosť o ňu
zostala na ňom. Vyčerpávalo ho fyzicky aj psychicky, keď matka potrebovala 24 hodinové opatrovanie.
Ako 13 ročný mal zhubný nádor na mozočku a po operácií mal psychické problémy, závrate, nespavosť
a podobne. Nejaké peniaze, čo zostali po rodičoch, musel dať do domu, lebo sa pokazil napríklad kotol,

nová kanalizácia atď. Toto všetko dopomohlo k tomu, že dostal mozgovú porážku a taktiež bol na tom
finančne zle a potreboval peniaze. Raz keď išiel z kontroly od doktorky stretol žalovaného, ktorému
dôveroval a posťažoval sa mu, aký má život. Navrhol mu, že by od neho kúpil dom v Jacovciach s tým,
že by ho tam nechal bývať a dožiť. Dom prišiel pozrieť a povedal, že suma za takýto rodinný dom
v Jacovciach sa pohybuje okolo 40.000,- až 50.000,- eur. Nakoľko mu tvrdil, že má realitku, tak mu

veril a myslel si, že mu hovorí pravdu a že taká je cca cena za jeho dom. Dal mu návrh, že mu vyplatí
v splátkach mesačne po 300,- eur plus 17.000,- eur a plus 160,- eur energie mesačne. Keď mu doniesol
ukázať zmluvu tak ju chcel podpísať, ale s ňou nesúhlasil, lebo tam neboli dané energie, ktoré mal platiť,
na to mu tvrdil, že jeho právnik mu povedal, že nemôžu byť v kúpnopredajnej zmluve a že sa spraví
druhá, kde budú energie dohodnuté a zapísané. Žalovaný ho presviedčal, že zmluvu na energie dá

pripraviť a že túto podpíšu teraz, keď už sú v meste a v pondelok, ak bude súhlasiť, tak podpíšu aj druhú
zmluvu a vložia na kataster. Keď s ním telefonoval, že kedy sa v pondelok stretnú tak mu povedal, že
už nemusia, lebo už to v piatok vložil na kataster. Cítil sa oklamaný, podvedený a chcel hneď odstúpiť
od zmluvy.

9.1. Na účet mu bolo vložených 500,- eur, z toho mala byť 300,- eur splátka za dom, 160,- eur energie
a 40,- eur čo mu predal mrazák. Ďalší mesiac mu poslal ešte 460,- eur za dom a energie a potom už mu
len posielal splátky za dom 300,- eur. So žalovaným sa stretli u neho doma, kde odmietol zrušiť zmluvu,
že to môže kľudne riešiť cez súd a aj tak si nepomôže.

10. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 19.01.2024, na ktorom právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že motívom pre uzavretie predmetnej zmluvy bolo to, že žalobca bol v zlej finančnej
situácií, považoval riešenie svojej finančnej situácie touto cestou ako za výhodný spôsob, ale následne
bezprostredne po uzavretí zmluvy si uvedomil, že tento obsah nezodpovedá reálnym skutočnostiam,
resp. nezodpovedá tomu, že dohodnutá kúpna cena by odzrkadľovala reálnu hodnotu nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom predaja. Bezprostredne po uzavretí zmluvy, teda ešte následný víkend pred
podaním predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností, boli dohodnutí s kupujúcim, že sa stretnú a
upresnia si podmienky práve týkajúce sa aj vecného bremena, doživotného práva a bývania, lebo neboli
tu upravené presné podmienky znášania nákladov spojených s bývaním a užívaním. V rozpore s
touto ústnou dohodou kupujúci, žalovaný, uskutočnil podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva, v

zmysle tejto zmluvy, čím nerešpektoval ústnu dohodu, a následne sa už nemal záujem s predávajúcim
kontaktovať a sa s ním ďalej o tejto náležitosti baviť.

10.1. Žalobca náhodným spôsobom sa stretol aj s inými svojimi známymi, priateľmi, a uvedomil si po
rozhovore s blízkymi priateľmi, že uzavrel ozaj veľmi nevýhodný a v rozpore s dobrými mravmi kontrakt,

kde kúpna cena nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľnosti na trhu a súčasne si uvedomil to, že dôvera
a jeho ľudská naivita v tom, že ho predávajúci nezavádza, mal ho za osobu vierohodnú z toho dôvodu,
že pracuje v realitnom trhu, mu poskytuje správne a pravdivé informácie.10.2. Ďalej uviedla, že žalobca je zdravotne postihnutý, trpí závažnými zdravotnými diagnózami, ktoré
deklarovali aj v rámci príloh a sú súčasťou spisu v tomto konaní, a preto poukazujúc na jeho finančnú
tieseň, rozumovú vyspelosť, zdravotný stav, majú za to, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, a to

opierajúc sa o ust. § 39a OZ, lebo evidentne majú za to a sú toho právneho názoru, že žalovaný využil
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť ako aj finančnú závislosť
žalobcu.

11. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že trvajú na svojom vyjadrení k žalobe ako aj na replike,

ktorú podali k vyjadreniu žalobcu. V prvom rade majú za to, že na účely neplatnosti kúpnej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena nie je v zmysle konštantnej judikatúry práve Krajského súdu v Nitre
naliehavý právny záujem, preto by takáto žaloba podľa nich mala byť zamietnutá bez toho, aby súd
robil dokazovanie vo veci samej. V prípade, že sa dokazovanie bude vykonávať poukazujú na to, že
žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že zmluva bola uzatvorená v tiesni,
že je rozpor s dobrými mravmi, že je to nejaká úžera, všetko čo tvrdí, žiadny dôkaz nepredložil, a

preto neuniesol dôkazné bremeno. Z toho dôvodu navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12.Žalobcavoveciuviedol,ževšetkypeniazevyplatenézkúpnejzmluvymádomaodložené.Dohodnuté
splátky vkladá na účet. Chcel ich vrátiť naspäť, ale nemal číslo účtu žalovaného. Nie je pravdou, že by

on žalovanému ponúkol predaj nehnuteľnosti. Chcel to predať, je pravdou, že aj iný mu navrhol sumu,
ale tiež málo a tiež ho chcel oklamať. Avšak žalovanému to vyšlo, nakoľko ho rečami oblbol. Dodal, že
bol psychicky na dne keďže mu v krátkom období zomrel otec, brat a neskôr matka. Otec zomrel pred 5
rokmi, brat pred 2 rokmi v decembri a o týždeň na to matka. Dovtedy žil spolu s matkou. Nie je pravdou
tvrdenie žalovaného, že vtedy mal inú ponuku. Je pravdou, že žalovaný mu dával alkohol, ale on ho

