Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011350
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011350.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom C., D. XX/XX, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b)
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 16. septembra

2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/63/2024 zo dňa 18.03.2025
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/63/2024 zo dňa 18.03.2025 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“) bol obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. Pv 705/23/3304 zo dňa 15.07.2024 (doručená okresnému súdu dňa 16.07.2024)
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase dňa 15.10.2023 v C., na E. F. G. XXX/XX
po predchádzajúcom incidente sa vyhrážal svojmu otcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX slovami, že ho
zlikviduje, že má zbrane, zastrelí, z čoho poškodený mal strach keďže mal vedomosť o tom, že obvinený
je držiteľom viacerých strelných zbraní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súčasne bolo napadnutým rozsudok rozhodnuté podľa § 79 ods. 2 Tr. por. per analogiam o zrušení
nahradenia väzby u obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka vrátane uloženia
primeranýchobmedzeníapovinnostíuloženéuznesenímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.72Tp/25/2023
zo dňa 05.11.2023.

Uvedený rozsudok okresného súdu však nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení
podal proti nemu prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania
namietal, že v konaní pred okresným súdom boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť
objasnenie veci v dôsledku čoho došlo následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal
na to, že v podanej obžalobe navrhol ako dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonať prečítanie znaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na č. l. 104 – 123 ako aj znaleckého posudku

z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychológia na č. l. 124 – 132 (v časti návrhov na vykonanie
dokazovania, bod 4.). Uviedol, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2025 samosudcaskonštatoval, že vzhľadom na vyhlásenie o nevine obžalovaného je potrebné vykonať celé dokazovanie
(má sa na mysli v zmysle obžaloby aj návrhu obhajoby). Následne po vykonaní výsluchu obžalovaného
a poškodeného, pred odročením hlavného pojednávania samosudca dopytom na procesné strany

zisťoval návrhy na vykonanie dokazovania, pričom intervenujúci prokurátor zotrval na návrhoch
uvedených v obžalobe (teda aj znaleckom posudku z odboru psychológia na č. l. 124 – 132). Ďalej
uviedol, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.03.2025 po vykonanom výsluchu svedka riadne
bez akéhokoľvek bližšie špecifikovaného návrhu oboznámil všetky návrhy v zmysle obžaloby vrátane
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na č. l. 104 – 123, avšak pre neho

z nepochopiteľných dôvodov neoboznámil znalecký posudok z odboru psychológia na č. l. 124 – 132.
Mal za to, že bolo povinnosťou okresného súdu znalecký posudok z odboru psychológia na č. l.
124 – 132 prečítať a vykonať ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, nakoľko takýto dôkaz bol viackrát
v priebehu súdneho konania navrhnutý. Uviedol, že nie je zjavné, z čoho okresný súd vychádzal
keď tvrdil, že intervenujúci prokurátor navrhol vykonať namiesto predmetného znaleckého posudku
z odboru psychológia, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na č. l. 104 –

123, nakoľko podľa neho boli oba tieto posudky navrhované vykonať súčasne a nie ako alternatívu.
Dodal, že ani zo zápisníc z hlavného pojednávania takýto alternatívny návrh nevyplýva. Mal za to,
že intervenujúci prokurátor postupoval správne, nakoľko vykonanie predmetného dôkazu bolo riadne
navrhnuté a z vykonania tohto dôkazu neustúpil, pričom vyslovil názor, že pokiaľ okresný súd takýto
návrh nevykonal, mal postupovať podľa § 272 ods. 3 Tr. por. a predmetný návrh odmietnuť, čo však

nespravil.Súčasneboltohonázoru,ževykonanieuvedenéhoznaleckéhoposudkuzodborupsychológia
na vierohodnosť výpovede poškodeného bolo z hľadiska obžaloby a unesenia dôkazného bremena
kľúčové, čo podľa neho potvrdil aj okresný súd v napadnutom rozsudku, keď uviedol, že jeho samotná
výpoveď mala byť potvrdená týmto posudkom a teda takýto dôkaz aj okresný súd považoval za dôležitý,
keďže sa k nemu aj osobitne podrobne vyjadroval. Dodal, že v prípade jeho riadneho vykonania na

