Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/1806/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124359200
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lakoštiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124359200.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: NESPOM s.r.o., so sídlom Jesenského
336/1, 049 16 Jelšava, IČO: 46 090 738, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Simona Radosová,
s.r.o., IČO: 50 711 784 proti povinnému 1/ AUTOEXPERT s. r. o., so sídlom Pečnianska 6, 851 01
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 133 497 a povinnému 2/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C.XXXX/XX,XXXXXD.,vkonanízast.:AdvokátskakanceláriaPEMPEK,s.r.o.,sosídlomAuparkTower,

Einsteinova 24, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 55 390 480, o vymoženie 470 Eur s
príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.08.2024 domáhal od
povinného vymoženia 470 Eur, a to na podklade exekučného titulu – Rozsudku Okresného súdu

Bratislava II, sp. zn. 54Cb/36/2021-67, zo dňa 03.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
22.03.2022 a vykonateľnosť dňa 25.02.2022.

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 21.08.2024 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie sp. zn. 1Ek/1806/2024 pre súdneho exekútora: JUDr. Andrea Farkašová, so sídlom
exekútorského úradu Drieňová 34, 821 04 Bratislava, IČO: 31 803 113, ktorý exekúciu vedie pod sp.

zn. 035EX 276/24.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému 1/ doručené dňa 04.09.2024 a povinnému 2/ dňa
06.09.2024. Následne dňa 19.09.2024 povinný 1/ a 2/ podali návrh na zastavenie exekúcie. Poverený
súdny exekútor dňa 08.10.2024 predmetný návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie postúpil
súdu na rozhodnutie. Dňa 17.10.2024 poverený súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie oprávneného

k návrhu povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie.

4. Povinný 1/ a povinný 2/ (ďalej len „povinní“) podali návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie a teda tento návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. V návrhu na
zastavenie exekúcie povinní uviedli, že sú dané skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného

titulu. Povinní mali za to, že súd v základom konaní ani exekučný súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie neskúmali výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške zabezpečenej pohľadávky,
pričom uvedená zmluvná pokuta odporuje dobrým mravom, zásadám poctivého obchodného styku
a Ústave SR. Povinní sa v návrhu na zastavenie exekúcie odvolali aj na nález Ústavného súdu ČR,
sp. zn. II. ÚS 3194/18 zo dňa 01.04.2019, v zmysle ktorého „Z ustálené judikatury Ústavního soudu
tak plyne, že v exekučním řízení obecným soudům přísluší se zabývat zásadními vadami exekučního

titulu a že jsou povinny výkon rozhodnutí zastavit podle § 268 odst. 1 písm. h) o. s. ř. také v případech,
v nichž by výkon rozhodnutí vedl ke zjevné nespravedlnosti, nebo byl dokonce v rozporu s principyprávního státu. Nezohlednění těchto kritérií při rozhodování o zastavení výkonu rozhodnutí představuje
porušení základního práva na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod.
24. Při zkoumání, zda exekuční titul netrpí zásadními vadami, není relevantní, zda a jak efektivně hájil

povinný svá práva v nalézacím řízení. Jak totiž Ústavní soud uvedl v již citovaném nálezu sp. zn. II. ÚS
2230/16, bodě 17, použití ustanovení § 268 odst. 1 písm. h) o. s. ř., tedy i zastavení řízení z důvodu
zásadních vad exekučního titulu, „není podmíněno ani vyčerpáním řádných opravných prostředků v
předcházejícím nalézacím řízení“. Námitka městského soudu, že se stěžovatel snaží přenést řešení
svého nedbalého jednání v nalézacím řízení do řízení exekučního, tak není pro řešení projednávaného

případu relevantní. 25. Obecné soudy v napadených rozhodnutích pochybily již tím, že se vůbec
nezabývaly otázkou, zda exekuční titul nevykazuje zásadní vady.“ Povinní uviedli, že oprávnený mal
konať v rozpore s dobrými mravmi aj keď podal návrh na vykonanie exekúcie až približne dva a pol
roka po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu s úmyslom ďalšieho navýšenia zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinní navrhli, aby súd predmetnú exekúciu zastavil.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že povinní
mali možnosť svoje námietky proti exekučnému titulu uplatniť už v základnom konaní, nakoľko
návrh na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti právoplatnému a vykonateľnému
súdnemu rozhodnutiu. Oprávnený tvrdil, že v predmetnom prípade ide o obchodnoprávny spor, nie spor
spotrebiteľský,atedaaplikovaťnaňnálezÚstavnéhosúduČR,naktorývnávrhunazastavenieexekúcie

odkazovali povinní, nie je možné. K námietke povinných, že oprávnený oneskorene podal návrh na
vykonanie exekúcie s cieľom navýšenia zmluvnej pokuty oprávnený uviedol, že to, kedy a či vôbec
bude podaný návrh na vykonanie exekúcie, je na rozhodnutí veriteľa. Oprávnený mal za to, že povinní
neuviedli žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by predmetná exekúcia mala byť zastavená. Vzhľadom na
uvedené oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľomuspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a nedošlo k jeho dobrovoľnému splneniu. Súd
je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť

exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v
štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3
Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež
aj v prípade, keď došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie

exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo
sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný
titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie

exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný

môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými
prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinní svoju
pohľadávku neplnili v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva,

žeexekučnékonaniesazačalodôvodne.Poverenienavykonanieexekúcietakbolovydanénapodklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.

16. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo,
v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho

exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného,
avšak nesmie zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia
nariadená, a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku
neodďaľovalo.

17. K návrhu povinných na zastavenie exekúcie súd uvádza, že exekučné konanie je konaním
vykonávacím, ktoré je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre
autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným. Je
nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím
riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút

zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie
exekúcie mal teda povinný namietať ešte v základnom konaní (t. j. po vydaní rozsudku, ktorý je v tomto
konaní exekučným titulom), čo aj urobil. Súd mal dostatočne preukázané, že exekučný titul, ktorý je
podkladom na vykonanie exekúcie je naďalej v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a preto nie je
daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

18. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, pretonebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinných v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

19. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti
odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o
skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na
zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považuje
podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3

Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

20. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia by s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného
poriadku vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný.
Vzhľadom však na to, že oprávnený ani povinný si náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnili, súd o trovách konania súvisiacich s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.