Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Štefan Tomáš
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/33/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010087
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824010087.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša
a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. júla
2025 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/11/2024
z 9.1.2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
6T/11/2024 zo dňa 9.1.2025 v časti – vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine, výroku o ochrannom opatrení –
ochrannom liečení a ochrannom dohľade
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
XXX/X, C.,
o d s u d z u j e :
Podľa § 173 ods. 3 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, § 41 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia vecí,
a to: mobilný telefón zn. HUAWEI P30-LITE, s bielym zadným krytom a čiernym obalom s príslušenstvom
a čierne textilné vrecko s logom „JBL“.
Podľa§60ods.1písm.c),ods.2Tr.zák.obžalovanémuukladátrestprepadnutiavecifinančnejhotovosti
v sume 763,40 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/11/2024 z 9.1.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák.
spáchaného závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písmeno b) a j) Tr. zák. a prečinu
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa
§ 171 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:od presne nezistenej doby, najmenej však od mesiaca jún 2022 až do dňa 23.6.2023, naposledy v meste
C., od nestotožnených osôb kupoval omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín (pervitín),
ktorý potom predával viacerým najmenej ôsmim osobám,
a časť týchto a iných látok mal odložených aj pri sebe, pokiaľ pri osobnej prehliadke dňa 23.6.2023
dobrovoľne nevydal
- plastový obal z „kinder vajca“ žltej farby s priemerom cca 3 cm a výškou cca 4,5 cm, v ňom päť
plastových vreciek s tlakovými uzávermi s rozmermi cca 4 x 7,5 cm, v ktorých bol sušený rastlinný
materiál zelenej farby - sušené konope so sumárnou hmotnosťou 3,711 g,
s prítomnosťou tetrahydrokanabinolu (THC), ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do I. skupiny psychotropných
látok, v množstve 13,6 % hmotnostných, čo predstavuje 505 mg účinnej látky spôsobilej po aplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa,
- kovovú krabičku striebornej farby s výklopným uzáverom, s rozmermi cca 9,5 x 6 x 2 cm
s nápisom „TANK 007“, v nej desať plastových vreciek s tlakovými uzávermi s rozmermi cca 4 x 8
cm, každé s obsahom farebne a morfologicky zhodnej kryštalickej látky svetložltej farby so sumárnou
hmotnosťou 6,912 g obsahujúcej metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do
II. skupiny psychotropných látok s koncentráciou účinnej látky v množstve spôsobilom po aplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa (ďalej aj „metamfetamín“) a boli zaistené
- kovová krabička striebornej a čiernej farby s výklopným uzáverom, s rozmermi cca 8,5 x 4 x 1 cm, s
nápisom „G5“, v ktorej bolo
· päť zatavených plastových vreciek s rozmermi cca 4 x 1 cm, každé s obsahom farebne a morfologicky
zhodnej kryštalickej látky svetložltej farby so sumárnou hmotnosťou 1,746 g metamfetamínu,
· dvanásť zrolovaných plastových vreciek s rozmermi cca 4 x 5 cm, po obvode prelepených čiernou
lepiacou páskou, každé s obsahom farebne a morfologicky zhodnej kryštalickej látky bielej farby so
sumárnou hmotnosťou 4,071 g metamfetamínu,
- zrezaná plastová striekačka zn. Chirana - 2 ml s dĺžkou tela cca 4,5 cm, s plastovým piestom modrej
farby,sozrezanýmazatavenýmnásadcomnaihlusobsahomkryštalickejlátkybielejfarbyshmotnosťou
0,410 g metamfetamínu,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s rozmermi cca 4 x 7,5 cm s obsahom kryštalickej látky bielej
farby s hmotnosťou 0,240 g metamfetamínu,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s rozmermi cca 4 x 7,5 cm s obsahom kryštalickej látky bielej
farby s hmotnosťou 0,217 g metamfetamínu,
- textilné vrecko čiernej farby so zaťahovacou šnúrkou s ozn. „JBL“ bielej farby, s rozmermi cca 7,5 x
11,5 cm, v ktorom bolo trinásť zrolovaných plastových vreciek s rozmermi cca 4 x 5 cm, po obvode
prelepených čiernou lepiacou páskou, každé s obsahom farebne
a morfologicky zhodnej kryštalickej látky bielej farby so sumárnou hmotnosťou 4,269 g metamfetamínu,
- finančná hotovosť v sume 763,40 eur a mobilný telefón značky HUAWEI P30-LITE,
s bielym zadným krytom a čiernym obalom s príslušenstvom, zaistený ako stopa číslo 10 pri prehliadke
motorového vozidla zn. Ford Mondeo, sivej farby, EČ: C., VIN: E., ktoré používal, resp. získal v súvislosti
s páchanou trestnou činnosťou.
