Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Šuťaková
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/42/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124011411
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124011411.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
6T/42/2024
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou, na hlavnom pojednávaní dňa 3. marca
2025 v Prešove, takto
r o z h o d o l :
6T/42/2024
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. XXX, okr. D.
je vinní, že
dňa 28.03.2024 v čase okolo 13.10 h, počas trvania jeho výkonu trestu odňatia slobody na základe
trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 4T/122/2023-107, vykonával pracovné činnosti
počas ktorých sa nedovolene vzdialil z nestráženého pracoviska s voľným pohybom na ZŠ Prostejovská
na ul. Prostejovská č. 38, Prešov a bez súhlasu ušiel do obce Jaklovce,
teda
- ušiel z výkonu trestu odňatia slobody
čím spáchal
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 348 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákon ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
6T/42/2024
O d ô v o d n e n i e
Dňa 18.09.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obvineného
A. B. pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona na skutkovom základe tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma
a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná
a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade škody
a ochrannom opatrení.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj výsluchom obžalovaného A. B. a oboznámením
listinných dôkazov a zistil nasledovné :
Obžalovaný B. po tom, čo urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku a súd
uvedené vyhlásenie prijal, na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že z nestráženého pracoviska sa
vzdialil lebo sa pohádal so ženou a našla si druhého a tiež preto, lebo mu 8.3.2024 zomrel dedo. Žuje
s babkou v jej dome a pracuje zatiaľ brigádne v lese.
Z listinných dôkazov súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
28.12.2023, právoplatným dňa 11.01.2024, sp. zn. 4T/122/2023 bol obvinený A. B. uznaný vinným
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. písm. g) Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný evidované priestupky na úseku
dopravy a tiež priestupky podľa § 50 ods. 1) priestupkového zákona a tiež 49 ods. priestupkového
zákona.
Obžalovaný A. B. bol doposiaľ 5 ráz súdne trestaný, naposledy, trestným rozkazom Okresného súdu
SpišskáNováVes,sp.zn.6T/10/2024zodňa17.09.20024,ktorýmbolukladanýspoločnýtrestvovzťahuk trestu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.12.2023, sp. zn.
4T/122/2023.
Súd uzavrel, že keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal práve obžalovaný
a teda obžalovaný svojim konaním naplnil všetky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom s poukazom na prvú vetu uvedeného paragrafu prihliadol najmä na spôsob
spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na jeho úsilie o dosiahnutie urovnania
s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a prihliadol aj na pomer
a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade so znením § 38 ods. 2 Trestného
zákona.
Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin podľa § 348 ods. 2 Trestného zákona umožňuje uložiť
trest odňatia slobody v rozmedzí jeden až päť rokov.
Berúc do úvahy vyššie uvedené okolnosti dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania
u obžalovaného práve vzhľadom na jeho charakter a okolnosti spáchania skutku na jednej strane a na
strane druhej zohľadniac postoj obžalovaného premietnutý do jeho vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní postupoval podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona
a trest vo výmere 8 mesiacov, čo predstavuje zníženú spodnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 považoval
za primeraný, zákonný a spravodlivý. Je však toho názoru, že na dosiahnutie účelu trestu by iný trest
než trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody podľa názoru súdu nebol dodatočný. Účelom
trestu je totiž zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činností (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálne
prevencie). V tomto prípade objektom daného trestného činu je riadny a nerušený výkon rozhodnutí
súdu a obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť uvedený záujem chránený týmto zákonom (objekt) a obžalovaný svojim konaním vytvoril
prekážky v riadnom výkone súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je dosiahnutie individuálnej
a generálnej prevencie podľa názoru súdu potrebné pôsobiť na obžalovaného berúc do úvahy aj jeho
trestnú minulosť, kedy už bol uznaný vinným z prečinu podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
a to trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.02.2023, sp. zn. 0T/117/2022
trestom spojeným s jeho výkonom.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu za úmyselný
trestný čin, lebo táto skutočnosť je zrejmá aj z odpisu registra trestov, obžalovaného podľa § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Poučenie:
6T/42/2024P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne
vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.