Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123378076
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123378076.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Martina Čelková, advokátka, so
sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 37938754, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX

XX D., tohto času D. XX, XXX XX F. – E. G. H., zastúpeného: JUDr. František Svatuška, advokát,
Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42090911, o zaplatenie 46.090,82 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21Csp/7/2024-325 zo dňa
10. septembra 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 42.063,25 eur spolu so zákonným úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42.063,25 eur od 17.3.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi
súd priznal vo vzťahu k žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 82 % s tým,

že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaná 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako
spoludlžník dňa 29.6.2017 uzatvorili zmluvu o úvere a na jej základe mal byť žalovanej 1/ poskytnutý
medziúver vo výške 45.000,- eur. Žalovaná 1/ riadne a včas úver nesplácala, a preto boli obidvaja

žalovaní zo strany žalobcu písomne vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaní dlžnú sumu nezaplatili.
Žalobca následne z uvedeného dôvodu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.3.2022. Celkovo
žalovaní uhradili sumu 2,936,75 eur. Zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“); uzavretá
úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Súd prvej inštancie
posudzoval, či žalobca ako veriteľ skúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných splácať

spotrebiteľský úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z..

3. Žalobca mal za preukázané, že žalovaná 1/ bola rozvedená a nemala nezaopatrené dieťa. Bola
zamestnaná a výška jej čistého príjmu bola 364,46 eur mesačne (predložené výplatné pásky). Ohľadom
výdavkov vychádzal iba zo sumy životného minima na jednu dospelú osobu vo výške 200,- eur.
Žalovaný 2/ bol slobodný a nemal nezaopatrené dieťa. Bol zamestnaný a výška jeho čistého príjmu

bola 917,21 eur mesačne (predložené výplatné pásky). Ďalej ohľadom výdavkov vychádzal iba zo
sumy životného minima na jednu dospelú osobu vo výške 200,- eur. Žalovaná 1/ bola z dôvodupreverenia ekonomickej situácie preverená dopytom do sociálnej poisťovne – overenie, či je zamestnaný
- dopyt potvrdil, že je zamestnaná (I., G., IČO: XX XXX XXX). Žalovaný 2/ predložil potvrdenie o
príjme zo zahraničia, ktorý nebolo možné verifikovať prostredníctvom sociálnej poisťovne. Výška splátky

spotrebiteľského úveru bola 308,- eur. Peňažné záväzky znižujúce príjem žalovaných boli vo výške
144,- eur. Ukazovateľ schopnosti žalovaných splácať úver (bonita): ( 444,08 eur + 308 eur + 144
eur) : 1.281,67 eur = 0,70 tzn., že žalovaní boli v čase posudzovania žiadosti o úver bonitní (hodnota
ukazovateľa schopnosti žalovaných splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0. Žalobca
vykonal prepočty bonity, tak ako to bolo vyžadované, prihliadol do príslušných registrov a aj v rámci

GDPR uskutočnil všetky úkony v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. a jednoznačne nemožno jeho
konanie považovať za konanie s neodbornou starostlivosťou, resp. také, ktoré by vykazovalo známky
hrubého porušenia povinnosti žalobcu preskúmať bonitu žalovaných a žalobca dostatočným spôsobom
preskúmal sociálnu a ekonomickú situáciu žalovaných. Keďže žalobca súdu predložil doklady o skúmaní
bonity žalovaných, je zrejmé, že žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity
dlžníka. Súd prvej inštancie následne skúmal, či zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 9

ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna hodnota
priemernej RPMN. V zmluve o úvere je uvedená priemerná hodnota RPMN 11 % p.a. a podľa hodnoty
stanovenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky je priemerná hodnota RPMN stanovená vo výške
4,82 %. Zmluva o úvere neobsahuje správna údaj o priemernej výške RPMN, preto sa spotrebiteľský
úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bezpoplatkov. Údaj

o priemernej RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je údaj, na základe ktorého získa spotrebiteľ
informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu výhodný alebo
nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných
dodávateľom. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola
v rozhodnom období 11 %, avšak tá bola vo výške 4,82 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné

úvery na trhu (teda úvery poskytované konkurenciou) sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, resp. inak
povedané, čo následne vedie spotrebiteľa k záveru, že úver poskytovaný žalobcom je výhodnejší než
v skutočnosti je.

4. Po preštudovaní predložených listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľský úver je

potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
nakoľkovdanomprípadedošlokhrubémuporušeniupovinnostipodľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.
pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver veriteľom. V dôsledku vyššie uvedeného žalobcovi
vznikol nárok iba na zaplatenie doteraz nevrátenej istiny vo výške 42 063,25 eur (po zohľadnení splátok
od dlžníkov, viď vyššie). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (úroky, poplatky a iné). Súd žalobcovi

priznal nárok na úroky z omeškania a zaviazal žalovaných na ich zaplatenie podľa návrhu žalobcu, podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády, pretože ide o zákonný nárok veriteľa.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd nezistil žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie trov konania úspešnému žalobcovi.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote
žalovaný 2/ odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný 2/ nesprávne skutkové zistenia odôvodnil tým, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal v konaní namietanou otázkou, či bol úver zosplatnený do najbližšej splatnej splátky
v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ považuje naďalej zosplatnenie úveru za neplatné.
Odvolací dôvod, že konanie trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci

odôvodnil tým, že súd neprihliadol ani z úradnej povinnosti ani na základe námietok žalovaných, že
upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je úkonom absolútne neplatným, nespôsobilým byť
podkladom na samotné zosplatnenie úveru. V danom prípade oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnosti neobsahuje uvedenie omeškanej splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k využitiu práva podľa
§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaný

2/ odôvodnil odklonom od rozhodovacej činnosti súdov pri skúmaní odbornosti posudzovania bonity
dlžníkov zo strany žalovaných a súd prvej inštancie v konaní nepovažoval za potrebné preukázanie
skutočností, či žalobca ako veriteľ skúmal reálne náklady dlžníkov, z posúdenia ktorých by mal
možnosť reálne posúdiť ich skutočnú majetkovú situáciu a schopnosť úver splácať. Žalobca nepredložilžiaden doklad o tom, že skúmal u žalovaných náklady na zabezpečenie ich základných životných
potrieb. Žalovaný 2/ zotrváva na tom, že veriteľ svoje povinnosti pri posudzovaní bonity porušil hrubo.
Z uvedeného dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov a žalobca nebol oprávnený úver zosplatniť.

Žalovaný 2/ namieta výšku priznanej istiny v prospech žalobcu, preto namieta aj výšku priznaných trov
konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Proti výrokom I. a III. rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/ z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaná 1/ namietala odôvodnenie rozhodnutia súdu v otázke skúmania bonity žalovaných, ktoré
je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, ktoré boli následne nesprávne právne posúdené a
zároveň je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva napriek

konštatovaniu, že žalobca doklady o skúmaní bonity, jednak príjmov aj výdajov predložil, z rozsudku
ani samotného spisu to nevyplýva. Zisťovanie výdajov poukázaním len na výšku životného minima,
nie je odborným posúdením schopnosti úver splácať. Poukázala napr. na rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 22CoCsp/16/2023 zo dňa 19.12.2023, sp.zn. 20CoCsp/20/2020 zo dňa 23.9.2020,
podľa ktorých z ust. § 2 ods. 5 Opatrenia NBS z 14.11.2017 neplynie záver ani usmernenie pre

dodávateľovnaúverovomtrhu,ževýdavky,resp.výškanákladovnazabezpečeniezákladnýchživotných
potrieb spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima. Podľa názoru žalovanej
výdavky spotrebiteľa nepredstavujú len splátky úverov, a teda žalobca nepreukázal, aby skúmal
výdavky žalovaných keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva. Žalovaná
1/ poukázala aj na zmätočné a protichodné právne posúdenie danej otázky. Na jednej strane súd

konštatoval v bode 34,, že žalobca dostatočným spôsobom preskúmal sociálnu a ekonomickú situáciu
žalovanýchanáslednevbode39konštatoval,ževdanomprípadedošlokhrubémuporušeniupovinnosti
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver veriteľom
v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie doteraz nezaplatenej istiny vo výške 42.063,25
eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. V podanom odvolaní žalovaná 1/ ďalej namietala nedostatočne vysporiadanie s otázkou zosplatnenia
úveru, nielen dôvodu porušenia povinnosti pri skúmaní bonity klientov, ale aj z dôvodu, že sa súd
nezaoberal otázkou zosplatnenia úveru do najbližšej splatnej splátky v súlade s § 565 Občianskeho
zákonníka. Žalobca poukázal na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nastalo údajne pre

splátku splatnú za mesiac december 2021, t.j. splatnú k 15.12.2021, s ktorou boli žalovaní ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní dlhšie ako tri mesiace. Žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru dňa 16.3.2022 Výzva bola vo 2/2022 zaslaná s upozornením na omeškanie v sume
1.814,17 eur čo pri splátke medziúveru 209,63 eur a splátke poistenia 22,50 eur, spolu 232,12 eur
predstavuje omeškanie so splácaním k 2/2/2022 s 8 splátkami. Posledný vklad bol urobený 8/2021 a

za obdobie roka 2020 deklaroval žalobca vklady a z toho vykonané následné úhrady iba poistného vo
výške22,50eur,atedaplátkymedziúverunebolivykonanévôbec.Žalobcomuvedené,žekzosplatneniu
došlo pre splátku 12/2021 je iba jeho účelovým tvrdením. S daným opakovane udávaným tvrdením
žalovaných sa súd vôbec nevysporiadal, i keď ide o otázku závažného významu pre konanie. Súd
bez ďalšieho prijal tvrdenie žalobcu, ktoré ale nemá oporu v predložených výpisoch a iných listinách.