Za spáchanie tejto trestnej činnosti súd obžalovanému A. B. podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods.
1 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr.
zák. obžalovanému uložil ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
obžalovanému uložil povinnosť počas ochranného dohľadu jedenkrát v kalendárnom mesiaci osobne sa
hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska s tým, že po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody je povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní
k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko. Podľa § 60
ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu uložil aj trest prepadnutia vecí a to: mobilný telefón zn. HUAWEI P30-
LITE, s bielym zadným krytom a čiernym obalom s príslušenstvom, zaisteného ako stopa číslo 10 pri
prehliadke iných priestorov, čierne textilné vrecko s logom „JBL“. Podľa § 60 ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr.
zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia veci finančnej hotovosti v sume 763,40 eur. Podľa § 60 ods.
5 Tr. zák. rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní. Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil písomným podaním zo dňa
6.3.2025, doručeným (cestou Krajského súdu v Žiline) Okresnému súdu Námestovo dňa 25.3.2025,
v ktorom uviedol nasledovné.
Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/11/2024 z 2.7.2024 podáva z dôvodu
neprimeranosti uloženého trestu a porušenia zásady proporcionality. Po rekodifikácii Trestného zákona
došlo k zmierneniu trestných sadzieb pre skutky, za ktoré bol odsúdený. Napriek tomu bol jeho trest
znížený len o 1 rok a 8 mesiacov (zo 6 rokov a 8 mesiacov na 5 rokov), zatiaľ čo spoluobžalovanému
F. G. bol trest znížený o 3 roky a 4 mesiace (z 10 rokov na 6 rokov a 8 mesiacov). Tento nepomer
naznačuje porušenie princípu proporcionality trestov, keďže skutok a miera účasti boli obdobné a obaja
sa k činu priznali. Ak súd po rekodifikácii pristúpil k zníženiu trestu, mal tak učiniť rovnomerne a v súlade
s predchádzajúcimi rozhodnutiami. V pôvodnom konaní urobil vyhlásenie v záverečnej reči, v ktorom
sa jednoznačne priznal k spáchaniu skutku a vyjadril ľútosť. Na základe tohto vyhlásenia mu bol vtedy
znížený trest na 6 rokov a 8 mesiacov, zatiaľ čo spoluobžalovaný F. G. takéto vyhlásenie neurobil, a
preto dostal pôvodne 10 rokov. Po rekodifikácii však táto skutočnosť stratila akýkoľvek význam, pretože
nové trestné sadzby automaticky viedli k zníženiu trestu bez potreby ďalšieho vyhlásenia. Keďže už
nie je možné zopakovať toto vyhlásenie v novom konaní, ocitol sa v právne neistom postavení. Ak
zákon v pôvodnom konaní umožnil zníženie jeho trestu na 6 rokov a 8 mesiacov na základe jeho
vyhlásenia, neexistuje logický dôvod, prečo by po rekodifikácii jeho trest nemal byť znížený aspoň v
rovnakej miere. Práve táto nepredvídateľnosť trestného konania vytvára právnu neistotu a nerovnosť
v jeho neprospech. Rekodifikácia Trestného zákona účinná od 1.1.2024 zaviedla nové trestné sadzby,
ktoré reflektujú miernejší prístup
k vybraným trestným činom. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 214/2019 Z. z. je cieľom zmien
dosiahnutie jednotnej a spravodlivý trestnej politiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp.
