Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Cpr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201075
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6724201075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E. F., právne zast. JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD.,
advokátom, so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému G. H. E. H., I.: XX
XXX XXX, E. E. J. XX, XXX XX K. K., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa ako zamestnanec, žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 28.2.2024,

postúpenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 1.3.2024, domáhal, aby súd určil, že jeho pracovný
pomer so žalovaným ako zamestnávateľom, uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa
28.11.2011, ktorý mal byť skončený výpoveďou zamestnávateľa zo dňa 29.9.2023, bol skončený
neplatnou výpoveďou a naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady mzdy "podľa záverečného
vyčíslenia". Domáhal sa aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi ním a žalovaným, v danom čase D. H. E., bol založený

pracovnoprávny pomer, pracovnou zmluvou č. 36285/2011-1460 zo dňa 28.11.2011 s dňom nástupu
do práce 1.12.2011, s dohodnutým miestom výkonu práce Bratislava, Colné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, s pracovnou pozíciou samostatný referent (3008), na dobu neurčitú. Charakteristika
pracovnej pozície samostatného referenta spočívala v zabezpečovaní odbornej agendy spojenej so
sprístupňovaním informácií, vnútornej kontrolnej činnosti v určenom rozsahu a v plnení ďalších úloh
podľa pokynov nadriadeného. Na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2023, bolo
zmenené miesto výkonu práce, L. : G. H. E. H., sekcia colná, odbor výkonu služby a projektov, oddelenie

výkonu služby a špeciálnych technológií, Bratislava. Žalovaný, dňa 29.9.2023, osobne doručil žalobcovi
Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, podľa § 63 ods. 1 písm. b) v súlade s § 63 ods.2 písm. a)
Zákonníka práce, v ktorej uviedol, že žalobca sa stal nadbytočným vzhľadom na Rozhodnutie prezidenta
finančnej správy č. 238/2023/4030000, ktorým bolo žalobcovo miesto výkonu práce vo verejnom záujme
zrušené. Následne, dňa 14.12.2023 doručil žalovanému Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní,
v ktorom mu oznámil, že podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, považuje skončenie pracovného pomeru
výpoveďou za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy,

alebo aby mu ponúkol inú vhodnú prácu v súlade s § 63 ods.2 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca
poukazoval na skutočnosť, že napriek tomu, že jemu bola doručená výpoveď, v deň doručenia výpovede
žalovaný vyhlásil výberové konanie na pracovné pozície v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej
zmluve ako miesto výkonu práce a na ktoré žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady. Išlo o výberovékonaniaa4pracovnépozície(11pracovnýchmiest)ato:1/číslovýberovéhokonaniaVK/30/2023/CÚBA
- názov obsadzovaných funkcií - referent mobilného dohľadu, počet obsadzovaných funkcií - 2, miesto
výkonu práce - územný obvod D. M. K.. Ďalej 2/ č. VK/25/2023/CÚBA - názov obsadzovaných funkcií

-colný kontrolór, počet obsadzovaných funkcií - 7, miesto výkonu práce Bratislava, 3/ č. VK/27/2023/
CÚBA - názov obsadzovaných funkcií - referent ochrany objektov, počet obsadzovaných funkcií - 1,
miesto výkonu práce - územný obvod D. M. K. N. 4/ číslo výberového konania VK/28/2023/CÚBA-
názov obsadzovaných funkcií - colný kontrolór, počet obsadzovaných funkcií - 1, miesto výkonu práce
Bratislava. Pokiaľ ide napríklad o ponúkanú pozíciu "referent mobilného dohľadu", išlo o funkciu,

ktorú v colnej a neskôr finančnej správe vykonával žalobca 11 rokov. Obsadzovanú funkciu "colný
kontrolór" vykonával žalobca 5 rokov v rámci tzv. následných kontrol po prepustení tovaru. Obsadzovanú
funkciu "referent ochrany objektov" vykonával žalobca v colnej a neskôr finančnej správe 7 rokov
v rámci tzv. stálej služby. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný vo výpovedi zo dňa 29.9.2023
poukázal na Rozhodnutie prezidenta finančnej správy č. 238/2023/4030000 o zrušení pracovného
miesta na ktorom pracoval a to s účinnosťou od 1.10.2023 tak tieto organizačné zmeny sú iba

predstierané, pretože "novovzniknuté" oddelenie od 1.10.2023 s názvom "Oddelenie právnej podpory,
koordinácie mobilného dohľadu a špeciálnej techniky" vykonáva agendu, plní a zabezpečuje úlohy
pôvodnezrušenéhooddeleniasnázvom"Oddelenievýkonuslužbyašpeciálnychtechnológii",naktorom
bol žalobca zaradený. Došlo v skutočnosti k spojeniu oddelení na G. H. E., ktoré pokračujú v doterajšej
agende. Žalobca rozporoval aj údajné zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť

práce, pretože na "novovzniknuté oddelenie", ktoré prevzalo agendu "zaniknutého" oddelenia, boli
na naplnenie personálneho stavu od 1.11.2023 prijatí a to na funkciu administratívny pracovník I. O.
O. a na funkciu odborný referent O. H. E.. S poukazom na § 63 ods.2 písm. a) Zákonníka práce,
žalobca poukázal aj na to, že vo vzťahu k nemu, nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka ponuky
inej vhodnej práce, čo spôsobuje neplatnosť výpovede. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 306/2008: "Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca
zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca Ide teda o prácu, ktorú je
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať". Rovnako
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 261 /2007 vyplýva, že: "podľa ustálenej judikatúry
nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca

žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má
totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede,
nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii." V čase výpovede,
dňa 29.9.2023 žalovaný uskutočnil výberové konania, pričom však v rozpore s nimi vo výpovedi uviedol,
žejehonemámožnosťďalejzamestnával',atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté

ako miesto výkonu práce. Aj keď zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek
voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej
zmluve, prípadne jeho kvalifikácii, vo vzťahu k nemu si túto povinnosť nesplnil. Žalobca preto považoval
výpoveď za neplatnú a mal za to, že jeho pracovný pomer trvá. Uplatnil si aj náhradu mzdy podľa
záverečného vyčíslenia a náhradu trov konania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil Pracovnú zmluvu č.: 36285/2011-1460 zo dňa
28.11.2011, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2023, pracovnú náplň z 1.7.2021, Skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.9.2023, Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo
dňa 14.12.2023, vyhlásenie výberového konania č. VK/30/2023/CÚBA, vyhlásenie výberového konania

č. VK/25/2023/CÚBA, vyhlásenie výberového konania č. VK/27/2023/CÚBA, vyhlásenie výberového
konania č. VK/28/2023/CÚBA, print screen organizačného poriadku v časti čl. 37 Odbor služby a
projektov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel tvrdenia žalobcu. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť

a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Pracovný pomer so žalobcom skončil v súlade s
platnými právnymi predpismi, po splnení si všetkých zákonných povinností. Potvrdil, že so žalobcom
skončil pracovný pomer ku dňu 31.12.2023, a to výpoveďou zo dňa 29.9.2023 z dôvodu podľa
§ 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu, že Rozhodnutím prezidenta finančnej správy č.
238/2023/4030000 zo dňa 22.9.2023, bola prijatá organizačná zmena, po ktorej bolo pracovné miesto

žalobcu zrušené a žalobca sa stal nadbytočným. Ďalej žalovaný uviedol, že skončenie pracovného
pomeru so žalovaným bolo riadne prerokované s príslušnými odborovými organizáciami. Ani jedna z
nich k veci nezaujala negatívne stanovisko. Doručeniu výpovede žalobcovi predchádzali dve osobné
stretnutia žalobcu a zástupcov osobného úradu žalovaného, na ktorých bolo žalobcovi vysvetlené,že u žalovaného nastávajú organizačné zmeny a aké dôsledky z nich vyplývajú. Dňa 28.9.2023 bolo
žalobcovi oznámené, že žalovaný nemá možnosť ho naďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré s ním bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, nakoľko žalovaný na danom mieste

