Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. júl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-1T/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010197
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3517010197.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX v Myjave, trestne stíhaného na slobode pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
c), písmeno f) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku dňa 21.
júla 2025 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. C. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom Senica. Sv. Cyrila a Metoda 2870/2, prechodne bytom bez prihlásenia D. H., I. XXX/XX,
na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 20.01.2017 v čase od 23:54 h do 00:10 h dňa 21.01.2017, v priestoroch herne s názvom DOXX, na
Ul. J. M. Hurbana v Brezovej pod Bradlom, využil nepozornosť poškodeného J. K. zapríčinenú vplyvom
alkoholu a spánku, a zobral mu 40,- Eur, ktoré poškodenému J. K. vypadli z ľavej ruky na zem k nohám,
následne ešte poškodenému J. K. zobral 20,- Eur z ľavej ruky, a keď poškodenému J. K. vypadli z ľavej
ruky na zem ďalšie peniaze, tak ich obžalovaný začal zo zeme zbierať, avšak v tom čase ho vyrušil

barman, ktorému v úmysle zakryť svoj čin podal len časť zdvihnutých peňazí, pričom ďalšie peniaze vo
výške 90,- Eur, ktoré zdvihol zo zeme skryl za chrbát a tieto si potom vložil do ľavého predného vrecka,
čím spôsobil poškodenému J. K. škodu vo výške 90,- Eur,
t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z.
(ďalej len “Trestný zákon”).

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § § 38 ods. 2

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného ho zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému, aby podľa svojich schopností
a možností uhradil v skúšobnej dobe poškodenému J. K. spôsobnú škodu 90,- Eur.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý uhradiť poškodenému J. K., nar.
XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom B. J. B., L. XXX/XX, náhradu škody vo výške 90,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Nové Mesto nad Váhom 12.04.2017
pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), písmeno f) Trestného zákona.
Súd vo veci vydal dňa 31.07.2017 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle
podanej obžaloby a uložil mu trest. Trestný rozkaz sa podarilo obžalovanému doručiť dňa 28.08.2018
počas výsluchu zatknutého obvineného. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný bezprostredne po

doručení trestného rozkazu v zákonnej lehote odpor dňa 28.08.2018.
Súd určil vo veci hlavné pojednávanie na viaceré termíny. Dňa 13.02.2023 na hlavnom pojednávaní
vec prejednal a rozhodol rozsudkom. Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Uvedený rozsudok
bol uznesením odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne zrušený uznesením zo dňa 18.03.2025 v celom
rozsahu a prikázal prvostupňovému súdu, aby ho v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Za tým účelom súd určil termín hlavného pojednávania na deň 21.07.2025. Obžalovaný sa na hlavné
pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť pred začiatkom hlavného pojednávania neospravedlnil,
nežiadal ani o odročenie hlavného pojednávania.
Obžalovanému bol doručený trestný rozkaz spolu s obžalobou dňa 28.08.2018, predvolanie na hlavné
pojednávanie prevzal dňa 10.06.2025, uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo doručené, mal možnosť

sa vyjadriť k obvineniu - ako obvinený bol vypočutý v prípravnom konaní, bol upovedomený o možnosti
preštudovať spis po skončení skráteného vyšetrovania, v čase vykonania hlavného pojednávania nebol
vo výkone väzby a ani vo výkone trestu odňatia slobody a súčasne ide o trestný čin, pri ktorom je
horná hranica trestu odňatia slobody 2 roky. Obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie
v neprítomnosti upozornený v predvolaní na hlavné pojednávanie. Súčasne mal súd za to, že vec

možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.
Hlavnépojednávaniedňa21.07.2023súdvykonalvneprítomnostiobžalovanéhozasplneniapodmienok
uvedených v § 252 Trestného poriadku.
Po prednesení obžaloby prokurátorom a vyjadrení poškodeného k nároku na náhradu bola na návrh
prokurátora prečítaná zápisnica o výsluchu obvineného A. B. z prípravného konania zo dňa 15.02.2017

podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku. Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania
vyplynulo,žekuskutkusnaplnodoznáva,poškodenéhookradolvspánku.Dňa20.01.2017vovečerných
prišiel do herne DOXX, na Ul. M. G. N. v Brezovej pod Bradlom, kde bol barman J. M. a J. K. –
poškodený. Využil nepozornosť opitého poškodeného J. K. a z opitosti prameniaceho spánku zobral
mu 40,- Eur, ktoré poškodenému vypadli z ľavej ruky na zem k nohám, následne ešte poškodenému

