Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011322
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123011322.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B.,

narodeného X. XXXX XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 26. septembra 2024 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený X. XXXX XXXX v Trenčíne, trvale bydliskom Trenčín,

je vinný, že

dňa 08.10.2022 v čase približne o 1:00 hod. v Trenčíne na ulici Hasičskej pred herňou Galaxy
bezdôvodne pristúpil k poškodenému C. D., kde ho najskôr chytil rukou za jeho mikinu, pritiahol si ho k

sebe a následne ho druhou rukou zovretou v päsť udrel do oblasti tváre pod ľavé oko, čím mu spôsobil
zlomeninu čeľustnej dutiny vľavo, zlomeninu očnice vľavo a tržnú ranku pod očnicou vľavo, kde uvedené
zranenia si vyžiadali celkové liečenie v trvaní 55 dní z čoho bol 10 dní obmedzený v prijímaní tuhej stravy,

t e d a

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne

ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v účinnom znení („Trestný zákon“)
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno
h), písmeno m) Trestného zákona a za aplikácie § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného C. D., narodeného XX. XXXXXXX XXXX,
trvale bydliskom E. XXX/X, F. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :04.09.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) na Okresnom súde Trenčín
(„súd“) obžalobu 2Pv 583/22/3309 z 04.09.2023 na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
(„obžalovaný“) pre podozrenie zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

účinného v čase spáchania činu a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. účinného
v čase spáchania činu, a to na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa § 34, resp.
§ 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že k stíhanému skutku môže urobiť

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
a) Tr. por., že je nevinný.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného súd na návrh procesných strán na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného C. D., svedkov G. C., C. H., I. J., K. L., A.
L., H. M. a A. K. N., ako aj čítaním listinných dôkazov (to všetko postupom podľa § 269 ods. 1 Tr. por.),

konkrétne zápisnice o rekognícii na č. l. 89-106, odborného vyjadrenia na č. l. 107-117 a z prílohovej
obálky na č. l. 168 sa odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov.

Obžalovaný vypovedal, že v daný deň sa večer mal stretnúť so svedkyňou L., mali ísť na prvé rande.
Dohodli si miesto a keď cestou tam svedkyni volal, tá mu povedala, že je na Hasičskej. Povedala mu aj

to, že pár minút pred ich telefonátom bolo pred podnikom zvaným Hasič veľa chalanov, ktorí každého
urážali, že mali konflikt aj s ňou, chcela volať aj políciu ale vykopli jej mobil. Keď už boli spolu, kde so
svedkyňou L. bol aj jej syn, a išli po Hasičskej ulici, oproti nim videl ísť skupinu chalanov smerujúcich do
Hasiča. Títo sa smerom k nim akoby „valili“, v rukách mali poháre a na adresu svedkyne L. už z diaľky
kričali invektívy. Keď už boli blízko, rozostúpili sa a nechceli ich nechať prejsť. Asi vtedy sa poškodený

svedkyne L. spýtal, či si zavolala posilu, že aj tak sa nezľaknú. Že išlo o neho si uvedomil až spätne.
Takto zblízka sa mu niektorí chalani zdali aj nafetovaní. Postupne sa dostali do ich obkľúčenia a začal
sa báť najmä o svedkyňu Behulovú a jej syna. Jeden z týchto chalanov pristúpil smerom k nim. Zahnal
sa na neho, pretože mu chcel vyraziť pohár z ruky a nechtiac ho trafil do tváre. Zastáva názor, že konal
v sebaobrane, ako následok toho, že jeden z chalanov voči nim vystúpil a mal v ruke pohár. V prípravnom

konaní po ňom policajti chceli, aby sa priznal. Zrejme v dôsledku toho, že sa nepriznal, asi po týždni, keď
išiel opäť po Hasičskej, sa predmetní policajti na ňom smiali. Išla po ňom aj hliadka, ktorá ho zastavila
pre údajné podozrenie, že má pri sebe drogy. Vtedy ho zobrali aj na psychiatri.

Poškodený uviedol, že v daný večer boli s kamarátmi v meste. Pred konfliktom, ktorý je predmetom

trestného stíhania, sa udial ešte iný konflikt, a to medzi ich skupinou a svedkami Behulovcami. Spočíval
v ostrej a vulgárnej výmene názorov a začal po tom, ako svedkyňa L. mala rasistickú narážku smerom
k ich skupine. Sarkasticky sa doslovne spýtala, „čo robí čierny medzi bielymi?“, čo ich dosť nahnevalo.
To sa odohralo asi 10 až 15 minút pred druhým konfliktom, ktorý je predmetom trestného stíhania.
Pri tom prvom konflikte stáli pred podnikom zvaným Hasič. Následne odišli dovnútra iného podniku