(v Bratislave ani v jej okolí) nedisponuje vhodnými voľnými miestami na výkon práce vo verejnom
záujme. V Bratislave boli voľné pracovné miesta len na pozícii mzdový účtovník (6. platová trieda)
a právnik (9. platová trieda), na ktoré žalobca nespĺňal dostatočné kvalifikačné predpoklady (okrem
iného aj vysokoškolské vzdelanie). Nakoľko dňa 29.9.2023 žalobca vyjadril svoj nesúhlas so skončením
pracovného pomeru dohodou, žalovaný bol nútený skončiť jeho pracovný pomer výpoveďou. V čase,

kedy bola žalobcovi daná výpoveď, žalovaný nemal k dispozícii voľné pracovné miesta, ktoré by boli
pre žalobcu vhodné. Výberové konania, na ktoré žalobca poukazoval, boli realizované za účelom
obsadenia voľných funkcií ozbrojených príslušníkov finančnej správy vykonávajúcich štátnu službu v
služobnom pomere. Výkon práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere a výkon štátnej služby
v služobnom pomere príslušníka finančnej správy sú rôzne inštitúty upravené odlišnými právnymi
predpismi. Napriek skutočnosti, že žalovaný je na jednej strane zamestnávateľom v zmysle Zákonníka

práce a zároveň aj služobným úradom podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmení
a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 35/2019 Z. z."),
nemožno tieto dva inštitúty spájať a je potrebné každý z týchto právnych vzťahov posudzovať podľa
príslušných právnych predpisov. Nemožno preto od žalovaného ako zamestnávateľa požadovať, aby
počas výkonu práv a povinností vyplývajúcich mu z pracovného pomeru súčasne uplatňoval inštitúty

prináležiace výlučne služobnému pomeru. Zákon dáva nadriadenému možnosť napr. previesť alebo
preložiť príslušníka finančnej správy na inú funkciu, ak sú na to splnené zákonné predpoklady. Uvedené
však nemôže aplikovať na zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Rovnako tak nie
je možné ponúknuť zamestnancovi vykonávajúcemu prácu vo verejnom záujme v pracovnom pomere
podľa Zákonníka práce v rámci ponukového konania v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce

obsadenie voľnej funkcie príslušníka finančnej správy podľa zákona č. 35/2019 Z. z. Z dôvodu, že
ku dňu 1.10.2023 bolo pracovné miesto žalobcu zrušené a žalobcovi ešte plynula výpovedná doba,
listom zo dňa 28.9.2023 - Oznámenie o prekážke v práci na strane zamestnávateľa, bolo žalobcovi
oznámené, že po dočerpaní dovolenky nie je povinný vykonávať prácu z dôvodu podľa § 142 ods.
3 Zákonníka práce pre iné prekážky na strane zamestnávateľa. Následne, dňa 14.12.2023 bolo

žalovanému doručené podanie žalobcu, ktorým oznámil, že skončenie pracovného pomeru považuje
za neplatné, že trvá na ďalšom zamestnávaní a že nedošlo k splneniu ponukovej povinnosti. Pokiaľ
ide o splnenie ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, žalovaný sa vyjadril
už listom zo dňa 28.12.2023, v ktorom opätovne vysvetlil žalobcovi všetky okolnosti, ktoré k skončeniu
pracovného pomeru viedli a uviedol, že nemá možnosť ho naďalej zamestnávať. Pokiaľ žalobca tvrdil,

že by bol vhodným adeptom na obsadenie rôznych funkcií v služobnom pomere príslušníka finančnej
správy, na ktoré boli vyhlásené výberové konania, nič mu nebránilo podať si do týchto výberových
konaní žiadosť a uchádzať sa o danú funkciu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by novovzniknuté
oddelenie prevzalo agendu zaniknutého oddelenia. Činnosti, ktoré žalobca vykonával podľa pracovnej
zmluvy a pracovnej náplne neboli dostačujúce. U žalovaného bolo nevyhnutné zabezpečiť plnenie úloh

novovzniknutého oddelenia právnej podpory, koordinácie mobilného dohľadu a špeciálnej techniky ako
výkon štátnej služby širšieho zamerania, pričom v rámci novovytvoreného oddelenia boli vytvorené
výlučne funkcie príslušníkov finančnej správy so zbraňou podľa zákona č. 35/2019 Z.z., nakoľko bolo
potrebné takto zabezpečiť plnenie úloh G. H. E. H. P. zo zákona č. 35/2019 Z.z.. O nadbytočnosť
zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami

dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ
naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.
Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných zmien. Skončenie pracovného
pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov.
Pre zamestnávateľa totiž nie je dôležitý len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska

profesií a kvalifikácie. Žalovaný predložil aj vzorové opisy služobných činností, ktoré preukazujú, že
žalobca sa stal nadbytočný z dôvodu organizačnej zmeny, ktorou sa zabezpečovala efektívnosť práce
spočívajúcej v kumulácii činností. Pracovné miesta, ktoré boli na novovzniknutom odbore vytvorené
dodatočne, nebolo možné žalobcovi v čase dania výpovede ponúknuť. Napokon žalovaný poukázal aj
na to, že na pracovnú pozíciu, ktorá bola obsadená p. O. E. sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa (ktoré žalobca nespĺňa) a miestom výkonu pracovnej pozície, ktorá bola obsadená p. I.
O. je Trenčín (miestom výkonu práce žalobcu bola Bratislava). Žalovaný mal za to, že si v súvislosti so
skončením pracovného pomeru so žalobcom riadne splnil všetky zákonné povinnosti a pracovný pomer
s ním ukončil platne a v súlade so zákonom.5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný, na výzvu súdu, predložil poverenie na zastupovanie zo dňa
19.4.2022, a 17.5.2023, skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.9.2023, Rozhodnutie

č. 238/2023/4030000 o zrušení miesta na výkon práce vo verejnom záujme na G. H. E. H. Q. dňa
22.9.2023, Interný riadiaci akt č. 166/2023 ROZHODNUTIE prezidenta finančnej správy o vnútornej
organizačnej štruktúre G. H. E. H. Q. dňa 14.9.2023, žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 28.9.2023 adresovanú F. P. E. D. E. E. E. odpoveďou, žiadosť o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.9.2023 adresovanú Podnikovému výboru sekcie

územných finančných orgánov E. E. odpoveďou, žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 28.9.2023 adresovanú ZO OZ MODERNÉ ODBORY AIOS Daňová správa s
odpoveďou, žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.9.2023
adresovanú pre Nezávislú odborovú organizáciu zamestnancov G. H. E. H. E. odpoveďou, záznam
o ústnom pojednávaní zo dňa 28.9.2023, záznam o ústnom pojednávaní zo dňa 29.9.2023, zoznam
voľných pracovných pozícií k 1.10.2023 vo finančnej správe, oznámenie o prekážke v práci na strane

zamestnávateľa zo dňa 28.9.2023, oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 14.12.2023,
odpoveď na oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 28.12.2023 s doručenkou zo dňa
17.1.2024, pracovná náplň žalobcu zo dňa 1.7.2021, 2x pracovná náplň na odbore právnej podpory
a koordinácie, 8x opisy služobných činností funkcií na novovzniknutom oddelení právnej podpory,
koordinácie mobilného dohľadu a špeciálnej techniky.

6. Žalobca právo na repliku nevyužil.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

8. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v prítomnosti obidvoch sporových strán.

9. Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na doterajších vyjadreniach. Trval na tom, že rozhodnutím
prezidenta finančnej správy došlo iba k predstieraným organizačným zmenám a k predstieraným
zmenám úloh zamestnancov a že práca, ktorá bola ponúkaná prostredníctvom výberových konaní mala

byť ponúknutá žalobcovi a to už len s poukazom na to, že žalobca má všetky odborné vzdelania,
základný odborný colný kurz a rôzne školenia absolvované v zamestnaní.