zobral 20,- Eur z ľavej ruky. Keď poškodenému J. K. vypadli z ľavej ruky na zem ďalšie peniaze, tak ich
obžalovaný pozberal zo zeme, ale ho pritom vyrušil barman, ktorému v úmysle zakryť svoj čin, podal
len časť zdvihnutých peňazí, pričom ďalšie peniaze vo výške 90,- Eur, ktoré zdvihol zo zeme, skryl za
chrbát a tieto si potom ponechal. Peniaze minul pre svoju potrebu.
Z výpovede poškodeného J. K. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že nakoľko je to dávno pamätá si

toho pomenej. Bol opitý v herni. Potom tam zaspal a zadriemal. Peniaze mal vo vačku a keď sa prebral,
nemal tam peniaze a nebol tam ani obžalovaný. Na druhý deň to riešil na polícii v Brezovej pod Bradlom.
Bol v herni Doxx v Brezovej pod Bradlom, ulicu ani dátum kedy tam bol, si nepamätá. Bola zima a asi
v roku 2017. Nejaké peniaze vyhral, keď zadriemal, nevedel koľko mal peňazí, ale bolo to viac ako 90
Eur. Čo bolo ďalej si nepamätá, lebo bol opitý. Na druhý deň videl kamerový záznam, kde videl ako

mu obžalovaný zobral peniaze. Vzhľadom na to, že si poškodený nepamätal podrobnosti skutku, bola
prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného z prípravného konania zo dňa 08.03.2017. Z prečítanej
výpovede z prípravného konania vyplynulo, že v noci z 20.01.2017 na 21.01.2017 mu niekto odcudzil
finančnú výhru, ktorú vyhral na automatoch v herni DOXX v Brezovej pod Bradlom na ul. M. N.. Do
herne prišiel už opitý. V herni hral na automatoch a pred polnocou dňa 20.01.20417 vyhral 506,40 Eur,

z toho dal šenkárovi prepitné asi 6,40 Eur, zaplatil poldeci všetkým v bare a potom hral na automate,
dokiaľ nezaspal. Nevie koľko vsadil. Zobudil sa až doma 21.01.2017 v posteli. V ten večer tam, hral len
jeden človek. Išlo o A. B. zo Senice, ktorý sa prisťahoval do Brezovej pod Bradlom. Myslí si, ž peniaze
mu zobral on, lebo nikto iný tam nebol. V DOXXe mu odovzdali 50,- Eur, čo boli peniaze z výhry, ktoré
nechal namieste, keď zaspal.Z prečítanej výpovede svedka J. M. vyplynulo, že v inkriminovanom čase pracoval ako obsluha v herni
DOXX v Brezovej pod Bradlom na ul. M. N.. Dňa 20.01.2017 okolo 20:00 hod. prišiel do herne poškodený
a vyzeral, že mal dosť vypité. Sadol si k hracím automatom a začal hrať. Asi o pol hodinu prišiel do herne

muž, ktorého po mene nepoznal, len pod prezývkou Tomi Bang, ktorého si všimol, že nehral, len sledoval
poškodeného ako hrá. Bolo vidno, že sa z videnia poznajú. Poškodený v čase asi o 23:35 hod. vyhral na
automate 506,40 Eur. Výhru mu svedok vyplatil v 10 Eurových bankovkách a 6,40 Eur mu poškodený
nechal ako tringelt. Poškodený sa vrátil k automatu a hral ďalej. Svedok nevedel uviesť, koľko vsadil do
hry. Potom videl ako hrá Tomi, ktorý niečo vyhral, spravil mu výpis na automate. Následne si všimol, že

poškodený na stoličke spí a drží peniaze v ruke, ale nevedel uviesť, koľko mal v ruke peňazí. Asi o 23:55
hod. mu Tomi ukazoval, že poškodený spí. Svedok chvíľu niečo robil, potom sa presunul k automatom
zobudiť poškodeného a vtedy videl ako Tomi zbiera peniaze zo zeme spod poškodeného. Prišiel k nim
a Tomi mu podal 30,- Eur. Pýtal sa ho, kde má poškodený ďalšie peniaze, či mu nejaké nezobral, lebo
sa mu zdalo, že ich má moc málo na to, koľko vyhral. A. mu povedal, že ich má asi vo vačku a že on mu
nič nezobral. Po chváli Tomi z herne odišiel. Poškodeného nechal spať. Na konci zmeny zavolal jeho

otca, aby si pre syna prišiel. Pri popolníku pri hracom automate, kde poškodený hral našiel ešte 20,-
Eur. Celkovo mal poškodený v bare odložených 50,- Eur.
Blokomnapokutunezaplatenúnamiestečíslo13014211,vydanýmObvodnýmoddelenímPZvBrezovej
pod Bradlom, je preukázané, že obžalovaný bol postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za skutok zo dňa 18.06.2016,

ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2016 a bola mu uložená pokuta vo výške 20,- Eur.
Na hlavnom pojednávaní bol okrem toho oboznámený podstatný obsah ďalších dôkazov, ktoré sa
vzťahujú na predmetnú vec a osobu obžalovaného a to najmä obsah priestupkového spisu OR PZ
NM-OPP6-3/2017-P z č.l. 1-17, ktorý sa týka prejednávanej veci, zápisnica o výsluchu A. B. z č.l.
20-21.správa Sociálnej poisťovne, pobočka Senica na obžalovaného z č.l. 48, 49, správa Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Senica na obžalovaného z č.l. 50 a 51, správa Mestskej polície Brezová pod
Bradlom na obžalovaného z č.l. 52, správa mesta Senica na obžalovaného z č.l. 53, výpis z registra
priestupkov Ministerstva vnútra SR na obžalovaného z č.l. 55, odpis z registra trestov na obžalovaného
z č.l. 56, 141, 237 a 296, evidenčná karta nevodiča A. B. z č.l. 126-127 a 160-169, obžaloba a trestný
rozkaz Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/139/2015 na obžalovaného z č.l. 147-150, trestný rozkaz

Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/22/2018 na obžalovaného z č.l. 155-159, Centrálna evidencia
správnych deliktov a priestupkov z č.l. 258-266, 287-295, obrazový kamerový záznam z herne Doxx zo
dňa 20.01.2017.
Podľa odpisu z registra trestov zo dňa 09.02.2023 na č. l. 296 a zo dňa 17.07.2025 bol obžalovaný
doposiaľ 3 krát odsúdený Okresným súdom Senica. V roku 2009 bol odsúdený rozsudkom sp. zn.

2T/50/2009 pre zločin lúpeže na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou
dobou 2 roky; osvedčil sa dňa 18.08.2011. Trestný rozkazom sp. zn. 1T/139/2015 zo dňa 30.12.2015 bol
odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok a dňa 04.02.2017; osvedčil sa
dňa 07.02.2019. Trestným rozkazom sp. zn. 1T/22/2018 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods.

1 Trestného zákona podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so skúšobnou dobou 1
rok do 06.07.2019. Osvedčil sa 08.07.2020 podľa § 50 odsek 5 Trestného zákona a hľadí sa na neho,
akoby nebol odsúdený.
Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 15.02.2017 bol
obžalovaný postihnutý za priestupok proti majetku zo dňa 18.03.2016 – odcudzenie hliníkových častí

zo vzduchotechniky.
Podľa Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 17.07.2025 nebol obžalovaný
postihnutý pred dňom 20.01.2017 za priestupky. Po uvedenom dni bol postihnutý za celkovom 6
priestupkov, a to dopravných /3/ proti majetku /3/.
* * * * *

Na základe vykonaných dôkazov považuje súd vinu obžalovaného za preukázanú v rozsahu
nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Vina obžalovaného za žalovaný skutok je podľa názoru súdu
bez akýchkoľvek pochybností preukázaná najmä priznávajúcou výpoveďou obžalovaného, ktorý sa
podrobne vyjadril k priebehu skutku. Obžalovaný sa priznal k tomu, že po tom čo poškodený opitý
zaspal, vzal zo zeme peniaze, ktoré poškodenému vypadali z ruky na zem a potom ďalšie peniaze

z ruky poškodeného, časť z nich po príchode barmana M. mu vydal a časť vo výške 90,- Eur zatajil
a nechal si ich pre seba. Jeho výpoveď ako obvineného nie je v rozpore s jeho vysvetlením, ktoré
poskytol priestupkovému orgánu pri riešení skutku z 20.01.2017 na 21.01.2017, kedy sa priestupkovému
orgánu – Obvodné oddelenie PZ Nové mesto nad Váhom, ktorý vec prejednával pod č. OR PZNM-OPP6-3/2017-P ako priestupok obdobne opísal priebeh skutku. Z obsahu priestupkového spisu
vyplynulo, že po vzhliadnutí kamerového záznamu z Herne DOXX bol identifikovaný ako páchateľ na
základe znalosti miestnych pomerov príslušníkom PZ A. B.. Zo skutku je obžalovaný ďalej usvedčovaný

