Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPoistenie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 58C/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202936
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424202936.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu:

Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha, IČO: 45 272 956, konajúca
prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská
cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zast.: AK Balara, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811
02 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Danuše Tichá
s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 1.489,69 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.489,69 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.489,69
Eur od 03.09.2022 do 21.04.2025, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1.489,69 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Generali Poisťovňa,

a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, ako poistiteľ (ďalej len „poistiteľ Generali
Poisťovňa, a. s.“) uzatvorila s účinnosťou od 07.02.2021 s poistníčkou C.. C. L., L.. K. XX.XX.XXXX,
P. G. Y. XXXX/X, XXX XX C. (ďalej len „poistníčka C.. C. L.“) havarijné poistenie (na základe Zmluvy
o havarijnom poistení AUTOMAX č. XXXXXXXXXX) motorového vozidla továrenskej značky ŠKODA
Superb, VIN č. P., EČV: C. (ďalej len „poistené vozidlo“). Dňa 17.12.2021 uzatvoril poistiteľ Generali
Poisťovňa, a. s. so žalobcom Zmluvu o predaji podniku, s účinnosťou od 19.12.2021. Jej obsahom bol
prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov

poistiteľa Generali Poisťovňa, a. s. na žalobcu. Táto skutočnosť bola vo výpise z obchodného registra
poistiteľa Generali Poisťovňa, a. s. (ktorý zmenil obchodné meno na GSK Financial, a. s.) zaznamenaná
dňa 11.01.2022. Práva a povinnosti nadobudnuté predajom podniku vykonáva žalobca prostredníctvom
svojej organizačnej zložky zriadenej v Slovenskej republike, zapísanej v Obchodnom registri Mestského
súdu Bratislava III pod obchodným menom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, oddiel: Po, vložka č.: 8774/
B, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby. Dňa 15.03.2022 o 15:00 hod. došlo na T. A. v T. k

vzniku škodovej udalosti. Do zaparkovaného stojaceho poisteného vozidla narazilo vozidlo továrenskej
značky PEUGEOT 306 s EČV: T. (ďalej len „vozidlo vinníka“), ktoré v tom čase používal ako vodič pán
I. P.M., L.. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX T. (ďalej len „vinník“). K škodovej udalosti došlo tým spôsobom,
že vozidlo vinníka z dôvodu utrhnutia lanka brzdy zišlo samovoľne z miesta, kde bolo zaparkované,a narazilo do zaparkovaného poisteného vozidla. V čase vzniku škodovej udalosti neboli vodiči ani v
jednomzvozidiel.VinníknechalpoistníčkeC..C.L.napoistenomvozidleodkazsinformáciou,ževozidlo
vinníka narazilo do poisteného vozidla a spôsobilo škodu. Následne účastníci škodovej udalosti (vinník

a poistníčka C.. C. L.Á.) spísali Správu o nehode, v ktorej potvrdili priebeh vzniku škodovej udalosti,
rozsah škody vzniknutý na poistenom vozidle pri danej škodovej udalosti (viditeľné poškodenia vo forme
preliačin a škrabancov medzi nádržou a svetlom na pravej zadnej časti poisteného vozidla) a skutočnosť,
že vozidlo vinníka bolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené pre prípad zodpovednosti za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou (povinné zmluvné poistenie) u žalovaného. V poznámkach vinník uviedol,

že z dôvodu odtrhnutia lanka brzdy vozidlo vinníka vošlo z parkoviska a nabúralo. Poistníčka C.. C.
L. uplatnila nárok na náhradu škody u žalovaného písomným podaním zo dňa 29.03.2022, v ktorom
podrobne popísala priebeh vzniku škodovej udalosti vrátane nákresu vozidiel v čase vzniku škody. Dňa
13.04.2022 fakturovala spoločnosť DEXTTER s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 45, 040 11 Košice, IČO:
46 506 578, poistníčke C.. C. L. cenu opravy poisteného vozidla vo výške 1.639,69 Eur. Poistníčka C..
C. L.

žalobcovi dňa 05.05.2022 oznámila vznik škody, pričom zároveň uviedla, že žalovaný zamietol
poskytnutie poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia z dôvodu, že sa nepreukázalo (za
asistencie znalca), že poškodenia poisteného vozidla spôsobilo vozidlo vinníka. Dňa 12.05.2022

žalobca oznámil poistníčke C.. C. L. ukončenie likvidácie poskytnutím poistného plnenia vo výške
1.489,69 Eur. Pri určení výšky poistného plnenia žalobca vychádzal z ceny opravy poisteného vozidla
vo výške 1.639,69 Eur, od ktorej odpočítal zmluvne dohodnutú spoluúčasť poistníčky C.. C. L. vo
výške 150,00 Eur. Dňa 16.05.2022 žalobca uhradil poistné plnenie vo výške 1.489,69 Eur. Právo na
náhradu škody prešlo z poistníčky C.. C. L. na žalobcu v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka

okamihom poskytnutia poistného plnenia. Výzvou zo dňa 18.05.2022 žalobca vyzval žalovaného v
zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“) na náhradu škody vo výške 1.489,69
Eur. Žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 30.11.2022, že odmieta plniť. Ako dôvody uviedol,
že na základe obhliadky a vzájomnej komparácie vozidiel má za to, že na poistenom vozidle sa

nachádzajú poškodenia, pri ktorých nie je jednoznačná príčinná súvislosť so škodovou udalosťou alebo
vznikli v iných súvislostiach za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel.
Na pravej zadnej časti poisteného vozidla za kolesom zdokumentoval trecie stopy na lakovanom
povrchu, ktoré boli vytvorené smerom odzadu dopredu takmer rovnobežne s pozdĺžnou osou poisteného
vozidla, rozložené vo výškovom rozsahu 43 až 80 cm. Poškodenie malo byť spôsobené prednou

