Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Nemravová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých a Vyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/232/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624201756
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624201756.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci navrhovateľky (matky): A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, prechodne bytom
E. B. XXX, zastúpenej: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti druhému
manželovi (otcovi): F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. XXX, zastúpenému: JUDr. Judita

Kučerová, advokátka so sídlom Janka Kráľa 1376/1A, Šahy, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností a určenie výživného manželov na čas po rozvode k maloletému F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Veľký Krtíš, o odvolaní druhého manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
27P/68/2024-102 zo dňa 15. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 27P/68/2024-102 zo dňa 15. augusta 2024 v napadnutom

výroku III. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Súd
manželstvo navrhovateľky A. A. B., G. H. s druhým manželom F. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX vo I. J.,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. J., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX,

poradové číslo XX, rozvádza.

II. Súd schvaľuje dohodu rodičov o zverení maloletého dieťaťa, jeho zastupovaní a určení výživného na
čas po rozvode v nasledovnom znení: 1. Maloletý F. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje
do osobnej starostlivosti matky. 2. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok. 3. Otec dieťaťa sa zaväzuje počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva

prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 200,00 Eur mesačne, splatným k rukám
matky vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred.

III. 1. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v každú párnu sobotu v čase od 15:00 hod.
do 17:00 hod., v každú nepárnu nedeľu v čase od 09:00 hod. do 11:00 hod., v každú stredu v čase od
15:30 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti matky a to v domácnosti matky. 2. Matka je povinný maloleté

dieťa na styk riadne pripraviť a umožniť riadny priebeh styku s maloletým.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Po vyhlásení rozhodnutia na pojednávaní sa účastníci vzdali svojho práva podať odvolanie voči
výroku ohľadom rozvodu manželstva, preto potom rozhodnutie v tejto časti neobsahuje odôvodnenie

(ustanovenie § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a ustanovenia § 221 písm. a) Civilného
sporového poriadku).3.Okresnýsúdspoukazomna§100Civilnéhomimosporovéhoporiadku,§24ods.1,4Zákonaorodine,
§ 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti jeho rozhodnutia. Na pojednávaní dňa 15.08.2024 účastníci – rodičia maloletého dieťaťa uzavreli

dohodu v časti týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa, zastupovania a výživného na čas po rozvode
a žiadali súd, aby dohodu v tejto časti schválil. Opatrovník žiadal dohodu schváliť.
4. Okresný súd mal preukázané, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a určení výživného
bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. VK-13P/69/2022–27 zo dňa 30.09.2022,
ktorým rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu v takom znení, že maloletý sa zveruje do osobnej

starostlivosti matky, obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným v sume 200,00 Eur mesačne, vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.08.2022, zročné výživné za obdobie od
01.08.2022 do 30.09.2022 v sume 400,00 Eur je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach po 100,00
Eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci právoplatnosti rozsudku
s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh na zročnom

výživnom, styk otca s maloletým sa neupravuje. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
11.10.2022.
5. Okresný súd mal za to, že uzatvorená rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, a preto
potom túto dohodu schválil. Ohľadom styku otca maloletým na čas po rozvode sa rodičia nedohodli.

6. Okresný súd mal preukázané, že rozsudkom okresného súdu č.k. 27P/61/2023–48 zo dňa 28.
decembra 2023 bola schválená dohoda rodičov o styku otca s maloletým tak, že otec dieťaťa je
oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.00
hod., v každú nepárnu nedeľu v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod., v každú stredu v čase od 15.00 hod.
do 17.00 hod., za prítomnosti matky a v domácnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa

na stretnutie riadne pripraviť a umožniť riadny priebeh styku s maloletým. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.01.2024. V čase vtedajšieho rozhodnutia bol maloletý vo veku 1
rok a 9 mesiacov. „Súd pri rozhodovaní o styku otca s maloletým vychádzal z citovaného ustanovenia
zákona. Podľa názoru súdu od poslednej úpravy styku nedošlo k takým zmenám, ktoré by si vyžadovali
novú úpravu styku. Maloletý ešte nedovŕšil vek 3 rokov, je citovo naviazaný na matku, pričom samotný

otec potvrdil, že keď je na styku s maloletým, vzdialia sa od matky tak, že maloletý ju nevidí, tak ju hľadá.
Maloletý je plienkovaný, otec priznal, že ho nikdy neprebalil ani nenakŕmil (obed a pod. okrem pečiva,
ktorým ho kŕmil, keď ho prišiel pozrieť). Súd sa stotožňuje s tým, že maloletý nepozná prostredie, v
ktorom otec žije, nepozná svojich starých rodičov zo strany otca (podľa matky títo o maloletého nejavia
záujem). Maloletý bude v novom prostredí, v predškolskom zariadení, bez matky, na ktorú je naviazaný