usvedčujúcou výpoveďou poškodeného, podporne výpoveďou svedka M. a kamerovým záznamom.
Z výpovede poškodeného, svedka M. a kamerového záznamu vyplýva, že obžalovaný si sa obšmietal
okolo poškodeného, využil jeho opitosť a opilecký spánok a prisvojil si cudziu vec - peniaze opitého
poškodeného, ktoré mal poškodený pri sebe, keď vzal zo zeme peniaze, ktoré vypadli poškodenému
a ďalšie z ruky poškodeného, následne časť peňazí po príchode svedka M. /barmana/ k poškodenému

odovzdal svedkovi a zvyšok peňazí si ponechal. Ak by peniaze neboli poškodeného, ale obžalovaného,
nemal by obžalovaný dôvod dávať svedkovi M. svoje peniaze. Z výpovede poškodeného ako aj svedka
M. vyplynulo, že poškodený vyhral v čase, keď sa mal stať skutok, celkom 506,40 Eur. Z tejto sumy
dal ako prepitné časť svedkovi M., časť minul na alkohol a časť minul na automatoch. Teda poškodený
mal dostatok peňazí na míňanie a tiež nato, aby si obžalovaný mohol prisvojiť peniaze poškodeného
v sume 90,- Eur. Podporne usvedčuje obžalovaného oboznámený priestupkový spis, ktorého obsah

podporuje dôveryhodnosť výpovedí obžalovaného, poškodeného ako aj svedka M.. Súd na základe
takto vyhodnotených dôkazov nemá pochybnosti o vine obžalovaného. Z oboznámeného bloku na
pokutu nezaplatenú na mieste číslo 13014211, vydaným Obvodným oddelením PZ v Brezovej pod
Bradlom, je preukázané, že obžalovaný bol dňa 18.06.2016 postihnutý za priestupok proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za drobnú krádež

zo dňa 18.06.2016 a bola mu uložená pokuta vo výške 20,- Eur. Stíhaného trestného činu sa dopustil
z 20.01.2017 v čase od 23:54 h na 21.01.2017 do 00:10 h, čo je preukázané kamerovým záznamom a
necelých sedem mesiacov po spáchaní priestupku, čím v čase skutku naplnil zákonné znaky trestného
činu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.
S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo, súčasne vo

vzájomnej súvislosti a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení,
je skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali.
Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom
vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine

obžalovaného. V čase spáchania skutku konanie obžalovaného vykazovalo po právnej stránke zákonné
znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), písmeno f) Trestného zákona, pretože prisvojil
si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a bol za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
Medzičasom nadobudla účinnosť novela Trestného zákona vykonaná zákonom č. 40/2025 Z. z.

V zmysle § 2 odsek 1 Trestného zákona trestnosť stíhaného činu nemožno posudzovať ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písmeno c), písmeno f) Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku z dôvodu, že v čase medzi spáchaním stíhaného činu a vynesením rozsudku nadobudol účinnosť
zákon č. 40/2024 Z. z. , ktorým sa mení Trestný zákona účinný v čase spáchania skutku, pričom
novelizovaný Trestný zákon v znení zákona č. 40/2024 Z. z. je z hľadiska posudzovania trestnosti činu

a trestu pre páchateľa /obžalovaného/ priaznivejší. Novelou Trestného zákona bolo z Trestného zákona
vypustené ustanovenie § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona, a to bez náhrady iným obdobným
ustanovením. Obžalovaný je stíhaný za čin právne kvalifikovaný okrem iného ako prečin krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písmeno f). Neskôr došlo k zmene ustanovenia § 212 Trestného zákona s účinnosťou od
01.08.2019, kedy bola rovnaká skutková podstata, teda, že páchateľ si prisvojí cudziu vec tým, že sa

jej zmocní, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, s rovnakou
trestnou sadzbou trestu odňatia slobody do dvoch rokov subsumovaná pod § 212 odsek 1 písmeno
g) Trestného zákona. Stíhaný čin v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy teda nie je považovaný za
trestný čin podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, pretože v dôsledku zmeny zákona zanikla
trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona.

Stíhaný čin v zmysle aktuálnej právnej úpravy napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa
§ 212 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona účinného v znení zákona č. 40/2024 Z. z., nakoľko si
obžalovaný prisvojil si cudziu vec (teda vec, ku ktorej nemal vlastnícke právo), tým, že sa jej zmocnil
a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe. Pri uvedenej právnej kvalifikácii nemusí výška škody
presahovať hranicu malej škody, ktorú zákon stanovuje v § 125 odsek 1 Trestného zákona na sumu

prevyšujúcu 700,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že trestnosť činu ako prečinu podľa § 212 odsek 2
písm. f) Trestného zákona zanikla, súd zo skutkovej vety vypustil text: „tohto konania sa dopustil napriek
tomu, že bol dňa 18.03.2016 postihnutý Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste číslo 13014211,
vydaným Obvodným oddelením PZ v Brezovej pod Bradlom, za priestupok proti majetku podľa § 50 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.03.2016, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur“.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 15 písm.

