Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011350
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124011350.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. B., na

hlavnom pojednávaní konanom 18. marca 2025 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., narodený XX. XXXX XXXX
oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp. zn. Pv
705/23/3304z15.júla2024,preprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360odsek1,odsek2písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase dňa 15.10.2023 v Myjave, na C. D. E. XXX/XX po predchádzajúcom incidente
sa vyhrážal svojmu otcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX slovami, že ho zlikviduje, že má zbrane, zastrelí, z
čoho poškodený mal strach keďže mal vedomosť o tom, že obvinený je držiteľom viacerých strelných
zbraní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 79 odsek 2 Trestného poriadku per analogiam súd u obžalovaného A. B., narodeného XX.
XXXX XXXX ruší nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka vrátane uloženia
primeranýchobmedzeníapovinnostíuloženéuznesenímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.72Tp/25/2023
zo dňa 05.11.2023, právoplatným 05.11.2023.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom („prokurátor“) podal na tunajšom súde („súd“)
16.07.2024 na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) postupom podľa § 234 ods. 1 Tr.
por. obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák., a to na skutkovom základe

uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných
právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku
môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodeného A. B., svedka F. G., čítaním zápisnice o výsluchu svedkov H. I. (č. l. 83
a nasl.), F. I. (č. l. 90 a nasl.), G. J. (č. l. 96 a nasl.; to všetko postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por.), čítaním
znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria (č. l. 107; postupompodľa § 268 ods. 2 Tr. por.) a oboznámením (čítaním) listinných dokumentov v spise sa nachádzajúcich,
konkrétne z prílohovej obálky na č. l. 319 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov,
prepisu udalosti na č. l. 338 a fotografií na č. l. 341-343 (to všetko postupom podľa § 269 Tr. por.).

Obžalovaný vypovedal, že celý problém medzi ním a jeho otcom – poškodeným nastal po smrti jeho
matky a následného majetkového vysporiadania. Úmrtie matky mu jeho otec a sestra ani nedali vedieť.
Následne volal sestre, ktorá mu potvrdila úmrtie matky, ale ďalej mu povedala, že sa s ním nemá o čom
baviť. Po smrti matky jeho sestra s otcom obsadili byt, kde predtým bývala jeho matka. Keď sa dožadoval

vstupu do bytu, von prišla jeho sestra a zopakovala, že sa nemajú o čom baviť, že ak neodíde, zavolá
políciu. Prišiel vtedy príslušník polície Žák, ktorému vysvetli, že byt obsadila sestra, ktorá ho nechcela
pustiť dnu. Vtedy zrejme volala aj otcovi, s ktorým sa ale roky predtým vôbec nebavili. Následne sa
do bytu predsalen dostal, k žiadnemu incidentu tam nedošlo, urobil niekoľko fotiek izieb a odišiel preč.
Následne prebehlo aj dedičské konanie, na základe ktorého nadobudol podiel na byte. Potom mu raz
zavolala sestra, aby prišiel a dohodnú sa, ako byt vysporiadajú. Okrem neho na stretnutí bol otec, sestra

a jej dcéra. Na tomto stretnutí sestra navrhla, že sa byt predá. Zásadný problém s tým nemal, trval ale na
tom, aby sa zohľadnilo, že zainvestoval vlastné peniaze do prerábky bytu. Vtedy do neho začal skákať
otec, ktorý už mnoho rokov predtým s matkou nežil, vôbec sa spolu nebavili. Vznikol z toho konflikt medzi
nímaotcom,vrámciktoréhosaaleotcovinevyhrážalazmiestaradšejodišiel.Stálečakal,žemudoručia
nejaký návrh vysporiadania. Raz išiel večer okolo bytu a videl, že sa v ňom svieti. Prišiel tam teda na

druhý deň a zistil, že v byte sú nájomcovia. Spustil nahrávanie, opäť sa nikomu nevyhrážal. Nájomcovia
mu predložili nájomnú zmluvu. On im na to povedal, že zavolá políciu, aby ich stotožnila. Spred bytového
domu teda zavolal políciu. Prišiel opäť príslušník polície Žák, ktorému opísal situáciu a žiadal ho, aby to
vyriešil. Následne príslušník odišiel telefonovať, konzultovať celú situáciu. Po chvíli sa vrátil a povedal,
že situáciu prekonzultoval s kolegyňou, ktorá mu povedala, že nebudú vstupovať do súkromnoprávnych