a zvyknutý, pretože táto s ním doposiaľ trávila najviac času. Za takéhoto stavu nie je vhodné meniť
styk, na ktorý je dieťa zvyknuté, pretože dieťa si bude musieť zvykať na zmeny v súvislosti s návštevou
materskej školy, pričom by sa u neho jednalo o príliš veľa nových vecí (zmien), čo by nebolo v záujme
maloletého dieťaťa. Potom, ako si dieťa zvykne v materskej škole, ako aj na to, že nie je s už ním matka,
bude staršie, vyspelejšie, otcovi nič nebráni v tom, aby si podal návrh na zmenu úpravu styku. Záverom

súd uvádza, že obaja rodiča by si mali uvedomiť, že konfliktné situácie, ktoré sú medzi nimi, negatívne
vplývajú na maloletého. Rodičia by mali pracovať na tom, aby sa upravili vzťahy medzi nimi. Preto potom
súd styk otca s maloletým na čas po rozvode upravil tak, ako bol upravený posledným rozhodnutím,
zmenil len čas styku v stredu od 15:30 hod s prihliadnutím na to, že maloletý nastupuje do materskej
školy, z ktorej ho bude matka vyzdvihovať podľa jej vyjadrenia o 15:00 hod.“ O trovách konania rozhodol

súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie druhý manžel (ďalej aj len „otec“) prostredníctvom právneho
zástupcu (č.l. 111 - 112 spisu), a to proti výroku III. Celý rozsudok vyznieva v neprospech otca a nie je
objektívnyanevychádzazvykonanéhodokazovaniaaninemáoporuvpríslušnýchprávnychpredpisoch.
Chce sa podieľať na výchove syna mal. F. B., nar. XX.XX.XXXX. Rodičovské práva a povinnosti majú

obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletých detí. S matkou mal. dieťaťa sa
snažil o to, aby uzavreli pred súdom rodičovskú dohodu ohľadom styku s mal. dieťaťom. Dieťa má
právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Plní si svoje rodičovské povinnosti riadnym spôsobom. S mal. dieťaťom má silné citové väzby. To, že
dieťa je naviazané na matku, je samozrejmé a krásne, a to, že dieťa v podstate otca ani nepozná, je

smutné a veľa hovorí, ako je dieťa vychovávané, že na otca nereaguje sa nezakladá na pravde. Rodič,
ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, týmto potvrdzuje len to, že bezdôvodne a zámerne
neumožňuje styk s dieťaťom na základe rozsudku č.k. 27P/61/2023-48 zo dňa 28.12.2023 na základe
schválenej dohody rodičov o styku otca s maloletým. Táto dohoda bola schválená na základe toho, akosa s matkou dieťaťa dohodli, a ako mu povedala, že bez jeho právneho zástupcu sa dohodnú a bude
svoje dieťa vidieť, ako sa dohodnú aj v čase mimo dohody. V tom čase ešte manželke veril, ale ako
teraz vidí, bola to veľká chyba z jeho strany. Dieťa potrebuje styk rovnako s matkou aj s otcom. Dieťa

má právo na pravidelné osobné kontakty s obidvoma rodičmi a obidvaja rodičia majú zodpovednosť za
výchovu a vývoj detí. Podľa medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa majú obidvaja rodičia právo
stretávať sa s dieťaťom. S maloletým má veľmi dobré vzťahy a naďalej chce vplývať na výchovu dieťaťa.
Vie sa o dieťa postarať a ako uviedol na pojednávaní na Okresnom súde Veľký Krtíš, žiadal o styk, aj
keď len niekoľko hodín, aby strávil čas so synom bez prítomnosti matky, a keď to nie je zatiaľ možné za

prítomnosti matky, ale mimo domácnosti jej rodičov. Matka s dieťaťom žije v domácnosti svojich rodičov
a styk s dieťaťom je uskutočnený tak, že svokra je stále prítomná, a to nie je styk otca s dieťaťom,
ale styk svokrovcov s ním a so synom a s matkou dieťaťa. Otec nemá možnosť byť s dieťaťom mimo
domácnostisvokrovcovkeďžestyksauskutočňujevdomácnostimatky-ktorájedomácnosťsvokrovcov.
Od uzavretia dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a určení výživného
od 28.12.2023 sa zmenili pomery, dieťa vyrástlo ide do škôlky, a preto chcel uzavrieť rodičovskú dohodu