daroval susedovi. Nie je pravdou, že požíva alkoholické nápoje na lieky. Odvtedy ako mal porážku nepije
alkohol, porážku mal pred rokom a pol až dvomi rokmi. Ďalej vo veci uviedol, že žalovanému spomínal,
že mal porážku, posťažoval sa mu, že je vo finančnej tiesni a že má aj psychické problémy, na čo on
navrhol, že by kúpil dom od neho a tiež že tam ponechá doživotné právo, ktoré on požadoval. Potom
bol pozrieť nehnuteľnosť aj si ju fotil, potom sa stretli, navrhol mu žalovaný sumu, že 17.000,- eur mu

bude platiť v splátkach po 300,- eur plus energie 160,- eur. Keď mu doniesol ukázať zmluvu tak tam boli
uvedené len splátky za dom, tak sa ho spýtal kde sú splátky za energie, na to mu povedal, že právnik mu
povedal, že to nemôže byť na jednej zmluve, že ju dá vystaviť v pondelok a povedal mu, že on si to zatiaľ
premyslím. Ale vo štvrtok, keď mu ukázal tú zmluvu v meste, tak povedal, že nech idú podpísať zmluvu,
čo aj boli na Mestskom úrade. Ústne sa dohodli, že si to premyslí a keby súhlasil, tak to pôjdu vložiť

v pondelok na kataster aj jednu aj druhú zmluvu. Jedna zmluva bola podpísaná a keď bude spísaná
samostatná zmluva ohľadne úhrady energie, tak potom sa urobí vklad. Keď žalovanému pondelok volal,
že kedy sa stretnú, on mu povedal, že to už vložil na kataster. Cítil sa podvedený, oklamaný. Potom
prišiel k žalovanému a povedal mu, že chce od zmluvy odstúpiť, on nesúhlasil, na čo mu povedal, že
to bude riešiť súdnou cestou. Povedal mu, že kľudne a že si nepomôže. Potom mu poslal odstúpenie,

ktoré si žalovaný neprezval.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa so žalobcom poznajú asi 7 rokov, ktorý ho v minulosti
už oslovil keď žila jeho matka, rozmýšľali, že ten dom predajú, ale nič z toho nebolo. Potom sa občas
stretli, požičal mu nejaké drobné, keď potreboval 20-30 eur. potom mu zavolal, alebo napísal, presne

si to nepamätá, že zostal sám v tom dome a že chce dom predať, avšak s doživotným právom, aby
tam mohol bývať. Mal v tom čase aj iné ponuky, nejakých 5, čo aj pred ním telefonoval, dokonca má aj
svedka, ktorý mu núkal menej peňazí v tom čase, takže si myslí, že tam tieseň nebola, dobre vedel čo
predáva. Spomínal mu ponuky na 13.000,- eur, 15.000,- eur. Pokiaľ ide o spomínaného svedka ide o D.
G., ďalších uviesť nevedel, lebo s nimi telefonoval žalobca. Žalobca mu povedal, že keď mu dá o 2.000,-

navyše, keď mu dá 17.000,- eur, že mu to predá s tým, že tam bude mať doživotné právo. Takže tú sumu
navrhoval žalobca. Tak sa na tej sume dohodli, je pravdou, že suma je síce nižšia, ale treba poukázať
na to, že žalobca môže žiť aj 40 rokov, ale náklady bude znášať on. Podľa neho túto nehnuteľnosť
by takýmto spôsobom nepredal. Žalovaný potvrdil, že je pravdou, že robí s nehnuteľnosťami, má svoju
realitnú kanceláriu, skupuje nehnuteľnosti MN reality, s.r.o., čo trvá už 10-11 rokov. Dodal, že on to ani

nechcel, lebo už jednu takúto zmluvu má s doživotným právom užívania a sú s tým len starosti. Ale
keď mu žalobca povedal cenu akú povedal, tak on povedal OK. Sám ju nenavyšoval. Dodal, že cena
nehnuteľnosti nie je 120.000,- eur, teraz reálne v D., a to s väčším pozemkom je cca 60.000,- eur, čo je
v ponuke realitnej kancelárie, ktorú cenu doloží do spisu. Ďalej uviedol, že keď je nejaká tieseň, núdza,tak prečo žalobca vymazal správy z Facebooku, ktoré sa týkali tej kúpy, z čoho by bolo zrejmé ako to
prebiehalo. Práve žalobca naliehal na uzavretie kúpnej zmluvy.

13.1. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či mal vedomosť o tom, že žalobca trpí závažnými
ochoreniami, že napríklad trpí doživotným ochorením depresívnou poruchou v kombinácií s poruchou
osobnosti v dôsledku porušenia mozgu a pravidelne navštevuje ambulanciu?

13.1.1. Žalovaný uviedol, že psychické problémy má dnes každý druhý človek. Nevedel, ale vie že mal

problémy s rečou. Dodal, že hlavná príčina je to, že keby na lieky žalobca nepil alkohol.

13.2. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, že uviedol, že mali záujem sa stretnúť a že sa nebránili
kontaktu so žalobcom, či vie vysvetliť, prečo si neprevzal v odbernej lehote písomnú korešpondenciu,
ktorá mu bola zo strany žalobcu adresovaná prostredníctvom pošty ešte v decembri?

13.2.1. Žalovaný uviedol, že pokiaľ nepreberal poštu od žalobcu vedel o zásielke, lebo mu napísal
SMSku a tiež za tým účelom bol aj na katastri a tam mu ukázali čo napísal. Vedel to aj preto že bol
predtým u neho, o čom má aj nahrávku, a povedal mu, že má druhého kupcu a tiež mu povedal, že
keď to nezruší tento zaplatí a budú sa súdiť. Dodal, že za trhovú cenu si nikto nekúpi nehnuteľnosť s
doživotným právom.

14. Svedok D. G. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu pozná z videnia a žalovaného zo športových
podujatí. Bolo to pred dvomi rokmi, v októbri, novembri 2022 keď bol v Meste Topoľčanoch pri Jednote,
keď išiel žalobca okolo, zastavil sa pri ňom a spýtal sa ho, že či by nekúpil dom v D. s doživotným
právom za 15.000,- eur, že potrebuje súrne peniaze a že doživotné právo by tam mal. Reálne o to nejavil

záujem, najmä ohľadne toho doživotného práva. Dozvedel sa o tom, že to kúpil žalovaný, keď sa stretli
na športovom podujatí a hovoril mu, že má nejaký problém s domom a na základe toho sa dozvedel,
že to ponúkol aj jemu a že to žalovaný kúpil.

14.1. Žalobca k výpovedi svedka uviedol, že ho vôbec nepozná, poprel, že by ho oslovil s ponukou.

Nepozná ho, možno len z videnia.