vecí. Keď už z miesta odchádzal, nájomníčka išla venčiť psa a povedala mu, že obvolali nejakých ľudí.
Následne spred domu odišiel smerom k autu, ktoré mal odparkované na námestí pod kamerami. Otca
15.10.2023 ani nevidel. Na doplňujúce otázky uviedol, že už asi 10 rokov je invalidným dôchodcom, má
hypertrofiu srdca 10 % a tiež mu v minulosti utrhlo nohu naopak, z čoho má artrózu a nemôže poriadne
chodiť. Určite teda nemohol bežať tak, ako tvrdí jeho otec. Čo sa týka zbraní, je pravdou, že zbrane má.

Otec ho vždy k zbraniam ťahal. V mladosti robil biatlon, až doposiaľ je športovým strelcom a je členom
športového klubu, takže k zbraniam mal vždy vzťah. Za celým týmto konfliktom je spor o majetok, kde
práve on nesúhlasil s predajom a trval na tom, aby sa zohľadnilo, že zainvestoval vlastné peniaze do
prerábky bytu. Za celým týmto sporom stojí jeho sestra, čo je zrejmé aj z toho, že otec podal trestné
oznámenie až 20 dní od údajného skutku, a to po porade so sestrou. Nie on, ale jeho otec je tým, kto sa

pravidelne iným vyhrážal. Bol vyšetrovaný pre vyhrážanie sa K. pred budovou Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom a bol riešený pre ďalšie štyri vyhrážania.

Poškodený, otec obžalovaného, vypovedal, že sa o obžalovaného staral od odmalička. V mladosti bol
v poriadku, potom neskôr, ale už mal vlastnú hlavu. Čo sa týka stíhaného skutku, bol pozvaný na L.

M. I. N. C. D., ktorým sa mal obžalovaný vyhrážať, že im vykopne dvere, ak mu neotvoria. Keď tam
prišiel, obžalovaný už odchádzal. Vtedy mu povedal, že sa s ním nemá o čom baviť, že ho zlikviduje.
Toto isté povedal aj dcére. Celé sa to stalo na rohu bytového domu, kde obžalovaného dobehol, pretože
ten z miesta skutku utekal. Čo obžalovaný vyslovil, bol pre neho šok, pretože toto by žiaden syn nemal
povedať otcovi. Prvýkrát sa takto vyhrážal už dva mesiace predtým. Neskôr zistil, že obžalovaný má

v držbe päť zbraní a tak chcel, aby mu ich odobrali. Osoba majúca psychické problémy by totiž nemala
držať zbrane. Strach mal práve kvôli tomu, že obžalovaný je držiteľom zbraní, inak sa ale obžalovaného
nebál. Po skutku obžalovaný odišiel a on ho išiel nahlásiť k policajtom.

Svedok G., príslušník Policajného zboru služobne zaradený na obvodnom oddelení v L., vypovedal

o tom, že v daný deň prišiel do nočnej. Začínal o 19tej, pričom počas jeho služby bol predvedený
obžalovaný. On u neho doma síce nebol ale vie, že u obžalovaného boli zaistené nejaké zbrane. Tento
služobný zákrok zrejme papierovo „dorábala“ denná hliadka. Oni ako nočná hliadka mali obžalovaného
eskortovať do CPZ. Čo si spomína, obžalovanému bola volaná záchranná služba, pretože sa necítil
dobre, bol rozrušený. Bol zrejme ošetrený, keďže išlo o osobu ťažko zdravotne postihnutú. Čo sa týka

fotografie na č. l. 343 súdneho spisu, tá je z iného dňa, kedy bol preverovať iný skutok, jednalo sa
spor ohľadne bytu. On bol vyslaný preveriť oznámenie. Nespomína si už presne na obsah rozhovoru,
podstata ale bola, že sa obžalovanému snažil vysvetliť, že polícia nerieši súkromnoprávne spory, čotelefonicky konzultoval aj s kolegyňou. Obžalovaného poučil, aby prišiel na oddelenie, kde môže podať
trestné oznámenie.