a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, t. j. dolus directus, teda, že
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
pričom mal vedomosť o tom, že z jeho strany ide o protiprávne konanie, pričom závažnosť konania
obžalovaného spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva
fyzických a právnických osôb.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je
pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie)
a prvkom výchovy (prevencie). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba
mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy a jeho priznanie obžalovanému ako druh trestu trest

odňatia slobody podmienečný, a to pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace. V Trestnom
zákone sú poľahčujúce okolnosti (§ 36) a priťažujúce okolnosti (§ 37) taxatívne vymedzené a je
povinnosťou súdu tieto pri rozhodovaní o treste vo výroku rozsudku použiť a na ne prihliadnuť, ak sú
tieto okolnosti naplnené. Jediná výnimka je u priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného
zákona (predchádzajúce odsúdenie), na ktorú súd pri rozhodovaní o treste nemusí vždy prihliadnuť.

Na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, ktorú by mohlo tvoriť odsúdenie
Okresným súdom Senica sp. zn. 1T/139/2015, súd neprihliadol, pretože sa obžalovaný podľa záznamu
v registri trestov dňa 07.02.2019 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Obžalovanému bolo
možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko sa ku skutkupriznal, popísal jeho priebeh a svoj čin oľutoval. Poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života podľa
§ 36 písmeno j) Trestného zákona mu súd nepriznal pre pozitívny záznam za majetkový priestupok
zo dňa 18.03.2016, ktorý je svojou povahou úmyselným činom. Súd novú poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písmeno p) Trestného zákona nepriznal, nakoľko obžalovaný sám spôsobil, že trestné stíhanie
trvalo neprimerane dlho, nakoľko obžalovaný v priebehu trestného konania neprebehal na adrese pre
doručovanie písomností zásielky určené do vlastných rúk, pre nemožnosť ho predvolať a predviesť
boli celkom trikrát vydané príkazy na zatknutie (19.08.2018, 16.12.2019, 28.10.2020), ku konaniu
proti ušlému (uznesenie o konaní proti ušlému z 20.10.2022), ktoré po zistení aktuálneho pobytu

obžalovaného a doručení predvolania na hlavné pojednávanie určeného na deň 13.02.2023 súd zrušil.
Obžalovaný sa vyhýbal hlavným pojednávaniam, na ktoré bol včas riadne predvolaný.
Pri prevahe jednej poľahčujúcej okolností a neexistencii priťažujúcich okolností súd ukladal
obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace.
Súd ukladal trest ako podmienečný vo výmere 2 roky, pričom vzal do úvahy dobu viac ako 8
rokov od spáchania skutku po vyhlásenie rozsudku. Na umocnenie podmienečného odsúdenia súd

ukladal obžalovanému povinnosť podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona, aby podľa svojich schopností
a možností uhradil v skúšobnej dobe poškodenému J. K. spôsobnú škodu 90,- Eur.
Pri stíhanej trestnej činnosti prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k
odsúdeniu Okresným súdom Senica sp. zn. 1T/22/2018 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona. V tomto konaní vydaným trestným rozkazom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 7 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok do 06.07.2019, avšak vzhľadom na skutočnosť, že
dňom 08.07.2020 došlo k osvedčeniu obžalovaného podľa § 50 odsek 5 Trestného zákona a hľadí sa
na neho, akoby nebol dosúdený, súd nemohol ukladať súhrnný trest odňatia slobody s poukazom na §
42 odsek 3 Trestného zákona, ktorý vylučuje možnosť uloženia súhrnného trestu, ak skoršie odsúdenie
je takej povahy, že sa na páchateľ hľadí , akoby nebol odsúdený.

Súdpovažujezapotrebnéobžalovanémuozrejmiťpodstatuinštitútupodmienečnéhoodsúdenia,ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,

že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade
bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe
plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod

na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví,
že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd
považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude

možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest
odňatia slobody.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jej doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jej konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle

§ 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti
viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj
individuálnej prevencie. Uložený trest súčasne vyjadruje i morálne odsúdenie spoločnosťou.
Súd priznal poškodenému nárok na náhradu škody vo výške 90,- Eur, ktorý si uplatnil včas do skončenia

vyšetrovania a na hlavnom pojednávaní požadoval náhradu vo výške 90,- Eur. Nárok bol preukázaný
výpoveďou poškodeného ako aj obžalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného
a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli
obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže
ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré

predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.