časťou vozidla vinníka pri samovoľnom pohybe vpred, pričom malo dôjsť k nárazu do zadnej časti
poisteného vozidla kolmo na os poisteného vozidla, a na prednej časti vozidla vinníka nie sú viditeľné
žiadne stopy po kontakte s iným telesom, ani rozloženie jednotlivých hrán nezodpovedá v detailoch
stopám na poistenom vozidle. Poškodenia nezodpovedajú stretu výškou, rozsahom ani deklarovaným
pohybomvozidlavinníka.Ztechnickéhohľadiskajeprideklarovanompriebehudopravnejnehodyrozsah

dokumentovaného poškodenia neprijateľný. Listom zo dňa 24.08.2023 žalobca žalovanému oznámil
svoje stanovisko k dôvodom, pre ktoré odmieta plniť. Stret vozidiel žalobca považoval za technicky
prijateľný a priložil ďalšie podklady, z ktorých vyplýva, že v čase škodovej udalosti bolo poistené vozidlo
zaparkované pravou stranou k vozovke, pričom stálo na obrubníku, čo zapríčinilo miernu odchýlku vo
výškovom porovnaní. Žalobca poukázal na nesprávnosť tvrdenia žalovaného, že vozidlá sa mali stretnúť

kolmo, keď v Správe o nehode účastníci zakreslili stret vozidiel pod uhlom šikmo, čo zodpovedá aj
charakteru poškodenia podľa stôp na poistenom vozidle. Poistené vozidlo nebolo pri vstupe do poistenia
poškodené, a podľa vyjadrenia poistníčky C.. C. L. nedošlo k jeho poškodeniu ani v období od vzniku
poistenia do vzniku škodovej udalosti dňa 15.03.2022. Vinník priznal svoje zavinenie vzniku škody
v Správe o nehode. Žalobca požiadal žalovaného o predloženie znaleckého posudku, ktorý mal byť

podkladom pre odmietnutie plnenia zo strany žalovaného. Žalovaný na list žalobcu už nereagoval a do
dnešného dňa neplnil. Žalobca trvá na existencii práva na náhradu škody vo výške 1.489,69 Eur a na
tom, že uplatnil právo na náhradu škody v celom rozsahu oprávnene. Žalobca vychádzal zo zhodných
tvrdení účastníkov škodovej udalosti, z obsahu Správy o nehode, ako aj z fotodokumentácie poškodení
oboch vozidiel. Stret vozidiel je technicky prijateľný a nemožno ho za súčasného stavu zdokumentovania

veci vylúčiť. Žalovaný napriek písomnej žiadosti žalobcu nepredložil údajne existujúci znaleckýposudok, ktorý mal byť dôvodom odmietnutia plnenia z jeho strany. Žalovaný zároveň v komunikácii
opisuje skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti inak ako priami účastníci škodovej udalosti, keď
vychádza z predpokladu o strete vozidiel kolmo na os poisteného vozidla, pričom účastníci potvrdili

šikmú polohu vozidiel navzájom pri vzniku škodovej udalosti. Žalobca nevidí dôvod, prečo by vinník
poistený povinným zmluvným poistením u žalovaného nechával poistníčke C.. C. L. odkaz o tom, že
na jej poistenom vozidle v čase jej neprítomnosti spôsobil škodu, ak by k tomu skutočne nedošlo.
Z fotodokumentácie je zrejmé aj poškodenie vozidla vinníka, nie na prednej časti vozidla (kde ho
hľadal žalovaný), ale na pravom prednom blatníku, kde bolo vozidlo vinníka poškodené pri šikmej

polohe vozidiel pri vzniku škodovej udalosti. Okrem listinných dôkazov pripojených k žalobe bude
možné súvis poškodenia poisteného vozidla a škodovej udalosti preukázať aj svedeckými výpoveďami
vinníka a poistníčky C.. C. L., ktorá sa zároveň v svedeckej výpovedi vyjadrí aj k okolnosti, či poistené
vozidlo bolo pred vznikom škodovej udalosti už poškodené z dôvodu inej udalosti. Žalovaný vo veci
nekomunikuje a nie je predpoklad, že by dobrovoľne plnil, preto je žalobca nútení uplatniť právo na
náhradu škody žalobou na súde. Žalobca si uplatnil popri práve na zaplatenie istiny vo výške 1.489,69

Eur (podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 15 ods. 1 ZoPZP) aj právo na zaplatenie
úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) zo sumy istiny vo výške 5,5 % ročne od 03.09.2022
ako prvého dňa omeškania žalovaného. Poisťovňa sa dostáva do omeškania bezprostredne po tom,
ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody, s tým rozdielom, že na úrok z

omeškania nemá poškodený nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní
na výplatu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28. októbra 2021;
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23. februára 2022). Výzva na plnenie
bola žalovanému zaslaná dňa 18.05.2022, lehota na plnenie žalovanému plynula do 02.09.2022 a dňa
03.09.2022 nastal prvý deň omeškania žalovaného s plnením. Žalobca si tiež uplatnil právo na náhradu

trov súdneho konania.

2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Mestského súdu Bratislava IV č.k.
58C/38/2024-71zodňa20.06.2024uviedol,žežalobaniejedôvodná,nárokuplatnenýžaloboužalovaný
v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho, a to nakoľko žalobcom tvrdený nárok nie je daný, dôvodný

a ani preukázaný. V prvom rade, žalobca svoj nárok dôvodí nárokom na náhradu škody vzniknutej v
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 15.03.2022 a uplatňuje si ho voči žalovanému ako poisťovateľovi
škodcu/vinníka tejto dopravnej nehody podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP, a to údajne žalobou zo dňa
14.03.2024. Žalovanému však nebolo doručené potvrdenie o prijatí tohto podania konajúcim súdom, a
teda žalovaný t.č. nevie zistiť, kedy žaloba vo veci samej bola skutočne podaná žalobcom na konajúci

súd. Nakoľko však konajúci súd vydal platobný rozkaz dňa 20.06.2024, žalovaný v tomto štádiu z
opatrnosti vzniesol námietku premlčania vo veci samej. Svoj tvrdený nárok si žalobca uplatnil priamo
proti poisťovateľovi vozidla podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP t.j. právnej úpravy lex specialis (ZoPZP).
Zákon o PZP je špeciálna právna úprava, a v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa
na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy, in concreto Občiansky zákonník (ako všeobecná právna

úprava), podľa ust. § 1 ods. 2 ZoPZP. Žalovaný

má ako poisťovateľ v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP povinnosť nahradiť poškodenému za
poisteného uplatnené a preukázané nároky. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza

poisťovateľ poškodenému; Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Ust. § 15 ZoPZP má však aj ods. 2, podľa ktorého
platí, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na
premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, a to aj s odkazom na poznámku pod čiarou, že sa
jedná o ust. § 106 Občianskeho zákonníka. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený

môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu,
alebo od poisťovateľa ako priamy nárok, pričom sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti škodcovi. Poisťovateľ
má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá
škodu priamo spôsobila. Napriek tomu, tieto dva nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k

posúdeniu otázky premlčania. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa proti poškodenému je v takom
prípade obdobné postaveniu veriteľa a ručiteľa proti veriteľovi, t. j, že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi
ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.
augusta 2014 sp. zn. 2MCdo/9/2013). Žalovaný má za to, že na tento prípad a žalobcom uplatnenýnárok (čo do výšky a právneho dôvodu) proti žalovanému je nutné aplikovať ust. § 15 ods. 2 ZoPZP
a s tým spojené/odkazované ust. § 106 Občianskeho zákonníka, a v prípade, ak žalobca svoj tvrdený
nárok uplatnil žalobou vo veci samej proti žalovanému po uplynutí tejto premlčacej doby, potom je

zrejme de iure v celosti premlčaný. Zákon (ZoPZP) výslovne garantuje žalovanému (poisťovateľovi)
rovnaké podmienky na namietanie premlčania nároku ako škodcovi (poistníkovi/poistenému). Podľa
ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej; Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka; Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá. Nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu premlčaciu dobu, takýto úkon sa musí dostať do
dispozície adresáta najneskôr v posledný deň lehoty/doby. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia
doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká
povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť

konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na
to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. V druhom rade, žalovaný potvrdil, že vozidlo (PEUGEOT
306 s EČV: T. ) bolo ku dňu 15.03.2022 (PZP) poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX (L. Č.. XXXXXXXXXX) uzavretej s poistníkom/poisteným: I. P.. Tiež žalovaný potvrdzil,