10. Zástupkyňa žalovaného v konaní rovnako zotrvala na svojej argumentácii spočívajúcej v tom, že
v dôsledku organizačnej zmeny na rôznych útvaroch žalovaného, sa žalobca pre žalovaného stal

nadbytočným a z toho dôvodu bolo pristúpené k výpovedi. Žalovaný si len plnil povinnosti vyplývajúce
mu z interného riadiaceho aktu, ktorý bol prijatý na základe prijatých zmien O. G. E.. Pracovné miesto
žalobcu bolo organizačnými zmenami zrušené a žalovaný nemal inú možnosť ako skončiť so žalobcom
pracovnýpomer.Funkcie,naktorébolivyhlásenévýberovékonania,bolivyhlásenévsúladesozákonom
č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a ich výkonom malo byť plnenie výkonu štátnej služby v služobnom

pomere. Trvala na tom, že nemožno zamieňať výkon práce podľa Zákonníka práce a výkon služobného
pomeru podľa zákona č. 35/2019 Z.z.. Žalobca bol oprávnený prihlásiť sa do týchto výberových konaní
a pokúsiť sa takýmto spôsobom dostať na dané funkcie. Ponuková povinnosť žalovaného, vo vzťahu k
týmto funkciám, však nebola daná.

11. Právny zástupca žalobcu v reakcii poukazoval na to, že žalobca nemal možnosť zúčastniť sa daných
výberových konaní, pretože výpoveď mu bola doručená 29.9.2023 a výberové konania sa konali v ten
istý deň. Prihlásiť sa do nich dalo do 27.9.2023. Žalobca o nich nevedel, pretože bol na dovolenke a
preto, že až 29.9.2023 sa dozvedel, že zamestnávateľ s ním ďalej nepočíta. Zo žalobcom predloženého
organizačného poriadku do 1.10.2023 a po 1.10.2023 vyplývalo, že nedošlo k zmene pracovných úloh a

činnosti, ktoré vykonával žalobca, naďalej zostali v organizačnom poriadku. Keďže činnosti vykonávané
žalobcomvlastnezostalizachované,alerozhodlisa,žetonebudúrobiť"civili",alepríslušnícisozbraňou,
tak práve v tom považoval organizačnú zmenu za predstieranú. Čo sa týka ponúknutej dohody o
skončení pracovného pomeru, namiesto výpovede, stále išlo o skončenie pracovného pomeru, žalobca
však mienil zotrvať v pracovnom pomere so žalovaným a preto túto dohodu neprijal. Pokiaľ žalovaný

poukazoval na zák. č. 35/2019 Z.z., tak mal za to, že stále ide o jedného zamestnávateľa, ktorý má
jedno IČO. Napokon poukázal na to, že žalobca bol výsluhový dôchodca a bral aj plat, pričom išlo
dá sa povedať vo vzťahu k výkonu práce o hotového človeka a zamestnávateľ sa k nemu postavil
tak, že keď mohli hotového človeka prijať na konkrétne miesto, tak mu oznámili, že ho nepotrebujú.Prácu odborného referenta vykonáva v súčasnosti pán E., ktorý je tiež výsluhový dôchodca. Napokon,
k tvrdeniam o zvýšených kvalifikačných kritériách vo vzťahu k prijatej organizačnej zmene poukázal
na kvalifikačné kritériá uvedené vo vyhlásených výberových konaniach, kde je kritériom stredoškolské

vzdelanie. Poznamenal, že v prípade ak boli organizačné zmeny prijaté, mohli byť žalobcovi ponúknuté
aj služobné činnosti v rámci ponukovej povinnosti zamestnávateľa. Mohlo mu byť z ľudskej stránky
oznámené, že je takáto možnosť, čo sa však nestalo. V tom videl nedostatok komunikácie zo strany
žalovaného a trval na tom, že namiesto toho, aby zamestnávateľ prijal na tieto pozície niekoho zvnútra,
prijal niekoho zvonka.

12. Zástupkyňa žalovaného v reakcii poukázala na to, že aj keď finančné riaditeľstvo má jedno IČO,
je v postavení na jednej strane zamestnávateľa vo vzťahu k pracovným pomerom a na druhej strane
služobného úradu vo vzťahu k služobným pomerom. Práce vykonávané v pracovnom pomere majú
charakter podporných činností pre funkcie vykonávané v služobnom pomere a preto je ich potrebné
rozlišovať. Organizačnou zmenou malo dôjsť aj k zefektívneniu a k zvýšeniu odbornosti práce u

žalovaného. Žalobca vykonával práce vymedzené úzkym rozsahom a prijali sa aj také organizačné
zmeny, podľa ktorých sa podmienky na výkon týchto prác aj odborne navýšili. Žalobca po organizačnej
zmene nespĺňal podmienky na výkon kumulovaných pracovných činností tak, ako činnosti mali byť ďalej
vykonávané. Pokiaľ ide o funkcie, na ktoré boli vyhlásené výberové konania, na ktoré sa žalobca mohol
prihlásiť, tieto výberové konania sú vyhlasované relatívne pravidelne. Pokiaľ žalobca v danom čase

vedel, že prebiehajú u žalovaného organizačné zmeny mohol sa uchádzať aj o tieto funkcie. Výberové
konania sú vyhlasované aj v súčasnosti a žalobca, ak splní podmienky, môže byť vo výberovom konaní
vybraný. Trvala však na tom, že nie je možné zamieňať služobný pomer u žalovaného s pracovným
pomerom u žalovaného. Pokiaľ ide o ukončenie pracovného pomeru so žalobcom, žalobcovi bola daná
možnosť dohody o skončení pracovného pomeru, bol mu poskytnutý čas na rozmyslenie. Nakoľko

žalobca nesúhlasil s dohodou o skončení pracovného pomeru, žalovaný nemal inú možnosť ako dať
žalobcovivýpoveď.Sožalobcombolivykonanéústnejednania,očomsúpredloženézáznamyvsúdnom
spise zo dňa 28.9.2023 a 29.9.2023. Dodala, že pokiaľ ide o funkcie z výberových konaní, pri troch
výberových konaniach sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie a pri jednom stredoškolské vzdelanie,
avšak dané služobné činnosti boli kumulované činnosti a iné činnosti ako tie, ktoré žalobca vykonával v

pracovnom pomere. Zdôraznila, že pritom išlo o služobné činnosti v služobnom pomere a nie o pracovné
miesta. Čo sa týka komunikácie zamestnávateľa so žalobcom, nie je možné mať zachytenú kompletne
celú komunikáciu, ktorá v danom čase prebiehala. Nevylučuje, že mohlo dôjsť aj k takej komunikácii,
že sa žalobca mohol so svojím nadriadeným porozprávať aj o tom, akým spôsobom by ďalej mohol
na finančnej správe pôsobiť. V konaní však poukazuje na zákonné podmienky skončenia pracovného

pomeru a má za to, že žalovaný splnil všetky podmienky, ktoré mu zo zákona v prípade skončenia
pracovného pomeru vyplývali.

13. Žalobca vo výpovedi tvrdil, že dňa 28.9.2023 mal byť na dovolenke ale vrátil sa skôr, pretože som
počul nejaké šumy. Nikto z nadriadených s ním ale nekomunikoval. Nevedel, že ho čaká výpoveď. Po

tých rokoch čo tam odrobil, čakal na nejakú dohodu alebo nejakú ponuku. Organizačný poriadok nevidel,
neboldostupnýaždo1.10.2023.Napriektomu,žesomhonevidelterazvie,žesúvňomnaďalejuvedené
aj činnosti, ktoré vykonával on. Dňa 28.9.2023 na obed prišla za ním sekretárka z osobného úradu,
ktorá mu oznámila, že bude organizačná zmena a že dostane výpoveď. Navrhli mu dohodu o skončení
pracovného pomeru a odstupné, na čom povedal, že si to rozmyslí. Dali mi čas do druhého dňa. Dňa

29.9.2023 okolo 12:00 hod. si ho zavolali, nikto mu nič neponúkol z tých výberových konaní, aj keď
vedeli, že tú prácu v minulosti vykonával. Ohľadom dovolenky mu povedali, že si ju dočerpá teraz, že
oni mu viac k tomu povedať nevedia a že ostatné si má riešiť niekde inde. Pokiaľ ide o novovzniknuté
oddelenia a kvalifikačný predpoklad vysokej školy, nerozumel prečo mu to nedali vedieť a prečo tam
potom nastúpil človek, na prácu vo verejnom záujme, z výsluhového dôchodku. Čo sa týka zákona č.

