Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200945
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: ao
24 s.r.o., so sídlom Betliarska 3809/22, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, Slovenská republika,
IČO: 36 573 906, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
971 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO: 42 499 500 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 101515786/2020 zo dňa 02. októbra 2020, vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2018 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101515786/2020

zodňa02.októbra2020,akoajrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuDaňovéhoúraduKošice,
č. 100126952/2020 zo dňa 13. januára 2020 a vec vracia Daňovému úradu Košice, na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 17.12.2020 doručenej 18.12.2020 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach,
sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101515786/2020 zo dňa 02.10.2020, ktorým
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, (ďalej aj „správca dane“) č.
100126952/2020 zo dňa 13.01.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2018 v sume 19 655,37 EUR. Žalobca žiadal, aby súd
zároveň zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo

„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 07.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“
a rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.

Administratívne konanie
3. Správca dane na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 101530843/2018 zo dňa 08.08.2018
začal u žalobcu daňovú kontrolu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018.V rámci daňovej kontroly vykonal správca dane viaceré úkony, najmä výsluch konateľa spoločnosti,
oboznámil sa s listinnými dokladmi, vyjadreniami od iných orgánov, vykonal výsluch bývalého konateľa
dodávateľa žalobcu obchodnej spoločnosti VK Group, s.r.o., zabezpečil informácie z medzinárodnej

výmeny informácie, vykonal miestne zisťovanie, ako i zisťovanie z databáz motorových vozidiel
vedených MV SR a zisťovanie informácií z iných spisov daňových subjektov.

4. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly zo dňa 02.12.2019,
ku ktorému sa žalobca nevyjadril, ako neskôr tvrdil v podanom odvolaní, uviedol, že pre personálne

pochybenie zo strany žalobcu nedošlo k odoslaniu prílohy protokolu, ktorý tvoril samotné vyjadrenie
k protokolu.

5. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2018 v sume 19 655,37 EUR. V daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018,
žalobca deklaroval vlastnú daňovú povinnosť v sume 14.249,79 EUR. Žalobca v rámci daňovej

kontroly deklaroval uskutočnenie 15 zdaniteľných plnení realizovaných spoločnosťou VK Group s.r.o..
Správca dane mal za to, že zdaniteľné obchody deklarované spoločnosťou VK Group, s.r.o. neboli
uskutočnené tak, ako to deklaroval žalobca, preto dodávateľovi žalobcu spoločnosti VK Group, s.r.o.
nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru. Svoje rozhodnutie založil na zisteniach, že reálnosť
faktúr vystavených dodávateľom žalobcu spoločnosťou VK Group s.r.o. nebolo možné preveriť, a to

z dôvodu, že bývalý konateľ VK Group, s.r.o. A. B. nepredložil dôkazy, spoločnosť VK Group, s.r.o.
nekomunikovala s Daňovým úradom Bratislava, za zdaňovacie obdobie roka 2018 nepodala daňové
priznanie na dani z príjmov právnických osôb. Tvrdenie bývalého konateľa p. A. B., že doklady odovzdal
terajšiemu konateľovi VK Group, s.r.o. p. C. sa nepreukázali, nebolo preukázané riadne odovzdanie
dokladov medzi bývalým konateľom dodávateľom žalobcu VK Group s.r.o. a jeho novým konateľom.

Nepredložením účtovných dokladov a účtovníctva spoločnosti VK Group, s.r.o. spoločnosť ani svedecká
výpoveď bývalého konateľa A. B. nepreukázala vlastníctvo dodávaného tovaru, resp. materiálu,
z ktorého mali vyrobiť a následne predať betónové zmesi, železničné koľajnice s príslušenstvom
a betónové výrobky, ktoré mala dodať spoločnosť VK Group, s.r.o. žalobcovi. Spoločnosť VK Group,
s.r.o. faktúrou č. FV184207 zo dňa 17.05.2018 a faktúrou č. FV184214 deklarovala dodanie betónu,

práce betón pumpy, dodanie paliet motorovým vozidlom s EVČ: D. XXX E., ktoré nebolo evidované
v databáze MV SR. Spoločnosť VK Group, s.r.o. faktúrou FV184296 zo dňa 31.05.2018 deklarovala
dodanie betónu, parkovného a cestného obrubníka motorovým vozidlom s EVČ: BJ 922 CF. Preverením
bolo zistené, že predmetné nákladné vozidlo je vozidlo skriňové chladiarenské, teda nie spôsobilé
prevážať betón a obrubníky. Ďalšie vozidlo s EVČ: D. XXX F. bolo osobné motorové vozidlo CITROEN

