Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Svrčková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Zobraziť v rámci súdneho konania

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124360063
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6124360063.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: Náhradné

vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 880,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 385,-eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 385,-eur od 05.07.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.08.2024, postúpenou Okresnému súdu
Žilina dňa 09.09.2024 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 880,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %

ročne zo sumy 880,-eur od 05.07.2024 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 09.04.2024 došlo v A. k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX A. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 27.05.2024, na základe

ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od
27.05.2024 do 03.06.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia
opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom
nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k
dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po
ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX
splatnú dňa 18.06.2024 na sumu 1.370,-eur s DPH za 8 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla.

Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu
nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku
voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradnéhovozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle
bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo

výške 1.370,-eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného
na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola
postúpenápoškodeným.Žalovanýdňa20.06.2024poskytolžalobcovipoistnéplnenievovýške490,-eur.
Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a
na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie

v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z
uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. poukazom na vyššie uvedené

sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v
celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 04.07.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 19.06.2024 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 880,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne

od 05.07.2024 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. K postupovanej pohľadávke žalobca uvádza, že poškodený sa
dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za

nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať

pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká

nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017 sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli

vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017 sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015 sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo

dňa 12.12.2018 sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania poukazujeme na právny názor a závery Ústavného súdu SR vyslovené v
Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021 sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení
predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,
vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo

vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.
Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS
215/2020.3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.08.2024 vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 35Up/1407/2024.

4. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Podaním odporu došlo k zrušeniu platobného

rozkazu zo zákona. V odpore žalovaný uviedol, že vznáša námietku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, má za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie daného nároku. Zmluvu
o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon z
dôvodu obchádzania zákona. Žalobca používa zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok ako prostriedky na obchádzanie hmotnoprávnych ustanovení § 4 ods. 2 písm.

b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré
sa paradoxne napr. v jeho podaní označenom ako „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky“
zo dňa 03.06.2024 aj odvoláva. Žalovaný uvádza, že zákonné poistenie -zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za
škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého

podstata spočíva vtom, že žalovaný plní poškodenému z titulu existencie jeho záväzku vyplývajúceho
muzpoistnejzmluvyuzatvorenejmedzižalovanýmaškodcom(t.j.žalovanýplníprimárnepoškodenému
z titulu existencie jeho záväzku voči škodcovi), pričom podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka
samotný poškodený voči poisťovateľovi vo všeobecnosti priamo nárok na náhradu škody nemá, ak
osobitnépredpisyneustanovujúinak.Vprípadepovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú však podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený
domáhaťnárokunanáhraduškodypriamovočipoisťovateľovistanovenév§4ods.2písm.b)a§15ods.
1 zákona o PZP, pričom tieto ustanovenia treba samozrejme vykladať aj v súlade so zásadou náhrady
skutočnejškodyvyjadrenejv§442ods.1Občianskehozákonníka.Nato,abytedapoškodenémuvznikol
podľa hmotného práva v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo

aj voči žalovanému ako poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanému ako poisťovateľovi
preukázal vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Teda
až po tom, čo by poškodený u žalovaného ako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, by poškodenému vznikol nárok domáhať sa náhrady
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý by

bolo možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt. Aby poškodenému voči
žalovanému ako poisťovateľovi vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu
peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t.j. je nevyhnutné preukázať
ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Pojem „skutočná

škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného, či iné
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného, nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník
nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu
zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou

škodou ani ušlým ziskom. Je zrejmé, že poškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej
škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca prenajímateľovi faktúru
za prenájom náhradného vozidla riadne uhradí (či už bankovým prevodom alebo v hotovosti). Len v
prípade ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne jeho

riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka, môže byť realizovaný hospodársky účel (kauza)
zmluvy o nájme náhradného vozidla, ktorým je poskytnutie služby (prenájom náhradného vozidla) za
peniaze (nájomné). Žalovaný poukazuje aj na to, že v prípade samotnej škody na motorovom vozidle
je situácia iná, nakoľko skutočná škoda tu v zásade poškodenému vzniká už v okamihu poškodenia,
či zničenia motorového vozidla a výšku skutočnej škody tu predstavujú majetkové hodnoty, ktoré je

potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Možno inak povedané, pri určení
výšky skutočnej škody na veci sa zásadne i vychádza z ceny veci v čase poškodenia (§ 443 OZ) a
nahradenámábyťujma,ktoráspočívavzmenšenímajetkovéhostavupoškodeného,pričomzmenšením
majetkového stavu je už samotné poškodenie veci. V prípade samotného poškodenia motorového
vozidla je teda situácia iná, nakoľko poškodenému tu voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 4

ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká
nárok na náhradu škody spočívajúcej v poškodení motorového vozidla už po tom, čo si poškodený u
žalovaného ako poisťovateľa uplatní nárok na náhradu škody v súvislosti s poškodením motorového
vozidla a následne na základe obhliadky (resp. viacerých obhliadok) motorového vozidla poisťovateľprostredníctvom spolupracujúcej externej spoločnosti zdokumentuje rozsah poškodení motorového
vozidla. Výška škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla je potom následne vyčíslená
doručením faktúry za opravu motorového vozidla zo strany príslušného autoservisu žalovanému ako

poisťovateľovi, pričom autoservis je v zásade len platobným miestom (resp. miestom plnenia záväzku
žalovaného voči poškodenému), na ktoré následne žalovaný ako poisťovateľ hradí náklady spojené
s opravou motorového vozidla. V prípade prenájmu náhradného vozidla je však situácia iná, nakoľko
pokiaľ poškodenému vznikol voči prenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného vozidla, tak
poškodenému tu vzniká škoda až v okamihu, kedy je táto dlžná suma poškodeným uhradená, nakoľko

dokiaľ poškodený túto dlžnú sumu prenajímateľovi neuhradí, tak mu žiadna škoda nevznikla, nakoľko
nedošlo k úbytku majetkových hodnôt poškodeného v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. Teda
až v prípade, ak poškodený uhradí prenajímateľovi dlžnú sumu za prenájom náhradného vozidla a
u poisťovateľa následne uplatní a preukáže vynaloženie týchto nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, mu vzniká voči poisťovateľovi nárok na náhradu škôd v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, ktorý by následne bolo možné aj platne postúpiť na iný subjekt. V danom prípade si

však poškodený u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal
úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2024. Namiesto toho
bezprostredne po tom, čo mal byť dňa 03.06.2024 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola toho
istého dňa 03.06.2024 medzi žalobcom a poškodeným uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky

a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. Žalobca následne požadoval od žalovaného úhradu
nájomnéhozaprenájomnáhradnéhovozidlapoškodenémuvcelkovejvýške1.370,-eursDPH.Žalovaný
má za to, že v danom prípade teda neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému ako poisťovateľovi, ale
žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok

zo dňa 03.06.2024 usiluje od žalovaného ako poisťovateľa získať plnenie, na ktoré nemá žiadny
zákonný nárok. Žalovaný má za to, že účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky a účelom
uzatvorenia dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 03.06.2024 bolo vylúčenie, resp.
obídenie všeobecne záväzných pravidiel vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona
o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdí, že aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax, v zmysle ktorej má zmluva o postúpení
pohľadávky predstavovať, že malo dôjsť k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Žalobca
ďalej tvrdí, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda
aj k vzniku škody. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukazuje predovšetkým na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, či Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný považuje za nesprávne, že aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax, nakoľko aktívna
vecná legitimácia žalobcu v obdobných súdnych sporoch nebola potvrdená žiadnou z najvyšších
súdnych autorít Slovenskej republiky. Žalovaný nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej v
čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného
vozidla a teda aj k vzniku škody a túto argumentáciu žalovaný považuje za rozpornú so samotnou

podstatou inštitútu započítania, ako aj v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou
a účelom zákona o PZP. Podľa názoru žalovaného spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v
žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením a samotnú dohodu o započítaní
obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024 nemožno považovať za
dohodu o spôsobe úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2024

poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno
ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla č.
XXXXXXXX zo dňa 03.06.2024 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom
ako splnením. Žalovaný má za to, že už zo samotného znenia § 580 Občianskeho zákonníka výslovne
vyplýva, že vzájomným započítaním započítavané pohľadávky (a im zodpovedajúce záväzky) bez