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby to bolo v súlade aj s vyjadreniami opatrovníka,
aby dieťa malo styk s otcom aj mimo domácnosti matky, resp. domácnosti starých rodičov. On sa vie
o svoje dieťa postarať, ale nie je mu umožnené byť so synom sám ani minútu. Dieťa bude v škôlke od
septembra bez prítomnosti matky a starej matky, ako nie je možné, že by bolo niekoľko hodín v týždni
a so svojím vlastným otcom. Je v záujme mal. dieťaťa, aby práve v tomto čase malo styk aj s otcom pri

týchto nových veciach zmenách, kto by okrem matky a otca vedel byť oporou dieťaťa. Ako má rozumieť
tomu, že dieťa si zvykne v škôlke bude staršie, vyspelejšie môže podať návrh na zmenu úpravu styku.
A do tej doby sa môže stretávať s dieťaťom znovu len za prítomnosti matky, starej matky starého otca
v ich domácnosti, kde mu neustále dávajú najavo, že dieťa s ním nepustia a všetko urobia preto, aby tak
aj zostalo. Podávajú trestné oznámenia, sledujú každý jeho krok, ešte manželka volala do jeho práce,

zbierala informácie o ňom, každé slovo, čo prehovorí so svojím synom. Vychovávajú dieťa proti nemu
cieľavedome ho tam nechcú, ani nikdy nechceli, na jeho rodinu sa škaredo vyjadrujú, ale nechápe, prečo
žila s ním manželka tri roky, bol dobrý len na splodenie syna. Je otcom mal. F. B.. Všetky tvrdenia matky
sú účelové, že sa nevie o dieťa postarať. Tvrdenie, že dieťa nevie prebaliť, nevie nakŕmiť a rôzne iné
nepravdivé tvrdenia slúžia iba cieľu, aby mu zakázali styk s dieťaťom. Ako môže dieťa prebaliť, keď

nemá na to príležitosť, ako ho môže nakŕmiť, keď je sýty. Keď príde na styk do domácnosti svokrovcov,
tak svokra sedí stále vo dvore, kde sa väčšinou styk uskutočňuje a on jej predsa nemôže povedať, aby
išla do domu, keď je vo vlastnom dvore.
8. V odvolaní otec uviedol, že navrhoval aj s styk s dieťaťom za prítomnosti matky, ale mimo domácnosti
matky, ale ani to nebral súd do úvahy. Opatrovník, viď zvukový záznam, sa tiež vyjadril, aby sa styk

uskutočnil za prítomnosti i matky mimo domácnosti matky, alebo bez prítomnosti matky na niekoľko
hodín v týždni. On sa uspokojí aj s pár hodinami v týždni, aby mohol byt' s vlastným synom v jeho
domácnosti aj za prítomnosti matky. Má všetko zabezpečené pre dieťa. Dohodu dňa 28.12.2023 uzavrel
bez prítomnosti právneho zástupcu, nakoľko v tom čase mu manželka povedala, že ak nebude mať
právneho zástupcu, dohodnú sa a môže dieťa vidieť, ako často chce. Bola to jeho chyba, že jej veril

a súhlasil s úpravou styku, ako bolo v rodičovskej dohode. Od toho času sa zmenili pomery, dieťa
vyrástlo. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Priateľ matky dieťaťa sa s jeho synom
chodí bicyklovať a on ako otec nemôže s ním stráviť niekoľko hodín, žiada tak veľa, že mu to nie je
umožnené ani niekoľko hodín v týždni?
9. Otec v odvolaní uviedol, že matka aj jej rodina sa už niekoľkokrát vyjadrili, že on syna nedostane ani

na hodinu, že urobia všetko preto, aby to tak aj bolo. V jeho rodine bratia majú 6 mal. detí od 2 - 8 rokov,
čo môže potvrdiť aj opatrovník, ktorý bol v ich rodinnom dome a v záhrade. Matka ho chce zo života
syna - F. celkom vymazať a namiesto neho si už našla počas trvania manželstva náhradu. „Verím, že
Ústava a zákony Slovenskej republiky sú záväzné pre každého a taktiež medzinárodné dohovory. Na
základe Dohovoru o právach dieťaťa dieťa má právo udržiavať osobný vzťah a pravidelný a priamy styk s

