Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-1Csp/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422202403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8422202403.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Remedium Legal s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., za účasti osobitného subjektu na strane
žalovaného: OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom C. XXXX/XX, D., IČO:
37 872 117, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040
01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 4.296,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Osobitný subjekt m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 23.12.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 4.296,45 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 4.290,94 eur od 24.06.2022 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tvrdeniami, že na základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky

č. 62022_1225_ZOPP_2022 CWR SK zo dňa 23.06.2022 uzatvorenej medzi postupcom UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 11.04.2019 zmluvu č. 2019_SK_00124811-PEZ1-
SU. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.000 eur. Žalovaný sa
zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, a zároveň
sa zaviazal platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom,
ako aj dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach na

vykonávanie bankových obchodov, Obchodných podmienkach na poskytnutie úverov fyzickým osobám
– nepodnikateľom a cenníku, pričom tieto sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a žalovaný sa s nimi
oboznámil a prebral ich pri podpise zmluvy. Žalovaný neplnil splátky v dohodnutých termínoch v zmysle
zmluvy, a preto sa dostal do omeškania, na základe čoho ho postupca opakovane vyzýval na úhradu
dlžnej sumy. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, v dôsledku čoho postupca v zmysle čl. 10 Obchodných
podmienok vyhlásil podaním zo dňa 20. 03. 2020 mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu

predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 4.296,45 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
4.290,94 eur a riadneho úroku vo výške 5,51 eur. V zmluve o postúpení pohľadávok postupca
deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumuvo výške 4.296,45 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 4.290,94 eur a z neuhradeného
úroku vo výške 5,51 eur. Žalobca si v konaní uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a to od 26.10.2022,
t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
2019_SK_00124811-PEZ-SU zo dňa 11.04.2019, žiadosť o poskytnutie úveru, Obchodné podmienky
na poskytovanie úverov fyzickým osobám – nepodnikateľom, cenník bankových služieb pre občanov,
oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 20.03.2020 spolu s potvrdením o doručení, upomienku

č. 2 – výzva na úhradu záväzku zo dňa 20.01.2020 spolu s potvrdením o doručení, výpis z úverového
účtu, oznámenie o postúpení zo dňa 27.06.2022, pokus o zmier zo dňa 18.10.2022 spolu s podacím
hárkom a zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky č.62022_1225_ZOPP_2022_CWR SK.

4. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie k žalobe doručená do vlastných
rúk dňa 14.02.2023.

5. Uznesením zo dňa 29.06.2023 súd do konania na strane žalovaného pribral osobitný subjekt –
OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Šrobárova 676/30, Poprad.
6. Osobitný subjekt vo vyjadrení k žalobe namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto
spore. Žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 23.12.2022 sa žalobca domáha voči žalovanému
úhrady jeho údajnej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. 2019_SK_00124811-PEZ-SU, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. a žalovaným dňa 11.04.2019. V súčasnosti na strane
žalobcu vystupuje spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., ktorá postúpením pohľadávky zo strany
pôvodného veriteľa mala nadobudnúť v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie veriteľa, čím mala
nadobudnúť všetky práva a povinnosti veriteľa vyplývajúce z predmetného zmluvného vzťahu. Doposiaľ

všaknebolovkonanípreukázané,ževprejednávanomprípadedošlokplatnémupostúpeniupohľadávky
na osobu žalobcu. Posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky je potrebné skúmať aj s ohľadom na
osobitosti strán takého postúpenia, a síce, že pôvodným veriteľom z predmetnej úverovej zmluvy
bol bankový subjekt, ktorý je v prípade záujmu o postúpenie svojej pohľadávky viazaný špecifickými
pravidlami pre takéto postúpenie. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, kde

na miesto pôvodného veriteľa vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi.
V prejednávanom prípade vystupuje v postavení postupcu banka a teda v súlade s ustanovením §
92 ods. 8) zákona č. 483/2001 Z. z o bankách, musí dôjsť k splneniu troch základných predpokladov
pre platné postúpenie pohľadávky. Pohľadávka, ktorá sa postupuje musí byť zo záväzku, s ktorým
dlžník (klient banky) je v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to čo i len v časti záväzku, a