zvaného C. a keď ho opustili a ďalej smerovali po Hasičskej späť do Hasiča, narazili na svedkov L.
už aj s obžalovaným a ich akási výmena názorov pokračovala. V rámci nej potom k nemu obžalovaný
pristúpil a bez varovania mu dal ranu. Udrel ho pravou rukou zovretou v päsť do tváre a spôsobil mu
zranenia tak, ako sú uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby. On ale na obžalovaného predtým
fyzicky ani verbálne neútočil. Išlo len o výmenu názorov, žiaden z jeho skupiny chalanov nemal záujem

sa biť. Keď sa následkom rany od obžalovaného vzdialil, udrel ho slabo aj svedok L., ktorý v priebehu
konfliktu nič nehovoril. Následne išiel do nemocnice dať sa ošetriť. Doplnil, že asi 1 až 1,5 hodiny pred
prvým konfliktom pil alkohol, mal asi dva poháriky borovičky, nebol opitý, na všetko si detailne spomína.
Drogy nepožil nikto z jeho skupiny. Prvý konflikt bol vulgárny, to potvrdil, či tam došlo aj k nejakému
napádaniu, to nevedel, on ale nikoho nenapadol. Nevedel určite, ale zdalo sa mu, že svedkyňa L. mala

v ruke mobilný telefón, či ale telefonovala, to nevedel vôbec. Pri druhom konflikte on určite obžalovaného
nijak nenapadol, a to ani náznakom, dokonca predtým ani na svedkov Behulovcov nikto z jeho skupiny
chalanov nekričal. Pri druhom konflikte ich tam bolo asi 5, boli rozostúpení. Po tom, ako ho obžalovaný
udrel, ešte svedkovi C. vyrazil z ruky poháre, ktoré držal.

Svedok C. zhodne s poškodeným najskôr popísal prvý konflikt, ktorý sa udial pred podnikom zvaným
Hasič a predchádzal konfliktu, ktorý je predmetom trestného stíhania. Vtedy sa tam stretli viacerí jeho
kamaráti, pričom ako stáli, prechádzala okolo nich svedkyňa L., ktorá mala rasistickú narážku smerom
k ich skupine, keď sa spýtala, „čo robí čierny medzi bielymi?“. V dôsledku toho nastala hádka, resp.vulgárna výmena názorov, v rámci ktorej svedkyni prišiel na pomoc syn. Po jej skončení odišli do podniku
zvaného Mamut, kde sa chvíľu zdržali. Keď odtiaľ vyšli a po Hasičskej smerovali späť k O., stretli
obžalovaného so svedkami L.. Bolo to tak, že išlo 6 až 8 chalanov z jeho skupiny rozostúpených po ulici

oproti skupine obžalovaného, ktorá jeho skupinu chalanov zastavila, obžalovaný poškodenému položil
otázku v zmysle, „čo si to povedal?“ a bez toho, aby počkal na odpoveď, ho udrel pravou päsťou do
tváre. Na to sa poškodený vzdialil a tam ho potom napadol aj svedok L.. Nasledovala hádka týchto dvoch
skupín, v rámci ktorej mu obžalovaný z ruky vyrazil poháre, ktoré si on niesol z podniku. Poškodený
obžalovaného nijak predtým nenapadol a nemal v ruke žiadne poháre. Doplnil, že v ten večer vypil asi

2 až 3 poháriky vodky. V O. nepil vôbec a v Mamute rozpil pohárik vodky, ktorý mu neskôr obžalovaný
vyrazil z ruky. Drogy nepožil nikto z jeho skupiny. Prvý konflikt bol vulgárny, to potvrdil, k fyzickému
napádaniualenedošlo.Otom,žebysvedkyňaL.malavrukemobilnýtelefónalebotelefonovala,nevedel
vôbec.

Aj svedok H. zhodne s poškodeným najskôr popísal prvý konflikt, ktorý sa udial pred podnikom zvaným

Hasič a predchádzal konfliktu, ktorý je predmetom trestného stíhania. Boli tam viacerí jeho kamaráti,
pričom ako stáli, prechádzala okolo nich svedkyňa L. so synom, ktorá mala rasistickú narážku smerom
k ich skupine, keď sa spýtala, „čo robí čierny medzi bielymi?“. V dôsledku toho nastala hádka, resp.
vulgárna výmena názorov, v rámci ktorej sa svedok L. do nich navážal. Zrejme tam bolo aj nejaké
strkanie, svedok L. do neho sácal. Už počas tohto konfliktu svedkyňa L. s niekým volala, podľa neho

išlo obžalovaného. Následne odišli do dovnútra podniku zvaného Mamut a ako sa z neho po Hasičskej
vracali do Hasiča, oproti nim išiel obžalovaný so svedkami L.. Oni asi išli rozdelení na dve skupiny,
pričom prvá išla skupina s poškodeným. Svedok L. už vtedy ukazoval na nich s tým, že „to sú oni“.
Z toho stretnutia potom vznikla potýčka skupín, kedy obžalovaný najskôr poškodenému položil otázku
v zmysle, „to si bol ty?“ a následne ho bez varovania udrel päsťou „na oko“ a jeho kamarátovi vyrazil

z rúk aj nejaké sklo. Poškodený obžalovaného nijak predtým nenapadol a nemal v ruke žiadne poháre.
V dôsledku úderu sa poškodený vzdialil. Následne s ním viacerí išli na ošetrenie do nemocnice. Doplnil,
že v ten večer pil „kontinuálne“, nie však moc, mal asi 3 až 4 pivá. Nikto z jeho skupiny chalanov nebol
veľmi opitý, drogy nepožil nikto.