15.Právnazástupkyňažalobcuvosvojompísomnomzáverečnomstanoviskuuviedla,žesadomnievajú,
že v priebehu konania dostatočne preukázali, že v čase uzavretia Zmluvy žalovaný využil žalobcovu
tieseň, neskúsenosť, nevedomosť, osobné a finančné pomery ako aj jeho zdravotný stav a uzavrel

so žalobcom Zmluvu, na základe ktorej si dohodol a poskytol plnenie, ktorého hodnota je k hodnote
vzájomného plnenia v hrubom nepomere. Žalovaný využil vo svoj prospech rozumovú slabosť žalobcu,
že nemal vôbec predstavu o skutočnej trhovej cene nehnuteľností a taktiež využil jeho zdravotné
problémy.

15.1. V tejto súvislosti uvádza, že na preukázanie ich tvrdení v priebehu konania súdu predložili
príslušný bankový výpis žalobcu, lekárske správy preukazujúce zdravotný stav a jeho trvalé ochorenie
ako aj Znalecký posudok č.41/2024 znalca Ing. Blažeja Lišku, ktorý preukázal že všeobecná hodnota
nehnuteľností / stavieb a pozemkov/ je 99.900,- EUR. Pre doplnenie uviedla, že žalobca trpí organickou
depresívnou poruchou v kombinácii s poruchou osobnosti v dôsledku poškodenia mozgu a pravidelne

navštevuje psychiatrickú ambulanciu MUDr. Dagmar Martinů.

15.2. Na základe uvedených skutočností má zato, že predmetná Zmluva (Kúpna zmluva a Zmluva o
zriadení vecného bremena uzavretá dňa 01.12.2022) medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným
ako kupujúcim je neplatný právny úkon. Konkrétne tvrdí, že predmetná zmluva je neplatná absolútne,

a to v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka /zákon č.40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov/. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. v
znení neskorších predpisov , ďalej len CSP) platí, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo

ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

15.3. Tvrdí, že v priebehu súdneho konania dostatočne preukázali jednak listinnými dôkazmi ako
výpoveďami všetky potrebné skutočnosti na preukázanie ich tvrdení. Preukázali dôvodnosť podaniažaloby, finančnú tieseň, rozumovú nevyspelosť žalobcu ako aj hrubý nepomer medzi všeobecnou cenou
nehnuteľností a dohodnutou kúpnou cenou. Vzhľadom na uvedené navrhujú žalobe vyhovieť a vyhlásiť
rozsudok v zmysle žalobného petitu, ktorý je formulovaný v podanej žalobe. Súčasne žiadajú náhradu

trov konania vo výške 100%.

16. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom záverečnom stanovisku uviedol, že žalovaný
dôvody odstúpenia od zmluvy ako aj tvrdenia žalobcu v žalobe v konaní v celom rozsahu výslovne
poprel, pričom na svoju obranu uviedol nasledujúce relevantné skutkové tvrdenia:

- Ustanovenie § 39a OZ vymedzuje úžeru objektívnymi a subjektívnymi znakmi. Objektívnym znakom
úžery je porovnanie vzájomných plnení v záväzkovo-právnom vzťahu. Čo sa týka jednotlivých zložiek
subjektívnej stránky konania, tieto je povinný preukázať žalobca – teda osoba, ktorá ich splnenie tvrdí,
keďže žiadny z uvedených predpokladov nie je možné prezumovať.
- Žalobca v konaní svoju tieseň dostatočne netvrdil a rovnako túto tieseň nepreukázal.
Žalobcom uvedené skutočnosti nedosahujú potrebnú intenzitu na záver o civilnoprávnej úžere v zmysle

ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka.
- Zdôrazňujú, že o civilno-právnu úžeru pôjde len vtedy, pokiaľ bude tieseň nielen pri uzavretí zmluvy
existovať, ale bude druhou stranou (v danom prípade žalovaným) aj zneužitá. Žalobca zneužitie tiesne
(či zdravotného stavu) zo strany žalovaného nepreukázal.
- Žalobca dostatočne netvrdil ani svoju neskúsenosť či nevedomosť a túto v konaní ani

nepreukázal. Žalobca nemá nízky vek, ktorý by odôvodňoval nedostatočné skúsenosti a rovnako nejde
o špecifický charakter úkonu, ktorý nie je bežným úkonom a na vykonanie ktorého by boli potrebné
osobitné znalosti alebo informácie. Žalobca vedome opomenul svoje prevenčné povinnosti v rámci
záväzkových vzťahov.
- Žalobca rovnako žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje osobné a finančné pomery, na

ktoré v konaní len stroho odkázal, tieto dokonca bližšie nešpecifikuje ani nerozvádza.
- Žalobca uzatvoril zmluvu nie z dôvodu, že by žalovaný zneužil jeho tieseň, neskúsenosť, či rozumovú
slabosť, ale z dôvodu, že nebol dostatočne pozorný a opatrný pri ochrane svojich záujmov. Žalobca
pri uzatváraní zmluvy nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti, nevyvinul obvyklú starostlivosť, ktorú
možno so zreteľom k okolnostiam od každého vyžadovať, aby sa prípadným nepriaznivým následkom

vyhol.

16.1. Čo sa týka Odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 08.12.2023, žalovaný trvá na
tom, že skutočným dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu bolo, že žalobca si našiel nového
kupujúceho, ktorý bol ochotný odkúpiť predmetné nehnuteľnosti za vyššiu sumu ako je kúpna cena

uvedená v kúpnej zmluve, a preto bolo zámerom žalobcu od zmluvy špekulatívne odstúpiť. Žalovaný s
odstúpením od zmluvy nesúhlasil, odstúpenie od zmluvy je neplatným právnym úkonom.

16.2. Žalobca sa vo svojej žalobe ohľadom tiesne obmedzil len na konštatovanie, že sa ocitol v
nepriaznivej finančnej situácii, že bol pod vplyvom vonkajšieho tlaku a v psychickom rozpoložení z

úmrtiabrataamatky,avšaksvojufinančnúnúdzužiadnymspôsobomnepreukázalazávažnosť,intenzitu
pôsobenia tiesne či objektívny dôvod existencie tiesne dostatočne nešpecifikoval a bližšie neuviedol.
Žalobca v tomto smere počas celého súdneho konania neoznačil a nepredložil dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti.

16.3. Čo sa týka nápadne nevýhodných podmienok, podľa žalobcu sa nápadne nevýhodné podmienky
zmluvy prejavujú vo výške kúpnej ceny (17.000,00 Eur), pričom žalobca v konaní tvrdil, že v rovnakom
čase sa obdobná nehnuteľnosť predala za kúpnu cenu vo výške 120.000,00 Eur. Žalobca trhové ceny
obdobných nehnuteľností žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Kúpnu cenu ako protihodnotu
za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam považujú za zodpovedajúcu cenovým podmienkam

predaja nehnuteľností zaťažených ťarchou, a teda vylučujúcu možnosť jej definovania ako nápadne
nevýhodnej podmienky zmluvy.