zn. 2Tdo/49/2019 zdôraznil, že pri rekodifikácii Trestného zákona musí byť trest po novele primerane
upravený tak, aby nedošlo ku neodôvodnenej nerovnosti medzi spolupáchateľmi. V jeho prípade však
súd uložil trest, ktorý neprimerane vybočuje
z rámca primeraného zníženia trestu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 372/2018 je
rozdielne trestanie spolupáchateľov prípustné len v prípade, ak existujú výrazné individuálne okolnosti
odôvodňujúce vyšší trest pre jedného z nich. V tomto prípade však takéto odlišnosti neexistujú, obaja
boli v rovnakej situácii, obaja sa priznali a obaja mali rovnaké postavenie v rámci trestného konania.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Tdo/19/2021 zdôrazňuje, že súdy musia pri rekodifikácii
zachovať proporcionalitu trestov, inak sa trestný systém stáva nepredvídateľným. Ak by bol aplikovaný
rovnaký princíp zníženia trestu, aký bol uplatnený na spoluobžalovaného, jeho trest by mal byť znížený
primerane o minimálne 3 roky, nielen o 1 rok a 8 mesiacov. Na základe vyššie uvedených skutočností
žiada, aby Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok v časti týkajúcej sa výšky trestu, uložil mu úmerne znížený
trest, ktorý by reflektoval rovnaký princíp znižovania trestu ako
v prípade spolupáchateľa, alternatívne, aby zvážil iný druh trestu, napr. podmienečné odsúdenie alebo
miernejší trestný postih v rámci zákonných možností. V prípade, že súd nevyhovie návrhu na spravodlivé
zníženie trestu, žiada zváženie alternatívneho trestu v súlade s princípom individualizácie trestu.
K podanému odvolaniu obžalovaného A. B. sa vyjadril prokurátor písomným podaním zo dňa 31.3.2025,
doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 31.3.2025, v ktorom uviedol nasledovné.
Rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/11/2024 zo dňa 9.1.2025, ktorým súd uložil
obžalovanému A. B. podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, s uložením ochranného dohľadu na jeden rok
a trest prepadnutia vecí tam uvedených, považuje za zákonný a správny.
Obžalovanému A. B. bol za trestnú činnosť kvalifikovanú rovnako ako u obžalovaného F. G. uložený
totožný trest odňatia slobody, proti ktorému smeruje aj jeho odvolanie, a z toho dôvodu pokladá jeho
námietky týkajúce sa rovnosti obžalovaných a údajnej rozdielnosti trestov za nedôvodné. Rozsudok
prvostupňového súdu je čo do výroku o treste obžalovaného A. B. a aj F. G. riadne zdôvodnený a aj
z jeho písomného vyhotovenia je zrejmé, akými úvahami sa sudkyňa Okresného súdu Námestovo pri
ukladaní trestov spravovala a prečo bol obom odsúdeným uložený trest odňatia slobody v rovnakej
výmere piatich rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a iné tresty. Z rozsudku citovaných ustanovení Trestného zákona, ktoré súd správne aplikoval
na uloženie trestu obom obvineným, je zrejmé, že obom obžalovaným mohol súd, pri prijatí vyhlásení o
vine obžalovaných urobených na hlavnom pojednávaní, uložiť trest odňatia slobody v rozsahuod 4 rokov a 8 mesiacov do 12 rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 3 platí rovnako. Z týchto ustanovení
Trestného zákona potom vyplýva, že súd musel uložiť obžalovaným trest odňatia slobody, ktorý nemohol
podmienečne odložiť.
V priebehu trestného stíhania neboli, okrem výpovede obžalovaného v tom zmysle, že si po prepustení
z väzby na slobodu našiel prácu, viedol riadny život a našiel si priateľku,
a preto je jeho náprava možná, vykonané žiadne iné dôkazy, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 39
ods. 1 Tr. zák., a teda mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestu odňatia slobody, ktorá
predstavuje výmeru od 56 mesiacov. Okolnosti uvádzané obžalovaným A. B. nie sú takej povahy, aby
odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu.
Z týchto dôvodov pokladá ostatné námietky obžalovaného smerujúce k neprimeranosti zníženia trestu
po rekodifikácii Trestného zákona a jej vplyvu na spravodlivé ukladanie trestov a aj jeho návrh na zmenu
rozsudku uložením podmienečného trestu odňatia slobody, resp. iného alternatívneho trestu za rovnako
nedôvodné.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr.
por. zamietol, pretože nie je dôvodné.
Obžalovaný A. B. odvolanie doplnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 27.3.2025,
doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 27.3.2025, v ktorom uviedol nasledovné:
Prvostupňový súd pri „prvom“ rozsudku zo dňa 2.7.2024 mu po jeho učinenom vyhlásení o vine
uložil trest odňatia slobody, ktorý predstavoval spodnú hranicu dolnej hranice trestnej sadzby po jej
mimoriadnom znížení o 1/3, a teda mu uložil trest odňatia slobody vo výške 80 mesiacov. V napadnutom
rozsudku mu však po učinenom vyhlásení o vine a treste odňatia slobody nebol uložený trest odňatia
slobody,ktorýbypredstavovalspodnúhranicudolnejhranicetrestnejsadzbypojejmimoriadnomznížení
o 1/3, a teda trest vo výške 4 roky 8 mesiacov, keď žiada, aby mu bol uložený práve trest odňatia
slobody na samotnej dolnej hranici po mimoriadnom znížení, tak ako to bolo aj v prípade „prvého“
rozsudku. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 6T/11/2024 zo dňa 9.1.2025 zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu.