C3, ktoré bolo nie spôsobilé prepravovať deklarovaný tovar. Správca dane dospel k záveru, že žalobca
porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH tak, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie
dane z faktúr vystavených dodávateľom žalobcu spoločnosťou VK Group s.r.o. v sume 19 655,37 EUR.

6. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správcu dane odvolanie zo dňa 04.03.2020. V odvolaní

žalobca uviedol, že namietal zistenia správcu dane, podľa ktorého dodávateľovi žalobcu (VK Group,
s.r.o.) reálne nevznikla daňová povinnosť a tovar žalobcovi nebol dodaný. Žalobca dal do pozornosti, že
p . A. B. vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2019 uviedol, že vie predložiť
kópie vystavených faktúr, lebo ich vystavoval a pracoval s nimi a preto si ich aj ponechal. V súvislosti
s týmto vyjadrením žalobca žiadal správcu dane, aby si vyžiadal všetky kópie faktúr, kontrolných výkazov

prípadne iných dokladov na objasnenie skutočnosti. V súvislosti s vozidlom s EVČ: D. XXX E., ktorým bol
dodaný betón a práce betón pumpy deklarované faktúrou č. FV184207, správca dane sám uviedol, že
vlastníkom predmetného vozidla je daňový subjekt G. B. VK & spol.. Žalobca v rámci svojho vlastného
zisťovania získal informáciu, že v roku 2018 došlo k strate ŠPZ s EVČ D. XXX E., predmetné vozidlo
malo novú ŠPZ s EVČ D. XXX F.. V súvislosti s potvrdením tohto zistenia navrhol vypočuť vlastníka

predmetného vozidla a overiť vozidlo prostredníctvom jeho VIN čísla. Vozidlo s EVČ D. XXX F., ktorým
bol dodaný betón a betónové výrobky, ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti FARMA Busov, s.r.o., išlo
o nákladné vozidlo N1 – IVECO DAILY skriňové chladiarenské vozidlo, na ktorom však bola vykonaná
prestavba a úpravy, tak aby sa mohol vykonávať prevoz. Po vlastnom zisťovaní a kontaktovaní konateľa
FARMA BUSOV s.r.o., tento vysvetlil, že vozidlo bolo na účel tejto prepravy upravené, jednalo sa

o prerobenie ložnej plochy vozidla. V tejto súvislosti žalobca predložil správcovi dane fotodokumentáciu
vozidla. To, že sa deklarovaný zdaniteľný obchod uskutočnil, môže správca dane vidieť aj v materiálnom
podklade, ktorý s prihliadnutím na všetky skutočnosti v tomto prípade neabsentuje. Žalobca mal za to,
že z jeho strany došlo k splneniu všetkých podmienok pre uznanie odpočítania DPH. Okrem samotnéhopredloženia účtovných dokladov, žalobca vedel preukázať aj reálnosť a samotnú realizáciu obchodných
transakcií, pričom v odvolaní sa jednotlivo vyjadril ku každým faktúram s uvedením miesta a spôsobu
realizácie. K odvolaniu žalobca pripojil aj listinné dôkazy.

7. Žalovaný žalovaným rozhodnutím zo dňa 02.10.2020 rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný
mal za to, že z dokazovania vyplynulo, že správca dane postupoval zákonne a správne, keď nepriznal
nárok na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou VK Group, s.r.o.. Správcom dane
prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a