to i napriek písomnej výzve. Druhou podmienkou je, že musí ísť o tzv. dospelé splátky, čo znamená,
že pohľadávka alebo jej časť je už splatná. Treťou podmienkou je už spomenutá písomná výzva zo
strany banky voči dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že splatná pohľadávka a písomná výzva, po tom
čo klient bol dlhšie ako 90 dní v omeškaní, sú obligatórnymi náležitosťami pre platné postúpenie
pohľadávky banky a ktoré musia byť splnené v čase postúpenia. V prejednávanom prípade tak doposiaľ

nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného na splnenie
omeškaných splátok poskytnutého úveru a že predmetné splátky boli „dospelými splátkami“ – teda
nebolo nijakým spôsobom preukázane, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu je potrebné skúmať s ohľadom na dikciu ustanovenia § 92 ods.
8) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom ak zo strany žalobcu nedôjde k preukázaniu splnenia

všetkých predpokladov pre platné postúpenie takejto pohľadávky, nie je možné prijať záver o dostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane súčasného žalobcu.
7. Osobitný subjekt na strane žalovaného aj v súvislosti s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu ďalej
namietal, že nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Poukázal pritom na
znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že zo strany dodávateľa môže

dôjsť k zosplatneniu celého záväzku podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vtedy, keď:
1. je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej splátky viac ako tri mesiace a 2. keď dodávateľ
upozornil spotrebiteľa na možnosť uplatnenia práva na zosplatnenie celého záväzku v lehote nie
kratšej ako 15 dní. Z dikcie daného ustanovenia je zrejmé, že pre platné zosplatnenie sa vyžaduje
kumulatívne naplnenie týchto podmienok. Vo vzťahu k samotnému zosplatneniu úveru žalobca predložil

konajúcemu súdu list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.01.2020, ktorým vyzval žalovaného na
bezodkladné uspokojenie jeho pohľadávky, ako aj list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.03.2020,
ktorým dodávateľ oznámil spotrebiteľovi pristúpenie k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru.
Osobitne poukázal na už spomínaný list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.01.2020, označenýako „Upomienka č. 2 – výzva na úhradu záväzku“, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 3 dni od doručenia tejto výzvy, a to pod hrozbou
zosplatnenia celého záväzku. Takáto výzva priamym spôsobom odporuje dikcii ustanovenia § 53 ods.

9) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko takáto výzva nezodpovedá požiadavke
poskytnutia lehoty nie kratšej ako 15 dní.
8. Ďalšia námietka osobitného subjektu smerovala k platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, nakoľko táto zmluva podľa osobitného subjektu, trpí vadami, pre ktoré ju nie je možné
považovať za platne uzavretú. Z ustanovenia čl. I ods. 1.1 predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok

vyplýva, že predmetom danej zmluvy je odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode 2.1
danej zmluvy, pričom z daného čl. II ods. 2.1 zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že má ísť
o pohľadávky, ktoré sú identifikované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Súčasťou predmetnej zmluvy však
nie je žiaden dokument, ktorý by bol označený ako Príloha č. 1. Žalobca síce spolu so žalobou súdu
doručil dokument označený ako „Príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 23.06.2022, avšak ani zo samotnej

zmluvy o postúpení pohľadávok a ani z tejto listiny nevyplýva, že práve uvedený dokument mal byť
prílohou, na ktorú zmluva o postúpení pohľadávok odkazuje. V tomto prípade navyše ide o samostatnú
listinu, ktorá nie je nijakým spôsobom spojená so zmluvou o postúpení pohľadávky. Navyše osobitný
subjekt poukázal na skutočnosť, že po formálnej stránke príloha predložená žalobcom je identická ako
prílohy, ktoré majú tvoriť prílohu zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi žalobcom a inými