ďalšieho zanikajú a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu splneniu, resp. k úhrade peňažného
dlhu. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry za prenájom
náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2024 teda zanikol na základe vzájomného započítania
pohľadávok, t.j. iným spôsobom ako splnením, resp. reálnym poskytnutím finančných prostriedkov
zo strany poškodeného, tak žalovaný má za to, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky

nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného
a k vzniku škody na strane poškodeného. Skutočná škoda teda mohla poškodenému v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci mu z
faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2024 zanikol riadnym splnenímdlhu, nakoľko inštitút započítania je len právny konštrukt, resp. právny fikcia, pri ktorej k žiadnemu
skutočnému plneniu, a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného
nedochádza. Nakoľko pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu, ale dochádza tu

len k zániku započítavaných vzájomných pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom, tak poškodený
sa fakticky podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024 dostal do stavu, ako keby
bol býval náhradné vozidlo užíval bezplatne. Žalovaný si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať napr.
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2017, sp. zn. 4Cob/l01/2015, ktorý v tomto
rozhodnutí ako jeden zo zásadných dôvodov nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore o

náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla uviedol, že „ okrem toho náhradné vozidlo
bolo poškodenému poskytnuté na základe zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla bezplatne, preto mu
nemohla vzniknúť žiadna škoda“. Na základe uvedeného žalovaný podotýka, že nakoľko teda žalobca
prostredníctvom webovej stránky sľubuje poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného
vozidla ,,bezplatne", tak táto skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností preukazuje to, že žalobca si je
veľmi dobre vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani

k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného, a že žalobca teda
dohodu o započítaný vzájomných pohľadávok obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 03.06.2024 (spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky samotnou) používa ako prostriedok na
obchádzanie cit. ustanovení. V opačnom prípade totiž, ak by žalobca ponúkal poškodeným dopravnými
nehodami prenájom náhradného vozidla “bezplatne“ a následne by poškodenému po ukončení nájmu

vystavilfaktúruzaprenájomnáhradnéhovozidla,ktorejúhradybysaodpoškodenéhoajreálnedomáhal,
mohol by žalobca takýmto svojim správaním naplniť napr. skutkovú podstatu klamlivej reklamy podľa
§ 45 Obchodného zákonníka. Žalobca tak v zásade na to, aby „vynuloval" záväzok poškodeného na
úhradu nájomného bez toho, že by mu poškodený za prenájom náhradného vozidla musel reálne
uhradiť, čo i len jeden cent, používa dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok a následne v rámci

súdneho konania nesprávne a podľa všetkého aj účelovo tvrdí, že poškodený mu mal faktúru za
prenájom náhradného vozidla uhradiť, v dôsledku čoho mala poškodenému vzniknúť škoda. V súvislosti
judikatúrou krajských súdov, na ktorú žalobca poukazuje a ktorá prakticky spôsob zániku záväzkov
započítaním stotožňuje so spôsobom zániku záväzkov splnením, žalovaný poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2023 sp. zn. 40bdo/30/2022, v ktorom súd odlíšil spôsob zániku

záväzkov započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením, keď v bode 30. odôvodnenia uviedol,
že: ,, Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pre účely právneho posúdenia
tejto otázky v posudzovanom spore, je potrebné rozlišovať samotnú kúpnu zmluvu a následne dohodu
o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá je síce formálne súčasťou kúpnej zmluvy, avšak pre účely
posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju posúdiť ako samostatný právny úkon. Uvedená dohoda o

započítaní vzájomných pohľadávok nie je totiž podstatnou súčasťou kúpnej zmluvy, nepredstavuje ani
dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny (predstavuje dohodu o zániku záväzku na zaplatenie kúpnej ceny
iným spôsobom ako splnením a ako taká predstavuje samostatný právny inštitút.“ Najvyšší súd teda v
rozhodnutí považoval za problematické už len to, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola
chápaná ako podstatná súčasť iného právneho úkonu, resp. bola posudzovaná s iným právnym úkonom

ako jeden právny úkon. Podstatné podľa názoru žalovaného je, že dohodu o vzájomnom započítam
pohľadávok teda nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu
akýsi iný spôsob splnenia (akéhokoľvek) peňažného dlhu, resp. predstavujúcu nejaký iný spôsob úhrady
peňažného dlhu. Pri takomto dôslednom rozlišovaní dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a
zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

03.06.2024 bola neexistujúca pohľadávka poškodeného voči žalovanému, nakoľko pred uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024 neboli splnené zákonné podmienky nevyhnutné
na vznik nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla, t.j. zákonný nárok poškodeného voči žalovanému na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 03.06.2024 neexistoval. Žalovaný považuje za nepravdivé aj tvrdenie uvedené v bode 1.
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024, v zmysle ktorého mal mať poškodený voči
žalovanému v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky peňažnú pohľadávku z titulu
účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla, na základe dohody o započítaní
vzájomných pohľadávok, podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024 došlo len

k zániku vzájomných práv a povinností účastníkov tejto dohody (vrátane zániku záväzku poškodeného
na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla voči žalobcovi vyplývajúceho mu z faktúry
za prenájom č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2024), a nedošlo tu k žiadnej úhrade faktúr v za prenájom
náhradného vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2024 zo strany poškodeného a k vzniku skutočnejškody v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný poukazuje na
skutočnosť, že už len samotná pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie voči žalobcovi
je účelovo („umelo“) vytváraná až samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky za účelom vykonania

započítacieho úkonu, t.j. nejedná sa teda o pohľadávku poškodeného voči žalobcovi, ktorou by
poškodený voči žalobcovi disponoval už pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky.
Hoci teda samotné uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení
pohľadávky nie sú prostriedky, ktoré by boli zákonom zakázané, tak žalobca a poškodený týmito
prostriedkami sledujú výsledok, ktorý je nepredvídaný a nežiaduci. Žalobca a poškodený uzatvorením

zmluvy o postúpení pohľadávky a uzatvorením dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sledovali
to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi riadne uhradiť faktúru za prenájom
náhradného vozidla, a aby si žalobca, ktorý inak podľa hmotného práva nemá žiadny nárok domáhať
sa voči žalovanému úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla mohol voči žalovanému uplatňovať
sumu, ktorú za prenájom náhradného vozidla vyfakturoval poškodenému, a ktorú mu poškodený nikdy
riadne neuhradil. Žalovaný má za to, že zmluvu o postúpení pohľadávky možno považovať za absolútne

neplatný právny úkon, účelom tejto zmluvy je obchádzanie zákona, žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor považujú za nedôvodný. Obrana žalovaného
uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť
sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej

obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe.
Predmetnéprostriedkyprocesnejobranyvšakmožnopovažovaťzaneúčinnéalebonedôvodné,čovedie
k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia
okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti
žalovanému a ďalším poisťovniam. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore o zaplatenie nákladov

za prenájom náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného bola ustálená vo viacerých súdnych sporoch aj
so žalovaným, napr. Okresný súd Žilina pod sp. zn. 17C/42/2019, ktorého rozsudok zo dňa 11.11.2019,
sp. zn. 17C/42/2019-71 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020 sp. zn.
8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva nielen zo

zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného
plnenia zaplatil žalobcovi. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné
nároky a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi
žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s

ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň
k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe

všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo
k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie
odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnaké závery
konštatoval Krajský súd v Žiline aj v spore, kde na strane žalobcu vystupovala spoločnosť SetCar sk,
a.s. a to v rozsudku zo dňa 28.05.2021 sp. zn. 8Co/53/2021. V prejednávanej veci došlo k odplatnému

postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného
nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky
sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jeho aktívna vecná
legitimácia v predmetnom spore. Započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako tvrdí žalovaný, k
zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať. Započítaním, rovnako ako splnením,

dochádza k zániku záväzku, v tomto prípade, k zániku záväzku na zaplatenie nájomného za náhradné
vozidlo žalobcovi, súčasne však vzniká pohľadávka voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu na
náhradu škody titulom vzniku nákladov na nájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného
vozidla poškodeného v autoservise. Žalovaný argumentuje, že neuhradením nájomného žalobcovi, ale
započítanímnesplnenýchzáväzkov,došlokichzániku,apretobolapredmetompostúpenianeexistujúca

pohľadávka, čo nemohlo na strane žalobcu založiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalovaný
súčasne poukázal na neplatnosť, zrejme postúpenia pohľadávky, pretože jeho predmetom malo byť
nemožné plnenie podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoju argumentáciu opiera o
závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v uznesení zo dňa 23.08.2023 sp. zn. 4Obdo/30/2022, Najvyššísúd SR tu posudzoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako samostatný právny úkon pre
účely posúdenia odporovateľnosti - išlo o absolútne odlišný predmet sporu od sporu vedeného medzi
žalobcom a žalovaným, jeho závery nie je možné chápať v zmysle, aký im dáva žalovaný. Žalovaným

formulované dôvody, na ktorých zakladá svoju námietku, žalobca považuje za nesprávne a právne
irelevantné. Žalovaný v podstate tvrdí, že na to, aby žalobca mohol voči nemu uplatňovať nárok na
náhradu škody vzniknutej titulom nákladov na nájom náhradného vozidla, musel by poškodený najskôr
realizovať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla v prospech žalobcu a tento by následne mohol
nadobudnúť postúpením pohľadávku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá poistenec žalovaného,

voči žalovanému. Súčasne dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok a to
pohľadávky žalobcu na zaplatenie nájomného za náhradného vozidlo a pohľadávky poškodeného
na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, predmetné pohľadávky zanikli, čo v zmysle úvah
žalovaného zrejme vedie k tomu, že nárok poškodeného na náhradu škody titulom nákladov na
náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol vzniknúť a tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky
na žalobcu. Uvedené úvahy žalovaného nemôžu obstáť. Splnenie záväzku je jedným zo spôsobov

jeho zániku, rovnako ako započítanie. V zmysle argumentácie žalovaného by potom aj splnenie
záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku, a teda nemožnosť
postúpenia pohľadávky na žalobcu. Uvedené svedčí o absurdnosti argumentácie žalovaného. Inštitút
započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými
dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden druhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako

odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu
subjektu. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2021 sp. zn. 9Co/5/2021 zo zmluvy
o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu
a poškodeného) a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku
žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej

situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými
slovami neexistuje predsa rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne
žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému alebo sa toto
realizuje vzájomným zápočtom. Podľa záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2021
sp. zn. 10Co/7/2021, v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu

pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s
odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by
bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten
mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a
mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu (v danom momente) 1.370,-eur a posunul

ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Krajský súd konštatoval, že vedome
v danej spojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný)
postup v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak
fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov.
Určitesapritomnejednáoobchádzaniezákona,keďžeprávnyúkonpoškodenéhoažalobcunesmeroval

k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie
viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou
realitou. Z konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu v súdenej veci bola preukázaná.
PoukazujúinarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavezodňa17.01.2018sp.zn.3Cob/220/2017,podľa
ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru

za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k
vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného
na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou
zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným
akonájomcomažalobcomakoprenajímateľom.Úhradunájomnéhotaksuplujevtomtoprípadesamotné

postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok dopravnej nehody. Započítanie je teda nutné chápať ako ekvivalent platby.
Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu tak bola
platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré

vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený túto
uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovaný s
poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca podotýka, že požiadavku žalovaného
na úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného nemožno považovať zadôvodnú, keď by v prípade tejto faktúry mohol byť aplikovaný rovnaký režim ako v prípade faktúry za
opravu vozidla, t.j. žalovaný by poistné plnenie neposkytol poškodenému titulom preplatenia uhradenej
faktúry, ale priamo by hradil na faktúru v prospech autopožičovne, t.j. žalobcu. Vzťah autoservisu a

poisťovne je v podstate vzťahom poukazníka a poukázanca podľa ust. § 535 Občianskeho zákonníka.
Námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nemožno vyhovieť, opačný postup by bol nielen
nesprávny, ale aj porušujúci princíp právnej istoty s poukazom na stovky obdobných súdnych sporov,
v ktorých bol žalobcovi ako aktívne legitimovanému titulom postúpenia pohľadávky od poškodeného
proti žalovanému priznaný nárok na zaplatenie nákladov na nájom náhradného vozidla. Z Oznámenia

o poistnom plnení zo dňa 19.06.2024 vyplýva, že žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný
s poukazom na nutne a účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla v súvislosti so
vznikom škody, konkrétne v danom prípade s poukazom na výšku denného nájomného. Žalovaný
stanovil dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla vo výške 110,-eur s DPH za deň. Tieto svoje
tvrdenia nijakým spôsobom zo žiadneho z jeho písomných podaní neodôvodnil, a tak zostali iba
tvrdeniami nepodloženými, irelevantnými a v teoretickej rovine. Za účelom preukázania primeranosti

účtovanej dennej sadzby si dovoľujú predložiť súdu prehľad cien denného nájmu porovnateľných
vozidiel v regióne Žilina - z cenovej ponuky z autopožičovne Rai vyplýva sadzba denného nájomného
za porovnateľné motorové vozidlá vo výške od 125,-eur bez DPH, resp. 150,-eur s DPH, z cenovej
ponuky z autopožičovne Havana Cars vyplýva sadzba denného nájomného za motorové vozidlo F. B.
vo výške 180,-eur bez DPH, resp. 216,-eur s DPH a z cenníka spoločnosti SetCar sk, a.s. vyplýva

sadzba denného nájomného za porovnateľné vozidlá vo výške 150,-eur bez DPH, resp. 180,-eur s DPH.
Vzhľadom na uvedené máme za to, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 165,-
eur je cenou primeranou, obvyklou, a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej
ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Z
judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej

nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,
ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za
prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní
o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 19.06.2024 vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie za obdobie po vystavení faktúry za
opravu dňa 30.05.2024. Takýto postup zo strany žalovaného nepovažujú za relevantný, správny a
navyše v odpore toto krátenie nijak bližšie neodôvodnil. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu
náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného

nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať
náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu
náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného
z dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje
motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným

zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten
istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby
pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva, a aby upustil od svojho
zaužívaného spôsobu fungovania. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne
prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná,

pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú
možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované
vozidlovyzdvihnúťažpodoručeníkrycieholistuzostranyžalovaného,resp.poúhradepoistnéhoplnenia
žalovaným, v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako
náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po doručení

predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto
okamžite po doručení krycieho listu dňa 31.05.2024 bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia
opraveného vozidla, a toto si vyzdvihol najbližší pracovný deň, t.j. 03.06.2024. Žalovaný vôbec neberie
do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený
z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby

trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný nijako nepreukázal,
že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a
užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto
je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijatédo opravy až do momentu jeho vydania poškodenému a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne
aleboznedbanlivostipoškodenýnepredĺžilsvojimúmyselnýmkonanímalebonedbanlivosťou.Vprípade
vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému

opravené motorové vozidlo a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného
motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany
poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený
žiadnymspôsobomneprispelknavýšeniunákladovzapožičanianáhradnéhomotorovéhovozidlaanieje
možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval

finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu
zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla
je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného
vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez
možnosti jeho reálneho užívania. Jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov
pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu k dôvodnosti
a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla dávajú do pozornosti aktuálne rozsudky Krajského súdu
v Žiline a to zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 a 11Co/88/2023, rozsudok Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp. zn. 3Cob/94/2023, ako aj stotožňujúci sa názor Ústavného súdu SR
s názorom odvolacieho súdu vyslovený v jeho náleze zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022-34,

v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného
vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa
opravenévozidlodostanedodispozičnejsférypoškodenéhonaďalšiepoužívanie.SúčasneÚstavnýsúd
SR definoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnejnehody,ktorýzasahujedobežnéhoživotapoškodenéhoaždomomentu,kedymôžeopätovne

užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový
následok. Poškodený užíval náhradné motorové vozidlo do dňa 03.06.2024, kedy mu bolo umožnené
opätovne užívať jeho opravené motorové vozidlo, a kedy bolo z objektívneho hľadiska možné toto zo
strany poškodeného prevziať. Predmetný pracovný deň pritom nasledoval po dni vystavenia krycieho

listu zo strany poisťovne, ktorý by mal byť súčasne považovaný za deň, s ktorým bol spojený začiatok
plynutia lehoty na prevzatie opraveného motorového vozidla a teda deň 03.06.2024 bol v tomto prípade
dňom, do ktorého oprávnene poškodený užíval náhradné vozidlo v súvislosti s opravou jeho motorového
vozidla poškodeného v dôsledku konania poistenca žalovanej a nemožnosťou jeho užívania po dobu
jeho zotrvania v autoservise. Uvedené je v súlade s ust. § 122 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej
začiatok.Vdanejvecijepretorelevantné,žepoškodenévozidlosapoceléobdobievčaseod27.05.2024
do03.06.2024,t.j.8dní,nachádzalovautoservise,čovyplývazpredloženýchdôkazov,pričomprenájom
náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorúnezapríčinilanemoholpredvídaťvzniknákladovspojenýchstoutoškodovouudalosťou,naktorých

pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť
vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto
by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol
poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej

súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a
preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha
nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním
v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu

vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už
stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného.

6. Žalovaný následne vo vyjadrení uviedol, že čo sa týka námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,

tak zotrváva na ich argumentácií. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nevysvetlil, prečo napriek
tomu, že prostredníctvom webovej stránky www-Pomocmotoristoirt.sk ponúka poškodeným dopravnými
nehodami prenájom náhradných vozidiel bezplatne, poškodenému vystavením faktúry za prenájom č.
XXXXXXXX zo dňa 03.06.2024 vytvoril poplatkovú povinnosť. Majú za to, že len samotným doloženímvýtlačku z webovej stránky žalobcu účinným spôsobom preukázali, že tvrdenia žalobcu, že započítaním
podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť zo strany poškodeného k úhrade faktúry
za prenájom náhradného vozidla a k vzniku škody sú výlučne účelové, a že žalobca teda dohodu

o započítaní vzájomných pohľadávok používa ako jeden z prostriedkov na obchádzanie príslušných
zákonných ustanovení. Následne bezplatnosť prenájmu náhradného vozidla zabezpečuje žalobca
poškodeným dopravnými nehodami prostredníctvom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú
poškodenýpravdepodobnezväčšapodpisujúbezprostrednepoukončeníprenájmunáhradnéhovozidla.
Poškodený pravdepodobne ani nemajú žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah dokumentov, ktoré

sú im po ukončení nájmu náhradného vozidla (vrátane samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky)
dané na podpis. Právny úkon započítania je vo všeobecnosti ekvivalentný právny úkon, pri ktorom
je na strane každého účastníka dohody o započítaní vzájomných pohľadávok strata pohľadávok (t.j.
aktív) kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov (t.j. pasív). Už teda jen zo samotnej
podstát právneho úkonu započítania ako ekvivalentného právneho úkonu vyplýva, že v dôsledku
právneho úkonu započítania nemôže dôjsť nikdy k objektívnemu zmenšeniu majetku žiadneho subjektu

práva. Žalovaný poukazuje na to, že v súlade s ustáleným výkladom pojmu „,skutočná škoda “ pri
samotnom poškodení motorového vozidla, resp. pri škode na motorovom vozidle sa majetkový stav
poškodeného znižuje už samotným poškodením, resp. zničením motorového vozidla, zatiaľ čo v
prípade prenájmu náhradného vozidla sa len samotným vystavením faktúry za prenájom (t.j. zvýšením
pasív poškodeného) majetkový stav poškodeného neznižuje, ale k tomuto dochádza až v prípade,

keď poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla prenajímateľovi riadne uhradí (t.j. záväzok
poškodeného na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla zanikne riadnym splnením dlhu
podľa § 559 Občianskeho zákonníka). Zatiaľ čo teda v súvislosti so samotným poškodením motorového
vozidla vznikla poškodenému skutočná škoda už v deň dopravnej. nehody (t.j. 09.04.2024), tak v
súvislostisprenájmomnáhradnéhovozidlamohlapoškodenémuvzniknúťskutočnáškodaažvokamihu,

