Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-25C/186/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115227279
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1115227279.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobkyne V. O., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, 905 01 Rovensko, zastúpená: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom
Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava, IČO: 47 247 916, proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700,
2/ ARRIVA Trnava, a.s., so sídlom Nitrianska 5, 917 02 Trnava, IČO: 36 249 840, zast.: JUDr. T.. M. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S.H. Z. 3621/27, 940 01 Nové Zámky, 3/ E. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XX, 906 04 Y., o zaplatenie 35.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne voči žalovanému 3/ z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni sumu 3000,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanému 3/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V. Žalobkyňa m á proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2015 domáhali, aby
súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ titulom nemajetkovej ujmy sumu 20.000,- eur a

žalobkyni 2/ titulom nemajetkovej ujmy sumu 15.000,- eur. Súčasne žiadali, aby súd zaviazal žalovaných
nahradiť žalobcom trovy konania. Po pripustení zmeny petitu žaloby žiadali žalobcovia , aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť žalobcovi 1/ spoločne a nerozdielne titulom nemajetkovej ujmy sumu 20.000,- eur a
žalobcovi 2/ titulom nemajetkovej ujmy sumu 15.000,- eur a nahradiť trov konania.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 04.12.2012 viedol žalovaný 3/ po ceste III. triedy č.
50012 v úseku cesty A. za nepriaznivých poveternostných podmienok autobus zn. Karosa. V dôsledku

neprimeranej rýchlosti na zasneženom povrchu vozovky dostal šmyk a zišiel s autobusom mimo
cesty, kde autobus narazil do svahu. V dôsledku nárazu autobusu utrpel okrem iného žalobca 1/
semiamputáciu pravej hornej končatiny, s dobou liečenia 2-3 mesiace a s následnou invaliditou.
Rozsudkom z 14.10.2013 č.k. XT/XXX/XXXX-XXX uznal Okresný súd Senica žalovaného 3/ za vinného
zo spáchania skutku všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1,2 a 3 Trestného zákona spáchaného
závažnejším spôsobom porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, ktorým spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu 2 roky a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke na dobu 2 roky. V súlade s uvedeným žalobcovia tvrdili zásah do ich osobnostných práv
chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne do práva na zdravie a
súkromie žalobcu 1/ a do práva na súkromie žalobkyne 2/. Podľa žalobcov je neoprávneným zásahomdo osobnostných práv také konanie žalovaného 3/, ktoré priamo zasahuje do týchto práv žalobcov a je
v rozpore s objektívnym právom. Neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov spočíva v ťažkej
ujme na zdraví žalobcu 1/. Z podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia v zmysle § 285 ods. 3

Trestného zákona je zrejmé, že sa jedná o protiprávne konanie, ktorého skutková podstata je obsiahnutá
v osobitnej časti Trestného zákona. Súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin. Za pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov považujú
títo žalovaného 3/, ktorý svojim protiprávnym konaním spočívajúcim v porušení predpisov o cestnej
premávke porušil aj ustanovenie § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím bezprostredne zasiahol

do osobnostných práv žalobcov. Je právne irelevantné, či žalovaný 3/ zasiahol do osobnostných práv
žalobcov úmyselne alebo z nedbanlivosti, pretože sa v tomto prípade jedná o objektívnu zodpovednosť
(rozsudok KS Trnava zo dňa 26.02.2013 sp.zn. XCo/XXX/XXXX, rozhodnutie NS ČR z 25.04.2012
sp.zn. 30Cdo/476/2011). Neoprávnený zásah žalovaného 3/ do osobnostných práv žalobcov mal u
nich za následok vznik ujmy v morálnej oblasti, ktorú vzhľadom na jej charakter možno považovať za
ujmu imateriálnej povahy, teda nemajetkovú. Ďalej žalobcovia uviedli, že pri posudzovaní vzniknutej

nemajetkovej ujmy na strane žalobcov je potrebné zohľadniť skutočnosť, že takýto neoprávnený
zásah do ich práva na ochranu súkromia (a zdravia v prípade žalobcu v prvom rade) vyvoláva z
hľadiska rozsahu a trvania dlhotrvajúcu a rozsiahlu morálnu a citovú ujmu. V dôsledku protiprávneho
konania utrpel žalobca 1/ vážne poškodenie zdravia v dôsledku čoho bol v lekárskej starostlivosti do
septembra 2013. Liečebný proces bol u žalobcu zdĺhavý, sprevádzaný silnými bolesťami, opakovanými

chirurgickými zákrokmi a dlhotrvajúcou a náročnou rehabilitáciou. Následkom poškodenia zdravia
došlo u neho k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Pred dopravnou nehodou bol žalobca 1/ pravákom, pracoval manuálne ako
technológ zvárania a disponoval viacerými odbornými certifikátmi. Žalobca vykonával prácu, ktorá ho
bavila a dokázala uspokojiť jeho životné a odôvodnené potreby, ako aj potreby jeho blízkych. Žalobca

zabezpečoval aj osobnú starostlivosť o svojich rodičov, pomáhal im s rôznymi činnosťami a prácami
v domácnosti, na záhrade, s nákupmi, sprevádzaním k lekárovi. S prácami na záhrade a okolo domu
pomáhal žalobca aj matke žalobkyni 2/. Vo voľnom čase sa venoval žalobca prácam na záhrade, každý
piatok hrával futbal, chodieval sa bicyklovať a navštevoval saunu. Po dopravnej nehode stratil žalobca
objektívne možnosť zamestnať sa a materiálne zabezpečovať svoju rodinu, stal sa odkázaným na

invalidný dôchodok. S bežnými každodennými úkonmi ako napríklad obliekanie, obúvanie, pri úkonoch
osobnej hygieny, stravovaní a stolovaní, je odkázaný na pomoc svojho okolia. V súvislosti s dopravnou
nehodou bol žalobca nútený vyradiť zo svojho šatníka viaceré kusy oblečenia a obuvi a nahradiť ich
takými, ktoré aspoň čiastočne tieto úkony zjednodušujú. Žalobca nemôže vykonávať manuálne práce
v domácnosti, ani šport, musel sa učiť písať a podpisovať ľavou rukou. Dopravná nehoda mala na

žalobcu aj psychický dopad. So stratou pravej hornej končatiny sa ťažko vyrovnával a do dnešného
dňa trpí posttraumatickou stresovou poruchou, pravidelne navštevuje psychiatra a užíva antidepresíva.
Skutočnosť, že nemá pravú hornú končatinu v ňom vyvoláva pocity hanby, menejcennosti a vnútornej
frustrácie.