§ 51 zákona o DPH z faktúr vystavených spoločnosťou VK Group, s.r.o. boli na základe zisteného
skutkového stavu veci správne. Žalovaný sa s odvolacími námietkami vysporiadal tak, že z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca okrem sporných faktúr č. FD182281 až FD182292,
FD1823923, FD182394, FD182504 nepredložil v priebehu daňovej kontroly iné vierohodné dôkazy,
ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení ohľadom dodania tovaru. Dôkazy neboli predložené
ani dodávateľom – spoločnosťou VK Group, s.r.o. ako to vyplýva z odôvodnenia prvostupňového

rozhodnutia. Spoločnosť VK Group, s.r.o. nepredložila žiadne daňové a účtovné doklady, ktorými by
preukázalavlastníctvotovaru,resp.materiálu,zktoréhomalibyťvyrobenéanáslednepredanéžalobcovi
betónové zmesi, železničné koľajnice s príslušenstvom a betónové výrobky a iné, čím správcovi dane
neboli poskytnuté dôkazy, na základe ktorých by bolo možné pokračovať v dokazovaní a preveriť
reálnosť deklarovaných plnení. Účtovné a daňové doklady mali byť odovzdané novému konateľovi

spoločnosti VK Group, s.r.o. p. H. C., občanovi Rumunska, ktorého rumunská daňová správa v registri
osôb neidentifikovala. Spoločnosť VK Group, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. Za zdaňovacie obdobie rokov 2018 a 2018 daňové
priznania podané neboli, čo vzbudzovalo pochybnosti o ekonomickej činnosti uvedenej spoločnosti.
Správca dane v daňovej kontrole preveroval aj spôsob prepravy tovaru, pričom z dodacích listov

priložených k faktúram zistil, že prepravu tovaru mala realizovať spoločnosť VK Group, s.r.o. motorovými
vozidlami, ktoré neboli jej majetkom. Niektoré prepravy tovaru boli realizované motorovými vozidlami,
ktoré boli prenajaté od žalobcu na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Správca dane
nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dôvodu, že nepredložil také dôkazy, ktorými by
preukázal, že mu bol tovar dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou VK Group,

s.r.o..

Konanie pred správnym súdom
8. Žalobca podal správnu žalobu zo dňa 17.12.2020 voči rozhodnutiu žalovaného. V žalobe uviedol,
že dôvodom pre podanie správnej žaloby je rozpor napádaného rozhodnutia žalovaného aj správcu

dane s právnymi predpismi a skutkovým stavom, teda ich nesprávnosť a nezákonnosť. Žalovaný sa
nezaoberal argumentmi žalobcu v podanom odvolaní. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením
veci ako žalovaným, tak i správcom dane, považoval rozhodnutia za arbitrárne, nepreskúmateľné, ktoré
nevychádzali zo správneho zistenia dane podľa § 2 písm. a) daňového poriadku, nerešpektujúc práva
žalobcu v daňovom konaní podľa § 2 písm. c) jednostranne vykonaným dokazovaním smerujúcim len

k zvýšeniu daňovej povinnosti žalobcu. Správca dane tvrdil, že nebol deklarovaný obchod realizovaný
so spoločnosťou VK Group s.r.o., tovar nebol dodaný, a teda nevznikla dodať dodávateľovi reálna
daňová povinnosť. Žalobca uviedol, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky na priznanie práva
na odpočítanie dane. Správca dane a žalovaný však bez akéhokoľvek dôvodu svojvoľne rozšírili tieto
podmienky a postupovali v rozpore s prácou s platnými právnymi predpismi. Žalobca taktiež poukazoval,

že správca dane nesprávne aplikoval ustanovenia § 51 a § 49 zákona o DPH. Žalobca odkázal
v podanej správnej žalobe na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C-80/11 a C-142/11, ktorý
zaviedol do právneho poriadku povinnosť pre správcu dane preukázať úmyselné konanie daňovému
subjektu. Správca dane a následne aj žalovaný v rozhodnutí uviedoli, že v priebehu daňovej kontroly
nebolo možné preveriť reálnosť dodávateľských faktúr z dôvodu, že bývalý konateľ VK Group, s.r.o.