subjektami ako bol postupca v tomto spore. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky tak neobsahuje
dostatočne určitú a zrozumiteľnú identifikáciu pohľadávky, ktorá má byť predmetom postúpenia, na
základečohojepotrebnézmluvuopostúpenípohľadávokpovažovaťzaabsolútneneplatnýprávnyúkon.
9. Ďalej osobitný subjekt namietol neplatnosť celej úverovej zmluvy. Argumentoval tým, že v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia

predmetnej úverovej zmluvy je jednou zo základných povinností veriteľa vopred a v dostatočnom
časovom predstihu informovať spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere.
Osobitný subjekt poukazuje na to, že k takému informovaniu spotrebiteľa zo strany dodávateľa pred
uzavretím zmluvy nedošlo, a už vôbec nie v dostatočnom časovom predstihu, nakoľko samotné
uzatváranie zmlúv prebiehalo tak, že zo strany dodávateľa bola spotrebiteľovi predložená vopred

predformulovaná úverová zmluva spolu s inými listinami k tejto zmluve, pričom spotrebiteľovi nebol
poskytnutý dostatočný priestor na jej preštudovanie, oboznámenie sa s jednotlivými parametrami úverov
a vyhodnotenie výhodnosti tohto úverového produktu. Takéto konanie dodávateľa je nutné považovať za
závažnéporušenieustanovenia§4ods.1)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,nakoľko
dodávateľ s dostatočným časovým predstihom neinformoval žalovaného o základných náležitostiach

ponúkaného úverového produktu. Vzhľadom na to je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho
základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý
má na základe tejto zmluvy vzniknúť, a teda veriteľ porušil základné právo spotrebiteľa, a to právo
spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere.

10. V rámci procesnej obrany žalovaného osobitný subjekt vzniesol aj hmotnoprávnu námietku
premlčania, ktorú odôvodňoval tým, že keďže predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za
neplatnú, pričom ak na základe takejto neplatnej zmluvy žalovaný prijal od právneho predchodcu
žalobcu istinu úveru, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého sa
dodávateľ mohol domáhať v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. K čerpaniu istiny úveru zo strany

žalovanéhodošlodňa15.04.2019,tedavtentodeňdošlokbezdôvodnémuobohateniunaúkorprávneho
predchodcu žalobcu. Od nasledujúceho dňa si dodávateľ mohol svoj nárok na vrátenie bezdôvodného
obohatenia uplatniť na súde. K podaniu žaloby na súde došlo až dňa 27.12.2022, teda po viac ako troch
rokoch a ôsmich mesiacoch odo dňa čerpania úveru, na základe čoho je tak zrejmé, že predmetný nárok
žalobcu je potrebné považovať za premlčaný v celom rozsahu, keďže objektívna premlčacia doba na

uplatnenie tohto nároku žalobcovi uplynula najneskôr dňa 15.04.2022.
11. Osobitný subjekt vytýkal aj nedostatky v postupe veriteľa pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať
poskytnutý úver. Uviedol, že ustanovenie § 7 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
zakotvuje povinnosť dodávateľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmať schopnosť
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom v rámci uvedeného je dodávateľ povinný prihliadať najmä

na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, jeho výšku, príjem spotrebiteľa, prípadne aj
jeho účel. Zároveň z ustanovenia § 11 ods. 2) tohto zákona vyplýva, že schopnosť spotrebiteľa
splácať poskytnutý úver má dodávateľ skúmať na podklade údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa, ako aj s prihliadnutím na údaje z príslušných databáz a registrov (napr. bankovýregister, register exekúcií atď.). Zo strany dodávateľa však nebolo nijakým spôsobom preukázané, že
právny predchodca žalobcu skutočne akýmkoľvek spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať
poskytnutý úver. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné vychádzať z toho, že právny predchodca