kedy by poškodený ako nájomca žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla
č. 06932024 zo dňa 03.06.2024 riadne uhradil. Hoci teda nárok na náhradu škody v súvislosti s
poškodenímmotorovéhovozidlaanároknanáhraduškodyvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidla
síce majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti, tak ide o nároky rozdielnej povahy a taktiež aj
okamih kedy tieto nároky vznikajú rozdielny. Pojem ,,skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že

musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového
stavu poškodeného, k čomu pri právnom úkone započítania žiadnym spôsobom nedochádza. Dokiaľ
poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi riadne neuhradí,
tak mu žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nevznikne a prenájom náhradného
vozidla tak na poškodeného do doby riadnej úhrady nájomného nemá žiadny negatívny dopad. V

prípade, ak by poškodený žalobcovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne uhradil, tak
hospodársky účel zmluvy o prenájme náhradného vozidla by bol naplnený a v zásade pre žalobcu ako
prenajímateľabyboloďalejužúplneirelevantné,čibysipoškodenýnároknanáhraduškodyvsúvislostis
prenájmomnáhradnéhovozidlanáslednevočižalovanémuakopoisťovateľoviajuplatňovalapokiaľáno,
či by žalovaný ako poisťovateľ následne priznal poškodenému náhradu škody v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla v plnej výške, resp. by mu žalovaný určitú pomernú časť nepriznal (krátil). Ak by
teda poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi riadne uhradil a následne by si voči
žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorý by mu
žalovaný nepriznal v celej uplatnenej výške, tak poškodený by mal možnosť domáhať sa neuspokojenej
častijehonárokunanáhraduškodyvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidlanapr.ajsúdnoucestou,

či prostredníctvom dohľadu G. H. I., resp. až v tomto momente by poškodený mohol jeho neuspokojenú
časť nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla platne postúpiť na
iný subjekt. Pokiaľ bol teda vznik zákonného nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 03.06.2024, tak v dôsledku tohto právneho úkonu započítania nemohlo nikdy dôjsť

k vzniku skutočnej škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na strane poškodeného, a teda
ani k vzniku zákonného nároku poškodeného na náhradu škôd v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla. Žalovaný voči poškodenému pred uzatvorením tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
03.06.2024 nemal postavenie dlžníka z titulu náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla, poškodený pred uzatvorením tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024 nemal

voči žalovanému postavenie veriteľa z titulu náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla. Nakoľko teda poškodený pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
03.06.2024 nemal voči žalovanému ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, tak v rámci bodu 4. tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024nemohla byť ani platne dojednaná odplata za postúpenie (keďže v čase uzatvorenia tejto zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2024 nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na
náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla neexistoval). Čo sa týka merita veci,

tak v súvislosti s nevyhnutnou dĺžkou prenájmu náhradného vozidla má žalovaný jednoznačne za to,
že prenájom náhradného vozidla je vo všeobecnosti dôvodný a nevyhnutný len do ukončenia opravy
poškodeného vozidla. V danom prípade z faktúry za opravu č. XXXXXXXX zo dňa 30.05.2024 vyplýva,
že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená dňa 30.05.2024. Odovzdaním poškodeného vozidla
do autoservisu sa medzi autoservisom a poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo

v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko pri oprave
poškodeného vozidla teda nie je možné vopred presne určiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že
v prípade opravy poškodeného vozidla bude platiť druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a zhotoviteľ (autoservis) je povinný upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní
opravy, čim poškodený získa vedomosť, že jeho vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom
v momente ako poškodený získa túto vedomosť, zaniká potreba prenájmu

náhradného vozidla. V zmysle § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda autoservis ako zhotoviteľ
povinný upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava poškodeného vozidla bola
zavŕšená a poškodený si môže opravené vozidlo vyzdvihnúť. Je nemysliteľné, aby poisťovne znášali
náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia resp. poníženia zákonnej
povinnosti autoservisu ako zhotoviteľa upovedomiť poškodeného ako objednávateľa o tom, že oprava

jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho prísť vyzdvihnúť. Totiž prijatie opačného prístupu potom
vytvára aj potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po zavŕšení jeho
opravy a celková doba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodné predlžuje až do ukončenia
likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Pokiaľ žalobca tvrdí, že informovanie poškodeného zo strany
autoservisu o tom, že si môže prísť vyzdvihnúť opravené vozidlo je viazané na doručenie krycieho listu

zo strany poisťovne, takýto postup nevyplýva z platnej právnej úpravy. Žalovaný tak celkovo považuje
tzv. „teóriu krycieho listu" razenú resp. predávanú žalobcom v konaniach vedených na rovnakom alebo
podobnom skutkovom základe len za fabuláciu žalobcu. Z tohto hľadiska preto nemožno ani samotný
proces opravy poškodeného vozidla chápať v akomsi širšom slova zmysle (t.j. že proces opravy má
trvať až do vydania krycieho listu poisťovňou), nakoľko autoservis má zákonnú povinnosť informovať

poškodeného o zavŕšení opravy poškodeného vozidla, pričom odkladanie tejto informačnej zákonnej
povinnosti až do vystavenia krycieho listu poisťovňou predstavuje porušenie tejto zákonnej povinnosti zo
strany autoservisu. Autoservis je v zásade len miestom plnenia zákonného nároku na náhrady škody v
súvislosti s poškodením motorového vozidla zo strany žalovaného ako poisťovateľa voči poškodenému.
Zfaktúryzaopravuvyplývadátumsplatnostiaždňa13.06.2024.Aniprípadnézmluvnédojednaniemedzi

žalovaným ako poisťovateľom a autoservisom dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci,
ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu zo strany žalovaného
autoservisu, by nemohlo byť platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla,
nakoľko by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany,
ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy o spolupráci. Žalovaný má za to, že denná sadzba za prenájom

náhradného vozidla bola dojednaná v neprimeranej výške, nakoľko túto dennú sadzbu za prenájom
náhradného vozidla nemožno považovať za obvyklú cenu za prenájom vozidla rovnakej triedy v danom
mieste a čase, ako je poškodené vozidlo. Zo zmluvy o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 27.05.2024 vyplýva,
že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola dojednaná vo výške 165,-eur s DPH. Žalovaný
má však za to, že dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla vo výške 165,-eur s DPH/deň, ktorá

bola pôvodne dojednaná v zmluve o nájme nemožno považovať za cenu obvyklú v danom mieste a
čase za motorové vozidlo rovnakej triedy, ako je poškodené motorové vozidlo. Žalovaný pri posudzovaní
primeranosti ceny za denný prenájom náhradného vozidla vychádzal z ceny, ktorá je obvyklá v danom
mieste a čase za prenájom motorového vozidla rovnakej triedy, ako je poškodené motorové vozidlo.
Žalovaný konkrétne pri posudzovaní primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla

použil ako vzorky cenníky rôznych požičovní, ktoré poskytujú aj prenájom vozidiel rovnakej kategórie,
ako je poškodené vozidlo. V zmysle uvedeného bola preto žalovaným uznaná denná sadzba nájmu
náhradného vozidla vo výške 110,-eur s DPH/deň, namiesto 165,-eur s DPH/deň, ktoré boli dojednané
v zmluve o nájme.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvanie nájmu je v danom prípade plne dôvodné do
momentu, kedy mal poškodený možnosť prevziať si svoje poškodené motorové vozidlo z autoservisu,
t.j. dňa 03.06.2024 a to vzhľadom na termín doručenia krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu.
Žalovaný v tomto prípade doručil krycí list dňa 31.5.2024 v čase o 13:36 (teda v poobedných hodinách,počas víkendu je autoservis zatvorený) a poškodený mal reálnu možnosť aj s poukazom na ust. §
122 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka vyzdvihnúť svoje poškodené motorové vozidlo z autoservisu
ihneď v pondelok dňa 03.06.2024, t.j. prvý pracovný deň, kedy mal poškodený možnosť prevziať si

poškodené vozidlo. Nie je možné od poškodeného spravodlivo očakávať, aby sa bezodkladne po
doručení krycieho listu dostavil do autoservisu za účelom vyzdvihnutia svojho poškodeného motorového
vozidla. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného poistenia,
či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá

objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže
užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody
na ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak
táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. Predkladajú mailovú správu
zo dňa 31.05.2024, ktorou žalovaný oznámil autoservisu, že najneskôr do 10 min, od zaslania správy,
bude mať autoservis sprístupnený krycí lis na WebPortál. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že

by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak,
doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom
dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody,
ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Je potrebné si uvedomiť, že účelom povinného
zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili

škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech
poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla
po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže
opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu
opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania

opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom
zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Neexistuje jediný
relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu
škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah,
z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu

vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému. Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v
autoservise, súvisia výhradne s konaním škodcu. Ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému tak
odpadá dôvod užívania náhradného vozidla, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva
do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného
súdu SR zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, Ústavný súd SR vo vzťahu k dôvodnosti a

účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze vyslovil stotožňujúci sa názor s
názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie
používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že účelom náhradného motorového

vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného
života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.
V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným
nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Deň ukončenia opravy
nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného

vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom
vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase,
keď ma aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom
krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne,
preto je podľa názoru žalobcu daný ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za

prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. V
predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 8 dní, t.j. od 27.05.2024 do 03.06.2024,
v ktorý deň sa poškodené vozidlo po vykonaní opravy dostalo do dispozičnej sféry poškodeného,
avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla následne priznal len
za 4 dní trvania nájomného vzťahu. Žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup,

keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku
autoservisu bez pochybností uhradil a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom
náhradného vozidla. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na skutočnosť,že bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v
situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Dátum a okolnosti doručenia krycieho listu
neboli zo strany žalovaného v konaní rozporované. Poškodený bol dopravnou nehodou zapríčinenou

konaním poistenca žalovaného donútený zabezpečiť opravu svojho poškodeného vozidla, počas ktorej
ho nemohol užívať obvyklým spôsobom a to po celú dobu jeho zotrvania v autoservise, čoho dôsledkom
bol vznik nákladov na nájom náhradného vozidla, ktoré by nepotreboval, ak by k dopravnej nehode
nedošlo. Za účelom krytia nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je každý držiteľ motorového vozidla povinný uzavrieť poistnú zmluvu podľa zákona č. 381/2001