35/2019 Z.z., niektorým ľudom povedali, že môžu prejsť do štátnej služby, napr. N. K. alebo H. K., avšak
jemu nie a to napriek tomu, že tie činnosti vykonával. Napríklad kalibráciu, ktorá sa robí aj teraz, ktorú
robil on. Práve preto sa cíti byť dotknutý, ako sa s ním jednalo. Uviedol, že na oddelenie vo verejnom
záujmeprijalitrochľudíapánE.prišielpojednommesiaci.Naotázkydodal,žesanevievyjadriť,čiosoby
N. K., H. K. alebo pán E. prešli cez výberové konania. On dosiahol stredoškolské vzdelanie. Vyštudoval

Stredné odborné učilište, mechanik silnoprúdových zariadení s maturitou a absolvoval aj viacero školení
v rámci colnej správy, napríklad školenie na prevoz na uzavreté žiariče.14. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči mal za to, že žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia
uvedené v podanej žalobe a uniesol k nim dôkazné bremeno. Trval na tom, že výpoveď mu bola podaná
v rozpore so zákonom. Vzhľadom na všetky skutočnosti, na ktoré poukázal či v rámci ústnych prednesov

alebo písomných vyjadrení žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a tiež, aby priznal
žalobcovi náhradu mzdy, ktorú vyčísli v lehote 3 dní a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Žalobca právo záverečnej reči nevyužil.

16. Zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči považovala za pochopiteľné, že každý sa cíti byť dotknutý
a nie je spokojný s tým, keď je s ním skončený pracovný pomer. Zamestnávateľ však musel pristúpiť k
zmenám, keďže Minister financií SR prijal organizačné zmeny týkajúce sa finančnej správy. Finančná
správa tieto zmeny následne musela vykonať. To, že sa organizačná zmena dotkla práve žalobcu
vychádzalo z toho, že organizačné zmeny boli potrebné na zefektívnenie práce a zvýšenie odbornej
úrovne zamestnancov. Práca, ktorú vykonával žalobca bola úzko vymedzená. Bolo potrebné pristúpiť k

tomu, že takúto prácu mali vykonávať osoby, ktoré mali vyššie vzdelanie a boli tak schopné kumulatívne
vykonávať viac činností. Trvala na tom, že nie je možné stotožňovať pracovný pomer so služobným
pomerom a že všetky zákonné podmienky podľa Zákonníka práce boli pri skončení pracovného pomeru
žalobcu splnené. Ani príslušné odbory, ktoré sa ako prvé majú zamestnanca zastať, nemali žiadne
výhrady k postupu zamestnávateľa. Poukázala aj na to, že žalovaný nepostupoval inak voči iným

zamestnancom ako voči žalobcovi. Žalobca túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Nepreukázal ani, že
by iným zamestnancom v pracovnom pomere žalovaný ponúkol činnosť v služobnom pomere, čo nie je
ani možné vzhľadom na rozdielne činnosti v týchto pozíciách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti trvala
na zamietnutí žaloby.

17. Po právnej stránke posúdil súd spornú vec v súlade s právnou úpravou platnou v čase, kedy malo
dôjsť k doručeniu výpovede žalobcovi, dňa 29.9.2023 a ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu, t.j.
ku dňu 31.12.2023.

18. Podľa § 46 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len

"Zákonník práce"), pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň
nástupu do práce.

19. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a/ dohodou, b/ výpoveďou, c/
okamžitým skončením, d/ skončením v skúšobnej dobe.

20. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce, (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2)
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,

inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (3) Ak zamestnávateľ dal
zamestnancovivýpoveďpodľa§63ods.1písm.b),nesmiepočasdvochmesiacovznovuutvoriťzrušené
pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

21. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 Zákonníka práce, (1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer

sa skončí uplynutím výpovednej doby. (2) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak. (3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených
v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva
mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej

jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa
ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. (7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 63 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačnýchzmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

23. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z

dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),
iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave

na túto inú prácu.

24. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

25. Podľa § 77, veta prvá, Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

26. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

27. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len

"zák. č. 552/2003 Z.z.), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov
pri výkone práce vo verejnom záujme. (2) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú
a) štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,

b) právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším
územným celkom podľa osobitného predpisu1) a verejné výskumné inštitúcie,1a)
c) právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková
účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %,
d) iné právnické osoby založené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých

väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší
územný celok.
(4) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje
Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

28. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 552/2003 Z.z., (1) Zamestnávateľ je povinný informovať o voľných
pracovných miestach na výkon práce vo verejnom záujme na mieste u zamestnávateľa, ktoré je
zamestnancom prístupné, a umožniť zamestnancom a iným fyzickým osobám uchádzať sa o tieto
voľné pracovné miesta. (2) Zamestnávateľ rozhodne o obsadení voľného pracovného miesta na základeposúdenia vhodnosti jednotlivých uchádzačov z hľadiska ich znalostí a schopností na výkon práce vo
verejnom záujme.

29. Podľa § 1 zák. č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zák. č. 35/2019 Z.z.), tento zákon upravuje
a) právomoc a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") v
oblasti daní, poplatkov a colníctva,
b) postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej

len "finančné riaditeľstvo"), daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy,
c) postavenie, povinnosti a oprávnenia príslušníka finančnej správy (§ 30) pri plnení úloh finančnej
správy,
d) štátnu službu príslušníkov finančnej správy a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a
skončením služobného pomeru

30. Podľa § 30 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 35/2019 Z.z. (1) Príslušníkom finančnej správy sa
rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona. (2) Príslušník finančnej správy
plní úlohy podľa tohto zákona, osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv na finančnom riaditeľstve,
daňovom úrade, colnom úrade a Kriminálnom úrade finančnej správy alebo v zahraničí. (3) Príslušník
finančnej správy môže byť ozbrojený príslušník finančnej správy podľa § 71 ods. 6 alebo neozbrojený

príslušník finančnej správy podľa § 71 ods. 9. (4) Ozbrojení príslušníci finančnej správy tvoria ozbrojený
zbor.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to
žalobou (č.l. 1-2), Pracovnou zmluvou č.: 36285/2011-1460 zo dňa 28.11.2011 (č.l. 3), Dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2023 (č.l. 4), pracovnou náplňou z 1.7.2021 (č.l. 5), Skončením pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 29.9.2023 (č.l. 6), Oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa
14.12.2023 (č.l. 7), vyhlásením výberového konania č. VK/30/2023/CÚBA, vyhlásením výberového

konaniač.P./D.,vyhlásenímvýberovéhokonaniač.VK/27/2023/CÚBA,vyhlásenímvýberovéhokonania
č. VK/28/2023/CÚBA (č.l. 8-11), print screenom organizačného poriadku v časti čl. 37 Odbor služby a
projektov (č.l. 12-16), vyjadrením k žalobe (č.l. 31-32), poverením na zastupovanie zo dňa 19.4.2022
a 17.5.2023 (č.l. 42 a č.l. 50), skončením pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.9.2023 (č.l.
51), Rozhodnutím č. 238/2023/4030000 o zrušení miesta na výkon práce vo verejnom záujme na

Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2023 (č.l. 51 rub), Interným riadiacim aktom
č. 166/2023 ROZHODNUTIE prezidenta finančnej správy o vnútornej organizačnej štruktúre G. H. E.
H. Q. dňa 14.9.2023 (č.l. 52), žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou
zo dňa 28.9.2023 adresovanou F. P. E. D. E. E. E. odpoveďou, žiadosťou o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.9.2023 adresovanou Podnikovému výboru sekcie územných

finančných A. E. s odpoveďou, žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa28.9.2023adresovanouZOOZMODERNÉODBORYAIOSDaňovásprávasodpoveďou,žiadosťou
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.9.2023 adresovanou pre Nezávislú
odborovú organizáciu zamestnancov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky s odpoveďou (č.l.
53-57), záznamom o ústnom pojednávaní zo dňa 28.9.2023 (č.l. 57 rub - 58), záznamom o ústnom

pojednávaní zo dňa 29.9.2023 (č.l. 58 rub - 59), zoznamom voľných pracovných pozícií k 1.10.2023 vo
finančnejspráve(č.l.59rub),oznámenímoprekážkevprácinastranezamestnávateľazodňa28.9.2023
(č.l. 60), oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 14.12.2023 (č.l. 60 rub - 61), odpoveďou
na oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 28.12.2023 s doručenkou zo dňa 17.1.2024 (č.l.
61 rub - 62), pracovnou náplňou žalobcu zo dňa 1.7.2021 (č.l. 62 rub), 2x pracovnou náplňou na odbore

právnej podpory a koordinácie (č.l. 63-64), 8x opisom služobných činností funkcií na novovzniknutom
oddelení právnej podpory, koordinácie mobilného dohľadu a špeciálnej techniky (č.l. 64 rub - 72), ako
aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