žalobcu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť
skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, čo dané ustanovenie postihuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.
12. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru osobitný subjekt vzhliadal jednak v absencii údajov o dobe
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o správnej hodnote RPMN. Osobitný subjekt k otázke absencie

dobytrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereargumentovaltým,žepojem„doba“vymedzujeprávnaprax
ako časový úsek ohraničený určitým začiatočným a koncovým faktorom. Pojem „doba trvania zmluvy“
je preto potrebné chápať ako časový úsek, počas ktorého budú zmluvné strany zmluvou viazané.
V prejednávanom prípade je doba trvania zmluvy označená tak, že táto trvá do splatenia všetkých
záväzkov klienta voči banke, čo však nie je možné považovať za relevantný údaj. Takýto údaj má
byť vymedzený určitým počtom dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, čo spotrebiteľovi poskytne presnú

informáciu o dĺžke trvania jeho záväzku. V posudzovanom prípade označenie údaju o dobe trvania
zmluvy je neurčité a vágne, z ktorého spotrebiteľ nemôže mať predstavu o rozsahu jeho záväzku. Údaj
o dobe trvania zmluvy nie je uvedený jasne, určito a zrozumiteľne, čo sa prakticky rovná situácií ako
keby tento údaj nebol uvedený vôbec. Podľa čl. II bodu 16) predmetnej úverovej zmluvy má hodnota
RPMN dosahovať 11,99 % ročne. Osobitný subjekt predložil súdu výpočet hodnoty RPMN interaktívnou

kalkulačkou, v zmysle ktorého táto hodnota RPMN v skutočnosti dosahuje mieru až 12,02 % ročne,
teda viac, než sa uvádza v predmetnej úverovej zmluve. Na základe toho je zrejmé, že hodnota
RPMN je v predmetnej úverovej zmluve uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo zákon o
spotrebiteľských úveroch takisto postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.
13. Žalobca v replike voči procesnej obrane osobitného subjektu argumentoval, že postupca si možnosť

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. IV ods. 5 zmluvy o úvere. Postupca výzvou
zo dňa 20.01.2020 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, podaním zo
dňa20.03.2020vyhlásilpostupcamimoriadnusplatnosťúveru.Vuvedenomprípadetakdošloksplneniu
všetkých povinností v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol v čase vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní viac ako troch mesačných splátok. V súvislosti so splnením
podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách žalovaný bol v omeškaní so
splnením svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
bol preukázateľne právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok
a to upomienkou č. 2 zo dňa 20.01.2020 a oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 20.03.2020.

Podmienky na postúpenie pohľadávky banky tak boli podľa žalobcu splnené. Žalobca ďalej uviedol,
že postupca v prípade postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, postupoval v prísnom súlade
s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo platne. Zmluva
opostúpenípohľadávoknebolanikdysúdmivyhlásenázaneplatnýprávnyúkonanemožnonaňuanitak
nazerať. Aj v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok by žalobca mal na základe oznámenia

o postúpení pohľadávky aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie pohľadávky v tomto konaní, keďže
účinkom oznámenia o postúpení pohľadávky je skutočnosť, že žalovaný môže docieliť zánik záväzku
plnením postupcovi ako aj postupníkovi, bez ohľadu na platnosť alebo neexistenciu zmluvy o postúpení
pohľadávky. Podstatou oznámenia o postúpení pohľadávky je, že zakladá dlžníkovi – žalovanému
povinnosť plniť postupníkovi – žalobcovi, bez ohľadu na platnosť zmluvy o postúpení, a tým zakladá

jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o zaplatenie takto postúpenej pohľadávky.
14. K otázke namietanej neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu porušenia informačných povinností
dodávateľa žalobca uviedol, že žalovaný mal pred uzavretím zmluvy možnosť sa s jej obsahom
oboznámiť, pričom z obsahom úverovej zmluvy vyjadril súhlas svojim vlastnoručným podpisom.
Priemerne informovaný spotrebiteľ - prijímateľ úveru sa určite vždy informuje a zaujíma o to, koľko

finančných prostriedkov a kedy má veriteľovi vrátiť, aké sú dôsledky neplnenia jeho povinností a tiež
sa informuje ohľadom zmluvných dojednaní, ktorým nerozumie. V čase uzavretia zmluvy u žalovaného
neexistovala žiadna objektívna ani vážna prekážka, ktorá by mu znemožňovala, resp. sťažovala
oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy.
15. K hmotnoprávnej námietke premlčania žalobca argumentoval tým, že žalobca podal na súd žalobu