3. Dopravná nehoda zasiahla nielen do práva na ochranu súkromia pôvodne žalobcu 1/, keď bola
narušená prirodzená deľba povinností medzi žalobcami ako manželmi. Dnes musí žalobkyňa 2/ v
primárnom rozsahu zabezpečovať uspokojovanie potrieb rodiny, starostlivosť o domácnosť, vykonávať
v domácnosti manuálne práce a uskutočňovať úkony, ktoré dovtedy vykonával žalobca v prvom
rade. Žalobkyňa 2/ zabezpečuje aj starostlivosť a asistenciu žalobcovi. Žalobkyňa sa s následkami

dopravnej nehody ťažko vyrovnáva. Žalobcovia boli v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu v prvom
rade ochudobnení o možnosť viesť plnohodnotný rodinný, spoločenský a partnerský život. Poukazujú
na úzku citovú a rodinnú väzbu medzi žalobcami a okolnosti, za ktorých prišlo ku poškodeniu zdravia.
Žalobcovia ďalej dovodili, že morálna ujma, ktorú utrpeli je z hľadiska intenzity, rozsahu ako aj dĺžky
jej trvania a jej ohlasu natoľko závažná, že odôvodňuje priznanie nároku uplatneného žalobou z titulu

náhrady nemajetkovej ujmy. V čase vzniku dopravnej nehody bol vlastníkom a prevádzateľom autobusu
žalovaný 2/. S poukazom na uvedené mali žalobcovia za to, že je daná pasívna legitimácia žalovaného
2/ v spore. V čase vzniku dopravnej nehody mal žalovaný 2/ uzatvorené poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - autobusu u žalovaného v prvom rade. S poukazom
na § 15 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z. , § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka dovodili žalovaný pasívnu

vecnú legitimáciu žalovaného 1/.

4. Žalovaný 3/ žiadal žalobu žalobcov zamietnuť, pričom na svoju obranu uvádzal, že za dopravnú
nehodu, ktorú ako zamestnanec A., a.s. E. spôsobil bol rozsudkom Okresného súdu Senica odsúdenýna trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky a
trest zákazu činnosti riadiť vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu dva roky. Uviedol, že
pri dopravnej nehode bol zranený aj on. Argumentoval skutočnosťou, že žalobca 1/ bol už niekoľkokrát

odškodnený a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 35.935,- eur, a
4186,- eur , titulom liečebných nákladov vo výške 7328,82 eur, titulom nemocenských dávok v výške
7148,60 eur, invalidného dôchodku vo výške 2191,41 eur a titulom náhrady škody na zárobku počas
PN vo výške 3080,39 eur. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy uplatnenej žalobcami považoval žalovaný
za neodôvodnenú a pre jeho osobu likvidačnú, keď jeho čistý mesačný príjem po úhrade cestovného

predstavuje 350,- eur.

5. Žalovaný 1/ žiadal žalobu žalobcov zamietnuť a argumentoval, že postupom podľa z.č. 381/2001 Z.z.
likvidoval poistnú udalosť vedenú pod číslom : XXXXXXXXXX , pri ktorej prišlo k ťažkému poškodeniu
zdravia žalobcu v prvom rade a nároky na náhradu škody na zdraví vysporiadal. Žalovaný namietal,
že náhrada nemajetkovej ujmy nepatrí medzi nároky hradené z povinného zmluvného poistenia, čo

vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z.. Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.04.2011 namietal žalovaný, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je krytá
uzavretým povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového
vozidla, teda nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v spore. Nakoniec žalovaný 1/ namietal,
že nároky tak, ako ich odôvodňuje žalobca v konaní, ním boli uplatnené v inom konaní ako nárok na

sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na bolestné.

6. Žalovaný 2/ žiadal žalobu žalobcov zamietnuť a namietal, že nároky žalobcov nespadajú pod nároky
uvedené v § 429 Občianskeho zákonníka. Ak by súd dospel k záveru, že prevádzkovateľ motorového
vozidla zodpovedá za nemajetkovú ujmu žalobcov, je potrebné tieto nároky riešiť v súčinnosti so

žalovaným 1/, u ktorého bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. V takom prípade, je potrebné
použiť pri rovnakých pojmoch rovnaký výklad a ak by boli rozšírené nároky vyplývajúce z § 429
Občianskeho zákonníka aj na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, je potrebné obdobným spôsobom
vyložiť a rozšíriť aj výklad § 4 ods. 2 z.č. 381/2001 Z.z. a subsumovať pod nároky kryté povinným
zmluvným poistením aj nemajetkovú ujmu.

7. V predmetnej veci súd rozhodol pôvodne rozsudkom zo 3. júla 2017 tak, že žalobu žalobcov zamietol.
Žalovaným 1/, 2/, 3/ proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcov
1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. júla 2017, č.k. 25C/186/2015-133,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V

odôvodnení odvolací súd dospel k záveru, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia nepokrýva
aj nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do práva na súkromie a práva na rodinný život fyzickej osoby
a je potrebné rozlišovať medzi inštitútom ochrany osobnosti a inštitútom náhrady škody, upravujúcimi
samostatnéavzájomnenezávislénároky,apretosanestotožnilsprávnymzáveromsúduprvejinštancie.
Vo vzťahu k žalobkyni 2/ odvolací súd vytýkal súdu prevej inštancie, že tento sa nezaoberal dôsledne

tvrdeniami žalobkyne 2/ o ujme, ktorá jej mala vzniknúť zmenou vzťahov v rodine a za predčasný
považoval aj záver súdu prvej inštancie, že pre sanáciu nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným
zásahom žalobkyne 2/ bola postačujúca forma morálneho zadosťučinenia. Odvolací súd sa nestotožnil
ani so záverom súdu prvej inštancie, že pomoc poskytovaná žalobkyňou 2/ pri bežných životných
úkonoch žalobcu 1/, spojených s jeho obliekaním, prípravou jedla ako aj pri osobnej hygiene, je len

reálnym naplnením zákonnej povinnosti manželov vzájomne si pomáhať, vyplývajúcej z § 18 Zákona
o rodine a posúdil ako dôvodnú námietku žalobcov, uvedenú v ich odvolaní, že v dôsledku závažného
poškodenia žalobcu 1/ je znemožnené plnenie povinnosti pomáhať si vzájomne medzi žalobcami ako
manželmi a žalobkyňa nebude môcť v prípade potreby očakávať poskytnutie pomoci od svojho manžela
a že nemožnosťou žalobcu 1/ vykonávať manuálne práce, došlo k zásahu do rodinného života oboch

žalobcov, keď týmto zásahom proti ich vôli došlo k zmene zaužívanej deľby práce medzi manželmi a
spôsobu usporiadania ich rodinného života.