Svedkyňa I. vypovedala, že 15.10.2023 v nedeľu asi o 11:00 hod. bola doma v byte na adrese C. v L. s
priateľom – svedkom I.. Byt mali v prenájme od poškodeného a jeho dcéry G., s ktorými mali aj spísanú
zmluvu o prenájme bytu. V danom čase niekto zazvonil zvonček pri dverách bytu, ona teda otvorila dvere
na byte. Išlo o muža, ktorý sa nepredstavil a hneď sa spýtal, čo tam robia. Ona mu povedala, že byt majú
vprenájmeodpoškodenéhoajehodcéryG..L.povedal,žeonnabytepovymieňalvšetkyokná,jetojeho

byt. Od poškodeného mala vedomosť, že má syna, ktorý im môže robiť problémy, môže za nim chodiť
do toho bytu. Na základe správania sa tohto muža usúdila, že ide práve o syna poškodeného. Muž sa
jej vyhrozil, že keď zatvoria dvere do bytu, vykopne ich. Ďalej povedal, že ide volať policajtov a išiel dolu,
von pred vchod do bytového domu. Potom zavolala svojej matke a povedala jej, čo sa stalo. Následne
za matkou aj odišla. Potom volali poškodenému, čo sa stalo, na čo on najskôr povedal, že nepríde, že
majú volať policajtov, ale na ich naliehanie nakoniec súhlasil, že príde. Keď sa od mamy vracala, muž

stál vonku pred vchodovými dverami do bytového domu spolu s policajtami. Tí mu vysvetľovali, že to, čo
im hovoril, nie je v ich kompetencii riešiť. Na to nahneval a začal si fotiť čísla policajtov na uniformách.
Hádal sa s nimi. Potom jeden z policajtov išiel hore do bytu, vypýtal si občianske preukazy a telefónne
čísla a ukázali mu nájomnú zmluvu. Potom im policajti povedali, že majiteľom bytu je aj daný muž –
obžalovaný. Ten už potom do bytu neprišiel. Neskôr do bytu prišiel poškodený, ktorý sa potom bavil aj

s policajtmi a tí mu povedali, že si to s obžalovaným bude musieť vybaviť sám, na čo im on povedal, že
to dá na súd. Obžalovaný sa im vyhrozil tým, že im povedal, že keď zatvoria dvere do bytu, vykopne ich.
Inak ale na nich fyzicky neútočil. Podľa nej bol nepríjemný, agresívny, znepríjemňoval im nájomný vzťah.

Svedok I. vypovedal, že 15.10.2023 sa nachádzal v byte na C. v L. s jeho už bývalou priateľkou –

svedkyňou Višňovskou. Asi o 9:00 hod. im niekto zaklopal na vstupné dvere od bytu. Pred dverami stál
muž a spýtal sa, čo tam robí. Odpovedal mu, že býva v podnájme s priateľkou, vysvetľoval mu, že majú
zmluvu s poškodeným a preto ohľadne podnájmu treba kontaktovať neho. Na toto mu hneď odpovedal,
že zavolá políciu. Následne odišiel, ale ešte predtým mu povedal, že keby mu neotvorí dvere, vykopol by
ich. Jeho bývala priateľka bola počas celého tohto ich spoločného rozhovoru pri ňom. Ako muž odišiel

preč z bytu, bývalá priateľka išla vyvenčiť psa, pričom dole pri vchode stretla toho muža, ktorý si ju možno
fotil alebo natáčal, nič jej ale nepovedal. Asi po desiatich minútach prišli za nimi do bytu policajti, ktorí
im povedali, že sú už oboznámení so situáciou, vypýtali si občianske preukazy a povedali, že to už nijak
nemôžu riešiť, že sa to môže riešiť iba súdnou cestou, keďže zmluvu od podnájme mali riadne vybavenú.
V nej boli ako majitelia uvedení poškodená a jeho dcéra a tiež tam bol uvedený tento muž. Jeho bývalej

priateľke hneď napadlo, že sa jedná o toho tretieho vlastníka bytu, teda o syna poškodeného. Chvíľu
po tom, ako prišli do bytu policajti, prišiel aj poškodený, ktorý policajtom povedal, že on je majiteľ bytu a
že tieto problémy majú riešiť s ním. Keď uzatvárali zmluvu, poškodený im povedal, že kebyže nastane
nejaký problém, majú ho obratom kontaktovať a práve preto mu vtedy volali a on povedal, že príde vec
vyriešiť.