Z.z. Účelom zákonných ustanovení o zodpovednosti za škodu obsiahnutých v Občianskom zákonníku,
na ne nadväzujúce povinné zmluvné poistenie i účelom súdneho konania má byť taký postup, aby sa
poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým
výkladom zákona. Opačný prístup je podľa názoru žalobcu v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR,
ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu.
V prejednávanej veci je privilegovaná poisťovňa - žalovaný, vo vzťahu ku ktorému bol poškodený

spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude kompenzovaná škoda spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného u žalovaného. Záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel
vnútený zákonom. Poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka
dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom a
to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného

autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči
poisťovni. Poškodený sa tak stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu,
ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere
preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy a to práve
doručením krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a

protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Vydanie opraveného vozidla
až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a
poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo
poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a
inštrukcií poisťovne. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra

za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva
poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové
vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového
vozidla. Žalobca je presvedčený, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený
žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z

povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných
nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať
opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Skutočnosť, že sa vozidlo
poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel
prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka

dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na
náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v
autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod
prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať
voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný

opiera svoju procesnú obranu v jeho písomných podaniach v súčasnosti považujú za prekonanú a
to vzhľadom na označený nález Ústavného súdu SR, ako aj s poukazom na rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 7Co/51/2024, rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2024 sp. zn. 6Co/77/2023, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 11Co/88/2023, rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26.03.2024 sp. zn.

9Co/107/2023). V poslednom označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že nesúhlasí s obranou
žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke
(§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy,
v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď
vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-

právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov.
Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“
výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom
úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadávalautoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu
neuplatňuje. Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti
medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla

v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Ústavný súd SR sa v Náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 priklonil k záveru
o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu,
kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie, zároveň

poukazujú na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod
sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023
pod sp. zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti
svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola
vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a
odovzdanímnáhradnéhovozidlabysapoškodenýdostaldosituácie,žezostanepraktickybezvozidlaaž

do ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu,
kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou. Žalobca preto zdôrazňuje, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním
poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je

priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie
vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej
len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou
príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Žalobca
si v tomto konaní uplatňuje skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti so škodovou

udalosťou zapríčinenou klientom žalovaného, za ktorú žalovaný priamo zodpovedá, jej dôvodnosť a
účelnosť vyplýva z predložených listinných dôkazov a zodpovednosť žalovaného, ktorá mu vyplýva
priamo z povinného zmluvného poistenia nemožno vylúčiť, resp. obmedziť len do jemu vyhovujúcej
miery. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto smere je práve fakt, že pokiaľ by klient žalovaného nezavinil
dopravnú nehodu, nedošlo by ku škode na vozidle, nutnosti opravy v servise, ktorého podmienky bol

poškodený povinný akceptovať a v konečnom dôsledku by nebol nutný prenájom náhradného vozidla po
dobu, po ktorú bol poškodený vylúčený z užívania predmetu svojho vlastníctva. Pokiaľ ide o fakturovanú
výšku denného nájomného, poukazujú na rozsiahlu judikatúru slovenských súdov v skutkovo a právne
rovnakých veciach, ktorou je jednoznačne ustálené, že v takomto prípade poškodený nie je povinný
zisťovať si ceny na trhu a hľadať tak najlacnejšiu požičovňu resp. najlacnejšie motorové vozidlo. Z

hľadiska posúdenia nutnosti a účelnosti je podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne
neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné
osobné motorové vozidlo. Okrem už predložených cenníkov predkladajú cenovú ponuku a to konkrétne
z portálu Rai.sk, z ktorej vyplýva denné nájomné za porovnateľné motorové vozidlo F. B. v okrese A. vo
výške 145,-eur/deň bez DPH, t.j. 174,-eur s DPH. Žalovaný do konania predložil cenníky, ktoré nie sú z

okresu A. a to cenové ponuky z portálu DreamCars a Auto - park sú z okresu H., čím nepreukazujú cenu
denného nájomného v danom regióne a danom čase. Je dôležité podotknúť, že cenníky, ktoré predložil
žalobca, preukazujú odôvodnenosť cenu denného nájomného za porovnateľné vozidlá v danom mieste
ačase.Vzhľadomnapredloženélistinnédôkazynemožnopodľanáshodnotiťžalobcomúčtovanédenné
nájomné v danom prípade ako neprimerane vysoké alebo neobvyklé.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.11.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.11.2024
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvajú na podanej

žalobe, ich písomnom vyjadrení, kde popísali nutnosť a účelnosť prenájmu až do 03.06.2024. Napriek
tej skutočnosti, že krycí list zo strany poisťovne bol autoservisu doručený dňa 31.05.2024, avšak stalo
sa tak v poobedných hodinách. Majú za to, že tento postup je aj plne v súlade s názorom Ústavného
súdu SR vyjadreným v náleze III. ÚS 602/2022-34, kedy teda k ukončeniu opravy havarovaného vozidla,
resp. k odpadnutiu dôvodov nutnosti a účelnosti nájmu k náhradnému vozidlu odpadá až vtedy, keď sa

opravené vozidlo dostane reálne do dispozičnej sféry poškodeného a je tomuto k dispozícii na ďalšie
používanie.9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Zmluvou o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 27.05.2024 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako
nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla zn. H. J., EČV: K. XXXXX od 27.05.2024 do
03.06.2024 so zmluvným nájomným 165,-eur/deň, jednorazový poplatok za pristavenie a odobratie
vozidla bol dohodnutý vo výške 50,-eur, cena nájmu vrátane DPH. Podľa Protokolu o prenájme
náhradného vozidla č. XXX/XXXX, si vozidlo prevzal poškodený dňa 27.05.2024, pričom vozidlo

odovzdal žalobcovi dňa 03.06.2024.

11. Žalobca vystavil poškodenému dňa 03.06.2024 faktúru č. XXXXXXXX, splatnú dňa 18.06.2024 na
sumu 1.370,-eur s DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XXX/XXXX, za
obdobie od 27.05.2024 do 03.06.2024, súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla 50,-eur.

12. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 03.06.2024 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.370,-eur s DPH
ztitulupoistnéhoplnenia,ktoráodplatazodpovedásume1.370,-eursDPHztitulufaktúryč.XXXXXXXX.
Podľa bodu 5 zmluvy, vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu

nájomného za náhradné vozidlo), sa podpisom zmluvy započítali, pričom žalobca si bude pohľadávku
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky
listom zo dňa 03.06.2024. Následne si žalobca u žalovaného listom zo dňa 03.06.2024 uplatnil náhradu
škody z postúpenej pohľadávky.

13. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 03.06.2024 vyhlásil, že mal od žalobcu zapožičané
náhradné motorové vozidlo zn. H. J., EČV: K. XXXXX od 27.05.2024 do 03.06.2024, t.j. v trvaní 8 dní,
z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.04.2024 v autoservise,
až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že nemal v uvedenom období k dispozícii
žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý.

14. Z faktúry vystavenej spoločnosťou L. - H. A., I. zo dňa 30.05.2024, s dátumom splatnosti 13.06.2024
vyplýva, že táto si voči poškodenému fakturovala sumu 2.213,32 eur s DPH za opravu poškodeného
vozidla.

15. Spoločnosť L. - H. A., I. dňa 02.11.2021 vystavila potvrdenie o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej
pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza
poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody, v ktorom výslovne potvrdila, že v deň
ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej
sú vyčíslené náklady za opravu. Túto faktúru servis v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej

poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť. V prípade,
že poisťovňa je zmluvným partnerom ich autoservisu, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv.
krycí list. Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa a tento doručuje ich autoservisu. Autoservis vydá
poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu
poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Súdu sú známe z rozhodovacej činnosti súdu aj

totožné potvrdenia o bežnej obchodnej praxi vystavené napr. spoločnosťou ALTERIA MOTOR s.r.o. zo
dňa 30.03.2022, spoločnosť FINAL - CD spol. s.r.o. dňa 30.03.2022.

16.PodľaOznámeniaopoistnomplnenízodňa19.06.2024,žalovanýuviedol,žedňa19.06.2024ukončili
šetrenie poistnej udalosti, predkladajú výpočet výšky poistného plnenia - priznaná doba zapožičania

náhradného vozidla za 4 dni do vystavenia faktúry za opravu vozidla dňa 30.05.2024, neprimerane
účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo upravené na sumu 110,-eur s DPH, poistné plnenie
poukazujú v sume 490,-eur, nepriznané 4 dni prenájmu.