že na základe hlásenia škodovej udalosti poškodenou dňa 28.03.2022 a uplatnenia nároku na náhradu
škody zo dňa 29.03.2022, žalovaný zaevidoval škodovú udalosť najprv pod č. XXXXXXXXXX a zahájil
šetrenie tejto škodovej udalosti. Faktom však je, že škodová udalosť sa mala stať dňa 15.03.2022, no
k jej hláseniu žalovanému došlo až dňa 28.03.2022. Nakoľko do toho času ani poistený neohlásil túto
škodovú udalosť

žalovanému, žalovaný bol nútený vyzvať poisteného na hlásenie, a to písomnou výzvou zo dňa
30.03.2022. Ešte v ten istý deň došlo k obhliadne vozidla poškodenej spoločnosťou SLOVEXPERTA,
ktoránásledneobhliadlaajvozidlopoisteného,atosozáverom,žepredmetnáškodováudalosťnemohla

byť spôsobená vozidlom škodcu, nesedí rozsah poškodenia, nie sú viditeľné stopy na vozidle škodcu,
vozidlo škodcu malo naraziť do vozidla poškodeného samovoľne; nie je známa poloha vozidiel v čase
stretu. Poistený následne (04.04.2022) žalovanému písomne oznámil predmetnú škodovú udalosť,
kde len uviedol, že „vozidlo sa samovoľne pohlo z parkoviska a zastavilo ho až auto poškodenej“ a
predložil aj správu o nehode. Dňa 01.04.2022 poškodená e-mailom upravila svoje hlásenie škodovej

udalosti, pričom upravila, že polícia volaná nebola a doplnila, že škodová udalosť sa mala stať dňa
15.03.2022, avšak o jej vzniku sa mala dozvedieť až dňa 18.03.2022 a správu o nehode mali s poisteným
spísať až dňa 21.03.2022. Žalovaný zopakoval, že k hláseniu poškodenou u žalovaného došlo až dňa
28.03.2022. Dňa 07.04.2022 bola vykonaná doobhliadka vozidla poškodenej. Dňa 14.04.2022 žalovaný
vyzval poškodenú a poisteného na doloženie vyplneného dotazníka, na základe čoho poškodená

dňa 19.04.2022 a poistený dňa 25.04.2022 vyplnili a zaslali žalovanému dotazník nevyhnutný pre
šetrenie škodovej udalosti. Poškodená v dotazníku v zásade nič ďalšie/bližšie neuviedla, o polohe
svojho vozidla uviedla opakovane len toľko, že „moje auto (Škoda Superb) bolo zaparkované; stálo
na parkovisku; v čase nehody som nebola v aute ani na mieste nehody“, a zopakovala o.i., že sa o
škodovej udalosti dozvedela až dňa 18.03.2022, správu o nehode spísali s poisteným až dňa 21.03.2022

a že škodovú udalosť nahlásila žalovanému až dňa 28.03.2022. Poistený v dotazníku taktiež neuviedol
žiadne bližšie/ďalšie informácie o okolnostiach škodovej udalosti a ani bližší popis polohy vozidiel v čase
tvrdenej škodovej udalosti, ani informácie o tom, kedy sa mal a škodová udalosť stať, kedy sa o nej
dozvedel, kedy ju oznámil poškodenej, kedy mali spísať správu o nehode atď. Žalovaný v rámci šetrenia
škodovej udalosti, a na základe zadokumentovaného poškodenia vozidla poškodenej, obhliadky vozidla

poisteného a okolností udávaných poškodenou a poisteným o škodovej udalosti, požiadal o súčinnosť -
prešetrenieaposúdenieW..V.J.,ktorýdňa28.04.2022vyhotovilPosúdeniemožnostivznikupoškodenia
v ŠU XXXXXXXXXX. W.. V.Š. J. dospel k záveru že „ŠU nemohla byť spôsobená MV škodcu, nakoľko
stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť v jeho celom zdokumentovanom
rozsahu; Na pravej zadnej časti, za kolesom, na vozidle poškodeného boli zdokumentované drecie stopy

na lakovanom povrchu, ktoré boli vytvorené smerom odzadu dopredu, takmer rovnobežne s pozdĺžnou
osou vozidla; Tieto sú rozložené vo výškovom rozsahu cca 43 až 80cm; Poškodenie malo byť spôsobené
prednou časťou vozidla škodcu pri samovoľnom pohybe vozidla škodcu vpred, pričom malo naraziť do
zadnej časti vozidla poškodeného kolmo na os jeho vozidla; Na prednej časti vozidla škodcu nie súviditeľné žiadne stopy po kontakte s iným telesom a ani rozloženie jednotlivých hrán nezodpovedá v
detailoch stopám na vozidle vozidla poškodeného; Vzhľadom na uvedené je možné vyvodiť len jeden
záver, že poškodenia nezodpovedajú stretu výškou, rozsahom a ani deklarovaným pohybom vozidla

škodcu.“ Žalovaný preto dňa 03.05.2022 písomne oznámil poškodenej o.i., že z technického hľadiska
je pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah zadokumentovaného poškodenia neprijateľný,
preto nemohol byť predmetom plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V treťom rade žalovaný potvrdil, že následne