Svedok J. rovnako zhodne s poškodeným najskôr popísal prvý konflikt, ktorý sa v ten večer udial pred
podnikom zvaným Hasič a predchádzal konfliktu, ktorý je predmetom trestného stíhania. Vtedy sa tam
stretlo asi 10 chalanov, jeho kamarátov, ktorí chceli spoločne ísť podniku zvaného C.. Pred O. boli
asi 15 minút. Ako stáli, prechádzala okolo nich svedkyňa L., ktorá mala rasistickú poznámku k ich
skupine, spýtala sa, „čo robí čierny medzi bielymi?“. Keďže sa im táto poznámka nepáčila, nastala

hádka,resp.vulgárnavýmenanázorov,ktoráprerástladoakejsistrkanice.Pojejskončeníodišlidovnútra
podniku zvaného Mamut. Keď z podniku vyšli a kráčali po Hasičskej smerom k O., asi na pol ceste
oproti nim išiel obžalovaný so svedkami Behulovcami. Po tom, ako obžalovaný k nim pristúpil, chytil
poškodeného najskôr „pod krk“, spýtal sa ho, či to bol on a následne ho bez varovania udrel do
tváre. Súčasne svedkovi C. vyrazil poháre, ktoré si ten niesol z Mamuta. Poškodený sa potom vzdialil,

konflikt skončil a s poškodeným išli viacerí do nemocnie. Doplnil, že ešte počas prvého konfliktu sa im
svedkyňa L. vyhrozila, že ešte uvidia a s niekým telefonovala, pričom podľa následného sledu udalostí
je presvedčený, že touto osobou bol obžalovaný. Svedok L. bol počas oboch konfliktov so svedkyňou L.,
pričom sa poškodeného snažil ešte napadnúť po tom, ako ten dostal od obžalovaného. On v ten večer
alkohol nepil, bol vodičom. Ostatní síce niečo pili, neboli ale moc opití.

Svedkyňa L. popísala, že v daný deň sa večer mala prvýkrát stretnúť s obžalovaným, s ktorým neskôr
začali tvoriť pár. Bola vtedy so synom v meste. Pred podnikom zvaným Hasič sa nachádzala skupina
mladých ľudí, ktorí boli dosť pod vplyvom alkoholu, alebo aj drog. Chceli okolo nich prejsť, v tom im ale
skupina zabránila. Spýtala sa, či sa aj uhnú, na čo skupina začala byť agresívna, padali vulgarizmy že

je kurva a má ísť do piče. Jej syn vtedy zakročil, snažil sa ju ako matku chrániť. Ona im ale tiež niečo
vulgárne povedala. Na to jeden chalan zo skupiny prišiel k jej synovi, sotil ho a potom sa všetci okolo nich
zbehli. Potom vošla medzi nich brániť syna, ale jeden, o ktorom už vie, že to bol poškodený, ju zhodil.
Chcela volať políciu, na čo jej ale poškodený vyrazil mobilný telefón z rúk a iný chalan ju opäť sotil.
Slovný konflikt potom pokračoval, až kým z miesta neodišli smerom k podniku zvanému Mamut. Tam sa

stretli s obžalovaným, ktorému ale o konflikte nič nepovedali. Potom išli smerom k Mamutu, kde danú
skupinu opäť spozorovali, ako vychádza práve z Mamuta. V rukách pritom mali poháre a fľašky a keď
ich zbadali, začali smerom k nim kričať, či si zavolali pomoc, boli opäť vulgárni a rozostúpili sa po ulici.
Poškodený smeroval k obžalovanému a bolo zrejmé, že ho chce atakovať. Na to sa obžalovaný zahnal,trafil poškodeného a tým sa to celé ukončilo. Z ničoho totiž nevyplýval žiaden úraz poškodeného. Každý
si potom išiel po svojom. Určite nepoložila pri prvom konflikte otázku, „čo robí čierny medzi bielymi“, aj
obžalovaný má cudzí pôvod a tvoria pár. Pri oboch konfliktoch pociťovala strach, skupina chalanov okolo

poškodeného bola agresívna, vulgárna, vyzerali nafetovaní. Prvý konflikt spomenula obžalovanému až
na druhý deň.