K doplnenému odvolaniu obžalovaného A. B. sa vyjadril prokurátor písomným podaním zo dňa
28.4.2025, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 28.4.2025, v ktorom uviedol nasledovné:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/11/2024 zo dňa 9.1.2025, ktorým súd uložil
obžalovanému A. B. podľa § 173 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, s uložením ochranného dohľadu na jeden rok a
trest prepadnutia tam uvedených vecí, považuje za zákonný a správny. Návrh obžalovaného na uloženie
trestu odňatia slobody na samotnej dolnej hranici po mimoriadnom znížení, tak ako to malo byť pri prvom
rozsudku, pokladá z dôvodov opísaných vo vyjadrení zo dňa 31.3.2025 za nedôvodný a v celom rozsahu
trvá na predchádzajúcom vyjadrení podanom k odvolaniu obžalovaného A. B.. Vzhľadom na uvedené
navrhuje, aby Krajský súd v Žiline jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodné.
Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného A. B. sa na Krajskom súde v Žiline dňa 2.7.2025 konalo
v neprítomnosti obžalovaného A. B. za splnenia zákonných podmienok podľa § 293 ods. 7 Tr. por.
ObžalovanýA.B.bolkrajskýmsúdompredvolanýnaverejnézasadnutiavčasariadne,vrátanepoučenia
o možnosti a zákonných podmienkach vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti (písomné
predvolanie na verejné zasadnutie a poučenie osobne prevzal dňa 17.6.2025). Obžalovaný písomným
podaním zo dňa 30.6.2025, ktoré bolo Krajskému súdu v Žiline odovzdané obhajcom obžalovaného
priamo na verejnom zasadnutí dňa 2.7.2025, vyslovene požiadal o vykonanie verejného zasadnutia
v jeho neprítomnosti s poukazom na § 293 ods. 7 Tr. por. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
obžalovaného A. B. bol prítomný obhajca obžalovaného H. I. J.. Prítomná prokurátorka a obhajca
obžalovaného H. I. J. navrhli verejné zasadnutie dňa 2.7.2025 vykonať v neprítomnosti obžalovaného
A. B..
Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa prokurátorka v rámci konečného návrhu vyjadrila,
že odvolanie obžalovaného navrhuje zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko tresty špecifikované
v napadnutom rozsudku považuje za zákonné a dôvodné. Trest odňatia slobody, tak ako bol uloženýobžalovanému, zodpovedá kritériám individuálnej aj generálnej prevencie. Obhajca v konečnom návrhu
navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, a aby mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky
a 8 mesiacov.
Krajský súd na podklade obžalovaným podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste u obžalovaného A. B., ako aj správnosť postupu konania,
ktorémupredchádzalo.Pripreskúmaníprihliadalinachyby,ktorésíceodvolanímnebolivytýkané,alesú
takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil,
že odvolanie obžalovaného A. B. bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom,
proti výroku rozsudku, proti ktorému je prípustné, a je dôvodné.
Krajský súd v ďalšom konštatuje, že v danom prípade ide o v poradí druhé rozhodnutie okresného
súdu o podanej obžalobe prokurátora, keď v dôsledku odvolania podaného obžalovanými i prokurátorom
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/11/2024 zo dňa 2.7.2024, Krajský súd v Žiline
uznesením, sp. zn. 2To/78/2024 zo dňa 31.10.2024 zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 6T/11/2024 zo dňa 2.7.2024 a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v danom prípade reagoval na novelu Trestného zákona účinnú po 6.8.2024, ktorá sa
vzťahovala na trestnú vec obžalovaných, do takej miery, že Trestný zákon účinný po 6.8.2024 bol
pre obžalovaných výhodnejší, nielen pokiaľ ide o trest, ale aj pokiaľ ide o charakter a diametrálnu
zmenu konštrukcie dotknutej skutkovej podstaty trestného činu v novelizovanom Trestnom zákone
(výhodnejší nielen čo do posudzovania trestu, ale aj viny obžalovaných). Na uvedené rozhodnutie
krajskéhosúduanoveluTrestnéhozákonaúčinnúod6.8.2024reagovalprokurátorOkresnejprokuratúry
Námestovo písomným podaním zo dňa 9.1.2025, adresovaným Okresnému súdu Námestovo, ktorým
zmenil obžalobu úpravou skutkovej vety (modifikovaná vzhľadom na zmenu samotnej konštrukcie
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu) a právnej kvalifikácie skutkov podanej obžaloby, v súlade
so zásadou zachovania totožnosti skutku. Obžalovaní a obhajcovia na hlavnom pojednávaní dňa
9.1.2025 nemali proti uvedenej zmene obžaloby prokurátora žiadne výhrady ani pripomienky. Okresný
súd tak na hlavnom pojednávaní v ďalšom pokračoval v konaní o obžalobe prokurátora v zmysle jej
úpravy prokurátorom. Krajský súd konštatuje, že okresný súd sa následne na hlavnom pojednávaní riadil
právnym názorom krajského súdu poňatým v zrušujúcom uznesení a vykonal úkony tak, ako ich krajský
súd nariadil.
Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu primárne zistil, že procesný postup súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku. S ohľadom k tomu, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní
pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie, že je vinný podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací
súd preskúmal zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia
obžalovaného. Zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné
ustanovenie. Obžalovaný dal vyhlásením, že je vinný, dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom
nenamieta skutkové a právne závery obžaloby. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté
v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa,
keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu
obžalovanému A. B..
Berúc do úvahy odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste, odvolací súd
predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie.
Podľa§2ods.1Tr.zák.,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Krajský súd aj na tomto mieste zvýrazňuje, že v danom prípade vo vzťahu k obžalovanému A. B.,
novelouTrestnéhozákonaúčinnouod6.8.2024došloktakejzásadnejzmenetýchustanoveníTrestného
zákona, ktoré sa vzťahovali k vine obžalovaného, ktoré ustanovenia Trestného zákona okresný súd
správne vyhodnotil, konštatujúc, že Trestný zákon účinný od 6.8.2024 je pre obžalovaného výhodnejšíako Trestný zákon účinný do 5.8.2024. Vzhľadom na obžalovaným vyhlásenú vinu ku skutku právne
kvalifikovanému ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaného
závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písmeno b) a j) Tr. zák.
a prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 3
Tr. zák., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal, pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd správe
aplikoval Trestný zákon (ako celok) účinný od 6.8.2024.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. (prvá a druhá
veta cit. ust.)
Podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024, kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo
psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v
nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 172 ods. 2 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom množstve.
Podľa § 173 ods. 3 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 Tr. zák., závažnejším spôsobom konania sa rozumie jednak páchanie trestného činu po
dlhší čas (písm. b) a taktiež na viacerých osobách (písm. j).
Podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., kto neoprávnene prechováva omamnú látku konope, živice z konopy
alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemický
variant (THC) v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 v malom množstve.
Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste, keď obžalovaný namieta
uloženienepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyakoneprimeranevysokéhotrestu,nezohľadňujúceho
zásady ukladania trestov, jeho primeranosť a proporcionalitu, odvolací súd predovšetkým uvádza, že
prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Okresný
súd tu ale pri určení výšky konkrétneho trestu odňatia slobody obžalovanému A. B. nesprávne aplikovalustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák., upravujúce výpočet (úpravu) trestu odňatia slobody, v zmysle ktorého,
pri trestnej sadzbe vzťahujúcej sa k činu najprísnejšie trestnému (§ 41 ods. 1 Tr. zák.), t.j. zločinu
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. spáchaného
závažnejším spôsobom konania s poukazom na § 138 písmeno b) a j) Tr. zák., pri ktorom správne
konštatoval, že za toto konanie je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov,
trestnú sadzbu za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák., upravil a určil výmerou trestu odňatia slobody
na 4 roky a 4 mesiace až 15 rokov. K takto upravenej dolnej hranici trestnej sadzby (zo 7 rokov na 4
roky a 4 mesiace) sa dostal nesprávnym aplikovaním 1/3 trestnej sadzby, ktorú rátal zjavne z rozdielu
medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadby (konkrétne 15 rokov – 7 rokov = 8 rokov, z toho 1/3 je 2
roky a 8 mesiacov; nadväzne 7 rokov – 2 roky a 8 mesiacov = 4 roky a 4 mesiace). Podľa tohto kľúča
sa ale postupuje vtedy, keď sa aplikuje ustanovenie § 38 ods. 6 Tr. zák., ktoré ale platí len pri výpočte
trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 a 4 Tr. zák.