8.UznesenímMestskéhosúduBratislavaIVzodňa16.4.2025,č.k.B1-25C/186/2015-274,súdkonanie
o žalobe žalobcu 1/ zastavil a žalovaným proti žalobcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania, nakoľko

súd zistil, že žalobca 1/ v priebehu konania zomrel dňa XX.XX.XXXX. Predmetom konania zostal nárok
žalobkyne 2/, ktorú súd v záhlaví tohto rozhodnutia označil len ako žalobkyňu.9. Súd po zrušení a vrátení veci opätovne vykonal dokazovanie oznámením žalovaného 1/ zo dňa
02.12.2013, zo dňa 01.03.2014, zo dňa 28.03.2014 a zo dňa 22.08.2014 o likvidácii poistnej udalosti,
rozsudkom OS Senica zo dňa 14.10.2013 sp.zn. 2T XXX/XXXX, lekárskym vyšetrením žalobcu v prvom

rade, rozhodnutie ÚPSVaR v Senici zo dňa 14.05.2013 s pripojeným lekársky posudok, zdravotná
dokumentácia žalobcu v prvom rade, lekársky nález žalobcu v prvom rade, lekárska prepúšťacia správa,
osvedčenie žalobcu v prvom rade na výkon činnosti externý audítor kvality teoretická časť, certifikát
žalobcu v prvom rade o splnení požiadaviek kvalifikácie pre pracovný NTT, osvedčenie A COOPZ z
02.12.2010, certifikát žalobcu v prvom rade na splnenie požiadavky kvalifikácie technológ zvarovania

termoplastov, potvrdenie o príjme za rok 2012, doplnením dokazovania o pracovnú zmluvou žalovaného
3/ a technický preukaz, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovné:

10. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 2/ zo dňa 21.12.2015 vyplýva, že predmet činnosti
žalovaného 2/ je okrem iného aj verejná cestná hromadná pravidelná doprava osôb.

11. Z oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 02.12.2013, odboru likvidácie poistných udalostí vyplýva,
že žalovaný 1/ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uhradili nároky poškodeného za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia
sumu 39935,- eur.

12. Z oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 11.03.2014, odboru likvidácie poistných udalostí vyplýva,
že žalovaný 1/ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uhradil za poskytnuté nemocenské dávky vo výške 7.148,60 eur a poskytnutý
invalidný dôchodok vo výške 2.191,24 eur v prospech Sociálnej poisťovne.

13. Z oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 11.03.2014, odboru likvidácie poistných udalostí vyplýva,
že žalovaný 1/ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uhradil za stratu na zárobku počas PN poškodnému vo výške 3080,39 eur.

14. Z oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 28.03.2014, odboru likvidácie poistných udalostí vyplýva,

že žalovaný 1/ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uhradil za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sumu 7.328,82 eur v prospech
Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

15. Z oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 28.03.2014, odboru likvidácie poistných udalostí vyplýva,

že žalovaný 1/ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu vo výške 4.186,- eur.

16. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 14.10.2013 č.k. XT/XXX/XXXX-XXX
uznaný vinným zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm.

b) Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorý mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu dva roky a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke po dobu dva roky.

17. Podľa odborného posudku o invalidite vyhotoveného Sociálnou poisťovňou dňa 06.12.2013 utrpel

žalobca v prvom rade úraz ako účastník autonehody, pričom došlo k traumatickej amputácii v pravom
ramennom zhybe (na dominantnej končatine). Následne bola zrealizovaná operácia. Po zákroku
pretrvávalo komplikované hojenie rany. Žalobca bol v starostlivosti chirurga až do septembra 2013,
nosí exartikulačnú protézu pravej hornej končatiny a pretrvávajú u neho fantómové bolesti pravej hornej
končatiny. Sociálna poisťovňa určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%,

pričominvaliditavzniklavdôsledkuúrazu. ŽalobcovibolaposudkomUPSVaRSenicazodňa30.04.2013
stanovená miera funkčnej poruchy 70%, teda je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím.

18. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.04.2011 vyplýva, že žalovaný 3/ vykonával pre žalovaného 2/
právu v pracovnom pomere s nástupom do práce dňa 01. mája 2011. Pracovná zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú do 31.12.2011. Dodatkom bol pracovný pomer predĺžený do 31.12.2012. Pracovná
pozícia žalovaného 3/ bola vodič cestných motorových vozidiel s miestom výkonu práce na území
Slovenskej republiky.19. Žalobca vypovedal, že po škodovej udalosti sa jeho život totálne zmenil, nemôže spávať, nič ho
nebaví, je nervózny. Ruka ho bolí 24 hodín Prišiel o prácu, ktorá ho bavila. Neviem písať, nevie sa
obslúžiť, musí požiadať, aby mu pomohli s obliekaním, nevie zapnúť zips, zaviazať šnúrky. Tak isto

mu manželka musí pomáhať s hygienou. Staral sa o záhradu, tak isto pomáhal svokre v záhrade.
Manželka zmenila v súvislosti s jeho opaterou pracovnú dobu. V minulosti chodieval na dovolenky, bol
vo Švajčiarsku, v Rakúsku v Alpách, teraz sa utiahol, nikam nechodí, nebaví ho to. V minulosti tiež hrával
futbal s partiou z práce, chodieval do sauny, tiež do divadla a to v rôznych mestách. Taktiež minulosti
bicykloval a na bicykli chodieval aj do práce. Dnes je len doma a tieto aktivity nemôže realizovať. Bol

živiteľom. V minulosti vedel veľa v domácnosti urobiť. Vstáva medzi 08.30 a 09.00 hod., potom leží a
pozerá do stropu. Ak mu manželka nachystala jest, tak sa naje a potom ide k počítaču, číta noviny,
pozerá film, prípadne sa ide prejsť a poobede a podvečer počúva rozhlas. Pokiaľ ide o hygienu, už sa
veľa vecí naučil, ale ľavú ruku si neumyje, to sa nedá. Naučil sa s časti oholiť. Na otázku PZ žalobcov,
aby žalobca charakterizoval svoj spoločenský život pred poškodením zdravia a v súčasnosti, žalobca
uvádzal, že pred tým by sa charakterizoval ako spoločenský, chodili na chaty s partiou z práce, chodil do

divadla.NaotázkuPZžalobcov,čiviežalobcaopísať,akémánásledkydopravnejnehodyreagovalojeho
okolie, príbuzní, priatelia, žalobca uvádzal, že ako sa hovorí, zíde z očí, zíde mysle. Mal veľa priateľov,
stretávali sa, volali ho na stretnutia, ale pretože nikam nechodil, postupne tieto priateľstvá zanikli. Na
otázku PZ žalobcov, ako sa zmenili vzťahy s manželkou a intímny žalobca uvádzal, že je pravda, že
manželka ho po nehode veľmi podržala, avšak neskôr sa vzťahy upravili inak, a to v súvislosti s tým, že

je niekedy nevrlý, nervózny, už to nie je to čo to bývalo. Pokiaľ ide o intímny život, tento 4 roky absentuje
Žalobca ďalej uviedol, že keď má protézu dlhšie ako 6 - 8 hodín, má veľké bolesti a nemá na takéto
činnosti náladu. Je závislý od tretích osôb, aby ho odviezli, priviezli, aby mu dali najesť. Pokiaľ ide o
dcéru, táto sa zastaví cca 2x týždenne, syn cez víkend pracuje a niekedy pracuje víkendy aj manželka.
Dcéra navštevuje vysokú školu v G.