žalobca zaslal žalovanému svoju písomnú žiadosť o refundáciu, kde si žalobca ako havarijný poisťovateľ
vozidla poškodenej na základe predmetnej dopravnej nehody/škodovej udalosti zo dňa 15.03.2022 a
vyplateného poistného plnenia (v sume 1.489,69 Eur z havarijného poistenia poškodenej) uplatnil voči
žalovanému svoj (regresný) nárok. Žalobca predložil žalovanému (v rámci tohto regresného balíku)
síce podklady, na základe ktorých likvidoval nárok poškodenej na vyplatenie poistného plnenia z

havarijného poistenia poškodenej, avšak nepripojil resp. nepredložil žiadne iné/nové/ďalšie podklady a/
alebo dôkazy, z ktorých by vyplývali nové/ďalšie/bližšie informácie ohľadom tvrdenej škodovej udalosti a
nepripojil/nepredložil ani žiaden znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by potvrdzovalo že
sa predmetná škodová udalosť stala tak, ako tvrdí poškodená (a žalobca v žalobe). Žalovaný tento nárok
zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX a dňa 30.11.2022 zaslal žalobcovi vyrozumenie, v ktorom podrobne

zdôvodnil, prečo uplatnený nárok neuznáva. Nakoľko žalobca ani k žalobe vo veci samej nepripojil a/
alebo nepredložil žiadne iné/nové/ďalšie podklady a/alebo dôkazy, z ktorých by vyplývali nové/ďalšie/
bližšie informácie ohľadom tvrdenej škodovej udalosti a nakoľko žalobca nepripojil/nepredložil ani žiaden
znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, žalovaný trvá na svojom zamietavom stanovisku. Žalovaný
predmetnú škodovú udalosť riadne prešetril, pričom v zmysle ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že poškodený

je síce oprávnený uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi, avšak je povinný poisťovateľovi tento
nárok preukázať. Nakoľko likvidácia predmetnej škodovej udalosti bola vykonaná na základe obhliadky
vykonanej zodpovednými pracovníkmi Slovexperty a vzájomnej komparácie zúčastnených vozidiel,
žalovaný má za to (trvá na tom), že na vozidle poškodenej sa nachádzajú poškodenia, kde nie je
jednoznačná daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných

technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel. Na pravej zadnej časti, za kolesom, na
poškodenom vozidle boli zdokumentované drecie stopy na lakovanom povrchu, ktoré boli vytvorené
smeromodzadudopredu,takmerrovnobežnespozdĺžnouosouvozidla.Tietosúrozloženévovýškovom
rozsahu cca 43 až 80 cm. Poškodenie malo byť spôsobené prednou časťou vozidla pri samovoľnom
pohybe vozidla vpred, pričom malo naraziť do zadnej časti vozidla poškodenej kolmo na os jeho

vozidla. Na prednej časti vozidla nie sú viditeľné žiadne stopy po kontakte s iným telesom a ani
rozloženie jednotlivých hrán nezodpovedá v detailoch stopám na vozidle poškodenej. Vzhľadom na
uvedené je možné vyvodiť len jeden záver, že poškodenia nezodpovedajú stretu výškou, rozsahom a ani
deklarovaným pohybom vozidla škodcu. Z technického hľadiska je pri deklarovanom priebehu dopravnej
nehody rozsah zdokumentovaného poškodenia neprijateľný, preto nemohol byť predmetom plnenia z

poistenia vozidla v zmysle poistnej zmluvy uzavretej s poisteným a/alebo zákona (ZoPZP). Žalovaný
trvá na tom, že do dnešného dňa nebolo (ani žalobcom) preukázané, že poškodenie vozidla poškodenej
bolo spôsobené vozidlom poisteného, a neboli žalobcom doložené žiadne nové relevantné dôkazy resp.
dokumenty preukazujúce jednoznačné zavinenie predmetnej poistnej udalosti poisteným, nakoľko na
základe zdokumentovaných poškodení na oboch zúčastnených vozidlách a ich vzájomnej komparácie

nie je tieto z technického hľadiska možné vzájomne k sebe priradiť rozsahom ani charakterom tak, aby
boli v súlade s deklarovaným nehodovým dejom. Žalobca síce v žalobe tvrdí, že „priložili sme ďalšie
podklady, z ktorých vyplýva, že v čase škodovej udalosti bolo poistené vozidlo zaparkované pravou
stranou k vozovke, pričom stálo na obrubníku, čo

zapríčinilo miernu odchýlku vo výškovom porovnaní“, toto svoje tvrdenie však nijak nepreukázal. Ani k
žalobe nepripojil žiadne také listiny/dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že vozidlo poškodenej malo v čase
tvrdenejškodovejudalostistáťnaobrubníku.Tototvrdeniežalobcunevyplývazožiadnejlistinypripojenej
k žalobe, ktorá sa týkala popisu okolností vzniku predmetnej škodovej udalosti jej tvrdenými účastníkmi.

Nie je tiež dané ani dôvodné tvrdenie žalobcu v žalobe, že by žalovaný hľadal poškodenie vozidla len na
jehoprednejčasti(anieajnapravomprednomblatníku).Vzhľadomnato,žejetuzjavnýsporstránsporu
o tom, ako konkrétne sa mala predmetná škodová udalosť stať, za akých okolností a s akými následkami
a či mohlo byť poškodenie vozidla poškodenej skutočne spôsobené (voľným) pohybom práve vozidlapoisteného, a to v celom (žalobcom tvrdenom) rozsahu a v príčinnej súvislosti len so zavineným konaním
poisteného, žalovaný mal za to, že je nevyhnutná súčinnosť odborne spôsobilých osôb. Žalovaný k
odporu pripojil odborné vyjadrenie W.. J., ktoré bolo (a naďalej aj je) podkladom, z ktorého žalovaný

vychádza(l) pri svojom zamietavom stanovisku. Pre prípad, ak žalobca tento neakceptuje, je potom
žiaduce, aby žalobca predložil/navrhol vykonať iné odborné posúdenie resp. znalecký posudok na
podporu svojich tvrdení v žalobe a tvrdeného nároku. Žalovaný zopakoval, že podľa ust. § 4 ods. 2
písm. b) ZoPZP platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,

odcudzením alebo stratou veci a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP o.i. platí, že poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ale je povinný tento nárok preukázať.
Žalovaný sa preto nesnaží o nejaké účelové hľadanie dôvodov pre neposkytnutie poistného plnenia,
ale práve naopak, žalovaný sa snaží byť len opatrný pri poskytovaní plnenia z poistnej zmluvy svojho
poisteného, aby toto bolo poskytnuté len v zmysle (poistnej zmluvy a) zákona a len v prípade, ak je
skutočne nárok dôvodný a preukázaný. V neposlednom rade žalovaný namietal aj žalobcom uplatnený

nárok na úroky z omeškania. Z vyššie opísaného skutkového stavu vyplýva, že na základe riadneho
šetrenia a odborného posúdenia, nárok na poistné plnenie z (PZP) poistenia vozidla u žalovaného nie je
daný a ani (žalobcom) preukázaný, a teda žalovanému nevznikla povinnosť na poistné plnenie z poistnej
zmluvy, a preto sa nemohol dostať ani do omeškania. Na základe vyššie uvedených skutočností, a
vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalovaný považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný

a nepreukázaný, a preto žalovaný navrhol konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a
priznal žalovanému 100 % náhrady trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že čo sa týka námietky premlčania žalovaného,
k škodovej udalosti došlo dňa 15.03.2022 a žaloba bola doručená súdu dňa 14.03.2024. Žalovaný

