Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208292
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123208292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320

155, právne zastúpenému: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 34Csp/180/2023 – 90 zo dňa 8.8.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku X. a súvisiacich výrokoch o trovách konania XI. XII. a XIII.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokmi I. až IX. určil neprijateľnosť zmluvných

podmienok uvedených v Žiadosti o aktiváciu Dovolenkovej karty zo dňa 12.8.2011, v časti V. bod 7
a 10, v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
v článkoch V. bod 27, bod 32, bod 36, v článku XI. bod 70, v článku XIII. bod 82, výrokom X. vo zvyšnej
časti žalobu zamietol, výrokom XI. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 80 % v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a výrokmi XII. a XIII. priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % v časti žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Súdprvejinštancievecprávneposúdilpodľaust.§52,§53,§54,§122zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), § 11 ods. 1 písm.
a), § 9 ods. 2 písm. a), f), k) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k dňu uzatvorenia
Zmluvy.
Kčastižalobyourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveruakjednotlivýmnamietanýmnáležitostiam

súd prvej inštancie uviedol nasledovné: Do 13.08.2011, bola platná štatistika Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2011, v ktorej ale
priemernáhodnotaRPMNprekreditnékartyuvádzanáeštenebola.Prezmluvyuzatvorenúdo13.8.2011
údaj o priemernej hodnote RPMN neexistoval, a preto takýto údaj v Zmluve nemohol byť uvedený. Ďalej
súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 8Cdo/140/2020 zo dňa 29. júna 2022, podľa
ktorého „Pre revolvingový úver je typické, že konkrétny výpočet RPMN a ani údaj o celkových nákladoch

spotrebiteľa nie je možné pre povahu revolvingu v čase kontraktácie zmluvného vzťahu vypočítať
vopred, pretože v danom čase nie sú presne známe podstatné náležitosti pre toto zadefinovanie,
keď celý úver sa priebežne čerpá a dopĺňa, a teda nie je možné v zmluve zakladajúcej takýto vzťahuviesť konkrétny percentuálny údaj RPMN, pre ktorého vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované
vstupné údaje o výške úveru, období, splátkach úveru a úrokoch s poplatkami. Zákonná náležitosť
uviesť výšku RPMN je splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN (t. j, akási „vzorová” RPMN

vyjadrená prostredníctvom výpočtu za reprezentatívne zvolených premenných), tak ako tomu bolo aj v
posudzovanom prípade, čo správne zohľadnili súdy nižších inštancií.“
Označenie uvedené v hlavičke Zmluvy „kreditná platobná karta“ považuje súd za dostatočné
označenie druhu spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na rôznorodosť
spotrebiteľských úverov nedefinuje konkrétne druhy spotrebiteľských úverov.

Z bodu 62 Obchodných podmienok vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a teda nie je
možné určiť ako dlho bude trvať, kedy a koľko bude žalobca čerpať, splácať a pod.
Súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že z podstaty Úveru (ako revolvingového úveru) na dobu
neurčitú nie je možné v čase uzatvorenia Zmluvy vyjadriť počet a ani konkrétne termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom tieto údaje v čase uzatvorenia Zmluvy nebolo možné stanoviť.
S ohľadom na výšku Úveru a jeho splatnosť nepovažoval súd dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške

21,24 % za rozpornú s dobrými mravmi.
V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver nie je potrebné v zmysle § 11 ods.
1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. a), f), k) a y) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Rovnako tak nie je potrebné ho považovať za bezúročný pre rozpor dohody o
úrokoch s dobrými mravmi. Nakoľko súd dospel k záveru, že Úver poskytnutý titulom Zmluvy nemožno

považovať za bezúročný a bezpoplatkový, tak nemohlo dôjsť ani k jeho preplateniu, a teda žalovaný
sa na úkor žalobcu ani bezdôvodne neobohatil, keďže jedine z tejto skutočnosti žalobca odvodzoval
bezdôvodné obohatenia sa žalovaným.
Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania ohľadom skúmania bonity klienta, poukazujúc na ust.
§ 291 ods. 3 a § 296 CSP zamietol, nakoľko žalobca dovtedy žiadnym spôsobom ani len netvrdil

žiadne skutkové tvrdenia vzťahujúce sa k nedostatku skúmania bonity žalovaným a od týchto tvrdení
ani neodôvodňoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní.
K zmluvným podmienkam, ktoré boli vo výrokoch I. až IX, určené za neprijateľné, prvoinštančný súd
poukázal na právoplatné rozsudky Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove, ktorými tieto
zmluvné podmienky už boli vyhlásené za neprijateľné.

