Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Ek/1806/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124359200
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Hudzík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124359200.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Prvotriedna starostlivosť, so sídlom
Šalviová 878/40, 821 01 Bratislava, IČO 50 320 599 proti povinným 1./ AUTOEXPERT s. r. o., so
sídlom Pečnianska 6, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO 50 133 497, 2./ A. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXXXX D. - E., obidvaja právne zastúpení Advokátska
kancelária PEMPEK, s.r.o., so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava - mestská časť

Petržalka, IČO 55 390 480, o vymoženie 470,- eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andrea
Farkašová, Exekútorský úrad Bratislava, Drieňová 34, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. 35EX 276/24, o
návrhu povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinných v 1. a 2. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1806/2024 zo dňa 04.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
1Ek/1806/2024 zo dňa 04.12.2024 z a m i e t a.

II. Povinní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy exekúcie oprávnenému vo
výške 38,67 eur vzniknuté v súvislosti s rozhodovaním o ich sťažnosti, ktoré budú vymáhané na základe
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 1Ek/1806/2024 zo dňa 04.12.2024, ktoré

vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného v 1. rade a povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.08.2024 domáhal od povinných vymoženia 470,- eur, a to
na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 54Cb/36/2021-67, zo

dňa 03.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2022 a vykonateľnosť dňa 25.02.2022. Súd
po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 21.08.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie
sp. zn. 1Ek/1806/2024 pre súdneho exekútora: JUDr. Andrea Farkašová, so sídlom exekútorského
úradu Drieňová 34, 821 04 Bratislava, IČO 31 803 113, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 035EX
276/24. Dňa 19.09.2024 povinní podali návrh na zastavenie exekúcie. Poverený súdny exekútor dňa
08.10.2024 predmetný návrh povinných na zastavenie exekúcie postúpil súdu na rozhodnutie. Dňa

17.10.2024 poverený súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných/ na
zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie povinní uviedli, že sú dané skutočnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinní mali za to, že súd v základom konaní, ani exekučný
súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie neskúmali výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k
výške zabezpečenej pohľadávky, pričom uvedená zmluvná pokuta odporuje dobrým mravom, zásadám
poctivého obchodného styku a Ústave SR. Povinní sa v návrhu na zastavenie exekúcie odvolali aj na

nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3194/18 zo dňa 01.04.2019. Povinní uviedli, že oprávnený mal
konať v rozpore s dobrými mravmi, aj keď podal návrh na vykonanie exekúcie až približne dva a polroka po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu s úmyslom ďalšieho navýšenia zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinní navrhli, aby súd predmetnú exekúciu zastavil. Oprávnený
vo svojom vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že povinní mali možnosť

svoje námietky proti exekučnému titulu uplatniť už v základnom konaní, nakoľko návrh na zastavenie
exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu.
Oprávnený tvrdil, že v predmetnom prípade ide o obchodnoprávny spor, nie spor spotrebiteľský, a
teda aplikovať naň nález Ústavného súdu ČR, na ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie odkazovali
povinní, nie je možné. K námietke povinných, že oprávnený oneskorene podal návrh na vykonanie

exekúcie s cieľom navýšenia zmluvnej pokuty, oprávnený uviedol, že to, kedy a či vôbec bude podaný
návrh na vykonanie exekúcie, je na rozhodnutí veriteľa. Oprávnený mal za to, že povinní neuviedli
žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by predmetná exekúcia mala byť zastavená. Vzhľadom na uvedené
oprávnený navrhol, aby súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

3. Ďalej súd vo svojom odôvodnení po teoretických východiskách o procesnej obrane povinného

v exekučnom konaní uviedol, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, ktoré je z hľadiska
svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie
práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným. Je nepochybné, že povinný
je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne
mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie

podľa § 61k Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie mal teda
povinný namietať ešte v základnom konaní (t. j. po vydaní rozsudku, ktorý je v tomto konaní exekučným
titulom),čoajurobil.Súdmaldostatočnepreukázané,žeexekučnýtitul,ktorýjepodkladomnavykonanie
exekúcie, je naďalej v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a preto nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu

pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho
rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými
tvrdeniami povinných v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie
podstatný význam. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie nezistil žiadne

iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu,
ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na
zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považoval
podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3
Exekučného poriadku návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

4. Proti uvedenému uzneseniu podali povinní v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedli, že právnym dôvodom na zastavenie exekúcie je akákoľvek
právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo z procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti
exekučného titulu (bráni vymáhateľnosti judikovanej pohľadávky). Ustanovenie § 61 k ods. 1 písm. d)