Svedkyňa J., sestra obžalovaného, vypovedala, že s obžalovaným nikdy nemala konflikty, chodili spolu
do školy na gymnázium. Ich vzťahy sa pokazili, keď sa rozviedol so svojou ženou a chcel, aby sa s
ňou prestala stretávať. To však odmietla a stretávajú sa spolu doteraz. Obžalovaného si ale pamätá
ako normálneho človeka. Teraz už neviem presne uviesť akej je povahy, lebo sa už nestretávame.

Svoju mamu začal prenasledovať po nezhodách po darovaní domu na Vajanského v Myjave, ktorý
bol darovaný obžalovanému a L. L.. Mala s ním konflikt, keď im zomrela mama, pričom išlo o to, že
keď im v nemocnici povedali, čo sa mame stalo, päťkrát mu volala, on však telefón nebral. Následne
jej neskôr volal, prečo sa túto informáciu nedozvedel odo nej a začal na ňu kričať a hovoriť jej, že je
„piča“ a povedal jej, že ide do bytu mamy, kde už však ona bola. Keď bol dole, začal kričať a dobíjať

sa dovnútra spôsobom, že búchal do dverí veľmi silno. Volala vtedy aj policajtov, pretože sa ho bála.
Tvrdil, že chcú byt vykradnúť. Po celý čas bol na mieste aj poškodený a počul to aj sused O. z jeho
bytu o poschodie nižšie. Potom mali ešte jeden konflikt asi o jeden rok neskôr, kde sa chceli dohodnúť,
ako predať byt, on sa však správal veľmi zle, vyhrážal sa, že „uvidia“ a kričal, že si urobí poriadok. S
predajom bytu nesúhlasil, ona sa však s poškodeným dohodla, že byt pôjde do prenájmu. Inzerovali ho

aj prostredníctvom realitnej kancelárie, kde ale obžalovaný narobil „humbuk“, a preto realitná kancelária
inzerciu stiahla.Zo znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria vyplýva, že
obžalovaný v čase spáchania stíhaného skutku netrpel duševnou poruchou, prípadne chorobou v
pravom slova zmysle. Ide u neho o zmiešanú poruchu osobnosti. Obžalovaný, ak skutok spáchal,

v čase jeho spáchania mohol a vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a tak
isto vedel svoje konanie plne ovládať. Obžalovaný ani v čase vyšetrenia netrpel duševnou poruchou
alebo chorobou v pravom slova zmysle, bola u neho prítomná porucha osobnosti. Jeho pobyt na
slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, ochranné liečenie nie je opodstatnené, porucha
osobnosti je stav daný, nemenný, liečbou neovplyvniteľný. U obžalovaného nebola zistená závislosť od

psychoaktívnychlátok.Jeschopnýchápaťzmyseltrestnéhokonaniaanaobmedzeniealebopozbavenie
spôsobilosti na právne úkony u neho nie je dôvod.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doteraz odsúdený za trestný čin.

Podľavýpisuzevidenciepriestupkovspáchaljedenpriestupoknaúsekubezpečnostiaplynulosticestnej

premávky.

Obžalovanýpredložilprepisudalosti,kde„A“jeobžalovaný,„B“jesvedkyňaI.,„C“jesvedokI.a„Policajt“
je na mieste prítomný príslušník Policajného zboru, pričom z tohto vyplývajú skutočnosti, ktoré uvádzali
zhodne obžalovaný, svedkovia I. a I., ako aj svedok G.. Predovšetkým je zrejmé, že obžalovaný svedkov

I. a I. dopytoval, kto sú a čo robia v predmetnom byte, vysvetlil im, že aj on je jeho spoluvlastníkom
a keď mu tí predložili písomnú zmluvu, povedal, že bude žiadať, aby situáciu zadokumentovala polícia.
Následne po nejakom čase je príchod polície a obsiahla komunikácia obžalovaného s políciou, kde sa on
dožadoval spísania zápisnice o udalosti a polícia sa snažila vysvetliť, že oni súkromnoprávne vzťahy nie
sú oprávnení riešiť a ak to obžalovaný cestou polície chce riešiť, má prísť na políciu a podať oznámenie.