20. Žalobkyňa pri svojej výpovedi uviedla, že pred dopravnou nehodou boli normálne bežnou rodinou,
ktorá absolvovala dovolenky. Manžel sa staral športoval s nimi, hrával volejbal, pingpong. Manžel
dokázal urobiť väčšinou veci domu sám, prakticky okrem elektroniky všetko. Postavil altánok, krb.
Pred nehodou záhradníčil, veľmi ho to bavilo, o záhradu sa v celom rozsahu staral on. Dovolenky

absolvovali väčšinou na horách, keďže ich vylihovanie pri mori nebavilo. V rámci rodiny organizovali
domáce opekačky a každoročne zabíjačku a pozývali celú rodinu. Po dopravnej nehode po celý čas, čo
manžela operovali bola pri ňom a potom aj následne počas hospitalizácie. Úrazom manžela sa všetko v
ich rodine zmenilo, pred tým bol manžel živiteľom rodiny, po úraze mu museli pomáhať s bežnými vecami
ako obliekanie, jedenie. Celý deň čaká kedy prídu domov, aby im povedal, čo urobiť napr. v záhrade.

Celá starostlivosť zostáva na žalobkyni a na deťoch. Pripadá si už viac ako asistent a pomocník než
manžela. Doprevádzala ho k lekárom 1x štvrťročne, tiež ku psychiatrovi. Po operácii chodili denne na
preväzy, neskôr sa naučila ošetrovať mu rany, aby to nebolo tak náročné. Má strach, aby si nezranil
aj druhú ruku, pretože potom musel celodenne o neho niekto starať a zostal by úplne odstavený od
akýchkoľvek činnosti. Hovorieval, že musí zomrieť skôr, lebo by sa o neho nemal kto potom postarať a

s týmto strachom žije od nehody. Snaží sa ho povzbudzovať a hovoriť mu, že je dôležitý v živote. Po
nehode zomrel aj švagor, s ktorým dobre vychádzal a následne sa manžel viacej utiahol do seba, nechce
chodiť do spoločnosti, neboli ani na svadbe netere, nedokáže po celý deň nosiť protézu, pretože ho ruka
bolí. Ani s protézou nedokáže vykonávať bežné každodenné činnosti a je potrebné prísť pomôcť ako
napríklad pri zapínaní gombíku. Pred nehodu bol manžel ten, ktorý bol spoločenskejší dvoch, dokázal

sa baviť s ľuďmi. Po nehode sa utiahol, nechce chodiť do spoločnosti. Sú situácie napr. v reštaurácii keď
si nevie pokrájať jedlo. Do spoločnosti manžel nosí protézu a pretože sa pri jej nosení rýchlo a masívne
spotí, je to nepríjemné, a aj to je dôvod pre ktorý sa vyhýba spoločnosti. Pozoruje, že sa rodina utiahla
do seba, neodkážu si rozdávať pocity, hovoria o tom kto čo kedy spraví, vzďaľujú sa medzi sebou, sú
nervóznejší. Keďže všetok tlak a povinnosti zostali na žalobkyne, prejavilo sa to aj v jej zdravotnom

stave, keď sa jej zvýšil očný tlak. Manžel je nervóznejší a stáva sa že zvýšil hlas aj na deti, ak nespravia
niečo, tak ako jeho to podľa jeho predstáv. Musí ho napomenúť, že nemôže všetko vyžadovať tak ako to
robil on a upozorniť na to, že oni to tak nevedia zrealizovať. Manžel bol vždy hlava rodiny, ktorý si dokázal
všetko sám a teraz potrebuje pomoc a v tom vidím problém. Kedysi spolu hrávali ako rodina spoločenské
hry. Kedysi v nedeľu chodievali buď na bicykel alebo na prechádzky a dnes zostáva doma, nechce

nikam chodiť, ani na prechádzku, ľahne si doma pred televízor. Žalobkyňa zmenila svoj pracovný čas
a pracujem od 06.00 do ako účtovníčka v súkromnej firme. Prvé tri mesiace som potrebovala zostávať
dlhšie v práci. Je to pre žalobkyňu veľký tlak vyhovieť jednak manželovi, aby dlho bol sám doma, ako
aj urobiť svoju prácu v zamestnaní. Na otázku PZ žalobcov na žalobkyňu, ako táto prežíva psychickédôsledky dopravnej nehody, táto uviedla, že nakoľko cestuje tým istým autobusovým spojom, ktorým
cestoval manžel keď došlo k dopravnej nehode, stretáva sa aj so šoférom, ktorý nehodu zavinil, denne
si premieta čo sa vtedy stalo a tak isto veľa krát v práci, keď zazvoní telefón, ma paniku, čo zlé sa stalo.

Žalobkyňa potvrdila, že nehoda mala vplyv aj na ich intímny život, ako vypovedal žalobca.

21. Svedkyňa N. O., nar. XX.XX.XXXX, vypovedala, že žalobcovia sú jej rodičia. Pred dopravnou
nehodouboloteczamestnanýakotechnológzvárania,svojuprácumalveľmirád.Boltočlovekmanuálne
zdatný. Chodievali do divadla, otec mal kamarátov. Tiež chodievali na dovolenky, na vysokohorské túry,

dnes je otec človek uzavretý, stráni sa ľudí, musia mu pomáhať so základnými bežnými úkonmi, ako
je oblečenie jedlo, je v podstate odkázaný na rodinu. Otec sa stal po nehode nevrlý, nervózny. Keď si
otec nasadí protézu, tak ho bolí, preto sa vyhýba tomu, aby sa zdržoval vonku. Neboli ani na svadbe
sesternici.

22. Svedok P. O., nar. XX.XX.XXXX, vypovedal, že pred úrazom žalobca viedol pomerne čulý

spoločenský život, chodieval s mamou na dovolenky, poznávacie zájazdy, prípadne ak boli v kultúrnom
dome nejaké akcie, chodili s mamou aj tam. Po úraze svoj spoločenský život výrazne zmenil, pretože
sa v spoločnosti necíti dobre, okrem toho ho bolí ruka a protézu nemôže nosiť hodiny, tá ho následne
bolí. Pred úrazom bol otec veselý, spoločenský, priateľský. Potom sa jeho nálada a konanie zmenili,
stal sa uzavretý a podráždený: Vyplýva to hlavne z toho, že pred úrazom bol sebestačným človekom,

ktorý dokázal všetko spraviť. Otca práca bavila, bol technológ zvárania, mal na starosti v podstate celé
Slovensko. Stýkaval sa často s kolegami na rôznych akciách, chodili hrávať futbal, a do sauny. Dnes ho
už kolegovia nevolajú. Celé ho to trápi a je z toho smutný. Otec by chcel pracovať, ale kvôli tomu, že
prišiel o ruku a kvôli bezpečnosti pri práci, nemôže ďalej pracovať. Zo strany rodiny sú rodičia pozývaní
na rodinné akcie. V podstate sa celá rodina snažia kontaktovať sa, aby ich prišli navštíviť, pretože otec

sa cíti lepšie doma a nie mimo domova. Spoločenské akcie robia doma na záhrade.

23. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca v prvom rade si v súvislosti
s poškodením zdravia pri dopravnej nehode, uplatňuje v predmetnom konaní voči žalovanému v prvom
rade, okrem skôr vyplateného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia (viď. bod 9 odôvodnenia

rozsudku) ďalšiu sumu vo výške 20.930,- eur, ktorá predstavuje náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia spočívajúce vo vážnych duševných poruchách vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov
alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (položka č.255 sadzieb
bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia príloha č. 1 z.č. 437/2004 Z.z.) a sumu
vo výške 20.897,80 eur ako zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%, keď

žalobca v prvom rade zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 z.č. 437/2004
Z.z. vo výške 20%, ktoré mu priznala a vyplatila poisťovňa nepovažoval za dostatočné . Svoj nárok v
uvedenom súdnom konaní odôvodnil žalobca v prvom rade tým, že v príčinnej súvislosti s úrazom je
odkázaný v bežných veciach (obliekanie, osobná hygiena, starostlivosť o rodičov) na pomoc manželky
a okolia, ako živiteľ rodiny stratil svoj pracovný potenciál, učí sa znovu písať, skončil so záľubami (šport,

záhradkárčenie), trpí fantómovými bolesťami, je senzitívny, trpí psychickými problémami, je obmedzený
v sexuálnom živote.

24. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

25. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

26. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.28. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

29. Podľa § 427 ods.2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

30.Podľa§420ods.1,2Občianskehozákonníka,Každýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

31. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

32.Podľa§5ods.5zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

33.Podľa§2ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského

uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

34.Podľa§2ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

35. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca 1/ dňa

XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod na úseku cesty A. - P. bol účastníkom dopravnej nehody, pričom
dopravnú nehodu spôsobil vodič, ktorý viedol autobus zn. C. s ev.č. TT-XXX DM, a ktorý v dôsledku
neprimeranej rýchlosti na zasneženom povrchu vozovky dostal šmyk, zišiel mimo cesty, kde pravým
bokom narazil do svahu, následkom čoho žalobcu ako cestujúci v autobuse utrpel ťažké zranenia. Tieto
skutočnosti vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Senica č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.10.2013,

ktorým bol vodič autobusu uznaným vinným a odsúdený. Podľa lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX
bola ošetrujúcim lekárom M.. B. C. zapísaná diagnózu A - Úrazová amputácia medzi plecom a lakťom
u pôvodného žalobcu.

36. Medzi stranami nie je sporné, že podľa odborného posudku Sociálnej poisťovne o invalidite zo dňa

06.12.2013 sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určila na hodnotu
75 % s dátumom vzniku invalidity od 03.12. Podľa rozhodnutia ÚPSVa R A. zo dňa 14.05.2013, Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny A. vyhovel rozhodnutím č. A žalobcovi v jeho žiadosti o vyhotovenie
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Žalovaný 3/ bol rozsudkom
Okresného súdu Senica zo dňa 14.10.2013 č.k. XT/XXX/XXXX-XXX uznaný vinným zo spáchania

prečinuvšeobecnéhoohrozeniapodľa§285ods.1,ods.2,ods.3písm.b)Trestnéhozákonaaodsúdený
na trest odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva
roky a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke po dobu dva roky.

37. Súd mal na základe vyššie uvedeného preukázanú vážnu ujmu na zdraví pôvodného žalobcu 1/ s
trvalými následkami.

38. Ako už súd uviedol vyššie, predmetom konania zostal nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej
ujmy z dôvodu zásahu do jej osobnostných práv v dôsledku ťažkej ujmy na zdraví manžela spôsobenej

dopravnou nehodou, za ktorú zodpovedal žalovaný 3/. V konaní nebolo sporné, že prevádzateľom
dopravného prostriedku bol len žalovaný 2/ ako zamestnávateľ žalovaného 3/ - vodiča dopravného
prostriedku. Žalovaný 2/ bol zároveň povinne zmluvne poistený u žalovaného 1/. Súd poukazuje na to,
že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku ani z právnej úpravy obsiahnutej v zákoneč. 381/2001 Z. z. nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci
svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú, ako aj škodu nemajetkovú. (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 695/2017 z 5. decembra 2018). Pasívne legitimovaným v spore sú žalovaný 1/

a žalovaný 2/. Žalovaný 3/ vykonával činnosť vodiča v zmysle pracovnej zmluvy v pracovnom pomere
k žalovanému 2/. Za konanie žalovaného 3/ bol zodpovedný zamestnávateľ, t. j. žalovaný 2/, pričom
súd nezistil, že by žalovaný 3/ konal v excese s ohľadom na náplň jeho práce podľa pracovnej zmluvy.
Za taký exces sa nepovažuje porušenie dopravných predpisov. S ohľadom na to, súd dospel k záveru,
že za prípadnú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu založenú na objektívnom princípe môže zodpovedať

len žalovaný 2/ ako zamestnávateľ a nie aj žalovaný 3/ ako vodič dopravného prostriedku vykonávajúci
úlohy v pracovnom pomere k žalovanému 2/. Súd preto žalobu voči žalovanému 3/ zamietol.

39. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ odvolací súd vytýkal súdu prvej inštancie, že tento sa nezaoberal dôsledne
tvrdeniami žalobkyne 2/ o ujme, ktorá jej mala vzniknúť zmenou vzťahov v rodine a za predčasný
považoval aj záver súdu prvej inštancie, že pre sanáciu nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným

zásahom žalobkyne 2/ bola postačujúca forma morálneho zadosťučinenia. Odvolací súd sa nestotožnil
ani so záverom súdu prvej inštancie, že pomoc poskytovaná žalobkyňou 2/ pri bežných životných
úkonoch žalobcu 1/, spojených s jeho obliekaním, prípravou jedla ako aj pri osobnej hygiene, je len
reálnym naplnením zákonnej povinnosti manželov vzájomne si pomáhať, vyplývajúcej z § 18 Zákona
o rodine a posúdil ako dôvodnú námietku žalobcov, uvedenú v ich odvolaní, že v dôsledku závažného

poškodenia žalobcu 1/ je znemožnené plnenie povinnosti pomáhať si vzájomne medzi žalobcami ako
manželmi a žalobkyňa nebude môcť v prípade potreby očakávať poskytnutie pomoci od svojho manžela
a že nemožnosťou žalobcu 1/ vykonávať manuálne práce, došlo k zásahu do rodinného života oboch
žalobcov, keď týmto zásahom proti ich vôli došlo k zmene zaužívanej deľby práce medzi manželmi a
spôsobu usporiadania ich rodinného života.