33. Z uvedených listinných dôkazov, z prednesov na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového

materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

34. Vo veci nebolo sporné, že žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným (označeným ako D. H.
E. H., ako zamestnávateľom dňa 28.11.2011 pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: samostatnýreferent (3008), s miestom výkonu práce: Bratislava, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, na dobu
neurčitú. Nebolo sporné, že Dohodou o zmene pracovnej zmluvy sa s účinnosťou od 1.4.2023 zmenilo
miesto výkonu práce, na: G. H. E. H., sekcia colná, odbor výkonu služby a projektov, oddelenie výkonu

služby a špeciálnych technológií, Bratislava.

35. Nesporné medzi sporovými stranami bolo, že žalovaný dňa 14.9.2023 prijal, formou interného
riadiaceho aktu č. 166/2023 Rozhodnutie prezidenta finančnej správy o vnútornej organizačnej štruktúre
G. H. E. H., s účinnosťou od 1.10.2023 a že na základe toho, bolo dňa 22.9.2023 prijaté Rozhodnutie č.

238/2023/4030000 o zrušení miesta na výkon práce vo verejnom záujme na G. H. Slovenskej republiky
a to v sekcii colnej, odboru výkonu služby a projektov oddelení výkonu služby a špeciálnych technológií,
na ktorom pracoval žalobca.

36. Nesporné bolo, že žalovaný dňa 29.9.2023 o 13:25 hod. doručil žalobcovi výpoveď z pracovného
pomeru datovanú dňa 29.9.2023, danú podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu

nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na rozhodnutie č. 238/2023/4030000, ktorým bolo jeho pracovné
miesto zrušené. Výpoveď bola daná písomne a bola doručená. Z obsahu výpovede ďalej vyplývalo
konštatovanie žalovaného, že žalovaný nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a to ani na kratší
pracovnýčasvdohodnutommiestevýkonupráce,žežalobcaodmietolukončiťpracovnýpomerdohodou
a preto mu bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a že

jeho pracovný pomer sa skončí po uplynutí výpovednej doby, ktorá je 3 mesiace. V závere výpovede
je uvedené, že podľa § 74 Zákonníka práce bolo skončenie pracovného pomeru žalobcu vopred
prerokované so zástupcami zamestnancov. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané z predloženej
listiny, označenej ako "Skončenie pracovného pomeru výpoveďou" zo dňa 29.9.2023.

37. Nesporné bolo aj to, že žalobca písomne, dňa 14.12.2023 oznámil žalovanému, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.9.2023 považuje za neplatné a že trvá na tom, aby ho
žalovaný ďalej zamestnával. Uvedenú skutočnosť preukazovalo oznámenie žalobcu zo dňa 14.12.2023
adresované žalovanému, ktoré mu bolo podľa pečiatky podateľne doručené dňa 14.12.2023. Nesporné
bolo, že žalovaný zaslal žalobcovi na uvedené oznámenie odpoveď, dňa 28.12.2023, ktorá bola

žalobcovi doručená dňa 17.1.2024.

38.Medzistranamisporunebolosporné,žežalovanývopredprerokovalvýpoveďžalobcusozástupcami
zamestnancov, čo bolo v konaní preukázané písomnými žiadosťami zo dňa 28.9.2023 o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru výpoveďou a odpoveďami zástupcov zamestnancov zo dňa 29.9.2023

(Podnikový výbor sekcie D. E. E., Podnikový výbor sekcie územných finančných orgánov E., ZO OZ
MODERNÉ ODBORY N. C. E., Nezávislá odborová organizácia zamestnancov G. H. E. H.).

39. Nesporné bolo, že žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola na súd doručená dňa
28.2.2024, teda v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť,

(§ 77 ods. 1 Zákonníka práce), keď výpovedná doba (v danom prípade v trvaní 3 mesiacov) začala
žalobcovi plynúť dňa 1.10.2023, uplynula mu dňa 31.12.2023, kedy sa mal jeho pracovný pomer skončiť.

40. Sporné medzi sporovými stranami bolo, či je výpoveď zo dňa 29.9.2023 daná zamestnávateľom
zamestnancovipodľa§63ods.1písm.b)Zákonníkapráce,zdôvodunadbytočnostizamestnancaplatná

alebo nie, vrátane splnenia predpokladov na použitie tohto výpovedného dôvodu, t.j. či sa pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil uplynutím výpovednej dňa 31.12.2023, alebo naďalej trvá.

41. Vo vzťahu k neplatnosti výpovede, bola sporná otázka, či si žalovaný splnil voči žalobcovi povinnosť
podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda, či mu ponúkol inú vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako

miesto výkonu práce pred tým, ako mu doručil výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
resp. či nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Spornou tak bola hmotnoprávna podmienka platnosti
výpovede, tzv. zákonná ponuková povinnosť.

42. V súvislosti s otázkou skončenia pracovného pomeru bol sporný aj vznik nároku žalobcu na náhradu
mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, v sume jeho priemerného
zárobku odo dňa odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času,
keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci.43. K sporným skutočnostiam súd uvádza, že v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, súd skúma všeobecné náležitosti výpovede ako jednostranného adresovaného právneho

úkonunadobúdajúcehoprávneúčinkydoručením,podľaustanoveníObčianskehozákonníkaoprávnych
úkonoch, ako aj osobitné náležitosti, resp. hmotnoprávne podmienky výpovede tak, ako ich stanovuje
Zákonník práce. V posudzovanom prípade bolo nesporné, že výpoveď mala písomnú formu a bola
doručená žalobcovi dňa 29.9.2023.

44.Pracovnýpomerjemožnéskončiťvýpoveďouzamestnávateľazamestnancovi.Zamestnávateľmôže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v Zákonníku práce. Výpoveď musí byť písomná
a doručená. Dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným výpovedným dôvodom a musí sa uviesť určito a zrozumiteľne, s uvedením skutočností, v ktorých
zamestnávateľ vidí konkrétny dôvod výpovede tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, z ktorého
dôvodu sa má pracovný pomer zamestnanca skončiť. Nedostatok v uvedených náležitostiach, má za

následok neplatnosť výpovede.

45. Súd skúmal splnenie hmotnoprávnych predpokladov platnosti výpovede, v danom prípade danej
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a zaoberal sa otázkami splnenia zákonných predpokladov
použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pri ktorom súd skúma tri

základné otázky, a to, či ide o zmenu úloh organizácie, technického vybavenia alebo iné organizačné
zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou
zamestnanca a vykonanou organizačnou zmenou. Súd okrem uvedeného, pri tomto výpovednom
dôvode, skúma vždy aj splnenie povinnosti zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu,
podľa ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

46. K rozhodnutiu zamestnávateľa o organizačných zmenách, ktoré má za následok nadbytočnosť
zamestnanca súd uvádza, že nie každé rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách,
je právnym titulom oprávňujúcim zamestnávateľa uplatniť výpoveď voči zamestnancovi z dôvodu
nadbytočnosti. Základom pre výpoveď zamestnanca je iba také rozhodnutie zamestnávateľa, z ktorého

vyplýva, že zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, ktorými sleduje zmenu svojich úloh
ako zamestnávateľa, alebo zmenu svojho technického vybavenia a s tým súvisiace zníženie počtu
zamestnancovzaúčelomzabezpečeniaefektívnostipráce.Vprípade,akbyzamestnávateľrozhodnutím
iba predstieral prijatie organizačných zmien ktoré by neboli reálne, t.j. predstieral by zmenu jeho úloh,
technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektivity práce ale jeho

skutočné zámery by boli iné, také jeho rozhodnutie, by nebolo relevantným predpokladom pre platnosť
výpovede podľa § 63 ods. l písm. b) Zákonníka práce. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene je skutočnosťou, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotné skončenie pracovného
pomeru so zamestnancom, avšak nemá povahu právneho úkonu, čoho právnym dôsledkom je, že
zamestnanec síce nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o neplatnosti tohto rozhodnutia, avšak súd

sa rozhodnutím o organizačnej zmene zaoberá ako jedným z hmotnoprávnych predpokladov platnosti
výpovede (rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 33/2008 zo dňa 29.1.2009).

47. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať na pracovnej pozícii dohodnutej v pracovnej zmluve, teda že už nepotrebuje práce

vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom znení a to práve v príčinnej súvislosti s
prijatými vnútornými organizačnými zmenami alebo pri znížení počtu zamestnancov. Ďalej, pokiaľ ide o
nadbytočnosť zamestnanca, aj keď skutočnosť, že zamestnávateľ prijme iného zamestnanca na miesto
uvoľnené odchodom zamestnanca, ktorému sa dala výpoveď pre nadbytočnosť, je spravidla dôkazom
o neopodstatnenosti tohto výpovedného dôvod, skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť

zamestnanca nie je podmienené absolútnym znížením počtu zamestnancov, naopak môže k nemu
dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov. (R 57/1968) Pri skúmaní nadbytočnosti zamestnanca súd
vychádza z obsahu pracovnej zmluvy a zisťuje, či došlo k takej organizačnej zmene, pre ktorú je
zamestnanec nadbytočný z hľadiska druhu práce, na ktorý bol zaradený pracovnou zmluvou. O výbere
zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ, pričom súd nie je oprávnený jeho

rozhodnutie preskúmavať.

48. Ďalším hmotnoprávnym predpokladom platnosti výpovede, ktorý súd skúmal aj v posudzovanom
spore, je ponuka inej vhodnej práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ plánuje skončiť pracovnýpomer výpoveďou z dôvodu jeho nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd v
tomto smere uvádza, že ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej
práce podľa pracovnej zmluvy. Inou vhodnou prácou je práca zodpovedajúca zdravotnému stavu,

schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Ponukou inej vhodnej práce môže byť aj
práca na kratší pracovný čas. V mieste doterajšieho výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na
ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady. Zákonník práce neustanovuje, pre ponuku iného
vhodného pracovného miesta, písomnú formu. Ponuka inej vhodnej práce sa však musí z časového
hľadiska uskutočniť skôr, ako doručí zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi, pričom sa posudzuje

podľa stavu voľných miest v čase dania výpovede. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa
je potrebné preukázať aj skutočnosť, že zamestnanec ponuku inej vhodnej práce odmietol. V prípade,
ak sa nadbytočnými stali viacerí zamestnanci, zamestnávateľ má ponukovú povinnosť voči každému
z nich osobitne, a to aj v tom prípade, ak má k dispozícii voľné iba jedno pracovné miesto, ktoré je
pre zamestnanca vhodné. Toto pracovné miesto je povinný ponúknuť všetkým do úvahy prichádzajúcim
zamestnancom, pričom je na každom z nich, ako sa rozhodnú. K zmene pracovných podmienok

dôjde u toho zamestnanca, ktorý prijme ponuku voľného pracovného miesta ako prvý. Splnenie
ponukovej povinnosti musí v súdnom spore preukázať zamestnávateľ. V tomto smere súd poukazuje
napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/306/2008, podľa ktorého: "Predpokladom
použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce (zákona č. 311/2001 Z.z.) a
zároveň podmienkou platnosti výpovede z tohto dôvodu je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť

zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.
Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu je
splnenie povinnosti vyplývajúcej pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zák. práce. Citované
ustanovenie§63ods.2Zák.prácestanovujetzv.ponukovúpovinnosťzamestnávateľa,ktorejsplnenieje
hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa

urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu. Inou vhodnou
prácousarozumieprácazodpovedajúcazdravotnémustavu,schopnostiamapokiaľmožnoajkvalifikácii
zamestnanca.Jednásatedaoprácu,ktorújezamestnanecvzhľadomnasvojzdravotnýstav,schopnosti
a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Okrem toho výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť v
súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 2 Zák. práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z

pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať.". Súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo/5/2010, ktorý
v skutkovo obdobnej právnej veci uviedol, že: "Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce upravuje
tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi danej z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1
písm. a/ až c/ Zákonníka práce, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede.

Zamestnávateľovi dáva dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať,
čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide tu o tzv. absolútnu nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. Po druhé, ak má pre zamestnanca
také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinný predtým, než dá zamestnancovi
výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená podmienka uvedená v ustanovení §

63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce a výpoveď je preto neplatná, treba uviesť, že splnenie podmienok
pre existenciu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, t.j. či zamestnávateľ má, resp. nemá
možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania
výpovede. Ponuková povinnosť zamestnávateľa platí rovnako aj v prípade, ak v rámci organizačnej
zmeny sa súčasne stali nadbytoční viacerí zamestnanci (v danej veci celkom sedem zamestnancov).

Zamestnávateľmávočikaždémuznichosobitneponukovúpovinnosť,pričomajvtomtoprípadejediným
rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či v čase dania výpovede zamestnávateľ má k dispozícii voľné
pracovné miesto, ktoré je pre zamestnanca vhodné. Aj v prípade, že zamestnávateľ má len jedno voľné
pre zamestnancov vhodné pracovné miesto, je povinný toto pracovné miesto ponúknuť všetkým do
úvahy prichádzajúcim zamestnancom (tu neplatí oprávnenie zamestnávateľa vybrať si zamestnanca,

ktorému voľné miesto ponúkne). Je potom na každom z nich, ako sa rozhodne, pričom ku zmene
dojednaných pracovných podmienok týkajúcich sa dohodnutého druhu práce v zmysle § 54 Zákonníka
práce dôjde u toho zamestnanca, ktorý prijal ponuku voľného pracovného miesta ako prvý. U tohoto
zamestnanca odpadá potreba rozviazania pracovného pomeru. U ostatných zamestnancov, či už tých,
ktorú ponuku odmietli alebo tých, ktorí síce ponuku prijali, ale neskôr, je potom dovŕšená podmienka

uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 Zákonníka práce (obdobný názor zaujal dovolací súd vo veci vedenej
na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Cdo 109/2004)."49. V danom prípade, k sporným skutočnostiam súd uvádza, že z vykonaného dokazovania, konkrétne
z Interného riadiaceho aktu č. 166/2023 ROZHODNUTIE prezidenta finančnej správy o vnútornej
organizačnej štruktúre G. H. E. H. Q. dňa 14.9.2023, na ktorý nadväzovalo rozhodnutie prezidenta

finančnej správy č. 238/2023/ 4030000 o zrušení miesta na výkon práce vo verejnom záujme na
Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2023, zistil, že minister financií SR dňa
6.9.2023 schválil zmenu organizačnej štruktúry G. H. E. E. účinnosťou od 1.10.2023, na základe ktorej
boli zrušené viaceré oddelenia a to v rôznych sekciách a v rôznych odboroch v rámci sekcií. Zrušené
bolo aj oddelenie výkonu služby a špeciálnych technológií, na odbore výkonu služby a projektov, v colnej

sekcii, na ktorom pracoval žalobca. Zrušenie tohto oddelenia nebolo medzi stranami sporu sporné.