Svedok L. tiež potvrdil, že v daný večer sa jeho mama mala prvýkrát stretnúť s obžalovaným, bol
s ňou vtedy v meste. Celé to bolo tak, že keď išli s mamou okolo podniku zvaného Hasič, bola tam

skupina chalanov „rozprestretá“ po ulici. Jeho mama nemala kadiaľ prejsť, na čo ich upozornila. Z toho
vznikla hádka, ktorá prerástla až do strkanice, kde sotili jeho mamu, ktorá spadla, a on následne sotil
do agresora, poškodeného. Toto pokračovalo aj po tom, ako jeho mama vstala, pričom keď chcela
zavolať políciu, jeden zo skupiny chalanov jej vyrazil telefón. Potom už každý išiel po svojom. Následne
z maminho telefónu volal obžalovanému, ktorého už predtým poznal z videnia, pýtal sa ho, kde je,
dohadovali sa, kde sa stretnú. Na dohodnutom mieste počkali obžalovaného a už všetci spolu išli okolo

podniku zvaného Mamut, kde opäť stretli tú skupinu chalanov, bolo ich už menej, možno 5. Tí do
nich začali „skákať“ s tým, či si zavolali posilu. Išli oproti nim s pohármi a fľaškami v rukách. Jeden
z nich, zrejme poškodený, sa potom pohárom zahnal na obžalovaného, ktorý sa na to ohnal rukou
a trafil ho. Tým sa konflikt skončil a oni odišli z miesta preč. Doplnil, že pri prvotnom telefonáte sa
s obžalovaným o skoršom konflikte nebavil, nevedel, či mu niečo hovorila jeho mama. Až po druhom

konflikte mu povedal, že boli s mamou už predtým napadnutí. Pri oboch konfliktoch pociťoval strach,
skupina chalanov okolo poškodeného bola agresívna, vulgárna, vyzerali nafetovaní.

Svedkyňa M. vypovedala, že si nie je istá, ale obžalovaný už zrejme v čase incidentu bol priateľom
jej kamarátky. Obžalovaného a svedkyňu Behulovú stretla v meste, bola vtedy v podniku zvanom

Latormenta, stretla ich, keď vyšla von. Chvíľu sa rozprávali a potom išla oproti nim skupina chalanov
smerom od podniku Mamut. Mali v ruke poháre alebo fľaše a chovali sa agresívne. Hádzali rukami,
boli „pojašení“, bolo vidieť, že sú opití. Potom už si nespomína ako sa incident stal, bolo to dávno,
mala vypité, dokonca pripustila, že v čase incidentu už mohla bežať späť do Latormenty. Pokiaľ boli
odstraňované rozpory vo výpovedi svedkyne na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného

konania, kedy uviedla, že svedok L. sa chcel brániť, nešiel agresívne do chalana, iba sa bránil rukami
a rozbil sa pohár a potom išla preč, ďalej uviedla, že tých chalanov bolo asi 10, pričom sa mali pohármi
a fľašami aj oháňať, na výpovedi z prípravného zotrvala odôvodňujúc to odstupom času a jej stavom.

Napokon aj svedok N. zhodne s poškodeným najskôr popísal prvý konflikt, ktorý sa v ten večer udial

pred podnikom zvaným Hasič a predchádzal konfliktu, ktorý je predmetom trestného stíhania. Tam bol
s viacerými kamarátmi, pričom stretli svedkyňu L. aj so synom, ktorá mala smerom k nim rasistickú
narážku, spýtala sa, „čo robí čierny medzi bielymi?“. Z toho, keďže sa im to nepáčilo, vznikla hádka,
ktorá vyústila do vulgárnej výmeny názorov, do ktorej sa zapojil aj svedok L.. Odtiaľ išla jeho skupina
do podniku zvaného Mamut, kde sa zdržali asi 15 minút. Potom sa chceli vrátiť za ďalším kamarátom,

ktorý zostal pri O., pričom pri herni Galaxy stretli svedkov L. už aj s obžalovaným. Ten rýchlo pristúpil
k poškodenému, spýtal sa ho, či to bol on a bez vyčkania odpovede mu vrazil. Na to sa poškodený
oddialil. Svedok C. vtedy držal v rukách kofolu a alkohol, ktoré mu obžalovaný vyrazil, z čoho tiež vznikla
výmena názorov. Doplnil, že on v ten večer konzumoval alkohol, a to vodku. Pred druhým konfliktom
ich po ulici išlo 7 až 8 chalanov z jeho skupiny, boli rozostúpení po ulici oproti skupine obžalovaného.

Pri druhom konflikte poškodený obžalovaného nijak nenapadol, iba stál. Pokiaľ bol odstraňovaný rozpor
vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že
už pred druhým konfliktom na seba skupiny niečo zakričali, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že
svedok L. pred druhým konfliktom nič nekričal, na výpovedi z prípravného zotrval, pričom doplnil, že to
nič nemení na tom, že obžalovaný udrel poškodeného bez toho, aby to ten akokoľvek vyprovokoval.