p. A. B. nepredložil dôkazy, čím by preukázal pravdivosť svojich tvrdení. Žalobca poukázal, že práve
tento svedok vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2019 uviedol, že vedel
predložiť kópie vystavených faktúr, alebo ich vystavoval a pracoval s nimi a preto si ich aj ponechal.
Zároveň jednoznačne potvrdil obchodný vzťah medzi spoločnosťou VK Group, s.r.o. a žalobcom.
Žalovaný takýto dôkaz nevykonal. Žalobca v podanej správnej žalobe taktiež spochybnil závery správcu

dane a žalovaného o nespôsobilosti niektorých vozidiel prevážať deklarovaný tovar, pričom uviedol,
že všetky dodávky vedel preukázať samostatnými zmluvami o dielo, čo malo na súžiť na verifikáciu
jeho tvrdení. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal, že všetky doklady, ktoré predložil, boli
vystavené v súlade s platnými predpismi a spĺňali formálne podmienky. Rovnako žalobca v podanejsprávnej žalobe poukázal aj na to, že navrhol vykonať výsluch svedkov, čo správca dane a žalovaný
nevykonal, pretože považoval takýto výsluch za irelevantný. V podanej správnej žalobe žalobca
poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ napr. C-354/03, z ktorého vyplýva, že daňový orgán nemôže

vyžadovať, aby daňový subjekt preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie
DPH podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby dodané. Následne žalobca poukázal na fakt, že
v daňovom konaní vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a jednoznačne preukázal, že tovar deklarovaný
na faktúre nadobudol od osoby uvedenej na faktúre – spoločnosti VK Group, s.r.o., avšak správca
dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, čo je bezpochyby v rozpore

s judikatúrou správnych súdov. V daňovom konaní bolo preukázané, že dodanie zdaniteľných plnení
žalobca preukázal jemu dostupnými dokladmi, ktoré mal možnosť správcovi dane predložiť a splnil tak
svoju dôkaznú povinnosť. Vyžadovanie splnenia povinností, ktoré daňový subjekt objektívne nemá ako
preukázať, je podľa názoru žalobcu neprípustným (resp. nezákonným) prenosom dôkazného bremena
zo strany správcu dane na žalobcu.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.05.2021, v ktorom uviedol, že žalobca si v
kontrolovanomzdaňovacomobdobímáj2018uplatnilodpočítaniedanevzmysle§49vnadväznostina§
51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na základe faktúr vystavených dodávateľom –spoločnosťou VK Group
s.r.o.. Predmetom fakturácie bolo dodanie betónu, cestných obrubníkov, betón pumpy, dodanie paliet,
zatrávňovaniach dielcov, železničných koľajníc. Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na podstatnú

skutočnosť, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole o výsledku daňovej kontroly nevyjadril.
Mal za to, že z výsledkov dokazovania neboli splnené podmienky uvedené v § 49 a § 51 zákona o DPH,
teda žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti
VK Group s.r.o.. Rovnako v konaní neboli predložené iné dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení
svedka A. B., ktoré by bolo možné verifikovať, nebolo ani postačujúce len formálne vystavenie faktúr

bez uvedenia ďalších dôkazov. Žalovaný rovnako spochybnil dodanie tovaru prostredníctvom vozidiel,
ktoré boli deklarované na dodacích listoch. Vo vzťahu k predloženej fotodokumentáciu motorového
vozidla Iveco Dailly, žalovaný ju vyhodnotil ako nepresvedčivú dostatočne nevierohodnú pretože zmena
vozidla nebola zapísaná do osvedčenia o evidencii vozidla časť II. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré žalobca
priložil k odvolaniu a to listy vlastníctva, predložené faktúry, tieto neboli dôkazom podľa žalovaného, že

spoločnosť VK Group, s.r.o. dodala fakturovaný tovar, resp., že na jednotlivých stavbách bol použitý
práve materiál dodaný spoločnosťou VK Group, s.r.o. Správca dane ani žalovaný nemali povinnosť
zisťovať a preukazovať žalobcovi ako a od koho si tovar, ktorý ďalej fakturoval svojim odberateľom,
zaobstaral. Úlohou správcu dane bolo zistiť, či si žalobca uplatnil odpočítanie dane v súlade so zákonom.
Vo vzťahu k návrh na vypočutie svedkov, žalobca nekonkretizoval o aké osoby ide a v akej pozícii je

navrhovaný svedok vo vzťahu k deklarovaným dodaniam a ktoré skutočnosti by jeho výpoveď mala
objasniť. Zotrval na zákonnosti a správnosti rozhodnutia žalovaného i správcu dane.