17. Podľa krycieho listu vystaveného žalovaným dňa 31.05.2024 doručenom autoservisu vyplýva, že

dňa 31.05.2024 ukončili šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie vo výške 2.213,32 eur poukazujú na
účet autoservisu. Z emailu zo dňa 31.05.2024 (zaslaný autoservisu o 13,26 hod.) vyplýva, že žalovaný
oznámil autoservisu, že im zasielajú krycí list, ktorý budú mať sprístupnený najneskôr do 10 minút.18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Z postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na

zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b)a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

24. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

25.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

26. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

28. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

29. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj z ust. § 442
Občianskeho zákonníka. V danom spore bola daná osobitná miestna príslušnosť Okresného súdu Žilina
z dôvodu, že ide o prípad, kedy v zmysle § 19 písm. b) CSP je popri všeobecnom súde žalovaného
na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na

náhradu škody. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 09.04.2024 došlo k dopravnej nehode v A.,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. Škodová
udalosťbolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhovpoisťovnižalovaného.Vdôsledku
uvedeného si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jeho
vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 27.05.2024

poškodený užíval vozidlo zn. H. J., M.: K. XXXXXX rozsahu 8 dní nájmu a to v období od 27.05.2024
do 03.06.2024.

32. Súd mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná zmluvou o postúpení
pohľadávky z poškodeného na žalobcu zo dňa 03.06.2024, pričom postúpená pohľadávka mala

charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom
danej zmluvy a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo
žalovanémuoznámenélistomzodňa03.06.2024. Zozmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa03.06.2024
nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1.370,-eur voči žalovanému, pričom postúpenie
v zmysle bodu 4. zmluvy je odplatné za odplatu vo výške 1.370,-eur, ktorá zodpovedá faktúre č.

06932024. V bode 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a
úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná a tiež
budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná (podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o
existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku, citované z Uznesenia ÚS SR sp. zn. II ÚS 165/2017).
Postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné, z toho dôvodu súd posúdil, že je

daná aktívna legitimácia žalobcu (takýto názor vyslovený aj v obdobných veciach v rozhodnutí Krajského
súdu Žilina sp. zn. 9Co/300/2018, 13Cob/49/2019, 14Cob/55/2019, 8Co/132/2019...). Aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila aj súdna prax. V rámci zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného
nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Skutočnosť, že došlo

k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý
predmet postúpenia, išlo o platný právny úkon. V rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky teda
došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za

užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom)
prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za
nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté
peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Započítanie je teda nutné chápať ako ekvivalent
platby. Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobcu

tak bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla,
ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca je oprávnený
túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanému, ktorý je tak v spore pasívne vecne legitimovaný.
Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný pred podanou žalobou komunikoval o danom nároku výlučne
so žalobcom, akceptoval žalobcu ako oprávnenú osobu uplatňujúcu si daný nárok, zároveň poistné

plnenie žalovaný poskytol na účet žalobcu (ako vyplýva, je preukázané z oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 19.06.2024 a z výpisu účtu zo dňa 20.06.2024, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi, poistné
plnenie bolo žalovaným poskytnuté priamo na účet žalobcu). Žalovaný čiastočne uznal nárok žalobcu
a vyplatil na jeho účet poistné plnenie vo výške 490,-eur, teda sám žalovaný považoval žalobcu zaveriteľa (za oprávnenú osobu) v súvislosti s touto náhradou škody z postúpenej pohľadávky, teda v
čase poskytnutia tohto plnenia žalovaný nemal žiadne pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli

sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného
- nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená
pohľadávka. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal do rovnakej
situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia.
Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu

záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto
postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie.
Zároveň súd dodáva, že nešlo o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa §
525 Občianskeho zákonníka. Zmluva o postúpení pohľadávky tak nie je v rozpore s ust. § 4 ods. 2
a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., nejde ani o obchádzanie zákona, ako namietal žalovaný. Žalobca
sa tak stal aktívne vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody. Zákonný

nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 03.06.2024, následne si žalobca
užalovanéholistomzodňa03.06.2024uplatnilnáhraduškodyzpostúpenejpohľadávky.Pokiaľžalovaný
poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022 zo dňa 23.08.2023, súd

poukazuje na to, že išlo o úplne odlišný prípad, iný skutkový stav, odlišný predmet sporu, ktorého
závery nemožno vzťahovať aj na daný spor. Nemožno z iných rozhodnutí “vytiahnuť“ určité vety, závery
a tieto považovať ako smerodajné, záväzné aj na iné, hoci úplne odlišné prejednávané veci, treba vždy
vychádzať z individuálnych okolností daného konkrétneho prípadu. Súd uvádza, že daným predmetom
sporu sa zaoberal aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, pričom

Ústavný súd SR nedospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v obdobných
sporoch pri uplatňovaní nároku žalobcov z titulu postúpenej pohľadávky.

33. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, táto je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti,
že k vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla v rozhodnom čase poisteného

u žalovaného. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z ust. § 15 zákona č. 381/2001
Z.z., podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody. Ide tak o povinnosť
žalovaného v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. uhradiť za podmienok vyplývajúcich z tohto
zákona náhradu škody poškodenému/žalobcovi, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s
poškodením jeho motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody) spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u
žalovaného. Uvedené vyplýva aj z judikatúry súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, že
súčasťou nároku poškodeného na náhradu škody, ktorý si v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z.
uplatňuje priamo proti poisťovateľovi škodcu, môžu byť aj preukázané nároky na náhradu nákladov,
ktoré poškodený vynaložil na prenájom náhradného motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku

škodovej udalosti nemohol využívať svoje poškodené motorové vozidlo. Škoda v tomto prípade sa
odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať havarované vozidlo počas doby opravy
a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného, ktorý vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového
vozidla, ktoré nemohol používať po určitú dobu v dôsledku poškodenia. Majetkový stav poškodeného

sa znižuje tým, že poškodený náklady na prenájom náhradného vozidla vynaloží a škoda tak vzniká
zaplatením nákladov na požičané (prenajaté) náhradné vozidlo.

34. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný uznal nárok žalobcu na náhradu
škody titulom nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným v

rozsahu 4 dni t.j. od 27.05.2024 do 30.05.2024 v sume 490,-eur, zo strany žalovaného určenej výške
denného nájmu v sume 110,-eur, zároveň žalovaný akceptoval poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla vo výške 50,-eur (t.j. 4 dni x 110,-eur denný nájom + suma 50,-eur). Zároveň súd poznamenáva,
že oprava motorového vozidla bola vykonaná autoservisom dňom 30.05.2024. V nadväznosti na
uvedené žalovaný poskytol žalobcovi náhradu škody, resp. poistné plnenie vo výške 490,-eur. Žalovaný

uviedol, že priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla je za dobu 4 dni t.j. do vystavenia
faktúry za opravu motorového vozidla teda do 30.05.2024, nepriznané boli 4 dni nájmu.35. Medzi stranami sporu bola sporná výška denného nájmu. Žalobca vychádzal pri výške denného
nájmu za nájom náhradného motorového vozidla zo sumy 165,-eur s DPH tak, ako bola výška denného
nájmu dojednaná v zmluve o nájme zo dňa 27.05.2024. Podľa žalovaného výška denného nájmu bola

primeraná v sume 110,-eur.

36. Čo sa týka ceny denného nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla, súd vychádzal
z princípu zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť
si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám. V zmluve o nájme bola medzi

prenajímateľom a nájomcom dohodnutá výška denného nájmu v sume 165,-eur na deň s DPH. Žalobca
predložil na preukázanie ceny nájmu aj cenníky iných požičovní. Z cenovej ponuky z autopožičovne
Rai vyplýva sadzba denného nájomného za porovnateľné motorové vozidlá vo výške od 125,-eur bez
DPH, resp. 150,-eur s DPH, z cenovej ponuky autopožičovne Havana Cars vyplýva sadzba denného
nájomného za motorové vozidlo F. B. vo výške 180,-eur bez DPH, resp. 216,-eur s DPH, z cenníka
spoločnosti SetCar sk, a.s. vyplýva sadzba denného nájomného za porovnateľné vozidlá vo výške

150,-eur bez DPH, resp. 180,-eur s DPH. V zmluve o nájme bola riadne dohodnutá cena za deň
bez ohľadu na dĺžku trvania nájmu, teda bez ohľadu, či vozidlo bude prenajaté len niekoľko hodín,
či niekoľko dní. V danom prípade žalobca poskytol - prenajal náhradné vozidlo na dobu, ktorá nie
je vopred známa, keďže nie je známa dĺžka trvania opravy a podobne. Žalovaný predložil cenníky,
ktoré nie sú z okresu A. a to cenové ponuky z portálu DreamCars a Auto - park Slovakia s.r.o. sú z

okresu H., ktoré nepreukazujú cenu denného nájomného v danom regióne a danom čase. Cenníky,
ktoré predložil žalobca, preukazujú dôvodnosť ceny denného nájomného za porovnateľné vozidlá v
danom mieste a čase (A.). Súd konštatuje, že je aj bežnou praxou poisťovní (nielen žalovaného)
znižovať požadované plnenie od poškodených a mnohokrát bez relevantných podkladov. Súd zároveň
poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej

by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné
poistnépodmienky,ktorýmisariadipožičiavanieautomobilovujednotlivýchpoisťovní,obzvlášťvsituácii,
kedy v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného je obmedzený v užívaní svojho
vlastného motorového vozidla. Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej

(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu.
Súd na základe uvedených skutočností teda posúdil, že cena dojednaného denného nájmu vo výške
165,-eur bola primeraná, aj preukázaná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel platnú zmluvu o
nájme a dohodol s prenajímateľom výšku denného nájomného v sume 165,-eur, ktorú súd nemal dôvod
spochybňovať, považovať za neprimeranú alebo neobvyklú.