pripojil k odporu písomnosť spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorá je dcérskou spoločnosťou žalovaného.
Žalovaný je väčšinovým spoločníkom spoločnosti Slovexperta, s.r.o. V mene spoločnosti Slovexperta,
s.r.o. vylúčil pán W.. V. J., kontrolór špecialista, písomnosťou zo dňa 28.04.2022 (odborným vyjadrením)
možnosť spôsobenia škodovej udalosti motorovým vozidlom továrenskej značky PEUGEOT 306 s EČV:
T.. Žalobca súdu predložil odborné vyjadrenie č. XX/XXXX zo dňa 05.02.2025 vypracované W.. I. M.,

súdnym znalcom pre odbor Doprava cestná a odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v
cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných

vozidiel (ďalej len „znalec W.. M.“), vo forme súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Znalec W.. M. sa v odbornom vyjadrení vyjadruje aj
k obsahu písomnosti spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Podľa znalca W.. M. je technicky neprijateľné, aby
pri deklarovanom priebehu škodovej udalosti došlo k nárazu smerom odzadu dopredu. Podľa Správy o
nehode došlo k nárazu smerom spredu dozadu. Znalec W.. M. spracoval simuláciu nehodového deja,
podľa ktorej mohlo dôjsť k nárazu vozidla PEUGEOT 306 do zadnej časti vozidla ŠKODA Superb len

spredu dozadu, čomu zodpovedá aj smer a sklon drecích stôp. Spracoval aj animáciu možného priebehu
škodovej udalosti, ktorú priložil k odbornému vyjadreniu. Nie je možné ju priložiť k písomnému podaniu
súdu, preto ju žalobca doručil fyzicky do podateľne súdu v dvoch vyhotoveniach na USB kľúči. Znalec W..
M. dospel k záveru, že nemôže jednostranne jednoznačne vylúčiť kontakt medzi vozidlom PEUGEOT
306 s EČV: T. (vozidlo vinníka) a vozidlom ŠKODA Superb, EČV: C. (havarijne poistené vozidlo) tak, ako

bol v Správe o nehode uvedený. Samovoľný pohyb vozidla PEUGEOT 306 a náraz do zadnej pravej
časti vozidla ŠKODA Superb je podľa znalca technicky prijateľný. Rovnako stopy na vozidle ŠKODA
Superb mohli byť zanechané pri kontakte s vozidlom PEUGEOT 306 tak, ako bolo zdokumentované
pri fotodokumentácii. Žalobca navrhol doplnenie dokazovania nariadením výsluchu svedkov: C.. C. L.
S. I. P..

4. Žalovaný v duplike uviedol, že preskúmal Odborné vyjadrenie W.. M. (vrátane ním vypracovanej
animácie) a že buď došetrí škodovú udalosť (prehodnotí stanovisko) pokiaľ sa tvrdenia žalobcu a
nárok žalobcu vo veci samej týmto preukážu ako dôvodné (čo i len sčasti) alebo predloží znalecký
posudok (vypracovaný znalcom osloveným žalovaným vo veci) na preukázanie, že nárok žalobcu vo

veci samej (čo i len sčasti) nie je dôvodný s odôvodnením. Žalovaný oznámil súdu, že dňa 04.04.2025
vypracoval (žalovaným oslovený) znalec W.. C. M. vo veci samej a k predmetnej škodovej udalosti
Odborné vyjadrenie, kde o.i. v závere znalec konštatoval, že popisovaný priebeh udalosti (ako bola
hlásená škodová udalosť) je technicky prijateľný, avšak zistil, že zadný nárazník a pravý zadný blatníkobsahuje aj iné (s predmetnou škodovou udalosťou) nesúvisiace poškodenia laku a aj malú deformáciu
v oblasti pri koncovom svetle, pričom k vzniku horizontálneho poškodenia vo výške cca 43 cm sa
relevantne vyjadriť znalec nedokázal. Žalovaný tiež oznámil konajúcemu súdu, že po oboznámení sa

s Odborným vyjadrením W.. M. ako aj Odborným vyjadrením W.. M., a teda po posúdení zistených
a preukázaných poškodení vozidla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou a s tým
súvisiacej nevyhnutnej opravy, dňa 08.04.2025 žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti ako poistnej
udalosti a poukázal poistné plnenie na účet žalobcu, in concreto v sume 1.489,69 Eur (z titulu refundácie
č. XXXXXXXXXX) t.j. v žalovanej sume. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP (t. č. účinného) poistený

má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému; Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať. Nakoľko však žalobcom uplatnený nárok bol preukázaný až po podanom odpore žalovaného
a tam namietaných skutočnostiach (aj) čo do nepreukázania nároku, a to Odborným vyjadrením W..

M. predloženým žalobcom až dňa 10.02.2025 (čo bolo doručené žalovanému dňa 05.03.2025, a
animácia až dňa 24.03.2025) a Odborným vyjadrením W.. M., t.j. (až) na základe tam uvedeným
zisteniam a záverom znalca bolo preukázané, že nárok na výplatu poistného plnenia (z predmetnej

škodovej udalosti ako poistnej udalosti) je dôvodný, žalovaný sa objektívne (aj v zmysle ust. § 11 ods. 6
až 8 ZoPZP) nemohol dostať a ani sa nedostal do omeškania, a preto žalovaný trval na tom, že nárok
žalobcu na úroky z omeškania nie je dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považoval žalobu
v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto v tomto štádiu konania (pokiaľ nedôjde k dispozícii so žalobou
zo strany žalobcu na základe aktuálneho poistného plnenia žalovaného) žalovaný navrhol súdu, aby

žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 100% náhrady trov konania.

5. Podaním doručeným súdu dňa 25.04.2025 žalobca vzal žalobu čiastočne späť uvádzajúc, že dňa
22.04.2025 bola žalobcovi na účet pripísaná suma 1.489,69 Eur, ktorú zaplatil žalovaný ako istinu
uplatnenú v tomto súdnom spore. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.489,69 Eur späť a

navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uplatnené úroky z omeškania žalobca ohraničil dňom
predchádzajúcim dňu pripísania istiny na jeho účet. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.489,69 Eur od 03.09.2022 do
21.04.2025 a na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný odmietol
plniť na základe oznámenia škodovej udalosti zo strany poškodenej C. L.. Vykonal obhliadku oboch

vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti, a s odkazom na zistenia svojej dcérskej spoločnosti
SLOVEXPERTA, s. r. o. odmietol plniť z dôvodu, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom
škodcu. Rovnako potom, ako na žalobcu prešlo právo na náhradu škody, na základe výzvy žalobcu
na náhradu škody žalovaný odmietol škodu nahradiť s poukazom na nejednoznačnú príčinnú súvislosť
poškodení so škodovou udalosťou. Na výzvu žalobcu zo dňa 24.08.2023, v ktorej žalobca žalovaného