10. Žalobca k podanému vyjadreniu žalovaného podal repliku, v ktorej zotrval na podanej žalobe
a poukázal na to, že žalovaný neuviedol nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené v žalovanom

rozhodnutí

11. Žalovaný dupliku k podanej replike nepodal.

12. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.06.2025. Na tomto pojednávaní bol prítomný

poverený zamestnanec žalobcu, ktorý spĺňal podmienku právnického vzdelania II. stupňa a žalovaný.
Žalobca poukázal na pojednávaní, že s poukazom na § 49 a §51 zákona o DPH boli z jeho strany
všetky skutočnosti, ktoré tvrdil a doložil ich aj listinnými dôkazmi riadne preukázané, mal za to,
že odôvodnenie žalovaného bolo nepostačujúce a žalovaný sa nevysporiadal sa všetkými námietkami,
ktoré produkoval v podanom odvolaní, žiadal rozhodnutie správcu dane i žalovaného zrušiť a žalobe

vyhovieť.Poverenýzástupcažalovanéhopoukázalnato,žežalobcanepreukázalvierohodnýmidôkazmi
právo na odpočítanie dane od dodávateľa VK Group s.r.o., poukázal na to, že spoločnosť VK Group
s.r.o. nebola kontaktná, žalobca sa k protokolu nevyjadril, počas daňovej kontroly nenavrhoval dôkazy
a mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, žiadal
žalobu zamietnuť. Správny súd na pojednávaní rozhodol a žalobe vyhovel.

Relevantné právne predpisy

13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“14. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu

orgánu verejnej správy.“

15. Podľa § 191 ods. 1 a 4 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší
napadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,aka/bolovydané
na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.„

16. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom k dátumu začatia daňovej kontroly
(ďalej len „v znení v rozhodnom čase“) „ Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania

nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom
dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru
deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

17. Podľa § 24 ods.1, 2, 3, 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Daňový
subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej

kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

18. Podľa § 46 ods.1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „ Daňová kontrola začína
dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí
obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a
kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí
aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o

následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu
začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane
do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však
nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.“

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase (t.j. k dátumu vzniku daňovej
povinnosti) „ Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť.“20.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPHvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Platiteľmôžeodpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená

iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „ Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo

osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

Právny názor správneho súdu

23.SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba
bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

24. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240

smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ
dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1

a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

25. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.

To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach

daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť,žedaňovýsubjektjepovinnýpreukazovaťlenskutočnosti,ktorésámtvrdíadeklaruje.Dôkaznébremeno
sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
26. V prejednávanej veci bolo zo strany správcu dane spochybnené dodanie betónu, cestných

obrubníkov, betónu prostredníctvom pumpy, paliet, zatrávňovacích dielcov a železničných koľajníc
od deklarovaného dodávateľa žalobcu a to spoločnosti VK Group s.r.o. na podklade predložených
faktúr (celkovo ich bolo 15). Správca dane uviedol, že jednak žalobca nepreukázal dodanie týchto
tovarov, ako i zo strany dodávateľa žalobcu nebolo preukázané, odkiaľ tento tovar nakúpil dodávateľ
žalobcu, neuviedol žiadneho svojho dodávateľa, ktorý by dodal tovar spoločnosti VK Group s.r.o..

Správca dane a žalovaný poukázal na to, že dodávateľ žalobcu VK Group s.r.o. nekomunikoval
s daňovým úradom nepodal daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb, v čase výkonu daňovej
kontroly, konateľom dodávateľa žalobcu bol občan Rumunskej republiky, ktorý podľa zistení správcu
dane neexistoval. Bývalý konateľ dodávateľa žalobcu (VK Group s.r.o.) pán A. B. neuviedol svojich
dodávateľov, nepredložil doklady, uviedol však, že disponuje niektorými fotokópiami dokladov, pretože
zvyšné doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti VK Group s.r.o.. Z predložených dodacích