16.4. Vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania výrazne znižuje trhovú
hodnotu nehnuteľnosti. Budúce možné využitie tejto nehnuteľnosti či prípadný predaj je pre vlastníka

výrazne obmedzené. Okruh prípadných kupujúcich a kúpnu cenu nehnuteľnosti znižuje nielen
skutočnosť, že prípadný budúci kupujúci by nemohol financovať kúpu prostredníctvom úveru (len formou
hotovosti), ale aj skutočnosť, že by musel vecné bremeno tolerovať (čo by mohol byť pri ročníku
narodenia žalobcu 1975 aj dlhotrvajúci stav).V prípade, ak by vecné bremeno bolo zriadené odplatne, alebo ak by bol povinný žalobca platiť nájom
(vo výške 400 eur mesačne, čo je minimálny nájom pre menšie byty, nieto ešte rodinné domy), by
žalobca zaplatil celkovo 158.400 eur (!) za obdobie od 01.12.2022 do dosiahnutia veku 80 rokov. K

tejto sume treba pripočítať ešte uhradenú kúpnu cenu vo výške 17.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že
riziko spojené s dĺžkou užívania nehnuteľnosti zaťažuje výrazne viac žalovaného a táto kúpa sa javí ako
vysoko nevýhodná práve pre žalovaného.

16.5. Svedok D. G. na pojednávaní uviedol, že žalobcu pozná z videnia a asi dva roky dozadu, október,

november2022muponúkaldomvD.sdoživotnýmprávomza15.000,-eur,žepotrebujesúrnepeniazea
žemuposkytnedoživotnéprávoakovecnébremeno.Nakoniectútoponukuneprijal.To,ženehnuteľnosť
ponúkalžalobcasámajžalovanémuatodosťintenzívnevyplývaajzkomunikáciemedzistranamisporu,
z ktorých vyplýva, že žalobca doslova uháňal žalovaného, že mu nehnuteľnosť chce predať čím skôr.
O dobromyseľnosti a celkovej účelnosti žaloby vypovedá aj tá skutočnosť, že všetky správy, ktoré by
usvedčovali žalobcu z jeho vedomého konania, ktoré postrádalo akýkoľvek nátlak alebo tieseň, že pred

podaním žaloby tieto správy premazal, tak aby z nich nebolo možné čítať, čo pôvodne písal žalovanému.
Avšak z kontextu odpovedí žalovaného je obsah správ zjavný, a to že nehnuteľnosť ponúkal žalobca
a to dosť aktívne.

16.6. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že v danom prípade nie sú v zmysle ustanovenia § 39a

OZ naplnené pojmové znaky úžery, tj. stav tiesne a neskúsenosť a existencia kumulatívnej podmienky
nápadne nevýhodných podmienok, na základe čoho považujú odstúpenie od uvedenej zmluvy za
absolútne neplatný právny úkon.

16.7. Žalovaný namieta absenciu naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k určeniu neplatnosti Kúpnej

zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 01.12.2022. Žalobca žiada žalobou aj určenie,
že žalobca je skutočným vlastníkom nehnuteľností, v súdnom konaní o žalobe smerujúcej k určeniu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí súd skúmať, či kúpna zmluva bola platne uzavretá. Ak právna
otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k spornej
otázke existencie práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na určení platnosti či

neplatnosti zmluvy v samostatnom konaní. Na základe vyššie uvedeného navrhujú, aby Okresný súd
Nitra žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s vyjadrením žalobcu,

výsluchom svedka D. G., oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena, odstúpenia od zmluvy, lekárskej správy, potvrdenia realitnej kancelárie o trhovej hodnote
nehnuteľností, inzercie nehnuteľností, znaleckého posudku č. 41/2024 znalca Ing. Blažeja Líšku, výpisu
z účtu, elektronickej komunikácie, a zistil tento skutkový stav:

17.1. Dňa 01.12.2022 uzatvoril žalobca, ako predávajúci, so žalovaným, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena. Z článku I. odseku 1. vyplýva, že žalobca, ako predávajúci, je
vo veľkosti podielu 1/1 k celku vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. D., zapísaných v liste vlastníctva č.
XXX, ako parcely registra „C“ parc. č. 824 o výmere 385 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. 825 o výmere 37 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby- súpisné číslo XXX

na pozemku parc. č. 824, popis stavby rodinný dom. Z odseku 2. tohto článku vyplýva, že predávajúci
predáva nehnuteľnosti popísané v odseku 1. kupujúcemu, ktorý ich kupuje vo veľkosti podielu 1/1 k celku
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 17.000,- eur. Podľa odseku 3. článku I. kupujúci zaplatí kúpnu cenu
predávajúcemu na jeho účet v banke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 300,- eur splatných
vždy 24. dňa v kalendárnom mesiaci s výnimkou prvej splátky platenej v mesiaci december 2022, ktorú

kupujúci zaplatí poukázaním na účet predávajúceho v deň podpísania zmluvy, teda 01.12.

17.2. Z článku II. odsek 1. zmluvy vyplýva, že kupujúci zriaďuje v prospech predávajúceho
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve jeho doživotného bývania a užívania
prevádzaných nehnuteľností v kat. úz. D.: parcely registra „C“ parc. č. 824 o výmere 385 m2 druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 825 o výmere 37 m2 druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, stavby- súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. 824, popis stavby rodinný dom. Podľa odseku
2. predávajúci, ako oprávnený z vecného bremena, toto právo prijíma a kupujúci, ako povinný z vecného
bremena, sa ho zaväzuje strpieť. Vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne.18. Z listu žalobcu, adresovaného Klientskemu centru Topoľčany kataster, Nám. Ľ. Štúra 1738,
Topoľčany, označené ako odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností, vyplýva, že kúpna zmluva

(uvedená vyššie) bola vytvorená v tiesni a nebola vytvorená celkom slobodne ale pod vplyvom
vonkajšieho tlaku. Bol v psychickom rozpoložení z úmrtia jeho brata a o týždeň matky. Taktiež bol vo
finančnej tiesni. Týmto podpísal predaj jeho nehnuteľnosti „pod cenu“ a za nevýhodných podmienok.
S kupujúcim boli dohodnutí, že si ešte upresnia podmienky a kúpnopredajná zmluva bude podaná až v
pondelok 05.12.2022, čo žalovaný nedodržal. V kúpnej zmluve žalovaný nemal od neho súhlas, že môže

len on podpísať návrh na vklad a podať na kataster. Ustanovenie § 49 OZ umožňuje účastníkovi, ktorý
uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, aby od tejto zmluvy odstúpil. V spodnej
časti je uvedený dátum 08.12.2022 a podpis žalobcu.