žiadal o predloženie znaleckého posudku, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného podkladom pre
odmietnutie plnenia, žalovaný nereagoval, preto bol žalobca z dôvodu hrozby premlčania nútený uplatniť
nárok žalobou na súde. Ak by nedošlo zo strany žalobcu k podaniu žaloby, žalovaný by nepochybne
neplnil a plnenie odkladal vo viere, že nárok nebude uplatnený v rámci premlčacej doby. Až podanie
žaloby pred uplynutím premlčacej doby donútilo žalovaného, aby sa riadne venoval šetreniu poistnej

udalosti. Výsledkom riadneho šetrenia žalovaným boli iné závery, ako závery použité žalovaným pred
začiatkom súdneho sporu ako zámienka na odmietnutie plnenia. V odpore proti platobnému rozkazu
žalovaný zotrval na tvrdení, že rozsah poškodenia a charakter stôp nezodpovedajú tvrdenému priebehu
škodovej udalosti. Až potom, ako žalobca v priebehu súdneho sporu predložil odborné vyjadrenie
súdneho znalca W.. M., dal žalovaný vypracovať odborné vyjadrenie W.. C. M., ktorý dospel k záveru, že

„popisovanýpriebehudalostijetechnickyprijateľný“.Nazákladeuvedenýchskutočnostízmenilžalovaný
svoje stanovisko a plnil v rozsahu istiny. Žalovaný takmer tri roky spochybňoval technickú možnosť
vzniku škody spôsobom popísaným účastníkmi škodovej udalosti, až kým odborné vyjadrenia súdnych
znalcov nepotvrdili, že popisovaný priebeh nehody bol technicky možný a prijateľný. Z uvedeného je
zrejmé, že riadne šetrenie poistnej udalosti vykonal žalovaný až v priebehu pod tlakom súdneho sporu a

po neúspešnom vznesení námietky premlčania. Omeškanie žalovaného nastalo dňa 03.09.2022, t. j. pouplynutí zákonnej lehoty na šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný si bol vedomý vzniku škodovej udalosti
od28.03.2022,malkdispozíciivšetkyrelevantnépodklady,malmožnosťvykonaťvšetkyúkonypotrebné
na riadne prešetrenie nároku a mal primeraný časový priestor na posúdenie sporu. Pokiaľ vo veci

odmietol plniť, urobil tak na vlastné riziko a za dôsledky svojho rozhodnutia musí niesť zodpovednosť.
Omeškanie žalovaného s vykonaním riadneho šetrenia a s plnením má byť sankcionované povinnosťou
žalovaného uhradiť úroky z omeškania. Niet pochýb o povinnosti žalovaného znášať náhradu trov
konania. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 9Co/22/2017:
„Spravidla jediným prípadom, kedy možno zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému je ten,

keď žalobca podal žalobu síce dôvodne (pričom dôvodnosť sa posudzuje z procesného hľadiska), ale v
priebehu konania na strane žalovaného nastali také skutočnosti, pre ktoré stratilo pokračovanie konania
a dosiahnutie meritórneho rozhodnutia pre žalobcu význam. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy sa
žalovaný správal v zmysle žalobného petitu a plnil žalobcovi.“ Dôvodne podanú žalobu žalobca vzal v
rozsahu istiny späť, keď sa žalovaný v priebehu sporu správal v zmysle žalobného petitu, plnil v rozsahu
istiny, čím došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v rozsahu istiny splnením.

6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 15.07.2025 uviedol, že po tom, ako bolo žalovanému
doručené Odborné vyjadrenie č. 05/XXXX W.. M. zo dňa 05.02.2025 predložené žalobcom a potom, ako
(následne) dňa 04.04.2025 vypracoval (žalovaným oslovený) znalec W.. C. M. Odborné vyjadrenie, až
dňa 08.04.2025 žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti ako poistnej udalosti (a poukázal poistné

plnenie na účet žalobcu). Žalovaný preto zopakoval, že podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP (t.č.
účinného) platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci, a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že síce poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi ale je povinný tento nárok preukázať.

Nakoľko však žalobcom uplatnený nárok bol preukázaný až po podanom odpore žalovaného a tam
namietaných skutočnostiach (aj) čo do nepreukázania nároku, a to Odborným vyjadrením W.. M.
predloženým žalobcom až dňa 10.02.2025 (čo bolo doručené žalovanému dňa 05.03.2025, a animácia
až dňa 24.03.2025) a Odborným vyjadrením W.. M., t.j. (až) na základe tam uvedených zistení a záverov
znalca bolo preukázané, že nárok na výplatu poistného plnenia (z predmetnej škodovej udalosti ako

poistnej udalosti) je dôvodný, žalovaný trvá na tom, že sa objektívne (aj v zmysle ust. § 11 ods. 6 až
8 ZoPZP) nemohol dostať a že sa ani nedostal do omeškania, a preto žalovaný trvá na tom, že nárok
žalobcu na príslušenstvo nie je dôvodný. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by žalovaný mal k
dispozícii všetky relevantné podklady tak, aby plnil skôr (podľa žalobcu najneskôr do 02.09.2022), a teda
aby sa nedostal ani do omeškania dňa 03.09.2022 a aby žalobca nebol nútení uplatniť nárok žalobou

na súde (čím vznikli žalobcovi aj trovy konania). Zo žaloby a súdneho spisu vo veci samej vyplýva, že
žalobca bol (žalovaným) oboznámený s konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré žalovaný nepovažuje nárok
žalobcu za preukázaný hneď po uplatnení nároku (ešte pred podaním žaloby). Žalobcovi preto (a tak ako
je to aj zaužívané v poisťovacej praxi) nič nebránilo v tom, aby dal vypracovať a žalovanému predložil
odborné vyjadrenie znalca k predmetnej škodovej/poistnej udalosti už

skôr, a to hneď po oboznámení sa so stanoviskom žalovaného, t.j. ešte pred podaním žaloby resp.
aspoň ako dôkaz pri podaní žaloby, avšak žalobca tak urobil až potom, ako žalovaný podal odpor vo
veci samej, kde však v zásade svoju argumentáciu (a dôvody pre nepreukázanie nároku) zopakoval.