listov na dodanie tovaru (betón) správca dane preveroval existenciu a spôsobilosť motorových vozidiel,
ktoré mali dovážať deklarovaný tovar a zistil, že niektoré vozidlá nie sú spôsobilé jazdy na pozemných
komunikáciách, majú vykonané úpravy, ktoré nie sú zapísané v technickom preukaze, resp. nie sú
spôsobilé voziť betónové zmesi.
27. Žalovaný neprihliadol na skutočnosť, že dodávku materiálu, ktorý deklaroval žalobca, potvrdil bývalý

konateľ dodávateľa žalobcu (spoločnosť VK Group s.r.o.) v, konaní boli predložené listinné dôkazy
preukazujúce dodanie tovaru, neboli vykonané dôkazy (návrh na výsluch svedkov ), ktorí mali taktiež
preukázať reálnu existenciu toku tovaru.
28. Správny súd sa stotožnil so žalovanou námietkou nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu
k otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH. Žalobca

predložil listiny, objasnil skutočnosti a bývalý konateľ dodávateľa žalobcu potvrdil dodanie tovaru.
Žalobca v rámci odvolania proti rozhodnutiu správcu dane objasnil jednotlivé toky tovaru, navrhol
vykonať dôkazy - vypočuť vodičov motorových vozidiel, ktorí mali prevážať predmetný tovar, predložil
fotografie preukazujúce údajnú možnosť dodať tovar, predložil informatívne listy vlastníctva deklarujúce
vlastníctvo, kde sa mal predmetný tovar dodať.

29. Rovnako chce správny súd podotknúť, že ak došlo k dodaniu tovaru zo strany dodávateľa, ktoré
nespochybňuje ako žalobca, tak i dodávateľ žalobcu, nemožno konanie dodávateľa žalobcu pripisovať
bez ďalšieho na ťarchu a „sankcionovať“ žalobcu nepriznaním práva na odpočet DPH, len z dôvodu,
že dodávateľ žalobcu nepredložil nadobúdacie doklady k tovaru, neoznačil svojich dodávateľov,
prípadne dovážal tovar na formálne nespôsobilých vozidlách a alebo na vozidlách, na ktorých

nebola podaná daň z motorových vozidiel. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na argumentáciu
Najvyššieho správneho súdu SR uvedenú v rozsudku sp.zn 3Szfsk 15/2020 zo dňa 30.06.2022,
kde najvyšší správny súd konštatuje, že „pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali

personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda
nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade
spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
sťažovateľovi, ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode,
alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým

podvodom.“
30. Srávny súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.z. I. ÚS 259/2022 zo
dňa 12.10.2022, v ktorom uvádza, že „až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných
dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil
pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne

vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda vykonať
dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov od
dodávateľa nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia
dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché
a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo

strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný
potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Zo základnej premisy chápania a konceptu
inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva, že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho
subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah, resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom.Každý nesie zodpovednosť za vlastné správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť
iba zákon (napr. ručenie za daň podľa § 69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady
objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek

inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez
opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-
odberateľskom vzťahu. Tieto nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a
viesť k záveru o nepreukázaní existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový
subjekt disponuje vlastnými daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak“. So zreteľom na

judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napríklad vo veci Vikingo Fővállalkozó, C-610/19) nie je
povinnosťami v daňovom konaní zaťažený iba daňový subjekt, ale rozsiahle povinnosti sú kladené i
na finančnú správu. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty
len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa).
Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy osebe
nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí

mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená
s negatívnym dôsledkom pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť
(optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného
modelu). Existenciu rôznych pochybností nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový
subjekt. Oprávnenia prináležiace finančnej správe nie je možné prenášať na daňový subjekt s

negatívnym výsledkom pre tento subjekt. Je v možnostiach finančnej správy uskutočňovať príslušné
šetrenia, na ktoré daňový subjekt nemá dostatočnú kapacitu a ktoré od neho nemožno spravodlivo
požadovať. Na podporu svojich tvrdení správny súd dopĺňa ešte rozsudok Najvyššieho správneho
súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. 06. 2022 „pre záver správcu dane, že daňový subjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských

spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu. V prípade spochybnených subdodávateľov
deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo
v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že
sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. “ V danom prípade
však daňový podvod z administratívneho spisu a rozhodnutia indikovaný nebol.