19. Z lekárskej správy MUDr. Dagmar Martinů, psychiatrická ambulancia, zo dňa 09.01.2023, označenej
ako psychiatrické vyšetrenie vyplýva, že bolo uskutočnené psychiatrické vyšetrenie pre nemedicínske

potreby na žiadosť pacienta. Z anamnézy - pacient od roku 1999 v liečbe psychiatra pre organickú
depresívnu poruchu v kombinácií s osobnostnou poruchou. Ako 13 ročný operovaný pre meduloblaston
mozočka, absolvoval kompletnú cytostatickú liečbu. Vyučený čašník, pracoval len krátkodobo, prácu
netoleroval. V roku 1999 bol hospitalizovaný na psychiatrii. Pacient v pravidelnej liečbe psychiatra.
Minulý rok prekonal NCMP.

19.1. Z psychiatrického vyšetrenia ďalej vyplýva, že v popredí klinického obrazu slabosť, malátnosť,
nevie sa sústrediť, zabúda, problémy s rečou, zadrháva, problémy s vybavenosťou pamäti, aj by chcel
niečo povedať, má dojem, že vie čo a nevie to povedať, izoluje sa len doma, nemá priateľov, nič
ho nebaví, je posmutnelý, úzkostlivý. Organická afektívna porucha (depresívna). Porucha osobnosti

v dôsledku poškodenia mozgu. Stav po NCMP. Prognóza neistá, zlá.

20. Z listu realitnej kancelárie RE-MAX CRESS, Tovarnícka 2104/19, Topoľčany, zo dňa 16.05.2023,
označeného ako stanovenie trhovej ceny vyplýva, že na žiadosť A. B. o stanovenie trhovej ceny
nehnuteľnosti na LV č. XXX v Okrese Topoľčany, Obci D., katastrálnom území D., a to rodinný dom

H. I. XXX na parc. č. 824, zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. 824 o výmere 385 m2, zastavaná
plocha a nádvorie s parc. č. 825 o výmere 37 m2, stanovuje hodnotu týchto nehnuteľností na základe
ich obhliadky a osobných skúseností s predajom nehnuteľností v tejto lokalite na sumu 110.000,- eur.

21. Žalobca vo veci predložil ako dôkaz znalecký posudok č. 41/2024 znalca Ing. Blažeja Líšku, znalec

v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov spolu vo výške 99.900,- eur.

22. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 vyplývajú debetné
položky tak, že k 31.12.2022 je uvedený súčet debetných operácií mínus 7381,55 eura.

22.1. Z vyššie uvedeného výpisu z účtu vyplýva, že žalobcovi bol Sociálnou poisťovňou vyplácaný
dôchodok mesačne po 386,90 eura.

23. Žalovaný vo veci predložil elektronickú komunikáciu so žalobcom, z ktorej vyplýva text komunikácie

žalobcu zo dňa 08.06.2021 adresovaný žalovanému: „I. B., chcem sa spýtať koľko má asi hodnotu náš
dom aj so záhradou a koľko by si ponúkol za celú záhradu? Ja by som si nechal len nejakých 10 metrov
a naša záhrada má 11 árov“.

23.1. Z textu zo dňa 10.09.2021, vyplýva: „Čau B., pozeral si tú našu záhradu, ak áno koľko by si za

ňu dal?“

23.1.1. V ten istý deň odpoveď žalovaného: „Zavolám ti poobede, mám roboty.“

23.2. Z textu zo dňa 10.01.2022 vyplýva text: „Čau B., chcem sa ťa spýtať, že keď bude cesta za nami už

spravené a odovzdaná obci, tak ten človek, ktorý si kúpi pozemok bude obci platiť za pripojenie za siete,
a za ten kúsok aby sa mohol z pozemku napojiť na cestu?“ Z listinných dôkazov nevyplýva odpoveď
žalovaného na uvedený dopyt.23.3. Z elektronickej komunikácie zo dňa 03.11.2022, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov
používateľ A. zrušil poslanie správy a za tým nasleduje odpoveď žalovaného: „Počuj ležím, voľačo mi
je, či som prechladnutý, hádam nemám Covid zas.“

23.4. Rovnako zrušené poslanie správy zo dňa 04.11.2022, na čo odpovedá žalovaný, že sa ozve hneď
ako mu bude lepšie. Rovnako sú zrušené správy od žalobcu používateľom zo dňa 06.11., 09.11.2022
s tým, že 09.11.2022 je daná odpoveď žalovaným: „Serus, v sobotu prídem okolo 18tej“. Tiež sú
záznamy, že používateľ A. zrušil poslanie správy zo dňa 09.11., 13.11., 21.11.2022.

23.4.1. Dňa 22.11.2022 odpovedá žalovaný: „H. A., furt vybavujem teraz veci, idem do Čiech na tri dni,
budúci týždeň určite prídem“.

23.5. Rovnako zrušil používateľ A., teda žalobca, poslanie správy zo dňa 23.11.2022. Za tým sa
nachádzaodpoveďžalovaného:„A.jasomnenidoma,čožezomieraš,keďtoponáhľa,všakdopondelka

nezomrieš, na 90 % áno. Never tomu, že niekto prerobí dom, keď tam bývaš“.

23.6. Nasleduje text správy od žalobcu: „Aha, nezomriem, len som mu povedal, že do zajtra sa vyjadrím,
čo by si mi poradil B.?“

23.6.1. Žalovaného odpoveď znie: „Povedz, že dáš vedieť o týždeň, ja ti ponúknem lepšiu ponuku, ale
cez mobil to riešiť nechcem, len sa neunáhli, energie sú koľko cca?“

23.7. Z odpovede žalobcu z toho istého dňa vyplýva text: „Plyn platím 106,- eur a elektriku 55,- eur
a teraz kúrim len v jednej izbe, kde spím a v ďalších len na 1 temperujem. B. tam mu poviem, že mám

ďalšieho záujemcu ale dôjde ku mne až v pondelok, lebo je v zahraničí, dobre?“

24. Podľa § 137 písm. c), d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), Právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26.Podľa§39aOZ,Neplatnýjeprávnyúkonurobenýfyzickouosobounepodnikateľom,priktoromniekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

27. Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

28. Podľa § 588 OZ, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

29. Podľa § 589 OZ, Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak
je zmluva neplatná podľa § 40a.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 01.12.2022 uzatvoril žalobca so
žalovaným kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, tak ako je to uvedené v odsekoch 17.1.
a 17.2. tohto rozsudku. Výška dohodnutej kúpnej ceny bola 17.000,- eur so spôsobom úhrady tak, že
kupujúci zaplatí kúpnu cenu predávajúcemu na jeho účet v banke v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 300,- eur splatných vždy 24. dňa v kalendárnom mesiaci s výnimkou prvej splátky platenej
v mesiaci december 2022, ktorú kupujúci zaplatí poukázaním na účet predávajúceho v deň podpísania
zmluvy, teda 01.12. Súčasne bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu, spočívajúcom v práve
jeho doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností.30.1. Podľa žalobcu po podpise a opätovnom prečítaní zmluvných podmienok si uvedomil, že obsah
zmluvy nezodpovedá tomu, čo si ústne so žalovaným dohodli s tým, že bolo dohodnuté, že podmienky

zmluvy si ešte upresnia. Zmluva bola uzavretá za veľmi nevýhodných podmienok, neuzavreli ju slobodne
a vážne. Podľa žalobcu uzavreli ju v tiesni pod tlakom vonkajších okolností, dlhodobých zdravotných
problémov, zlého psychického rozpoloženia zo smrti blízkych a ďalej tiež tieseň finančná spôsobili, že
bez dostatočného uváženia podpísal kúpnu zmluvu, a to pre neho za veľmi nevýhodných podmienok,
poukazujúc na hrubý nepomer plnenia z kúpnej zmluvy. Trhová cena nehnuteľnosti v danej lokalite je

omnoho vyššia, a preto dohodnutú kúpnu cenu považuje za neprimeranú a veľmi podhodnotenú, čo
možno považovať za rozpor s dobrými mravmi napĺňajúce znaky úžery.
30.2. Žalovaný vo veci namietal absenciu naliehavého právneho záujmu, keď podľa neho predmetná
žaloba je procesne neprípustná, nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti, vyplývajúcej
z osobitného predpisu, v zmysle § 137 písm. d) CSP. K tvrdeniu žalobcu ohľadom tiesne uviedol, že
žalobca sa obmedzil len na konštatovanie, že sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, že bol pod

vplyvom vonkajšieho tlaku a v psychickom rozpoložení z úmrtia brata a matky, avšak svoju finančnú
núdzu žiadnym spôsobom nepreukázal. Intenzitu pôsobenia tiesne, či objektívny dôvod existencie
tiesne, dostatočne nešpecifikoval a bližšie neuvádza. Podľa neho predmetná zmluva obsahuje
ekvivalentné vzájomné plnenie s poukazom na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného bývania a užívania žalobcom. Tiež poprel akékoľvek údajné ďalšie slovné dojednania

zmluvy o upresňovaní podmienok zmluvy.

31. Vo veci sa súd najskôr zaoberal prípustnosťou žaloby, vzhľadom na námietku žalovaného, pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. V danej veci
je nesporné, že petit žaloby znie, že súd určuje, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena

zo dňa 01.12.2022, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná a skutočným vlastníkom
nehnuteľností, vedených v príslušnom katastri nehnuteľností, na LV č. XXX, k.ú. D., parcela registra
„C“ č. 824 o výmere 385 m2, zastavané plochy a nádvoria parcela reg. „C“ č. 825 o výmere 37 m2,
zastavané plochy a nádvoria a stavba – rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parcele registra „C“
č. 824, je žalobca.

32. Predpokladom prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP o určenie, či tu (napríklad vlastnícke)
právo je alebo nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu na takom určení, pokiaľ z osobitného
predpisu nevyplýva, že naliehavý právny záujem preukazovať netreba.

32.1. Predpokladom prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP je,
že podanie takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu, napr. prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, ako to vyplýva u ustanovenia § 77 Zákonníka práce.

32.2. Vzhľadom na petit žaloby súd poukazuje na vyslovený názor Najvyšším súdom Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 20.11.2020 (R 14/21), ktorý vyslovil že: „obsah žaloby nie
je vytvorený výlučne žalobným návrhom, teda petitom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, t.j.
opísaním skutkového deja. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné
vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby,
nielen samotný žalobný návrh.“

32.3. V prejednávanej veci pri riešení otázky procesnej prípustnosti žaloby, podľa § 137 písm. c),
alebo podľa § 137 písm. d) CSP, bolo nutné zaoberať sa otázkou z akého právneho vzťahu žalobca
vyvodzuje v konaní ním uplatnený nárok, ktorý tvorí predmet konania. Samotný predmet konania nie
je pritom tvorený výlučne žalobným návrhom, ale i rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami a na základe

žalobného návrhu a skutkových tvrdení potom súd môže individualizovať predmet konania. Súd je
viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potom potrebné vykladať v súvislosti so
skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Zo samotného petitu žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha
vyslovenia neplatnej spornej kúpnej zmluvy, ktorú časť petitu možno podradiť pod procesný režim
ustanovenia § 137 písm. d) CSP, avšak z obsahu samotnej žaloby a jej petitu tiež vyplýva, že žalobca

žiada určiť, že je skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností, takže ide o žalobu v procesnom
režime ustanovenia § 137 písm. c) CSP.33. Z rozhodovacej činnosti súdov je zrejmé, že žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti,
ktorý z osobitného predpisu nevyplýva je potrebné považovať za vadný. Je zrejmé, že žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Jej

prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto
predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. V danom prípade ako vyplýva z petitu žaloby tento obsahuje
viaceré procesné nároky, a to určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva. Pokiaľ ide
o neplatnosť kúpnej zmluvy, ako vyplýva z vyššie uvedeného, prípustnosť žaloby na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy nevyplýva z osobitného predpisu, takýmto nie je ani ustanovenie § 34 ods. 2 zák. č.

162/1995 Z.z., následkom čoho bolo potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť.

34. Vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam najskôr súd posudzoval danosť
naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by sa
bez tohto určenia žalobcovo právne postavenie stalo neistým, alebo kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené jeho právo. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na

požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke
právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu, teda zhody
medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. S vyriešením tejto otázky súvisí,
či žalobou daným určovacím petitom môže žalobca dosiahnuť odstránenie spornosti jeho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. Takže nakoľko medzi stranami existuje spor o vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, keďže žalobca nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetnej
nehnuteľnosti, ale je ním ako vlastník zapísaný žalovaný, ktorý vlastníctvo žalobcu popiera, vzhľadom na
popretie dôvodnosti žaloby ako takej, tým podľa súdu je daná existencia naliehavého právneho záujmu
žalobcu na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

34.1. Vzhľadom na dôvody, podľa ktorých žalobca podáva žalobu na určenie jeho vlastníckeho práva,
bolo potrebné v konaní sa vysporiadať s prejudiciálnou otázkou, a to otázkou platnosti právneho
úkonu, t.j. predmetnej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalobca v žalobe uviedol,
že predmetnú zmluvu neuzavrel slobodne a vážne a poukázal najmä na ustanovenie § 39a OZ,
pretože uzavrel zmluvu v tiesni, pod tlakom vonkajších okolností, tak ako je to uvedené vyššie a tiež

v súvislosti s dohodnutou kúpnou cenou, ktorá bola dohodnutá vo výške 17.000,- eur, pričom v konaní
preukazoval hodnotu tejto nehnuteľnosti znaleckým posudkom, vypracovaným znalcom Ing. Blažejom
Líškom, znalecký posudok č. 41/2024, ktorý určil všeobecnú cenu predmetných nehnuteľností vo výške
99.900,- eur. Svoju sociálnu situáciu preukazoval výpisom z účtu a zdravotný stav lekárskou správou.