Exekučnéhoporiadkuustanovuje„inúskutočnosť",tedainúakouvedenúvpísmenácha)ažc),znamená
to, že výpočet dôvodov zastavenia exekúcie exekučným súdom je v komentovanom ustanovení
demonštratívny. Dôvod na zastavenie exekúcie môže vyplývať aj z iných ustanovení Exekučného
poriadku, z ustanovení iných procesných predpisov alebo z hmotného práva. Nie je vylúčené, že
exekučný súd zastaví exekúciu s poukazom na ustanovenie § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

aj z dôvodu, pre ktorý ju mal zastaviť súdny exekútor, ak tak tento neurobil (§ 61 n). Dôvody na
zastavenie exekúcie možno členiť z hľadiska, či existovali už v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie (exekúcia sa nezačala po práve), alebo či vznikli až následne (exekúcia sa začala po práve).
K jednotlivým dôvodom zastavenia exekúcie [iným ako podľa § 61 k ods. 1 písm. a) až c) Exekučného
poriadku]patrínapr.premlčanie,skutočnosťtýkajúcasaexekučnéhotitulu,prektorúsaexekúcianemala

začať, a iné. Dôvodom na zastavenie exekúcie je taká skutočnosť týkajúca sa exekučného titulu, pre
ktorú sa exekúcia vôbec nemala začať (kedy sa exekúcia vedie od začiatku neoprávnene). Ide o
skutočnosť, ktorú mohol exekučný súd v mnohých prípadoch zistiť (nie však vždy) už z obsahu listín
predložených oprávneným (návrh na začatie exekúcie, exekučný titul).

5. Po týchto všeobecných záveroch povinní skonštatovali v sťažnosti, že takým dôvodom je aj
neprimeranosť zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom, ako
aj Ústavou SR, nakoľko táto ma zabezpečovať istinu vo výške 470,- eur, predstavuje zmluvnú pokutu
vo výške 388,3 % ročne, t. j. 1.825,- eur ročne, čím je celkom zjavne neprimeraná účelu, ktorý másledovať. Povinní majú taktiež za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného súd ČR zo dňa 01.04.2019,
sp. zn. II. ÚS 3194/18, je možné na uvedený prípad aplikovať. Tvrdenie oprávneného, že to, kedy a či
vôbec bude podaný návrh na vykonanie exekúcie, je na rozhodnutí veriteľa, povinní nerozporujú, avšak

majú za to, že skutočnosťou, že oprávnený čakal približne 2,5 roka, kým podal návrh na vykonanie
exekúcie, podľa názoru povinných preukázal, že konal v rozpore s dobrými mravmi tým, že mu istina
priznaná rozhodnutím súdu „nechýbala“ a na podanie návrhu na vykonanie exekúcie čakal výlučne z
dôvodu výšky zmluvnej pokuty, ktorá sa mu „nabaľovala“, až dosiahla ním požadovanú sumu, ktorú
si následne uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 06.08.2024. Povinní súhlasia s tým, že

exekučné konanie je určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie
práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným, avšak ako uviedli vyššie,
je povinnosťou exekučného súdu zaoberať sa zásadnými vadami exekučných titulov, nakoľko nie je
relevantné či a ako sa povinný v základnom konaní bránil. Na základe všetkého vyššie uvedeného majú
povinní za to, že povinní preukázali skutočnosti odôvodňujúce zastavenie na exekúcie podľa § 61k písm.
d) Exekučného poriadku a navrhli, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení uznesenie tak, že exekúciu

voči povinným zastaví, resp. zastaví v časti príslušenstva (zmluvnej pokuty) a v prípade, ak nebudú
splnené podmienky na zmenu uznesenia, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdnemu úradníkovi
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Právny predchodca oprávneného vo vyjadrení k sťažnosti povinných prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uviedol, že podľa jeho názoru je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 1Ek/1806/2024 zo dňa 04.12.2024 v celom rozsahu správne a odkázal na dôvody tam uvedené.
Ako uviedol súd v uznesení, návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti
neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch
vymedzených Exekučným poriadkom. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti,

ktoré nastali po vzniku exekučného ho titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného na roku, resp. bránia
jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok
zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na za klade mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
Oprávnený rázne odmieta, že by čakal na „nabalenie“ zmluvnej pokuty a takto neskoré podanie návrhu
na vykonanie exekúcie je v rozpore s dobrými mravmi. Je právom veriteľa rozhodnúť sa, kedy a či

vôbec podá návrh na vykonanie exekúcie, čo uznali aj samotní povinní. Oprávnený si uplatňoval svoje
práva a nekonal v rozpore s dobrými mravmi ani v nachádzacom konaní, ani v exekučnom konaní.
Opakovane uviedol, že povinní si boli vedomí, že splnenie ich povinnosti zabezpečuje zmluvná pokuta
vo výške 5,- eur denne. Oprávnený ich na uvedené opakovane upozorňoval a urgoval povinných,
aby splnili svoje zmluvne povinnosti. Napriek uvedenému, prístup povinných bol od začiatku pasívny,