Fotografia č. l. 341 zachytáva listinu označenú ako predbežná zmluva, z ktorej je zrejmé, že ju uzatvoril
poškodený so svedkom I. a manželkou, kde je dohoda o nájme predmetného bytu za sumu 350,-
€ mesačne, pričom nájom je predplatný na dva mesiace. Fotografia č. l. 342 zachytáva svedkyňu
Višňovskú odchádzajúcu z bytového domu venčiť psa. Napokon fotografia č. l. 343 zachytáva svedka

G. na mieste.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i
v ich súhrne, bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež

prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky Trestným
poriadkom stanovené zásady trestného konania, okrem iných aj zásadu „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ („in dubio pro reo“), dospel k záveru, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, keď súd
nemal jednoznačne, teda bez akýchkoľvek rozumných (i logických) pochybností dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Tiež súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodnutí môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté
na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§ 278
ods. 2 Tr. por.). V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania boli na hlavnom pojednávaní vykonané
všetkydôkazy,ktoréprocesnéstranynavrhovalivykonať,pričomsúdprisvojomrozhodnutítiežzohľadnil

všetkytierozhodnéskutočnosti,ktorébolinahlavnompojednávaníprebraté.Vpodstatemožnouzavrieť,
že boli vykonané dve hlavné skupiny dôkazov, kde na jednej strane je dôkaz, ktorý mal dokázať,
že stíhaný skutok sa stal tak, ako sa obžalovanému kládlo za vinu, že sa jedná o trestný čin a že
ho spáchal obžalovaný. Ide však iba o výpoveď poškodeného, pretože ak túto jeho výpoveď mali
potvrdiť výpovede svedkov I., I., J. alebo G., treba už na tomto mieste povedať, že títo svedkovia sa

vyjadrovali výlučne o v tomto konaní trestnoprávne irelevantných skutočnostiach, ktoré buď spáchaniu
stíhaného skutku mali predchádzať (svedkovia I., I. a Žák), alebo ktoré mali dokresliť vzťah v rodine
obžalovaného a poškodeného (svedkyňa J.). Títo svedkovia vôbec nemali byť prítomní priamo pri
stíhanomskutku(vyhrážaniusapoškodenému)aaniotomničneuviedli.Akvýpoveďpoškodenéhomala
byť potvrdená vypracovaným znaleckým posudkom na jeho osobu (vierohodnosť), treba pripomenúť, že

intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní tento dôkazný prostriedok nakoniec nenavrhol vykonať
a namiesto toho navrhol čítať znalecký posudok na osobu obžalovaného (duševný stav). Na druhej
strane potom stojí skupina dôkazov, ktorá mala svedčiť v prospech neviny obžalovaného, teda mala
podanú obžalobu vyvrátiť, zoslabiť. Sem patrí predovšetkým výpoveď samotného obžalovaného, ktorýspáchanie stíhaného skutku rezolútne a v celom rozsahu poprel a v priebehu hlavného pojednávania
prezentoval aj pomerne rozsiahlu obhajobnú argumentáciu, ktorú paradoxne podporili práve výpovede
vyššie označených svedkov, keď žiaden z nich k stíhanému skutku nič neuviedol, ako aj obžalovaným

predložený listinný materiál.

Už len na základe vyššie uvedeného je úplne zrejmé, že na hlavnom pojednávaní síce bol
vykonaný jeden priamy dôkaz, neboli ale súčasne vykonané žiadne ďalšie nepriame dôkazy, ktoré
by všetky spoločne vytvorili ničím neprerušenú reťaz dôkazov, ktorá by viedla k (jedinému možnému)

nepochybnému záveru o tom, že by sa stíhaný skutok vôbec stal. Pritom práve takýto záver je aj
v zmysle ustálenej súdnej praxe esenciálnym predpokladom uznania viny. Ak ťažiskovým dôkazom,
na základe ktorého to malo byť ustálené, mala byť výpoveď priameho svedka – poškodeného, treba
opätovne zdôrazniť, že túto jeho výpoveď v žiadnej jej v tomto trestnom konaní relevantnej časti
nepotvrdili výpovede svedkov I., I., J. alebo G.. Z výpovedi týchto svedkov nielenže nemožno ustáliť, či
sa obžalovaný poškodenému skutočne vyhrážal tak, ako sa mu kládlo za vinu, súčasne z nich možno