Okresný súd následne úvahy vedené k určeniu konkrétneho úhrnného trestu odňatia slobody viedol
z takto nesprávne vymedzenej (nominálnej) trestnej výmery, pri ktorej úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov považoval za spravodlivý, naopak, zníženie trestu odňatia slobody na maximálne možnú
úroveň, pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. (pri ktorej rátal s dolnou hranicou ním nesprávne
upravenej trestnej sadzby 4 roky a 4 mesiace), považoval za neprimerane miernu.
Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. (účinného od 6.8.2024), pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže
súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne
zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu
podľa odseku 3.
Krajskýsúdkonštatuje,žepritrestnejsadzbe7rokovaž15rokov,jeprisprávneaplikovanomustanovení
§ 39 ods. 5 Tr. zák. úprava trestnej sadzby nasledovná: Vychádza sa z dolnej hranice trestnej sadby,
ktorá sa znižuje o 1/3, teda pri dolnej hranici 7 rokov, je 1/3 – 2 roky a 4 mesiace (t.j. 7 rokov x 12
mesiacov = 84 mesiacov : 3 = 28 mesiacov, t.j. 2 roky a 4 mesiace). Zníženie dolnej hranice trestnej
sadzby (7 rokov) o 1/3 predstavuje upravenú hranicu vo výške 4 roky a 8 mesiacov (t.j. 7 rokov – 2
roky a 4 mesiace = 4 roky a 8 mesiacov). Takto upravená trestná sadzba v danom prípade predstavuje
výmeru 4 roky a 8 mesiacov až 15 rokov. Z takto upravenej trestnej sadzby bolo potrebné obžalovanému
A. B. následne určiť úhrnný trest odňatia slobody v súlade so zásadami pre ukladanie trestov podľa §
34 Tr. zák., vrátane aplikovania zásady proporcionality a primeranosti trestu. Krajský súd konštatuje, že
okresný súd u obžalovaného správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa k trestnej činnosti
priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), a jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že
spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Okresný súd správne aplikoval aj ustanovenie §
41 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanému ukladal trest ako úhrnný podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu
(Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin
z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v
rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo
zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne,
je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.) Okresný súd vo vzťahu k obžalovanému A.
B. ale už nesprávne vyhodnotil tie na hlavnom pojednávaní inak správne okresným súdom zistené
skutočnosti, ktoré sú na prospech obžalovaného A. B., čo má v konečnom dôsledku podstatný vplyv na
určenie takého úhrnného trestu odňatia slobody, ktorý je pre obžalovaného B. zákonný a spravodlivý,
a to aj s prihliadnutím na individuálnu a generálnu prevenciu. Obžalovanému A. B. je na prospech
veci to, že sa v celom priebehu trestného konania k trestnej činnosti priznával a túto úprimne ľutoval
a že na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu bez ohľadu na to, že sa v čase tohto jeho vyhlásenia
(2.7.2024) Ústavným súdom SR posudzovali aj dotknuté ustanovenia Trestného zákona, podľa ktorých
bolo konanie obžalovaného v obžalobe prokurátora právne kvalifikované. Rovnako mu je na prospech,
že má záujem viesť (vedie) riadny život, zamestnal sa, má stabilné bývanie, pravidelný príjem a vytvoril
si také životné (rodinné) podmienky, ktoré sú spôsobilé na to, aby aj v budúcnosti viedol riadny život
a nepokračoval v páchaní trestnej činnosti. Uvedené okolnosti sú práve tými okolnosťami, ktoré má súd
posudzovaťpriukladanítrestuobžalovanému(§34Tr.zák.,individuálnaagenerálnaprevencia).Vtomtosmere bolo potrebné zohľadniť aj skutkové okolnosti v porovnaní s iným obžalovaným, ktorého trestnú
vec okresný súd rovnako v rozsudku posudzoval (obžalovaný F. G.). Pokiaľ v skutkovej vete rozsudku
pri obžalovanom A. B. je špecifikovaný metamfetamín v súhrnnej hmotnosti 17,865 gramu a THC 3,711
gramu, pri obžalovanom G. je to 37,792 gramu metamfetamínu, 3.902 gramu THC a aj 0,294 gramu
extázy. Je pravdou, že skutok je u obžalovaného B. v rozsudku špecifikovaný obdobím od júna 2022
do 23.6.2023 a u obžalovaného F. G. obdobím november 2022 až 23.6.2023, čo je u obžalovaného
B. zjavne dlhšie. Uvedené súvislosti krajský súd vyhodnocuje vo vzťahu k osobe obžalovaného aj
v nadväznosti na predchádzajúcu jeho trestnú činnosť, teda pri úvahách nad tým, k akej prípadnej
trestnej činnosti má tendenciu inklinovať. U obžalovaného B. tak ide o osobu, ktorá bola v minulosti
potrestaná súdom, a to rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/60/2017 zo dňa 22.6.2017,
právoplatným 22.6.2017, pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., účinného