31. Správca dane spochybnil dodanie tovaru okrem iného tým, že dodávateľom žalobcu uviedol
motorové vozidlá, ktoré mali voziť betón, betónové zmesi, pričom niektoré z nich neboli spôsobilé na
takúto činnosť, konkrétne uviedol vozidlo, ktoré bolo chladiarenské, iné vozidlo zas nebolo spôsobilé
jazdiť na pozemných komunikáciách alebo ďalšie vozidlo, za ktoré dodávateľ žalobcu nepodal priznanie

na daň z motorových vozidiel. K týmto zisteným skutočnostiam správny súd uvádza, že ide o porušenie
povinností vodičov, prípadne oprávnených držiteľov vozidiel, eventuálne samotného dodávateľa
žalobcu. Skutočnosť, že niektoré vozidlá, ktorými deklaroval dodanie tovaru dodávateľ žalobcu (VK
Group, s.r.o.) nepodal daň z motorových vozidiel, alebo mali v rozpore so všeobecnými predpismi
na úseku prevádzky na pozemných komunikáciách vykonanú úpravu na vozidle, ktorá nebola zapísaná

v technickom preukaze alebo vozidlo nebolo spôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách,
môže nasvedčovať porušeniu predpisov na úseku prevádzky na pozemných komunikáciách, prípadne
porušeniu predpisov na úseku daní, samo o sebe bez ďalšieho však nie je spôsobilé vypovedať
o neuskutočnení faktického dodania tovaru. Správny súd sa nestotožňuje so záverom, že formálna
nespôsobilosť vozidla zakladá objektívnu nemožnosť dodania tovaru. Práve zo strany správcu dane

mal v takom prípade byť predložený dôkaz, ktorým spochybňuje objektívnu nemožnosť dodania tovaru
prostredníctvom deklarovaných vozidiel.
32. K otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí
vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa
na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby

deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby
dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca). V súdenom prípade je
deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť VK Group, s.r.o., pričom nie je sporné, že spoločnosť
VK Group, s.r.o. bola osobou registrovanou pre daň. Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane
tak ostala len skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ VK Group, s.r.o. nevedel preukázať nadobudnutie

tovaru, z čoho správcovi dane ako aj žalovanému vyplynul záver o nemožnosti dodania fakturovaného
plnenia deklarovaným dodávateľom VK Group, s.r.o.33. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ VK Goup, s.r.o. zabezpečil
dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu

však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K uvedenému správny súd poukazuje
na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej
neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na
základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto
nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený
tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať,
čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po
druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade

niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského

reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19
Vikingo vyplýva, že v prípade spochybneného deklarovaného dodávateľa a subdodávateľov v kontexte
prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť
alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov
zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane a ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje

úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi, tak správny súd považuje ich rozhodnutie
za nezákonné.

34. Vo vzťahu k námietke nekontaktonosti konateľa dodávateľa žalobcu, ktorým má byť fiktívna osoba
- občan Rumunskej republiky, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na výber jeho obchodného

partnera, rovnako nemožno mu pričítať bez ďalšieho na ťarchu, že v budúcnosti (teda nie v čase
obchodovania) sa jeho dodávateľ, respektíve konateľ jeho dodávateľa stane nekontaktný. Okolnosti ako
fiktívne sídlo a nezastihnuteľný konateľ možno pričítať na ťarchu žalobcu s ohľadom na jeho obozretnosť
pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť žalobcu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou,
či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným

konaním a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie práva odpočítať
si daň z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na
podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne
vylučujú. (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo
dňa 28.04.2023).