hlavnom pojednávaní mohlo dôjsť zásadným spôsobom k zmene dôkaznej situácie a v spojení s inými
vykonanými dôkazmi aj k inému rozhodnutie v danej veci. Zároveň s poukazom
na ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por. uviedol, že bolo možnosťou okresného súdu uvedený dôkaz vykonať
aj bez návrhu, ak bol potrebný pre jeho rozhodnutie. Preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1
písm. a), písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný (neprítomný pri vyhlásení napadnutého rozsudku, prostredníctvom splnomocneného
obhajcu súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti) sa prostredníctvom
splnomocneného obhajcu prítomného pri vyhlásení napadnutého rozsudku vzdal práva na podanie

odvolania voči nemu.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu prokurátora prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr.
Petra Schmidla písomne vyjadril a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne ako i právne
správny. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadril aj prostredníctvom súdom
ustanoveného náhradného obhajcu Mgr. Aleša Zollera a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a spravodlivý. Mal za to, že na základe všetkých vykonaných dôkazov a po zvážení všetkých
okolností okresný súd dospel k správnemu záveru o potrebe oslobodiť ho spod obžaloby v celom

rozsahu. V súvislosti s prokurátorom namietanou odvolacou argumentáciou uviedol, že vykonanie/
nevykonanie znaleckého posudku z odboru psychológia na vierohodnosť výpovede poškodeného,
nemôže byť rozhodujúcim mienkotvorným dôkazom pre konečné rozhodnutie. Bolo toho názoru, že ide
o nepriamy dôkaz a pri súhrnnom zhodnotení ostatných vykonaných dôkazov, všetkých okolností a
skutočností, nemôže mať predmetný znalecký posudok zásadný vplyv na konečné rozhodnutie. Dodal,

že akékoľvek závery predmetného znaleckého posudku nemôžu byť spôsobilé presvedčiť o inom
názore, ako o potrebe oslobodiť ho spod obžaloby, ak nejestvuje dostatok iných, reťaziacich sa dôkazov
svedčiacich v prospech obžaloby, za súčasnej existencie vykonaných dôkazov svedčiacich práve v jeho
prospech. Podľa neho takýto stav nemôže byť hodnotený inak, ako neunesenie dôkazného bremena
obžaloby, bez ohľadu

na namietané nevykonanie predmetného znaleckého posudku. Navrhol, aby krajský súd odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné a napadnutý rozsudok potvrdil.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
v konečnom návrhu zotrval na podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a navrhol rozhodnúť
podľa petitu v písomných dôvodoch odvolania.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, splnomocnený obhajca obžalovaného navrhol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu jeho
obhajcu.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora pretože nebolo

dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, z obsahu odvolania prokurátora a jeho
dôvodov vyplýva, že jedinou konkrétnou námietkou prokurátora bolo to, že okresný súd v konaní
pochybil, keď nevykonal ním navrhované dokazovanie prečítaním znaleckého posudku č. 8/2024 zo
dňa 21.02.2024 vypracovaného znalcom z odboru psychológia B. C. H. (č. l. 127 – 132) ohľadne
psychologického posúdenia poškodeného vo vzťahu k vierohodnosti jeho výpovede zrealizovanej

v prípravnom konaní v danej trestnej veci. Týmto konaním okresného súdu malo dôjsť v zmysle
podaného odvolania k porušeniu ustanovení, ktorými sa malo zabezpečiť objasnenie veci (najmä § 2
ods. 11 Tr. por., § 272 ods. 3 Tr. por.), a teda napadnutý rozsudok trpí podstatnými chybami, ktoré
predchádzali jeho vydaniu, čo prokurátor v podanom odvolaní subsumoval pod odvolací dôvod v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou námietkou prokurátora považuje
za potrebné uviesť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (prezentovanej najmä judikátom
R 116/2014 – uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/1/2014 zo dňa 14.01.2014) vyhlásenie
procesnej strany (a teda aj prokurátora) o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej

fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia
dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov
na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch
na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Späťvzatie návrhu na
doplnenie dokazovania je možné písomným podaním alebo zápisnične na hlavnom pojednávaní. Možno

tak učiniť individuálne vo vzťahu k jednotlivému pôvodne navrhovanému dôkazu, alebo všeobecne
k doplneniu dokazovania ako celku. Z časového hľadiska je hraničnou fázou vyhlásenie súdu podľa
§ 274 ods. 1 Tr. por., že dokazovanie je skončené. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom,
nemožno považovať
za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a teda v danom prípade ani za porušenie

ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci v zmysle namietaného odvolacieho dôvodu podľa
§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