v čase spáchania skutku, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, do 23.12.2018, pri ktorom
odsúdení platí, že sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol (osvedčený dňa 10.4.2019). Pre porovnanie
pri obžalovanom F. G., ktorý má rovnako ako obžalovaný B. jeden záznam v odpise z registra trestov,
ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/95/2019 zo dňa 4.10.2019,
právoplatným 4.10.2019, pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák.,
účinného v čase spáchania skutku, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 36 mesiacov,
do 5.10.2022 a iné (vrátane ochranného ústavného protitoxikomanického liečenia), pri ktorom odsúdení
platí, že sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol (osvedčený dňa 2.3.2023). Vyhodnotenie osoby
obžalovaného A. B., jeho trestnej činnosti
(i s prihliadnutím na vyhodnotenie osoby spoluobžalovaného G. a ním spáchanú trestnú činnosť) nebolo
okresným súdom učinené správne, keď pri úvahách o treste (vychádzajúc zo zjavne nesprávneho
výpočtu upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody), okresný súd menovanému ukladal rovnako
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako obžalovanému G.. Pri objektívnom vyhodnotení
všetkých relevantných skutočností vzťahujúcich sa k osobe obžalovaného A. B., na ktoré krajský súd
v tomto rozsudku poukazuje už vyššie a k aktuálne posudzovanej trestnej činnosti obžalovaného, ku
ktorej sa priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, je okresným súdom uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov neprimerane prísnym. Isto, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky
a 4 mesiace, s ktorým pri takto okresným súdom upravenej spodnej hranici trestnej sadzby, okresný súd
v úvahách o výške trestu odňatia slobody operoval ako s trestom neprimerane miernym, sa i krajský
súd stotožňuje, navyše
iskonštatovaním,žetakýtotrestbyčoajlenvteoretickejrovinebolomožnéobžalovanémuA.B.ukladať
jedine pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., t.j. pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby, na ktorý postup tu u obžalovaného A. B., podľa
názoru krajského súdu celkom isto nie sú splnené zákonné podmienky. Treba navyše dodať, že trestná
činnosť páchaná obžalovaným B. v období od júna 2022 do 23.6.2023 nepredstavuje takú skutočnosť,
ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako uplynutie dlhšieho času od jej spáchania. V zmysle už ustálenej
súdnej praxe nie je totiž obdobie cca 2 rokov ako obdobie medzi spáchaním skutku a rozhodnutím súdu
v merite veci dlhším obdobím a dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. (s poukazom na
Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd).
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
č. 44 publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
5/2017, z ktorého vyplýva nasledovný záver: „ Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná
v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak
v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky
vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí
a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda
v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie
per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. “Krajský súd si je vedomý, a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedené stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR, že v prípade vyhlásenia viny obžalovaný automaticky nemá nárok na
ukladanie mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Krajský
súd v tomto konkrétnom prípade obžalovaného A. B. zastáva názor, že tu ale reálne existujú dôvody,
ktoré odvolací súd podrobne uvádza v tomto rozsudku už vyššie, pre ktoré je možné v jeho prípade,
pri ukladaní trestu postupovať podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. a ukladať mu trest odňatia slobody znížený
pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody (t.j. zníženú o 1/3). Najvyšší
súd v stanovisku v prípade vyhlásenia viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní pripúšťa možnosť
ukladania mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody obžalovanému pod dolnú hranicu zákonom
určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody práve podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. (v aktuálne účinnom
znení), kde v každom konkrétnom prípade vyhlásenia viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní bude
následne na úvahe súdu (ktorá samozrejme musí byť náležite odôvodnená), či v danom prípade sú,
alebo nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, aplikujúc ustanovenie
§ 39 ods. 5 Tr. zák.