35. Vo vzťahu k namietanému nevykonaniu dôkazov, ktoré navrhol žalobca (síce až v podanom
odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane), správny súd uvádza, že tak ako to uviedol vyššie, v prípade
preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok je v prvom kroku dôkazné bremeno práve
na žalobcovi, ktorý má preukázať, že spĺňa podmienky ako formálne tak i materiálne na priznanie

práva na odpočet DPH. Medzi formálne podmienky patrí predovšetkým riadne vystavený daňový
doklad – faktúra, medzi materiálne podmienky patrí preukázanie existencie reálneho dodania tovaru.
Po predložení dôkazov je následne na správcovi dane znášať pochybnosti o reálnosti uskutočnenia
týchto tovarov, oznámiť žalobcovi pochybnosti, aby žalobca následne mohol v ďalšom kole doplniť svoje
dokazovanie a vyvracať pochybnosti správcu dane. Je pravdou, že žalobca navrhol vykonanie dôkazov

ažvrámciodvolaciehokonania,nadruhejstrane,žalobcavysvetlildôvody,prektorénenavrhovaldôkazy
v rámci vyrubovacieho konania, v podanom odvolaní ich označil a uviedol, ktoré skutočnosti môžu nimi
byť objasnené. Práve preto, že žalobca nevie predvídať do akej miery predložené dôkazy postačujú
správcovi dane, je potrebné, aby v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok táto
dôkazná povinnosť prechádzala zo žalobcu na správcu dane a naopak. Žalobca nevie predvídať budúce

vznesené pochybnosti, ktoré vzhliadne správca dane po oboznámení sa s predloženými dôkazmi
v rámci preukázania splnenia podmienok na priznanie práva na odpočet DPH. Je potrebné poznamenať,
že správca dane ako i žalovaný, v prípade že nevzhliadnu za potrebné vykonať navrhovaný dôkaz,
ktorý mal dokázať reálnosť dodania tovaru, musia náležite zdôvodniť, prečo tento dôkaz nevykonajú,v opačnom prípade odnímajú žalobcovi možnosť dokázať svoje tvrdenia a teda žalobca, nemá v takom
prípade možnosť relevantne objasniť a preukázať svoje tvrdenia.

36. Na doplnenie správny súd uvádza, že žalobca tým, že nesúhlasil s rozhodnutím správcu dane,
podal odvolanie, vzniesol námietky (pýtal sa prečo mu nebolo umožnené vykonanie dôkazov – výsluch
svedkov) a žalobca, ak chcel ustáliť záver, že nedošlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok, mal
náležite sa vysporiadať s návrhom vy vykonanie dokazovania, prečo navrhované dôkazy neprispejú
k náležitému objasneniu veci.

37.Vprípadespochybneniadeklarovanéhododávateľajemožnénepriznaťodpočítaniedanedaňovému
subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode,
alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým
podvodom a to za podmienky splnenia hmotnoprávnych podmienok. V danom prípade však daňový
podvod z administratívneho spisu a rozhodnutia indikovaný nebol.

38. Z rozhodnutia žalovaného, ako i správcu dane správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ
neformuloval také relevantné pochybnosti o formálnych, či materiálnych podmienkach práva žalobcu na
odpočítanie dane, ktoré by bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým
spôsobom spochybňovali splnenie materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH

žalobcom.

39. Správny súd dospel k záveru, že v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného
absentujenáležitéodôvodnenie, rozhodnutiasúzaloženénanesprávnomprávnomposúdeníveci,preto
správny súd ich podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP zrušil. Správny súd vzhliadol nedostatky nielen

v rámci odvolacieho konania, ale i v rámci konania pred správcom dane, preto rozhodol podľa § 191
ods. 3 písm. a.) SSP a vrátil vec správcovi dane (orgánu prvého stupňa).

40. Po vrátení veci bude úlohou žalovaného a správcu dane náležite, preskúmateľným spôsobom
vymedziť skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne

posúdiť. Žalovaný, ako i správca dane bude musieť v ďalšom rozhodovaní zvážiť, či na základe
zisteného skutkového stavu, bude možné udržať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok práva
naodpočítaniedanezostranyžalobcu,alebopreukázaťžalobcoviúčasťnadaňovompodvode,prípadne
ináč rozhodnúť, pričom je potrebné poznamenať, že kombinácia dôvodov nie je možná (kombinovať
účasť na daňovom podvode a nesplnenie hmotnoprávnych podmienok).

41. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“

42. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

43.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne

aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.„

44. Podľa § 175 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.“

45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP keďže žalobca mal v konaní plný
úspech, správny súd mu priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov súdneho konania.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e

SSP v spojení s § 443 ods. 1, 2 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).