dňa 23.12.2022. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa 20.03.2020, pričom v
súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade ust. § 53 ods. 9 OZ došlo k
uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na 16.12.2019. Premlčacia
doba tak začala plynúť odo dňa 17.03.2020 a uplynula by 17.03.2023. Žalobca využil svoje právoa vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 20.03.2020 a to pre nesplnenia splátky splatnej dňa
16.12.2019. Zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako tri mesiace predchádzala
zosplatneniu, avšak premlčanie začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania

so zaplatením splátky, pre ktorú sa právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru uplatnilo.
16. K namietanej absencii údaju o dobe trvania zmluvy žalobca uviedol, že zo zmluvy vyplýva, že je
v nej uvedená prvá splátka ako prvý platobný deň (16.05.2019), to že splátky sú splatné do 16. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci, ďalej je v zmluve uvedený počet splátok (76) a konečná splatnosť
dohodnutánadeň16.08.2025.Zpoukazomnatietoúdaježalobcamázato,žeúverovázmluvaobsahuje

údaj o dobe trvania zmluvy. V otázke správnosti výpočtu RPMN žalobca uvádzal, že výpočet výšky
RPMN predložený žalovaným považuje za svojvoľný, nakoľko nezohľadňuje výšku poslednej splátky
v sume zostatku pohľadávky ani poplatok splatný v mesačných splátkach. Podľa žalobcu internetové
kalkulačky na výpočet RPMN nie je možné považovať za presný výpočet RPMN. Tieto kalkulačky
nezohľadňujú všetky skutočnosti potrebné na výpočet RPMN ako je napríklad presný počet dní obdobia.
17. Žalobca sa k otázke skúmania bonity žalovaného vyjadril samostatným podaním zo dňa 18.09.2023.

Vtomtokonkrétnomprípadepriskúmaníbonityspotrebiteľaveriteľpostupovaltak,žeexistujúcezáväzky
spotrebiteľa overil dopytom do úverového registra, z ktorého vyplynulo, že spotrebiteľ mal v čase
poskytnutia úveru mesačné úverové zaťaženie v sume 129,02 eur. Tieto záväzky uviedol aj spotrebiteľ
v žiadosti. Žalobca ďalej uviedol, že spotrebné úvery sú schvaľované cez úverovú platformu, ktorá robí
automaticky dopyt do SRBI, Sociálnej poisťovne a ďalších registrov. Táto platforma následne výstupy

vyhodnotí a na zákalde zadefinovaných pravidiel úver schváli alebo zamietne. Spotrebiteľ v žiadosti
o úver deklaroval zamestnanie u zamestnávateľa Htis recycling Slovakia, s.r.o. od mája 2018.Príjem
deklaroval vo výške 1.000 eur. Postupca však overil príjem u zamestnávateľa a akceptoval príjem
vo výške 982,04 eur. V žiadosti o úver spotrebiteľ tiež uviedol, že je ženatý, má jedno nezaopatrené
dieťa a má stredné vzdelanie bez maturity. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných

potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa a jedného dieťaťa, t.j. 205,07 eur a 93,61
eur. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných
životnýchpotriebžiadateľaoúverbranádoúvahypaušálnasumavýdavkovvovýške20%rozdielumedzi
celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť. Žalobca uviedol, že veritelia nie sú povinný žiadať

preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov.
18. Osobitný subjekt v duplike uviedol, že zotrváva na svojej právnej argumentácii obsiahnutej
v jeho predchádzajúcom, písomnom podaní zo dňa 31.07.2023, nakoľko žalobca k tejto otázke
neuviedol prakticky žiadnu relevantnú obranu, ktorá by spochybňovala správnosť tvrdení osobitného
subjektu na strane žalovaného. K otázke neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu porušenia informačnej

povinnosti veriteľa osobitný subjekt argumentoval tým, že účelom predmetného ustanovenia je umožniť
spotrebiteľov byť informovaný o základných parametroch ponúkaného produktu a to tak, aby mal
možnosť v dostatočnej miere posúdiť jeho výhodnosť, porovnať ho s inými ponukami a posúdiť, či
takýto úverový produkt nenaruší jeho ekonomické správanie. V prípadoch, o aký ide aj v prejednávanom
prípade, kedy dlžníkovi pri navštívení pobočky dodávateľa bola predložená celá zmluvná dokumentácia