Zo zápisnice o rekognícii vyplýva, že bol 05.03.2024 vykonaný tento procesný úkon, pričom sa ho okrem
orgánov činných v trestnom konaní zúčastnil poškodený. Po zákonnom poučení poškodený najskôr
opísal osobu útočníka, ktorú mal následne na fotografiách opoznať, pričom potom mu na dvakrát boli
predložené fotoalbumy každý á 6 fotografií mužov, kde v prvom označil ako útočníka osobu 5 a v druhom

označil ako útočníka osobu 2, tj. v oboch prípadoch ako útočníka označil obžalovaného.

Z odborného vyjadrenia vyplýva, že obžalovaný pri stíhanom skutku utrpel zlomeninu čeľustnej
dutiny vľavo, zlomeninu očnice vľavo typu blow out a tržnú ranku pod očnicou vľavo, ktoré všetkyzranenia vznikli priamym mechanizmom, tj. priamym pôsobením tvrdého predmetu sčasti drsného, resp.
nepravidelného povrchu na ľavú stranu tváre pod ľavou očnicou. Ranka mohla vzniknúť aj pôsobením
hladkého predmetu vzhľadom na tenký kožný kryt v danej lokalite, hlavne ak sila pôsobila tengenciálne,

čím dôjde k prepätiu kože a jej roztrhnutiu. Nositeľom pôsobiacej sily mohla byť ruka zovretá do päste.
Jedná sa z medicínskeho hľadiska o zranenie ľahké s dobou obmedzenia na bežnom spôsobe života
10 dní pokiaľ ide o prijímanie stravy. Liečba poškodeného ku dňu vypracovania odborného vyjadrenia
trvala 55 dní.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ celkom päťkrát prejednávaný v trestnom
konaní. V prvom prípade mu v roku 2013 za spáchanie trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. d) Tr. zák. bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie na skúšobnú dobu 1 rok, v ktorej sa
osvedčil. Následne tiež v roku 2013 bol v súvislosti so spáchaním trestného činu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f) Tr. zák. schválený zmier. Potom v roku 2017 bol najskôr za spáchanie trestných činov
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 1 rok, ktorý výrok o treste bol ale zrušený v dôsledku ukladania súhrnného trestu neskôr
v roku 2017, kedy mu za spáchanie trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky, kde ale 29.05.2020

došlo k nariadeniu výkonu daného trestu v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
pričom 27.01.2022 bol obžalovaný z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený a bola mu
určená skúšobná doba 5 rokov, tj. do 27.01.2027. Napokon bol v roku 2019 za spáchanie trestného činu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody 1 rok
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 01.07.2020.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov bol obžalovaný doposiaľ dvakrát prejednaný v priestupkovom
konaní, a to v oboch prípadoch za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež
prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady
trestného konania podľa Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru,
že stíhaný skutok sa stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkových podstát stíhaných prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024 v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024 a spáchal
ho obžalovaný.

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že podľa § 278 ods. 2 Tr. por. môže pri svojom rozhodnutí

prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré
boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Nadväzujúc na uvedené konštatuje, že na hlavnom pojednávaní
boli prebraté skutočnosti a vykonané dôkazy dvoch skupín. Jednak sú to tie, ktorými sa obžalovaný
snažil zo stíhaného skutku „vyviniť“, kam treba zaradiť v prvom rade výpoveď jeho samotného, svedkov
L. a svedkyne M. (vyhodnotením ktorých sa súd podrobnejšie zaoberá nižšie) a jednak sú to tie, ktoré

obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku bez akýchkoľvek pochybností usvedčili, kam treba zaradiť
predovšetkým výpovede poškodeného, svedkov C., H., J. a N., ale aj vykonaný listinný materiál, a to
zápisnicu o rekognícii a odborné vyjadrenie.

Na podklade vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že v skorých

ranných hodinách dňa 08.10.2022 na Hasičskej ulici pred herňou Galaxy (ktorý čas a miesto neboli
v priebehu konania nijako spochybnené) obžalovaný pristúpil k poškodenému, ktorého najskôr chytil
(ľavou) rukou za jeho mikinu, pritiahol ho a následne ho druhou (pravou) rukou zovretou v päsť udrel do
oblasti tváre pod ľavé oko. Že išlo o obžalovaného vyplýva tak z oboznámenej zápisnice o rekognícii, ale
i ostatného na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania, predovšetkým výpovedí všetkých tam

vypočutých osôb. Tým mu spôsobil zlomeninu čeľustnej dutiny vľavo, zlomeninu očnice vľavo a tržnú
ranku pod očnicou vľavo, kde uvedené zranenia si vyžiadali celkové liečenie 55 dní z čoho bol 10 dní
obmedzený v prijímaní tuhej stravy, tj. ublížil mu na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák.. Mechanizmusvzniku zranenia, jeho rozsah a doba liečenia tak, ako sú uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby,
pritom vyplýva z oboznámeného odborného vyjadrenia.