35. Z ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka (účinného od 01.06.2014) vyplýva, že neplatný je
právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť,
rozumovú vyspelosť ,rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť
plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková
hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

36. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka zaviedlo (zákon č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od
01.06.2014) do slovenského právneho poriadku inštitút civilnoprávnej úžery; nešlo pritom o nový právny
inštitút, ale o inštitút, ktorý vychádzal z koncepcie ustanovenia § 879 bod č. 4 Československého
všeobecného zákonníka občianskeho platného na území Československej republiky na základe zákona

č. 11/1918 Sb., ktorým došlo k recepcii (okrem iných aj) Všeobecného občianskeho zákonníka z roku
1811, keď za ničotné zmluvy patrili viaceré typy zmlúv, ale taktiež zmluva, pri ktorej niekto vykorisťoval
iného pre jeho ľahkomyseľnosť, tieseň, slabosť rozumu, neskúsenosť alebo rozrušenie mysle tým, že
dal sebe alebo tretej osobe za svoje plnenie sľúbiť alebo poskytnúť vzájomné plnenie, ktorého majetková
hodnota bola v nápadnom nepomere k hodnote plnenia (W., F. - I., J.: Komentář k Československému

obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na I. a v N. W.. Praha: V. Q., 1936, s.122
a nasl.); hodno doplniť, že v týchto časoch na území Slovenska platilo ešte uhorské právo, ktoré
upravovalo úžeru cez inštitút dobrých mravov a zákonný čl. XXV/1883 o úžere a škodlivých úverových
úkonoch.

37. Zákonodarca v ustanovení § 39a Občianskeho zákonníka formuloval komplexnú definíciu inštitútu
civilnoprávnej úžery, ktorá vychádza z historického vývoja tohto inštitútu, ale súčasne reflektuje aj znaky
trestnoprávnej úžery a podstatným spôsobom rozširuje predovšetkým subjektívne znaky definičného
rozsahu úžery; úžera tak pozostáva z objektívneho znaku, ktorým je konanie smerujúce k získaniuplnenia v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu a subjektívnych znakov; splnenie ktoréhokoľvek
zo subjektívnych znakov pri súbehu so splnením objektívneho znaku vedie k naplneniu a uplatneniu
definičného znaku úžery, a tým k neplatnosti celej zmluvy.

38. Z pohľadu subjektívnych definičných znakov civilnoprávnej úžery zákonodarca rozlišuje a v osobitnej
časti dôvodovej správy k návrhu zákona č. 106/2014 Z.z. poskytuje bližšie interpretačné východiská pre
použité legálne pojmy:
(i) tieseň - mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený

ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoci len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie
nie je v možnostiach poškodeného; spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého
nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné ťažkosti,
napr. záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže
poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak ich nemá k dispozícii
okamžite(strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod.). Pomer

závislosti sám osebe ešte neznamená stav tiesne u závislej osoby, závislosť však môže okrem ďalších
okolností spolupôsobiť pri vzniku stavu tiesne.
(ii) neskúsenosť - spočíva napr. v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s
dôverčivosťou; ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí, čo môže
vyplývať zo všeobecnej neskúsenosti alebo z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má

dopad na majetkovú sféru človeka.
(iii) rozumová vyspelosť - neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu
k hodnote vzájomného plnenia; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností
i iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja,
prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia.

(iv) rozrušenie - stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou
udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery,
že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote
plnenia páchateľ voči nemu.
(v) dôverčivosť - stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako slabšia zmluvná strana nedisponuje takou

mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa, v
dôsledku čoho je náchylný uveriť prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na
kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností.
(vi)ľahkomyseľnosť-savždyspájasďalšímiznakmiúžery,pričomsaprejavujetak,žespotrebiteľtitulom
zníženej miery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky ,aké

by mu v skutočnosti mali byť prisúdené. K takto vymedzenej ľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj
nadvláda dodávateľa, ktorý napríklad zanedbaním skúmania bonity alebo zneužitím svojho silnejšieho
postavenia profituje na úkor ľahkomyseľnosti slabšieho.
(vii) finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany - uvedené znaky poukazujú
na opakujúce sa vzťahy spotrebiteľa s dodávateľom, kedy spotrebiteľ (resp. občan) je vlastne už

ekonomicky závislý od dodávateľa, napr. tým, že u neho došlo k reťazeniu úverov, je pre úverovaný,
zaviazaný a ekonomicky závislý na dodávateľovi, ktorý je spôsobilý nepriamo ovládať jeho konanie.
Druhým znakom je zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania bonity.
Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou závislosťou,
pričom na účely postihnutia úžery postačí naplnenie jedného subjektívneho znaku.

39. Pod plnením, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere ako
objektívnym znakom civilnoprávnej úžery možno rozumieť určité správanie v záväzkových vzťahoch,
ktoré môže spočívať v aktívnej činnosti, konaní (facere) alebo v nekonaní (non facere). Pri posúdení,
či v konkrétnom prípade ide o vzájomné plnenie v hrubom nepomere, však spravidla nepostačuje iba

zistenie hodnôt jednotlivých plnení a ich jednoduché porovnanie, ale je potrebné prihliadnuť aj k ďalším
skutočnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo - spoločne s naplnením aspoň jedného zo subjektívnych
znakov úžery - mohli mať vplyv na realizované vzájomné plnenia.

40. Hrubý nepomer treba posudzovať vždy konkrétne podľa okolností daného prípadu. Predovšetkým

ide o posúdenie toho, či nebola porušená ekvivalentnosť dohodnutých vzájomných plnení.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že kúpna cena 17.000,- eur za predmetné
nehnuteľnosti, tak ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve a v zmluve o zriadení vecného bremena,uzavretej medzi stranami dňa 01.12.2022, oproti ich všeobecnej hodnote určenej znalcom Ing. Blažejom
Líškom, v znaleckom posudku č. 41/2024 vo výške 99.900,- eur, je v hrubom nepomere v prospech
žalovaného. Pokiaľ žalovaný vo veci tvrdil, že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve

žalobcu jeho doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností znižuje ich hodnotu svoje
tvrdenie však žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal v akom rozsahu k takému zníženiu mohlo
dôjsť, napríklad mal možnosť predložiť stanovenú všeobecnú hodnotu vecného bremena. Podľa súdu
cenanehnuteľnostivdanejlokalitejeomnohovyššiaakocenadohodnutávkúpnejzmluve,čopotvrdzuje
nielen trhová hodnota nehnuteľnosti určená znalcom, ale aj z listu realitnej kancelárie RE/MAX Cress,

ktorá stanovila trhovú cenu predmetnej nehnuteľnosti na základe ich obhliadky a osobných skúseností
s predajom nehnuteľností v tejto lokalite na sumu 110.000,- eur.