40. Súd za daného stavu skúmal, či predmetná dopravná nehoda, pri ktorej žalobca 1/ utrpel poškodenie
zdravia, znamenal aj zásah do súkromného a rodinného života žalobkyne 2/ a teda aj zásah do jej
osobnostnej sféry, ktorá požíva ochranu v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to aj v
intenciách záverov odvolacieho súdu.

41. Tu súd vo vzťahu k žalobkyni z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcov a svedkov zistil,
že po úraze žalobcu v prvom rade a výpadku jeho príjmu z pracovnej činnosti, zabezpečuje hlavný
príjem v rodine žalobkyňa. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania žalobkyňa spolu s deťmi pomáhali
žalobcovi v prvom rade po úraze pri bežných činnostiach denného života spojených so stravovaním,

obliekaním, osobnou hygienou , sprevádzaním k lekárovi. Žalobkyňa spolu s deťmi vykonávali niektoré
manuálne práce okolo domu a v záhrade, ktoré dovtedy zabezpečoval žalobca. Žalobkyňa podporovala
žalobcu (manžela) najmä po psychickej stránke. Podľa vyjadrenia žalobkyne si táto viac pripadá ako
asistent a pomocník ako manželka. Rodina sa podľa tvrdenia žalobkyne utiahla do seba , nechodia
už spoločne na prechádzky alebo na bicykel, nehrávajú spoločenské hry, pretože žalobcu tieto aktivity

nebavia. Žalobkyňa uviedla, že aj keď je zamestnaná a v zamestnaní si musí plniť svoje povinnosti ,
snaží sa vyhovieť manželovi, aby nebol celý deň sám doma a čo najskôr sa vrátiť z prace domov. Svoju
prácu v zamestnaní si však musí v plnej miere zastať. Spolu s manželom už nechodia na prechádzky
alebo na bicykel, manžela už tieto činnosti netešia.

42. Súd ďalej na posúdenie nároku žalobkyne skúmal, aký bol vzťah žalobcov. V tomto smere súd
zistil, že manželia pred nehodou trávili spolu spoločný čas, v rámci rodiny organizovali spoločenské
posedenia, chodili na dovolenky, predovšetkým na hory, športovali, chodievali buď na bicykel alebo na
prechádzky, stretávali sa s kamarátmi, chodili do divadla, zdieľali spolu pocity, viedli intímny život. Z
vykonanéhodokazovanianevyplývalo,žebymanželmiprednehodouexistovalinezhody.Manželiaviedli

bežný a usporiadaný život a ich vzťah bol intenzívny, o čom svedčí aj skutočnosť, že po dopravnej
nehode žalobkyňa svojho manžela podporovala, doprevádzala ho k lekárom, povzbudzovala, hovorila
mu, že je dôležitý v živote. Bezprostredne po dopravnej nehode po celý čas, čo manžela operovali bola
pri ňom a potom aj následne počas hospitalizácie. Okrem toho žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala
na úzku citovú rodinnú väzbu, ktorú mala so žalobcom.

43. Z vykonaného dokazovania, výsluchov žalobcov ako aj svedkov ďalej vyplývalo, že pôvodný žalobca
1/ psychicky dopravnú nehodu znášal zle. Pred nehodou mal žalobca 1/ prácu, ktorá ho bavila, ktorú
mal rád - technológ zvárania v súvislosti s ktorou cestoval po Slovensku, žalobca bol spoločenský, trávilčas s manželkou, spoločne športovali, chodil do sauny, s kamarátmi, na bicykel, chodil na dovolenky,
predovšetkým na hory, venoval sa úprave záhrady, pomáhal svojim rodičom, bol živiteľom rodiny. Všetky
tieto činnosti žalobcu tvorili jeho súkromný život a rodinný život, ktorý si žalobca /1 spolu so žalobkyňou

2/ takto usporiadal. Pre žalobcov bol práve takýto život plnohodnotným.

44. Strata väčšiny činností, ktoré vytvárali súkromný a rodinný život žalobcu pred nehodou sa po nehode
u žalobcu prejavili v tom, že sa utiahol, nikam do spoločnosti nechodí, nebaví ho to, nemá ďalší životný
cieľ, záľuby, prácu, ktorá by ho napĺňala a ktorú by mohol ďalej vykonávať. Ako vyplývalo z výsluchu

svedkov, v dôsledku toho sa žalobca zmenil, stal sa uzavretý a podráždený, nevrlý, nervózny, celé ho to
trápilo a pociťoval smútok, nemal záujem sa dlhšie zdržiavať v spoločnosti, chodiť po návštevách. Trápil
sa tým, že už nie je sebestačný a že stratil kamarátov a vzťahy s kolegami, ktorí ho už nenavštevujú
tak ako doteraz a s ktorými netrávi dostatok času, hoci pred nehodou bolo práve spoločenské správanie
povahovou črtou žalobcu. Mal obavy zo straty zostávajúcej hornej končatiny, najlepšie sa cítil doma.

45. U žalobkyne dopravná nehoda znamenala zmenu doteraz zaužívaného spôsobu života tak, ako si
ho so žalobcom usporiadali. Je osobnostným právom každej fyzickej osoby prežiť život v čo najlepšej
kvalite, bez akéhokoľvek vynúteného obmedzenia a podľa svojich predstáv, tak ako si ho usporiada.
Žalobcovia a svedkovia zhodne vypovedali, že po dopravnej nehode sa všetko zmenilo. Pred dopravnou
nehodou bol žalobca živiteľom rodiny, žalobca nepracoval, väčšinu času trávil doma alebo na záhrade,

nechodieval do spoločnosti, nakoľko nemohol dlhšie nosiť protézu. Celá starostlivosť o domácnosť,
obživu, prípravu jedla, pomoc manželovi zostala na žalobkyne a deťoch. Žalobkyňa musela žalobcovi
pomáhať s bežnými vecami ako obliekanie, jedenie, hygiena, Vypovedala, že si pripadá už viac ako
asistent a pomocník ,než ako manželka. Uviedla, že po dopravnej nehode sa rodina citovo vzdialila,
nie sú schopný prejavovať si city ako dovtedy. Žalobkyňa zle znášala ošetrovanie rán manžela a

dennodenné pripomínanie jeho/ich stavu pri pohľade na neho. Prežívala pocity smútku, trápenia a
zahanbenia. Žalobca sám vypovedal, že po dopravnej nehode je všetko inak, uvádzal, že niekedy je
nevrlý, nervózny, je potrebné sa o neho starať. V dôsledku skutočnosti, že žalobca následky dopravnej
nehody ťažko znášal, nezniesol dlhšie nosenie protézy, boli po dopravnej nehode obmedzené ich
spoločenské a rodinné aktivity, športovanie, bicyklovanie, turistika, nezúčastnili sa ani svadby príbuznej.

Žalobkyňa takisto dôvodila prežívaním smútku, strachu, obáv z budúcnosti, straty životnej perspektívy.