50. Z uvedeného rozhodnutia a jeho príloh súd zistil aj to, že v colnej sekcii bol novovytvorený odbor
právnej kontroly a koordinácie s dvomi oddeleniami a to s oddelením právnej podpory, koordinácie
mobilného dohľadu a špeciálnej techniky a s oddelením koordinácie vymáhania a štátnej pomoci. Išlo
o odbor, o ktorom žalobca tvrdil, že vykonáva agendu, plní a zabezpečuje úlohy pôvodne zrušeného

oddelenia výkonu služby a špeciálnych technológii, na ktorom pracoval žalobca a teda, že organizačné
zmeny sú iba predstierané. Súd sa zaoberal týmito tvrdeniami žalobcu, avšak po preskúmaní dôkazov
predložených v súdnom spise zistil, že tieto tvrdenia nie sú preukázané, resp. sú preukázané iba v časti
avšak v súvislosti aj s inými skutkovými zisteniami. Súd tak z pracovnej náplne žalobcu a z pracovných
náplní na dvoch pracovných miestach na odbore právnej podpory a koordinácie zistil, že pracovné

miesto, pod ktorého hlavnú činnosť sa presunula aj (jediná) hlavná činnosť žalobcu a to "04.05.03 -
zabezpečenie kontrolnej techniky, výstroja a výzbroje v ozbrojených zložkách alebo vo finančnej správe
u zamestnávateľa na celoštátnej úrovni", vykonáva aj ďalšie hlavné činnosti, ktorými sú "01.08.11 -
koncepčné a koordinančné zabezpečenie súťažných podkladov s rozhodujúcim vplyvom na výsledok
procesu verejného obstarávania zamestnancom", a ďalej "Koordinovanie spracovávania podkladov na

zabezpečenie obstarania Špeciálnej techniky pre potreby výkonu služby, vrátane následnej sumarizácie
podkladov. Spracovávanie podkladov na verejné obstarávanie a podkladov na obstaranie zákazky
podľa zákona č. 343/2015 Z. z. a podľa osobitného IRA na obstaranie zariadení a služieb v
oblasti špeciálnej techniky." Uvedené pracovné miesto, v novovytvorenom odbore, s kvalifikačným
predpokladom vysokoškolského vzdelania II. stupňa (ktoré žalobca nespĺňal), malo miesto výkonu

práce vo Vyšnom Nemeckom. Ďalšie pracovné miesto na novovytvorenom odbore, s kvalifikačným
predpokladom úplného stredného vzdelania (ktoré žalobca spĺňal), s miestom výkonu práce v Trenčíne,
malo hlavnú činnosť "01.04.02 - samostatná odborná práca na vymedzenom úseku personálnej práce"
a teda v danom prípade nešlo o hlavnú činnosť v pracovnej náplni, ktorú vykonával žalobca a miesto
výkonu práce nebolo v Bratislave. Uvedené listinné dôkazy (tri pracovné náplne) v súvislosti s vyššie

uvedeným interným aktom č. 166/2023 a naň nadväzujúcim rozhodnutím prezidenta finančnej správy
tak preukazovali, že u žalovaného došlo k reálnej (nie iba predstieranej) zmene jeho organizačnej
štruktúry a k zefektívneniu jeho činnosti, keď jedno pracovné miesto malo viac hlavných činností ako
pred organizačnou zmenou (nie iba jednu), v dôsledku čoho možno dospieť k záveru o nadbytočnosti
niektorých zamestnancov žalovaného a to práve v príčinnej súvislosti so zmenou jeho organizačnej

štruktúry. Pokiaľ ide o pracovnú náplň žalobcu, ako už súd uviedol, tá bola presunutá pod oddelenie
právnej podpory, s kvalifikačným predpokladom vysokoškolského vzdelania II. stupňa, ktoré žalobca
nemal a s miestom výkonu práce vo Vyšnom Nemeckom. Súd tak mal v konaní preukázané, že u
žalovaného došlo k reálnej organizačnej zmene v štruktúre jeho odborov a oddelení, na základe ktorej sa
žalobca ako zamestnanec stal nadbytočným a to práve v príčinnej súvislosti s vykonanou organizačnou

zmenou, keďže v prípade ak by k organizačnej zmene nedošlo, žalobca by sa nadbytočným nestal.

51. Súd ďalej skúmal splnenie ponukovej povinnosti žalovaného voči žalobcovi. Pri skúmaní splnenia
ponukovej povinnosti žalovaného voči žalobcovi, súd vykonaným dokazovaním, z vyhlásení výberových
konaní zistil, že žalovaný skutočne výberové konania vyhlásil a to na 4 funkcie v prípravnej

štátnej službe, s počtom obsadzovaných miest spolu 11, s miestom výkonu práce Bratislava, resp.
územného obvodu D. M. K., pričom išlo o funkcie spojené s pridelením strelnej zbrane, s kvalifikačným
predpokladomminimálneúplnéhostrednéhovzdelaniaalebovyššiehoodbornéhovzdelania,stermínom
výberového konania dňa 29.9.2023 o 8:00 hod., čo mal súd preukázané z vyhlásenia výberových konaní
č. VK/30/2023/CÚBA, č. VK/25/2023/CÚBA, č. VK/27/2023/CÚBA a č. VK/28/2023/CÚBA. Vo vzťahu

k výberovým konaniam žalobca tvrdil, že išlo o pracovné miesta, ktoré mu neboli ponúknuté v rámci
ponukovej povinnosti zamestnávateľa pred doručením výpovede zamestnancovi a že obsadzovanú
funkciu "referent mobilného dohľadu", vykonával v colnej a neskôr finančnej správe 11 rokov, funkciu
"colný kontrolór" vykonával 5 rokov v rámci tzv. následných kontrol po prepustení tovaru a funkciu"referent ochrany objektov" vykonával 7 rokov v rámci tzv. stálej služby. Žalovaný argumentoval tým,
že výberové konania vyhlásil za účelom obsadenia voľných funkcií ozbrojených príslušníkov finančnej
správy so zbraňou, vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere a keďže žalobca vykonával

prácu vo verejnom záujme v pracovnom pomere (podľa zák. č. 552/2003 Z.z. a Zákonníka práce) a
výkon štátnej služby v služobnom pomere príslušníka finančnej správy (podľa zák. č. 35/2019 Z.z.) sú
rôzne inštitúty, upravené rôznymi právnymi predpismi, tak aj napriek tomu, že žalovaný je na jednej
strane aj zamestnávateľom v zmysle Zákonníka práce a zároveň aj služobným úradom podľa zákona č.
35/2019 Z. z., nemožno od neho ako od zamestnávateľa požadovať, aby počas výkonu práv a povinností

vyplývajúcich mu z pracovného pomeru súčasne uplatňoval aj inštitúty prináležiace výlučne služobnému
pomeru. Aj keď zák. č. 35/82019 Z.z. ustanovuje možnosť prevedenia alebo preloženia príslušníka
finančnej správy na inú funkciu (za splnenia zákonných predpokladov), nemožno toto ustanovenie
aplikovaťnazamestnancov,zamestnávanýchvpracovnompomere.Rovnakotakniejemožnéponúknuť
zamestnancovi vykonávajúcemu prácu vo verejnom záujme v pracovnom pomere podľa Zákonníka
práce, v rámci ponukovej povinnosti v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, obsadenie voľnej

funkcie príslušníka finančnej správy podľa zákona č. 35/2019 Z. z.