Zmluvnú podmienku uvedenú v čl. X. bod 58 Obchodných podmienok nepovažoval súd za neprijateľnú,
nakoľko nie je neprijateľné zmluvné dojednanie, podľa ktorého klient zodpovedá za škodu, ktorá súvisí s
neautorizovanými transakciami, a ktorá bola spôsobená použitím stratenej, odcudzenej alebo zneužitej
karty neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti klienta pri zabezpečení personalizovaných
bezpečnostných prvkov do výšky 100 EUR, keďže takéto zmluvné dojednanie (vyjadrené v bode 58

Obchodných podmienok) vychádza priamo zo zákonného znenia § 12 ods. 1 Zákona o platobných
službách a takmer ho doslovne kopíruje.
Na základe vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je v časti určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok sčasti dôvodný a určil vybrané dotknuté zmluvné podmienky za
neprijateľne (Zmluvné podmienky 1 až 7 a Zmluvná podmienka 9 a 10), pričom vo zvyšku žalobný návrh

vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných dojednaní (Zmluvná podmienka 8) zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP.
Úspech žalobcu v časti určovacieho žalobného návrhu o určenie 10x NZP predstavoval 9/10 a jeho
neúspech 1/10, a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
8/10, čomu zodpovedá 80 %.

V časti určovacieho žalobného návrhu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a v časti
žalobnéhonávrhunapeňažnéplneniemážalovanývovzťahukžalobcovinároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %.

2. Proti zamietavému výroku X. a súvisiacim výrokom o trovách konania XI. XII. a XIII. podal žalobca

odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu
k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca trvá na dôvodoch spočívajúcich v absencii priemernej
RPMN (žalobca poukázal na list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 1.10.2012 citovaný v rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/231/2011 zo dňa 7.11.2013, v zmysle ktorého povinnosť uvádzať
priemernú RPMN vznikla najneskôr 29.6.2008), v absencii RPMN (tu žalobca dal do pozornosti rozsudky

Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/165/2017 zo dňa 18.12.2018, 18Co/150/2018 zo dňa 16.1.2019
a 22Co/150/2018 zo dňa 26.2.2019) a v absencii predpokladov pre výpočet RPMN (žalobca poukázal
na konanie Súdneho dvora C-677/2023). Žalobca nesúhlasil s postupom prvoinštančného súdu, ktorým
zamietol jeho návrh na skúmanie bonity klienta poukazujúc pri tom na ust. § 291 ods. 3 a 296 CSP.K zmluvnej podmienke, ktorej určenie za neprijateľnú bolo zamietnuté žalobca uviedol, že ust. § 12 ods.
1 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách je len časť právnej úpravy a táto zodpovednosť nie
je neobmedzená a poukázal na ust. § 12 ods. 4 zákona o platobných službách. Z uvedených dôvodov

žalobca navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v úvode odvolania tvrdí, že žalovaný mal
miesto údaja o priemernej hodnote RPMN pre kreditné karty, ktorý pre poskytnutý úver nebol zverejnený,

uvádzať údaj o priemernej hodnote RPMN pre ostatné úvery. Žalobca, ktorý je kvalifikovane právne
zastúpený, žiadne z týchto tvrdení v priebehu konania pred súdom prvého stupňa neprodukoval.
Jedná sa teda o neprípustné novoty v odvolacom konaní. Ďalej nie je žiaden logický dôvod pre
nahrádzanie údaja o priemernej hodnote RPMN kreditných kariet údajom, ktorý je diametrálne odlišný.
Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy nespájal s prípadným porušením
povinnosti veriteľa stanovenej v ustanovení § 7 tohto zákona možnosť uloženia sankcie bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru. Žalobca v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 12 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z.
z., ktoré spotrebiteľa zodpovednosti zbavuje od okamihu oznámenia straty, odcudzenia, zneužitie alebo
neautorizované použitie platobného prostriedku, poskytovateľovi. V bode 51 Obchodných podmienok
bol žalobca upovedomený o nepretržitej telefonickej linke, dostupnej 24 hodín denne, na ktorej mohol
uvedené skutočnosti nahlásiť. Žalovaný navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu,
akoajkonania,ktorémupredchádzaloaodvolaniažalobcupodľa§363a§365ods.1CSP,priviazanosti
dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil v napadnutých výrokoch X. až XIII. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05).