46. V dôsledku týchto skutočností podľa názoru súdu došlo k zásahu do súkromného a rodinného života
nielen žalobcu 1/, ale aj žalobkyne 2/. Súd poukazuje na to, že právo na rodinný život zahŕňa aj právo
udržiavať a rozvíjať vzťahy v rodine. Zmenami, ktoré nastali v správaní žalobcu v dôsledku dopravnej

nehody utrpeli aj tieto vzťahy v rodine, a to vzťahy medzi žalobcami navzájom s vyššie uvedenými
prejavmi, vzájomným odcudzovaním, nervozitou členov rodiny a pod. Po nehode so žalobkyňou 2/ iba
obmedzene chodili do spoločnosti a obmedzené boli aj ich spoločné dovolenky na horách, spoločné
rodinné domáce a spoločenské aktivity o ktoré už žalobca 1/ neprejavoval záujem. Utrpel aj ich sexuálny
život, ktorý od nehody stagnoval, takisto aj rodinný a spoločenský život. Zmenili sa role v rodine a v

manželskom spolužití, keď zodpovednosť za starostlivosť o domácnosť a manžela, jeho ošetrovanie,
pomoc v bežných činnostiach bolo v prevažnej časti práve na žalobkyni, ktorá sama uvádzala, že sa cíti
byť viac ako asistentka, než ako manželka, pričom ako už naznačil odvolací súd, starostlivosť žalobkyne
o manžela nebolo možné posudzovať len ako jej povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, ale uvedené
je potrebné posúdiť v širšom kontexte, a teda, že došlo k zásahom do zaužívaného spôsobu života, ktorý

nezodpovedalpredstavámžalobcov,atovoviacerýchsfér Okremtohopribudlipocityskľúčenostiaobáv
o budúcnosť z ďalšieho rodinného spolužitia, o to, či a kto bude mať sa o ňu postarať, keď to bude ona
potrebovať. Takýto zásah do súkromného a rodinného života žalobkyne podľa názoru súdu nie je možné
kompenzovať inými prostriedkami, než v podobe peňažnej náhrady, keďže toto by nebolo dostatočné,
keď intenzita a okolnosti takéhoto zásahu odôvodňujú priznanie finančného zadosťučinenia, keď by sa

iná nemateriálna forma satisfakcie javila ako nedostatočná.

47. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliada podľa § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka na dve skutočnosti: i. závažnosť vzniknutej ujmy, a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo; tieto okolnosti „môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený

zásah spôsobila“ (R 29/2001). Súdna prax však doplnila tieto skutočnosti o ďalšie (demonštratívne
uvedené) kritériá, ktoré je v týchto typoch sporov potrebné zohľadniť na strane poškodených blízkych
osôb a pôvodcu zásahu Súd by však mal brať do úvahy len také kritéria, ktoré priamo súvisia s
ujmou sekundárne zasiahnutých osôb a tým tiež so samotným negatívnym prežívaním vo vnútornejsfére, keďže bolestné a emocionálne prežívanie je vonkajším prejavom utrpenej ujmy na osobnostnom
práve a je v zásade jediným navonok poznateľným indikátorom hĺbky a intenzity kompenzovanej ujmy.
Zohľadniteľné by preto mali byť len také črty a okolnosti spôsobenia nemajetkovej ujmy, ktoré tieto

pocity a prežívanie priamo ovplyvňujú, či už tým, že bolestivé prežívanie zmierňujú alebo naopak,
ešte viac prehlbujú. Nakoľko zásah do osobnostných práv sa prejavuje najmä vo vnútornej duševnej
sfére zasiahnutej osoby, čím toto vnútorné prežívanie nie je objektívne zachytitelné a tým aj merateľné,
je potrebné stanoviť objektivizujúce kritéria umožňujúce adaptovať spôsob ohodnotenia imateriálnej
ujmy tak, aby bola zabezpečená predvídateľnosť vo vzťahu k výške satisfakcie pre toho ktorého

poškodeného v konkrétnom prípade. Je preto dôvodné prihliadať aj na prisúdené sumy náhrad inými
súdmi v obdobných prípadoch a svoje rozhodnutie práve na základe takýchto objektivizujúcich kritérií
prispôsobiť výšku náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnym okolnostiam daného prípadu.

48. Súd individualizujúc výšku priznanej nemajetkovej ujmy, okrem súdnej praxe vychádzal z
objektivizujúcich kritérií, medzi ktoré okrem závažnosti ujmy a okolnosti prejednávanej veci zaradil

predovšetkým intenzitu a kvalitu vzťahu žalobkyne a pôvodného žalobcu 1/ pred dopravnou nehodou
a po dopravnej nehode, obmedzenie bežných aktivít v pracovnom i mimopracovnom živote žalobkyne,
jej ekonomickú závislosť od žalobcu.

49. Tu súd zistil, že i keď ujma na zdraví žalobcu bola ťažká, nedošlo k jeho úmrtiu a k nenávratnej

strate blízkej osoby, keď život žalobcu pokračoval ďalej. Nedošlo preto ani k náhlemu pretrhnutiu väzieb
medzi žalobcami. Dopad na súkromný a rodinný život žalobkyne bol síce značný, no tento bol postupný
a na tento mal vplyv aj postoj žalobcu a jeho znášanie následkov dopravnej nehody a vyrovnávanie
sa s novým stavom v rodine a novými úlohami, ktoré musia členovia rodiny znášať. V tomto smere
nedošlo k úplnému zániku doterajšieho súkromného a rodinného života žalobkyne a žalobcu a ich

manželského spolužitia, keď aj po dopravnej nehode spolu trávili čas, boli na dovolenke, hoci to už
nebolo v takej intenzite manželského vzťahu ako dovtedy. Žalobkyňa vyjadrila svoje pocity smútku,
skľúčenosti,obávzbudúcnosti.Vypovedalaozmenefungovaniajejrodiny,žesacítibyťviacasistentkou,
než manželkou, že dopravná nehoda u nej zanechala negatívne pocity, keď cestuje, denne si premieta
čo sa vtedy stalo a tak isto veľakrát v práci, keď zazvoní telefón ju chytí panika, čo zlé sa stalo a pod.

Zle znáša ošetrovanie a pripomínanie stavu manžela. Jej nová úloha v rodine na nej zanecháva tlak,
keď je najmä na nej starostlivosť o manžela, zabezpečenie príjmu domácnosti. Práve tieto prejavy sú
poznateľným indikátorom hĺbky intenzity ujmy do osobnostných práv žalobkyne. V pracovnom živote
sa takisto žalobkyňa musela prispôsobiť, najmä ohľadne pracovnej doby a pod. V mimopracovnom
živote značnú ujmu utrpel intímny život žalobkyne a žalobcu, ktorý ako vypovedali absentuje, ako aj ich

spoločenský život, keď najmä žalobca odmietal dlhší čas trávený v spoločnosti, keď nie dobre znášal
nosenie protézy. Hoci fyzicky bol žalobca schopný vykonávať aj iné aktivity, napr. návštevu divadla,
prechádzky, návštevu spoločenských a kultúrnych akcii, účasť na rodinných oslavách, tieto on vo väčšej
miere odmietal, čím utrpel aj spoločný súkromný a rodinný život žalobkyne a žalobcu.