(v aktuálne účinnom znení).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zohľadniac odvolacie argumenty obžalovaného (znížiť trest
odňatia slobody na 4 roky a 8 mesiacov), krajský súd svoje úvahy uzatvára takto. Na uloženie úhrnného
trestu odňatia slobody obžalovanému A. B. podľa § 172 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák.
vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, teda pri maximálne možnom znížení spodnej hranice zákonnej trestnej
sadzby o celú 1/3, tu nielenže je zákonný rámec, ale je tu aj kvalifikovaný dôvod, ktoré skutočnosti potom
robia takto uložený úhrnný trest odňatia slobody (4 roky a 8 mesiacov) zákonným
a spravodlivým. Krajský súd, vychádzajúc z toho, že odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok
Okresného súdu Žilina v časti vo výroku o treste, je dôvodný, nakoľko okresným súdom uložený úhrnný
trest je pre obžalovaného neprimerane prísny, preto na predmetné reagoval rozsudkom, ktorým podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu, s odôvodnením v konkrétnostiach
tejto trestnej veci, že úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením obžalovaného
A. B. na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
je pre obžalovaného neprimerane prísny, nezohľadňujúci správne aplikovanie zásad pre ukladanie
trestov. Následne pri nezmenenom výroku o vine, výroku o ochrannom opatrení – ochrannom liečení
aochrannomdohľade,krajskýsúdobžalovanémuA.B.podľa§173ods.3Tr.zák.účinnéhood6.8.2024,
§ 41 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd v ďalšom podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí, a to: mobilný telefón zn. HUAWEI P30-LITE, s bielym
zadným krytom a čiernym obalom s príslušenstvom a čierne textilné vrecko s logom „JBL“ a podľa § 60
ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest prepadnutia veci finančnej hotovosti v sume 763,40 eur,
nakoľko tu sú dané zákonné dôvody, ako na tieto inak (skutkovo i právne) správne poukázal už okresný
súd v odvolaním napadnutom rozsudku.
Krajský súd dodáva, že úvahy nad uložením trestu odňatia slobody v podmienečnej forme, prezentované
obžalovaným v podanom odvolaní – v jeho záverečnej fáze, ako forme alternatívneho rozhodnutia
krajského súdu, nie sú pre krajský súd relevantné a prijateľné. Aj na tomto mieste krajský súd konštatuje,
že na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, teda aplikáciu ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák., tu v danom prípade nie je zákonný dôvod. Pri treste odňatia slobody vo výmere 4 roky
a 8 mesiacov (t.j. už zníženom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák.), nie je v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1
Tr. zák. („súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky ...“)
a ani v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 Tr. zák. (súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1
podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúci štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe), vôbec možné ukladať trest odňatia slobody
v podmienečnej forme.
Krajský súd v nadväznosti na takto, v tomto rozsudku už vyššie uvádzaným úvahám odvolacieho súdu,
v ďalšom považuje za potrebné zvýrazniť, že vedomý si ustanovenia § 324 ods. 1 Tr. por. (t.j. ak je dôvod,
naktoréhozákladerozhodolodvolacísúdvprospechniektoréhoobžalovaného,naprospechajďalšiemuspoluobžalovanému, ktorý nepodal odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v jeho prospech), avšak
totoustanovenievdanomprípadeniejemožnéautomatickyaplikovaťajvovzťahukspoluobžalovanému
F. G., nakoľko okresným súdom uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov
tomuto obžalovanému, pri rovnako použitej právnej kvalifikácii žalovaného skutku (ako u obžalovaného
B.), je v jeho prípade zákonný (t.j. trest uložený v zákonom vymedzenej trestnej sadzbe podľa § 173 Tr.
zák., s použitím § 39 ods. 5 Tr. zák., teda ukladaný v rozmedzí od 4 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov)
a aj spravodlivý, zohľadňujúci nielen osobu tohto obžalovaného, ale aj charakter a okolnosti spáchania
trestnej činnosti, za ktorú bol (obžalovaný G.) súdom odsúdený. Aj na tomto mieste krajský súd opakuje,
že obžalovaný vo všeobecnosti nemá nárok na to, aby súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák.
v jeho maximálne možnej miere, t.j. znížením dolnej hranice trestnej sadzby o celú 1/3. U menovaného
(G.) okresný súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák. v takej miere, že mu úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov uložil znížením dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu
odňatia slobody, ktorá je pri ustanovení § 173 ods. 3 Tr. zák. 7 rokov.
Vo vyššie uvedenom tak ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.