Záver súdu o tom, že obžalovaný pristúpil k poškodenému, ktorého najskôr chytil rukou za jeho
mikinu, pritiahol ho a následne ho druhou rukou zovretou v päsť udrel do oblasti tváre pod ľavé oko,
vyplynul bez akýchkoľvek pochybností z výsluchov poškodeného, svedkov C., H., J. a N., ktorých
výpovede (inak všetkých ako priamych svedkov) boli v priebehu celého konania konštantné, vzájomne
sa prelínajú a dopĺňajú, čim dávajú komplexný a hlavne logický obraz sledu udalostí, z ktorých časť

predstavuje podstatu stíhaného skutku. Vzhľadom na totožnosť výpovedí všetkých týchto priamych
svedkov v ich podstatných častiach, že najskôr došlo k prvému konfliktu medzi ich skupinou na
jednej strane a svedkami Behulovcami na strane druhej, ktorý konflikt inak nemá zásadný význam
vo vzťahu k podstate stíhaného skutku (toto ešte súdom bude rozvedené) a ktorý sa potom upokojil
a až následne došlo aj k druhému konfliktu medzi ich skupinou na jednej strane a svedkami L. už
s obžalovaným na strane druhej (čo inak okrem menovaných potvrdzujú aj obžalovaný a svedkovia

L.), kedy obžalovaný bez predchádzajúcej verbálnej alebo fyzickej provokácie zo strany poškodeného
k nemu najskôr pristúpil, položil mu otázku a potom nečakajúc ani na jeho odpoveď ho udrel päsťou do
tváre, nemá súd dôvod pochybovať o autenticite a dôveryhodnosti výpovedí všetkých menovaných.

Ak vo vzťahu k podstate stíhaného skutku svedkovia Behulovci uviedli, že malo byť zrejmé, že

poškodenýnaobžalovanéhoidezaútočiť(svedkyňaBehulová),resp.sapoškodenýdokoncamalzahnať
na obžalovaného pohárom (svedok Behul), toto z vykonaného nevyplynulo, resp. toto súd považoval na
podklade vykonaného dokazovania za úplne vyvrátené. V prvom rade, obžalovaný, ktorý inak v priebehu
celého konania dôsledne sledoval výpovede svedkov a namietal prakticky každý rozpor v nich, čo je
ale pochopiteľné, žiaden útok poškodeného na neho nespomenul. Doslovne uviedol, že skupina opitých

a možno aj nafetovaných chalanov majúcich v rukách rôzne sklo (z vykonaného dokazovania bez
akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že jediný, komu obžalovaný skutočne z rúk nejaké sklo, konkrétne
kofolu a nedopitý pohár s vodkou, vyrazil, bol svedok C.) jeho skupinu najskôr obkľúčila, preto sa začal
báť o svedkyňu Behulovú a jej syna a keď jeden z týchto chalanov pristúpil smerom k nim, zahnal sa
na neho, pretože mu chcel vyraziť pohár z ruky a nechtiac ho trafil do tváre. Ďalej sú ale tieto výpovede

protirečivé, pretože nie je možné, že by obaja svedkovia rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa druhého
konfliktu (kto na koho a v čoho dôsledku) vnímali úplne odlišne. Napokon z ostatného vykonaného
dokazovania,konkrétnevýpovedívšetkýchužspomenutýchpriamychsvedkov,vyplynulookreminéhoaj
to, že obžalovaný pred úderom poškodenému položil konkrétnu otázku týkajúcu sa predošlého konfliktu,
a tak musel už v danom čase o ňom vedieť. Niektorí svedkovia (Krasňan a Fehér) dokonca popísali, že

ešte počas prvého konfliktu svedkyňa L. niekomu volala, pričom vzhľadom na sled následných udalostí
sa domnievajú, že to bol práve obžalovaný. Potvrdil to aj sám obžalovaný. Svedkovia L. to ale zhodne
výslovne popreli, keď svedkyňa L. uviedla, že mu o prvom konflikte hovorila až na druhý deň a svedok
L. uviedol, že mu o prvom konflikte povedal bezprostredne po skončení toho druhého. Z načrtnutých
dôvodov súd nemohol významne výpovede svedkov Behulových hodnotiť, resp. ich vyhodnotil ako

nevierohodné, učinené v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu. Takejto
motivácii týchto svedkov nasvedčuje aj (vtedy) blízky vzťah obžalovaného so svedkyňou L., ktorí tvorili
pár a skutočnosť, že svedok L. je synom svedkyne L..

Izolovane k svedkyni M. treba dodať, že tá priamo ku stíhanému skutku nevedela uviesť nič bližšie.