52. Uvedenú argumentáciu žalovaného, súd považoval za právne správnu a preukázanú aj listinnými
dôkazmi.VychádzajúczprávnejúpravyZákonníkapráce,zák.č.552/2003Z.z.azák.č.35/2019Z.z.súd
poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať pracovný pomer zamestnanca a služobný pomer príslušníka

finančnej správy. Skutočnosť, že žalobca má právne postavenie zamestnávateľa podľa Zákonníka
práce a zák. č. 552/2003 Z.z. ku svojim zamestnancom a súčasne ako orgán štátnej správy má aj
právnepostavenieslužobnéhoúradu,resp.nadriadenéhoprepríslušníkovfinančnejsprávyvslužobnom
pomere podľa zák. č. 35/2019 Z.z., je otázka dvoch rôznych právnych úprav, ktoré sa spojili u jedného
právneho subjektu. Na tieto právne úpravy je však potrebné nahliadať a vykladať ich samostatne, ako by

to bolo v prípade, ak by tieto dve právne postavenia mali dva rôzne subjekty. Rovnako aj uvedené právne
úpravy je potrebné vykladať samostatne a to aj pokiaľ ide o vznik a zánik pracovného alebo služobného
pomeru, ako aj práva a povinnosti vo vzťahu medzi žalovaným a zamestnancami a žalovaným a
príslušníkmi finančnej správy. V posudzovanom prípade súd vychádzal zo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným ako zo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka

práce, mohol dať žalovaný žalobcovi výpoveď iba vtedy, ak nemal možnosť ho ďalej zamestnávať, a
to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva žalovanému ponuková povinnosť iného pracovného miesta v pracovnom pomere
a nie ponuková povinnosť iného služobného pomeru v služobnom pomere. Žalovaný tak nebol povinný,
podľa Zákonníka práce, ponúknuť žalobcovi funkcie, na ktoré vyhlásil výberové konania do prípravnej

štátnej služby, t.j. na funkcie na výkon služobných činností podľa zák. č. 35/2019 Z.z. Tvrdenia žalobcu
o opaku súd považoval za nesprávne a nepreukázané žiadnym ustanovením zákona. Ak by aj žalovaný
žalobcovi v rámci ich komunikácie a dobrých vzťahov spomenul aj výberové konania na tieto funkcie,
išlo by o jeho dobrovoľné rozhodnutie, nie však o plnenie povinnosti vyplývajúcej zo Zákonníka práce.

53. Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť žalovaného vo vzťahu k voľným pracovným miestam, žalobca
tvrdil, že od 1.11.2023 boli prijatí zamestnanci, na funkciu administratívny pracovník I. O. O. a na
funkciu odborný referent O. H. E. a že jemu žalovaný tieto voľné pracovné miesta neponúkol. Žalovaný
k tomu tvrdil a preukazoval svoje tvrdenie aj zoznamom voľných miest k 1.10.2023 (na č.l. 59 rub
spisu), že v Bratislave boli voľné dve pracovné miesta a to iba pozícia mzdového účtovníka (6.

platová trieda) a právnika (9. platová trieda), na ktoré žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady (okrem
iného aj vysokoškolské vzdelanie). Súd k uvedeným dvom voľným pracovným miestam poukazuje
na skutočnosť, že z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu SR vyplýva, že inou vhodnou prácou,
pri tzv. ponukovej povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi, sa rozumie práca zodpovedajúca
zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu,

ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať.
Pokiaľ ide o dve voľné pracovné miesta, ktoré mal žalovaný v čase pred doručením výpovede žalobcovi
v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, t.j. v Bratislave, a to pozíciu mzdového účtovníka
a pozíciu právnika a ktoré neponúkol žalobcovi, súd skúmal, či išlo o pracovné miesta, ktoré by bol
žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať. Z vykonaného

dokazovania a to z predložených listinných dôkazov (z pracovnej náplne žalobcu), ako aj z výpovede
žalobcu súd zistil, že žalobca dosiahol ako stupeň vzdelania úplné stredné vzdelanie. Žalobca v konaní
netvrdil, že by dosiahol vzdelanie vysokoškolské a ani stredoškolské v oblasti účtovníctva. Vzhľadom na
schopnosti a kvalifikáciu žalobcu možno dospieť k záveru, že pracovné pozície mzdového účtovníka aprávnika, nezodpovedali schopnostiam a kvalifikácii žalobcu. Aj keď v zásade platí, že zamestnávateľ je
povinný ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné pracovné miesto zodpovedajúce jeho zdravotnému
stavu, schopnostiam a kvalifikácii, platí to predovšetkým v prípade, ak zamestnanec dosiahol vyšší

stupeň kvalifikácie aká sa na voľnú pracovnú pozíciu vyžaduje. Naopak, pri dosiahnutom nižšom stupni
kvalifikácie, aký voľná pozícia vyžaduje, to podľa názoru konajúceho súdu neplatí. Súd má za to, že
nemožno spravodlivo od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnancovi so stredoškolským vzdelaním
v oblasti mechanik silnoprúdových zariadení, ponúkol také pracovné miesto na ktoré zamestnanec
objektívne nie je kvalifikovaný, na ktoré je potrebné vysokoškolské vzdelanie alebo konkrétne špecifické

stredoškolské vzdelanie (mzdový účtovník). Opačný výklad by nebol logický, nakoľko ak by v danom
prípade žalovaný bol povinný ponúknuť žalobcovi aj pracovnú pozíciu na ktorú sa vyžaduje špecifické
vzdelanie a žalobca by takúto pracovnú ponuku prijal, danú prácu by objektívne nevedel vykonávať a
žalovaný by bol nútený opätovne pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru s ním, ale iným spôsobom
alebo z iného zákonného dôvodu. Vznikol by tak ďalší možný pracovnoprávny spor, čo by nebolo
žiaduce. Teda možno uzatvoriť, že dané pracovné miesta mzdového účtovníka a právnika, žalovaný

nebol povinný žalobcovi ponúknuť, keď na ne žalobca nemal schopnosti ani kvalifikáciu. Súd k tejto
právnej otázke podporne poukazuje aj na staršie rozhodnutie, stanovisko Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. Cpjf 44/77 z 24. marca 1978 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod poradovým číslom R 15/1978, ktoré je stále aktuálne, podľa ktorého je inou
vhodnou prácou pre zamestnanca práca zodpovedajúca jeho zdravotnému stavu, schopnostiam a

pokiaľ možno i kvalifikácii, pričom zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať alebo
ponúknuť mu inú vhodnú prácu predovšetkým vtedy, keď nemá v mieste, ktoré sa dojednalo ako miesto
výkonu práce voľné pracovné miesto vôbec, ale ani vtedy, ak má voľné iba také pracovné miesta,
ktoré zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené
schopnosti alebo pre nedostatok kvalifikácie.

54. Žalobca v konaní netvrdil a súd v priebehu konania ani nezistil, že by žalovaný disponoval ďalším
voľným pracovným miestom v dohodnutom mieste výkonu práce v Bratislave. Súd tak považoval za
preukázané, že žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať na žiadnej inej, pre neho vhodnej,
pracovnej pozícii v Bratislave. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný svoju ponukovú povinnosť

objektívne splniť nemohol. Hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede tzv. ponuková povinnosť
zamestnávateľa pri výpovedi danej zamestnancovi z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c)
Zákonníka práce, podľa ktorej zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba vtedy, ak nemá
možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce (§ 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce), tak bola splnená.

55. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z citovaných
ustanovení právnych predpisov, súd potom dospel k záveru, že pracovný pomer žalobcu bol ukončený
platnou výpoveďou a že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd preto žalobu zamietol.

56. K ďalším tvrdeniam žalobcu súd dodáva, že v konaní nebolo nijakým dôkazom preukázané tvrdenie
žalobcu, že by pán E. vykonával pracovnú činnosť žalobcu, v pracovnom pomere, ktorý by vznikol
1 mesiac po skončení pracovného pomeru žalobcu. K tomuto tvrdeniu žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a preto ho súd považoval za nepreukázané.

57. Súd vo veci nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom a to dôkaz označený ako výsluch vedúceho
osobného úradu žalovaného a to z dôvodu, že ho nebolo možné vykonať pre jeho neurčitosť (chýbalo
uvedenie mena, priezviska, adresy) a taktiež nebolo uvedené k čomu by sa mal tento svedok vyjadriť,
teda, čo by mal takýto dôkaz preukazovať vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu. Vzhľadom na množstvo
predložených listinných dôkazov, súd považoval aj za nadbytočné vykonanie tohto dokazovania. K

nevykonaniu uvedeného dôkazu súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1Cdo/83/2020.

58. Keďže predpokladom pre rozhodnutie o náhrade mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného
pomeru je právoplatné rozhodnutie o neplatnom skončení pracovného pomeru, súd sa vzhľadom na

zistenie, že pracovný pomer bol ukončený platnou výpoveďou už nárokom žalobcu na náhradu mzdy
pri neplatnom skončení pracovného pomeru podrobne nezaoberal a zamietol žalobu ako celok.59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal žalovaný úspech
v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd
rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonaťexekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.