50. S ohľadom na skutočnosť, že súkromný a rodinný život medzi žalobcom a žalovanou existoval aj
naďalej, aj keď v zmenených parametroch ako súd uviedol vyššie, podľa názoru súdu, neodôvodňuje
priznanie takej nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako požaduje žalobkyňa, t. j. vo výške 15.000,- eur. Súd
poukazuje na to, že takáto suma je priznávaná pozostalým partnerom/ manželom súdmi prevažne v
prípadoch, keď dôjde k smrti blízkej osoby a k náhlej strate a pretrhnutiu väzieb medzi príbuznými, k

čomu v predmetnej veci nedošlo napr.:
- rozsudok Okresného súdu Trnava, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 11.
2016, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 6 R. 206/2017,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému manželovi 10.000 eur a pozostalým deťom po 7.500
eur,

- rozsudok Okresného súdu Trnava, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 7. 8. 2017,
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. 9. 2019, sp. zn. 2 R. 234/2018,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému manželovi 10.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Topoľčany, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 4.
2017, sp. zn. 25Co/301/2016: priznané pozostalému manželovi 16.000 eur a deťom po 8.000 eur.

-rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 10. 5. 2024, sp. zn. B1-8C/107/2014: pri dopravnej nehode priznané
pozostalému manželovi 14.000 eur a pozostalému dieťaťu plnoletému a nežijúcemu s rodičmi 11.000
eur,- rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 27.01.2025, sp. zn. B2-50C/2/2017 pri dopravnej nehode priznané
pozostalému manželovi 13.000 eur a pozostalým deťom 8.000 eur,

51. Z uvedených rozhodnutí je preto súdnou praxou priznávaná suma pozostalému manželovi vo výške
od 10.000,- eur do 20.000,- eur. Náhrady nemajetkovej ujmy nie sú priznávané v striktne daných
rámcoch. Z ďalej uvedeného článku vyplýva nasledovné: „z publikovaných a spracovaných rozhodnutí
plynie, že pozostalým manželom priznané náhrady sa pohybujú vo výškach od 4 až do 100 tisíc eur
(náhrada vo výške 100.000 eur bola priznaná výnimočne) a pozostalým maloletým deťom sa priznané

náhrady pohybujú od 5 až do 100 tisíc eur“ [Šorl, R.: Náhrada nemajetkovej ujmy (bolestné za smútok)
pozostalého príbuzného. Stav a východiská. 1. časť. Bulletin Slovenskej advokácie 9/2017, s. 14].

52. Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria, zohľadňujúc preukázanú závažnosť ujmy v podobe zásahu do
súkromného a rodinného života žalobkyne ako sekundárnej obete v dôsledku ťažkej ujmy jej manžela,
pôvodne žalobcu 1/, skutočnosť, ale že nedošlo k náhlemu pretrhnutiu rodinných väzieb, ktoré by nebolo

možné i naďalej v určitej miere rozvíjať, či i naďalej prežívať spoločné chvíle, aj keď nie tak ako doposiaľ,
súd dospel k záveru, že by nebolo primerané žalobkyni priznať takú výšku náhrady nemajetkovej ujmy,
ako vo vyššie uvedených prípadoch odškodňovania pozostalých obetí. V konaní nebolo preukázané, že
smrť žalobcu v priebehu konania bola zapríčinená následkami dopravnej nehody. Zároveň súd prihliadol
na to, že nedošlo k úplnému zániku rodinného a spoločenského života žalobcov, títo sa aj naďalej

zúčastňovali dovoleniek, trávili spolu čas, takisto aj v kruhu širšej rodiny. V tomto smere významným bol
aj postupný rozvoj žalobcovej post traumatickej choroby a jeho negatívny postoj a prežívanie následkov
dopravnej nehody, za ktoré nemôžu v plnej miere niesť zodpovednosť žalovaní. Súkromný a rodinný
život žalobkyne preto nepochybne bol zasiahnutý, no zmeny v súkromnom a rodinnom živote žalobkyne
v dôsledku dopravnej nehody neboli také náhle a okamžité ako v prípade, keď by došlo k úmrtiu

poškodeného v dôsledku takejto udalosti. Na druhej strane ale súd poukazuje na to, že preukázateľne
došlo k vynútenej zmene úloh v doposiaľ zaužívanom usporiadaní rodiny žalobkyne a žalobcu, ktoré už
nezodpovedalo ich predstavám o fungovaní rodiny, keď žalobkyňa bola zrazu primárne tá, ktorá musí
finančne rodinu zabezpečiť ako aj zabezpečiť chod domácnosti. Zároveň došlo aj k zmenách vo vzťahov
v rodine, a to postupne, keď už nebolo možné spoločnými chvíľami zveľaďovať vzťahy v rodine ako

doposiaľ, s prihliadnutím na to, ako tieto zmeny znášala práve žalobkyňa, najmä jej pocit smútku a
skľúčenosti, obáv z budúcnosti, z toho, že mohla očakávať, že sa o ňu manžel postará, keď to bude
potrebovať, k ochadzovaniu vzťahov v rodine, ktorá sa zamerala prevažne na pomoc žalobcovi, bez
prežívania dovtedajších šťastných spoločných chvíľ aj v kruhu širšej rodiny, dospel súd k záveru že je
primeraná náhrada nemajetkovej ujmy žalobkyne v sume 3000,- eur. Súd preto žalovaným 1/, 2/ uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni túto sumu, Zároveň tu súd uvádza, že žalovaní 1/, 2/ zodpovedali každý z
iného titulu, ako prevádzkovateľ vozidla a ako poisťovateľ, a preto nebolo možné žalovaných zaviazať
spoločne a nerozdielne. Súd ale rozhodol, že plnením jedného z nich zaniká aj povinnosť druhého
žalovaného na plnenie v tomto rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Vo zvyšku
uplatneného nároku žalobkyne, súd žalobu zamietol (výrok III.).

53. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 257 CSP. Pokiaľ ide o žalovaného 3/, súd poukazuje na to, že tento si nárok na
náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trov konania vznikli. Okrem toho
tu súd s ohľadom na okolnosti veci, a to že žalovaný 3/ porušením dopravných predpisov zapríčinil
dopravnú nehodu, vzhliadol aj dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné žalovanému 3/

priznať nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ bola žalobkyňa úspešná v základe
uplatneného nároku, keď posúdenie samotnej výšky nároku závisela od úvahy súdu. Uplatnený nárok
žalobkynenapokonnebolvovzťahuknároku,ktorýjejsúdpriznalvtakomnepomere,žebysúdnemohol
vychádzať zo zásady úspechu. Súd preto žalobkyni priznal proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.