čo je zrejme aj z priebehu nachádzacieho konania, a čo povinní nepopreli. Ak niekto ignoruje svoje
práva, nebráni sa voči porušeniu práv alebo nekoná v stanovených lehotách, môže stratiť možnosť
domáhať sa ochrany zo strany práva. Naopak, je potrebné chrániť v tomto prípade veriteľa pred zjavným
zneužívaním práva a nedôvodnou snahou o oddialenie exekúcie. Právo na súdnu ochranu a spravodlivé
súdne konanie zahŕňa aj ochranu právnych vzťahov pred neistotou a zneužívaním. Ak mali povinní

pochybnosti o správnosti rozhodnutia (exekučného titulu), mali tieto otázky riešiť prostredníctvom
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov v súdnom konaní, a nie v exekučnom konaní. Vo
vzťahu k predmetnému nálezu Ústavného súdu ČR oprávnený je toho názoru, že nie je na daný prípad
neaplikovateľný. Taktiež je toho názoru, že dôvody uvádzané povinnými nie sú takého charakteru,
aby zakladali vady exekučného titulu, alebo porušenie práva na súdnu ochranu. Oprávnený je toho

názoru, že povinní neuviedli žiadne argumenty, ktoré by zakladali vady exekučného titulu a exekučného
konania. Podľa jeho názoru uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1806/2024 zo dňa
04.12.2024 nemá žiadne vady, ktoré by zakladalo dôvody na jeho zrušenie a je v súlade so zákonom.
Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby súd sťažnosť povinných ako nedôvodnú zamietol
a zaviazal povinných na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,

koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,

ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinných v 1. a 2. rade nie je
dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a vyvodil z neho správne právne závery, keď návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol
a sudca sa v zmysle 202 ods. 2 Exekučného poriadku stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
uznesení.

15.Napriekzneniucitovanéhoust.§202ods.2Exekučnéhoporiadkusťažnostnýsúdnavyšeuvádza,že
povinní namietajú neprimeranosť zmluvnej pokuty, ako aj oneskorené uplatnenia si judikovaného nároku
zo strany oprávneného v exekúcii, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Hľadanie viny v situácii, do
ktorej sa povinní dostali sami svojim konaním (nekonaním), všade inde len nie u seba, nemôže exekučný

súd prijať. Exekučný súd nemôže prisvedčiť tomu, že za danú situáciu, do ktorej sa dostali povinní,
nenesú svoju právnu a procesnú zodpovednosť v tej podobe, že budú musieť strpieť nútené vymoženie
vymáhanej pohľadávky, resp. že za túto situáciu nesie zodpovednosť súd základného konania, ktorý
mal vydať vadný exekučný titul tým, že uložil zmluvnú pokutu v zmysle zisteného skutkového stavu
avýškydohodnutejvzmluve,resp.oprávnený,ktorýnapriektomu,žepodalnávrhvzákonomstanovenej

(premlčacej) lehote, mal konať v rozpore s dobrými mravmi.

16. Povinní sa v prvom rade musia pozrieť na seba a na to, ako oni pristúpili k plneniu svojich povinností.
Pozrieť sa na to, akosi plnili svoje povinnosti vyplývajúce jednak z ich záväzko-právneho vzťahu
a dodržali tak základný právny princíp pacta sunt servanda a ako si plnili o úroveň vyššiu judikovanú

povinnosť, na ktorú ich zaviazal štát svojim štátno-mocenským aktom a ako rešpektujú a plnia
rozhodnutia orgánu verejnej moci. Exekučný súd musí skonštatovať, že nijak. Navyše z dlhodobého
neplnenia si svojich povinností vyvodzujú teraz svoju výhodu a hľadajú vinníkov tohto stavu niekde inde,
len nie u seba. Prepočítavanie pevne stanovej sumy na percentuálnu je nekorektné, lebo „sploščuje“
celkový pohľad na vec, neberie v úvahu kontext prípadu a v konečnom dôsledku by to spôsobovalo, že

strany si nemôžu dohodnúť a následne ani súd priznať ani smiešnu sumu dennej zmluvnej pokuty, lebo
z dlhodobého hľadiska by v prípade jej nesplnenia mohla vysoko percentuálne narásť. Inými slovami,
dojednanie zmluvnej pokuty očami povinných nie je možné na takejto úrovni súdne priznať, lebo u
dlžníka je potrebné vždy predpokladať, že ju môže neplniť aj dlhodobo, a teda že je potrebné akceptovať
a právne aprobovať dlhodobé neplnenie svojich povinností ako normálny a bežný jav. To, že je to ozaj