42. Z vykonaného dokazovania ďalej mal súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že kúpnu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena uzatváral v tiesni pod tlakom vonkajších okolností, za ktoré možno
považovať situáciu na strane žalobcu, ktorá u neho vznikla po strate jeho najbližších príbuzných, teda

ako vo veci uviedol, že bol psychicky na dne keď mu v krátkom období zomrel otec, brat a neskôr
matka, pričom otec zomrel pred piatimi rokmi, brat pred dvomi rokmi v decembri a o týždeň na to matka,
s ktorou žalobca žil v spoločnej domácnosti. Zlý zdravotný stav žalobcu vyplýva z lekárskej správy MUDr.
Dagmar Martinů, psychiatrická ambulancia, zo dňa 09.01.2023, z ktorej správy vyplýva, že od roku 1999
je žalobca v liečbe psychiatra pre organickú depresívnu poruchu v kombinácií s osobnostnou poruchou.

Z psychiatrického vyšetrenia tiež vyplýva, že v popredí klinického obrazu slabosť, malátnosť, nevie sa
sústrediť, zabúda, problémy s rečou, zadrháva, problémy s vybavenosťou pamäti, aj by chcel niečo
povedať, má dojem, že vie čo a nevie to povedať, izoluje sa len doma, nemá priateľov, nič ho nebaví,
je posmutnelý, úzkostlivý. Ide o organickú afektívnu poruchu (depresívnu). U žalobcu ide o poruchu
osobnosti v dôsledku poškodenia mozgu. Stav po NCMP s tým, že prognóza je neistá a zlá.

42.1. Skutočnosť, že žalobca bol vo finančnej tiesni vyplýva z výpisu z jeho účtu za obdobie od
01.01.2022 do 31.12.2022, na ktorom sú uvedené debetné operácie v mínuse, a to mínus 7.381,55
eura. Príjem žalobcu predstavuje Sociálnou poisťovňou vyplácaný dôchodok mesačne po 386,96 eura.
Za tejto situácie, ako uviedol žalobca, stretol žalovaného, ktorému spomínal, že mal mozgovú porážku,

posťažoval sa mu, že je vo finančnej tiesni, že má psychické problémy, na čo mu on navrhol, že by kúpil
od neho rodinný dom a tiež že mu tam ponechá doživotné právo, ktoré on požadoval.

42.2. Podľa súdu žalovaný využil vyššie uvedenú tieseň na strane žalobcu, v ktorej sa tento nachádzal,
keď žalobca ho s jeho situáciou oboznámil, takže žalovaný mal vedomosť o tejto zlej finančnej situácií

žalobcu, čo dokazuje aj výpoveď samotného žalovaného, keď uviedol vo svojej výpovedi, že občas
sa stretli so žalobcom, požičal mu nejaké drobné, keď potreboval 20-30 eur. Finančná tieseň žalobcu
vyplýva aj z jeho následnej snahy predať nehnuteľnosť žalovanému, ako to vyplýva z elektronickej
komunikácie medzi žalobcom a žalovaným pred uzavretím kúpnej zmluvy, tak ako je to uvedené
v odseku 23. tohto rozsudku.

42.3.Podľasúdužalobcapresvojurozumovúslabosť,akotovyplývazlekárskejsprávyuvedenejvyššie,
a najmä svoju neskúsenosť pri predaji nehnuteľností, ktoré predával bez toho, aby mal v tom čase
predstavu o skutočnej cene nehnuteľností predávajúcich v danej lokalite. Bol to práve žalovaný, ktorý bol
dobre informovaný za akú cenu sa obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite predávajú, keď ako uviedol

vo svojej výpovedi, vykonáva činnosť spojenú s nehnuteľnosťami, keďže má svoju realitnú kanceláriu
a skupuje nehnuteľnosti, s označením realitnej kancelárie MN Reality, s.r.o., čo trvá už 10 – 11 rokov.

42.4. Žalobca, vzhľadom na znalosť spojenú s predajom nehnuteľnosti na strane žalovaného, tomuto
dôveroval a vzhľadom na tieto znalosti s obchodovaním s nehnuteľnosťami, žalovanému uveril

o vhodnosti a primeranosti ceny za predmetné nehnuteľnosti, a tak žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu za
nevýhodných podmienok pre neho.

43. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že došlo k naplneniu objektívnych
a subjektívnych znakov civilnoprávnej úžery, ako to vyžaduje ustanovenie § 39a OZ.

43.1. Naplnenie objektívneho znaku úžery súd mal za preukázané existenciou kúpnej zmluvy a zmluvy
o zriadení vecného bremena, písomne uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej poskytnuté
plnenie, t.j. kúpna cena za ktorú sa nehnuteľnosti prevádzajú na žalovaného, je v hrubom nepomereoproti hodnote prevádzaných nehnuteľností. V danej veci tiež došlo k naplneniu subjektívnych znakov
úžery, a to tieseň, rozumová slabosť, neskúsenosť a dôverčivosť. Z dokazovania tak bolo preukázané
naplnenie objektívneho znaku so subjektívnymi znakmi úžery, ktoré sú v príčinnej súvislosti, pričom

konanie žalovaného, vzhľadom na výhodnosť kúpnej ceny pre neho, znalosť cien nehnuteľností na trhu,
bolo úmyselné, pričom postačuje forma nepriameho úmyslu, t.j. že žalovaný vedel, alebo musel vedieť,
že žalobca je postihnutý okolnosťami uvedenými vyššie a tieto okolnosti využil.

44. Preto súd predmetnú kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena považoval za absolútne

neplatnú a na základe toho súd žalobe o určenie vlastníckeho práva žalobcu vyhovel a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

45. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,

nakoľko možno hovoriť o ich čiastočnom úspechu v konaní, keď žalobca v časti žaloby o určenie
neplatnostiprávnehoúkonubolneúspešnýavtejtočastibolažaloba zamietnutá,týmjedanáúspešnosť
žalovaného. Na strane druhej žalobca bol úspešný v časti čo do určenia vlastníckeho práva a daná
neúspešnosť žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).