(ktorá mala pozostávať minimálne z úverovej zmluvy v rozsahu 8 strán, zo žiadosti o poskytnutie úveru
v rozsahu 3 strany, zo všeobecných obchodných podmienok v rozsahu 11 strán, z bankových služieb
v rozsahu 49 strán, atď.), po čom malo nasledovať samotné podpisovanie úverovej zmluvy. Spotrebiteľ
tak prakticky nemohol mať reálnu možnosť preštudovať si a vyhodnotiť jednotlivé zmluvné podmienky,
ktoré boli obsiahnuté v zmluvnej dokumentácií pozostávajúcej z minimálne 71 strán, z ktorých hneď

niekoľko je písaných drobným, husto písaným a ťažko čitateľným písmom, a to priamo na mieste
abezprostrednepotom,čomumalabyťdanádokumentáciakdispozícii.Takýtospôsoboboznámeniaso
základnými podmienkami ponúkaného úverového produktu nenapĺňa podmienku poskytnutia informácií
vopred a v dostatočnom časovom predstihu.
19. Ďalej osobitný subjekt poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že výška poslednej splátky môže

byť v prejednávanom prípade odlišná, v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch bolo povinnosťou dodávateľa uviesť presnú sumu takejto poslednej splátky, nakoľko ide
o jeden z podstatných faktorov majúcich vplyv na hodnotu RPMN. Pokiaľ tak neučinil, úverová zmluva
neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, keďže neobsahuje všetky predpoklady použité na výpočet
hodnoty RPMN. Aj táto vada má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Navyše žalobca

nepredložil akýkoľvek výpočet, z ktorého by vyplývalo, že hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená
správne.
20. V otázke riadneho skúmania bonity spotrebiteľa pri uzatváraní úverovej zmluvy osobitný subjekt
poukázal na to, že z dokumentu predloženého žalobcom označenom ako „doplňujúce údaje k žiadostio poskytnutie spotrebiteľského úveru“ vyplýva, že mesačné výdavky na domácnosť žalovaného majú
dosahovať sumu 1 eur mesačne. Takýto údaj nemôže zodpovedať realite, nakoľko je len ťažko
predstaviteľné, aby ktokoľvek mal mesačné výdavky na domácnosť v sume 1 eur a to zvlášť ak žije

vo vlastnej nehnuteľnosti spolu s manželkou a stará sa pritom o nezaopatrené dieťa. Nie je tak možné
vtomtoprípadekonštatovať,žedodávateľpostupovalsodbornoustarostlivosťouvovzťahukuskúmaniu
bonity spotrebiteľa.
21. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrení a vykonal
vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

22. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2019_SK_00124811-PEZ1-SU zo dňa 11.04.2019
uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 5.000 eur. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu poskytnutého úveru v celkovej sume
7.044,72 eur v 76 mesačných splátkach vo výške 91,84 eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej
sadzby 11,08%, RPMN 11,99%, splatnosť prvej mesačnej splátky dňa 16.05.2019. Konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na 16.08.2025. Dňa 20.03.2020 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka tvoriaca predmet sporu
ku dňu 23.06.2022 postúpená na spoločnosť žalobcu.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanoveniaObčianskehozákonníkaaniosobitnýchpredpisov(napr.zákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa).

25. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

28. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

29. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
30. Podľa§11ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo

bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.
31. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

34. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení,

o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola
upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

38. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

39. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a:

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

41. Predložená zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou typovou. Nakoľko
dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v
postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou

zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah
ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou

zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

42. Prvoradou povinnosťou súdu, aj na podklade obrany zo strany osobitného subjektu na strane
žalovaného, bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť

žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí preduzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C – 679 / 18).

43. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
úverovej zmluvy porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, uloženú mu v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

44. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

45. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a

vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

46. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej

zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

47. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,

EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

48. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

49. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

50. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať úver nie sú považované
informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníkazdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime,priemernýchvýdavkochobyvateľstvaapod.atieto

porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch
a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178 / 2018).

51. Pri stanovení výšky príjmov spotrebiteľa právny predchodca žalobcu zistil u zamestnávateľa
žalovaného priemerný čistý mesačný príjem v sume 982, 04 eur. Dopytom do úverového registra

dodávateľ zistil záväzky žalovaného v rozsahu mesačných úhrad úverov v sume 129,02 eur. Takúto
výšku úverových záväzkov uviedol aj žalovaný v žiadosti o úver. Mesačné výdavky na domácnosť
žalovaný uviedol vo výške 1 eur a iné výdavky, bez ich bližšej špecifikácie, žalovaný taktiež uviedol vo
výške 1 eur. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ani z listinných dôkazov nevyplýva, že by túto skutočnosť
dodávateľ preveroval, hoci je evidentné že minimálne náklady na bývanie trojčlennej rodiny len ťažko
budú dosahovať mesačnú sumu 1 eur. Pre naplnenie odbornej starostlivosti je pritom nevyhnutné, aby

veriteľ okrem zistenia údajov z registrov vykonal aj osobný pohovor s dlžníkom o prípadných jeho
ďalších výdavkoch. Právny predchodca žalobcu bez ďalšieho považoval výdavky žalovaného na úrovni
životného minima.

52. Súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav môžu byť vyhovujúce, avšak pokiaľ veriteľ nepozná

celkový objem výdavkov klienta, nemôže si urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, nemohol
si urobiť reálny obraz o majetkovej situácií žalovaného, potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti
splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Právny predchodca žalobcu relevantným spôsobom nezisťoval výdavky žalovaného a teda ani nemohol
s odbornou starostlivosťou posúdiť ani otázku jeho bonity.

53. Vzhľadom na uvedené možno hodnotiť, že právny predchodca žalobcu svojim postupom porušil

svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ZoSÚ náležitým spôsobom preveriť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a to podstatným spôsobom. Postup veriteľa s odbornou
starostlivosťou pritom znamená nielen formálne zistenie predpísaných údajov, aby sa tieto stali obsahom
zmluvy, ale ich náležité posúdenie v rámci svojich odborných kapacít, ktoré sa u veriteľa ako osoby ktorá
koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, predpokladajú.

54. Jedným z právnych následkov postupu veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, kedy veriteľ
vo vzťahu k schopnosti spotrebiteľa splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou je, že veriteľ
vtakýchtoprípadochniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľského
úveru. Uvedená situácia nastala aj v tomto prípade. Právny predchodca žalobcu tak nebol oprávnený

dňa 20.03.2020 úver predčasne zosplatniť. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti tak bolo pre rozpor so
zákonom neplatným právnym úkonom, a úver bol a je aj naďalej platný, pričom konečná splatnosť bola
dohodnutá až na deň 16.08.2025. Pôvodný veriteľ, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.,
postúpila pohľadávku na aktuálneho žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky ku dňu 23.06.2022, teda
v čase kedy úver ešte nebol splatný a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia bola nezrelou

pohľadávkou.

55.Spoukazomnaprocesnúobranuprednesenúosobitnýmsubjektomnastranežalovaného,zásadnou
otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom spore vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky
na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a teda, či žalobca má aktívnu legitimáciu

vystupovať v tomto spore ako žalobca.

56. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).57. Zákon o spotrebiteľských úveroch nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku, resp.
pravidiel obsiahnutým v osobitnom predpise (§92 ods. 8 Zákona o bankách) sprísňuje pravidlá pri
postupovaní pohľadávok z úverov na iné subjekty. Tieto osobitné podmienky sú obsiahnuté v § 17 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z.z.

58. Podľa uvedeného ustanovenia je postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zásade
neprípustné. Výnimku tvoria iba také pohľadávky, ktoré prechádzajú z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver na veriteľa, ktorý nemá obmedzený rozsah poskytovania spotrebiteľských úverov.