Opakovane zdôrazňovala len to, že skupinu ľudí okolo poškodeného vnímala ako agresívnu, čo ale
odôvodňovala len tým, že sa správali hlučnejšie, rozhadzovali rukami, v ktorých mali fľaše a poháre. Po
tom, ako videla, že sa k nim približujú, ale z miesta odišla, resp. si na ďalší priebeh nespomenula.

Pokiaľ ide o samotnú obranu obžalovaného prezentovanú v priebehu konania, neuniklo pozornosti súdu,

na čo poukázal aj prokurátor v jeho záverečnej reči, že obhajobná verzia prezentovaná na hlavnom
pojednávaní bola už druhou obhajobnou verziou v priebehu konania. Prvá verzia ešte z prípravného
konania spočívala v tom, že obžalovaný sa na danom mieste v danom čase vôbec nemal nachádzať.
Až neskôr v priebehu prípravného konania (po vznesení obvinenia a zamietnutí sťažnosť obvineného
proti nemu) došlo k zmene obhajobnej verzie na tzv. nutnú obranu, na ktorej obžalovaný zotrval aj na

hlavnom pojednávaní.

Vo vzťahu k obhajobe obžalovaného založenej na tom, že pri stíhanom skutku mal konať v tzv.
nutnej obrane, súd zastáva názor, že táto vo svetle celého vykonaného dokazovania určite neobstojí,vykonaným dokazovaním bola vyvrátená. V prvom rade, výpovede poškodeného a svedkov C., H.,
J. a N. sa predovšetkým zhodujú v tom, že obžalovaný bez predchádzajúcej verbálnej alebo fyzickej
provokácie zo strany poškodeného k nemu najskôr pristúpil, položil mu otázku a potom nečakajúc ani

na jeho odpoveď ho udrel päsťou do tváre. Nebola pritom zistená žiadna skutočnosť, ktorá by toto
relevantne spochybnila. Ak v tomto smere obžalovaný poukazoval na údajné rozpory vo výpovediach
svedkov, keď napríklad neuviedli všetci rovnaký počet osôb prítomných na mieste z ich skupiny,
evidentne opomenul (či dokonca odvracal pozornosť od toho), že priebeh útoku na poškodeného opísali
úplne zhodne. Tu totiž platí, že rozpory vo výpovediach ohľadne nepodstatných skutočností nemôžu mať

za následok zníženie vierohodnosti výpovedí ohľadne podstatných skutočností, ak o nich vypovedalo
viacero osôb zhodne. Riadiac sa touto úvahou potom súd konštatuje, že ak nepredchádza úroku
páchateľa žiaden útok voči páchateľovi, nemôže ísť ani o nutnú obranu, čo explicitne vyplýva z § 25
ods. 1 Tr. zák..

Ak sa obžalovaný ďalej bránil tým, že zo skupiny okolo poškodeného mali strach, správala sa agresívne,

už predtým bol konflikt so svedkami L., ktorý mal z verbálnej roviny prejsť až do strkanice, čo bolo
umocnené tým, že niektorí z tejto skupiny mali mať v rukách sklo, a teda konal zo strachu a zľaknutia,
aj v takom prípade by sa v súlade s § 25 ods. 3 Tr. zák. vyžadovala existencia predchádzajúceho útoku
zo strany poškodeného, čo však z vykonaného dokazovania nevyplynulo.

Pre úplnosť a v súvislosti so snahou obžalovaného spochybniť naplnenie znakov skutkovej podstaty
stíhaných trestných činov treba dodať, že ak sa obžalovaný bránil tým, že bez akýchkoľvek pochybností
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa za skupinou okolo poškodeného spoločne so
svedkami L. vracali v snahe „oplatiť“ im predošlý konflikt, teda že by pri stíhanom skutku konal s vopred
uváženou pohnútkou, toto je bez významu. Prípadná pohnútka totiž jednak nie je zákonným znakom

skutkovej podstaty ani jedného zo stíhaných trestných činov a jednak ju ani nemožno zamieňať so
subjektívnou stránkou toho-ktorého trestného činu.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd uzatvára, že bolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané,
že obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete podanej obžaloby naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty stíhaných prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom od
06.08.2024 v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v znení
účinnom od 06.08.2024. Stíhaným konaním sa totiž jednak dopustil fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a jednak (súčasne) inému úmyselne ublížil na zdraví,
čím naplnil tzv. objektívnu stránku skutkových podstát oboch stíhaných trestných činov. Konal pritom

v jednočinnom súbehu, keďže jedným konaním naplnil znaky skutkových podstát viacerých (dvoch)
trestných činov. Pri obžalovanom sa pritom jedná o páchateľa, ktorý v čase spáchania stíhaného skutku
bol trestne zodpovedný z hľadiska veku a príčetnosti (tzv. subjekt skutkových podstát oboch stíhaných
trestnýchčinov).Napokonzvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovanýkonalvpriamomúmysle
(tzv. subjektívna stránka skutkových podstát oboch stíhaných trestných činov), teda vedel a chcel porušiť

záujem chránený Trestným zákonom. V minulosti totiž už bol za druhovo rovnakú trestnú činnosť
odsúdený a aj tak sa jej opäť dopustil.