vyvodiť, že ani jeden z nich nebol pri tom, ako sa obžalovaný a poškodený mali stretnúť. Svedkovia I.
a I. vypovedali, že do bytu prišiel poškodený až po tom, ako odtiaľ obžalovaný odišiel. Svedok G., ktorý
na mieste bol, neuviedol nič o stretnutí obžalovaného s poškodeným 15.10.2023. Napokon svedkyňa
J. na mieste jednak nebola a jednak neuviedla nič o stretnutí obžalovaného s poškodeným. Treba
zdôrazniť, že obžalovaný nielenže spáchanie stíhaného skutku rezolútne a v celom rozsahu poprel, tvrdil

aj to, že s poškodeným sa v daný deň vôbec nestretol. A práve toto jeho tvrdenie vlastne výpovede
všetkých v konaní vypočutých svedkov s výnimkou poškodeného potvrdzujú. Stoja teda proti sebe dve
diametrálne odlišné výpovede, pričom pri výpovedi poškodeného ďalej nemôžu zostať bez povšimnutia
viaceré jej zrejmé „nezrovnalosti“. V prvom rade, poškodený tvrdil, že po skutku obžalovaný odišiel a on
ho išiel nahlásiť k policajtom. Správne tu poukázala obhajoba, že zo spisového materiálu jednoznačne

vyplýva,žezatiaľčokspáchaniustíhanéhoskutkumalodôjsť15.10.2023,trestnéoznámeniepoškodený
podal až 06.11.2023, tj. s odstupom skoro štyroch týždňov. Ďalej poškodený tvrdil, že sa to stalo na rohu
bytového domu, kde obžalovaného dobehol, pretože ten z miesta skutku utekal. Dovoľuje si súd opäť
súhlasiť s obhajobnou námietkou, že to, aby obžalovaný utekal a poškodený ho naháňal, vtedy nebolo
a v čase rozhodovania súdu stále dobre možné. Ide tu nielen o vek poškodeného, ale predovšetkým

o poškodenie zdravia obžalovaného, ktorý len s ťažkosťami a pomaly chodí, ako bolo zrejmé aj na
hlavnom pojednávaní. Napokon nepresvedčivo (a tiež ako možný motív tvrdení ním prezentovaných)
vyznieva aj jeho vyjadrenie, že keď neskôr (až po stíhanom skutku) zistil, že obžalovaný má v držbe päť
zbraní, chcel, aby mu ich odobrali, pretože osoba majúca psychické problémy by zbrane nemala držať.
Strach mal mať práve kvôli tomu, že obžalovaný je držiteľom zbraní, inak sa ale obžalovaného nebál.

Prihliadnuc na všetko vyššie uvádzané súd uzatvára, že na podklade vykonaného dokazovania nebolo
možné učiniť ani len nepochybný záver o tom, že sa stíhaný skutok stal tak, ako sa obžalovanému kládlo
za vinu a preto súd obžalovanéh aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“ spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Tr. por. oslobodil.

Ak súd ďalším výrokom rozsudku za analogickej aplikácie § 79 ods. 2 Tr. por. u obžalovaného
zrušil nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka vrátane uloženia primeraných
obmedzení a povinností, to všetko mu uložené uznesením 72Tp/25/2023 z 05.11.2023, právoplatným
05.11.2023, tu dáva do pozornosti, že týmto rozsudkom rozhodol (zatiaľ neprávoplatne)

o oslobodení obžalovaného spod podanej obžaloby. Ak zákonodarca výslovne spája vyhlásenie
(čo aj neprávoplatného) oslobodzujúceho rozsudku s povinnosťou predsedu senátu (samosudcu)
bezodkladne vydať príkaz na prepustenie obžalovaného z väzby, je potrebné túto povinnosť predsedu
senátu „vztiahnuť“ aj na prípad, ak má obžalovaný v danej trestnej veci väzbu nahradenú miernejšími
inštitútmi (argumentum a maiore ad minus, resp. ak zákonodarca prikázal viac, tým skôr prikázal aj

menej). Bolo teda potrebné z dôvodu už vyhláseného (neprávoplatného) oslobodzujúceho rozsudku,
keďže nahradenie väzby je inštitútom výlučne trestnoprávnym, za analogickej aplikácie poslednej vety
§ 79 ods. 2 Tr. por. rozhodnúť o zrušení nahradenia väzby obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného

súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.