6. V časti o priemernej hodnote RPMN sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie. Zároveň však treba dodať, že ani nesprávne uvedenie priemernej RPMN by nemalo za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 6Cdo/152/2022 zo
dňa 13.2.2025 vyslovil názor, v zmysle ktorého nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN nemá

za následok bezúročnosť ani bezpoplatkovosť úveru. Najvyšší súd v tejto súvislosti uviedol: „Ak totiž
zákonodarca následok v podobe bezúročnosti a nespoplatniteľnosti úveru spojil (okrem iných v zákone
uvedených prípadov) len s absenciou (absolútnym neuvedením) v zmluve oboch údajov, o ktoré sa tu
vedie spor (ako RPMN - tu rozumej tej konkrétnej vlastnej konkrétnemu spotrebiteľskému úveru, tak aj
priemernej hodnoty RPMN - v tomto prípade do istej miery orientačného údaja o situácii na trhu) a len

u RPMN aj s jej nesprávnosťou, pokiaľ je táto v neprospech spotrebiteľa (ktorým neprospechom treba
z povahy veci rozumieť výlučne uvedenie nižšej než reálnej miery, keďže len tá v spotrebiteľovi môže
vzbudiť dojem o väčšej výhodnosti úveru, než je tomu v skutočnosti a takto ho pomknúť k uzavretiu
zmluvy, ktorú by s vedomím odlišnej a preňho nepriaznivejšej reality podľa všetkého buď neuzavrel
vôbec alebo by sa prinajmenšom usiloval o korekciu podmienok), z logiky takto nastavenej úpravy aj

za argumentu právnej logiky „a contrario“ (opakom) namieste je vyvodiť, že nesprávne uvedenie len
priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (tu bez ohľadu na povahu odchýlky) a
podobne tiež nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľov prospech samo osebe bezúročnosť úveru ani
nemožnosť veriteľa žiadať v súvislosti s jeho poskytnutím poplatky nespôsobuje“.7. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa skúmania bonity klienta, nakoľko aj keby
súd prvej inštancie pripustil tento dôkaz a skúmal by splnenie tejto povinnosti, tak výsledky tohto

dokazovania by nemali žiadny vplyv ani na zistený skutkový stav ani na právne posúdenie veci,
nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu
12.8.2011 porušenie odbornej starostlivosti podľa ust. § 7 ods. 1 sankcionoval výlučne nemožnosťou
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z obsahu spisu nevyplýva,
ani žalobca netvrdil, že by žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Hrubé porušenie

povinnosti s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosi úveru zákon v znení účinnom ku dňu 12.8.2011
neupravoval.

8. K možnosti, resp. nemožnosti uvádzať pri revolvingovom úvere RPMN odvolací súd konštatuje,
že RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady

sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných
produktoch na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Revolvingový úver je typický
tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože
veriteľ mu stáledopĺňaúveračasťsplátkysapoužívanasplatenieposkytnutýchúverovýchprostriedkov
a časť na odplatu.

Uvedenie RPMN je jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či ide o
revolvingový úver, resp. iný druh spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza,
že by sa táto povinnosť dodávateľa nevzťahovala na zmluvy o revolvingovom úvere.
Úver je odplatný právny úkon. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch RPMN má byť vypočítaná
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky

predpoklady použité na výpočet RPMN.
Zákon o spotrebiteľských úveroch v Prílohe 2 bod II. upravuje dodatočné predpoklady pre výpočet
RPMN. Úlohou dodatočných predpokladov pre výpočet RPMN je určiť niektoré zložky, ktoré majú byť
zahrnuté v celkových nákladoch spojených s úverom. Je to potrebné vtedy, keď tieto zložky nie sú známe
alebo ich nie je možné v čase výpočtu RPMN určiť, alebo ak sa môžu líšiť v závislosti od spôsobu

uplatňovania zmluvy o úvere.
Cieľomdodatočnýchpredpokladovjezabezpečiť,abybolaRPMNpočítanákonzistentnevzáujmelepšej
porovnateľnosti jednotlivých ponúk. Veriteľ je povinný pri výpočte RPMN vychádzať z dodatočných
predpoklady v prílohe len vtedy, keď sú tieto predpoklady potrebné v súvislosti s konkrétnou zmluvou,
napr. ak sú neisté kľúčové aspekty, ako napríklad suma alebo dĺžka trvania úveru. Vo všeobecnosti však

bude výpočet RPMN závisieť od podmienok konkrétnej zmluvy o úvere.
Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z hodnoty úverového
rámca indikatívnym výpočtom, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi. Odvolací súd má za to, že zmluva
obsahovala indikatívny údaj o výške RPMN ako aj informácie o vstupných údajoch, ktoré boli pri
indikatívnom výpočte použité. Použité boli výška spotrebiteľského úveru (konkrétna), počet splátok