V danej trestnej veci možno prisvedčiť prokurátorovi, že v podanej obžalobe síce navrhol vykonať na
hlavnompojednávanídokazovanieprečítanímspomínanéhoznaleckéhoposudkuzodborupsychológia,

avšak následne pred rozhodnutím okresného súdu o skončení dokazovania na dopyt samosudcu, či
procesné strany navrhujú doplniť dokazovanie, intervenujúci prokurátor uviedol, že nemá žiadne návrhy
na doplnenie dokazovanie, čo vyplýva priamo zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa
18.03.2025. Týmto jednoznačným prejavom daného prokurátora o tom, že nemá návrhy na doplnenie
dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, tak okresný súd správne mal za to, že

na pôvodných (zostatkových) návrhoch na dokazovanie (spočívajúcich predovšetkým v prečítaní
predmetného znaleckého posudku z odboru psychológia) navrhnutých v podanej obžalobe prokurátor
už netrvá a teda, že ich berie späť a následne okresný súd správne v zmysle § 274 ods. 1 Tr. por. vyhlásil
dokazovanie za skončené. Ak prokurátor namietal, že okresný súd mal postupovať podľa § 272 ods. 3Tr. por. a odmietnuť vykonať takéhoto dokazovanie, tak odvolací súd je toho názoru, že na takýto postup
nebol dôvod, keďže vzhľadom na vyššie uvedené bolo zrejmé, že prokurátor vyhlásením o tom, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania, zvyšné návrhy vzal späť. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd

považuje predmetnú námietku prokurátora za nedôvodnú.

Pokiaľ tak ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého
rozsudku, odvolací súd preskúmaním spisového materiálu nezistil existenciu takých procesných chýb,
ktoré by malo za následok zrušenie napadnutého rozsudku na základe odvolacieho dôvodu podľa § 321

ods. 1 písm. a) Tr. por. z prokurátorom navrhovaných dôvodov a ani existenciu takých procesných chýb,
v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod prokurátora v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., odvolací súd
považuje za potrebné poukázať na to, že týmto odvolacím dôvodom možno argumentovať len v prípade,
ak bol správne zistený skutkový stav, ktorý však bol súdom nesprávne právne posúdený. Takéto

porušenie môže spočívať v nesprávnom použití ustanovenie Trestného zákona (ako napr. nesprávna
právne kvalifikácia skutku) alebo v nesprávnom výklade ustanovenie Trestného zákona (ako napr.
ustanovení týkajúcich sa zavinenia, či nutnej obrany a pod.) Z obsahu odvolania prokurátora vyplýva,
že sa nestotožňuje s procesným postupom okresného súdu ohľadne nevykonania ním navrhovaného
dokazovania, ktorého dôsledkom by mohlo dôjsť zásadným spôsobom k zmene dôkaznej situácie a teda

k inému vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Z obsahu odvolania prokurátora nevyplýva, že by namietal
vo svojej podstate nesprávne právne posúdenie. Vzhľadom
na tieto závery odvolací súd konštatuje, že v dôvodoch odvolania nie je vecne namietaná existencia
chýb v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou „možno“ zásadnou zmenou dôkaznej situácie, ktorá by
mohla údajne viesť k inému vyhodnoteniu dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za
potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo
i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej
duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo

svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené
objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri
vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný
súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe
hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom.
V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v

zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch
sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o

spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd
na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v

zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali záver o tom, sa stíhaný skutok
stal tak, ako sa obžalovanému kládlo za vinu v zmysle obžaloby prokurátora.Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných

zásad trestného konania, a to zásady
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ („in dubio pro reo“). Z vyššie citovaného obsahu
odôvodnenia odvolania odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania ani nenamieta, že
by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.

por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného
hodnoteniadôkazov.Takejtopožiadavkevšakodvolacísúdvzmyslevyššieuvedenýchúvahooprávnení
odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v
žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť
skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť).

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými
pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal

prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia
okresného súdu, o ktorú oprel svoj záver o tom, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno čoho
dôsledkom bolo to, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný,
má úplnú oporu v obsahu vykonaného dokazovania.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri
hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho
názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné
presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku,
pre ktorý bol na neho podaná obžaloba. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu

v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania
nepresvedčili bez akýchkoľvek pochybností o preukázaní, že sa stíhaný skutok stal. Preto odvolací
súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o
porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach v prospech

obžalovaného okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda
odvolací súd nezistil ani vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád,

v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd
v prejednávanom prípade nezistil existenciu akýchkoľvek vád napadnutého rozsudku uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov

tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.