V tejto časti, pre konanie významnej, je tak rozhodnutie neodôvodnené, nespôsobilé byť predmetom
skúmania v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu, došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces
na strane žalovanej 1/. V danom prípade oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti neobsahuje
uvedenie omeškanej splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k využitiu práva podľa ust. § 565 v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru spôsobuje neurčitosť takéhoto úkonu, nakoľko bez tejto špecifikácie nemožno posúdiť,
či došlo k splneniu podmienky v § 565 Občianskeho zákonníka. Platnosťou mimoriadneho zosplatnenia
sa v týchto intenciách zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý poukázal na to, že v prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k za predčasne splatný, a to v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení

presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.z. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná
1/ namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil a vecvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanej 1/ náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Vo vyjadrení žalovanej 1/ k odvolaniu žalovaného 2/ uviedla, že sa plne stotožňuje s odvolaním
a dôvodmi v ňom uvedenými aj z dôvodu, že sa vo veľkej časti zhodujú s dôvodmi odvolania žalovanej 1/.

10.Kodvolaniamžalovaných1/,2/savyjadrilžalobca.Rozsudoksúduprvejinštanciepovažujezavecne
správny a dostatočne odôvodnený. Navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok

potvrdil ako vecne správny.

11. Žalovaný 2/ sa stotožnil s dôvodmi odvolania žalovanej 1/ . Odvolanie žalovanej 1/ sa v podstatných
bodoch zhoduje s odvolacími dôvodmi žalovaného 2/, preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému 2/ nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

12. V ďalších podaniach strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je
dôvodné.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ

je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.

17. Podľa § 7 ods. 20 písm. a) až písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: čistý príjem spotrebiteľa, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

18. Súd prvej inštancie v bode 34. odôvodnenia rozhodnutia dospel k záveru, že skúmanie bonity

žalovaných bolo riadne vykonané, v odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobcom predložené doklady
a pri skúmaní výdavkov vychádzal z výšky životného minima na jednu dospelú osobu a so žalovanými
priznanými peňažnými záväzkami vo výške 144,- eur, ktoré boli žalobcom verifikované v centrálnom
registri bankových informácií. Podľa názoru odvolacieho súdu skúmanie bonity zo strany žalobcu len
formálnym zohľadnením výšky životného minima nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej

z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Bez toho, aby žalobca skúmal aj výdavky žalovaných a takto
si utvoril reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaných
splácať dlh zo zmluvy, nemožno konštatovať, že zo strany žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou
starostlivosťou. Takéto nedostatočné skúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver je v rozpore nielens citovaným ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ale aj v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora
Európskej únie a čl . 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa ktorého členské štáty zabezpečia,

že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť
zachovať.

19. Podľa čl. 26 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných

ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu
a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v Smernici Európskeho parlamentu a Rady

2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť
zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť
využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale
aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť
vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné

povinnosti.

20. Je dôvodné prisvedčiť žalovaným v tom smere, že odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné
a zmätočné. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 34. prijal záver o skúmaní schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou a konštatoval, že žalobca neporušil

ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a následne v bode 39. dospel k záveru, že spotrebiteľský
úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.,
nakoľko v danom prípade došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri posudzovaní bonity žalovaných. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je zrejmé aký právny záver prijal v otázke povinnosti veriteľa skúmať s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

21. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní aj počas konania namietala neplatnosť právneho úkonu predčasné
zosplatnenie úveru z dôvodu neurčitosti právneho úkonu, nakoľko žalobca v upozornení na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti (č.l. 28, 30 spisu) nešpecifikoval splátku, s ktorou boli žalovaní v omeškaní a pre

ktorú nastala predčasná splatnosť úveru a zároveň namietala, že žalobca nezosplatnil úver do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky. Napriek tomu, že žalovaní počas konania túto skutočnosť namietali,
súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí týmito námietkami nezaoberal, resp. v odôvodnení
rozhodnutia sa s tým nevysporiadal. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je významné pre
rozhodnutie posúdenieotázky,čidošlokplatnémuzosplatneniuúverupodľa§565vspojenís§53ods.9

Občianskeho zákonníka. Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/197/2022
z dňa 26.6.2024, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/15/2023 z dňa 25.9.2024, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/2/2023 z dňa 25.01.2024, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
2Cdo/149/2021 z dňa 6.9.2023.

22. S poukazom na vyššie uvedené je odvolanie žalovaných opodstatnené a dôvodné. Súd prvej
inštancie sa so zásadnými námietkami žalovaných vôbec nevysporiadal, nedal odpovede na nimi
vznesené námietky tak vo vzťahu k platnosti zosplatnenia úveru ako aj zmätočné právne posúdenie
povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Prijaté
závery súdu prvej inštancie sú predčasné a odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie

nezodpovedá ust. § 220 CSP.23. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom
konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská
k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

24. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v

ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodol
tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami
a dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu konania, vykonať dokazovanie vo vzťahu
k námietkam o platnosti zosplatnenia úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a posúdenie povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver

podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. Súd prvej inštancie na základe takto zistených skutočností prijme
právny záver a vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
tým, že svoje rozhodnutie dostatočne jasne zrozumiteľne a preskúmateľne neodôvodnil.

28. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).