37. Rozsah náhrady škody v prípade uplatneného nároku na náhradu nákladov na používanie
náhradného motorového vozidla počas nemožnosti používania havarovaného vozidla v dôsledku jeho
opravy je daný nevyhnutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na vypožičanie náhradnej veci.
Kritériá pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, a teda rozsahu náhrady škody,

ktorú je poisťovateľ povinný v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. poškodenému poskytnúť, sú dané
prenájmom porovnateľného vozidla rovnakého typu, resp. triedy bez toho, aby rozhodujúcim kritériom
bol vek vozidla, ďalej obvyklosťou ceny za prenájom obdobných motorových vozidiel v relevantnom čase
a mieste, pričom sa zohľadňuje celé cenové pásmo, nie len konkrétna cena najlacnejšej požičovne a
reálne zaplatené nájomné zodpovedajúce požiadavke primeranosti bez ohľadu na prípadný aritmetický

priemer cien, resp. individuálny výpočet poisťovne, kedy nie je povinnosťou poškodeného robiť výber
najlacnejšej požičovne. Rovnako poškodený pred odovzdaním motorového vozidla na opravu nie je
povinný robiť výber servisu v zmysle najlacnejšieho servisu alebo servisu poskytujúceho opravu v
najrýchlejšej dobe. Účelnosť vynaložených nákladov súvisí so zabezpečovaním súkromných alebo
pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečovanie bolo používané poškodené

motorové vozidlo. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia kritérií
nevyhnutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy
poškodeného vozidla zaťažuje v konaní primárne poškodeného, resp. žalobcu, na ktorého bol nárok
poškodeného postúpený. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle
ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je

povinný tento nárok preukázať.

38. Vo väzbe na obsah procesnej obrany žalovaného v prejednávanej veci a na rozsah poistného
plnenia poskytnutého žalobcovi na základe oznámenia o poistnom plnení, ďalšou spornou skutočnosťoubola nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla v období od
31.05.2024do03.06.2024(za4dni)voväzbenavystaveniefaktúryzaopravupoškodenéhomotorového
vozidla autoservisom dňa 30.05.2024, kedy došlo k ukončeniu opravy poškodeného motorového

vozidla. Výška poplatku za pristavenie a odobratie vozidla v sume 50,-eur nebola sporná.

39. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/107/2022-156 zo dňa
19.10.2022, v ktorom odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015
zo dňa 28.06.2016, v zmysle ktorého, rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedný subjekt povinný, je

obmedzený hľadiskom účelnosti. Podľa cit. uznesenia: „skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na
vypožičanienáhradnéhovozidla,ktoráprevyšujenákladynaprevádzkuvlastnéhovozidlajezodpovedný
subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie
(nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca
vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná je obmedzený
hľadiskom účelnosti.“ Hľadisko účelnosti je možné vyhodnocovať k rôznym okolnostiam spočívajúcich

v nájme náhradnej veci, teda aj k okolnostiam na základe tvrdení žalovaného v predmetnom spore.
Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992,
v zmysle ktorého, skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie, či prenájom vozidla
prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba
v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla,

ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému.

40. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti
spôsobenej klientom žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu - poškodený používať svoje
motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. Náhradu nákladov

vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom dopravnej nehody za
náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou.
V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostal do situácie, že bol nútený si prenajať
náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou

udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 09.04.2024,
vozidlo si dal poškodený opraviť v autoservise odo dňa 27.05.2024, pričom po dobu opravy vozidla si
prenajal náhradné vozidlo u spoločnosti žalobcu. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou
udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo
pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné

vozidlo užívať. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich
vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v
možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by
poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských
prác na poškodenom vozidle. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti

s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s uvedenou škodou.

41. Krajský súd v Žiline v rozsudku č.k. 11Co/88/2023-112 zo dňa 26.03.2024, okrem iného uviedol,
že v kontexte uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode

udalostí (s poukazom na vyjadrenie spoločnosti ALTERIA MOTOR, s.r.o.) bude predmetné motorové
vozidlo poškodenému vydané až po vydaní krycieho listu, prípadne úhrade fakturovanej sumy teda,
že ukončenie tohto „procesu“ bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady), ktorú
mal vykonať samotný žalovaný. Existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou/poistnou udalosťou
(dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného

motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, je daná. Krajský súd v Žiline
v rozsudku č.k. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024 uviedol, že odvolací súd za opodstatnenú dobu
prenájmunáhradnéhovozidlapovažujedobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladov
za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona
č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému

a poskytnutím plnenia, poukázal tiež na Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023,
v ktorom Ústavný súd v bode 23. uviedol, že doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje
podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu
vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania natermín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním
nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak
poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy,

treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu (súd poukazuje aj na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023).

42. Žalobca v konaní poukazoval na to, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku
poistných udalostí, autoservis odovzdá opravené motorové vozidlo poškodenému a pre trvanie nájmu

náhradnéhovozidlajeobjektívnerelevantnýmoment-zaplateniecenyopravypoškodenéhomotorového
vozidla, resp. poskytnutie poistného plnenia poisťovňou alebo doručenie krycieho listu autoservisu
žalovaným, krycí list ako listina je náhradou za platbu poistného plnenia. Žalobca pritom poukazoval
na bežnú obchodnú prax pri oprave motorových vozidiel, ktorú hradí poisťovňa z povinného zmluvného
poistenia, v zmysle ktorej autoservis vydá poškodenému motorové vozidlo bezodkladne po vyplatení
poistného plnenia/resp. po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu zo strany poisťovne.

Uvedené tvrdenia žalobca preukázal predloženými potvrdeniami autoservisov.

43. Žalobca požadoval priznať náhradu nákladov vynaložených za nájom náhradného motorového
vozidla za dobu nájmu v rozsahu 8 dní a to za obdobie od 27.05.2024, kedy poškodený odovzdal
motorové vozidlo do autoservisu, a v ktorý deň si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo od

žalobcu až do 03.06.2024, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia
opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou (ako žalobca výslovne uvádzal v žalobe). Žalovaný mal
za to, že žalobcovi prináleží náhrada nákladov za nájom náhradného motorového vozidla iba za 4
dni a to za obdobie od 27.05.2024 do 30.05.2024, v ktorý deň bola ukončená oprava poškodeného
motorového vozidla (ako vyplýva z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.05.2024 vystavenej autoservisom

poškodenému).

44. Žalobca vo vyjadreniach uvádzal, že poškodený si mohol svoje opravené motorové vozidlo
vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany poisťovne, nakoľko autoservis až po doručení
predmetného krycieho listu má istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu motorového vozidla

od žalovaného. Sám žalobca uviedol, že poškodený bol okamžite po doručení krycieho listu dňa
31.05.2024 autoservisom informovaný o tom, že si môže prevziať opravené vozidlo. Žalobca sa vyjadril,
že poškodený si opravené motorové vozidlo prevzal najbližší pracovný deň 03.06.2024 (v pondelok).
Súd poukazuje aj na čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 03.06.2024, v ktorom sa poškodený
vyjadril, že mal od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo od 27.05.2024 do 03.06.2024 v trvaní

8 dní z dôvodu, že poškodené vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho
listu poisťovňou. V potvrdení o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla bolo uvedené, že po ukončení
opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne dňa 31.05.2024 bolo vozidlo odovzdané držiteľovi
a to dňa 03.06.2024. Ako bolo uvedené, bolo nesporným, že krycí list bol autoservisu doručený
zo strany poisťovne dňa 31.05.2024 (č.l. 64 krycí list doručený zo strany poisťovne autoservisu, čo

preukazuje email žalovaného adresovaný autoservisu zo dňa 31.05.2024 č.l. 140). Žalobca uviedol, že
poškodený bol okamžite po doručení krycieho listu dňa 31.05.2024 informovaný autoservisom, že si
môže vyzdvihnúť opravené motorové vozidlo. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že krycí list zo strany
žalovaného bol doručený autoservisu dňa 31.05.2024 cca o 13,30 hod., ani uvedené nie je dôvodom,
aby si poškodený nevyzdvihol svoje opravené motorové vozidlo ešte v ten deň 31.05.2024, ak daný

autoservis má otváracie hodiny až do 17.00 hod. (ako vyplýva z internetovej stránky autoservisu,
ktorý vykonával opravu vozidla), pričom sám žalobca uvádzal, že poškodený bol okamžite po doručení
krycieho listu dňa 31.05.2024 informovaný o možnosti prevziať si vozidlo. Súd nemal preukázané
žiadne objektívne dôvody (žiadne ani neboli tvrdené), ktoré by poškodenému reálne bránili prevziať
si vozidlo z autoservisu už dňa 31.05.2024. Súd mal za to, že pokiaľ si poškodený prevzal opravené

motorové vozidlo v autoservise až dňa 03.06.2024 (teda až v pondelok), uvedené nemôže ísť na
ťarchu žalovaného. Uvedené žalovaný nezapríčinil, že si poškodený neprevzal motorové vozidlo už
v deň doručenia krycieho listu, už v deň, keď bol autoservisom vyzvaný na možnosť prevziať si svoje
opravené motorové vozidlo, že k jeho prevzatiu došlo až v pondelok dňa 03.06.2024 (na tretí deň po
doručení krycieho listu). Aj sám žalobca poukazoval vo svojich vyjadreniach na obvyklú prax iných

autoservisov, ktoré sa vyjadrili, že autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po
doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu vozidla zo strany poisťovne. To, že vozidlo sa
nachádzalo po celú dobu v autoservise, ako tvrdil žalobca, teda od 27.05.2024 do 03.06.2024, ktorý deň
si ho prevzal poškodený, je irelevantné. Poškodený bol informovaný, mal možnosť si prevziať vozidlo uždňa31.05.2024(piatok),kedybolautoservisudoručenýkrycílistpoisťovne.Súdmalzato,žepoškodený
bol vylúčený z užívania vlastného vozidla po 31.05.2024 iba jeho vlastným zavinením, dôsledkom
samotného konania poškodeného tým, že si už tento deň neprevzal opravené motorové vozidlo, pričom

žiadne objektívne dôvody, prekážky, ktoré by mu v tom bránili, neboli preukázané, ani tvrdené (napr.
práceneschopnosť poškodeného, služobná cesta, resp. zatvorenie autoservisu v daný deň napr. už
o 13.00 hod...., ktoré objektívne dôvody by mu bránili vyzdvihnúť si vozidlo už v deň 31.05.2024). Preto
zapožičanie náhradného motorového vozidla za dni od 01.06. až 03.06.2024 už súd nepovažoval za
účelné a dôvodné. Sám žalobca, jednak v žalobe, ako aj vo vyjadrení uvádzal, že nájom náhradného

motorového vozidla trval po dobu zotrvania poškodeného motorového vozidla v autoservise až do
ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, a že v prípade vykonávania opráv motorových
vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo a to
až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou
alebo doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Žalobca mal za to, že dĺžka prenájmu náhradného
motorového vozidla bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho

listu zo strany poisťovne.

45. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcovi nie je možné priznať náklady
vynaložené za nájom náhradného motorového vozidla za akúkoľvek dobu. Nemôže byť na ťarchu
žalovaného, že poškodený si neprevzal opravené motorové vozidlo už dňa 31.05.2024, pričom aj

žalobca sa odvolával na to, že náhrada nákladov vynaložených za nájom náhradného motorového
vozidla je podmienená doručeným krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu. Krycí list bol doručený
autoservisu dňa 31.05.2024, poškodený mal možnosť si prevziať opravené motorové vozidlo už v tento
deň. Žalobca výslovne uviedol, že poškodený bol dňa 31.05.2024 informovaný, že si môže svoje
opravené motorové vozidlo prevziať. Súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS

602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, kde Ústavný súd SR, okrem iného, uviedol, že dôležitým kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť
doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných
prostriedkov. Žalobca v danej veci výslovne uvádzal, že pre trvanie doby nájmu náhradného vozidla
je objektívne relevantný moment doručenia krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu, pričom sa

odvolával na obvyklú prax aj iných autoservisov (krycí list ako listina je náhradou za platbu poistného
plnenia). Žalovaný tak nemôže niesť zodpovednosť za to, že si poškodený neprevzal vozidlo už dňa
31.05.2024, ale až dňa 03.06.2024. Pre určenie skutočnej škody v podobe nájmu náhradného vozidla
sa vychádza zo zásady účelnosti, oprávnenosti a jej dôvodnosti. Výška skutočnej škody nie je daná
uplatnenou sumou zo strany žalobcu, ale len výškou sumy účelne vynaloženej (súd poukazuje aj na

rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 16Cob/107/2018 zo dňa 27.08.2019).

46. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí - autoservis
opravené motorové vozidlo odovzdá poškodenému, a teda pre trvanie nájmu náhradného vozidla je
objektívne relevantný moment - buď zaplatenie ceny opravy poškodeného motorového vozidla zo strany

poškodenéhoaleboposkytnutiepoistnéhoplneniapoisťovňoualebodoručeniekrycieholistuautoservisu
poisťovňou (vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené vozidlo
servis neodovzdá, je všeobecne známou obchodnou praxou, že ako náhrada úhrady faktúry sa využíva
krycí list, ktorý sa používa pri poistnej udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti voči
opravovni, aby opravovňa (autoservis) mala istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať

vozidlo po oprave zákazníkovi). Až dňom zaplatenia ceny za opravu, resp. poskytnutím poistného
plnenia autoservisu alebo vystavením krycieho listu - až týmto momentom mohol poškodený prevziať
vozidlo do svojej dispozície (a do tohto okamihu je aj poškodený oprávnený užívať náhradné motorové
vozidlo). Nemožno požadovať od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený
v užívaní svojho vozidla a prenajal si náhradné vozidlo, aby vopred, resp. hneď v deň vystavenia faktúry

uhradil sumu pomerne vysokú za opravu vozidla (podľa faktúry vystavenej dňa 30.05.2024 išlo o sumu
2.213,32 eur), pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným plnením a potom následne čakal na jej
preplatenieodpoisťovne.Tedaargumentáciažalovaného,ženájomnáhradnéhovozidlaboldôvodnýiba
do vykonania opravy motorového vozidla t.j. do 30.05.2024, nebola dôvodná. Súd považuje za vhodné
zdôrazniť, že poškodený je v dôsledku ním nezavinenej škodovej udalosti beztak zaťažený rôznymi

bremenami, keď musí komunikovať s poisťovňou (čím poškodený spotrebúva svoj voľný čas), vozidlo
pristaviť na obhliadku technikovi (čím poškodený zasa spotrebúva svoj čas a peniaze na PHM), vozidlo
odviezť do a zo servisu (a opäť spotreba času a PHM), a teda je nanajvýš nevhodné žiadať od neho, aby
ešte aj zo svojho zaplatil faktúru za opravu a následne, aby vybavoval v poisťovni škodcu jej preplatenie.Vozidlo sa nachádzalo v autoservise od 27.05.2024 a súd mal za to, že jeho zotrvanie bolo dôvodné až
doposkytnutiapoistnéhoplnenia,resp.zaplateniacenyzaopravumotorovéhovozidlaautoservisu,resp.
doručenia krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu, čo nastalo dňom 31.05.2024, do uvedeného

dátumu bol poškodený oprávnený užívať náhradné vozidlo, preto mal súd za to, že uplatnený nárok
žalobcu za deň 31.05.2024 je dôvodný. Za dôvodne uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému
tak súd považoval náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od
27.05.2024 do 31.05.2024, t.j. za 5 dní (za nedôvodný nárok za dni od 01.06. až 03.06.2024).

47. S poukazom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že žalobca nemá nárok na akékoľvek náklady
spojené s prenájmom náhradného motorového vozidla, ale len na tie, ktoré boli nutne účelne vynaložené
a to počas nevyhnutnej doby trvania doby nájmu, teda za primeranú dobu. Žalobca nepreukázal
nevyhnutnosť, účelnosť nákladov za nájom náhradného motorového vozidla nad 5 dní. S poukazom na
uvedené súd priznal žalobcovi náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla aj za deň
31.05.2024 v sume 165,-eur (súd za primeranú a preukázanú výšku denného nájmu považoval sumu

165,-eur). Náhrada účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového vozidla prináleží
žalobcovi za dobu trvania nájmu v rozsahu 5 dní (t.j. od 27.05.2024 do 31.05.2024, t.j. do doručenia
krycieho listu). Súd preto priznal žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému z titulu práva na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných
hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sumu 385,-

eur (čo predstavuje náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla aj za deň 31.05.2024
v sume 165,-eur + rozdiel zo strany žalovaného nepriznaného denného nájmu za 4 dni od 27.05.2024 do
30.05.2024, žalovaný priznal za tieto 4 dni iba výšku denného nájmu 110,-eur, rozdiel teda predstavuje 4
dni x 55,-eur, t.j. suma 220,-eur, ktorá suma prináleží žalobcovi, spolu teda suma 165,-eur + suma 220,-
eur = 385,-eur). Súd vo zvyšnej časti uplatnený nárok žalobcu (nájom za dni od 01.06. až 03.06.2024),

t.j. o zaplatenie sumy 495,-eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol (II. výrok rozsudku).

48. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný oznámil poškodenému/žalobcovi výšku poistného
plnenia listom zo dňa 19.06.2024 (č.l. 18), v ktorom uviedol, že dňa 19.06.2024 ukončili šetrenie poistnej
udalosti, ktorý deň sa teda považuje za deň skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu

povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. žalovaný ako poisťovateľ bol povinný poskytnúť poškodenému poistné plnenie do 15 dní, t.j. do
04.07.2024. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 05.07.2024 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením
peňažného záväzku voči poškodenému v časti neposkytnutého poistného plnenia vo výške 385,-eur
a od uvedeného dňa je poškodený, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka poškodeného spolu

s jej príslušenstvom postúpená, oprávnený uplatňovať si voči žalovanému nárok na zákonný úrok
z omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania od 05.07.2024 do zaplatenia. Keďže
úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné v súlade s ust. § 517 ods.2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný neopodstatnene
neposkytol poistné plnenie vo výške 385,-eur, keďže žalovaný poskytol nižšiu sumu (poníženú o túto

sumu) a to bez relevantných dôvodov, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim
dňom po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd v tomto smere poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 1Cdo/225/2021
zo dňa 27.04.2022, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/153/2020 zo dňa 10.02.2021.

49. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu vyhovel čiastočne, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 385,-eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25% ročne zo sumy 385,-eur od 05.07.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), vo zvyšnej časti uplatnený nárok žalobcu (nájom za dni od
01.06. až 03.06.2024), t.j. o zaplatenie sumy 495,-eur s príslušenstvom zamietol (II. výrok).

50. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.52. V danej veci mal čiastočný úspech žalobca a čiastočný úspech žalovaný. Žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 880,-eur s príslušenstvom. Súd vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 385,-eur

s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie sumy 495,-eur s príslušenstvom zamietol.
Úspech žalobcu predstavoval 43% a úspech žalovaného 57%, žalovaný mal väčší úspech v spore, čistý
úspech žalovaného predstavuje 14% (súd vyčíslil priznanú sumu s úrokom z omeškania a žiadanú sumu
spolu s úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, čo predstavuje podiel 399,73 eur : 913,67
eur). Súd teda žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14 % a to

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.