rodičom, ktorý žije oddelene. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.“ Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu I. inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá považuje rozsudok súdu prvej
inštancie za zákonný a správny, pričom vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu, ktoré bolo

potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. V zásade otec dieťaťa napadol len výrok rozsudku ohľadne
styku otca dieťaťa na čas po rozvode, pričom takéto odvolanie v podstate je len zmesou nepodložených
úvah a tvrdení otca dieťaťa, avšak v konečnom dôsledku otec dieťaťa navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Rozsudkom Okresného súdu Lučenec 27P/61/2023 zo dňa 28.12.2023, tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10.01.2024, bola ním schválená dohoda rodičov o styku otca s maloletým dieťaťom.
Do podania návrhu matky dieťaťa ohľadne rozvodu manželstva, t.j. 02.04.2024 neuplynuli ani 3 mesiace,

a teda súd mohol spoľahlivo vychádzať z toho, akým spôsobom už súd predtým rozhodol, pretože
nedošlo k žiadnej zmene pomerov či už na strane rodičov dieťaťa alebo maloletého dieťaťa. Návrh matky
dieťaťa na rozvod manželstva bol doručený otcovi dieťaťa, ktorý nevyužil svoje právo a povinnosť sa k
návrhu písomne vyjadriť, len podal návrh na zmenu úpravy styku na čas do rozvodu. Dieťa je vo veku 2 a
pol roka, je závislé a zvyknuté na matku, prostredie u otca nepozná a ani nepozná rodičov otca dieťaťa, a

preto takýto styk, ako súd určil a upravil, zodpovedá veku dieťaťa, kde je zrejmé, že ak dieťa bude staršie
môže dôjsť na základe rozsudku súdu alebo dohody rodičov k zmene takéhoto styku, ale v súčasnej
dobe takýto styk je adekvátny všetkým kritériám z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Vo svojom
odvolaní otec dieťaťa prezentuje teóriu, že bol nútený sa dohodnúť o styku s dieťaťom bez právnej
zástupkyne, čo sú nelogické a nepodložené tvrdenia, ktoré prevzala od otca dieťaťa právna zástupkyňa
a uvádza ako argument vo svojom odvolaní, hoci táto skutočnosť nebola preukázaná, ani dokladovaná

akýmkoľvekspôsobom,žebymatkadieťaťamalabrániťotcovidieťaťa,abysizvolildokonaniaprávneho
zástupcu.Vodvolaníniejeuvedené,akédôkazybymalvykonaťsúdprvejinštanciepozrušenírozsudku,
ktoré dôkazy vykonané neboli, ktoré navrhoval otec dieťaťa, ani to, akým spôsobom by mal podľa
otca presne prebiehať takýto styk a tieto skutočnosti sú uvedené len v zápisnici o pojednávaní. Bolo
preukázané, že otec dieťaťa nevlastní motorové vozidlo, nemá zabezpečenú autosedačku pre maloleté

dieťa, jeho pracovný čas je neistý a jeho tvrdenia o zabezpečení takýchto vecí boli len v teoretickej
rovine a žiadnu takúto skutočnosť ani nepreukázal, a preto je logické, že nie sú podmienky na to, aby
otec dieťaťa si mohol brávať dieťa do miesta súčasného bydliska, ktoré je vzdialené niekoľko kilometrov
a kde je potrebné doprava tam a späť motorovým vozidlom, ktoré by bolo poistené a spoľahlivé, ako
aj zabezpečenie autosedačky pre dieťa. „Zo strany otca ide o ľahkomyseľný a nezodpovedný prístup

k plneniu si manželských a rodičovských povinností, kde sa stalo, že otec dieťaťa sa dostavil na styk
s podozrením, že je pod vplyvom alkoholu, kde sám otec dieťaťa sa priznal na pojednávaní, že pred
takýmto stykom aj požil alkoholické nápoje. Teda na jednej strane sú priania otca dieťaťa a na druhej
strane otec dieťaťa nič nerobí preto, aby mohlo dôjsť k reálne realizovanému styku, tak ako si to tento
predstavuje a z týchto dôvodov sa matka dieťaťa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej

inštancie a žiada, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutia toto potvrdil ako vo výroku vecne
správne. Týmto považuje matka dieťaťa svoje právo a povinnosť vyjadriť sa k odvolaniu otca dieťaťa
voči výroku III. rozsudku Okresného sudu Lučenec za splnenú.“
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výroch v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že
odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania otca
podľa § 389 ods. 1 písm. b). c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP

v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva na
spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese nemôže byť tejto požiadavke vzdialené. Civilný
mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu) rozhodnutia tak, že
súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho

priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov. Je treba
zdôrazniť, že uvedené smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako
aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných
procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkazná povinnosť).
V mimosporových konaniach si súd môže osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov konania, ak nemá

pochybnosti o ich pravdivosti a za predpokladu, že nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním
(§ 37CMP). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie obmedzený zákonnou ani sudcovskou
koncentráciou (§ 34 CMP). (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný
mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 156-157 s.)
13. Predmetom tohto konania je odvolanie otca proti rozsudku okresného súdu výroku III., ktorým

okresný súd rozhodol tak, že „1. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v každú párnu
sobotu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod., v každú nepárnu nedeľu v čase od 09:00 hod. do 11:00 hod.,
v každú stredu v čase od 15:30 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti matky a to v domácnosti matky.
2. Matka je povinný maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a umožniť riadny priebeh styku s maloletým.“14. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu považoval odvolanie otca proti rozsudku
okresného súdu do výroku III. o úprave styku s maloletým za dôvodné, keďže z odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresného súdu absentuje odôvodnenie rozhodnutia okresného, prečo má styk
otca s maloletým prebiehať len za prítomnosti matky a len v domácnosti matky, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva žiadne bližšie odôvodnenie v tejto rovine. Za stavu
absencie takéhoto odôvodnenia potom odvolací súd nemal priestor na posúdenie úvah a myšlienkových
pochodov okresného súdu v tejto rovine. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že „Maloletý bude v novom

prostredí, v predškolskom zariadení, bez matky, na ktorú je naviazaný a zvyknutý, pretože táto s ním
doposiaľ trávila najviac času. Za takéhoto stavu nie je vhodné meniť styk, na ktorý je dieťa zvyknuté,
pretože dieťa si bude musieť zvykať na zmeny v súvislosti s návštevou materskej školy, pričom by sa
u neho jednalo o príliš veľa nových vecí (zmien), čo by nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Potom,
ako si dieťa zvykne v materskej škole, ako aj na to, že nie je s už ním matka, bude staršie, vyspelejšie,
otcovi nič nebráni v tom, aby si podal návrh na zmenu úpravu styku.“, tak odvolací súd poukazuje

na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba bližšie odôvodnenie týchto záverov okresného
súdu s dôrazom na skutočnosť, že predmetom úpravy okresného súdu bol predsa styk maloletého
dieťaťa s otcom a nie posúdenie dôsledkov nástupu maloletého do materskej školy. Odvolací súd vo
vzťahu k posudzovanej problematike vo svetle jej riešenia a s ohľadom na aktuálnu situáciu, považuje
za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa

pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a
preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná participácia každého rodiča na výchove
a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia, je veľmi významná a nezastupiteľná.
Nepochybnenajvhodnejšímspôsobom,akýmjemožnévzájomnévzťahydieťaťasrodičmivsituácii,keď
rodičia už spolu nežijú (ako je tomu tiež v posudzovanej veci), rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej

formy výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťaťa a jeho výchovného prostredia a na to nadväzujúcej
úpravy stretávania s rodičom, ktorému dieťa nebolo do osobnej starostlivosti zverené, ktorá na to
vytvorí,čomožnonajlepšiepodmienky,čojeobyčajnemožnédosiahnuťpredovšetkýmdohodourodičov,
ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal. dieťaťa, sú nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej
vyžadovanej úrovni, že sú schopní podriadiť niekedy aj vážnym spôsobom vzájomne narušené vzťahy

vyššiemu princípu, ktorým je nepochybne záujem ich mal. dieťaťa a jeho ochrana, nepreferujúc tak svoje
vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu rodičovských práv, k naplneniu čoho však
zjavne v podmienkach posudzovanej veci nedochádza. Keďže neexistuje žiadna šablóna, podľa ktorej
by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého
vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme, umožnenie styku rodiča s maloletým

dieťaťom v primeranej miere a za adekvátnych podmienok, je závislé vždy od hodnotenia konkrétnej
situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
bez toho, aby vyhodnotil - posúdil nosné dôvodov rozhodnutia. V danom prípade podľa odvolacieho
súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods.

1 CMP, teda, že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím
súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti
prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred
súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu
podľa § 62 ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm.

b), c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 391 ods. 1CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
17. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
18. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu, považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre

rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu, preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
19. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.