V tomto smere súd ešte okrajovo poukazuje, že o charaktere osoby obžalovaného niečo vypovedá aj
jeho trestná minulosť, keďže z jeho doposiaľ piatich odsúdení až tri odsúdenia boli za trestnú činnosť

s násilným prvkom. Táto jeho špeciálna recidíva podporuje skôr prezentované závery súdu o jeho ničím
nevyprovokovanom útoku na poškodeného prejednávanom v tomto konaní, keďže obdobné ako stíhané
konanie mu rozhodne nie je cudzie.

Pokiaľsúd,akojezrejmézvyššieuvedeného,narozdielodprokurátoratrestnosťčinuposudzovalatrest

ukladal podľa Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 a nie podľa Trestného zákona v znení
účinnom v čase spáchania činu, k tomu dáva do pozornosti dikciu § 2 ods. 1 Tr. zák., pričom aj
keď trestné sadzby stíhaných trestných činov sa po novele Trestného zákona vykonanej zákonom č.
40/2024 Z. z. od 06.08.2024 nijak nezmenili, zmena nastala v tom smere, že pri prevahe priťažujúcich
okolností, čo je aj prípad obžalovaného, už nedochádza k úprave (prísnejšie trestnej) trestnej sadzby

zvýšením jej dolnej hranice o 1/3, čo je nepochybne pre páchateľa priaznivejšie. Preto podľa § 2 ods.
1 Tr. zák. musela byť trestnosť činu posúdená a trest ukladaný práve podľa Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024.Okrem všeobecných zásad ukladania sankcií podľa § 33a Tr. zák. súd pri určovaní druhu a výmery
trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na pôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania činu.
Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. boli u obžalovaného zistené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37
písm. h) Tr. zák., keď jedným konaním spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák.,
keď pred spáchaním stíhaného skutku už bol za trestný čin odsúdený (a toto odsúdenie ani podľa jeho
odpisu z registra trestov nie je zahladené). Keďže obžalovaný jedným konaním spáchal viac trestných

činov, musel mu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. byť ukladaný tzv. úhrnný trest, pričom rozhodujúca je trestná
sadzba trestného činu z nich najprísnejšie trestného, tj. prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 Tr. zák., ktorá je od 0 do 3 rokov (trestná sadzba prečinu ublíženia na zdraví je od 6 mesiacov do
2 rokov). Okrem toho nemohlo zostať nepovšimnutým, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorá mu plynula od
27.01.2022 a bola určená na 5 rokov, tj. až do 27.01.2027, a to prakticky už v začiatkoch jej plynutia (v

rámci prvého z piatich rokov) a napriek hrozbe rozhodnutia o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia. Súčasne to znamená, že mu podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. v prípade ukladania
trestu odňatia slobody nemohol byť uložený tzv. podmienečný trest. V neposlednom rade súd prihliadol
aj to, že u obžalovaného sa jedná o tzv. špeciálnu recidívu, keďže už v minulosti bol viackrát odsúdený za
trestnú činnosť s násilným prvkom. Boli mu uložené najskôr podmienečný trest odňatia slobody (kde bol

neskôr nariadený jeho výkon) a neskôr aj trest najprísnejší, tj. trest odňatia slobody nepodmienečný. Nie
je tiež bez významu, že sa nejednalo o tresty krátkeho trvania, ale o trest troch rokov (premenený), resp.
jedného roka (uložený priamo ako nepodmienečný). To všetko ale u obžalovaného evidentne nesplnilo
účel trestu predpokladaný § 34 ods. 1 Tr. zák., keďže mu to nezabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a neviedlo k jeho náprave. Aplikujúc všetky ustanovenia o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku súd

riadiac sa prezentovanými úvahami o druhu a výmere trestu, obžalovanému uložil trest odňatia slobody
v strede trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., ktorý s prihliadnutím na kritériá podľa § 33a Tr. zák.
a 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. považoval za spravodlivý, primeraný a dostatočný na dosiahnutie jeho účelu
podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže počas

10 rokov predchádzajúcich spáchaniu stíhanej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Pokiaľ súd posledným výrokom poškodeného v rámci tzv. adhézneho konania podľa § 288 ods.
1 Tr. por. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, k tomu poukazuje, že

poškodený si síce v prípravnom konaní nárok na náhradu škody uplatnil (č. l. 66 rub), nešpecifikoval však
právny titul uplatneného nároku a ani jeho výšku. V súlade s princípom právnej istoty súd poškodeným
uplatnený nárok prejednal aj v tomto trestnom konaní, avšak nemajúc dostatočné podklady na to, aby
sám o ňom mohol rozhodnúť, poškodeného s týmto nárokom odkázal na civilný proces.
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne

ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.