(indikatívna), vrátane výšky splátky (a výšky poslednej splátky) ako aj čerpanie úveru. Vychádzajúc
z týchto predpokladov bola RPMN v zmluve uvedená vo výške 28%, celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť bola vypočítaná vo výške 1 450,54 EUR a celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške
550,54 EUR.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prípade revolvingového úveru indikatívny výpočet RPMN tak

ako bol uvedený v zmluve žalovaným v tomto prípade postačuje pre záver o náležitosti úverovej zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy, teda zmluva uvedenú náležitosť mala.

9. Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa absencie predpokladov použitých pre výpočet RPMN.
V čl. V. bod 2 úverovej zmluvy sú pri indikatívnom výpočte RPMN uvedené informácie o čerpaní

spotrebiteľského úveru dňa 1.6.2011, o výške spotrebiteľského úveru 900 EUR, o počte splátok 49,
o prvej až predposlednej splátke vo výške 30 EUR a o poslednej splátke vo výške 10,54 EUR. Z týchto
údajov žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN. Ide teda o predpoklady použité pri výpočte RPMN
v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ.

10. Vzhľadom na to, že ani jeden zo žalobcom tvrdených dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru v podobe absencie obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve prvoinštančný ani odvolací súd
nevzhliadol, nemožno úveru považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, a preto nemohlo dôjsť anik vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne,
ak žalobu v tejto časti zamietol.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o zamietnutie žaloby
v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v čl. IX. bod 58 Obchodných podmienok v znení: „Klient
zodpovedá za škodu, ktorá súvisí s neautorizovanými Transakciami a ktorá bola spôsobená použitím
stratenej, odcudzenej alebo zneužitej Karty neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti Klienta pri
zabezpečení personalizovaných bezpečnostných prvkov do výšky 100 EUR.“

Takéto znenie zmluvnej podmienky kopíruje znenie zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách
v znení v čase uzavretia zmluvy, kde v ust. § 12 ods. 1 bola stanovená zodpovednosť klienta tak, že:
„Platiteľ znáša stratu až do 100 eur, ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými operáciami
a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného prostriedku alebo zneužitím
platobného prostriedku neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní
personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa § 26 písm. c), ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.“

Pokiaľ sú zmluvnou podmienkou do zmluvy, resp. do obchodných podmienok inkorporované
ustanovenia, ktoré reflektujú zákonnú úpravu, nemôže súd konštatovať jej neprijateľnosť. To by
v konečnom dôsledku znamenalo, že súd vyslovil záver o neprijateľnosti samotnej zákonnej normy.
Nemožnosť posudzovania neprijateľnosti zmluvných ustanovení kopírujúcich zákonné normy vyplýva
aj zo Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde sa v čl.

1 ods. 2 uvádza: „Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia
a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo
zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“
Tvrdenie žalobcu, že predmetná zmluvná podmienka vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že spotrebiteľ
zodpovedá za škodu vždy a bez výnimky, vyvracia čl. IX bod 57 Obchodných podmienok, v zmysle

ktorého: „Od okamihu oznámenia straty, odcudzenia, zneužitia Karty alebo neautorizovaného použitia
Karty podľa bodu 51. týchto Obchodných podmienok Klient neznáša nijaké finančné dôsledky
vyplývajúce z použitia stratenej, odcudzenej alebo zneužitej Karty okrem prípadov, keď Klient konal
podvodným spôsobom.“ Táto podmienka je odrazom ust. § 12 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že od okamihu ohlásenia

straty, odcudzenia či zneužitia karty spotrebiteľ za škodu ďalej nezodpovedá.
Záver súdu prvej inštancie o tom, že uvedenú zmluvnú podmienku vzhľadom na to, že kopíruje zákonnú
úpravu, nemožno považovať za neprijateľnú, je podľa názoru odvolacieho súdu správny.

12. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny

postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi
v rozhodnutí o trovách konania, a za stavu absencie odvolacích dôvodov k tejto napadnutej časti
rozhodnutia, potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).