Žalovaný preto nesúhlasí s tým, že by predmetnú situáciu a spor vyvolal (len/výlučne) žalovaný. Žalobca
(ako tiež poisťovateľ) si je zrejme vedomý toho, že nárok (aj vyplývajúci zo ZoPZP) nestačí, aby bol
len uplatnený, ale že musí byť aj preukázaný. Rozsah poistenia zodpovednosti (podľa ZoPZP) je daný
vymedzením konkrétnych nárokov, ktoré v prípade poistnej udalosti poisťovňa vyplatí poškodenému
resp. iným (tam) uvedeným osobám; vo vzťahu k vzniku nárokov voči poisťovni však zásadne platí, že

nárokymusiabyťnielenuplatnené,aleajpreukázané.Vovšeobecnostivšaktrebazdôrazniť,žesamotné
uplatnenie nároku nezakladá povinnosť poisťovne na výplatu poistného plnenia, túto zákon spája až
s preukázaním nároku. Nesporné rozlíšenie zákonodarcu medzi uplatnením nároku a preukázaním
nároku tento záver potvrdzuje. Vzhľadom na variabilitu prípadov v praxi je ustálenie preukázania nároku
vecou individuálneho posúdenia tej-ktorej poistnej udalosti. Je pritom ale tiež potrebné si uvedomiť, že

prípadná výplata zo strany poisťovne zasahuje výrazným spôsobom do takpovediac ďalšieho poistného
života poisteného. Okrem rizika výplaty plnenia bez právneho dôvodu sa poistná udalosť prejaví do
relácie o škodovosti poisteného klienta a má v prípade budúcich poistení vplyv na výšku poistného, či
dokonca vôľu poisťovní uzatvoriť poistnú zmluvy. Aj preto podmienenie (zákonodarcom) povinnosti kvýplate poistného plnenia až na základe preukázania nároku (a aj opatrnosť poisťovateľa pri likvidácii z
poistenia poisteného) je na mieste a dôvodné. S vyššie uvedeným tiež súvisí aj rozhodnutie o trovách
konania, pričom platí, že trovy konania a ich náhrada plnia aj akúsi sankčnú funkciu, a to najmä pri

aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s
celkovou náhradou trov konania protistrany. Každá strana sporu totiž znáša trovy spojené s jej účasťou
v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP). Právnym dôvodom nároku na náhradu trov konania
je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za
výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má

aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu. Pokiaľ sa
však na základe vyššie uvedených skutočností (a ostatných podaní strán sporu vo veci) konajúci súd
nestotožňuje s (právnym) názorom žalovaného, že zastavenie konania v časti istiny nezavinil žalovaný,
a že tento má nárok na náhradu trov konania, potom žalovaný navrhol súdu, aby o trovách konania
rozhodol tak, že žiadnej strane sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Nakoľko universe súd
nazákladeprocesnéhoúkonužalobcu-späťvzatiažalobyrozhodujeozastaveníkonaniaakoajonároku

na náhradu konania, a rozhodnutie o takomto nároku závisí (aj) od procesného zavinenia zastavenia
konania, žalovaný zopakoval, že v danom prípade dochádza síce k zastaveniu konania (v časti istiny) na
základe späťvzatia žaloby žalobcom po poskytnutí poistného plnenia žalovaným, avšak toto bolo plnené/
poskytnuté až po doručení odborných vyjadrení/posudkov znalcov (za okolností podrobne dôvodených
vyššie) t.j. že je príp. možné/dôvodné prihliadnuť (aj) na podiel žalobcu na vzniku a priebehu sporu (§

257 CSP).

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými dôkazmi: návrh poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.02.2021, správa o nehode zo dňa 15.03.2022,

uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 29.03.2022, faktúra č. XXXXXXX, oznámenie škody z
poistenia motorových vozidiel, oznámenie o ukončení likvidácie zo dňa 12.05.2022, potvrdenie o úhrade
poistného plnenia, výzva na náhradu škody zo dňa 18.05.2022, list žalovaného zo dňa 30.11.2022, list
žalobcu zo dňa 24.08.2023, fotodokumentácia (3 listy), poistka č. XXXXXXXXXX, všeobecné poistné

podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXX/X,
zmluvné dojednania pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
č. XXXA/X, výzva žalovaného na hlásenie zo dňa 30.03.2022, detail obhliadky vozidla poškodenej,
detail obhliadky vozidla poisteného, oznámenie škodovej udalosti poisteným, e-mail poškodenej zo dňa
01.04.2022, detail (do)obhliadky, zápis o poškodení motorového vozidla, výzva na doloženie dotazníka

pre poškodeného zo dňa 14.04.2022, dotazník pre poškodeného vyplnený poškodenou, dotazník
pre poisteného vyplnený poisteným, posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU XXXXXXXXXX zo
dňa 28.04.2022, vyrozumenie k riešeniu škodovej udalosti zo dňa 03.05.2022 zaslané žalovaným
poškodenej,odbornévyjadrenieč.XX/XXXXzodňa05.02.2025vypracovanéW..I.M.,súdnymznalcom,
animácia priebehu škodovej udalosti, odborné vyjadrenie W.. C. M. zo dňa 04.04.2025, oznámenie o

poistnom plnení zo dňa 08.04.2025, potvrdenie o úhrade zo dňa 22.04.2025. Ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania strany sporu nemali, resp. na nich netrvali (žalobca vzhľadom na úhradu istiny v priebehu
sporu žalovaným netrval na vykonaní dokazovania výsluchom svedkov C. C. L. S. I. P. - ako vyplýva z
podania žalobcu doručeného súdu dňa 12.06.2025 na č.l. 182).

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že na
motorové vozidlo značky ŠKODA Superb, VIN č. P., R.: C. (vozidlo poškodenej) bolo s poistníčkou C..
C. L. uzatvorené havarijné poistenie u žalobcu a že motorové vozidlo značky PEUGEOT 306 s EČV: T.
(vozidlo vinníka), ktoré používal ako vodič I. P., bolo v čase vzniku škodovej udalosti poistené pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou (povinné zmluvné poistenie) u žalovaného. Zo

správy o nehode súd zistil, že dňa 15.03.2022 o 15:00 hod. došlo na T. A. v T. k vzniku škodovej udalosti,
atotak,žedozaparkovanéhostojacehovozidlapoškodenejnarazilovozidlovinníka.Kškodovejudalosti
došlo tým spôsobom, že vozidlo vinníka z dôvodu utrhnutia lanka brzdy zišlo samovoľne z miesta, kde
bolo zaparkované, a narazilo do zaparkovaného vozidla poškodenej. V čase vzniku škodovej udalosti
neboli vodiči ani v jednom z vozidiel.

9. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodnáudalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

10. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

11. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

12. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

14. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za
doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej
ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

18. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnomspäťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Vzhľadom na to, že žalobca zobral svoju žalobu v časti žalovanej istiny vo výške 1.489,69 Eur späť
predtým, než sa začalo pojednávanie, a to z dôvodu úhrady žalovanej sumy zo strany žalovaného, súd
bez toho, aby žiadal súhlas žalovaného so späťvzatím, konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v časti istiny

vo výške 1.489,69 Eur zastavil.

23. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti istiny predmetom konania zostal nárok žalobcu na úroky
z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.489,69 Eur od 03.09.2022 do
21.04.2025 (nakoľko k pripísaniu žalovanej sumy vo výške 1.489,69 Eur na účet žalobcu došlo dňa

22.04.2025). Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že uvedený nárok žalobcu na úroky z
omeškaniajedôvodný.Oúrokochzomeškaniasúdrozhodolpodľa§517ods.2Občianskehozákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a na základe § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.489,69 Eur od 03.09.2022 do 21.04.2025. V zmysle § 11 ods.

7 zákona č.

381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní odo dňa skončenia
prešetrovania poistnej udalosti, pričom podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ

povinný skončiť prešetrovanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti.
Výzva na plnenie bola žalovanému zaslaná dňa 18.05.2022, žalovaný tak bol povinný riadne skončiť
prešetrovanie do 18.08.2022 a následne do 15 dní, t.j. do 02.09.2022 poskytnúť plnenie. Keďže do tohto
dátumu neposkytol žalovaný žalobcovi poistné plnenie, tak sa dňa 03.09.2022 dostal do omeškania so
zaplatením dlžného poistného plnenia vo výške 1.489,69 Eur. V tom čase bola základná úroková sadzba

ECB vo výške 0,5 %.

24. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania,
nakoľko žalobca svoj nárok na plnenie u žalovaného síce uplatnil, ale riadne nepreukázal. Súd
poukazuje predovšetkým na to, že v danom prípade žalovaný odmietol plniť na základe oznámenia

škodovej udalosti zo strany poškodenej Michaely Nejedlej. Žalovaný síce vykonal obhliadku oboch
vozidiel zúčastnených na škodovej udalosti, avšak s odkazom na zistenia svojej dcérskej spoločnosti
SLOVEXPERTA, s. r. o. odmietol plniť z dôvodu, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom
škodcu. Rovnako potom, ako na žalobcu prešlo právo na náhradu škody, na základe výzvy žalobcu
na náhradu škody žalovaný odmietol škodu nahradiť s poukazom na nejednoznačnú príčinnú súvislosť

poškodení so škodovou udalosťou. Na výzvu žalobcu zo dňa 24.08.2023, v ktorej žalobca žalovaného
žiadal o predloženie znaleckého posudku, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného podkladom pre
odmietnutie plnenia, žalovaný už žiadnym spôsobom nereagoval. Vzhľadom na uvedené súd dospel k
záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k riadnemu prešetreniu škodovej udalosti. Je síce pravdou,
že ak si poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, je povinný tento

nárok preukázať, avšak táto povinnosť podľa názoru súdu nie je absolútna. Poškodená a následne
žalobca si u žalovaného svoj nárok riadne uplatnili a podľa názoru súdu aj dostatočne preukázali
predložením relevantných dokumentov (najmä predložením správy o nehode podpísanej tak zo strany
poškodenej ako aj zo strany vinníka). V prípade, ak mal žalovaný pochybnosti o priebehu škodovéhodeja, mal vykonať riadne prešetrenie škodovej udalosti a ak mal za to, že podľa jeho názoru nárok nie je
dostatočnepreukázaný,ničmunebránilovtom,abysiodžalobcuprípadnevyžiadalajďalšiedokumenty.
Žalovaný však so žalobcom prestal komunikovať a na výzvu žalobcu zo dňa 24.08.2023, v ktorej

žalobca žalovaného žiadal o predloženie znaleckého posudku, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalovaného
podkladom pre odmietnutie plnenia, žalovaný už žiadnym spôsobom nereagoval. Až podanie žaloby
pred uplynutím premlčacej doby donútilo žalovaného, aby sa riadne venoval šetreniu poistnej udalosti.
Výsledkom riadneho šetrenia žalovaným boli iné závery, ako závery použité žalovaným pred začiatkom
súdneho sporu. Až potom, ako žalobca v priebehu súdneho sporu predložil odborné vyjadrenie súdneho

znalca W.. M.Č., dal žalovaný vypracovať odborné vyjadrenie W.. C. M., ktorý dospel k záveru, že
„popisovanýpriebehudalostijetechnickyprijateľný“.Nazákladeuvedenýchskutočnostízmenilžalovaný
svoje stanovisko a plnil v rozsahu istiny. Žalovaný takmer tri roky spochybňoval technickú možnosť
vzniku škody spôsobom popísaným účastníkmi škodovej udalosti, až kým odborné vyjadrenia súdnych
znalcov nepotvrdili, že popisovaný priebeh nehody bol technicky možný a prijateľný. Z uvedeného je
zrejmé, že

riadne šetrenie poistnej udalosti vykonal žalovaný až pod tlakom súdneho sporu a po neúspešnom
vznesení námietky premlčania. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do
omeškania, pričom toto omeškanie nastalo dňa 03.09.2022, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na šetrenie

poistnej udalosti. Žalovaný si bol vedomý vzniku škodovej udalosti od 28.03.2022, mal k dispozícii
všetky relevantné podklady, mal možnosť vykonať všetky úkony potrebné na riadne prešetrenie nároku
a mal primeraný časový priestor na posúdenie nároku žalobcu. Nakoľko žalovaný napriek uvedenému
v zákonom stanovenej lehote žalobcovi neplnil ním uplatnený nárok, súd žalobu v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania považoval za dôvodnú.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
Zastavenie konania v časti istiny vo výške 1.489,69 Eur zavinil žalovaný, žaloba bola podaná dôvodne,
nakoľko k úhrade žalovanej istiny zo strany žalovaného došlo až po podaní žaloby. Vo zvyšnej časti
(t.j. vo vzťahu k úrokom z omeškania) bol úspešný žalobca, a preto súd priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd
konštatuje, že nevzhliadol v spore žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili zaviazať
žalovanéhonanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.Akovyplývazvyššieuvedeného,súdmalzato,že
žalovaný nedostatočne vykonal prešetrenie škodovej udalosti, následne nekomunikoval so žalobcom a

riadne šetrenie poistnej udalosti žalovaný vykonal až v priebehu súdneho konania, keď si dal vypracovať
odborné vyjadrenie, na základe ktorého uznal dôvodnosť nároku žalobcu a tento nárok žalobcovi aj
dobrovoľne v priebehu konania plnil. Na základe úhrady zo strany žalovaného následne žalobca vzal
žalobu v časti istiny späť, pričom žalobca bol úspešný aj vo vzťahu k úrokom z omeškania. Žalobca
tak vzal v rozsahu istiny späť dôvodne podanú žalobu, keď sa žalovaný v priebehu sporu správal v

zmysle žalobného petitu, plnil v rozsahu istiny, čím došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v
rozsahu istiny splnením. S ohľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnom rozsahu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia,

na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 58C/38/2024 18

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.