v slovenských pomeroch aj skutočne bežný jav, ešte neznamená, že musí byť aj právne aprobovaný.
Exekučný súd sa pýta, ak by povinní splnili povinnosti dajme tomu dva týždne od vykonateľnosti, bola
by zmluvná pokuta tiež neprimeraná ? Je potrebné si uvedomiť, že zmluvná pokuta má sankčný ale
aj donucovací charakter a teda jej cieľom je nútiť dlžníka, aby čím skôr plnil, lebo jeho neskoršie plnenie
bude mať čoraz vážnejšie a drahšie následky.

17. K poukazu povinných na nález Ústavného súd Českej republiky sp. zn. II. ÚS 3194/18 zo dňa
01.04.2019, exekučný súd uvádza, že slovenské súdy nie sú viazané judikatúrou Ústavného súd ČR,
a to aj vzhľadom na možnosť rozdielnej právnej úpravy. Exekučný súd tým však nechce povedať,že uvedené rozhodnutia neaplikuje a nie sú mu inšpiráciou pri formulácii právnej argumentácie. Musí
však dôsledne zvážiť všetky okolnosti precedentnej aplikability takýchto rozhodnutí. Navyše uvedené
rozhodnutie kritizuje neprimeranosť úroku z omeškania dojednaného vo výške 1 % denne, pričom

v danej veci bola zmluvná pokuta priznaná vo výške 0,1 % denne, teda iba v jednej desatine a úrok
z omeškania 5 % ročne. V tomto smere je poukaz povinných na uvedený nález vzhľadom na rozdielnosť
skutkového stavu nepriliehavý, nepoužiteľný, nakoľko tu je zmluvná pokuta stanovená pevnou sumou
za jednotlivý deň.

18. Nemožno povinným ani prisvedčiť, že oprávnený konal v rozpore s dobrými mravmi a tak
prenášať svoju zodpovednosť za riadne včasné plnenie ani nie hmotnoprávneho nároku, ale dokonca
procesnoprávneho nároku vyplývajúce z právoplatného rozsudku súdu na oprávneného. Inými slovami
vo všeobecnej rovine povedané, pokiaľ zákonodarca prostredníctvo premlčacích, resp. prekluzívnych
lehôt dáva veriteľovi možnosť uplatniť svoj nárok v určitom časovom úseku, nemožno jeho využitie
v tomto časovom úseku považovať za nemorálne resp. nemravné.

19. Na základe vyššie uvedeného preto exekučný súd teda uzatvára, že priznaný nárok z exekučného
titulu (jeho príslušenstvo) nevníma tak, že by vybočoval z ústavného rámca a základných zásad
spravodlivosti a materiálneho právneho štátu, resp. že by oprávnený konal v rozpore s dobrými mravmi
Exekučný súd nehovorí, že priznaný nárok nie je vysoký, avšak do tejto situácie sa povinní dospeli

sami svojou ľahkovážnosťou a tým, že si nezvážili dôsledky obsahu právnych úkonov, ktoré dobrovoľne
uzavreli ako aj tým, že sa aktívne nezapojili do súdneho konania a v ňom neuviedli všetky námietky, ktoré
teraz prednášajú až v exekučnom konaní. Navyše k tomu prispela aj ich pasivita po vydaní exekučného
titulu a neslnenie judikovaného nároku po dobu vyše 2 a pol roka.

20. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia
a sťažnosť povinných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
1Ek/1806/2024 zo dňa 04.12.2024 ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak nie je
ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,
ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje
aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej
vydanie je predmetom súdneho sporu.

24. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o
výkonrozhodnutiaaleboexekúciu,prevzatieaprípravuzastúpenia,návrhnazačatiekonania,vyjadrenie

k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému
odvolaniu.

25. Vzhľadom na výsledok sťažnostného konania v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku,
vktorombolipovinnív1.a2.radeneúspešní,keďsúdichsťažnosťzamietol,súduložilpovinnýmv1.a2.

rade náhradu trov exekúcie právneho predchodcu oprávneného v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti
povinných spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby písomné podanie
na súd - vyjadrenie k sťažnosti povinných v sume á 16,60 eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v
sume 14,84 eur, spolu vo výške 31,44 eur + 23 % DPH, t. j. 38,67 eur. Tieto trovy budú zakomponovanédo dodatku k povereniu k vykonaniu exekúcie, ktorý vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.