Takouto osobou je aj žalobca ako nadobúdateľ pohľadávky. Kumulatívne s tým pre platné postúpenie
musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to že sa jedná o pohľadávku, ktorá je po konečnom
termíne splatnosti alebo sa stala splatnou ešte pred termínom konečnej splatnosti tým, že došlo k jej
predčasnému zosplatneniu.

59. S poukazom na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k uplatneniu

práva na predčasné zosplatnenie úveru v rozpore so zákonom, a teda išlo o úkon neplatný, konečná
splatnosť úveru nastane až dňa 16.08.2025. Nakoľko na žalobcu bola postúpená pohľadávka zo
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, bez splnenia zákonných podmienok obsiahnutých v § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, možno toto postúpenie, ktoré priamo odporuje zákonu hodnotiť ako neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

60. Súd z dôvodov, ktoré vyššie uviedol, nakoľko nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, pohľadávka nebola splatná a jednalo sa o
tzv. nezrelú pohľadávku, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, lebo nebola preukázaná aktívna
vecná legitimáciu žalobcu na súdne uplatnenie tvrdenej pohľadávky.

61. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

63. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom na
úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu, žalovanému vznikol plný nárok na náhradu trov voči
žalobcovi v rozsahu 100%. Nakoľko žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd mu
náhradu trov konania nepriznal.
65. Súd priznal nárok na náhradu trov konania aj osobitnému subjektu vystupujúcemu v spore na

strane žalovaného. Osobitný subjekt v spore vystupoval na strane toho účastníka, ktorému vznikol nárok
požadovať od žalobcu náhradu vynaložených trov. Niet pochybností, že účasťou osobitného subjektu v
spore vznikli tomu subjektu výdavky na jeho strane. Pritom tento subjekt vstúpil do konania nie z vlastnej
iniciatívy, ale na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 29.06.2023. Nakoľko s poukazom na zásadu
úspechu v konaní, osobitnému subjektu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu úspechu tej

strany sporu, na strane ktorej v konaní vystupoval, t.j. v tejto konkrétnej veci v rozsahu 100%.
66. V kontexte otázky trov osobitného subjektu súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR
zo dňa 16.09.2021, sp. zn. III. ÚS 486/2021-8, v ktorom tento súd s prihliadnutím aj na skoršie
rozhodnutia tohto súdu a to uznesenie vo veci II. ÚS/214/2017 a IV. ÚS/612/2020, rozhodol odlišne,
keď vyslovil záver, že tým, že okresný súd v spore sťažovateľky pribral do konania osobitný subjekt

podľa § 95 CSP, pričom nespochybnil existenciu práva osobitného subjektu dať sa konaní zastúpiť
zástupcom(okresnýsúdvdanomprípade,narozdielodkonanípreskúmavanýchvodkázanýchskorších
uzneseniach ústavného súdu, nerozhodol, že zastúpenie osobitného subjektu nepripúšťa) a konal
s právnym zástupcom osobitného subjektu, na strane osobitného subjektu vzniklo legitímne očakávanie,
že náhradu trov vynaložených v súvislosti s jeho právnym zastúpením mu v prípade úspechu v konaní,

resp. pri nezavinení zastavenia konania, bude priznaná.
67. K námietke žalobcu, že sa nejednalo o účelne vynaložené trovy konania, odvolací súd uvádza,
že pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich
s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady zaprevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom, atď). Vzhľadom na ústavne
zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne
vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia

mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska
ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude
priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť
sám. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014). V danom prípade mal
osobitný subjekt na strane žalobkyne v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno

vyvodiťlenjedenzáver,ato,žemájednakprávonaprávnupomocpredsúdmiasamozrejmemáajprávo
na náhradu trov konania, kam bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, osobitnému subjektu môže byť priznaná náhrada trov konania len v prípade, ak právo
na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. (rozsudok
Krajského súdu Prešov zo dňa 08.07.2021, sp. zn. 5CoCsp/21/2021).
68. Vzhľadom na výsledok sporu, vznikol osobitnému subjektu nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%, na náhradu ktorých súd zaviazal žalobcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPoprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.